Základná škola s materskou školou, Koperníkova ulica 1707/21, Poprad-Matejovce


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18CoPr/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713214939
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8713214939.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: N.. K.Y. Z., E. J. XXXX/XX, I.-
N., štátne občianstvo Slovenská republika, práv. zast. Mgr. Martinom Miklušom, právnikom so sídlom
Bratislava, Vajnorská 1, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou so sídlom Koperníkova
1707/21, Poprad-Matejovce, IČO: 170 681 93, práv. zast. Mgr. Kristínou Hoholíkovou, advokátkou
so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 95, v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12Cpr/23/2013-519 z 20.04.2016,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok a určuje, že výpoveď daná žalobcovi dňa 27.05.2013 je neplatná a pracovný pomer
naďalej trvá.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh zamietol a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy
konania predstavujúce odmenu právneho zástupcu v sume 1.106,76 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania, doplneného dokazovania
a riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Splnenie
formálnych podmienok pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou vychádzajúc z pôvodného
rozhodnutia a stanoviska odvolacieho súdu je preukázané. Svedkyňa F. v tomto smere neuviedla nové
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali korekciu časovej následnosti jednotlivých úkonov organizácie, a
tým porušenia povinnosti ustanovenia § 74 Zákonníka práce. Žalovaný mimo odôvodnenia písomného
návrhu konštatuje, že neboli dané zákonné dôvody pre organizačnú zmenu, pretože v školskom roku
2013/2014 organizácia vykazovala nadčasové hodiny, a teda pri počte učiteľov, ktorými organizácia
disponovala na konci školského roka 2012/2013 bolo možné naplniť úväzok všetkých učiteľov
vychádzajúc z ich aprobácie. V ďalšom konštatoval, že organizácia uzatvorila pracovný pomer s novými
učiteľmi, aj v jeho aprobácii, pričom s ním pracovný pomer bol rozviazaný. V ďalšom uviedol, že v
čase dania výpovede organizácia zamestnávala učiteľov v dôchodkovom veku, a podľa ustanovení
kolektívnej zmluvy prednostne mala rozviazať pracovný pomer s nimi. V konečnom dôsledku spochybnil
organizačnú zmenu, ktorú pokladá za účelovú, bez príčinnej súvislosti organizačnej zmeny a jeho
výpovede. V pôvodnom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v rovnakom čase, ako
žalovaný doručoval výpoveď žalobcovi, mal vedomosť, že minimálne dvaja pracovníci pracovný pomer
končia a žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods. 2 Zákonníka práce nevytvorením
mu úväzku aj z nadčasových hodín v školskom roku 2013/2014, z ktorých bolo možné žalobcovi



vytvoriť úväzok, a to aj čiastočný. V čase pôsobenia riaditeľky školy N.. Z. mal žalobca úväzok
celkom 25 hodín v predmetoch geografia, informatická výchova, informatika a regionálna výchova v
triedach II. stupňa. Po nástupe druhého riaditeľa predstavoval úväzok žalobcu 23 hodín v rovnakých
predmetoch na II. stupni ZŠ bez jednej hodiny informatickej výchovy a bez jednej hodiny regionálnej
výchovy. Výučba predmetov aprobácie žalobcu sa čo do rozsahu v školskom roku 2013/2014 podstatne
nezmenila. V novom školskom roku, ako uviedla svedkyňa I.F.R., bol úväzok žalobcu prerozdelený
medzi ostatných učiteľov. Po nástupe nového vedenia školy organizácia nevykazovala nadčasové
hodiny učiteľov. V školskom roku 2013/2014 organizácia evidovala celkom 27 nadčasových hodín.
Ako nadčasové boli podľa tvrdenia žalovaného v aprobácii žalobcu vyučované hodiny geografia 1
hodina, regionálna výchova I. stupeň 2 hodiny a virtuálny svet 2 hodiny. Je možné prisvedčiť žalobcovi,
že označenie, ktorá hodina bude vyučovaná nadčas nebolo jednoznačne vydeklarované, pretože
túto hodinu si mohli ako nadčasovú určiť jednotliví vyučujúci. Učiteľ učí kvalifikovane a minimálne
polovicu úväzku učí vo svojej aprobácii. Nemožno preto uzavrieť, že predmety pôvodne vyučované
žalobcom po ich rozdelení do úväzkov iných učiteľov boli následne vyučované nekvalifikovane, aj
keď časť z nich bola učená neodborne. Nie je sporným, že pre výučbu predmetov virtuálny svet a
regionálna výchova nie je možné odbornosť získať štúdiom na vysokej škole. Preto stranami odlišné
posudzovanie výučby daného predmetu určenými pedagógmi ako odborne, resp. nekvalifikovane, je
s prihliadnutím ku štátnemu a školskému vzdelávaciemu programu školy na posúdení vedenia školy.
Tvrdenia žalobcu o možnosti zostavenia úväzku pre neho ako učiteľa aj v nasledujúcom školskom roku
tak, aby mohol učiť odborne a kvalifikovane, vychádzajú z predpokladu, že organizácia vytvorí rozvrh
práce tak, že aprobované predmety vyučované žalobcom nebudú vyučovať aj iní učitelia vo svojom
povinnom úväzku, prípadne ako nadčasové. Podľa názoru súdu je však v kompetencii vedenia školy,
ako bude rozvrh učiteľom zostavený, akú skladbu učiteľského zboru vytvorí s prihliadnutím k odbornosti
a kvalifikovanosti všetkých zainteresovaných a rovnako nie je v rozpore so zákonom počítať prechodne
s určitým počtom hodín ako nadčasových. Žalovaný preukázal aj racionalizačný dôvod zníženia počtu
pracovníkov deklarovaním úsporných mzdových prostriedkov o 400,- Eur mesačne. Účel organizačnej
zmeny, ktorý mal pri nezmenených podmienkach školy čo do počtu žiakov a tried spočívať vo vytvorení
početného stavu učiteľov pred nástupom nového riaditeľa školy s určitou preferenciou učiteľov s
viacerými aprobáciami a odbornosťou pre špeciálne triedy je akceptovateľný. Organizácia v školskom
roku 2013/2014 uzatvorením pracovných pomerov s novými učiteľmi nezvýšila stav pedagogických
zamestnancov, a rovnako neprijala do pracovného pomeru učiteľov na dobu neurčitú v aprobácii žalobcu,
ktorí by aj v tejto aprobácii vyučovali na plný úväzok. Prijatí učitelia vyučovali predmety na I. stupni a v
aprobácii vyžadujúcej aktuálnu potrebu školy. Voľba nadbytočného pracovníka pri organizačnej zmene
spočívajúcej v absolútnom znížení pracovníkov je v kompetencii organizácie a súd výber pracovníka
nemá oprávnenie preskúmavať. Organizácia v čase dania výpovede nedisponovala voľným pracovným
miestom ani pracovným miestom na skrátený úväzok, a ak vyučovala efektívne pri evidencii určitého
počtu nadčasových hodín vyplývajúcich zo zvolenej skladby vyučovacích predmetov na daný školský
rok, nie je možné od nej žiadať, aby z týchto vytvorila opäť pracovné miesto, a to aj na skrátený
úväzok. V čase dania výpovede pracovný pomer nekončili učitelia v dôchodkovom veku s aprobáciou
žalobcu, ale inou kvalifikáciou. Možnosť zámeny žalobcu za pedagóga, ktorý mal uzatvorený pracovný
pomer na dobu určitú ako vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu, je potrebné posudzovať aj z
pohľadu špecializácie pedagogických zamestnancov a potrieb školy. V tomto smere je potom potrebné
posudzovať aj článok 4 ods. 2 Kolektívnej zmluvy prijatej stranami dňa 8.1.2013. Naviac, uvedený článok
umožňujúci diferencovať pracovníka, voči ktorému bude uplatnená výpoveď iba na základe veku sa javí
diskriminujúci, s prihliadnutím na článok 1 Zákonníka práce, a jeho uplatňovanie by teda bolo v rozpore
s dobrými mravmi.

3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní
uviedol, že odvolací súd uznesením č. k. 15CoPr 6/2014-228 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a
vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že konštatovanie nesplnenia materiálnych predpokladov
výpovede je predčasné. Pre takýto záver absentuje konkrétne porovnanie úväzku žalobcu v školskom
roku 2012/2013 s plánom výučby na šk. rok 2013/14 v aprobácii, ktorú mal žalobca. Doposiaľ nebolo
zistené, aký počet hodín by mohol žalobca pri zotrvaní v pracovnom pomere vyučovať z tých hodín, ktoré
vyučujú ostatní pedagogickí zamestnanci ako nadčasové. Počet nadčasových hodín má u žalovaného
klesajúcu tendenciu, preto záver súdu o vytvorení úväzku pre žalobcu z nadčasových hodín je zatiaľ
predčasný. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je jasné, či žalobca vyučoval v primárnom alebo
sekundárnom zaradení, aké predmety presne učil a koľko hodín by mohol vyučovať pri existujúcom
obsadení pedagogického zboru. Nie je známe, či žalobca špeciálnu pedagogiku začal študovať, resp.



mienil tak urobiť, čím by pre výučbu na I. stupni danej školy získal kvalifikáciu. Žalovaný uviedol, že
nemá možnosť ďalej žalobcu v školskom roku 2013/2014 zamestnávať a to ani na kratší pracovný
čas. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto založené na nesprávnej interpretácii právneho názoru
odvolacieho súdu. Inou vadou konania je aj prípad, ak sa súd prvej inštancie nesprávne pridŕža právneho
názoru odvolacieho súdu uvedeného v rozsudku, ktorým sa prvotný rozsudok zrušuje a vracia súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň rozsudok súdu prvej inštancie trpí ďalšou tzv. inou vadou
konania spočívajúcou v jeho arbitrárnosti a citoval rozhodnutia ÚS SR, napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS
119/03, III ÚS 209/04 a II. ÚS 410/06. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti, absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku presvedčivo nevysporiadal s
podstatnými prednesmi a argumentmi žalobcu, podľa ktorých u žalovaného neexistovala organizačná
zmena, čo žalobca preukazoval aj vypracovaním možného zabezpečenia úväzkov v školskom roku
2013/2014. Porovnanie úväzkov pred organizačnou zmenou a po organizačnej zmene vo vzťahu k
aprobácii pedagogických zamestnancov považuje žalobca za právne zásadné. Súd prvej inštancie sa
v rozsudku vôbec nevysporiadal ani so skončením p. S., ktorej žalovaný dňa 29.05.2013 oznámil, že
jej nebude predlžovať pracovný pomer uzavretý na dobu určitú do 30.06.2013, pričom táto učila s
úväzkom 12 vyučovacích hodín a žalovaný tak dosiahol účel sledovaný organizačnou zmenou skôr
v rozsahu prevyšujúcom polovicu plného úväzku pedagóga. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle
dokazovanie, v ktorom sa skutkovo ustálilo, že žalovaný v čase doručovania výpovede žalobcovi nemal
nadčasové hodiny a v nasledujúcom školskom roku 2013/2014 bolo vyučovaných 27 nadčasových
hodín. U žalovaného nedošlo k zmene v počte tried, došlo dokonca k navýšeniu v počte žiakov.
Zároveň bolo v šk. roku 2013/2014 minimálne 7 vyučovacích hodín v rámci aprobácie žalobcu, ktoré
sa vyučovali neodborne, teda pedagogickými zamestnancami, ktoré nemali aprobáciu na vyučovanie
týchto predmetov (C., Y. - 3 hod. informatiky v 5.-9. ročníku, C. - 1 hod. informatickej výchovy v
špeciálnych triedach, C., Ž. - 3 hod. predmetu virtuálny svet v 5.-9. ročníku). Zamestnanci Ž. a Y. mali
zhodne po 2 nadčasové hodiny. Aj v rámci predmetu regionálna výchova boli 4 hodiny vyučované
neodborne. Určovanie konkrétnych nadčasových hodín, ktoré doložil žalovaný do spisu je len formálne
a rovnako mohli byť ako nadčasové určené aj hodiny, ktoré má v aprobácii žalobca. Sám žalovaný nemá
jasno, ktoré hodiny konkrétne boli nadčasové, vzhľadom na jeho podania zo dňa 18.05.2015 a zo dňa
20.03.2015, kde sú uvedené úplne rozdielne predmety. Počas pojednávania sa žalovaný opakovane
vyhýbal argumentácii, ako konkrétne došlo k navýšeniu nadčasových hodín z 0 nadčasových hodín
k 27 nadčasovým hodinám v šk. roku 2013/2014. Žalobca učil aj v triedach I. stupňa, konkrétne v
II.A, III.A, IV.A, a to 5 vyučovacích hodín, a po nástupe nového riaditeľa opäť neučil žalobca len na
II. stupni, ale aj na I. stupni rovnaké triedy a predmety v počte 5 vyučovacích hodín. Pre predmet
virtuálny svet je žalobca jediným kvalifikovaným s aprobáciou na predmet informatika, a toto potvrdila aj
svedkyňa I.. Aj vedenie školy - riaditeľ školy J., sám konštatoval, že 12 vyučovacích hodín v aprobácii
žalobcu bolo vyučovaných v šk. roku 2013/2014 neodborne (nekvalifikovane). Žalovaný pristúpil ku
skončeniu pracovného pomeru so žalobcom aj napriek tomu, že vedel, že v budúcom školskom roku
bude musieť zabezpečiť 27 vyučovacích hodín prostredníctvom trvalej nadčasovej práce ostatných
pedagogických zamestnancov, čo je v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR č. R
94/1968. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal len z § 7 zák. č. 317/2009 Z. z., čím
dospel k mylnému právnemu záveru, že žalobca by bol kvalifikovaný len v prípade, ak by vyučoval
polovicu svojho úväzku vo svojej aprobácii. Tento výklad súdu je v rozpore s § 7 ods. 3 zák. č.
317/2009 Z. z. vzhľadom na to, že pedagogický zamestnanec musí vyučovať vo svojej aprobácii
polovicu svojho úväzku zníženú o jednu hodinu a zároveň v rozpore s § 7 ods. 4, z ktorého je
zrejmé, že žalovaný mohol znížiť žalobcovi tzv. kvalifikačnú požiadavku na rozsah jednej tretiny jeho
úväzku, pretože bol jediný učiteľ s aprobáciou na predmet informatika, čo vyplýva aj z výpovede
svedkyne I. na pojednávaní dňa 10.12.2015 („S odbornosťou informatika, informačná výchova nemal
žiaden pedagóg odbornosť“). Pedagogický zamestnanec je povinný začať vzdelávanie na získanie
špeciálno-pedagogickej spôsobilosti podľa § 8 ods. 1 písm. b/ najneskôr do štyroch rokov od vzniku
prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca alebo od začiatku výkonu pedagogickej
činnosti, ktorá si vyžaduje špeciálnu pedagogiku. Ak by žalobca učil v špeciálnych triedach, teda v
pozíciách, ktoré žalovaný preukázateľne obsadzoval aj napriek skutočnosti, že uviedol, že nemá pre
žalobcu inú vhodnú prácu, považoval by sa žalobca za kvalifikovaného pedagogického zamestnanca
zaradeného v kariérnom stupni ako samostatný pedagogický zamestnanec, pričom od začiatku výkonu
tejto pedagogickej činnosti by mu plynula lehota 4 roky na doplnenie špeciálnopedagogickej spôsobilosti.



Žalovaný rozhodol o organizačnej zmene aj keď mal vedomosť, že viacerí pedagogickí zamestnanci
ukončia pracovný pomer u žalovaného ešte pred účinnosťou organizačnej zmeny a aj napriek tomu
rozhodol o nadbytočnosti žalobcu. Žalobca má ústavné právo na ochranu pred svojvoľným prepustením
z pracovného pomeru, čo prevyšuje právo žalovaného vytvárať nadčasovú prácu na úkor ukončenia
pracovného pomeru so žalobcom. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel. Žalobca si náhradu trov konania neuplatnil.

4/ K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za
vecne správne, pričom má za to, že všetky procesné podmienky konania pre rozhodnutie vo veci
boli splnené v súlade s právnym predpisom. Dokazovanie realizované súdom prvej inštancie považuje
žalovaný za veľmi rozsiahle, podrobné a dostačujúce pre ustálenie skutkového stavu pre účely
vytvorenia právnych záverov vyjadrených v samotnom rozhodnutí súdu. Súd rozhodnutie a svoju úvahu
dostatočne podrobne odôvodnil tak ústne po vynesení rozsudku a napokon aj v takmer tridsaťstranovom
písomnom vyhotovení rozhodnutia. K jednotlivým dôvodom podaného odvolania žalovaný uviedol,
že v konaní preukázal, že v školskom roku 2013/2014 zabezpečil z celkového hodnotenia vyššiu
kvalitu vyučovania. Súčasne preukázal, že organizačnou zmenou dosiahol ekonomicky efektívne
vyučovanie. Nemožnosť zamestnať žalobcu sa podľa vyjadrenia žalovaného týkala školského roku
2014/2015, avšak vzťahovala sa aj na školský rok 2013/2014, pretože žalovaný v súlade s hospodárnym
nakladaním s verejnými zdrojmi dosiahol ekonomicky efektívne a kvalitné vyučovanie aj bez žalobcu.
Vedenie školy pri rozhodovaní o zložení pedagogického zboru musí zohľadňovať v prvom rade kvalitu
celkového vyučovania a hospodárnosť, nakoľko verejné školstvo je financované z verejných zdrojov.
Tiež je potrebné zvážiť, že pri požiadavke na vyučovanie predmetov výlučne odborne by u profilových
predmetov ako slovenský jazyk alebo matematika pedagógovia mali s vysokou pravdepodobnosťou
naplnené úväzky. Z praktického hľadiska je tiež všeobecne známe, že pedagógovia nechcú vyučovať
na polovičný alebo skrátený pracovný úväzok, nakoľko ich príjmová situácia to neumožňuje. Pri
pedagógovi, ktorý je zamestnancom na kratší pracovný úväzok existuje vždy extrémne riziko, že aj počas
prebiehajúceho školského roka odíde zo školy pri prvej lukratívnejšej pracovnej ponuke. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie nevykazuje známky arbitrárnosti, nakoľko súd vykonal rozsiahle dokazovanie,
dôkazy zhodnotil, úvahy vysvetlil dôkladne. Žalobca sa stavia do pozície „všeumného“ generála po
prehratej bitke, nakoľko z „dnešného“ pohľadu vytvoril akési prehľady a alternatívy vyučovania, pričom
ako s faktami pracuje s informáciami, ktoré zamestnávateľovi v čase organizačnej zmeny neboli známe.
Nebolo sporné, že na škole sa vyučovali nadčasové hodiny. Ako nadčasové hodiny boli vyučované
rozličné predmety rôznymi pedagógmi. Nadčasové hodiny sa nevyučujú počas jesenných prázdnin,
takmer počas troch týždňoch vianočných prázdnin, jarných prázdnin, ani počas ôsmich týždňov v lete.
Je pre zamestnávateľa finančne výhodnejšie preplatiť nadčasovú hodinu než zamestnávať pedagóga,
ktorého de facto nepotrebuje. Z predložených podkladov zamestnávateľa, ako aj z výpovede p. I. bol
ustálený počet hodín predmetov v odbornosti žalobcu vyučovaných odborne a kvalifikovane alebo len
kvalifikovane. Žalobca v celom trojročnom konaní ani raz neprejavil záujem vyučovať v špeciálnych
triedach. V celom „desaťcentimetrovom“ spise nie je zmienka o záujme žalobcu vyučovať ako špeciálny
pedagóg. Pre konanie je však podstatné, že v čase realizácie organizačnej zmeny tak, ako pre ňu
podklady spracovala sami pani svedkyňa I., bolo zloženie pedagogického zboru také, že žalobca sa
stal nadbytočným. Išlo o nadpočetnosť pedagógov, objektívnu nepotrebnosť a nehospodárnosť, ktorá
bola realizovaná a akceptovaná len preto, že sa udiala pred koncom školského roka, resp. pred
testovaním žiakov, alebo pred prijímacími pohovormi na stredné školy s cieľom, aby sa deťom nezmenili
pedagógovia. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 33,- Eur za jeden úkon
právnej služby a paušálnu náhradu vo výške 8,58 Eur.

5/ Krajský súd v Prešove (ďalej len ako „odvolací súd“) podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil
skutkový stav, na základe zistených skutočností však dospel k nesprávnemu právnemu záveru a boli
splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia podľa ust. § 388 CSP.

6/ Odvolací súd nevykonal ďalšie dokazovanie a vychádzal zo skutkových zistení, že účastníci konania
uzavreli dňa 29.6.2012 pracovnú zmluvu, podľa ktorej od 1.7.2012 začal žalobca pracovať u žalovaného
ako učiteľ na Základnej škole Koperníkova, Poprad. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú,



bez určenia skúšobnej doby (predošlý školský rok pracoval žalobca u žalovaného na dobu určitú).
Štatutárny zástupca žalovaného prijal dňa 27.05.2013 na gremiálnej porade organizačnú zmenu, ktorá
pozostávala v znížení počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce a znížiť personálne náklady, a
tým došlo k nadbytočnosti jedného pracovného miesta pedagogického zamestnanca, ktorému žalovaný
nemá možnosť vytvoriť nové miesto. Nová organizačná štruktúra bola vytvorená s cieľom ekonomického
zefektívnenia využitia personálnych zdrojov a skvalitnenia vzdelávacieho procesu pri zohľadnení
aprobácii pedagogických zamestnancov školy, počtu úväzkov k počtu žiakov. Prílohou rozhodnutia bola
aj organizačná štruktúra, aprobácia pedagogických zamestnancov, personálne obsadenie predmetov
a úväzky na školský rok 2013/2014. Podľa prehľadu aprobácie pedagogických zamestnancov od
1.9.2013 žalovaný evidoval celkom 23 učiteľov pre primárne a nižšie sekundárne vzdelanie. Rámcový
učebný plán bol vyhotovený pre I. stupeň, II. stupeň a variant A a variant B pre špeciálne triedy.
Úväzok pedagogických zamestnancov bol vytvorený pre riaditeľa školy 5 vyučovacích hodín, pre
učiteľku A. I.F.R. 10 vyučovacích hodín a pre ďalších vyučujúcich v počte 22 až 23 hodín. Inšpektorát
práce Prešov vykonal dňa 10.07.2013 inšpekciu, z ktorej vyplýva, že neboli v kontrolovanom subjekte
zistené nedostatky v kontrolovaných oblastiach. Žalobcovi bola daná výpoveď vyplývajúca z prijatej
organizačnej zmeny 27.5.2013, pri ktorej výpovedná doba začala plynúť od 1.6.2013 a mala byť
ukončená k 31.7.2013. V dôsledku práceneschopnosti žalobcu výpovedná doba v skutočnosti skončila
až 22.8.2013. V školskom roku 2012/2013 žalobca ako pedagóg vyučoval hodiny geografie a informatiky
na II. stupni základnej školy. Žalovaný organizačnú zmenu špecifikoval v úspore výdavkov na mzdy
zamestnancov mesačne v rozsahu 440,- Eur. V školskom roku 2012/2013 u žalovaného pracovalo 26
pedagogických pracovníkov, čo vyplýva zo správy o výsledkoch a podmienkach výchovnovzdelávacej
činnosti žalovaného v školskom roku 2012/2013 pri počte celkovo 20 tried, z toho štyroch špeciálnych
tried na I. stupni a päť špeciálnych tried na II. stupni v počte žiakov 250. Špeciálne triedy boli evidované
vo variante A a vo variante B. Zo štátneho rozpočtu na žiakov v roku 2012 bolo na mzdy poukázaných
283.637,- Eur. Podľa správy o výsledkoch a podmienkach výchovnovzdelávacej činnosti základnej
školy na školský rok 2013/2014 organizácia evidovala 20 tried, z toho dve špeciálne na I. stupni a
šesť špeciálnych na II. stupni s počtom žiakov 263. Zo štátneho rozpočtu na žiakov v roku 2013
bola dotácia na mzdy vo výške 321,637,- Eur. V školskom roku 2012/2013 v počte pedagogických
pracovníkov 26 učiteľka N. vyučovala len dve hodiny a učiteľka S. 10 hodín s tým, že v nasledujúcom
školskom roku už obidve pedagogické pracovníčky nepracovali u žalovaného, rovnako ako aj učiteľka
R., ktorá v školskom roku 2012/2013 vyučovala úväzok 22 hodín týždenne. V predmetnej právnej
veci súd prvej inštancie vydal rozsudok pod č. k. 12CPr 23/2013-201 z 9.10.2014, ktorým vyhovel
žalobe žalobcu a určil, že výpoveď daná žalobcovi dňa 27.5.2013 je neplatná a pracovný pomer naďalej
trvá. Zároveň nepriznal náhradu trov konania účastníkov. V dôsledku odvolania žalovaného odvolací
súd zrušil rozhodnutie pod sp. zn. 15CoPr/6/2014-228 z 10.12.2014 a uviedol, že úlohou súdu prvej
inštancie bude v ďalšom konaní porovnať konkrétne ukončené pracovné pomery k 30.6.2013 a následne
dojednané ich opakovane na dobu určitú do 30.06.2014 vo vzťahu k špecializácii dotknutých osôb
- pedagogických zamestnancov a možnosť takéhoto zamestnanca nahradiť žalobcom vzhľadom na
jeho kvalifikáciu. Za nie celkom dostatočnú považoval v tom čase konštatáciu súdu prvej inštancie v
tom, že žalovaný mohol dosiahnuť organizačnú zmenu, teda zníženie pedagogických zamestnancov
aj ukončením pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú, resp. jeho neobnovovaním na ďalšie
obdobie, keďže žalobca v princípe nemohol zastúpiť kohokoľvek. Takáto úvaha by totiž poprela základné
poslanie školstva, a to kvalifikované vzdelanie.

7/ Podľa Čl.1 Zákonníka práce fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania,
na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo
zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych
vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Tieto práva im patria
bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského stavu a rodinného stavu,
sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného
postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, odborovej
činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku,
rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie je odôvodnené povahou
činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento
dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny
a požiadavka primeraná.



8/ Podľa § 63 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak
a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so
zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo
o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách, c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo
pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú
rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady
ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42
ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ
ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v
primeranom čase neodstránil, e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol
okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich
mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

9/ Podľa § 63 ods. 2 ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo
z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá
možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

10/ Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v súlade so záväzným pokynom uloženým rozhodnutím
odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané 10.12.2014, a zabezpečil prehľad úväzkov pedagogických
pracovníkov školskom roku 2012/2013 a v školskom roku 2013/2014. Z doplneného dokazovania bolo
úlohou súdu prvej inštancie dospieť k záveru, či v čase prijatia organizačnej zmeny bolo možné zo
strany žalovaného vykonať ponukovú povinnosť tak, ako je to uvedené v § 63 ods. 2 Zákonníka práce.
Ponuková povinnosť je hmotnoprávnou podmienkou výpovede s tým, že zamestnávateľ môže dať
výpoveď zamestnancovi ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh alebo porušenie
pracovnej disciplíny, už či menej závažné alebo závažné, iba vtedy, ak nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce.

11/ Rozsah ponuky kratšieho pracovného času nemôže byť ponechaný výlučne na vôli zamestnávateľa,
ale musí mať podporu v prijatom rozhodnutí o organizačnej zmene a vo výpovedi. Z postupu žalovaného
a z jeho postoja v priebehu celého konania plynul jednoznačný záver, že neexistovala možnosť ponúknuť
žalobcovi prácu a vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uvádza, že žalobca by neakceptoval kratší
pracovný úväzok.

12/ Porovnaním počtu zamestnancov a úväzkov v školskom roku 2012/2013 vyplýva, že v roku 2013
vo februári došlo k zmene vo vedení žalovaného tým, že do organizácie nastúpil nový riaditeľ, na túto
okolnosť žalovaný reagoval tým, že doplnil úväzok predchádzajúcej riaditeľky, ktorá naďalej zotrvala vo
funkcii pedagóga na plný pracovný úväzok v počte 23 hodín a vytvoril pracovný úväzok pre nového
riaditeľa v počte 5 hodín. V súlade so skoršími pokynmi odvolacieho súdu vyplynulo a potvrdzovali to
aj vyjadrenia žalovaného, že žalobca mal úväzok v školskom roku 2012/2013 najprv do februára 2013
25 hodín, následne 23 hodín, a celý úväzok pedagogického pracovníka bol rozdelený medzi ostaných
vyučujúcich.

13/ S týmto postupom žalovaného a závermi súdu prvej inštancie sa však odvolací súd nestotožňuje,
keďže porovnaním náplne úväzkov aj s ohľadom na odbornosť, aprobáciu, ktorú žalobca mal ako
pedagóg s vysokoškolským vzdelaním, čiže odbor informatika a geografia pre II. stupeň základných škôl
(v čom je zahrnutá aj možnosť vyučovania predmetov na I. stupni základnej školy v tomto odbore) dospel
k záveru, že žalovaný sledoval už úsporu finančných prostriedkov s cieľom zvyšovania efektívnosti
práce, zefektívnenia hospodárenia, zníženia personálnych nákladov u pedagogických zamestnancov s



tým, že sa organizačná zmena prijala 27.5.2013. Z prehľadov úväzkov v školskom roku 2012/2013 a v
školskom roku 2013/2014 vyplynulo, že úväzok žalobcu mal byť rozdelený medzi ostatných vyučujúcich.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aprobácia žalobcu bola geografia a informatika. Geografia
bola tým predmetom, pri ktorom v súlade s touto odbornosťou mohol vyučovať príslušný pedagogický
pracovník, ktorý dosahoval toto vzdelanie aj virtuálnu výchovu a regionálnu výchovu, ale aj vecné
vyučovanie v triedach I. stupňa. Z predložených dôkazov o úväzkoch pedagogických pracovníkov
uvedených v školskom roku 2012/2013 vyplynulo, že bolo možné ponúknuť žalobcovi hodiny, ktoré
boli vykonávané ako nadčasy v školskom roku 2013/2014, prihliadajúc na aprobáciu žalobcu, v rozsahu
jednej hodiny učiteľka Z. geografia v 8.B, dve hodiny učiteľka Y. v 3.B regionálna výchova, dve hodiny
učiteľka Ž. 9.A a 8.A virtuálna výchova, jedna hodina učiteľka B. regionálna výchova v 6. ročníku a dve
hodiny informatickej výchovy v 5.A učiteľky Č., spolu teda 8 hodín, ktoré vytvárali nadčasy u daných
učiteľov a bolo potrebné ich vyučovať.

14/ Z pohľadu odvolacieho súdu neobstojí obrana žalovaného, ktorý uvádzal, že organizačnú zmenu
prijal najmä v dôsledku zefektívnenia vyučovacieho procesu a úspory mzdových prostriedkov, keďže
tvrdenú úsporu sumy 440,- Eur mesačne žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal a z prehľadu
pedagogických plánov vyplynulo, že mzdové prostriedky v šk. roku 2013/2014 dokonca vzrástli, aj keď
žalovaný to odôvodňoval postupom istých zamestnancov do vyšších platových tried, no iná úspora zo
strany žalovaného nebola preukázaná. Okrem toho z informácie Ministerstva školstva SR vyplynulo, že
žalobca v rámci svojej aprobácie mohol učiť predmety aj na I. stupni základnej školy, kde bolo vyučované
aj vecné učivo, pracovné vyučovanie. Pokiaľ žalovaný sledoval zefektívnenie práce a zníženie mzdových
nákladov v uvedenom období, je tiež z týchto prehľadov zrejmé, že do konca školského roku 2012/2013
pracovala u žalovaného učiteľka S. v rozsahu 12 hodín a N. v rozsahu 2 hodín, ktoré síce vyučovali
učiteľka N. výtvarnú výchovu a učiteľka S. pracovné vyučovanie a svet práce. Obidve učiteľky už
nepokračovali vo výučbe v ďalšom školskom roku, tým vlastne sa znížil aj počet zamestnancov, hoci len
pracujúcich na čiastočný úväzok.

15/ Keďže žalovaný si nesplnil svoju ponukovú povinnosť, pritom mal možnosť ponúknuť žalobcovi
prácu v rámci jeho odbornosti minimálne v rozsahu 8 vyučovacích hodín, ktoré bolo možné doplniť aj
nadčasovými hodinami, prípadne mimo aprobáciu žalobcu (takto neodborne boli vyučované hodiny u
žalovaného inými pedagogickými pracovníkmi), z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvej inštancie, a to v súlade s ust. § 388 CSP.

16/ O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP. Keďže došlo k zmene súdneho rozhodnutia,
rozhodoval odvolací súd o celých trovách konania a v súlade s obsahom spisu ale aj vyjadrením žalobcu,
ktorý nežiadal priznať náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca hoci mal úspech vo veci, žiadne
trovy konania mu nevznikli a žalovanému, ktorý nebol úspešný v konaní, náhrada odvolacích trov mu
nepatrí, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).