Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/306/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8716208568.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Psychiatrická
liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, Gemerská 233, 049 11 Plešivec, IČO: 17 335 949 proti žalovanému:
G. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpenému: Mgr. Maroš Ježík,
advokát, Murgašova č. 86/1, 058 01 Poprad o zaplatenie 474,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 474,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
24.08.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 474,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalovaný G. M. bol v liečebni počas hospitalizácie na základe vzájomnej ústnej dohody ubytovaný v
nadštandardnej izbe a to v čase od 22.03.2016 do 24.05.2016. Ubytovanie v nadštandardnej izbe je
spoplatnené, čoho si bol žalovaný vedomý a rovnako si bol tejto skutočnosti vedomý aj jeho otec,
ktorý s liečebňou komunikoval a napriek plnoletosti a plnej spôsobilosti na právne úkony žalovaného
to bol jeho otec, ktorý o žalovanom rozhodoval. To, že žalovaný mal vedomosť o tom, že sa za
ubytovanie v nadštandardnej izbe platí poplatok, vedia v prípade potreby preukázať svedeckými
výpoveďami zamestnancov liečebne. Po opustení liečebne bol žalovanému pobyt v nadštandardnej izbe
vyúčtovaný faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou 13.05.2016, splatnou 27.05.2016 v sume 474,- eur,
ktorú žalovaný do dnešného dňa neuhradil a to napriek tomu, že na úhradu tejto faktúry opakovane
vyzývali otca žalovaného - R.. V. M. dňa 01.08.2016 (z dôvodu, že majú za to, že je to práve otec
žalovaného, kto v rodine rozhoduje), avšak bezúspešne. Dňa 22.08.2016 bola opätovne zaslaná faktúra
na meno žalovaného - hospitalizovaného G. M.. Z obsahu listu, ktorý dňa 09.09.2016 žalovaný na ich
výzvu zaslal, vyplýva, že svoj dlh voči liečebni nehodlá uhradiť dobrovoľne. Ku dňu písania žaloby
neuhradil svoj dlh voči liečebni ani len čiastočne.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 9C/306/2016 - 21 zo dňa 31.10.2016, ktorý následne zrušil
uznesením č. k. 9C/306/2016 - 41 zo dňa 05.12.2016 z dôvodu podaného odporu zo strany žalovaného.



4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že vo februári 2016 začal poverený príslušník
Obvodného oddelenia PZ Myjava trestné stíhanie voči žalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania
a pre prečin nebezpečného prenasledovania. Žalovaný bol dňa 08.02.2016 na základe uznesenia
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0Tp/13/2016 - 34 vzatý do väzby. Počas výkonu
väzby bola do konania pribratá súdna znalkyňa z odboru zdravotníctva farmácia, odvetvie psychiatria,
aby vyšetrila duševný stav obvineného, čo bolo zrealizované v Ústave na výkon trestu a Ústave na
výkon väzby Ilava. Trestné stíhanie voči žalovanému bolo uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto
nad Váhom pod sp. zn. Pv/99/16/3304 zo dňa 21.03.2016 zastavené, lebo obvinený nebol v čase
činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Na podklade jediného znaleckého posudku o vyšetrení
duševného stavu prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom prepustila obvineného z
väzby príkazom pod sp. zn. Pv/373/11/3304-55 zo dňa 21.03.2016 s tým, že žalovaný bude bezodkladne
dodaný do Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci. O nariadení psychiatrického ochranného
liečenia ústavnou formou pritom rozhoduje jedine vecne a miestne príslušný súd, t. j. Okresný súd
Nové Mesto nad Váhom a prokurátor nemá právomoc nariadiť psychiatrickú liečbu žiadnou formou.
Žalovaný bol nezákonne umiestnený do uvedenej psychiatrickej liečebne a následne v nej nezákonne
držaný od 21.03.2016 do 24.05.2016 (o tomto rozhodol Okresný súd v Rožňave uznesením pod sp. zn.
5Pu/1/2016-131 zo dňa 18.10.2016).
Po prijatí do liečebne dňa 21.03.2016 bol žalovaný umiestnený na III. - uzavreté oddelenie, kde sú
najťažšie a najnebezpečnejšie prípady. Nasledujúci deň bol na základe rozhodnutia riaditeľa liečebne
preložený na V. - otvorené oddelenie, kde sa mohol voľne pohybovať po areáli liečebne, keďže by bolo
nemorálne a nespravodlivé držať ho zavretého s chorými a nebezpečnými pacientmi. Na V. oddelení
bol ubytovaný na rôznych dvoj alebo trojlôžkových izbách, či už sám alebo s inými pacientmi podľa
vyťaženia oddelenia a to v štandardnej izbe v čase od 22.03.2016 do 24.05.2016. Na tomto oddelení boli
všetky izby rovnaké, s totožným vybavením, takže nemožno hovoriť o žiadnom nadštandarde. Žiadna
ústna dohoda o poskytnutí nadštandardnej izby nevznikla ani medzi žalovaným a W.. X. a ani medzi
otcom žalovaného a W.. X.. Títo nikdy nepodpisovali žiadnu dohodou o poskytovaní nadštandardnej
zdravotnej starostlivosti ani žiadnu obdobnú dohodu. Žalovanému ani jeho otcovi nebol predložený
žiadny cenník a ani im nebola oznámená cena za noc v tzv. nadštandardnej izbe. Žalovaný opustil
liečebňu dňa 24.05.2016 a na odporúčanie právneho zástupcu sa do nej viac nevrátil. Liečebňa bola
o tom upovedomená 26.05.2016. Predmetná faktúra je vystavená dňa 13.05.201, pritom žalovaný sa
v liečebni nachádzal až do 24.05.2016. Vo faktúre sa ďalej uvádza - marec 9 dní, apríl 30 dní - od
07.04.2016 do 11.04.2016, od 21.04.2016 do 25.04.2016 bola žalovanému udelená priepustka, t. j. 9
dní sa v liečebni nezdržiaval; máj 24 dní - od 05.05.2016 do 09.05.2016 bola žalovanému udelená
priepustka, t. j. 4 dni sa v liečebni nezdržiaval. Žalovaný sa teda v liečebni nenachádzal 13 dní, žalobca si
však vyfakturoval sumu za „nadštandardný pobyt“ aj za tieto dni. Okresný súd Rožňava teda rozhodol, že
držanie žalovaného v psychiatrickej liečebni nie je prípustné, preto žalovaný odmietol uhradiť predmetnú
faktúru, o čom liečebňu dňa 09.09.2016 vyrozumel. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. uhradila zo
zdravotného poistenia žalovaného liečebni plnenie za poistenca aj v čase, keď sa poistenec nachádzal
mimo liečebne a zdravotná starostlivosť mu poskytovaná nebola.

5. Proti uzneseniu č. k. 9C/306/2016 - 41 zo dňa 05.12.2016 o zrušení platobného rozkazu podal
žalobca sťažnosť, nakoľko nepovažoval podaný odpor za vecne odôvodnený. V sťažnosti uviedol, že
ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť, v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených
v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie
každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu, v tomto prípade šlo o Okresný súd
v Rožňave. O každom, o kom je ústav povinný urobiť oznámenie, začne súd, v ktorého obvode je ústav,
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom
konaní. Okresný súd Rožňava o tomto rozhodol uznesením sp. zn. 1Nt/19/2016 zo dňa 29.03.2016.
Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je obmedzený alebo
vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho
držania v ústave. To, že bolo umiestnenie žalovaného u žalobcu neprípustné, vyslovil Okresný súd v
Rožňave uznesením sp. zn. 5Pu/1/2016 zo dňa 18.10.2016, kedy sa žalovaný u žalobcu už nenachádzal.
Žalobca svoju povinnosť neporušil, zdôraznil, že je potrebné rozlišovať vyššie uvedené konanie o
vyslovenie prípustnosti držania v ústave zdravotníckej starostlivosti a nariadenie ochrannej liečby podľa
ustanovených predpisov trestného práva. Žalobca trval na tom, že žalovaný bol od začiatku uzrozumený
s tým, že za pobyt v nadštandardnej izbe sa platí a v akej výške je poplatok a súhlasil s tým. Do
nadštandardnej izby bol rozhodnutím žalovaného preložený práve z dôvodu, že nechcel zotrvať na
uzavretom oddelení, kde bol pôvodne prijatý. Nadštandardná izba sa však nenachádza v psychiatrickej



časti areálu Psychiatrickej liečebne Plešivec, kde sa umiestňujú okrem iného aj pacienti z rozhodnutia
súdu - teda s nariadenou ochrannou liečbou, alebo umiestnení na samostatnom zdravotne - sociálnom
oddelení, ktoré je Domovom sociálnych služieb pre klientov so zvýšenou psychiatrickou starostlivosťou,
v ktorom je umiestnených celkom 40 klientov - poberateľov sociálnych služieb na základe zmluvy s
odborom sociálnych služieb košického samosprávneho kraja. Na tomto oddelení je vyčlenená jedna
bunka ženská a jedna bunka mužská, ktoré sú určené pre pacientov psychiatrickej liečebne, ktorí si chcú
priplatiť za nadštandardné ubytovanie. Je pravdou, že izby tohto oddelenia sa od seba nelíšia, avšak sa
značne odlišujú od izieb pavilónov psychiatrickej liečebne, v ktorých sú umiestnení psychiatrickí pacienti.
Pokiaľ ide o dobu 13 dní, počas ktorej sa žalovaný u žalobcu fyzicky nenachádzal, uviedol, že pobyt
žalovaného bol potvrdený rozhodnutím Okresného súdu Rožňava o „nútenom vstupe“ a očakávalo sa
nariadenie ochrannej liečby - teda umiestnený bol na základe rozhodnutia orgánov činných v trestnom
konaní. To, že bol riaditeľom žalobcu prepustený na istý čas mimo areálu psychiatrickej liečebne, bola
len riaditeľova dobrá vôľa a jeho kompetencia, neznamená to však, že by došlo k prerušeniu výkonu
rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

6. Súd uznesením č. k. 9C/306/2016 - 55 zo dňa 20.04.2017 sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú,
pretože žalovaný podal odpor včas s vecným odôvodnením.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/306/2016 - 78 zo dňa 17.05.2018, ktorým žalobu zamietol a
žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti predmetnému
rozsudku podal odvolanie žalobca.

8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Okrem iného poukázal na to, že žalovaný mal vedomosť, že pobyt v nadštandardnej izbe je spoplatnený
a na potvrdenie týchto argumentov predložil čestné vyhlásenia pacientov R.. N., B. L. a X. Q., ktorí
potvrdili, že boli vopred informovaní o skutočnosti, že pobyt v nadštandardnej izbe je spoplatnený.
Okolnosť, že žalovaný bol poučený o skutočnosti, že pobyt v nadštandardnej izbe je spoplatnený,
potvrdili aj zamestnanci žalobcu, a to námestníčka pre ošetrovateľstvo M. B., vedúca oddelenia Y. Y.,
liečebná pedagogička O. M., sociálna sestra R. H. a zdravotná sestra V. O.. Boli totiž predložené čestné
vyhlásenia týchto osôb a nemožno považovať za ich vadu to, že obsahujú identické znenia, pretože ich
účelom je podpisom osoby, ktorá čestné vyhlásenie podpísala, potvrdiť správnosť údajov uvedených
v čestnom vyhlásení. Žalovaný bol informovaný o spoplatnení pobytu v nadštandardnej izbe aj svojím
právnym zástupcom.

9. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 1Co/97/2018 - 143 zo dňa 11.12.2018 zrušil predmetný
rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V rozhodnutí uviedol, že v prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že v rámci trestného
stíhania vedeného proti žalobcovi orgánmi činnými v trestnom konaní (Okresný súd Nové Mesto
nad Váhom č. k. 0Tp/13/2016-34 a Okresná prokuratúra v Novom Meste nad Váhom č. k. Pv
99/2016/3304-54) bol žalovaný bezodkladne dodaný do Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v
Plešivci, teda do zariadenia žalobcu. Následne Okresný súd v Rožňave uznesením č. k 5Pu/1/2016-131
z 18.10.2016 vyslovil, že ďalšie držanie žalovaného v zdravotníckom zariadení nie je prípustné. (bod 21.)
Pokiaľ ide o pobyt žalovaného v predmetnom liečebnom zariadení, žalobca vystavil žalovanému faktúru
č. XXXXXXXXXX z 13.5.2016, so splatnosťou 27.5.2016, za pobyt v období od 22.3.2016 do 24.5.2016.
(bod 22.)
Okolnosť, že žalovaný bol ubytovaný na tzv. nadštandardnej izbe, je žalobcom v tomto konaní od
počiatku tvrdená a preukázaná čestnými vyhláseniam, ktoré do spisu pripojil, pričom sa jedná o čestné
vyhlásenia pacientov, ale aj zamestnancov žalovaného. (bod 23.)
Z dokazovania na súde prvej inštancie ďalej vyplýva, že na túto nadštandardnú izbu bol žalovaný
umiestnený na základe vlastnej žiadosti, pretože nechcel byť ubytovaný na tzv. štandardnej izbe, jednak
z dôvodu určitých obáv, ako aj z dôvodu, že na nadštandardnej izbe boli vytvorené podmienky pre
používanie rôznych prístrojov pre jeho osobnú potrebu (laptop a pod.). (bod 24.)
Taktiež možno považovať za preukázanú okolnosť, že náklady spojené s ubytovaním žalovaného na
tejto nadštandardnej izbe neboli v celom rozsahu hradené zdravotnou poisťovňou, pričom je obvyklé,
že tieto náklady v podobe rozdielu medzi úhradou zdravotnej poisťovne a skutočnými nákladmi hradia
pacienti, pokiaľ využijú služby žalobcu v tom zmysle, že sa im poskytne nadštandard služieb v podobe
ubytovania. (bod 25.)



Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne dôsledne sa oboznámiť s čestnými vyhláseniami, ktoré boli
v konaní predložené zo strany žalobcu, faktúrou, ktorá potvrdzuje fakturovanie poskytnutých služieb
a výšku odplaty vo vzťahu k žalovanému a riadiť sa právnym názorom vysloveným v tomto uznesení
odvolacieho súdu o unesení dôkazného bremena žalobcom v tomto konaní. Až po takto doplnenom
dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť (bod 32).

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného, prednesom
právneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka R.. V. M. a oboznámením s listinnými dôkazmi
založenými v spise.

11. Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2016 splatnou dňa 27.05.2016 vyúčtoval žalobca
žalovanému cenu za pobyt v dňoch 22.03.2016 - 24.05.2016; marec 9 dní, apríl 30 dní, máj 24 dní, spolu
63 dní za nadštandard izba trojlôžková, za 15 dní pri cene 6,- eur a nadštandard izba dvojlôžková 48 dní
pri cene 8,- eur, spolu teda 474,- eur (čl.5) podľa Výmerového cenníka nadštandardných príplatkov na
deň v pavilóne zdravotne - sociálneho oddelenia zo dňa 20.12.2012 platného od 1. januára 2013 (čl. 74).

12. Žalobca na pojednávaní dňa 17.05.2018 uviedol, že žalovaný nastúpil do liečebne z väzby s
tým, že bude nariadené ochranné liečenie. Bol prijatý v pohotovostnej službe vo večerných hodinách.
Keďže liečebňa tohto roku oslavuje 120 rokov od založenia, väčšina budov bola postavených v 20-30-
tych rokoch minulého storočia. Tomu zodpovedá aj určitý štandard, ktorý už v tejto dobe určite nie je
na úrovni 21. storočia. Nie je medzi tými, ktoré dostávajú investície, aj keď vlastnými silami sa snažia
vylepšovať pracovisko. Avšak uzavreté oddelenie, kde sú najhoršie stavy z hľadiska diagnóz, tomu
zodpovedá, sú tam aj štvorposteľové aj desaťposteľové izby. Žalovaný pri príchode vo večerných
hodinách, keď mal byť uložený na príslušnú voľnú posteľ, odmietol si ísť ľahnúť s tým, že sa bojí a do
rána sedel na chodbe na stoličke. Keď mal túto situáciu službukonajúcim lekárom na rannom sedení
oznámenú, po oboznámení sa s dostupnými dokumentmi z okresnej prokuratúry a zo správy, že bude
nariadená ochranná liečba, si žalovaného predvolal. Po rozhovore, keď sa domnieval, že nehrozí nejaká
komplikácia, keďže ide o vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý napriek tomu, že podľa posudku
trpel kvalifikovanou duševnou chorobou, tá však bola smerovaná len na objekt bývalej partnerky a teda
tu nehrozili nejaké chorobné prejavy voči okoliu, mu navrhol, že aj keď bude mať potenciálne nariadené
ochranné liečenie, ktoré obvykle prebieha na tom zatvorenom oddelení, v prípade, že má záujem, môže
byť na izbe nadštandardnej, kde však samozrejme je potrebné za ňu zaplatiť. S tým súhlasil. Tieto
nadštandardné izby majú na oddelení, ktoré bolo vybudované asi pred 15 rokmi, ktoré však už nie je
súčasťou zdravotníckej časti, ale je to domov sociálnych služieb pre klientov so zvýšenou psychiatrickou
starostlivosťou, ktoré vzniklo na základe vládnej úlohy po návšteve výboru Rady Európy na Slovensku
v roku 2000, keď negatívne výsledky správy tohto výboru boli dôvodom na riešenie kritizovanej situácie.
Na tomto oddelení, ktoré je postavené bunkovým systémom, je tu predsieň, kúpeľňa, 2-3 posteľová
izba, majú vyčlenené 2 takéto bunky. Na jednej z týchto izieb bol žalovaný počas celej doby pobytu u
nich ubytovaný a keďže jeho trestná vec nebola ukončená nariadením ochrannej liečby v dobe, kým
bol u nich a z priepustky, počas ktorej sa mal zúčastniť na jednom z pojednávaní, sa už do liečebne
nevrátil, účet za poskytované služby nezaplatil. Napriek tomu, že ho opakovane vyzvali k zaplateniu,
otec žalovaného osobne prevzal faktúru s prísľubom, že zaplatí, nestalo sa tak, ani keď potom faktúru
zaslali na adresu žalovaného. Podrobnejší popis týchto ekonomických vzťahov predložil na overenom
čestnom vyhlásení svojej námestníčky; ďalej predložil cenníky za nadštandardné izby, ktoré platia na
tomto oddelení, jednak z doby, keď tam bol žalovaný ubytovaný a jednak v súčasnosti; fotografie z
danej bunky, kde v chodbičke tie cenníky sú zavesené; overené čestné vyhlásenia personálu na tomto
oddelení, ktorý bol po celý čas pobytu s ním v kontakte a to od námestníčky pre ošetrovateľstvo M.
B., vedúcej oddelenia Y. Y., liečebnej pedagogičky O. M., sociálnej sestry R. H. a zdravotnej sestry V.
O.. Na tých nadštandardných izbách platiacich pacientov mávajú, nie vždy je to obsadené. Predložil
overené prehlásenia z rôznej časovej doby pacientov, ktorí tam boli, ktorí prehlasujú, že boli si vedomí,
že treba platiť a aj platili. Tá platba je možná rôznym spôsobom, v hotovosti, prevodom a preto aj tie
doklady o zaplatení sú rôzne. Prehlásenia sú od R.. Q. N., B. L., X. Q.. Záležitosti ohľadne trestnej veci
sú absolútne nesúvisiace s týmto sporom, pretože služby, ktoré mu poskytli, čerpal. Mal pocit, že sa
u žalovaného jedná o človeka na úrovni, jeho rodičia za ním chodili takmer každý druhý deň. Nemôžu
poprieť, že bol ústretový, že vystavil aj priepustky, lebo vychádzal aj z určitého sociálneho postavenia
žalovaného a jeho rodiny, tak sa snažil vyjsť v ústrety. Je riaditeľom štátneho zariadenia, kde každá
finančná čiastka musí byť transparentná.



Na otázku sudcu k zástupcovi žalobcu, či zo strany zdravotnej poisťovne bolo niečo v súvislosti s
týmto pobytom žalobcovi preplatené uviedol, že určite zo strany zdravotnej poisťovne bol tento pobyt
preplatený, samozrejme teraz nevie zo strany akej poisťovne. Po nahliadnutí do dokladov uviedol, že
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou bol tento pobyt preplatený. V týchto prípadoch ochrannej liečby
musia prijať a prijímajú pacientov, lebo na to je špeciálny fond a platba je zaručená a v tomto prípade
to bolo uhradené. Je to štandardne okolo 47,- eur v tej dobe. V tomto konaní si teda uplatňujú len tú
cenu nadštandardnej izby.
Nadštandardné izby sú v pavilóne 5, 2 bunky, spolu 10 postelí. Cenník predložil na ilustráciu, že to
tam visí na tej stene. A k tomu, či bol evidovaný na jednom alebo druhom pavilóne, s tým vôbec
nesúvisí. Nemohol byť evidovaný na pavilóne 5, lebo to už nie je zdravotnícke zariadenie, ale domov soc.
služieb, teda sociálny sektor. Akurát teda že tie 2 bunky sú vyhradené pre liečebňu ako nadštandard.
On nerozhodoval o premiestnení na iné izby, o tom rozhodoval stredný personál, teda napr. zdravotné
sestry, vedúca oddelenia podľa aktuálnej situácie na oddelení.
Na otázku sudcu k zástupcovi žalobcu, aby sa vyjadril k obsahu čestných prehlásení, v ktorých sa
nachádza identická formulácia, že ešte pred umiestnením do tejto izby bol informovaný o tom, že si za
túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím vyjadril súhlas, keďže samotný
zástupca žalobcu ako aj žalovaný zhodne uvádzajú, že malo dôjsť len k rozhovoru medzi nimi dvoma,
zástupca žalobcu uviedol, že po tom rozhovore bol zrejme námestníčkou pre ošetrovateľstvo R.. M.,
resp. nevie presne či ňou alebo niekým iným zo stredného personálu, odvedený na pavilón č. 5, prezrel
si túto izbu a povedal, že bude užívať túto nadštandardnú izbu.

13. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.05.2018 uviedol, že znalecký posudok, ktorý bol v trestnom
konaní vypracovaný, bol vypracovaný zo strany kamarátky, kolegyne jeho priateľky, poškodenej, preto
to hneď namietali ako zaujatosť. Následne boli v trestnom konaní vypracované ďalšie znalecké posudky.
Tá konštatovaná znalecká porucha, ktorá ho mala doviesť do ústavu, bolo potom konštatované, že
neexistuje. Trestné konanie nie je stále skončené, bola mu navrhnutá dohoda o vine a treste, ktorú
odmietli. Priviezli ho do psychiatrickej liečebne do uzavretého oddelenia pre najťažšie prípady. Umiestnili
ho na izbu, kde bolo asi 8 postelí. Vzhľadom na to, ako to tam vyzeralo, povedal, že sa bojí tam
ísť a radšej ostal na chodbe, bolo to v noci, sadol si na stoličku. Dožadoval sa kontaktu s právnym
zástupcom. Na druhý deň po tom, ako žiadal, aby ho oni vyšetrili, že tomu znaleckému posudku neverí,
mal stretnutie s riaditeľom, kde ozrejmil, čo sa stalo a že jednoducho nechce zotrvať v tejto liečebni.
Rozhovor prebiehal tak, že riaditeľ mu povedal, že on už mal nejaké telefonické rozhovory so znalkyňou,
prokurátorkou, že videl jeho papiere, ktoré mu poslali a že navrhuje nasledujúce riešenie. Bude tam tri
mesiace, po troch mesiacoch dajú návrh na súd, že je vyliečený a že môže ísť do ambulantnej zdravotnej
starostlivosti. Tým pádom nebude mať záznam v registri trestov a je to najrýchlejšia cesta, ako sa
odtiaľ dostať von. Bolo tam niekoľko podmienok zo strany riaditeľa. Jedna z podmienok bola, že mu tam
nebudú chodiť žiadne kontroly z rôznych orgánov a inštitúcií, lebo oni sa bránili, žalovaný tým myslel
seba, rodičov a právneho zástupcu. Taktiež, že na súde v Novom Meste o nariadení ochrannej liečby sa
nebudú odvolávať a nebudú robiť obštrukcie a tým pádom súd to všetko nariadi, zahojí, nebudú žiadne
problémy a o 3 mesiace je von. Že nebudú žiadne problémy, ale bude chorý doživotne. Veď aj trestné
konanie nie je doposiaľ skončené. Väčšinou idú ľudia na psychiatriu, keď sa chcú vyhnúť trestnému
stíhaniu, u nich to bolo ale inak. Chceli obnoviť trestné stíhanie, pretože sa chce vyviniť. Tieto úkony
zo začiatku plnili, lebo sa báli a nevedeli čo bude, on sa v tom právne nevyznal. A veľa právnikov
takýto prípad ani nemalo, takže nebola im daná jednoznačná rada o tom, ako je správne postupovať. Na
prvom pojednávaní o nariadení ochrannej liečby ústavnou formou sa proti prvému znaleckému posudku
odvolali a navrhli vlastný posudok. Vtedy začali problémy zo strany liečebne, napr. odobrali mu laptop
a mobil, ktoré dovtedy mohol používať, aby mohol pracovať. Toho 25.05.2016, keď už bolo druhé
pojednávanie na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, kedy už mali svoj znalecký posudok, sudca
povedal, že on ho na liečenie nedá, nevidí dôvod, prečo by tam mal byť a preto sa už do liečebne nevrátil
a právny zástupca poslal listy na jednotlivé inštitúcie o tejto skutočnosti, že prečo sa tam nevrátil. Tento
stav existuje dodnes s tým rozdielom, že na základe toho druhého znaleckého posudku sama okresná
prokuratúra zavrhla ten prvý znalecký posudok a obnovila trestné stíhanie, kde potom boli vypracované
aj ďalšie znalecké posudky, ktoré potvrdili, že je zdravý. Duševné zdravie je u neho dôležité z hľadiska
práce a existovania, spoločenského statusu. Pokiaľ ide o rozhovor s riaditeľom, tu namietal, že on tam
3 mesiace vôbec nebude, má svoju prácu a musí sa do nej čím skôr vrátiť. Riaditeľ na to povedal, že sa
nemusí báť, že bude preložený na iné oddelenie, kde môže mať pri sebe laptop a mobil, lebo na tomto
uzavretom oddelení to kvôli ostatným pacientom nebolo možné, aby tieto veci mal pri sebe. Nikdy sa
nebavili o nadštandarde a o platbách za nadštandard. Namietal aj, že by nejaký cenník bol vyvesený v



izbe, kde bol následne umiestnený. Možno tam ten cenník bol zavesený potom. Raz na tej izbe boli
dvaja, raz traja, raz bol na jednej izbe, raz na druhej izbe. Nebol stále na jednej izbe, bol minimálne na
troch izbách a s rôznymi spolubývajúcimi. Je to doslova tak v tej liečebni, že riaditeľ rozhoduje doslova
o všetkom, rozhodne o tom, že niekto ide na určitú izbu, ako aj v jeho prípade povedal, že tam ide, tak
išiel. Museli vtedy postupovať veľmi citlivo. A asi do týždňa na to z tej liečebne odišiel a už sa tam
nevrátil. A potom sa začali objavovať tieto faktúry, ktoré sú datované k 13.05.2016, ale fakturujú až za
obdobie do 25.05.2016. Ako mohli toho 13.05. vedieť, že po 25.05. sa už do liečebne nevráti, keď do
pojednávania to nikto nemohol vedieť. Tieto faktúry následne posielali jeho otcovi, ktorý s nimi nemal
nijaký vzťah. Samozrejme rodičia tam chodili, lebo keď je človek tam zavretý, nevie ako komunikovať
s okolím, nemá peniaze, tak niekto musí prebrať to jeho zastupovanie. Samozrejme, oni tiež jednali s
riaditeľom, lebo tak je to v liečebni zvykom, keďže s chorými ľuďmi sa ťažko jedná. Po určitom čase tú
faktúru vystavili na jeho meno a poslali mu rovno faktúru aj s úrokmi za omeškanie. Preto im napísal,
že ako je možné, že mu poslali s faktúrou hneď aj úroky z omeškania. Keďže žiadna takáto dohoda s
riaditeľom uzavretá nebola, boli uzatvorené v tej rovine, ako doteraz opísal, že oni sa zdržia akýchkoľvek
krokov a za to môže mať pri sebe laptop a mobil. Po tom, čo bol 6 týždňov vo väzbe na samotke v Ilave,
bol aj toto pre neho veľký skok a bol za to vďačný. Čo sa týka čestných prehlásení zamestnancov, treba
si uvedomiť, že liečebňa sídli v lokalite s vysokou nezamestnanosťou a veľa ľudí je tam zamestnaných
za minimálne mzdy a nie na plné úväzky, čiže ešte menej ako minimálna mzda a nebudú vypovedať proti
riaditeľovi, lebo sa boja, že prídu o prácu. Oni to skúšali už v trestnom konaní. Čo sa týka dôveryhodnosti
výpovedí zamestnancov, poukázal na stranu 20 a 21 z dekurzu, kde na strane 20 je uvedená priepustka
udelená na čas od 13.00 hod. dňa 22.04.2016 do 22.00 hod. dňa 24.04.2016 s tým, že toto je oficiálne,
ale neoficiálne bola tá priepustka o deň dlhšie a na strane 21 je záznam z 25.04. o 9.41 hod. z lekárskej
vizity, kde lekár tvrdí, že ho vyšetril na vizite s tým, že sa podľa záznamu vrátil až večer o 20.00 hod..
Toľko k dôveryhodnosti výpovede zamestnancov, ktorí budú písať a tvrdiť to, čo im riaditeľ povie.
Celý dekurz má uvedené v hlavičke buď pavilón 3 alebo pavilón 2B.

14. Žalobca k výpovedi žalovaného na pojednávaní dňa 17.05.2018 uviedol, že jeho výpoveď bola
značne subjektívna a niečo sú úplné klamstvá. Tvrdenia o nejakých jeho podmienkach sú úplné
nezmysly.
V nadštandardnej izbe bol na základe dohody. Keďže od začiatku je zjavné, že hlavný problém je trestné
stíhanie, je to stenická osobnosť, takisto aj rodičia, ktorí budú bojovať za tú svoju pravdu bez ohľadu na
to, čo to stojí, tak pri prijatí, keďže je riaditeľ a lekár, ktorý ochranné liečby mnoho rokov riadi a vykonáva,
tak mu vysvetľoval určité praktické aspekty ochrannej liečby s tým, že najrýchlejšie ten proces môže byť
ukončený tak ako povedal za tie 3 mesiace, ak nebudú okolo toho nejaké zbytočné komplikácie. Čiže
v žiadnom prípade, že sa nesmú sťažovať ombudsmanovi. Nič iné nechcel, len mu vysvetliť, že ak by
chcel čím skôr skončiť, najjednoduchšia cesta je neprotiviť sa. S tým samozrejme nesúhlasil a teda celý
proces stále nie je skončený a pokračuje. Na všetkých ich oddeleniach platia určité režimové opatrenia,
vrátane nadštandardných izieb, kde používanie notebooku, tabletu je možné na základe žiadosti, ktorú
schváli, v určitých hodinách. Inak je táto elektronika odložená v trezore. Mobil je možné používať len
medzi siedmou - pol ôsmou. Potom je mobil zamknutý v trezore, čiže tvrdenie o tom, že ho mohol voľne
používať, je nepravdivé. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nebol stále na tej istej izbe, k tomu uviedol,
že je možné, že nebol stále na tej istej izbe, to už teraz je ťažké zistiť. Možno keby sa hrabali v nejakých
záznamoch, tak by sa tam niečo našlo, ale ide o to, že bol stále na nadštandardnej izbe. Ešte podotkol
k tým tvrdeným klamstvám v dekurze, že používajú nemocničný počítačový informačný systém, kde sú
naprogramované určité zápisy. To uľahčuje prácu aj personálu, aj sestrám aj lekárom, len niekedy to
vedie aj k omylu, lebo pri vizite obyčajne registrujú zmeny, čo treba oproti nejakému štandardnému
stavu, či sa stav zlepšil alebo zhoršil a keď nie je zmena, tak je tendencia len skopírovať ten štandardný
zápis, ktorý tam bol už predtým a keďže lekár na oddelení má podľa stavu niekoľko desiatok pacientov,
tak sa môže stať, že jednoducho dá zápis, ktorý tam nemá byť, keďže bol na priepustke.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 17.05.2018 uviedol, že ako vyplýva z predložených
listinných dôkazov, umiestnenie žalovaného u žalobcu bolo nariadené príkazom Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom v súvislosti so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého dokazovania v trestnom
konaní vedenom voči žalovanému. Žalovaný 21.03.2016 nesúhlasil s dobrovoľným umiestnením u
žalobcu, na základe čoho žalobca postupoval v intenciách vtedy platného OSP, kde miestne príslušný
súd vydal rozhodnutie o prípustnosti prevzatia do ústavného liečenia žalovaného u žalobcu. V súvislosti
s touto vecou vychádza zo záveru, že nárok na zaplatenie nadštandardných služieb súvisí s osobitnou
dohodou, ktorej existenciu musí žalobca v konaní preukázať. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné



bremeno, pretože sám v žalobe uvádza, že dohoda o poskytnutí nadštandardných služieb mala byť
uzavretá len v ústnej rovine, s tým, že má za to, že súčasťou tejto dohody musela byť aj dohoda o cene.
Žiadne následné právne úkony nemôžu konvalidovať prípadné nedostatky takejto dohody, resp. nemôžu
ani listinné dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní a to čestné vyhlásenie R.. F. M. ako aj fotografie
z jednotlivých buniek vrátane čestných prehlásení zamestnancov preukázať existenciu takejto dohody
od momentu jej uzavretia. Z výpovede žalobcu vyplýva, že tieto služby účtujú po skončení pobytu, čo
je v rozpore aj s faktúrou vystavenou žalobcom dňa 13.05., ktorej zaplatenie požaduje od žalovaného v
tomto konaní, pretože v čase jej vystavenia nemohol žalobca vedieť výšku pohľadávky. V súvislosti so
skutočnosťami, ktoré mali súvisieť s uzavretím dohody, ktorej účastníkom mal byť iba zástupca žalobcu
v pozícii riaditeľa a žalovaný doložili do súdneho spisu kópiu zo zdravotnej dokumentácie žalovaného,
ktorú viedol žalobca, kde je uvedený dňa 22.03.2016 záznam o 09.39 hod., že bola vykonaná primárska
vizita vrátane pohovoru s riaditeľom žalobcu, ktorý rozhodne o preklade, ďalšej hospitalizácii. Toho istého
dňa o 14.43 hod. je záznam, že pacient bol na pohovore u riaditeľa a výsledok je ten, že pacient bude
oficiálne na pavilóne 3, ale inak bude na pavilóne 5. To znamená, že aj z toho záznamu, ktorý viedol
samotný žalobca, vyplýva, že žiadna dohoda o poskytovaní nadštandardných služieb uzavretá nebola,
pretože umiestnenie žalovaného bolo výlučne v kompetencii zástupcu žalobcu. Potom samozrejme
nasledujú v zdravotnom zázname ďalšie záznamy o tom, že dňa 07.04.2016 bol opätovne preložený
žalovaný na pavilón č. 3 a potom z pavilónu č. 3 na pavilón č. 2. Nepopierajú, že bol žalovaný umiestnený
u žalobcu, ale popierajú existenciu toho, že si objednal samostatné nadštandardné služby, za ktoré
bol povinný zaplatiť po skončení pobytu. Predložené čestné prehlásenia aj fotografie sú až ex post, to
znamená, že nepreukazujú, že došlo k uzatvoreniu dohody o poskytnutí nadštandardných služieb, čo
tvrdí samotný žalobca, lebo on tvrdí, že došlo k dohode.

16. V čestnom vyhlásení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.05.2018 R.. F. M., L.. Š., zamestnaná
v Psychiatrickej liečebni v Plešivci ako I. B. S. Ú. uviedla: „Týmto pre potreby súdneho konania spis.
zn.: 9C/306/2016 vedeného žalobcom Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, IČO: 17 335
949, Gemerská 233, Plešivec na Okresnom súde v Poprade čestne vyhlasujem, že nižšie opísané
skutočnosti sa stali presne tak, ako ich nižšie popisujem, tak som ich ja mojimi zmyslami vnímala. Dňa
13.05.2016 mi bol predložený podklad na vystavenie faktúry za úhradu hospitalizácie v nadštandardnej
izbe za pacienta G. M. (žalovaného), ktorý bol od 22.03.2016 hospitalizovaný na dvojposteľovej izbe v
PL Plešivec, kde je poplatok 8,- eur na deň, s tým, že hospitalizácia bude trvať min. do 31.05.2016 a
následná hospitalizácia, resp. poplatok za nadštandard bude uhradený ďalšou faktúrou. Jednoznačne
tvrdím, že žalovaný o poplatkovej povinnosti a o výške poplatku za ubytovanie v nadštandardnej izbe
informovaný bol, a to minimálne mojou osobou. Vystavila som faktúru pre žalovaného na sumu 560,-
eur. Faktúru prevzal osobne u mňa v kancelárii otec pacienta R.. V. M. s tým, že predmetnú faktúru bez
problémov uhradí na účet žalobcu. Po odchode pacienta na priepustku, z ktorej sa ale pacient už nevrátil,
dňa 24.05.2016 bola faktúra upravená na sumu 520,- eur. Otec pacienta - žalovaného reklamoval, že
jeho syn nebol celý čas hospitalizácie na 2 posteľovej izbe ale na 3 posteľovej, kde je úhrada za deň
vo výške 6,- eur. Po preverení na oddelení bola faktúra mnou prerobená a upravená sumu na 474,- eur.
Predmetnú faktúru prevzal otec pacienta - žalovaného, s tým, že úhradu faktúr prevedie na účet žalobcu.
Dátum vystavenia faktúry zostal pôvodný, t.j. 13.05.2016. Pri kontrole účtovných dokladov 20.06.2016
bolo zistené, že predmetná faktúra nie je uhradená a bola zaslaná upomienka na adresu R.. V. M.,
otca pacienta - žalovaného, a to z toho dôvodu, že práve s ním bolo dohodnuté umiestnenie pacienta
na nadštandardnej izbe a ktorý niekoľkokrát deklaroval úhradu za poskytnuté služby aj pri osobnom
stretnutí aj telefonickom rozhovore. Otec žalovaného však predmetnú faktúru nezaplatil. 01.08.2016 bola
opätovne zaslaná výzva na úhradu faktúry p. R.. V. M., otcovi žalovaného. Po konzultácii s právnikom
bola zaslaná dňa 22.08.2016 faktúra aj na meno pacienta G. M., ktorú však opäť prevzal otec pacienta
- žalovaného R.. V. M.. A keďže ani potom faktúra nebola uhradená, následne dňa 06.09.2016 aj
výzva na zaplatenie faktúry, ktorú tiež prevzal otec pacienta - žalovaného, viď doručenky. Vzhľadom na
všetko vyššie uvedené sme z môjho pohľadu nemali inú možnosť, ako sa žalobou domáhať zaplatenia
predmetnej pohľadávky. Jednoznačne však tvrdím, že nie je pravdou, ak žalovaný tvrdí, že o skutočnosti,
že za ubytovanie v nadštandardnej izbe sa platí a aká suma, pretože túto informáciu mal minimálne
odo mňa.“

17. V čestnom prehlásení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.05.2018 M. B., zamestnaná v
Psychiatrickej liečebni Plešivec na pozícii I. B. T. M. uviedla: „Týmto potvrdzujem, že G. M. počas svojho
pobytu v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, v dobe od 22.03.2016 bol na vlastnú žiadosť umiestnený v
nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto izby bol informovaný o tom, že sa za túto izbu platí



podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím vyjadril súhlas. Svojím podpisom potvrdzujem,
že všetko, čo som v tomto čestnom prehlásení uviedla, je pravda.“

18. V čestnom prehlásení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.05.2018 V. O., zamestnaná v
Psychiatrickej liečebni Plešivec ako M. uviedla: „Do kontaktu s pánom G. M. som prichádzala, pretože
bol hospitalizovaný na nadštandardnej izbe na oddelení, kde pracujem. Týmto potvrdzujem, že G. M.
počas svojho pobytu v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, v dobe od 22.03.2016 bol na vlastnú žiadosť
umiestnený v nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto izby bol informovaný o tom, že sa za
túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím vyjadril súhlas. Svojím podpisom
potvrdzujem, že všetko, čo som v tomto čestnom prehlásení uviedla, je pravda.“

19. V čestnom prehlásení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.05.2018 Y. Y., zamestnaná v
Psychiatrickej liečebni Plešivec ako O. M. Ú. uviedla: „Do kontaktu s pánom G. M. som prichádzala,
pretože bol hospitalizovaný na nadštandardnej izbe na oddelení, ktoré spadá do mojej pôsobnosti. Týmto
potvrdzujem, že G. M. počas svojho pobytu v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, v dobe od 22.03.2016
bol na vlastnú žiadosť umiestnený v nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto izby bol
informovaný o tom, že sa za túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím
vyjadril súhlas. Svojím podpisom potvrdzujem, že všetko, čo som v tomto čestnom prehlásení uviedla,
je pravda.“

20. V čestnom prehlásení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.05.2018 O. M., zamestnaná v
Psychiatrickej liečebni Plešivec ako Y. B. uviedla: „Do kontaktu s pánom G. M. som prichádzala, pretože
bol hospitalizovaný na nadštandardnej izbe na oddelení, kde pracujem. Týmto potvrdzujem, že G. M.
počas svojho pobytu v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, v dobe od 22.03.2016 bol na vlastnú žiadosť
umiestnený v nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto izby bol informovaný o tom, že sa za
túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím vyjadril súhlas. Svojím podpisom
potvrdzujem, že všetko, čo som v tomto čestnom prehlásení uviedla, je pravda.“

21. V čestnom prehlásení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.05.2018 R. H., zamestnaná v
Psychiatrickej liečebni Plešivec ako M. B. uviedla: „Do kontaktu s pánom G. M. som prichádzala,
pretože bol hospitalizovaný na nadštandardnej izbe na oddelení, ktoré spadá do mojej pôsobnosti. Týmto
potvrdzujem, že G. M. počas svojho pobytu v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, v dobe od 22.03.2016
bol na vlastnú žiadosť umiestnený v nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto izby bol
informovaný o tom, že sa za túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím
vyjadril súhlas. Svojím podpisom potvrdzujem, že všetko, čo som v tomto čestnom prehlásení uviedla,
je pravda.“

22. V čestnom prehlásení s úradne overeným podpisom zo dňa 16.05.2018 R.. Q. N. (pacient) uviedol:
„Týmto potvrdzujem, že som sa v čase od 15.02.2018 hospitalizovaný v Psychiatrickej liečebni Samuela
Bluma v Plešivci. Počas svojho pobytu v Psychiatrickej liečebni v Plešivci som na vlastnú žiadosť
umiestnený v nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto izby som bol informovaný o tom, že
sa za túto izbu platí suma vo výške 6,- eur/deň, s čím som súhlasil. Domnievam sa, že cena, ktorú si
Psychiatrická liečebňa za pobyt v nadštandardnej izbe účtovala, bola adekvátna komfortu izby a to najmä
preto, že bola vybavená neporovnateľne lepšie, ako štandardné izby na oddeleniach liečebne (vlastná
kúpeľňa, chladnička, televízor). Svojím podpisom potvrdzujem, že všetko, čo som v tomto čestnom
prehlásení uviedol, je pravda.“

23. V čestnom prehlásení zo dňa 04.09.2017 s úradne overeným podpisom dňa 05.09.2017 B. L.
(pacient) uviedol: „Týmto potvrdzujem, že som sa v čase od 02.06.2017 do 24.08.2017 liečil v
Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci. Počas svojho pobytu v Psychiatrickej liečebni v
Plešivci som bol na vlastnú žiadosť umiestnený v nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto
izby som bol informovaný o tom, že sa za túto izbu platí suma vo výške 8,- eur/deň, s čím som súhlasil.
Domnievam sa, že cena, ktorú si Psychiatrická liečebňa za pobyt v nadštandardnej izbe účtovala, bola
adekvátna komfortu izby a to najmä preto, že bola vybavená neporovnateľne lepšie ako štandardné
izby na oddeleniach liečebne (vlastná kúpeľňa, chladnička, televízor). Platba za poskytnutú službu bola
realizovaná prevodom na účet Psychiatrickej liečebne. Svojím podpisom potvrdzujem, že všetko, čo
som v tomto čestnom prehlásení uviedol, je pravda.“



24. V čestnom prehlásení zo dňa 09.03.2017 s úradne overeným podpisom dňa 13.03.2017 X. Q.
(pacient) uviedol: „Týmto potvrdzujem, že som sa v čase od 12.08.2016 do 14.10.2016 liečil v
Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci. Počas svojho pobytu v Psychiatrickej liečebni v
Plešivci som bol umiestnený v nadštandardnej izbe. Ešte pred umiestnením do tejto izby som bol
informovaný o tom, že sa za túto izbu platí suma vo výške 8,- eur/deň, s čím som súhlasil. Pán riaditeľ
moje umiestnenie v nadštandardnej izbe konzultoval aj s mojou matkou G. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., N. U.. XXX/XX, a to vzhľadom na môj v tom čase nepriaznivý zdravotný stav a aj vzhľadom
na skutočnosť, že moja matka za túto izbu platila. Domnievam sa, že cena, ktorú si Psychiatrická
liečebňa za pobyt v nadštandardnej izbe účtovala, bola adekvátna komfortu izby a to najmä preto, že
bola vybavená neporovnateľne lepšie ako štandardné izby na oddeleniach liečebne (vlastná kúpeľňa,
chladnička, televízor). Svojím podpisom potvrdzujem, že všetko, čo som v tomto čestnom prehlásení
uviedol, je pravda.“

25. Žalobca na poslednom pojednávaní poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu, viazanosť
súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu. Zotrval na podanej žalobe a na všetkých
skutočnostiach, ktoré v tomto súdnom konaní uviedol.
V odpovediach na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o neziskovú organizáciu
NEEKA Slovakia nevie, čím sa zaoberajú momentálne. Pokiaľ ide o záujem žalobcu ako právnickej
osoby v roku 2016 o zakúpenie polohovacej postele, uviedol, že psychiatrická liečebňa je tu 120 rokov,
zo strany zriaďovateľa, teda ministerstva zdravotníctva, nepatrí medzi preferované zdravotné obory,
ktoré by mali nadštandardný prílev investícií. Napríklad ministerstvo zdravotníctva zakúpilo 9000 nových
postelí pre svoje štátne zariadenia, tie však išli najmä do fakultných nemocníc. Keďže ich vybavenie
či lôžkami či ostatným zdravotníckym nábytkom je už značne zastaralé, z vlastných prostriedkov
samozrejme obnovujú zariadenia pacientskych izieb. V posledných niekoľkých rokoch, troch či štyroch,
takto nakúpili repasované elektricky polohovateľné lôžka z Holandska, možno asi 30 ks, vo viacerých
časových intervaloch. Predpokladá, že právny zástupca žalovaného naráža na možno dajakú diskusiu
po prijatí žalovaného od rodičov, ktorí vzhľadom na to, že otec ako B. podnikateľ pýtal sa na nejaké
možnosti sponzorstva, tak asi uviedol, že to, čo v tej dobe potrebujú, je obnova lôžkového fondu. Avšak
ďalej táto diskusia do konkrétnosti nepokračovala a dovoľuje si uviesť, že majú viacerých sponzorov, ktorí
prispievajú, jednak finančnými prostriedkami, jednak aj materiálnymi predmetmi podľa svojich možnosti,
zoznam týchto sponzorov majú uverejnený na svojej webovej stránke. Takže nevie, čo právny zástupca
žalovaného myslí, ale odmieta akékoľvek špekulácie, že by to malo znamenať nejaké dôsledky pre
režim žalovaného počas jeho pobytu v psychiatrickej liečebni, tým viac, že žiadne sponzorské plnenie
zo strany otca sa ani neuskutočnilo. Sponzormi môžu byť aj pacienti, má napríklad B. obyvateľa, ktorý
bol liečený, ktorý podniká najmä v Č. a ktorý im venoval klimatizáciu. Ak pacient poskytne sponzorský
dar, aj tak mu samozrejme účtujú nadštandardné služby.
Ďalej uviedol, že rovnako ako pri minulom pojednávaní je výpoveď žalovaného zmesou určitých faktov
a vyslovených neprávd, ktoré v podstate sa snažia vykresliť ho ako človeka, ktorý za nejakú jednu
posteľ 300 - 400 eurovú bude konať takéto právne úkony a nie teda o zaplatenie poskytnutých služieb.
Žalovaný si dovolí vysvetľovať aj ich vlastné organizačné poriadky a riadenie oddelení, samozrejme, je
to nezmysel, čo tu rozpráva, takže k tomu sa viac žalobca vyjadrovať nebude. Je zjavné, že sa snaží
brániť ako vie, ale je mu trošku trápne, že keď spočiatku považoval a vychádzal v ústrety ponukou
nadštandardných služieb, že ide o osoby, s ktorými sa dá jednať na slušnej úrovni a netušil, že pre tých
474,- eur za ubytovanie budú mať takéto problémy. Poukazuje na to, že v bodoch 24., 25. krajský súd
preukázal, že to bolo na jeho žiadosť, že boli splnené všetky podmienky a takisto v bode 28., že tie
čestné vyhlásenia a faktúra sú v poriadku.

26. Žalovaný na poslednom pojednávaní zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach. Z celého
dokazovania nikde nevyplýva, že na vlastnú žiadosť bol preložený na toto piate oddelenie. Práve naopak,
z výpovedí vyplýva, že bol preložený na toto oddelenie po stretnutí hneď prvý deň, kedy on mu oznámil,
že na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii a po rozhovore s Okresnou prokuratúrou v Novom
Meste nad Váhom nevidí dôvod, aby bol na treťom uzavretom oddelení, ale dal ho na piate otvorené
oddelenie s tým, že oficiálne bude vedený na treťom oddelení, ale reálne bude na tom piatom. Toto
taktiež vyplýva zo záznamov jeho zdravotnej dokumentácie, ktorú na minulom pojednávaní predložil
sám žalobca. Nikdy nedošlo k žiadnej dohode alebo ani diskusii o tom, že by to mal byť nadštandard.
Na tomto piatom oddelení mal voľný pohyb po areáli, mohol chodiť do obchodu, mohol využívať laptop
a mobilný telefón, mohol chodiť na priepustky. Tým pádom čestné prehlásenia sú v prudkom kontraste
s výpoveďou žalobcu aj žalovaného a na overenie pravdivosti a dôveryhodnosti čestných prehlásení by



chceli predvolať ľudí, ktorí tieto čestné prehlásenia vydali. Chápe, že to nie je ekonomicky prijateľné, aby
boli predvolaní všetci, tak by na začiatok navrhol predvolať jedného zamestnanca a jedného pacienta.
Pretože na základe súčasných dôkazov výpoveď žalobcu si odporuje s čestnými prehláseniami, ktoré
predložil. Ďalej by chcel uviesť, že od začiatku jeho hospitalizácie v psychiatrickej liečebni, ako už minule
uvádzal, žiadal W.. X. opakovane o sponzorský dar. Prv požiadal o finančnú hotovosť, potom žiadal o
zakúpenie postele a keď sa už do psychiatrickej liečebne nevrátili a vedel, že tie peniaze inak nedostane,
tak vystavil faktúru. Faktúra je vystavená 13.05.2016, fakturuje sa na nej ubytovanie až do 28.05.2016
a pritom 13.05.2016 nemohol vedieť, že žalovaný sa zo súdu už nevráti. Túto faktúru najprv poslal
jeho otcovi a následne jemu. Od pána doktora dostal fotografiu s adresou tejto inštitúcie, na ktorú má
poslať peniaze, aby mu potom oni poslali posteľ. Predložil na založenie do spisu fotografiu počítačovo
vytlačenú tejto postele. Požiadal súd o predloženie ďalšieho dôkazu a to zvukovej nahrávky medzi ním a
W.. X., ktorú majú vyhotovenú, kde ho W.. X. vyslovene inštruuje, ako má odovzdať peniaze a ak nechce
odovzdať peniaze, ako má posteľ zakúpiť cez túto organizáciu. Nahrávka je z 05.05., myslí, že toto by
rozuzlilo celý spor. Jeho otec bol priamy účastník týchto rôznych vyjednávaní medzi štyrmi očami s W.. X..
Svedkovia, ktorých čestné prehlásenia predložil žalobca, majú veľmi nízku váhu, pretože títo svedkovia
nikdy neboli priamymi účastníkmi žiadnych jednaní a žiadnych dohôd. Pacienti boli v liečebni po ňom a
boli tam dobrovoľne, teda na nich bol iný režim ako naňho a personál, ktorý dal čestné prehlásenia, je
nižší zdravotnícky personál, ktorý nerozhoduje o ekonomických záležitostiach a umiestnení pacientov,
takže ich čestné prehlásenia musia byť kladené do perspektívy.

27. Právny zástupca žalovaného na poslednom pojednávaní uviedol, že súd prvého stupňa vykonal
rozsiahle dokazovanie, ktoré na základe podaného odvolania zo strany žalobcu odvolací súd vyhodnotil
inak ako súd prvej inštancie. Oni ako žalovaná strana sú si vedomí toho, že súd prvej inštancie je
viazaný právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení, ktorým bol zrušený rozsudok
prvého stupňa, avšak s hodnotením dôkazov tak ako to vykonal odvolací súd, nie je možné súhlasiť.
Podstatou uplatneného nároku je zaplatenie ceny nadštandardných služieb, kde krajský súd konštatuje,
že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal po prvé poskytnutie nadštandardných služieb na
žiadosť žalovaného a po druhé preukázal dohodu o cene za tieto nadštandardné služby. Krajský súd
uvádza, že takto vyhodnotil a ustálil svoj právny názor práve s poukazom na žalobcom predložené
čestné prehlásenia zamestnancov a pacientov, ktoré majú preukazovať splnenie uvedených dvoch
podmienok preukazujúcich dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. S takým hodnotením nie je možné
súhlasiť, pretože čestné prehlásenia zamestnancov a pacientov nemôžu vo svojom obsahu preukázať
splnenie prvej podmienky a to poskytnutie služieb na výslovnú žiadosť žalovaného, pretože nikto z
týchto osôb nebol prítomný pri rozhovoroch medzi žalobcom, zastúpeným svojím štatutárom, ktorý v
tom čase vystupoval aj v pozícii ošetrujúceho lekára žalovaného a samotným žalovaným, z dôkazov
predložených žalobcom nikde nevyplýva, že by pri spoločných stretnutiach medzi týmito dvoma osobami
mali byť prítomné iné tretie osoby. Pokiaľ ide o splnenie druhého bodu dôvodnosti žalobcom uplatneného
nároku podľa vyššie uvedeného, majú za to, že dohoda o cene za služby musí byť uzavretá pred
samotným poskytnutím služieb, nie až následne a ako uviedli už v predchádzajúcom priebehu konania,
cenník žalobcu a predložené listinné dôkazy boli vyhotovené po dátume prepustenia, resp. nevrátenia
sa žalovaného ku žalobcovi v intenciách priebehu konania vedenom na Okresnom súde v Novom Meste
nad Váhom, ktorý súvisel s trestným konaním, ktoré bolo podkladom pre umiestnenie žalovaného bez
súhlasu žalovaného ku žalobcovi. Poukazujú na to, že žalovaného nie je možné považovať v tejto
veci za štandardného pacienta, ktorý nebol umiestnený ku žalobcovi na základe výslovného súhlasu a
žiadosti, ale u žalovaného išlo o osobu, ktorá tam bola umiestnená bez jeho súhlasu, o čom následne
príslušný súd rozhodol tak, že zhojil zákonnosť prevzatia žalovaného do ústavnej starostlivosti vydaním
uznesenia v intenciách Civilného sporového poriadku. S poukazom na to, ako vyhodnotil vykonané
dokazovanie odvolací súd, ktoré je diametrálne odlišné ako vyhodnotenie dokazovania súdom prvej
inštancie, navrhuje, aby súd v ďalšom priebehu konania vypočul ako svedkov rodičov žalovaného, ktorí
osobne jednali so štatutárom žalobcu v súvislosti s celým priebehom umiestnenia žalovaného u žalobcu.

28. Svedok R.. V. M. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že k žalobcovi nie je v žiadnom vzťahu,
žalovaný je jeho syn. K veci samej svedok uviedol, že dňa 08.02. bol G. kvázi obvinený, 11.02. bol vzatý
do väzby a 21.03. bol z väzby z Ilavy prepustený a prevezený do Psychiatrickej liečebne v Plešivci, okolo
ôsmej tam prišli. On sa to dozvedel 22., v dopoludňajších hodinách mu zavolala nejaká pracovníčka
z psychiatrickej liečebne, ktorá ho informovala, že jeho syn bol prevezený z Ústavu na výkon väzby v
Ilave do Psychiatrickej liečebne Plešivec. Bol vyplašený, nevedel, z akého dôvodu, s tým, že ona chcela
odkomunikovať aj veci, čo sa týka práceneschopnosti, dokladov, bola veľmi milá, ochotná. Inštruovala



ho, akým spôsobom má postupovať. Hneď chcel ísť navštíviť G. s tým, že mu odporučila, aby kontaktoval
riaditeľa, W.. X., čo svedok aj urobil a s pánom X. si odkonzultovali nejaké veci, poradil sa, čo mu doniesť,
hygienické potreby, niečo na oblečenie, niečo na voľný čas. Bolo jasné, keďže bol v danej chvíli v Z.,
že už nestihne prísť do konca pracovnej doby s tým, že potom sa dohodli, že s pánom riaditeľom sa
stretne o deň - dva. Prišiel 22. už v poobedňajších hodinách, mohlo byť cca 17.00-18.00 hod, presne si
nepamätá. Na vrátnici o ňom ako keby vedeli, vošiel s autom do areálu, nebol problém, privítal ich MUDr.
Q.. Potom už vie niektoré veci aj z G.Á. rozprávania aj pracovníčky, ktorá mu volala, aj z rozprávania
MUDr. X.. Každý povedal, že G. nebude dobre spomínať na príchod do liečebne. V tom slova zmysle,
že mal byť na nejakom oddelení 3, ale on odmietol ísť na to oddelenie, takže celú noc strávil na stoličke.
Bral to tak, že nič hrozné sa nestalo, veď ten zážitok nemohol byť až taký, keď sedel na stoličke na tej
chodbe. Keď to konzultoval so synom, povedal, že odmietol na tú izbu 3 ísť preto, lebo tam bol strašný
zápach, aj tam boli takí ľudia, že sa ich doslova ako keby bál. Preto strávil tú prvú noc takto. Keď oni
prišli, G. už bol na tej päťke na voľnom oddelení, kde nemali problém vojsť k nemu do izby, predať mu
veci, na základe pokynov pána doktora. Keď prišli, teda keď už bol na tom akože hornom oddelení, sa
poprechádzali, boli tam uňho 2-3 hodiny, až do noci. Má pocit, že potom prišli aj nasledujúci aj ďalší
deň. Už nevie, ktorý deň sa stretli s W.. X.. Vošli do kancelárie a mali tam asi hodinový rozhovor, kde sa
bavili vlastne o okolnostiach a hlavne jeho zaujímalo, aký má na to pohľad, alebo ako celá tá situácia
vznikla a prebiehala. Celý čas mu tvrdil, že G. je zdravý, nie je chorý, že žije s ním, to by zistil, napriek
tomu, že nie je lekár, že nejakú poruchu má. Psychický, psychologický a psychiatrický stav človeka, s
ktorým ste dennodenne v kontakte, to by človek zistil. G. je dospelý človek, ale spolu podnikali, mali
tri predajne, dve v Z., jednu vo O., boli stále spolu alebo aspoň v telefonickom kontakte. S pánom
doktorom sa rozprávali o tom, za akých okolností sa tu G. dostal a akým spôsobom postupovať, aby sa G.
dostal z liečebne bez ujmy na zdraví čím skôr von. Doktor vysvetlil chronológiu, ako zvyknú postupovať
takéto prípady s tým, že svedok mu viackrát ako keby protirečil alebo namietal, lebo nechcel pripustiť
to štádium, že G. by bol ako keby čím skôr von, ale s vrúbkom. Ako psychiatricky chorý, ale vyliečený.
On povedal, že dôležité je na prvom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom, ktorý je miestne a vecne
príslušný súd na rozhodovanie o nariadení ústavnej liečby ako keby sa neodvolávať, nemať námietky,
nešpekulovať, aby mohol daný súd rozhodnúť a nariadiť ústavnú liečbu, lebo G. nepodpísal dobrovoľný
súhlas s umiestnením v psychiatrickej liečebni. On hovoril, že bude brať tým pádom, že G. ako keby liečil
od prvého dňa a že za tri mesiace bude kvázi G. vyliečený a bude môcť ísť do ambulantnej liečebnej
starostlivosti. Že už nebude potrebné, aby bol v liečebni, ale v ambulantnej starostlivosti v B.. To bola
nová informácia. Neskôr tieto veci prehodnotili a rozprávali aj so svojím právnikom V.. K., kde to bolo
pred Veľkou nocou. Svedok zavolal V.. K. a konzultovali si to aj oni dvaja, pán riaditeľ a V.. K.Í.. Keďže
ani nevedeli, ako sa to bude vyvíjať, ani právnik možno nemal až takú 100 % istotu a možno sa s takým
prípadom ani nestretol, lebo oni ho chceli minimálne na Veľkú noc zobrať domov, ale W.. X. povedal, že
ak ho tu nechajú, tak už nejaká doba toho liečenia sa mu môže započítavať. Nemalo význam, aby robili
naprieky, chceli spolupracovať, tak sa dohodli, že G. zostane a uvidí sa, ako sa ten systém bude vyvíjať.
S tým, že pán doktor im vysvetlil všetko, ako to chodí, že keďže G. bol z väzby prepustený na nejakom
treťom oddelení a bude nútená liečba, ale on už konzultoval nejaké veci s určitými ľuďmi, s prokurátorom
a nevie ešte s kým, tak vlastne nebude na tom treťom oddelení, že G. bude na tom voľnom oddelení, kde
už G. bol, keď oni prišli prvýkrát. Že môže využívať mobil, laptop, čo nie je štandardným spôsobom, ale
ako keby mu to umožní. Pri danom rozhovore padlo, že ale musia dodržiavať ako keby nejakú dohodu.
Ako keby podmienkami tejto dohody boli a tá debata prebiehala v dobrej atmosfére, že ak a ešte povedal
vetu, že právo a spravodlivosť nie sú rovnaké veci, sú to rozdielne pojmy. Že či chcú mať syna čím skôr
doma do tých troch mesiacov, alebo či chcú dokazovať si niečo a vtedy môže byť doma za rok, za dva.
Vysvetlil im tú chronológiu. Otázka znela, či ho chcú mať za tri mesiace doma alebo chcú, aby bolo
dokázané, že je zdravý a môže byť doma za rok, dva. Bolo im poradené, aby spolupracovali, neodvolávali
sa. Medzitým im bolo navrhnuté, že nemocnica alebo ústav chce skvalitňovať nejaké služby, že štátny
rozpočet nie všetko dokáže pokryť a oni inovujú a kupujú postele. Taká posteľ že stojí okolo 1.500,- eur,
či sú ochotní prispieť. Svedok povedal, že vedia sa dohodnúť atď.. Keď si tie veci dáva aj spätne do
súvisu, nemal z tých 1.500,- eur dobrý pocit, odkonzultoval to aj s právnikom. Ten krútil hlavou, že to je
absurdné. Keďže s W.. X. mali zo štyri stretnutia, pri každom stretnutí popri inom sa bavili aj eventuálne
o nejakom tom príspevku. Prvýkrát sa bavili len o sume, o ničom inom, že 1.500,- eur stojí taká posteľ.
S tým, že on nereagoval, v danej chvíli povedal, že uvidí, porozmýšľa, dá vedieť. Na druhýkrát, keď sa
bavili, on povedal, že kolegyňa eventuálne by vystavila potvrdenku o prijatí peňazí. V danej chvíli peniaze
pri sebe nemal. Na ďalší krát v rámci konverzácie mu bolo povedané, naznačené, on nereagoval. Preňho
by bolo výhodnejšie nie dávať peniaze v hotovosti, ale iným spôsobom. On povedal, že vie to urobiť cez
nejakú neziskovú organizáciu, kde číslo účtu a nejaké inštrukcie kvázi pošle po G.. Potom začiatkom



mája vlastne G. mu dal letáčik, kde z jednej strany bola posteľ, z druhej strany číslo účtu tejto neziskovej
organizácie a už údaje ako keby mali. Všetko konzultoval s právnikom a nič nezaplatili. S tým, že vlastne
G. po súde 25.05. v Novom Meste nad Váhom sa už do psychiatrickej liečebne nevrátil. S pánom X.
niekoľkokrát komunikovali, stretával sa so zdravotníckym personálom. S nikým nekomunikovali o tom,
že by sa malo za pobyt niečo platiť, že by bol G. na nejakých nadštandardných luxusných izbách. Od
prvého dňa boli na tom piatom oddelení, G. asi štyrikrát izby vymenil, vždy na pokyn riaditeľa. Vedeli,
že G. tam dlho nebude, lebo si dali robiť ďalší posudok od lekára, nielen psychiatra ale aj psychológa.
Nikdy nikto im nepovedal, a to G. bol nezákonne a nedobrovoľne v psychiatrickej liečebni, že by sa
niečo malo platiť alebo že by si oni objednali nejaké nadštandardné služby. Niekoľkokrát rozprával s W..
X.Ž., s personálom sa nikdy o ničom takom nebavili a to tam boli aj hodiny. Chodil tam on, manželka,
aj G.T. brat Y.. Nikdy žiadny nejaký cenník alebo niečo také tam nikdy nebolo, v období, keď tam bol
G.. S tým, že keď sa dostane dieťa do takej inštitúcie a je vďačný W.. X., že neliečil G., lebo toho sa
báli, že mu budú poskytované nejaké lieky a rozomelú mu mozog tie lieky, tak toto prebiehalo úplne v
poriadku a tým pádom nemali dôvod robiť obštrukcie, problémy. Všetko prebiehalo v pohode. Zdravého
človeka nemožno držať v psychiatrickej liečebni, pán doktor ho mal na druhý, tretí deň prepustiť. Doktor
povedal, že mu to bude zarátavať od prvého dňa, ako tam bude a počká sa, ako to bude ďalej. S tým,
že nikdy sa nebavili o žiadnej sume, o žiadnych službách, o žiadnom spoplatnení. Vždy sa, hlavne G.,
riadili pokynmi riaditeľa a personálu. Kde ho premiestnili, ako ho premiestnili, čo on s tým urobí? Len to
mohli akceptovať. Paradoxom je, že faktúra bola vystavená 13.05., ako mohla byť vystavená 13.05., že
on vie, že 24.05. už nepríde do liečebne. Veď ani oni nevedeli, ako súd dopadne.
V odpovedi na otázku uviedol, že keď obdržal faktúru od žalobcu, najprv sa čudoval, čo to je. Následne
to oznámil právnikovi, kde si odkonzultovali veci. On sa spýtal, či si niečo objednali. Celý prípad poznal.
Povedal, že nemá reagovať. Vedel o tom G., vedel o tom právnik. Po konzultáciách na to nereagoval.
Dodal, že keď pán doktor dával kvázi ten papier, kde bolo to číslo účtu aj tá posteľ, vtedy on povedal G.,
že vlastne oni nekupujú ako keby nové postele, že kupujú kvázi ako keby zo zahraničia second handové
postele a že taká posteľ stojí okolo 300 - 350,- eur. A že by boli radi, keby kúpili alebo prispeli na kúpenie
takej postele. A že aj túto sumu je možné poslať na účet tej neziskovej organizácie.

29. Žalobca v záverečnej reči opakovane poukázal na záväzný právny názor Krajského súdu v Prešove,
že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že návrh na zaplatenie nadštandardných ubytovacích
služieb voči žalovanému je oprávnený. Naopak žalovaný nepreukázal, že tvrdenia žalobcu nie sú
pravdivé, resp. správne a preto navrhuje súdu, aby vydal v tejto právnej veci rozsudok, ktorým žalobe
vyhovie. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Uplatnil si náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

30. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobca nikde a nijak nepreukázal, že by bol na piate otvorené
oddelenie preložený na vlastnú žiadosť. Predložil len čestné prehlásenia nepriamych svedkov, ktoré sú
však vyvrátené priamym svedkom V. M. ako aj písomnými dôkazmi predloženými žalobcom o tom, že
na pokyn riaditeľa bol preložený na piate otvorené oddelenie, kde bol preložený skrz svoj zdravotný stav
a nie kvôli zvýšenému komfortu izieb, na vlastnú žiadosť skrz svojho luxusu. Taktiež interná evidencia
žalobcu jasne dokazuje, že bol evidovaný na druhom a treťom uzavretom oddelení, tak aby si žalobca
mohol uplatňovať platby od zdravotných poisťovní aj v dňoch, keď tam nebol. Zo svojho právneho
vzdelania a skúseností vie, že hodnotenie dôkazov je iba a iba v kompetencii tohto súdu a tento súd
musí jednotlivým dôkazom priraďovať aj istú váhu. Čestné prehlásenie nepriameho svedka nemôže mať
takú istú váhu ako priama výpoveď priameho svedka a listinné dôkazy. Ak by chcel nepriamym svedkom
tento súd prideliť nejakú vyššiu váhu, musel by ich vypočuť. Žalobca niekoľkokrát tento súd zavádzal
a klamal, napríklad keď dodal fotku cenníka z izby, ktorá bola datovaná viac ako rok po jeho odchode
z tohto zariadenia, v čase jeho pobytu tam žiadny cenník nebol. Jediný dôkaz, ktorý žalobca má, sú
čestné prehlásenia nepriamych svedkov. Nevidí, ako ináč by sa mal brániť. Tým, že žalobca neponúkol
žiadne iné dôkazy, nemá ako ináč sa brániť proti dôkazom, ktoré neexistujú. Taktiež ak by malo byť jeho
právo na spravodlivý súdny proces dodržané, mali byť títo svedkovia vypočutí. Ak súd všetky dôkazy
zváži a vyhodnotí, mal by vyhodnotiť, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a rozhodnúť v
prospech žalovaného. Ak by súd rozhodol akokoľvek ináč, otvorilo by to veľmi nebezpečnú bránu ďalším
prípadom, kde stačí žalobcovi vystaviť faktúru a predložiť čestné prehlásenia irelevantných svedkov,
ktorí žalovaného ani nikdy nevideli a môže si žiadať uplatnenie akejkoľvek pohľadávky. V ostatnom sa
pridržiava prednesu právneho zástupcu.



31. V záverečnej reči právny zástupca žalovaného uviedol, že podstatným spôsobom sa vyjadril na
začiatku pojednávania k tomu, v čom vidí nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Napriek tomu,
že súd prvej inštancie je týmto právnym názorom viazaný, hodnotenie dôkazov si súd vykonáva podľa
vlastnej úvahy, v intenciách toho, čo dôkazy produkujú a aké závery z nich vyplývajú. Preto má za to,
že po doplnení dokazovania výsluchom svedka tento vyvrátil v celosti skutkové tvrdenia vyplývajúce
z obsahov čestných prehlásení, ktoré predložil žalobca a s poukazom na už poukázané skutočnosti
a súvislosti navrhuje, aby súd opätovne žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. V
prípade úspechu navrhuje zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Okrem už navrhnutých dôkazov
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemal.

32. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

33. Žalovaný bol dňa 08.02.2016 na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 0Tp/13/2016-34 vzatý do väzby.
Na základe podaného znaleckého posudku bolo trestné stíhanie voči žalovanému uznesením Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/99/16/3304 - 54 zo dňa 21.03.2016 zastavené, lebo
obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Zároveň na základe príkazu Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/373/11/3304 -
55 zo dňa 21.03.2016 bol žalovaný prepustený z väzby a súčasne bezodkladne dodaný do Psychiatrickej
liečebne Samuela Bluma v Plešivci.
Okresný súd v Rožňave uznesením č. k. 5Pu/1/2016 - 131 zo dňa 18.10.2016 v konaní o vyslovenie
prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení rozhodol, že držanie žalovaného v zdravotníckom
zariadení nie je prípustné. Ako je uvedené v tomto uznesení, vzhľadom na to, že menovaný nesúhlasil
s dobrovoľnou hospitalizáciou, bolo nahlásené tunajšiemu súdu prevzatie pacienta do ústavnej
starostlivosti bez jeho súhlasu. Tunajší súd uznesením č. k. 5Pu/1/2016 - 14 zo dňa 29.03.2016
právoplatným dňa 20.04.2016 rozhodol, že k prevzatiu žalovaného do ústavnej starostlivosti došlo zo
zákonných dôvodov. Dňa 01.06.2016 zaslal riaditeľ liečebne oznámenie, že umiestnenému pacientovi
bola dňa 25.05.2016 udelená priepustka k účasti na súdnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom.
Menovaný v tento deň opustil zdravotnícke zariadenie a naspäť sa už nevrátil. Zároveň zaslal súdu
vyjadrenie právneho zástupcu umiestneného pacienta zo dňa 26.05.2016, v ktorom oznamuje, že
žalovaný sa po odročenom verejnom zasadnutí konanom o návrhu prokurátorky o uloženie ochranného
liečenia do psychiatrickej liečebne už nevráti. Otec umiestneného podal na tunajší súd dňa 19.05.2016
návrh na prepustenie svojho syna z ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Uznesením č. k. 5Pu/1/2016 -
100 zo dňa 03.06.2016 súd jeho návrh zamietol. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Košiciach
vrátil predmetnú vec tunajšiemu súdu s tým, že bola predčasne predložená a je povinnosťou tunajšieho
súdu rozhodnúť o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení a následne predložiť vec opätovne
odvolaciemu súdu. V zmysle § 265, 267 a 268 Civilného mimosporového poriadku ak súd rozsudkom
do troch mesiacov od obmedzenia osobnej slobody nerozhodne o zákonnosti držania chorého v ústavnej
zdravotnej starostlivosti bez súhlasu, ďalšie držanie chorého v ústavnej zdravotníckej starostlivosti je
v rozpore so zákonom. Ak teda taký rozsudok súd nevydá v zákonom predpísanej lehote, uznesenie
o prípustnosti prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez súhlasu stráca účinnosť v okamihu
uplynutia lehoty, ktorú zákon ukladá súdu na rozhodnutie veci rozsudkom (rozsudok Ústavného súdu SR
I. ÚS 79/93). Na základe uvedených skutočností súd držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení
vyhlásil za neprípustné, keďže uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení nebolo
vydané v zákonom stanovenej lehote.
Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 26.05.2016 oznámil, že žalovaný vo veci
1Nt/19/2016 po odročenom verejnom zasadnutí konanom o návrhu prokurátorky o uloženie ochranného
liečenia sa do psychiatrickej liečebne až do rozhodnutia súdu nevráti a to predovšetkým vzhľadom
na skutočnosť, že dňa 25.05.2016 miestne a vecne príslušný súd v zmysle IV. časti II hlavy I oddielu
Trestného poriadku v trestnom konaní o zastavení trestného stíhania výrok ochranného liečenia
nenariadil.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2016 splatnú dňa 27.05.2016 za
pobyt v dňoch 22-3-2016 - 24-5-2016; marec 9 dní, apríl 30 dní, máj 24 dní, spolu 63 dní za nadštandard
izba trojlôžková, za 15 dní pri cene 6,- eur a nadštandard izba dvojlôžková 48 dní pri cene 8,- eur, spolu
teda 474,- eur v súlade s Výmerovým cenníkom zo dňa 20.12.2012.
Žalobca zaslal R.. V. M., otcovi žalovaného, upomienku zo dňa 20.06.2016 na úhradu predmetnej
faktúry a následne výzvu na zaplatenie faktúry za nadštandardné služby poskytnuté žalovanému zo
dňa 01.08.2016.



Žalobca zaslal žalovanému faktúru spolu s písomným podaním zo dňa 22.08.2016, ktorú žalovaný
prevzal dňa 23.08.2016 a následne výzvu na zaplatenie faktúry za nadštandardné služby poskytnuté
žalovanému zo dňa 06.09.2016.
Žalovaný žalobcovi oznámil písomným podaním zo dňa 09.09.2016 v odpovedi na výzvu na zaplatenie
faktúry za nadštandardné služby, že bol v liečebni držaný proti svojej vôli, nedobrovoľne a nezákonne,
nikdy si u žalobcu žiadnu službu neobjednal. Až do 23.08.2016 nedostal žiadnu faktúru, iba výzvu na
zaplatenie faktúry spolu s faktúrou, na ktorej sú vypočítané už aj úroky z omeškania. Avšak nemohol sa
omeškať s úhradou faktúry, ktorú až doteraz nedostal. Nie je mu jasný dôvod, prečo vôbec túto faktúru
posielali jeho otcovi, ktorý s jeho trestným stíhaním nemá nič spoločné a nie je ani jeho právny zástupca.

34. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v danom čase umiestnený do liečebne a že sa v
nej nachádzal od 22.03.2016 do 24.05.2016 s výnimkou dní, kedy mu bola udelená priepustka,
ani skutočnosť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. uhradila žalobcovi náklady spojené s
umiestnením a pobytom žalovaného v liečebni. Spornou bola skutočnosť úhrady ceny ubytovania v tzv.
nadštandardných izbách, či už trojlôžkových alebo dvojlôžkových (ako je uvedené vo faktúre).

35. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

36. Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.

37. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo,
aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z
účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia ).

38. Podľa § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

39. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní
a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Na nadštandardnú izbu bol žalovaný umiestnený na základe vlastnej žiadosti, pretože nechcel
byť ubytovaný na tzv. štandardnej izbe, jednak z dôvodu určitých obáv, ako aj z dôvodu, že na
nadštandardnej izbe boli vytvorené podmienky pre používanie rôznych prístrojov pre jeho osobnú
potrebu (laptop a pod.).

41. Taktiež možno považovať za preukázanú okolnosť, že náklady spojené s ubytovaním žalovaného
na tejto nadštandardnej izbe neboli v celom rozsahu hradené zdravotnou poisťovňou, pričom je obvyklé,
že tieto náklady v podobe rozdielu medzi úhradou zdravotnej poisťovne a skutočnými nákladmi hradia
pacienti, pokiaľ využijú služby žalobcu v tom zmysle, že sa im poskytne nadštandard služieb v podobe
ubytovania.

42. Účelom čestného vyhlásenia je práve potvrdenie zo strany osoby, ktorá čestné vyhlásenie dáva,
že okolnosti, ktoré uviedla sú pravdivé. Okolnosť, že tieto čestné vyhlásenia boli dané pacientmi, ale
aj zamestnancami žalobcu, nie je okolnosťou, ktorá by mohla privodiť pochybnosti o ich správnosti,
pretože nemožno vychádzať len z toho, že pokiaľ čestné vyhlásenie dáva zamestnanec sporovej strany
(žalobcu), znamená to, že toto čestné vyhlásenie nie je v súlade so skutočnosťou.

43. Žalovaný bol oboznámený so zmenou ubytovania, pričom sa tak dialo na jeho vlastnú žiadosť,
nakoľko prvú noc v zariadení žalovaného strávil dokonca na chodbe. To znamená, že rozhodujúce
skutkové okolnosti smerujúce k tomu, že sú mu poskytované nadštandardné služby, mu boli známe a



stalo sa tak na jeho žiadosť. Dokazovanie preukazuje, že o okolnostiach spoplatnenia ubytovania na
tejto izbe podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne bol žalovaný informovaný.

44. Súd na návrh žalovaného vypočul svedka R.. V.F. M.U. - otca žalovaného, nakoľko aj sám žalobca
už v žalobe uviedol, že otec s liečebňou komunikoval a napriek plnoletosti a plnej spôsobilosti na právne
úkony žalovaného to bol jeho otec, ktorý o žalovanom rozhodoval; tiež na úhradu predmetnej faktúry
opakovane vyzývali otca žalovaného.
Z výsluchu svedka však vyplynulo, že keď aj s manželkou za synom do liečebne prišli, bol už na V.
oddelení (otvorenom) a pred tým sa s riaditeľom nerozprával, takže k okolnostiam zmeny ubytovania
mal len sprostredkované informácie.
Pokiaľ ide tvrdenia žalovaného ohľadne nákupu polohovateľnej postele v súvislosti s vystavením
predmetnej faktúry, ku ktorým skutočnostiam sa tiež svedok vyjadroval, tieto sú v tomto konaní právne
irelevantné; okrem toho prostriedky získané úhradou faktúry za ubytovanie vzhľadom na charakter
daného zariadenia nie je možné použiť priamo na účel nákupu repasovanej polohovateľnej postele.
Ďalej súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovaného výsluchom osôb, ktoré
podali čestné prehlásenia, výsluchom matky žalovaného a prehratím zvukovej nahrávky, nakoľko už
vykonaným dokazovaním žalobca dôkazné bremeno uniesol.

45. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení bol právny nárok žalobcu
na zaplatenie ceny ubytovania vo výške nadštandardných príplatkov podľa výmerového cenníka
vyúčtovaných predmetnou faktúrou preukázaný, ako konštatoval odvolací súd, služby boli poskytnuté
a došlo k dohode o ubytovaní a cene, súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 474,- eur s
úrokmi z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne za obdobie omeškania od 24.08.2016 (žalovanému
bola faktúra doručená dňa 23.08.2016) do zaplatenia (výrok I.) a v prevyšujúcej časti čo do úrokov z
omeškania žalobu zamietol (výrok II.) , nakoľko žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 28.05.2016.

46. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

48. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalobcovi
(neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti) voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).