Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/306/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208568
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8716208568.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: Psychiatrická
liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, Gemerská 233, 049 11 Plešivec, IČO: 17 335 949 proti žalovanému:
G. M., I.. XX.XX.XXXX, Z. W. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, zastúpenému: JUDr. Jozef Holič,
advokát, Lužická č. 7, 811 08 Bratislava a Mgr. Maroš Ježík, advokát, Murgašova č. 86/1, 058 01 Poprad
o zaplatenie 474,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 474,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.05.2016 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Žalovaný G. M. bol v liečebni počas hospitalizácie na základe vzájomnej ústnej dohody ubytovaný v
nadštandardnej izbe a to v čase od 22.03.2016 do 24.05.2016. Ubytovanie v nadštandardnej izbe je
spoplatnené, čoho si bol žalovaný vedomý a rovnako si bol tejto skutočnosti vedomý aj jeho otec, ktorý
s liečebňou komunikoval a napriek plnoletosti a plnej spôsobilosti na právne úkony žalovaného to bol
jeho otec, ktorý o žalovanom rozhodoval. To, že žalovaný mal vedomosť o tom, že sa za ubytovanie
v nadštandardnej izbe platí poplatok, vedia v prípade potreby preukázať svedeckými výpoveďami
zamestnancov liečebne. Po opustení liečebne bol žalovanému pobyt v nadštandardnej izbe vyúčtovaný
faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou 13.05.2016, splatnou 27.05.2016 v sume 474,- eur, ktorú
žalovaný do dnešného dňa neuhradil a to napriek tomu, že na úhradu tejto faktúry opakovane vyzývali
otca žalovaného - R.. V. M. dňa 01.08.2016 (z dôvodu, že majú za to, že je to práve otec žalovaného,
kto v rodine rozhoduje), avšak bezúspešne. Dňa 22.08.2016 bola opätovne zaslaná faktúra na meno
žalovaného - hospitalizovaného G. M.. Z obsahu listu, ktorý dňa 09.09.2016 žalovaný na ich výzvu zaslal,
vyplýva, že svoj dlh voči liečebni nehodlá uhradiť dobrovoľne. Ku dňu písania žaloby neuhradil svoj dlh
voči liečebni ani len čiastočne.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 9C/306/2016 - 21 zo dňa 31.10.2016, ktorý následne zrušil
uznesením č. k. 9C/306/2016 - 41 zo dňa 05.12.2016 z dôvodu podaného odporu zo strany žalovaného.

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že vo februári 2016 začal poverený príslušník
OO PZ W. trestné stíhanie voči žalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania a pre prečin



nebezpečného prenasledovania. Žalovaný bol dňa 08.02.2016 na základe uznesenia Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0Tp/13/2016 - 34 vzatý do väzby. Počas výkonu väzby bola do konania
pribratá súdna znalkyňa z odboru zdravotníctva farmácia, odvetvie psychiatria, aby vyšetrila duševný
stav obvineného, čo bolo zrealizované v Ústave na výkon trestu a Ústave na výkon väzby Ilava. Trestné
stíhanie voči žalovanému bolo uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn.
Pv/99/16/3304 zo dňa 21.03.2016 zastavené, lebo obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný. Na podklade jediného znaleckého posudku o vyšetrení duševného stavu prokurátorka
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom prepustila obvineného z väzby príkazom pod sp. zn.
Pv/373/11/3304-55 zo dňa 21.03.2016 s tým, že žalovaný bude bezodkladne dodaný do Psychiatrickej
liečebne Samuela Bluma v Plešivci. O nariadení psychiatrického ochranného liečenia ústavnou formou
pritom rozhoduje jedine vecne a miestne príslušný súd, t. j. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
a prokurátor nemá právomoc nariadiť psychiatrickú liečbu žiadnou formou. Žalovaný bol nezákonne
umiestnený do uvedenej psychiatrickej liečebne a následne v nej nezákonne držaný od 21.03.2016 do
24.05.2016 (o tomto rozhodol Okresný súd v Rožňave uznesením pod sp. zn. 5Pu/1/2016-131 zo dňa
18.10.2016).
Po prijatí do liečebne dňa 21.03.2016 bol žalovaný umiestnený na III. - uzavreté oddelenie, kde sú
najťažšie a najnebezpečnejšie prípady. Nasledujúci deň bol na základe rozhodnutia riaditeľa liečebne
preložený na V. - otvorené oddelenie, kde sa mohol voľne pohybovať po areáli liečebne, keďže by bolo
nemorálne a nespravodlivé držať ho zavretého s chorými a nebezpečnými pacientmi. Na V. oddelení
bol ubytovaný na rôznych dvoj alebo trojlôžkových izbách, či už sám alebo s inými pacientmi podľa
vyťaženia oddelenia a to v štandardnej izbe v čase od 22.03.2016 do 24.05.2016. Na tomto oddelení boli
všetky izby rovnaké, s totožným vybavením, takže nemožno hovoriť o žiadnom nadštandarde. Žiadna
ústna dohoda o poskytnutí nadštandardnej izby nevznikla ani medzi žalovaným a W.. X. a ani medzi
otcom žalovaného a W.. X.. Títo nikdy nepodpisovali žiadnu dohodou o poskytovaní nadštandardnej
zdravotnej starostlivosti ani žiadnu obdobnú dohodu. Žalovanému ani jeho otcovi nebol predložený
žiadny cenník a ani im nebola oznámená cena za noc v tzv. nadštandardnej izbe. Žalovaný opustil
liečebňu dňa 24.05.2016 a na odporúčanie právneho zástupcu sa do nej viac nevrátil. Liečebňa bola
o tom upovedomená 26.05.2016. Predmetná faktúra je vystavená dňa 13.05.201, pritom žalovaný sa
v liečebni nachádzal až do 24.05.2016. Vo faktúre sa ďalej uvádza - marec 9 dní, apríl 30 dní - od
07.04.2016 do 11.04.2016, od 21.04.2016 do 25.04.2016 bola žalovanému udelená priepustka, t. j. 9
dní sa v liečebni nezdržiaval; máj 24 dní - od 05.05.2016 do 09.05.2016 bola žalovanému udelená
priepustka, t. j. 4 dni sa v liečebni nezdržiaval. Žalovaný sa teda v liečebni nenachádzal 13 dní, žalobca si
však vyfakturoval sumu za „nadštandardný pobyt“ aj za tieto dni. Okresný súd Rožňava teda rozhodol, že
držanie žalovaného v psychiatrickej liečebni nie je prípustné, preto žalovaný odmietol uhradiť predmetnú
faktúru, o čom liečebňu dňa 09.09.2016 vyrozumel. Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. uhradila zo
zdravotného poistenia žalovaného liečebni plnenie za poistenca aj v čase, keď sa poistenec nachádzal
mimo liečebne a zdravotná starostlivosť mu poskytovaná nebola.

5. Proti uzneseniu č. k. 9C/306/2016 - 41 zo dňa 05.12.2016 o zrušení platobného rozkazu podal
žalobca sťažnosť, nakoľko nepovažoval podaný odpor za vecne odôvodnený. V sťažnosti uviedol, že
ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť, v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených
v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie
každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu, v tomto prípade šlo o Okresný súd
v Rožňave. O každom, o kom je ústav povinný urobiť oznámenie, začne súd, v ktorého obvode je ústav,
konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom
konaní. Okresný súd Rožňava o tomto rozhodol uznesením sp. zn. 1Nt/19/2016 zo dňa 29.03.2016.
Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a umiestnený je obmedzený alebo
vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje súd v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho
držania v ústave. To, že bolo umiestnenie žalovaného u žalobcu neprípustné, vyslovil Okresný súd v
Rožňave uznesením sp. zn. 5Pu/1/2016 zo dňa 18.10.2016, kedy sa žalovaný u žalobcu už nenachádzal.
Žalobca svoju povinnosť neporušil, zdôraznil, že je potrebné rozlišovať vyššie uvedené konanie o
vyslovenie prípustnosti držania v ústave zdravotníckej starostlivosti a nariadenie ochrannej liečby podľa
ustanovených predpisov trestného práva. Žalobca trval na tom, že žalovaný bol od začiatku uzrozumený
s tým, že za pobyt v nadštandardnej izbe sa platí a v akej výške je poplatok a súhlasil s tým. Do
nadštandardnej izby bol rozhodnutím žalovaného preložený práve z dôvodu, že nechcel zotrvať na
uzavretom oddelení, kde bol pôvodne prijatý. Nadštandardná izba sa však nenachádza v psychiatrickej
časti areálu PL Plešivec, kde sa umiestňujú okrem iného aj pacienti z rozhodnutia súdu - teda s
nariadenou ochrannou liečbou, alebo umiestnení na samostatnom zdravotne - sociálnom oddelení,



ktoré je Domovom sociálnych služieb pre klientov so zvýšenou psychiatrickou starostlivosťou, v ktorom
je umiestnených celkom 40 klientov - poberateľov sociálnych služieb na základe zmluvy s odborom
sociálnych služieb košického samosprávneho kraja. Na tomto oddelení je vyčlenená jedna bunka ženská
a jedna bunka mužská, ktoré sú určené pre pacientov PL, ktorí si chcú priplatiť za nadštandardné
ubytovanie. Je pravdou, že izby tohto oddelenia sa od seba nelíšia, avšak sa značne odlišujú od izieb
pavilónov psychiatrickej liečebne, v ktorých sú umiestnení psychiatrickí pacienti. Pokiaľ ide o dobu 13
dní, počas ktorej sa žalovaný u žalobcu fyzicky nenachádzal, uviedol, že pobyt žalovaného bol potvrdený
rozhodnutím Okresného súdu Rožňava o „nútenom vstupe“ a očakávalo sa nariadenie ochrannej liečby
- teda umiestnený bol na základe rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. To, že bol riaditeľom
žalobcu prepustený na istý čas mimo areálu PL, bola len riaditeľova dobrá vôľa a jeho kompetencia,
neznamená to však, že by došlo k prerušeniu výkonu rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní.

6. Súd uznesením č. k. 9C/306/2016 - 55 zo dňa 20.04.2017 sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú,
pretože žalovaný podal odpor včas s vecným odôvodnením.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného, prednesom
právneho zástupcu žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaný nastúpil do liečebne z väzby s tým, že bude nariadené
ochranné liečenie. Bol prijatý v pohotovostnej službe vo večerných hodinách. Keďže liečebňa tohto
roku oslavuje 120 rokov od založenia, väčšina budov bola postavených v 20-30-tych rokoch minulého
storočia. Tomu zodpovedá aj určitý štandard, ktorý už v tejto dobe určite nie je na úrovni 21. storočia. Nie
je medzi tými, ktoré dostávajú investície, aj keď vlastnými silami sa snažia vylepšovať pracovisko. Avšak
uzavreté oddelenie, kde sú najhoršie stavy z hľadiska diagnóz, tomu zodpovedá, sú tam aj 4-posteľové aj
10-posteľové izby. Žalovaný pri príchode vo večerných hodinách, keď mal byť uložený na príslušnú voľnú
posteľ, odmietol si ísť ľahnúť s tým, že sa bojí a do rána sedel na chodbe na stoličke. Keď mal túto situáciu
službukonajúcim lekárom na rannom sedení oznámenú, po oboznámení sa s dostupnými dokumentmi
z Okresnej prokuratúry a zo správy, že bude nariadená ochranná liečba, si žalovaného predvolal.
Po rozhovore, keď som sa domnieval, že nehrozí nejaká komplikácia, keďže ide o vysokoškolsky
vzdelaného človeka, ktorý napriek tomu, že podľa posudku trpel kvalifikovanou duševnou chorobou,
tá však bola smerovaná len na objekt bývalej partnerky a teda tu nehrozili nejaké chorobné prejavy
voči okoliu, mu navrhol, že aj keď bude mať potenciálne nariadené ochranné liečenie, ktoré obvykle
prebieha na tom zatvorenom oddelení, v prípade, že má záujem, môže byť na izbe nadštandardnej,
kde však samozrejme je potrebné za ňu zaplatiť. S tým súhlasil. Tieto nadštandardné izby majú na
oddelení, ktoré bolo vybudované asi pred 15 rokmi, ktoré však už nie je súčasťou zdravotníckej časti,
ale je to domov sociálnych služieb pre klientov so zvýšenou psychiatrickou starostlivosťou, ktoré vzniklo
na základe vládnej úlohy po návšteve výboru Rady Európy na Slovensku v roku 2000, keď negatívne
výsledky správy tohto výboru boli dôvodom na riešenie kritizovanej situácie. Na tomto oddelení, ktoré je
postavené bunkovým systémom, je tu predsieň, kúpeľňa, 2-3 posteľová izba, majú vyčlenené 2 takéto
bunky. Na jednej z týchto izieb bol žalovaný počas celej doby pobytu u nich ubytovaný a keďže jeho
trestná vec nebola ukončená nariadením ochrannej liečby v dobe, kým bol u nich a z priepustky, počas
ktorej sa mal zúčastniť na jednom z pojednávaní, sa už do liečebne nevrátil, účet za poskytované služby
nezaplatil. Napriek tomu, že ho opakovane vyzvali k zaplateniu, otec žalovaného osobne prevzal faktúru
s prísľubom, že zaplatí, nestalo sa tak, ani keď potom faktúru zaslali na adresu žalovaného. Podrobnejší
popis týchto ekonomických vzťahov predložil na overenom čestnom vyhlásení svojej námestníčky ;
ďalej predložil cenníky za nadštandardné izby, ktoré platia na tomto oddelení, jednak z doby, keď tam
bol žalovaný ubytovaný a jednak v súčasnosti; fotografie z danej bunky, kde v chodbičke tie cenníky
sú zavesené; overené čestné vyhlásenia personálu na tomto oddelení, ktorý bol po celý čas pobytu
s ním v kontakte a to od námestníčky pre ošetrovateľstvo M. B., vedúcej oddelenia Y. Y., liečebnej
pedagogičky O. Š.S., sociálnej sestry R. H. a zdravotnej sestry V. O.. Na tých nadštandardných izbách
platiacich pacientov mávajú, nie vždy je to obsadené. Predložil overené prehlásenia z rôznej časovej
doby pacientov, ktorí tam boli, ktorí prehlasujú, že boli si vedomí, že treba platiť a aj platili. Tá platba je
možná rôznym spôsobom, v hotovosti, prevodom a preto aj tie doklady o zaplatení sú rôzne. Prehlásenia
sú T. R.. Q. N., B. L., X. Q.. Záležitosti ohľadne trestnej veci sú absolútne nesúvisiace s týmto sporom,
pretože služby, ktoré mu poskytli čerpal. Mal pocit, že sa u žalovaného jedná o človeka na úrovni,
jeho rodičia za ním chodili takmer každý druhý deň. Nemôžu poprieť, že bol ústretový, že vystavil aj
priepustky, lebo vychádzal aj z určitého sociálneho postavenia žalovaného a jeho rodiny, tak sa snažil
vyjsť v ústrety. Je riaditeľom štátneho zariadenia, kde každá finančná čiastka musí byť transparentná.



Na otázku sudcu k zástupcovi žalobcu, či zo strany zdravotnej poisťovne bolo niečo v súvislosti s
týmto pobytom žalobcovi preplatené uviedol, že určite zo strany zdravotnej poisťovne bol tento pobyt
preplatený, samozrejme teraz nevie zo strany akej poisťovne. Po nahliadnutí do dokladov uviedol, že
Všeobecnou zdravotnou poisťovňou bol tento pobyt preplatený. V týchto prípadoch ochrannej liečby
musia prijať a prijímajú pacientov, lebo na to je špeciálny fond a platba je zaručená a v tomto prípade
to bolo uhradené. Je to štandardne okolo 47,- eur v tej dobe. V tomto konaní si teda uplatňujú len tú
cenu nadštandardnej izby.
Nadštandardné izby sú v pavilóne 5, 2 bunky, spolu 10 postelí. Cenník predložil na ilustráciu, že to
tam visí na tej stene. A k tomu, či bol evidovaný na jednom alebo druhom pavilóne, s tým vôbec
nesúvisí. Nemohol byť evidovaný na pavilóne 5, lebo to už nie je zdravotnícke zariadenie, ale domov soc.
služieb, teda sociálny sektor. Akurát teda že tie 2 bunky sú vyhradené pre liečebňu ako nadštandard.
On nerozhodoval o premiestnení na iné izby, o tom rozhodoval stredný personál, teda napr. zdravotné
sestry, vedúca oddelenia podľa aktuálnej situácie na oddelení.
Na otázku sudcu k zástupcovi žalobcu, aby sa vyjadril k obsahu čestných prehlásení, v ktorých sa
nachádza identická formulácia, že ešte pred umiestnením do tejto izby bol informovaný o tom, že si za
túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím vyjadril súhlas, keďže samotný
zástupca žalobcu ako aj žalovaný zhodne uvádzajú, že malo dôjsť len k rozhovoru medzi nimi dvoma,
zástupca žalobcu uviedol, že po tom rozhovore bol zrejme námestníčkou pre ošetrovateľstvo R.. M.,
resp. nevie presne či ňou alebo niekým iným zo stredného personálu, odvedený na pavilón č. 5, prezrel
si túto izbu a povedal, že bude užívať túto nadštandardnú izbu.

9. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok, ktorý bol v trestnom konaní vypracovaný,
bol vypracovaný zo strany kamarátky, kolegyne jeho priateľky, poškodenej, preto to hneď namietali
ako zaujatosť. Následne boli v trestnom konaní vypracované ďalšie znalecké posudky. Tá konštatovaná
znalecká porucha, ktorá ho mala doviesť do ústavu, bolo potom konštatované, že neexistuje. Trestné
konanie nie je stále skončené, bola mu navrhnutá dohoda o vine a treste, ktorú odmietli. Priviezli ho
do psychiatrickej liečebne do uzavretého oddelenia pre najťažšie prípady. Umiestnili ho na izbu, kde
bolo asi 8 postelí. Vzhľadom na to, ako to tam vyzeralo, povedal, že sa bojí tam ísť a radšej ostal na
chodbe, bolo to v noci, sadol si na stoličku. Dožadoval sa kontaktu s právnym zástupcom. Na druhý
deň po tom, ako žiadal, aby ho oni vyšetrili, že tomu znaleckému posudku neverí, mal stretnutie s
riaditeľom, kde ozrejmil, čo sa stalo a že jednoducho nechce zotrvať v tejto liečebni. Rozhovor prebiehal
tak, že riaditeľ mu povedal, že on už mal nejaké telefonické rozhovory so znalkyňou, prokurátorkou, že
videl jeho papiere, ktoré mu poslali a že navrhuje nasledujúce riešenie. Bude tam 3 mesiace, po troch
mesiacoch dajú návrh na súd, že je vyliečený a že môže ísť do ambulantnej zdravotnej starostlivosti.
Tým pádom nebude mať záznam v registri trestov a je to najrýchlejšia cesta, ako sa odtiaľ dostať von.
Bolo tam niekoľko podmienok zo strany riaditeľa. Jedna z podmienok bola, že mu tam nebudú chodiť
žiadne kontroly z rôznych orgánov a inštitúcií, lebo oni sa bránili, žalovaný tým myslel seba, rodičov
a právneho zástupcu. Taktiež, že na súde v Novom Meste o nariadení ochrannej liečby sa nebudú
odvolávať a nebudú robiť obštrukcie a tým pádom súd to všetko nariadi, zahojí, nebudú žiadne problémy
a o 3 mesiace je von. Že nebudú žiadne problémy, ale bude chorý doživotne. Veď aj trestné konanie nie je
doposiaľ skončené. Väčšinou idú ľudia na psychiatriu, keď sa chcú vyhnúť trestnému stíhaniu, u nich to
bolo ale inak. Chceli obnoviť trestné stíhanie, pretože sa chce vyviniť. Tieto úkony zo začiatku plnili, lebo
sa báli a nevedeli čo bude, on sa v tom právne nevyznal. A veľa právnikov takýto prípad ani nemalo, takže
nebola im daná jednoznačná rada o tom, ako je správne postupovať. Na prvom pojednávaní o nariadení
ochrannej liečby ústavnou formou sa proti prvému znaleckému posudku odvolali a navrhli vlastný
posudok. Vtedy začali problémy zo strany liečebne, napr. odobrali mu laptop a mobil, ktoré dovtedy
mohol používať, aby mohol pracovať. Toho 25.5.2016, keď už bolo druhé pojednávanie na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom, kedy už mali svoj znalecký posudok, sudca povedal, že on ho na liečenie
nedá, nevidí dôvod, prečo by tam mal byť a preto sa už do liečebne nevrátil a právny zástupca poslal
listy na jednotlivé inštitúcie o tejto skutočnosti, že prečo sa tam nevrátil. Tento stav existuje dodnes s
tým rozdielom, že na základe toho druhého znaleckého posudku sama okresná prokuratúra zavrhla
ten prvý znalecký posudok a obnovila trestné stíhanie, kde potom boli vypracované aj ďalšie znalecké
posudky, ktoré potvrdili, že je zdravý. Duševné zdravie je u neho dôležité z hľadiska práce a existovania,
spoločenského statusu. Pokiaľ ide o rozhovor s riaditeľom, tu namietal, že on tam 3 mesiace vôbec
nebude, má svoju prácu a musí sa do nej čím skôr vrátiť. Riaditeľ na to povedal, že sa nemusí báť,
že bude preložený na iné oddelenie, kde môže mať pri sebe laptop a mobil, lebo na tomto uzavretom
oddelení to kvôli ostatným pacientom nebolo možné, aby tieto veci mal pri sebe. Nikdy sa nebavili o
nadštandarde a o platbách za nadštandard. Namietal aj, že by nejaký cenník bol vyvesený v izbe, kde



bol následne umiestnený. Možno tam ten cenník bol zavesený potom. Raz na tej izbe boli dvaja, raz
traja, raz bol na jednej izbe, raz na druhej izbe. Nebol stále na jednej izbe, bol minimálne na troch izbách
a s rôznymi spolubývajúcimi. Je to doslova tak v tej liečebni, že riaditeľ rozhoduje doslova o všetkom,
rozhodne o tom, že niekto ide na určitú izbu, ako aj v jeho prípade povedal, že tam ide, tak išiel. Museli
vtedy postupovať veľmi citlivo. A asi do týždňa na to z tej liečebne odišiel a už sa tam nevrátil. A
potom sa začali objavovať tieto faktúry, ktoré sú datované k 13.05.2016, ale fakturujú až za obdobie do
25.05.2016. Ako mohli toho 13.05. vedieť, že po 25.05. sa už do liečebne nevráti, keď do pojednávania
to nikto nemohol vedieť. Tieto faktúry následne posielali jeho otcovi, ktorý s nimi nemal nijaký vzťah.
Samozrejme rodičia tam chodili, lebo keď je človek tam zavretý, nevie ako komunikovať s okolím, nemá
peniaze, tak niekto musí prebrať to jeho zastupovanie. Samozrejme, oni tiež jednali s riaditeľom, lebo
tak je to v liečebni zvykom, keďže s chorými ľuďmi sa ťažko jedná. Po určitom čase tú faktúru vystavili
na jeho meno a poslali mu rovno faktúru aj s úrokmi za omeškanie. Preto im napísal, že ako je možné,
že mu poslali s faktúrou hneď aj úroky z omeškania. Keďže žiadna takáto dohoda s riaditeľom uzavretá
nebola, boli uzatvorené v tej rovine, ako doteraz opísal, že oni sa zdržia akýchkoľvek krokov a za to
môže mať pri sebe laptop a mobil. Po tom, čo bol 6 týždňov vo väzbe na samotke v Ilave, bol aj toto pre
neho veľký skok a bol za to vďačný. Čo sa týka čestných prehlásení zamestnancov, treba si uvedomiť,
že liečebňa sídli v lokalite s vysokou nezamestnanosťou a veľa ľudí je tam zamestnaných za minimálne
mzdy a nie na plné úväzky, čiže ešte menej ako minimálna mzda a nebudú vypovedať proti riaditeľovi,
lebo sa boja, že prídu o prácu. Oni to skúšali už v trestnom konaní. Čo sa týka dôveryhodnosti výpovedí
zamestnancov, poukázal na stranu 20 a 21 z dekurzu, kde na strane 20 je uvedená priepustka udelená
na čas od 13.00 hod. dňa 22.04.2016 do 22.00 hod. dňa 24.04.2016 s tým, že toto je oficiálne, ale
neoficiálne bola tá priepustka o deň dlhšie a na strane 21 je záznam z 25.04. o 9.41 hod. z lekárskej
vizity, kde lekár tvrdí, že ho vyšetril na vizite s tým, že sa podľa záznamu vrátil až večer o 20.00 hod..
Toľko k dôveryhodnosti výpovede zamestnancov, ktorí budú písať a tvrdiť to, čo im riaditeľ povie.
Celý dekurz má uvedené v hlavičke buď pavilón 3 alebo pavilón 2B.

10. Žalobca k výpovedi žalovaného uviedol, že jeho výpoveď bola značne subjektívna a niečo sú úplné
klamstvá. Tvrdenia o nejakých jeho podmienkach sú úplné nezmysly. V nadštandardnej izbe bol
na základe dohody. Keďže od začiatku je zjavné, že hlavný problém je trestné stíhanie, je to stenická
osobnosť, takisto aj rodičia, ktorí budú bojovať za tú svoju pravdu bez ohľadu na to, čo to stojí, tak pri
prijatí, keďže je riaditeľ a lekár, ktorý ochranné liečby mnoho rokov riadi a vykonáva, tak mu vysvetľoval
určité praktické aspekty ochrannej liečby s tým, že najrýchlejšie ten proces môže byť ukončený tak
ako povedal za tie 3 mesiace, ak nebudú okolo toho nejaké zbytočné komplikácie. Čiže v žiadnom
prípade, že sa nesmú sťažovať ombudsmanovi. Nič iné nechcel, len mu vysvetliť, že ak by chcel čím
skôr skončiť, najjednoduchšia cesta je neprotiviť sa. S tým samozrejme nesúhlasil a teda celý proces
stále nie je skončený a pokračuje. Na všetkých ich oddeleniach platia určité režimové opatrenia, vrátane
nadštandardných izieb, kde používanie notebooku, tabletu je možné na základe žiadosti, ktorú schváli,
v určitých hodinách. Inak je táto elektronika odložená v trezore. Mobil je možné používať len medzi
siedmou - pol ôsmou. Potom je mobil zamknutý v trezore, čiže tvrdenie o tom, že ho mohol voľne
používať, je nepravdivé. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že nebol stále na tej istej izbe, k tomu uviedol,
že je možné, že nebol stále na tej istej izbe, to už teraz je ťažké zistiť. Možno keby sa hrabali v nejakých
záznamoch, tak by sa tam niečo našlo, ale ide o to, že bol stále na nadštandardnej izbe. Ešte podotkol
k tým tvrdeným klamstvám v dekurze, že používajú nemocničný počítačový informačný systém, kde sú
naprogramované určité zápisy. To uľahčuje prácu aj personálu, aj sestrám aj lekárom, len niekedy to
vedie aj k omylu, lebo pri vizite obyčajne registrujú zmeny, čo treba oproti nejakému štandardnému
stavu, či sa stav zlepšil alebo zhoršil a keď nie je zmena, tak je tendencia len skopírovať ten štandardný
zápis, ktorý tam bol už predtým a keďže lekár na oddelení má podľa stavu niekoľko desiatok pacientov,
tak sa môže stať, že jednoducho dá zápis, ktorý tam nemá byť, keďže bol na priepustke.

11. Právny zástupca žalovaného uviedol, že ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, umiestnenie
žalovaného u žalobcu bolo nariadené príkazom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom v
súvislosti so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého dokazovania v trestnom konaní vedenom voči
žalovanému. Žalovaný 21.03.2016 nesúhlasil s dobrovoľným umiestnením u žalobcu, na základe čoho
žalobca postupoval v intenciách vtedy platného OSP, kde miestne príslušný súd vydal rozhodnutie o
prípustnosti prevzatia do ústavného liečenia žalovaného u žalobcu. V súvislosti s touto vecou vychádza
zo záveru, že nárok na zaplatenie nadštandardných služieb súvisí s osobitnou dohodou, ktorej existenciu
musí žalobca v konaní preukázať. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože sám v
žalobe uvádza, že dohoda o poskytnutí nadštandardných služieb mala byť uzavretá len v ústnej rovine, s



tým, že má za to, že súčasťou tejto dohody musela byť aj dohoda o cene. Žiadne následné právne úkony
nemôžu konvalidovať prípadné nedostatky takejto dohody, resp. nemôžu ani listinné dôkazy predložené
žalobcom na pojednávaní a to čestné vyhlásenie R.. F. M. ako aj fotografie z jednotlivých buniek vrátane
čestných prehlásení zamestnancov preukázať existenciu takejto dohody od momentu jej uzavretia. Z
výpovede žalobcu vyplýva, že tieto služby účtujú po skončení pobytu, čo je v rozpore aj s faktúrou
vystavenou žalobcom dňa 13.05., ktorej zaplatenie požaduje od žalovaného v tomto konaní, pretože
v čase jej vystavenia nemohol žalobca vedieť výšku pohľadávky. V súvislosti so skutočnosťami, ktoré
mali súvisieť s uzavretím dohody, ktorej účastníkom mal byť iba zástupca žalobcu v pozícii riaditeľa a
žalovaný doložili do súdneho spisu kópiu zo zdravotnej dokumentácie žalovaného, ktorú viedol žalobca,
kde je uvedený dňa 22.03.2016 záznam o 09.39 hod., že bola vykonaná primárska vizita vrátane
pohovoru s riaditeľom žalobcu, ktorý rozhodne o preklade, ďalšej hospitalizácii. Toho istého dňa o 14.43
hod. je záznam, že pacient bol na pohovore u riaditeľa a výsledok je ten, že pacient bude oficiálne
na pavilóne 3, ale inak bude na pavilóne 5. To znamená, že aj z toho záznamu, ktorý viedol samotný
žalobca, vyplýva, že žiadna dohoda o poskytovaní nadštandardných služieb uzavretá nebola, pretože
umiestnenie žalovaného bolo výlučne v kompetencii zástupcu žalobcu. Potom samozrejme nasledujú v
zdravotnom zázname ďalšie záznamy o tom, že dňa 07.04.2016 bol opätovne preložený žalovaný na
pavilón č. 3 a potom z pavilónu č. 3 na pavilón č. 2. Nepopierajú, že bol žalovaný umiestnený u žalobcu,
ale popierajú existenciu toho, že si objednal samostatné nadštandardné služby, za ktoré bol povinný
zaplatiť po skončení pobytu. Predložené čestné prehlásenia aj fotografie sú až ex post, to znamená, že
nepreukazujú, že došlo k uzatvoreniu dohody o poskytnutí nadštandardných služieb, čo tvrdí samotný
žalobca, lebo on tvrdí, že došlo k dohode.

12. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

13. Žalovaný bol dňa 08.02.2016 na základe uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.
zn. 0Tp/13/2016-34 vzatý do väzby.
Na základe podaného znaleckého posudku bolo trestné stíhanie voči žalovanému uznesením Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/99/16/3304 - 54 zo dňa 21.03.2016 zastavené, lebo
obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Zároveň na základe príkazu Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. Pv/373/11/3304 -
55 zo dňa 21.03.2016 bol žalovaný prepustený z väzby a súčasne bezodkladne dodaný do Psychiatrickej
liečebne Samuela Bluma v Plešivci.
Okresný súd v Rožňave uznesením č. k. 5Pu/1/2016 - 131 zo dňa 18.10.2016 v konaní o vyslovenie
prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení rozhodol, že držanie žalovaného v zdravotníckom
zariadení nie je prípustné. Ako je uvedené v tomto uznesení, vzhľadom na to, že menovaný nesúhlasil
s dobrovoľnou hospitalizáciou, bolo nahlásené tunajšiemu súdu prevzatie pacienta do ústavnej
starostlivosti bez jeho súhlasu. Tunajší súd uznesením č. k. 5Pu/1/2016 - 14 zo dňa 29.03.2016
právoplatným dňa 20.04.2016 rozhodol, že k prevzatiu žalovaného do ústavnej starostlivosti došlo zo
zákonných dôvodov. Dňa 01.06.2016 zaslal riaditeľ liečebne oznámenie, že umiestnenému pacientovi
bola dňa 25.05.2016 udelená priepustka k účasti na súdnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom.
Menovaný v tento deň opustil zdravotnícke zariadenie a naspäť sa už nevrátil. Zároveň zaslal súdu
vyjadrenie právneho zástupcu umiestneného pacienta zo dňa 26.05.2016, v ktorom oznamuje, že
žalovaný sa po odročenom verejnom zasadnutí konanom o návrhu prokurátorky o uloženie ochranného
liečenia do psychiatrickej liečebne už nevráti. Otec umiestneného podal na tunajší súd dňa 19.05.2016
návrh na prepustenie svojho syna z ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Uznesením č. k. 5Pu/1/2016 -
100 zo dňa 03.06.2016 súd jeho návrh zamietol. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Košiciach
vrátil predmetnú vec tunajšiemu súdu s tým, že bola predčasne predložená a je povinnosťou tunajšieho
súdu rozhodnúť o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení a následne predložiť vec opätovne
odvolaciemu súdu. V zmysle § 265, 267 a 268 Civilného mimosporového poriadku ak súd rozsudkom
do troch mesiacov od obmedzenia osobnej slobody nerozhodne o zákonnosti držania chorého v ústavnej
zdravotnej starostlivosti bez súhlasu, ďalšie držanie chorého v ústavnej zdravotníckej starostlivosti je
v rozpore so zákonom. Ak teda taký rozsudok súd nevydá v zákonom predpísanej lehote, uznesenie
o prípustnosti prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez súhlasu stráca účinnosť v okamihu
uplynutia lehoty, ktorú zákon ukladá súdu na rozhodnutie veci rozsudkom (rozsudok Ústavného súdu SR
I. ÚS 79/93). Na základe uvedených skutočností súd držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení
vyhlásil za neprípustné, keďže uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení nebolo
vydané v zákonom stanovenej lehote.



Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 26.05.2016 oznámil, že žalovaný vo veci
1Nt/19/2016 po odročenom verejnom zasadnutí konanom o návrhu prokurátorky o uloženie ochranného
liečenia sa do psychiatrickej liečebne až do rozhodnutia súdu nevráti a to predovšetkým vzhľadom
na skutočnosť, že dňa 25.05.2016 miestne a vecne príslušný súd v zmysle IV. časti II hlavy I oddielu
Trestného poriadku v trestnom konaní o zastavení trestného stíhania výrok ochranného liečenia
nenariadil.
Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2016 splatnú dňa 27.05.2016 za
pobyt v dňoch 22-3-2016 - 24-5-2016; marec 9 dní, apríl 30 dní, máj 24 dní, spolu 63 dní za nadštandard
izba trojlôžková, za 15 dní pri cene 6,- eur a nadštandard izba dvojlôžková 48 dní pri cene 8,- eur, spolu
teda 474,- eur.
Žalobca zaslal R.. V. M., otcovi žalovaného, upomienku zo dňa 20.06.2016 na úhradu predmetnej
faktúry a následne výzvu na zaplatenie faktúry za nadštandardné služby poskytnuté žalovanému zo
dňa 01.08.2016.
Žalobca zaslal žalovanému faktúru spolu s písomným podaním zo dňa 22.08.2016, ktorú žalovaný
prevzal dňa 23.08.2016 a následne výzvu na zaplatenie faktúry za nadštandardné služby poskytnuté
žalovanému zo dňa 06.09.2016.
Žalovaný žalobcovi oznámil písomným podaním zo dňa 09.09.2016 v odpovedi na výzvu na zaplatenie
faktúry za nadštandardné služby, že bol v liečebni držaný proti svojej vôli, nedobrovoľne a nezákonne,
nikdy si u žalobcu žiadnu službu neobjednal. Až do 23.08.2016 nedostal žiadnu faktúru, iba výzvu na
zaplatenie faktúry spolu s faktúrou, na ktorej sú vypočítané už aj úroky z omeškania. Avšak nemohol sa
omeškať s úhradou faktúry, ktorú až doteraz nedostal. Nie je mu jasný dôvod, prečo vôbec túto faktúru
posielali jeho otcovi, ktorý s jeho trestným stíhaním nemá nič spoločné a nie je ani jeho právny zástupca.
Po celý čas sa riadil pokynmi riaditeľa a jeho podriadených, ktorí rozhodovali svojvoľne o tom, na ktorom
oddelení ako aj na ktorej izbe bude a kedy umiestnený. Nikdy mu neboli k dispozícii žiadne cenníky,
podmienky alebo zmluvy.

14. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v danom čase umiestnený do liečebne a že sa v
nej nachádzal od 22.03.2016 do 24.05.2016 s výnimkou dní, kedy mu bola udelená priepustka,
ani skutočnosť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. uhradila žalobcovi náklady spojené s
umiestnením a pobytom žalovaného v liečebni. Spornou bola skutočnosť úhrady ceny ubytovania v tzv.
nadštandardných izbách, či už trojlôžkových alebo dvojlôžkových (ako je uvedené vo faktúre).

15. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

16. Podľa § 491 ods. 2 Občianskeho zákonníka na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.

17. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo,
aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z
účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia ).

18. Podľa § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovaného určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. (z rozsudku NS SR z 22.9.2010, sp. zn.
3MCdo/6/2010)



20. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pokiaľ ide o uzavretie zmluvy na ubytovanie v
nadštandardnej izbe - žalovaný bol síce umiestnený v liečebni na základe rozhodnutia (nie dobrovoľne),
ale v súvislosti s týmto umiestnením bol ubytovaný na izbe na tento účel určenej, ktorý pobyt
bol aj zdravotnou poisťovňou podľa vyjadrenia žalobcu uhradený. Nie sú presné záznamy o tom,
kedy bol žalovaný na ktorej izbe, faktúra ako taká nie je listinným dôkazom preukazujúcim uvedenú
skutočnosť. Taktiež je tu rozpor pokiaľ ide o žalobcom predložené čestné prehlásenia, nakoľko v
identicky formulovaných čestných prehláseniach je uvedené, že ešte pred umiestnením do tejto izby bol
informovaný o tom, že si za túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s čím
vyjadril súhlas - keďže samotný zástupca žalobcu ako aj žalovaný zhodne uvádzajú, že malo dôjsť len
k rozhovoru medzi nimi dvoma.
Na ubytovanie v nadštandardnej izbe bol potrebný prejav vôle žalovaného smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorá upravuje záväzky jej najbližšie t.j. zmluvy o ubytovaní v tomto prípade v nadštandardnej izbe, čo
vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, súd preto žalobu zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

23. Podľa citovaných zákonných ustanovení priznal súd náhradu trov konania úspešnému žalovanému
voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.



Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).