Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/97/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716208568.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Psychiatrická liečebňa Samuela
Bluma v Plešivci, Gemerská 233, 049 11 Plešivec, IČO: 17335949, proti žalovanému: G. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, B., zastúpenému Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so sídlom v
Poprade, Murgašova. 86/1, IČO: 37877291, o zaplatenie 474,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 9C/306/2016-78 zo 17.5.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 474,- eur s 5 % úrokom z omeškania od 28.5.2016 do zaplatenia.
Priznal žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný bol dňa 8.2.2016 na základe uznesenia Okresného súdu I. č.k.
XTp/XX/XXXX-XX vzatý do väzby. Na základe podaného znaleckého posudku bolo trestné stíhanie voči
žalovanému uznesením Okresnej prokuratúry I. W. I. O. pod č.k. B.-XX zo dňa 21.3.2016 zastavené, lebo
obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Zároveň na základe príkazu Okresnej
prokuratúry I. W. I. O. pod č.k. B.-XX zo dňa 21.3.2016 bol žalovaný prepustený z väzby a súčasne
bezodkladne dodaný do Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci. Okresný súd v L. uznesením
č.k. XPu/X/XXXX-XXX zo dňa 18.10.2016 v konaní o vyslovenie prípustnosti držania v zdravotníckom
zariadení rozhodol, že držanie žalovaného v zdravotníckom zariadení nie je prípustné. Ako je uvedené
v tomto uznesení, vzhľadom na to, že menovaný nesúhlasil s dobrovoľnou hospitalizáciou, bolo
nahlásené tunajšiemu súdu prevzatie pacienta do ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu. Tunajší
súd uznesením č.k. XPu/X/XXXX-XX zo dňa 29.3.2016, právoplatným dňa 20.4.2016 rozhodol, že k
prevzatiu žalovaného do ústavnej starostlivosti došlo zo zákonných dôvodov. Dňa 1.6.2016 zaslal riaditeľ
liečebne oznámenie, že umiestnenému pacientovi bola dňa 25.5.2016 udelená priepustka k účasti na
súdnom pojednávaní v I. W. I. O.. Menovaný v tento deň opustil zdravotnícke zariadenie a naspäť sa už
nevrátil. Zároveň zaslal súdu vyjadrenie právneho zástupcu umiestneného pacienta zo dňa 26.5.2016, v
ktorom oznamuje, že žalovaný sa po odročenom verejnom zasadnutí konanom o návrhu prokurátorky o
uloženie ochranného liečenia do psychiatrickej liečebne už nevráti. Otec umiestneného podal na tunajší
súd dňa 19.5.2016 návrh na prepustenie svojho syna z ústavnej zdravotníckej starostlivosti. Uznesením
č.k. XPu/X/XXXX-XXX zo dňa 3.6.2016 súd jeho návrh zamietol. Na základe podaných odvolaní Krajský
súd v N. vrátil predmetnú vec súdu prvej inštancie s tým, že bola predčasne predložená a je povinnosťou
súdu prvej inštancie rozhodnúť o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení a následne predložiť
vec opätovne odvolaciemu súdu. V zmysle § 265, 267 a 268 Civilného mimosporového poriadku, ak
súd rozsudkom do troch mesiacov od obmedzenia osobnej slobody nerozhodne o zákonnosti držania
chorého v ústavnej zdravotnej starostlivosti bez súhlasu, ďalšie držanie chorého v ústavnej zdravotníckej
starostlivosti je v rozpore so zákonom. Ak teda taký rozsudok súd nevydá v zákonom predpísanej lehote,



uznesenie o prípustnosti prevzatia do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez súhlasu stráca účinnosť v
okamihu uplynutia lehoty, ktorú zákon ukladá súdu na rozhodnutie veci rozsudkom (rozsudok Ústavného
súdu SR I. ÚS 79/93).

3. Na základe uvedených skutočností súd držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení vyhlásil
za neprípustné, keďže uznesenie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení nebolo vydané
v zákonom stanovenej lehote. Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 26.5.2016
oznámil, že žalovaný vo veci XNt/XX/XXXX po odročenom verejnom zasadnutí konanom o návrhu
prokurátorky o uloženie ochranného liečenia sa do psychiatrickej liečebne až do rozhodnutia súdu
nevráti, a to predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že dňa 25.5.2016 miestne a vecne príslušný súd v
zmysle IV. časti II hlavy I oddielu Trestného poriadku v trestnom konaní o zastavení trestného stíhania
výrok ochranného liečenia nenariadil. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa
13.5.2016, splatnú dňa 27.5.2016 za pobyt v dňoch 22.3.2016 - 24.5.2016; marec 9 dní, apríl 30 dní,
máj 24 dní, spolu 63 dní za nadštandard izba trojlôžková, za 15 dní pri cene 6,- eur a nadštandard izba
dvojlôžková 48 dní pri cene 8,- eur, spolu teda 474,- eur. Žalobca zaslal R.. V. M., otcovi žalovaného,
upomienku zo dňa 20.6.2016 na úhradu predmetnej faktúry a následne výzvu na zaplatenie faktúry
za nadštandardné služby poskytnuté žalovanému zo dňa 1.8.2016. Žalobca zaslal žalovanému faktúru
spolu s písomným podaním zo dňa 22.8.2016, ktorú žalovaný prevzal dňa 23.8.2016 a následne výzvu
na zaplatenie faktúry za nadštandardné služby poskytnuté žalovanému zo dňa 6.9.2016. Žalovaný
žalobcovi oznámil písomným podaním zo dňa 9.9.2016 v odpovedi na výzvu na zaplatenie faktúry za
nadštandardné služby, že bol v liečebni držaný proti svojej vôli, nedobrovoľne a nezákonne, nikdy si u
žalobcu žiadnu službu neobjednal. Až do 23.8.2016 nedostal žiadnu faktúru, iba výzvu na zaplatenie
faktúry spolu s faktúrou, na ktorej sú vypočítané už aj úroky z omeškania. Avšak nemohol sa omeškať
s úhradou faktúry, ktorú až doteraz nedostal. Nie je mu jasný dôvod, prečo vôbec túto faktúru posielali
jeho otcovi, ktorý s jeho trestným stíhaním nemá nič spoločné a nie je ani jeho právny zástupca. Po
celý čas sa riadil pokynmi riaditeľa a jeho podriadených, ktorí rozhodovali svojvoľne o tom, na ktorom
oddelení, ako aj na ktorej izbe bude a kedy umiestnený. Nikdy mu neboli k dispozícii žiadne cenníky,
podmienky alebo zmluvy.

4. V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol v danom čase umiestnený do liečebne a že sa v nej
nachádzal od 22.3.2016 do 24.5.2016 s výnimkou dní, kedy mu bola udelená priepustka, ani skutočnosť,
že O. E. B., F..M.. uhradila žalobcovi náklady spojené s umiestnením a pobytom žalovaného v liečebni.
Spornou bola skutočnosť úhrady ceny ubytovania v tzv. nadštandardných izbách, či už trojlôžkových
alebo dvojlôžkových (ako je uvedené vo faktúre).

5. Žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, pokiaľ ide o uzavretie zmluvy na ubytovanie v
nadštandardnej izbe - žalovaný bol síce umiestnený v liečebni na základe rozhodnutia (nie dobrovoľne),
ale v súvislosti s týmto umiestnením bol ubytovaný na izbe na tento účel určenej, ktorý pobyt
bol aj zdravotnou poisťovňou podľa vyjadrenia žalobcu uhradený. Nie sú presné záznamy o tom,
kedy bol žalovaný na ktorej izbe, faktúra ako taká nie je listinným dôkazom preukazujúcim uvedenú
skutočnosť. Taktiež je tu rozpor pokiaľ ide o žalobcom predložené čestné prehlásenia, nakoľko v
identicky formulovaných čestných prehláseniach je uvedené, že ešte pred umiestnením do tejto izby
bol informovaný o tom, že si za túto izbu platí podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne, s
čím vyjadril súhlas - keďže samotný zástupca žalobcu, ako aj žalovaný zhodne uvádzajú, že malo
dôjsť len k rozhovoru medzi nimi dvoma. Na ubytovanie v nadštandardnej izbe bol potrebný prejav vôle
žalovaného smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorá upravuje záväzky jej najbližšie, t.j. zmluvy o ubytovaní v
tomto prípade v nadštandardnej izbe, čo vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Preto súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 a ods. 1, 2 CSP.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie



dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1
písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Poukázal na to, že žalovaný mal vedomosť, že pobyt v nadštandardnej izbe je spoplatnený a na
potvrdenie týchto argumentov predložil žalobca čestné vyhlásenia pacientov R.. N., B. L. a X. Q., ktorí
potvrdili, že boli vopred informovaní o skutočnosti, že pobyt v nadštandardnej izbe je spoplatnený.
Okolnosť, že žalovaný bol poučený o skutočnosti, že pobyt v nadštandardnej izbe je spoplatnený,
potvrdili aj zamestnanci žalobcu, a to námestníčka pre ošetrovateľstvo M. B., vedúca oddelenia Y. Y.,
liečebná pedagogička O. M., sociálna sestra R. H. a zdravotná sestra V. O.. Boli totiž predložené čestné
vyhlásenia týchto osôb a nemožno považovať za ich vadu to, že obsahujú identické znenia, pretože ich
účelom je podpisom osoby, ktorá čestné vyhlásenie podpísala, potvrdiť správnosť údajov uvedených v
čestnom vyhlásení.

10. Žalovaný bol informovaný o spoplatnení pobytu v nadštandardnej izbe aj svojím právnym zástupcom.

11. Súd nesprávne vyhodnotil, že celý pobyt žalovaného bol žalobcovi preplatený z verejného
zdravotného poistenia, vzhľadom na skutočnosť, že je nesporné, že žalovanému boli poskytnuté
nadštandardné služby a zdravotná poisťovňa žalobcovi neuhradila celú sumu za pobyt žalovaného u
žalobcu.

12. Na uzavretie zmluvy o ubytovaní v nadštandardnej izbe zákon nevyžaduje písomnú formu, je
možné ju uzatvoriť aj ústne. Naviac je právne významné, že zákon (Občiansky zákonník) ustanovuje, že
objednávateľ (žalovaný) za poskytnuté služby musí uhradiť odplatu, avšak neustanovuje explicitne, že
objednávateľ tejto služby musí byť v čase uzatvorenia zmluvy informovaný o presnej výške odplaty za
poskytnutú službu. Vzhľadom na to je zrejmé, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutkový stav
keď uviedol, že žalobcovi sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno v prejednávanej veci.

13. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko súd prvej inštancie nezdôvodnil objektívne, prečo
má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a taktiež neuviedol, ako vyhodnotil dôkazy predložené
žalobcom.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

15. Poukázal na to, že výber oddelenia nebol ovplyvnený nejakým vyšším štandardom izieb, ale
zdravotným stavom pacientov na danom oddelení, režimom daného oddelenia a bol plne v kompetencii
riaditeľa predmetného zariadenia. Pokiaľ ide o faktúru, ktorou boli služby fakturované, táto nie je
dôkazom preukazujúcim právny vzťah. Čestné vyhlásenia pacientov N., L. a Q. sú irelevantné, pretože
išlo dobrovoľné liečenia a nie súdom nariadené ochranné liečenia s nedobrovoľným vstupom. Čestné
vyhlásenia nepotvrdzujú správnosť údajov a nekorešpondujú s výpoveďami žalobcu a žalovaného pred
súdom prvej inštancie. Tieto čestné vyhlásenia sú neobhájiteľné, pretože boli podpísané 16.5.2018 a
vzťahujú sa ku skutkovému stavu z 22.3.2016, čo je spätne viac ako dva roky.

16. V následnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrval žalobca na svojich
doterajších stanoviskách.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie je totiž nepreskúmateľný z dôvodu nevyrovnania sa s právne
významnými okolnosťami produkovanými žalobcom v tomto konaní, pričom táto nepreskúmateľnosť
dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane (v danom prípade
žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nie je možné napraviť v odvolacom konaní.

19. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo,
aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z
účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia).



20. Podľa § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ
povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

21. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že v rámci trestného stíhania vedeného proti
žalobcovi orgánmi činnými v trestnom konaní (Okresný súd I. W. I. O. č.k. XTp/XX/XXXX-XX a Okresná
prokuratúra v I. W. I. O. č.k. B. XX/XXXX/XXXX-XX) bol žalovaný bezodkladne dodaný do Psychiatrickej
liečebne Samuela Bluma v Plešivci, teda do zariadenia žalobcu. Následne Okresný súd v L. uznesením
č.k XPu/X/XXXX-XXX z 18.10.2016 vyslovil, že ďalšie držanie žalovaného v zdravotníckom zariadení
nie je prípustné.

22. Pokiaľ ide o pobyt žalovaného v predmetnom liečebnom zariadení, žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 2016052082 z 13.5.2016, so splatnosťou 27.5.2016, za pobyt v období od 22.3.2016 do
24.5.2016.

23. Okolnosť, že žalovaný bol ubytovaný na tzv. nadštandardnej izbe, je žalobcom v tomto konaní od
počiatku tvrdená a preukázaná čestnými vyhláseniam, ktoré do spisu pripojil, pričom sa jedná o čestné
vyhlásenia pacientov, ale aj zamestnancov žalovaného.

24. Z dokazovania na súde prvej inštancie ďalej vyplýva, že na túto nadštandardnú izbu bol žalovaný
umiestnený na základe vlastnej žiadosti, pretože nechcel byť ubytovaný na tzv. štandardnej izbe, jednak
z dôvodu určitých obáv, ako aj z dôvodu, že na nadštandardnej izbe boli vytvorené podmienky pre
používanie rôznych prístrojov pre jeho osobnú potrebu (laptop a pod.).

25. Taktiež možno považovať za preukázanú okolnosť, že náklady spojené s ubytovaním žalovaného
na tejto nadštandardnej izbe neboli v celom rozsahu hradené zdravotnou poisťovňou, pričom je obvyklé,
že tieto náklady v podobe rozdielu medzi úhradou zdravotnej poisťovne a skutočnými nákladmi hradia
pacienti, pokiaľ využijú služby žalobcu v tom zmysle, že sa im poskytne nadštandard služieb v podobe
ubytovania.

26. Súd prvej inštancie nevychádzal z predmetných čestných vyhlásení a uzavrel, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie rozhodujúcich okolností právne významných v tomto konaní pre
vyhovenie nárokom, ktoré si žalobca uplatňuje.

27. V tejto súvislosti nemožno konštatovať, aby bolo prekážkou pre kvalifikovanie služieb, ktoré boli
poskytnuté žalovanému ako nadštandardné, to, že nie sú presné záznamy o tom, kedy bol žalovaný na
ktorej izbe a faktúra nie je dôkazom, ktorý túto okolnosť preukazuje.

28. Tieto závery súdu prvej inštancie sú nepreskúmateľné, pretože žalobca jednoznačne v žalobe i
v priebehu konania deklaroval pobyt žalovaného na danej izbe a nemá o tom žiadne pochybnosti.
V skutočnosti by bolo práve na žalovanom, aby preukázal, že tvrdenia žalobcu v tomto smere nie
sú pravdivé alebo správne. Súd prvej inštancie nepreskúmateľne neuveril (a teda ani nevychádzal z
hľadiska zisťovania skutkového stavu) čestným vyhláseniam predloženým žalobcom v tomto konaní.
V tejto súvislosti treba poukázať na to, že účelom čestného vyhlásenia je práve potvrdenie zo strany
osoby, ktorá čestné vyhlásenie dáva, že okolnosti, ktoré uviedla sú pravdivé. Okolnosť, že tieto čestné
vyhlásenia boli dané pacientmi, ale aj zamestnancami žalobcu, nie je okolnosťou, ktorá by mohla privodiť
pochybnosti o ich správnosti, pretože nemožno vychádzať len z toho, že pokiaľ čestné vyhlásenie dáva
zamestnanec sporovej strany (žalobcu), znamená to, že toto čestné vyhlásenie nie je v súlade so
skutočnosťou.

29. Pokiaľ ide o tvrdenie súdu prvej inštancie, že je potrebný prejav vôle žalovaného smerujúci k
uzavretiu zmluvy, ktorá je svojím obsahom najbližšie k zmluve o ubytovaní, treba konštatovať, že v
tomto smere je právne významné to, že žalovaný bol oboznámený so zmenou ubytovania, pričom sa tak
dialo na jeho vlastnú žiadosť, nakoľko prvú noc v zariadení žalovaného strávil dokonca na chodbe. To
znamená, že rozhodujúce skutkové okolnosti smerujúce k tomu, že sú mu poskytované nadštandardné
služby, mu boli známe a stalo sa tak na jeho žiadosť. Dokazovanie na súde prvej inštancie preukazuje, že
o okolnostiach spoplatnenia ubytovania na tejto izbe podľa schváleného cenníka psychiatrickej liečebne
bol žalovaný informovaný.



30. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné tak z pohľadu zistenia
skutkového stavu (rozpor medzi dôkazmi, ktoré boli v konaní produkované žalobcom a skutkovými
zisteniami súdu prvej inštancie v podobe neexistencie dohody medzi sporovými stranami o ubytovaní
žalovaného na nadštandardnej izbe), ako aj v rovine právneho posúdenia s poukazom na to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o uzavretí zmluvy o ubytovaní v danom štandarde. Takýto záver súd prvej
inštancie urobil napriek všetkým dôkazom, ktoré žalobca v tomto konaní predložil.

31. Za týchto okolností predmetná nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie dosahuje (tak,
ako bolo vyššie uvedené) intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom tento nesprávny procesný postup bol aplikovaný súdom prvej inštancie vo vzťahu k
žalobcovi, a to najmä v polohe nepreskúmateľného záveru súdu o neunesení dôkazného bremena z
jeho strany. Táto okolnosť je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b)
CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne dôsledne sa oboznámiť s čestnými vyhláseniami, ktoré
boli v konaní predložené zo strany žalobcu, faktúrou, ktorá potvrdzuje fakturovanie poskytnutých služieb
a výšku odplaty vo vzťahu k žalovanému a riadiť sa právnym názorom vysloveným v tomto uznesení
odvolacieho súdu o unesení dôkazného bremena žalobcom v tomto konaní. Až po takto doplnenom
dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

33. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).