Záchranná zdravotná služba Bratislava


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/15/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1014201090.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a
členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Záchranná
zdravotná služba Bratislava, IČO: 17 336 210, Antolská 11, Bratislava, právne zastúpený: Jurek,
advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 253 983, Páričkova 15, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
predsedníčky žalovaného číslo: ZS 102/00001/2013/R zo dňa 28. apríla 2014, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/140/2014-103 z 19. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
6S/140/2014-103 z 19. októbra 2016 z a m i e t a .

II. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 6S/140/2014-103 z 19.10.2016 zamietol žalobu proti
rozhodnutiu č. ZS 102/00001/2013/R zo dňa 28.04.2014, ktorým predsedníčka žalovaného potvrdila
rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Bratislava č. ZS 102/00001/2013
zo dňa 20.06.2013. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8.300 eur.
Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach,
dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 581/2004 Z. z.“) pre porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.
o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 576/2004 Z. z.“),
ktoré bolo zistené výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti p.
Y. P., naposledy O. Ž. X, O. tým, že dňa 26.01.2012 v čase od 01:54 hod. do 02:20 hod. ošetrujúca
lekárka žalobcu u pacientky astmatičky s dvojdňovou bolesťou hlavy silne zhoršenou spolu s tlakovými
bolesťami na hrudníku, ktoré vyrážali medzi lopatky, nedostatočne vyťažila anamnézu a diagnosticky
postup cielene na diferenciálne znaky rozlíšenia, čo bolo príčinou aktuálneho zhoršenia zdravotného
stavu pacientky. Obzvlášť to bolo nutné vo vzťahu k faktom, že úporná bolesť hlavy, ktorá progredovala
od predchádzajúceho dňa a bola sprevádzaná zvracaním, je podľa klasifikácie International Headache
Society považovaná za jeden z varovných príznakov (tzv. red flags) v klinickom obraze, keď je potrebné
urýchlené odoslanie pacienta ku špecialistovi alebo odoslanie k hospitalizácii, aby mohli byť včas
urobené nevyhnuté vyšetrenia (CT, MRI, likvorologické vyšetrenie, angiografia a ďalšie). Tento varovný
príznak je uvedený v dokumentácii (TO - od včera trvajúca úporná bolesť hlavy a podanie antiemetika
pre zvracanie v čase vyšetrenia pacientky).



2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že účelom deliktuálneho konania vo všeobecnosti
je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (priestupku, či iného správneho deliktu), kto ho
spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú
povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti
o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v
prospech obvineného. Žalovaný vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu predovšetkým zo zdravotnej
dokumentácie pacientky a z odborného stanoviska Q. U. B., PhD. ako odborníka zo špecializačného
odboru urgentná medicína. Z pripojeného administratívneho spisu celkom jednoznačne vyplýva, že
žalobca konal v rozpore s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., pričom žalobca v podstate spáchanie
správneho deliktu nepoprel. Spornou medzi účastníkmi bola uložená pokuta, pričom žalobca jednak
namietal, že si správne orgány nezabezpečili pre posúdenie výšky všetky podklady, za relevantnú
považovali skutočnosť, ktorá nastala až po porušení zákonnej povinnosti a tiež, že výška pokuty nie
je preskúmateľne odôvodnená. Krajský súd zdôraznil, že správne súdnictvo je v zásade koncipované
na kasačnom princípe, t. j. súd preskúmava rozhodnutia správnych orgánov čo do ich zákonnosti
a zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia a nenahrádza správnu
úvahu príslušného správneho orgánu. V prípadoch preskúmavania rozhodnutí o uložení sankcie
však rozhoduje v plnej jurisdikcii a ak dospeje k záveru, že pokuta uložená správnym orgánom je
síce v rámci zákonných medzí, avšak v konkrétnom prípade zjavne neprimeraná, najmä vzhľadom
na mieru závažnosti, dĺžku či následok protiprávneho konania, môže využiť moderačné oprávnenie
zakotvené v § 198 SSP a zmeniť správne rozhodnutie v časti výšky sankcie tak, aby bola primeraná
okolnostiam prípadu a zároveň bol naplnený účel trestania, t. j. aby bolo učinené zadosť jeho represívnej
aj preventívnej (všeobecnej i špeciálnej) funkcii. Pre určovanie jej výšky je rozhodujúca závažnosť
porušenia zákona a jeho následky, t. j. akým spôsobom bol zákon porušený, ďalej treba zohľadniť
charakter ohrozeného práva alebo chráneného záujmu, či následok porušenia bol trvalý a v akom
bol rozsahu. Je tiež potrebné, aby správny orgán bral ohľad aj na majetkové pomery delikventa, a
to aj v prípade, že toto výslovne nevyplýva zo zákona. Bez ich zohľadnenia je totiž ťažko stanoviť
sankciu proporcionálne a pre prípad jej stanovenia v nadmernej, či dokonca pre delikventa likvidačnej
miere, by takáto sankcia ťažko mohla plniť preventívno - výchovnú funkciu. Súd sa nestotožnil s
tvrdením žalobcu, že jediným rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní žalovaného o výške uloženej
sankcie bolo úmrtie pacientky. Ako vyplýva z rozhodnutí správnych orgánov, tieto pri určení výšky
pokuty hodnotili konkrétny prípad poskytnutia zdravotnej starostlivosť celkovo, žalovaný uložil pokutu
za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, za nezákonný postup žalobcu v diferenciálnom
diagnostickom postupe, ktorý neviedol k zabezpečeniu ďalšej neodkladnej diagnostiky, zodpovedajúcej
aktuálnemu klinickému obrazu pacientky. Súd dospel k záveru, že správne orgány sa s touto otázkou
argumentačne dostatočne vysporiadali. Súd podotýka, že pre určovanie výšky sankcie je právne
relevantný i následok porušenia zákona, či tento bol trvalý a v akom bol rozsahu. Nedostatočne vyťažená
anamnéza a diagnostický postup cielene na diferenciálne znaky rozlíšenia boli príčinou stavu pacientky.
Správne orgány zohľadnili i intenzitu porušenia zákona, jeho spoločenskú nebezpečnosť a tiež charakter
individuálneho objektu deliktu. V danom prípade bola porušením zákona celkom jednoznačne ohrozená
ochrana zdravia a života pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti žalobcom, ktorý svojím
materiálno-technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať osobám adekvátnu neodkladnú
zdravotnú starostlivosť štandardným diagnostickým a terapeutickým postupom v súlade s poznatkami
medicínskej vedy. Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že sa pri určení výšky pokuty zaoberali
aj ostatnými relevantnými kritériami, preto súd nemohol konštatovať, že by napadnuté rozhodnutia
postrádali podrobnejšiu špecifikáciu dôvodov. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené
žiadne porušenia zásad správneho konania a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.
Preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

3. Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca. Poukazuje na to,
že v analogickej veci žalovaný udelil pokutu v odlišnej výške, pričom tak žalovaný ako ani krajský
súd tento odklon dostatočne neodôvodnili. Pri porovnaní oboch prípadov pochybenia lekára rýchlej
lekárskej pomoci vidí žalobca jednoznačnú analógiu v rozsahu, charaktere a závažnosti následkov
pochybenia, pričom v oboch prípadoch bol žalovaným konštatovaný postup non lege artis z dôvodu
nedostatočného zhodnotenia stavu pacienta a v oboch prípadoch neboli pacientky transportované
do ústavného zdravotníckeho zariadenia za účelom ďalšej diagnostiky a liečby, v oboch prípadoch
pacientky exitovali. Žalobca naďalej zotrváva na stanovisku, že ani rýchly transport do nemocnice
za účelom ďalšej diagnostiky a liečby by nemal zásadný vplyv na ďalší vývoj stavu pacientky a
možné zvrátenie infaustnej prognózy je v takomto prípade nepredpokladateľné. Žalobca zdôrazňuje,



že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná. Žalobca má za to, že právne posúdenie závažnosti
následku, ktorý nastal po spáchaní správneho deliktu (smrť pacientky), bolo rozhodujúcim faktorom
pri rozhodovaní o uložení pokuty vo výške 8.300 eur. Z vyjadrení žalovaného vyplýva, že následok
(smrť pacientky) nastal v príčinnej súvislosti so spáchaním správneho deliktu. Uvedené sa však podľa
žalobcu nezakladá na pravde. Naďalej sa pridržiava tvrdenia, že ruptura bazilárnej artérie vedie k
okamžitej smrti v približne 60 % prípadov a zvrátenie infaustnej prognózy tejto komplikácie je aj v prípade
rýchleho transportu a následnej diagnostiky ťažko očakávateľné. Obzvlášť podstatná je skutočnosť, že
pacientka exitovala v relatívne krátkom čase po odchode posádky rýchlej lekárskej pomoci žalobcu. Ak
by aj žalobca dodržal určený postup, s veľkou pravdepodobnosťou by do 40 minút nebola pacientka
transportovaná a špecialista by nestihol vykonať diagnostiku a následnú liečbu za účelom zabránenia
exitu pacientky. Žalovaný v celom správnom konaní ani v jeho rozhodnutiach nepreukázal kauzálny
nexus medzi konaním žalobcu a smrťou pacientky, preto posúdenie smrti pacientky ako priťažujúcej
okolnosti, majúcej vplyv na výšku pokuty je zjavne nesprávne. Žalobca má za to, že žalovaný nevzal
do úvahy skutočnosť, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie dostatočne. Aj napriek
tomu, že žalovaný zaobstaral odborné stanovisko MUDr. U. B., PhD., z tohto nevyplýva, že príčinou smrti
pacientky bola mozgová smrť a puknutie aneurizmy spodinovej tepny mozgu (a. basilaris) s krvácaním
do okolia mozgového kmeňa a do komôr mozgu v dôsledku nezabezpečenia prevozu pacientky k
špecialistovi na ďalšiu diagnostiku a liečbu. Tým, že správny orgán pri posudzovaní výšky pokuty zobral
do úvahy aj skutočnosť, že došlo k smrti pacientky, konal v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 5, § 34
ods. 1 a § 46 správneho poriadku, pretože rozhodoval na podklade nedostatočne zisteného skutkového
stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný mal teda posudzovať len skutočnosť, že došlo
k porušeniu povinnosti žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Žalobca zdôrazňuje, že
správne konanie plní preventívnu funkciu a má za to, že aj vzhľadom k opatreniam prijatým žalobcom
je pokuta vo výške 8.300 eur vysoká a plní výlučne funkciu represívnu. Táto však má v správnom
konaní nastupovať až vtedy, ak tu nie sú iné možnosti nápravy. Ak by sa súd nestotožnil s predošlou
argumentáciou žalobcu, išlo by o prvé takéto porušenie (s tak závažným následkom) žalobcu, a
teda pokuta mala plniť funkciu preventívnu. Nie je teda dôvod na určenie pokuty v takej výške, aká
bola žalobcovi uložená. Žalobca ďalej uvádza, že v konaní pred krajským súdom navrhoval nariadiť
znalecké dokazovanie za účelom preverenia správnosti záverov odborného stanoviska MUDr. U. B.,
PhD., ktorému súd bez ďalšieho nevyhovel. Aj na základe uvedeného došlo k nedostatočnému zisteniu
skutkového stavu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby kasačný súd rozhodol o zrušení
napadnutého rozhodnutia a vec vrátil kasačnému súdu na ďalšie konanie.

4. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ukladanie
sankcií má význam tak preventívny ako aj represívny. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane
mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v
sebe obsahovať aj represívnu zložku. Žalovaný ani v prvostupňovom ani v druhostupňovom rozhodnutí
nekonštatoval, žeby úmrtie pacientky bolo jediným, prípadne rozhodujúcim faktorom pri rozhodovaní
žalovaného. Závažnosť porušenia povinnosti žalovaný posudzoval predovšetkým so zreteľom na
charakter individuálneho objektu deliktu, čiže na záujem, proti ktorému správny delikt smeruje a ku
ktorému je ochrana právnym predpisom určená, t. j. v uvedenom prípade ochrana zdravia a života pri
poskytovaní neodkladnej zdravotnej starostlivosti pacientke u žalobcu, ako poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti, ktorý svojím materiálno technickým a personálnym vybavením má zabezpečovať
adekvátnu neodkladnú zdravotnú starostlivosť štandardným diagnostickým a terapeutickým postupom
v súlade s poznatkami medicínskej vedy. Intenzita porušenia a závažnosť správneho deliktu podľa
žalovaného spočívala v nesprávnom interpretovaní bolesti hlavy, ktoré už sama pacientka ako
zdravotnícky pracovník označila ako iné ako migrenózne a popisované bolesti nemali charakter
migrény s poukazom na popisovný varovný príznak v dokumentácií pacientky (TO - od včera trvajúca
úporná bolesť a podanie antiemetika pre zvracanie v čase vyšetrenia pacientky), ďalej v podcenení
anamnestických údajov, v spochybnení validity negativity neurologického vyšetrenia, resp. dostatočnosti
rozsahu neurologického vyšetrenia ošetrujúcej lekárky a v ponechaní pacientky v domácom prostredí
aj po podaní Novalginu, ktorý môže vyvolať aj ťažké alergické reakcie s oneskoreným nástupom (1
hodina). To znamená, že diferenciálna diagnostická rozvaha pre posúdenie nutnosti ďalšej neodkladnej
diagnostiky eventuálnej liečby u pacientky bola nedostatočná, a preto sa rozhodnutie ponechať
pacientku doma bez lekárskeho dozoru potvrdilo ako nesprávne, čo všetko žalovaný považoval



za nie menej závažné pochybenia v diagnostickom procese, a preto uložil pokutu vo výške skôr
na hornej hranici sadzby. Žalobca je poskytovateľom neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pričom
základnými znakmi neodkladnej zdravotnej starostlivosti je jej poskytovanie bezodkladne, rýchlo, účinne
a kvalifikovane a pokiaľ by došlo k omeškaniu jej poskytnutia, bol by vážne ohrozený život pacienta alebo
jeho zdravie, prípadne pacientovo okolie. Úvaha žalobcu o tom, že zabezpečenie ďalšej neodkladnej
diagnostiky by nemalo žiaden podstatný vplyv na vývoj zdravotného stavu pacientky je podľa žalovaného
v rovine predpokladu a úvah. Diagnostický proces je základným medicínskym úkonom, bez ktorého nie je
možné poskytnúť pacientovi liečbu. Považovať každé pochybenie v každom diagnostickom procese za
rovnocenné, bez zohľadnenia konkrétnych okolností prípadu je podľa žalovaného v medicíne nemožné.
Žalovaný sa k zásade materiálnej rovnosti a k jej podstate ako aj k princípom legitímnych očakávaní
vyjadroval v správnom konaní ako aj vo vyjadrení k žalobe. Žalovaný charakterizuje dokazovanie ako
poznávaciu činnosť správneho orgánu, ktorej výsledkom je zistenie dostatočného množstva skutkových
a právnych poznatkov potrebných na rozhodnutie veci, a to tak z hľadiska procesného ako aj hmotného
práva. Ani ustanovenie § 197 Správneho súdneho poriadku neukladá súdu povinnosť vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je
pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia Súd môže
doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka, ktorým však nie je viazaný. Žalovaný poukazuje na to, že
žalobca až v replike k vyjadreniu žalovaného trval na nariadení znaleckého dokazovania na preverenie
správnosti odborného stanoviska odborníčky zo špecializovaného odboru urgentná medicína. Podľa
názoru žalovaného však neexistuje dôvod nariaďovať v prejednávanej veci znalecké dokazovanie. S
postavením odborníkov v danom špecializačnom (medicínskom) odbore sa už vysporiadal Najvyšší súd
SR v rozsudkoch č. k. 4Sžo/10/2008 z 26.02.2009 a č. k. 10Sžso/21/2014 z 15.04.2015. Žalovaný má za
to, že súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje, aby kasačný súd
kasačnú sťažnosť zamietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492 ods. 2
SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
žalobcu je nedôvodná a ako takú je potrebné ju zamietnuť.

6. Podľa § 1 písm. d/ bod 2. zákona č. 581/2004 Z. z. tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorým je dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

7. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou vykonáva:

a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti,
b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt”).

8. Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z. z. dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a
prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu”) na základe písomného poverenia
úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s
ich súhlasom.

9. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, lebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

10. Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z. z. úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9.958 eur, ak ide o právnickú
osobu.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností,
ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a



dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej
života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,
diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

12. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. neodkladná zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná
starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu,
ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho
poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú
bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne
ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri
pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a
život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou.
Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia,
neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami a neodkladná preprava darcov a príjemcov
orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu; neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia
záchrannej zdravotnej služby.

13. Podľa § 2 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z. z. diagnostika je zisťovanie a hodnotenie zdravotného stavu
osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenie závažnosti poruchy zdravia alebo
choroby; jej výsledkom je určenie choroby.

14. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

15. Podľa § 6a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych
pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
verejnú sieť poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby tvoria poskytovatelia záchrannej zdravotnej
služby, ktorí poskytujú záchrannú zdravotnú službu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe záchranná zdravotná
služba poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

17. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 579/2004 Z. z. ambulancia záchrannej zdravotnej služby:

a) prijíma pokyny koordinačného strediska alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby
1. na zásah, 8)
2. na zabezpečenie neodkladnej prepravy, 1)
b) zabezpečuje vykonanie zásahu a neodkladnej prepravy na základe zhodnotenia zdravotného stavu
osoby,
c) dodržiava pokyny veliteľov zdravotníckeho zásahu podľa § 1 ods. 3 na mieste udalosti s hromadným
postihnutím osôb.

18. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

19. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

20. V podanej kasačnej sťažnosti sa žalobca predovšetkým odvoláva na precedenčnú zásadu (zásada
materiálnej rovnosti účastníkov konania, zásada legitímnych očakávaní). Uvedenou zásadou sa sleduje
najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch, pričom ide nielen o extrémne odklony (napr. jednému
účastníkovi sa vyhovie, druhému v tej istej veci a za tých istých podmienok nie), ale aj o akékoľvek iné
neopodstatnené odklony majúce parciálny charakter (napr. výška uloženej pokuty za ten istý skutok by
mala byť podobná).



21. Podobnosť vo výške sankcie je však objektívne možné očakávať len v prípade, ak sú súčasne
podobné aj ďalšie okolnosti súvisiace so spáchaným deliktom a jeho páchateľom. V opačnom prípade by
totiž išlo o „paušálnu“ sankciu bez prihliadnutia na špecifiká osoby, ktorá sa deliktu dopustila. Absolútne
vnímanie tzv. legitímnych očakávaní by totiž v rozpore so zásadou materiálnej rovnosti účastníkov
viedlo k tomu, že by ukladané sankcie stratili individuálny rozmer, dochádzalo by k ich paušalizovanému
ukladaniu a bez prihliadania na špecifiká toho-ktorého deliktu, resp. páchateľa deliktu. Aplikácia zásady
materiálnej rovnosti účastníkov konania v kontexte správneho trestania môže byť riadna len vtedy, ak
sa pritom súčasne zachová subjektivizácia sankcie. Legitímne očakávania v kontexte ukladanej sankcie
je potom možné dôvodne mať len tam, kde je zhoda nielen v spáchanom delikte, ale aj v osobe a
okolnostiach za ktorých došlo k spáchaniu tohto deliktu.

22. Žalobca sa odvoláva na rozhodnutie žalovaného č. ZS 102/00007/2011 z 11.07.2011, ktorým bola
žalobcovi (ktorý do 01. septembra 2013 mal názov „Záchranná a dopravná zdravotnícka služba“, názov
bol zmenený Rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby
Bratislava) uložená pokuta 500 eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.,
ktoré bolo zistené ukončeným dohľadom na mieste p. U. E. (rok narodenia XXXX), naposledy bytom Q.
X, XXX XX O. počas jej vyšetrenia zásahovou skupinou Záchrannej a dopravnej zdravotníckej služby
dňa 16.05.2010 tým, že polymorbídna pacientka s vysokým kardiálnym rizikom, s tlakovými bolesťami
na hrudníku, s novozistenými fibriláciami predsiení nebola po vykonaní EKG záznamu transportovaná
do zdravotníckeho zariadenia za účelom ďalšej diagnostiky a liečby a pacientke nebola podaná liečba
odporúčaná pri akútnych formách ICHS.

23. V prejednávanej správnej veci bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 8.300 eur pre porušenie
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré bolo zistené výkonom dohľadu na mieste nad správnym
poskytnutím zdravotnej starostlivosti p. Y. P., naposledy bytom Ž.H. X, O. tým, že dňa 26.01.2012 v
čase od 01:54 hod. do 02:20 hod. ošetrujúca lekárka žalobcu u pacientky astmatičky s dvojdňovou
bolesťou hlavy silne zhoršenou spolu s tlakovými bolesťami na hrudníku, ktoré vyrážali medzi lopatky,
nedostatočne vyťažila anamnézu a diagnosticky postup cielene na diferenciálne znaky rozlíšenia, čo
bolo príčinou aktuálneho zhoršenia zdravotného stavu pacientky. Obzvlášť to bolo nutné vo vzťahu
k faktom, že úporná bolesť hlavy, ktorá progredovala od predchádzajúceho dňa a bola sprevádzaná
zvracaním, je podľa klasifikácie International Headache Society považovaná za jeden z varovných
príznakov (tzv. red flags) v klinickom obraze, keď je potrebné urýchlené odoslanie pacienta ku
špecialistovi alebo odoslanie k hospitalizácii, aby mohli byť včas urobené nevyhnuté vyšetrenia (CT, MRI,
likvorologické vyšetrenie, angiografia a ďalšie). Tento varovný príznak je uvedený v dokumentácii (TO -
od včera trvajúca úporná bolesť hlavy a podanie antiemetika pre zvracanie v čase vyšetrenia pacientky).

24. Žalobca vidí analógiu v rozsahu, charaktere a závažnosti následkov pochybenia, pričom v oboch
prípadoch bol žalovaným konštatovaný postup non lege artis z dôvodu nedostatočného zhodnotenia
stavu pacienta a v oboch prípadoch neboli pacientky transportované do ústavného zdravotníckeho
zariadenia za účelom ďalšej diagnostiky a liečby, v oboch prípadoch pacientky exitovali.

25. S touto argumentáciou žalobcu sa však vysporiadal už žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán,
keď v napadnutom rozhodnutí uviedol, že rozdielne výšky pokút boli uložené s prihliadnutím na odlišnosti
a špecifikácie oboch prípadov. V rozsahu, závažnosti a následkoch pochybenia nie je jednoznačná
analógia. Miera závažnosti a následky pochybenia žalobcu v prípade pacientky Y. P.R. sú v podstatnom
nepomere k závažnosti a následkom pochybenia v prípade pacientky U. E..

26. Ako vyplýva z výroku rozhodnutia žalovaného z roku 2011 a zároveň bolo dôvodené aj v napadnutom
rozhodnutí na str. 8, pochybením v prípade pacientky U. E. bolo ponechanie pacientky v domácom
prostredí, keď patologický EKG záznam bolo potrebné porovnať so staršími záznamami EKG pacientky
aj v korelácií s klinickým obrazom a anamnézou a podľa dynamiky zmien na EKG transportovať
pacientku do ústavného zdravotníckeho zariadenia. V prípade pacientky Y. P. došlo okrem ponechania
pacientky v domácom prostredí k závažným pochybeniam v nedostatočnom vyťažení anamnézy a
diagnostickom postupe. Z napadnutého rozhodnutia v spojení so zápisnicou č. 190/2012 o prerokovaní
námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade na mieste vyplýva, že ošetrujúca
lekárka zaznamenala iba veľmi stručnú anamnézu TO OA a AA, chýba informácia o LA a akákoľvek
diagnostická súvislosť, ktorá by podporila diagnostický záver cefaley migrenózneho typu. V zdravotnej



dokumentácií záchrannej zdravotnej služby nie je uvedené, ako začalo toto zhoršenie zdravotného
stavu a ani iné skutočnosti, ktoré by podporili stanovenú diagnózu cefaley migrenózuneho typu. V
dokumentácií záchrannej zdravotnej služby je uvedený len stručný údaj o úpornýh bolestiach hlavy od
predchádzajúceho dňa vo frontálnej a okcipitálnej oblasti, bez nauzey a vomitu. Napriek tomu v podanej
liečbe sa nachádza liek Torekan, ktorý podľa písomnej informácie pre používateľa (tzv. „príbalový
leták“) používa na liečbu vracania po chemoterapii pri malígnych ochoreniach, po rádioterapii, po užití
niektorých liekov vyvolávajúcich vracanie, po chirurgických zákrokoch. Až vo vyjadrení poskytovateľa
sa dodatočne uvádza, že pacientka počas vyšetrenia zvracala, čo ale zo zdravotnej dokumentácie
nevyplýva a je v protiklade s údajom bez „nauzey a vomitu“. V zdravotnej dokumentácií nie je
zaznamenaná lieková anamnéza. V tomto prípade sa vyžadovala cielenejšia anamnéza (napr. čo sa týka
bolesti náhly pozvolný nástup, cielené otázky na auru, typ, dynamiku intenzity, lokalizáciu, vyžarovanie,
cielené otázky na iné neurologické príznaky, ale porovnanie s inými predchádzajúcimi bolesťami
hlavy, pretože klinický obraz typickej migrény je charakteristický a pre daného pacienta monomorfný).
Ošetrujúca lekárka rýchlej lekárskej pomoci si v rámci diferenciálnej diagnostiky mala cielene overiť
túto skutočnosť, ak by to aj pacientka sama neuviedla). Obzvlášť to bolo nutné vo vzťahu k faktom,
že úporná bolesť hlavy, ktorá progredovala od predchádzajúceho dňa a bola sprevádzaná zvracaním
je podľa klasifikácie IHS považovaná za jeden z varovných príznakov, keď je potrebné urýchlené
odoslanie pacienta k špecialistovi alebo k hospitalizácií, aby mohli byť urobené nevyhnutné vyšetrenia.
Anamnestické údaje z prepisu hovorov „už ma to bolí odzadu až do chrbta mi to ide, nedobre sa mi
chodí, mám tlak v hrudníku a medzi lopatkami“ sú prejavom dolného meningeálneho dráždenia, čo
spochybňuje validitu negativity neurologického vyšetrenia, resp. dostatočnosť rozsahu neurologického
vyšetrenia lekárky rýchlej lekárskej pomoci. Ak sa vezme do úvahy čas pobytu na adrese a skutočnosť,
že celkovo došlo k podaniu štyroch i. v. liekov, došlo k epizóde zvracania a pri zarátaní času na kontrolu
efektu liečby a dokumentácie zásahu, je podľa žalovaného zrejmé, že na samotné vyšetrenie nezostal
dostatočný časový priestor. Rovnako pri zdokumentovanej časovej osi výjazdu a rozloženiu aplikácie
štvorkombinácie liečby nezostal dostatok času na zodpovedné posúdenie efektu liečby. Podaný liek
Novalgin môže vyvolať aj ťažké alergické reakcie s oneskoreným nástupom (1 hodina) a zvlášť sa
odporúča zvýšená opatrnosť pri podávaní rizikovým osobám (alergici, medzi ktorých pacientka patrila). V
tomto prípade bola diagnostická rozvaha kľúčová pre posúdenie nutnosti ďalšej diagnostiky eventuálne
liečby, ktorá však bola nedostatočná, a preto aj rozhodnutie ponechať pacientku doma sa potvrdilo ako
nesprávne.

27. Z uvedeného je zrejmé, že oba uvádzané prípady nie sú analogické rozsahom pochybenia,
keď v skoršom prípade pacientky E. došlo k pochybeniu iba v neprevezení pacientky do ústavného
zdravotníckeho zariadenia, zatiaľ čo v prípade pacientky P. samotnému netrasnsportovaniu pacientky
do ústavného zdravotníckeho zariadenia predchádzali viaceré diagnostické pochybenia (nesprávne
interpretovanie bolestí hlavy, podcenené anamnestické údaje, odborníkom zo špecializačného odboru
urgentná medicína spochybnená validita negativity neurologického vyšetrenia, resp. dostatočnosť
rozsahu neurologického vyšetrenia, podanie lieku Novalgin a ponechanie pacientky v domácom
prostredí po podaní tohto lieku, ktorý môže vyvolať ťažké alergické reakcie s oneskoreným nástupom).
Pochybenie v prípade pacientky P.R. považoval žalovaný správny orgán za závažnejšie než pochybenie
v prípade pacientky E., čo aj riadne zdôvodnil.

28. Čo sa týka závažnosti následku, z rozhodnutia vo veci pacientky E. nevyplýva, že by došlo
v akejkoľvek súvislosti s pochybením žalobcu k úmrtiu pacientky, je z neho zrejmý iba fakt, že
pacientka bola mŕtva v čase rozhodnutia správneho orgánu, čo však nezakladá príčinnú súvislosť.
Naopak, z prvostupňového správneho rozhodnutia v prejednávanej veci vyplýva, že pacientke E. bola
nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť bez príčinnej súvislosti s jej exitom (str. 13 prvostupňového
rozhodnutia). Nemožno teda hovoriť ani o analogickom následku porušenia povinnosti v oboch
prípadoch.

29. Za vecne nesprávnu až zarážajúcu považuje kasačný súd argumentáciu žalobcu, že ani rýchly
transport do nemocnice za účelom ďalšej diagnostiky a liečby by nemal zásadný vplyv na ďalší vývoj
stavu pacientky a možné zvrátenie infaustnej prognózy je v takomto prípade nepredpokladateľné,
keďže ruptura bazilárnej artérie vedie k okamžitej smrti v približne 60 % prípadov. Odhliadnuc od
pravdivostnej hodnoty výroku o pravdepodobnosti prežitia (ktorú súd nie je oprávnený skúmať),
je potrebné zdôrazniť, že žalobca je záchrannou zdravotnou službou, ktorá poskytuje neodkladnú
zdravotnú starostlivosť. Podľa zákona o zdravotnej starostlivosti neodkladná zdravotná starostlivosť



o. i. je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá
bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií. Žalobca priamo zo
zákona je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť v situáciách bezprostredne ohrozujúcich život
pacientov a je povinný byť na takéto poskytnutie zdravotnej starostlivosti pripravený, tak vecne a
materiálne, ako aj a predovšetkým odborne, keďže je tiež povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Za takýchto okolností nie je prípustné argumentovať pravdepodobnosťou prežitia, nech by už
bola akákoľvek, a tým de facto ospravedlňovať svoje pochybenie. Následkom pochybenia žalobcu v
prejednávanej veci bolo úmrtie pacientky bez poskytnutia starostlivosti adekvátnej k život ohrozujúcemu
stavu, keďže žalobca mal bez relevantného dôvodu za to, že pacientka trpí migrenóznymi bolesťami.

30. Žalobca v kasačnej sťažnosti opätovne namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie. Kasačný súd však
považoval za zákonný postup žalovaného, keď do procesu výkonu dohľadu prizval MUDr. U. B., PhD.,
odborníčku pre urgentnú medicínu. Takýto postup žalovaného bol v súlade s § 43 ods. 4 zákona č.
581/2004 Z. z..

31. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by žalobca predložil konkrétny relevantný
dôkaz, ktorý by nejakým spôsobom spochybňoval odborný záver prizvanej odborníčky a preto i podľa
názoru Najvyššieho súdu SR neexistoval právny dôvod za daného skutkového stavu, aby žalovaný vo
veci nariaďoval aj znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti správne žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej
sťažnosti poukázal na skutočnosť, že s postavením odborníkov v danom medicínskom odbore a súdnych
znalcov sa už vysporiadal Najvyšší súd SR v rozsudkoch č. k. 4Sžo/10/2008 z 26.02.2009 a č. k.
10Sžso/21/2014 z 15.04.2015.

32. Žalobca záverom namieta, že ide o prvé takéto porušenie (s tak závažným následkom) žalobcu,
a teda pokuta mala plniť funkciu preventívnu. Ani s týmto tvrdením žalobcu sa kasačný súd nemôže
stotožniť.

33. Základnou funkciou správneho trestania je funkcia ochranná, teda správnym trestaním sa chránia
zákonom chránené záujmy a umožňuje sa ňou realizácia ostatnej správnej činnosti. Medzi ďalšie
funkcie správneho trestania patrí funkcia preventívna, reparačná, represívna, satisfakčná a výchovná.
Prakticky sa nedá určiť, ktorá z funkcií je hlavná, či najdôležitejšia. Jedná sa o systém, ktorý vychádza
z princípu vzájomného dopĺňania sa a koexistencie. Preventívna úloha postihu nespočíva len v účinku
voči žalobcovi. Postih musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iných nositeľov rovnakých
zákonných povinností. Tento účinok však môže vyvolať len postih zodpovedajúci významu chráneného
záujmu, včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, musí byť citeľný v majetkovej sfére
delikventa, teda nesmie pre neho byť zanedbateľný, a teda nutne musí obsahovať aj represívnu zložku.
V opačnom prípade by postih nemal zmysel. (Rozsudok Mestského súdu v Prahe zo dňa 16.11.2004,
č. j. 10 Ca 250/2003-48).

34. Ani prejednávanom prípade tak nie je možné oddeliť zložku preventívnu od zložky represívnej, kedy
obe musia byť súčasťou správneho postihu. Navyše, v žalobcovom prípade je dôvodné, aby represívna
zložka prevládla, keďže žalobca už za porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť lege
artis postihnutý bol (napr. aj v prípade pacientky E., na ktorý sa sám odvolával), napriek tomu spáchal
správny delikt podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z. z. opakovane, dokonca so závažnejším
následkom. Samotná preventívna zložka správneho trestania (pokuta uložená na dolnej hranici sadzby)
sa minula účinkom a od ďalšieho nezákonného postupu žalobcu neodradila.

35. Pokiaľ teda žalovaný v napadnutom rozhodnutí uložil pokutu v hornej hranici sadzby, kasačný
súd túto skutočnosť považuje za logicky správnu, v súlade s princípmi správneho trestania, vrátane
princípu materiálnej rovnosti účastníkov konania. Rovnako ako krajský súd aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, vydané po náležitom
zistení skutkového stavu a logicky správne odôvodnené.

36. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol
podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol.



37. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467
ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol
úspešný a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.