Záchranná zdravotná služba Bratislava


Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/187/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516208661
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1516208661.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: Záchranná
zdravotná služba Bratislava, so sídlom Antolská 11, 850 07 Bratislava, IČO: 17 336 210, zastúpeného
advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4B, 821
09 Bratislava, proti žalovaným: 1./ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne
námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 603 481, 2./ Zemegula, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 4, 811 06
Bratislava, IČO: 35 865 393, o zaplatenie 165,-€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v prvom rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 165,-€ spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5% zo sumy 165,-€ od 10.6.2016 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanému v prvom rade v zostávajúcej časti z a m i e t a .

III. Súd žalobu voči žalovanému v druhom rade v plnom rozsahu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému v prvom rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Súd n e p r i z n á v a žalovanému v druhom rade nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou podanou dňa 17.6.2016 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného v prvom rade na splnenie povinnosti zaplatiť žalobcovi 165,-€ spolu s príslušenstvom -
9% ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 10.6.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu
nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 40,-€ a nahradiť trovy konania, titulom náhrady spôsobenej
škody. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 30.1.2015 došlo k vzniku škody na strane žalobcu tak, že
sanitné vozidlo prechádzalo so zapnutým výstražným znamením po Moste SNP smerom do centra a z
reštaurácie UFO sa uvoľnil kus ľadu, v dôsledku čoho došlo k rozbitiu čelného skla vozidla. Predmetné
vozidlo bolo opravené, náklady na opravu predstavovali sumu 498,16€, poisťovňa UNIQA, a.s. uhradila
žalobcovi poistné plnenie vo výške 333,16€, sumu 165,-€ posúdila poisťovňa ako spoluúčasť. Žalovaný
v prvom rade je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, z ktorej došlo k uvoľneniu ľadu, vzhľadom na
objektívnu zodpovednosť zodpovedá za vzniknutú škodu. Výzvou zo dňa 6.6.2016 vyzval žalobca
žalovaného v prvom rade na úhradu dlžnej sumy, v lehote troch dní od doručenia výzvy, žalovaný v
prvom rade na výzvu nereagoval.



2. Uznesením zo dňa 14.3.2017, č.k. 24C 187/2016-70, právoplatným dňa 27.3.2017 súd pripustil na
návrh žalobcu, aby do konania ako žalovaný v druhom rade pristúpila spoločnosť Zemegula, s.r.o.,
so sídlom Sládkovičova 4, 811 06 Bratislava, IČO: 35 865 393, nájomca priestoru, z ktorého došlo k
uvoľneniu snehovej hmoty, ktorej dopad na vozidlo žalobcu viedol k vzniku škody na strane žalobcu.
Žalobca požadoval žalovaných zaviazať na zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom spoločne
a nerozdielne.

3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil nasledovné listinné dôkazy procesného
útoku: zápisnicu z rokovania škodovej udalosti zo dňa 7.7.2015, správu o nehode zo dňa 30.1.2015,
záznam o dopravnej nehode zo dňa 30.1.2015, oznámenie poisťovne UNIQA, a.s. o registrácii škodovej
udalosti zo dňa 9.2.2015, faktúru č. 1015373243 vystavenú na sumu 498,16€, bankový výpis zo dňa
6.3.2015 preukazujúci zaplatenie sumy 165,-€ spoločnosti Hílek a spol.,a.s. /realizujúca opravu vozidlo/,
predžalobnú upomienku zo dňa 6.6.2016 doručenú žalovanému v prvom rade 6.6.2016 /žalovaný mal
dlžnú sumu zaplatiť do troch dní od doručenia výzvy/, kalkuláciu opravy vozidla z poisťovne UNIQA, a.s.
spolu s fotodokumentáciou.

4. Žalovaný v prvom rade uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla ako
následok protiprávneho úkonu žalovaného, nakoľko jediným dôkazom predloženým súdu je správa o
nehode zo dňa 30.1.2015 podpísaná vodičom žalobcu, z ktorej nie je jednoznačne preukázané, že k
vzniku škody došlo v mieste a čase tvrdenom žalobcom. Absentujú ďalšie podklady, fotodokumentácia
alebo správa o šetrení nehody políciou, preukazujúce tvrdenia žalobcu, príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody na motorovom vozidle a pádom snehovej masy, skutočnosť vzniku škody v čase a mieste podľa
tvrdenia žalobcu. Na základe nájomnej zmluvy č. 078301660400 zo dňa 20.8.2004 Hlavné mesto
SR Bratislava ako prenajímateľ dalo do nájmu spol. Zemegula, s.r.o., reštauráciu UFO, v súlade s
nájomnou zmluvou nájomca prebral na seba všetky povinnosti prenajímateľa ako vlastníka, vyplývajúce
z platných, všeobecne záväzných právnych predpisov, nájomca tiež preberá na seba všetky povinnosti
prenajímateľa, vyplývajúce z platných záväzných nariadení mestskej časti Bratislava - Petržalka,
týkajúcich sa najmä udržiavania poriadku a čistoty, zimnej údržby atď a v plnej miere nesie zodpovednosť
za ich prípadné porušenie.

5. Žalovaný v druhom rade so žalobou nesúhlasil. Priestor majú v prenájme a riadne ho užívajú, podľa
nájomnej zmluvy majú v prenájme nebytový priestor v kupole, vyhliadkovú terasu, rýchlovýťah, nebytové
priestory v prvom podzemnom podlaží, dolnom a hornom pylóne mosta, terasu spájajúcu oba pylóny a
nákladný výťah, teda priestory nachádzajúce sa vo vnútri telesa. Prenajaté priestory sa nenachádzajú
vonku, všetky priestory udržiavajú podľa nájomnej zmluvy, aj vonkajšie priestory uvedené v zmluve,
ktoré sa však nachádzajú pod úrovňou cesty. V konaní neboli predložené dôkazy o tom, že dolu mohlo
niečo na most padnúť, za 13 rokov nájmu, keď bola tuhá zima nastali situácie, že na mostnom telese
vznikli cencúle, stalo sa to trikrát, že ich kontaktovala polícia a Dopravný podnik Bratislava, zastavila sa
doprava na moste a cencúle odstránili hasiči. V tomto prípade ich nikto nekontaktoval, až do momentu,
kedy sa cestou súdu dozvedeli, že sú procesnou stranou v konaní, nemali žiadnu informáciu o akejkoľvek
udalosti.

6. Súd v rámci zisťovania skutkového stavu vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom
predloženými listinnými dôkazmi procesného útoku, stanoviskami žalovaných procesných strán a doplnil
dokazovanie výsluchom svedka, oboznámením sa s nájomnou zmluvou zo dňa 20.8.2004 a policajným
spisom č. KRPZ-BA-KDI74-52/2015-P, z ktorých zistil nasledovné:

7. Svedok L. M., zdravotnícky záchranár a vodič predmetnej sanitky dňa 30.1.2015 do zápisnice
súdu uviedol, že mal dennú službu na záchranke, spolu s kolegyňou záchranárkou mali výjazd, išli z
Rovniankovej ulice po Moste SNP, keď niekde uprostred mosta spadla na auto masa zľadovateného
snehu, a to zhora, na čelné sklo sanitky, ktoré sa následkom tohto pádu rozbilo. Keďže nemohol
pokračovať v jazde, odstavil vozidlo do pravého jazdného pruhu na blikačky, dal na cestu výstražný
trojuholník a zavolal operačné stredisko, aby poslalo na výjazd iné vozidlo. Operačné stredisko volalo
dopravnú políciu, ktorá prišla na miesto, vozidlo podľa pokynov polície posunul na Staromestskú ulicu
a priamo na mieste bol vypočutý políciou do záznamu, most uzavretý nebol. Na vozidlo spadla veľká
masa, ktorá prerazila čelné sklo, stalo sa tak v strede mosta, nič iné ako reštaurácia UFO nad tým nie je.



8. Podľa priestupkového spisu č. KRPZ-BA-KDI74-52/2015-P dňa 30.1.2015 o 19:08 hod. bol na
Staromestskej ulici v Bratislave urobený záznam o podaní vysvetlenia L. M., totožný s výpoveďou
uvedeného svedka na súdnom pojednávaní. Dňa 26.2.2015 bol na polícii urobený záznam o podaní
vysvetlenia R. F., splnomocneným zástupcom konateľa spoločnosti Zemegula s.r.o., ktorý uviedol, že
spoločnosť asi 10 rokov prevádzkuje reštauráciu UFO v Bratislave nad Mostom SNP, majú v prenájme
iba vnútorný priestor reštaurácie, poistené je vnútorné zariadenie interiéru reštaurácie. Vlastníkom
vonkajšieho priestoru, lávky pod reštauráciou a závesných lán je Magistrát hl. mesta Bratislavy,
voči ktorému by si mal nárok na náhradu škody poškodený uplatniť. Dňa 27.3.2015 2015 bol na
polícii urobený záznam o podaní vysvetlenia Ing. Petrom Pšenekom, vedúcim referátu inžinierskych
objektov oddelenia správy komunikácií, zamestnanec Magistrátu hl. mesta Bratislava, ktorý uviedol, že
spravovanie vonkajších priestorov reštaurácie, ako aj lávky pod reštauráciou a taktiež nosných kotviacich
lán je v kompetencii Magistrátu hl. mesta Bratislava. V zimných mesiacoch sa nerealizuje odstraňovanie
nánosov snehu z reštaurácie UFO z dôvodu, že samotný nános sa pod vplyvom poveternostných
podmienok ako napr. vietor, sám uvoľní a dochádza k jeho voľnému pádu smerom dole. V prípade
dlhodobo nízkej teploty sa tvoria na vonkajších častiach mosta cencúle, ktoré by mohli samovoľným
pádom na vozovku ohroziť bezpečnosť cestnej premávky, sa vec rieši fyzickým odstránením cencúľov
pracovníkmi poverenými prácou vo výške. Polícia udalosť ukončila odložením veci, nakoľko bolo zistené,
že nejde o podozrenie z priestupku.

9. Podľa nájomnej zmluvy č. 078301660400 zo dňa 20.8.2004 žalovaný v prvom rade ako prenajímateľ
a vlastník stavby prenechal žalovanému v druhom rade ako nájomcovi nebytový priestor v kupole,
vyhliadkovú terasu, šikmý rýchlovýťah, nebytový priestor v 1. podzemnom podlaží, vstupný nebytový
priestor do dolného pylónu mosta, presklený nebytový priestor pri hornom pylóne mosta, terasu
spájajúcu obidva pylóny a nákladný výťah, a to na dobu určitú 20 rokov od podpísania zmluvy.

10. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:
11. Podľa §415 Občianskeho zákonníka /OZ/ každý je povinný si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

12. Podľa §420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

13. Podľa §420 ods. 2 veta prvá OZ škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

14. Podľa §420 ods. 3 OZ zodpovednosti za škodu sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa §442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

16. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

17. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

18. Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu
zodpovednosť s predpokladaným zavinením škody, to znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že škodu spôsobil žalovaný /škodca/, existencia škody a jej výška zaťažuje
žalobcu. O všeobecnú zodpovednosť pôjde vtedy, ak sú kumulatívne naplnené predpoklady nároku na
náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu
a príčinná súvislosť medzi škodou a konaním škodcu.

19. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu v rozpore s objektívnym právom,
uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti,
vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať.
Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží, či
ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Porušenie právnej povinnosti je
teda rozpor toho, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené



jej právnym predpisom alebo inou skutočnosťou. Všeobecne formulovaná povinnosť v ust. §415
OZ sa uplatní vtedy, ak nie je vydaná všeobecná právna úprava upravujúca danú činnosť, čo má
ten dôsledok, že povinnou osobou môže byť každý, kto prevenčnú povinnosť správať sa tak, aby
nedochádzalo ku škodám, poruší, v konkrétnej veci môže byť zodpovednou osobou fyzická ako aj
právnická osoba alebo štát. Vo vzťahu k ustanoveniam zákona upravujúcim všeobecnú zodpovednosť
za škodu má uvedené ustanovenie ten význam, že jeho porušenie má za následok naplnenie jedného
z predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu, ktorým je protiprávnosť. Uvoľnenie zmrznutého
alebo zľadovateného snehu zo strechy nehnuteľnosti a následné poškodenie majetku iného subjektu
je porušením prevenčnej povinnosti vlastníka nehnuteľnosti v zmysle §415OZ. V konaní mal súd
preukázané, že žalovaný v prvom rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej sa uvoľnila
snehová hmota a táto následne pádom dolu spôsobila škodu na motorovom vozidle patriacom
žalobcovi a to tým, že rozbila čelné sklo vozidla a toto nebolo následne schopné pokračovať v jazde.
Tvrdenie žalovaného v prvom rade, že predmetnú nehnuteľnosť má prenajatú žalovaný v druhom rade,
súd neprijal, nakoľko žalovaný v druhom rade ako nájomca mal prenajaté vnútorné priestory, ktorá
skutočnosť vyplýva zo samotnej nájomnej zmluvy a tiež z výpovede zamestnanca žalovaného v prvom
rade na polícii. Žalovaný v prvom rade mohol predísť vzniku škody pádom zo strechy reštaurácie UFO
v porovnaní s obvyklou činnosťou iných vlastníkov alebo správcov nehnuteľností v zime, keď mohol
napr. na strechu upevniť zábrany na spadnutie snehu alebo aspoň upozorniť na možnosť pádu snehovej
hmoty zo strechy reštaurácie UFO, žalovaný v prvom rade teda porušil generálnu prevenčnú povinnosť
predchádza škode na majetku. Počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám znamená pre vlastníka
nehnuteľnosti povinnosť používať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému,
teda dbať aj o to, aby na jeho nehnuteľnosti boli vykonané opatrenia zamedzujúce či znižujúce možnosť
vzniku škody na majetku, a ak škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie. V danom prípade to
znamená starať sa o to, aby opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť zosuvu snehu a pádu
snehu zo strechy nehnuteľnosti na verejne prístupné miesta /vozovka/ alebo aspoň na možnosť takéhoto
nebezpečenstva v danom mieste upozorniť.

20. Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná
peniazmi a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí.
Zo žalobcom predloženej faktúry č. 1015373243 vyplýva špecifikácia poškodenia vozidla a náklady na
jeho opravu, ktoré zaplatil žalobca spoločnosti Hílek a spol., a.s., realizujúcej opravu vozidla vo výške
498,16€, z ktorej sumy poisťovňa v rámci riešenia poistnej udalosti zaplatila žalobcovi čiastku 333,16€.
Súd nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti výšky uplatňovanej náhrady škody, žalobca relevantnými
dôkazmi procesného útoku riadne výšku uplatňovanej škody zdokladoval, a to v sume 165,-€, posúdenej
zo strany poisťovne ako spoluúčasť.

21. Príčinná súvislosť je v aplikačnej praxi označovaná ako kauzálna súvislosť, súvislosť príčiny a
následku, kauzálny nexus. Ide o objektívnu kategóriu vyjadrujúcu vzájomnú súvislosť medzi konaním a
účinkami konania, teda stav pri ktorom konanie vyvoláva určité účinky. Ak ide o náhradu škody, vyžaduje
sa existencia príčinnej súvislosti medzi konaním škodcu, vyvolávajúce následok v podobe vzniknutej
škody. V prípade zodpovednosti za škodu, ktorej predpokladom je protiprávne konanie, nestačí, že
je daná príčinná súvislosť konania škodcu a škody, ale vyžaduje sa príčinná súvislosť protiprávneho
konania a škody ako jeho následku. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou, o jej existencii /neexistencii/ robí skutkový záver súd, dôkazné
bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody, protiprávnosť konania škodcu a príčinnú
súvislosť, zaťažuje poškodeného. Z predložených listinných dôkazov procesného útoku jednoznačne
vyplýva, že konaním žalovaného v prvom rade, resp. opomenutím jeho konania predchádzať škodám,
došlo ku vzniku škody, nakoľko žalovaný v prvom rade porušil svoju prevenčnú povinnosť vlastníka
nehnuteľnosti, v prípade dodržania ktorej by následne žalobcovi žiadna škoda nevznikla.

22. Vo vzťahu zodpovednosti za škodu je zavinenie definované ako vnútorný psychický vzťah fyzickej
osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania, ktoré je protiprávne. Ide teda o subjektívnu spôsobilosť
na protiprávne správanie, teda spôsobilosť rozoznať protiprávnosť správania. Zavinenie je založené
jednak na poznaní konajúceho, spočívajúceho vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku a na
vôli konajúceho, ktorý prejavuje svoju vôľu tak, že niečo chce alebo je s niečím uzrozumený alebo
mal byť uzrozumený. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to konanie úmyselné alebo
nedbanlivostné, v prípade úmyslu subjektívna stránka konajúceho zahrňuje vždy vôľovú aj rozumovú
stránku, pri úmyselnom zavinení škodca vedel, že jeho vznikne škoda a tento výsledok chcel



dosiahnuť /priamy úmysel/ alebo vedel, že škoda môže vzniknúť a pre prípad, že vznikne, bol s
týmto výsledkom uzrozumený /nepriamy úmysel/. V danom prípade žalovaný v prvom rade zavinil
svoje protiprávne konanie z nedbanlivosti, keď nevenoval dostatočnú pozornosť prevenčnej povinnosti
vlastníka nehnuteľnosti predchádzať vzniku škody na majetku iného subjektu.

23. Časť žalobného nároku, týkajúca sa žalobcom uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, paušálnych interných nákladov na uplatnenie pohľadávky podľa
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka z 23.1.2013, vo výške 40,-€ súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko sa nejedná
o obchodno-záväzkový vzťah a žalovaný nárok je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka a súvisiacich predpisov, ktorý takúto paušálnu náhradu žalobcovi uplatniť v
konaní neumožňujú.

24. Žalovaný v druhom rade ako nájomca určitých priestorov nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného
v prvom rade, nemá pasívnu právnu legitimáciu v danom konaní, preto súd žalobu voči žalovanému v
druhom rade v plnom rozsahu zamietol.

25. Podľa §517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

28. Žalovaný v prvom rade sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi
zákonný ročný úrok z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa, nasledujúceho po dni určenom
v predžalobnej výzve na zaplatenie požadovanej istiny. V zostávajúcej časti požadovaného úroku z
omeškania súd žalobu zamietol, nakoľko právny vzťah bolo potrebné posúdiť ako občiansko-právny
a keďže žalobca požadoval priznanie úroku z omeškania vo výške 9% ročne, súd nárok v časti o
príslušenstvo pohľadávky nad rámec zákonom stanovenej výšky zamietol ako nedôvodný.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V prípade žalovaného v prvom rade bol
žalobca v časti priznanej istiny úspešný na 100%, v prípade žalovaného v druhom rade úspešný nebol,
avšak žalovanému v druhom rade trovy v konaní nevznikli a ani si trovy konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).