Jozef Čmehýl D-O-S Doprava - Obchod - Služby


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/60/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1198897919
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1198897919.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa:
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, sídlo Námestie Alexandra Dubčeka 1, Bratislava, IČO:
00 151 491, proti odporcovi: Jozef Čmehýl, Doprava - obchod - služby, sídlo Špačince 407, IČO:175 47
521, zastúpený JUDr. Štefanom Bugalom, advokátom, sídlo Fándlyho 32, Trnava, o náhradu škody vo
výške 35.276,40Sk (1.170,96EUR) s prísl., rozhodol

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.170,96 EUR so 17,6 % úrokom z omeškania
ročne od 07.12.1996 do zaplatenia a náhradu trov konania 33,19 EUR, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku v časti úroku z omeškania súd návrh zamieta.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania titulom znalečného 532,25 EUR na účet
tunajšieho súdu do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu titulom súdneho poplatku 46,74 EUR do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom z 02.01.1996, tunajšiemu súdu doručeným 20.01.1997 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim
rozhodnutím zaviazal odporcu k zaplateniu 35.276,40Sk (1.170,96EUR) s príslušenstvom titulom
náhrady škody, ktorú spôsobil zamestnanec odporcu dňa 14.05.1996 pri vjazde motorovým vozidlom
ŠPZ TTA 54-17 do objektu navrhovateľa tak, že poškodil bránu. Navrhovateľ si uplatňuje škodu vo výške
úhrady faktúry č.:96219 z 22.11.1996 za opravu.

Odporca sa k návrhu vyjadril v rámci podaného odporu listom z 26.01.1999 s tým, že nesúhlasí s popisom
udalosti. Brána nebola poškodená pracovníkom odporcu, čo opísal v liste

zo 06.12.1996 tak, že vodič U. G. bránu poškodil nie jeho vinou, ale vinou pracovníka navrhovateľa,
ktorý po uvoľnení zábranových stĺpov signalizoval voľný vchod do garáže, ale nedostatočne zdvihol
rolovaciu bránu. Popis udalosti napísal a podpísal vlastnou rukou vodič- pracovník odporcu a odovzdal
príslušníkovi polície, ktorý udalosť vyšetroval. Príslušník polície vinu vodiča nekonštatoval. Návrh žiadal
zamietnuť.



V priebehu konania navrhovateľ na pojednávaní dňa 29.10.2009 priamo do zápisnice súdu zmenil výšku
úroku z omeškania s pôvodne žalovaných 3% na 17,6%, čo súd podľa § 95 ods.1 O.s.p. uznesením
do zápisnice pripustil.

Súd vykonal dokazovanie vyjadrením zástupcu navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu odporcu,
svedeckými výpoveďami U. G., L. B., R. X., P. E., P. M., znaleckým posudkom Ing. Pavla Drobného
pod č.:27/2009 zo 06.04.2009, kontrolným znaleckým posudkom Ing. Jaroslava Olexu pod č.:6/2010
z 30.06.2010, oboznámil sa s listinnými dôkazmi - originálom Oznámenia o dopravnej nehode zo
14.05.1996 pod č.j.:VPZ-5434/96 s prílohami, úradným záznamom zo 14.05.1996, faktúrou č.:96219 z
22.11.1996, dokladom o úhrade faktúry bankovým prevodom z 03.12.1996, pričom prihliadol na obsah
spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z vyjadrenia zástupcu navrhovateľa súd zistil, že dňa 14.05.1996 pri vjazde do objektu navrhovateľa
bola motorovým vozidlom zn. AVIA, ŠPZ TTA 54-17, ktorého prevádzkovateľom v tom čase bol odporca,
poškodená brána tak, že vodič motorového vozidla U. G. neprispôsobil rýchlosť jazdy motorového
vozidla a výška motorového vozidla nezodpovedala výške vchodu do garáže, pričom vodič nezabezpečil
vjazd do garáže svojim závozníkom. Pracovníci navrhovateľa R. X. R. P. M. nahlásili udalosť dopravnej
polícii, ktorá o nehode spísala záznam a konštatovala porušenie povinností na strane vodiča motorového
vozidla a priestupok riešila blokovou pokutou vo výške 200,-Sk. Po týchto skutočnostiach navrhovateľ
objednávkou z 03.09.1996 zabezpečil opravu sekcionálnej brány u firmy ROMING, s.r.o., ktorá
opravu vyúčtovala faktúrou č.:96219 z 22.11.1996 na sumu 35.276,40Sk, ktorú navrhovateľ bankovým
prevodom dňa 03.12.1996 uhradil. Navrhovateľ písomne listom z 03.12.1996 vyzval odporcu na úhradu
škody vo výške 35.276,40Sk, ktorú odporca listom zo 06.12.1996 uhradiť odmietol s odôvodnením,
že vodič U. G. bránu poškodil nie jeho vinou, ale vinou pracovníka navrhovateľa, ktorý po uvoľnení
zábranových stĺpov signalizoval voľný vchod do garáže, ale nedostatočne zdvihol rolovaciu bránu.

Z vyjadrenia právneho zástupcu odporcu súd zistil, že k poškodeniu sekcionálnej brány nedošlo vinou
vodiča motorového vozidla AVIA, lebo cez túto bránu prechádzal s vozidlom minimálne dvadsaťkrát a
nikdy sa nič nestalo. Prečo brána spadla, nevie, pravdepodobne to bola chyba pracovníka navrhovateľa,
ktorý nedostatočne vykonával svoju prácu keď signalizoval, že do garáže môže vstúpiť napriek
tomu, že brána nebola dostatočne zdvihnutá. Právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku.

Z originálu spisu Mestského dopravného inšpektorátu, odbor dopravných nehôd pod č.j.:VPZ-5434/96
súd zistil, že dňa 14.05.1996 v čase o 14,45 hod. došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu
brány do garáže SNR tak, že vodič G. F. vozidlom ŠPZ TTA 54-17 sa dostatočne nevenoval riadeniu,
následkom čoho pri vjazde do garáže nadvihlo zadnú časť skrine a došlo k poškodeniu brány. Udalosť
bola vyhodnotená ako priestupok a vodičovi bola uložená pokuta 200,-Sk. Poškodené boli garážové
dvere, motorové vozidlo AVIA bolo bez poškodenia. Súčasťou spisu je protokol o nehode písaný rukou,
je podpísaný vodičom motorového vozidla U. G., ktorý opísal udalosť tak, že vozidlo nadvihlo zadnú
časť, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu brány. Súčasťou spisu sú dve potvrdenky o uložení pokuty
vo výške 100,-Sk.

Z úradného záznamu zo 14.05.1996, spísaným Mjr. Petrom Klecom súd zistil, že dňa 14.05.1996
vykonával službu v objekte NR SR na stanovišti 10. V čase o 14,10 hod. mu oznámil stržm. Mráz,
vykonávajúci službu na stanovišti 16, že došlo k poškodeniu brány vedúcej do veľkej garáže. K
poškodeniu došlo nákladným motorovým vozidlom zn. AVIA, ŠPZ TTA 54-17, ktorého prevádzkovateľom
bol odporca a vodičom U. G., so spolujazdcom L. B., zásobujúce kuchyňu a bufet NR SR. Šetrením bolo
zistené, že motorové vozidlo nezodpovedalo potrebnej výške vchodu do garáže a vodič motorového
vozidla nezabezpečil vjazd pomocou závozníka.

Zo svedeckej výpovede U. G. súd zistil, že v čase nehody pracoval u odporcu ako vodič a dňa 14.05.1996
bol vodičom motorového vozidla zn. AVIA, ŠPZ TTA 54-17. Vjazd do objektu NR SR opísal tak, že sa
stojí pred piestovými zábranami, kde sa nahlási vstup. Po stiahnutí piestových zábran sa pokračuje



pred bránu kde je značka STOP, tu sa musí zastaviť a do garáže sa vchádza až na pokyn pracovníka.
Na otázku, či pred pokynom vstupu bola brána otvorená sa svedok vyjadril, že áno. Cez bránu vošiel
do garáže a keď bol asi 3 s autom dnu, údajne strhol bránu. Na otázku, či dopravnou políciou bola
konštatovaná niekoho vina, sa svedok vyjadril, že nie. Svedok uviedol, že auto preťažené nebolo, bola
tam len zelenina uložená v prepravkách. Na otázku, či mu bola príslušníkom polície uložená pokuta,
svedok vypovedal, že nie.

Zo svedeckej výpovede L. B. súd zistil, že v čase nehody pracoval u odporcu ako závozník, skladový
robotník. Dňa 14.05.1996 bol ako spolujazdec motorového vozidla zn. AVIA, ŠPZ TTA 54-17. Do objektu
NR SR vošli tak, že najprv zastali pred piestovými zábranami, kde sú čierny šerifi, na ich pokyn sa stiahli
piestové zábrany a išli pred bránu kde je značka STOP, tam zastavili, pracovník si opísal údaje o aute,
o vodičovi a dal pokyn, že môžeme vojsť. Keď boli s autom na 90% dnu, brána spadla. Keď vyšiel z
auta videl, že brána je z koľajnice vyskočená. Na otázku, či pri vjazde bola brána vytiahnutá, svedok
vypovedal, že áno. Na otázku, či pred pokynom na vjazd bola brána vytiahnutá, svedok vypovedal, že
áno.

Zo svedeckej výpovede R. X. súd zistil, že v čase udalosti pracoval u navrhovateľa ako vedúci oddelenia
technických činností. K udalosti bol zavolaný v čase, keď auto bolo vo vnútri a brána strhnutá a
naklonená. Svedok uviedol, že brána je vždy otvorená celý deň a spúšťa sa až na noc. Svedok
vypovedal, že AVIA bola zaplachtovaná, vozidlo poškodené nebolo. Pri vstupe do garáže je obmedzená
výška 2,20m a pravdepodobne výškové obmedzenie nebolo pri vjazde vozidla dodržané.

Zo svedeckej výpovede P. E., ktorý v čase udalosti bol v budove NR SR na stáži na odbore ochrany
určených objektov, súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné vyhodnotiť.

Zo svedeckej výpovede P. M. súd zistil, že v čase udalosti pracoval u navrhovateľa ako policajt. K udalosti
bol zavolaný p. U. a spísal o nej úradný záznam. Pri vjazde do garáže je obmedzená výška na 2,20m.
Ľavá strana brány bola po udalosti nižšie a pravá vyššie, brána bola skrížená.

Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Drobného pod č.:27/2009 zo 06.04.2009 súd zistil, že z technického
hľadiska možno konštatovať, že k strhnutiu sekcionálnej brány s ohľadom na výšku motorového vozidla,
jeho náklad a stupeň klesania vozovky mohlo dôjsť k strhnutiu sekcionálnej brány motorovým vozidlom
AVIA A 31. Možno predpokladať, že k trhnutiu došlo zvolením zlej techniky jazdy vodiča (bez ohľadu na
dodržiavanie dopravných značiek a rýchlosti jazdy), pričom vozidlo pravou zadnou časťou nadstavby
zachytilo pravú stranu brány, ktorá sa skrížila (po nehode ľavá strana brány bola logicky nižšie). V
prípade, že by brána nebola úplne otvorená, táto by nárazom bola strhnutá celkom (dopredu) aj s
vodiacimi lištami, resp. by ju vozidlo zachytilo skôr, ako pri prejdení 3 resp. 90% vozidla.

Z kontrolného znaleckého posudku Ing. Jaroslava Olexu pod č.:6/2010 z 30.06.2010 súd zistil, že
kolízna situácia bola vyvolaná pravdepodobne nesprávnou technikou jazdy vodiča motorového vozidla
AVIA, t.j. nerešpektovanie dopravného značenia B24 obmedzujúceho maximálnu výšku vozidla pri
vjazde do priestoru v nadväznosti na stavebno technické usporiadanie vjazdu do podzemných
priestorov. Pohybový stav sekcionálnej brány v čase nehody nemožno jednoznačne určiť. Vzhľadom
na predpokladané konštrukčné a stavebné usporiadanie brány je technicky prípustné a prijateľné, že k
poškodeniu brány mohlo dôjsť bez akéhokoľvek jej pohybu (zatvárania), nakoľko po vjazde do garáže
vozidla s výškou zodpovedajúcou vozidlu AVIA A31 N a následnom zabočení vpravo do priestoru
kuchyne NR SR dochádza vplyvom klesania vozovky k nadvihovaniu zadnej časti vchádzajúceho vozidla
a kontaktu zadnej časti vozidla s konštrukciou brány.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.



Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods.2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods.3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 5 ods.1písm. b) zák.č. 99/1989 Zb. o pravidlách cestnej premávky účinné ku dňu nehody, vodič
je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 24.04.2001 vzniesol námietku premlčania proti
uplatnenému nároku, ktorú súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Nárok bol uplatnený titulom náhrady škody
pri ktorej je zákonom upravená premlčacia doba v ust. § 106

ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je dvojročná a nárok sa premlčí odo dňa, keď sa poškodený dozvie
o škode a kto za ňu zodpovedá. Medzi účastníkmi nie je sporné, že k nehode došlo 14.05.1996, z
oznámenia o dopravnej nehode pod č.j.:VPZ-5434/96 navrhovateľ vedel kto za škodu zodpovedá a
faktúrou z 22.11.1996, ktorú uhradil 03.12.1996 sa dozvedel o výške škody. Z uvedeného súd ustálil
začiatok plynutia premlčacej doby od 03.12.1996 a koniec dňa 03.12.1998. Keďže návrh bol podaný na
súd dňa 20.01.1997, bol podaný včas.

Súd predmetný nárok posudzoval podľa základných zákonných predpokladoch vzniku zodpovednosti
za škodu, pričom zodpovednosť je daná pri súčasnom splnení štyroch podmienok 1. porušenie právnej
povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4.
zavinenie.

1.porušenie právnej povinnosti

Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K takémuto porušeniu môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že pred vjazdom do
garáže bola umiestnená dopravná značka obmedzujúca výšku vozidla 2,20m. Z oznámenia o dopravnej
nehode mal súd preukázané, že policajným orgánom bol konštatovaný priestupok, ktorý bol definovaný
podľa § 5 ods.1 písm. b) zák.č. 99/1989 Zb., za čo bola vodičovi motorového vozidla U.E. G. uložená
pokuta 200,-Sk. Originál dokladu o uloženej pokute je súčasťou spisu. Na základe uvedeného je súd
toho názoru, že U. G. svojim konaním porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z citovaného ustanovenia §5
ods.1 písm.b) zák.č. 99/1989 Zb., ktorú mal zachovávať, zvlášť keď ako vyplýva zo znaleckého posudku
Ing. Drobného, svetlá výška brány bola 3,250mm a výška vozidla bola 2,950mm. Preto pri vjazde mal
podľa názoru súdu minimálne využiť asistenciu spolujazdca- závozníka. Súd pri tomto hodnotení nebral
do úvahy údaje namerané v rámci kontrolného znaleckého posudku, nakoľko súdny znalec vychádzal z
aktuálnych meraní, ktoré boli vykonané po tom, ako vstupný priestor -vchod do garážovej brány prešiel
rekonštrukciou, osadením nového systému garážovej brány.

2. existencia škody

Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, čo
v danom prípade sú náklady, ktoré navrhovateľ vynaložil nato, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.
Z listinných dôkazov- objednávka z 03.09.1996, faktúrou č.:96219 z 22.11.1996 a dokladom o úhrade



faktúry bankovým prevodom z 03.12.1996 mal súd preukázané, že navrhovateľ zabezpečil opravu
poškodenej brány a za túto opravu zaplatil sumu 35.276,40Sk, čo odporca nerozporoval.

3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku, tento vzťah musí byť bezprostredný. Príčinnú súvislosť mal súd preukázanú znaleckým
posudkom Ing. Pavla Drobného, ktorý konštatoval, že k strhnutiu sekcionálnej brány s ohľadom na výšku
motorového vozidla, jeho náklad a stupeň klesania vozovky mohlo dôjsť k strhnutiu sekcionálnej brány
motorovým vozidlom AVIA A 31 a možno predpokladať, že k strhnutiu došlo zvolením zlej techniky jazdy
vodiča (bez ohľadu na dodržanie dopravných značiek a rýchlosti jazdy), pričom vozidlo pravou zadnou

časťou nadstavby zachytilo pravú stranu brány, ktorá sa skrížila. Súdny znalec vylúčil možnosť, že
by brána nebola úplne otvorená. Táto skutočnosť bola potvrdená i svedeckými výpoveďami vodiča
motorového vozidla i jeho spolujazdca, ktorý výslovne uviedli, že brána otvorená bola. Toto mal súd
podporne preukázané i svedeckou výpoveďou Antona Valacha ktorý uviedol, že brána je vždy otvorená
celý deň a spúšťa sa až na noc. Príčinnú súvislosť mal súd preukázanú i z kontrolného znaleckého
posudku Ing. Jaroslava Olexu ktorý tiež konštatoval, že kolízna situácia bola vyvolaná pravdepodobne
nesprávnou technikou jazdy vodiča motorového vozidla AVIA a že aj keď pohybový stav sekcionálnej
brány v čase nehody nemožno jednoznačne určiť, vzhľadom na predpokladané konštrukčné a stavebné
usporiadanie brány je technicky prípustné a prijateľné, že k poškodeniu brány mohlo dôjsť bez
akéhokoľvek jej pohybu (zatvárania), nakoľko po vjazde do garáže vozidla s výškou zodpovedajúcou
vozidlu AVIA A31 N a následnom zabočení vpravo do priestoru kuchyne NR SR dochádza vplyvom
klesania vozovky k nadvihovaniu zadnej časti vchádzajúceho vozidla a kontaktu zadnej časti vozidla s
konštrukciou brány. Keďže obidva znalecké posudky inú možnosť strhnutia sekcionálnej brány v čase
nehody nepripustili, s ohľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k názoru, že bol bezprostredne
preukázaný vzťah medzi nesprávnou technikou jazdy vodiča a poškodením sekcionálnej brány.

4. zavinenie

Na rozdiel od predchádzajúcich troch zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré
majú objektívny charakter, zavinenie má subjektívny charakter. Zavinenie môže byť úmyselné alebo
nedbanlivostné. Z oznámenia o dopravnej nehode pod č.j.:VPZ-5434/96 zo 14.05.1996 mal súd
preukázané, že dopravnú nehodu zavinil vodič G. s vozidlom ŠPZ TTA 54-17 tým, že sa dostatočne
nevenoval riadeniu, následkom čoho pri vjazde do garáže nadvihlo zadnú časť skrine a došlo k
poškodeniu brány. Nehoda bola vyhodnotená ako priestupok a vodičovi bola uložená pokuta 200,-
Sk.Poškodené boli garážové dvere, motorové vozidlo AVIA bolo bez poškodenia. Z vykonaného
dokazovania súd dospel k názoru, že zavinenie vodiča AVIE bolo nedbanlivostné, keďže policajným
orgánom bola nehoda vyhodnotená ako priestupok.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vodič motorového vozidla zn. AVIA, ŠPZ TTA 54-17
U. G. bol v zamestnancom odporcu, ktorý bol v čase nehody prevádzkovateľom uvedeného motorového
vozidla, čo odporca nenamietal, preto súd podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zaviazal
na náhradu škody odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko dokazovanie
preukázalo, že návrh bol podaný dôvodne.

Keďže odporca sa s plnením dostal do omeškania, súd ho podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení
s Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej
rozsudku. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 06.12.1996, čo je deň, kedy je datovaný list
odporcu, ktorým navrhovateľovi oznamuje, že faktúru neuhradí. Súd je toho názoru, že odporca sa do
omeškania dostal až dňom nasledujúcim, preto vo zvyšnej časti úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.



Keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný, súd zaviazal odporcu na náhradu jeho trov, ktoré spočívajú v
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 1.000,-Sk (33,19 EUR) tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Navrhovateľ bol podľa § 4 ods.2 písm. a) zák.č. 71/1992 Zb. od súdnych poplatkov oslobodený, preto na
úhradu týchto súd zaviazal neúspešného odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri
určení výšky súdneho poplatku súd vychádzal z priznanej sumy 1.170,96 EUR s poukazom na položku
1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov zák.č. 71/1992 Zb. v znení aktuálnom v čase podania návrhu
(4%).

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 ods.1 O.s.p., nakoľko štátu vznikli trovy titulom
znalečného, ktoré vyplatil súdnemu znalcovi zo štátnych finančných prostriedkov uznesením z
08.06.2009 pod č.k. 15C 60/1998-113 vo výške 232,23 EUR a uznesením 29.10.2010 pod č.k. 15C
60/1998-171 vo výške 300,02 EUR, spolu 532,25 EUR na úhradu ktorých súd zaviazal neúspešného
odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Vzhľadom na ust. §2 ods.2 a §18 ods.7 zák.č. 659/2007 Z.z., priznaná suma bola prepočítaná a uvedená
v mene EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od

doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.