Základná škola s materskou školou, Hurbanova 27, Martin


Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Cpr/22/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920201384
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2020:5920201384.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: Mgr. U. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX, zast. Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom A.
Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47258608, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, IČO:
30233844, Hurbanova 27, 036 01 Martin, zast. Mgr. Peter Baláž, advokát, so sídlom ul. Volgogradská
10964/19, 038 61 Martin, IČO: 42071411, v pracovnoprávnom spore o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, ktoré mu je žalobkyňa povinná
zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.07.2020 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou žalovaného ako zamestnávateľa danou žalobkyni ako zamestnancovi
písomným podaním zo dňa 21.04.2020 označeným ako „rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo
strany zamestnávateľa“, z dôvodu podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné.

2. V odôvodnení podanej žaloby uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.03.2020 je
zamestnaná u žalovaného na pracovnej pozícii výchovnovzdelávacia činnosť učiteľky 1. stupňa
základnej školy, a to na dobu určitú do 31.08.2021, bez skúšobnej doby. Dňa 22.04.2020 obdržala
žalobkyňa oznámenie o uložení zásielky na pošte, ktorej odosielateľom bol žalovaný, pričom doručoval
žalobkyni túto zásielku prostredníctvom pošty so stanovením skrátenej úložnej (odbernej) lehoty 3
dni, v rámci ktorej si žalobkyňa uloženú zásielku nestihla prevziať (vyzdvihnúť), keďže sa v mieste
trvalého bydliska nezdržiavala a skrátením úložnej lehoty žalovaný ako zamestnávateľ zmaril možnosť
žalobkyni zásielku si prevziať. Následne dňa 24.06.2020 na pôde školy žalobkyňa ako zamestnanec od
žalovaného ako zamestnávateľa osobne prevzala písomné podanie zo dňa 21.04.2020 označené ako
„rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa“, v ktorom žalovaný konštatuje,
že podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce rozväzuje pracovný pomer výpoveďou z dôvodu
nadbytočnosti jej pracovného miesta, ktoré bolo zrušené v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene
č.2 zo dňa 20.04.2020, že nemá možnosť ponúknuť jej ani inú vhodnú prácu a že táto výpoveď
bola prerokovaná s Odborovou organizáciou pri základnej škole s materskou školou v Martine dňa
20.04.2020. Zároveň konštatuje, že pracovný pomer končí uplynutím jednomesačnej výpovednej doby
k 31.05.2020. S ohľadom na časové okolnosti prevzatia výpovede žalobkyňa rozporuje ukončenie
pracovného pomeru k 31.05.2020. Žalobkyňa podaním zo dňa 23.07.2020 oznámila žalovanému, že
trvá na tom aby ju naďalej zamestnával podľa pracovnej zmluvy. Žalobkyňa sa domnieva, že predmetná
výpoveď je neplatná pre jej neurčitosť a absenciu formálnych zákonom vyžadovaných náležitostí.
Žalobkyňa má zato, že u zamestnávateľa neexistuje právne relevantné a záväzné písomné rozhodnutie



o organizačných zmenách, respektíve nebolo prijaté také opatrenie vo forme a obsahu, ktoré by
zakladalo uplatnenie výpovedného dôvodu, podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalovaný ako
zamestnávateľ všeobecne konštatuje, že z dôvodu nadbytočnosti pracovného miesta žalobkyne, ktoré
bolo zrušené v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene č.2 zo dňa 20.04.2020, rozväzuje žalovaný so
žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou a uvádzaný výpovedný dôvod považuje žalobkyňa za nejasný,
neurčitý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Nie je zrejmé, o aké rozhodnutie v akej forme s akým
obsahom ide tak, aby bolo možné takýto právny úkon považovať za platný. Z predmetnej výpovede nie
je možné posúdiť, v čom spočívala organizačná zmena u zamestnávateľa ako príčina nadbytočnosti
žalobkyne, žalobkyňa spochybňuje nemožnosť zamestnávateľa ju zamestnávať inou prácou, t.j. na
strane žalovaného došlo k pochybeniu i v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Žalobkyňa má za to, že na
strane žalovaného neexistovalo žiadne písomné rozhodnutie o organizačných zmenách v takej forme a
spĺňajúce zákonom vyžadované podmienky preukazujúce existenciu organizačnej zmeny, nadbytočnosť
zamestnanca a príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, teda
žalobkyňa má za nesporné, že v čase podania výpovede neboli naplnené výpovedné dôvody podľa §
63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (č.l.17-18 spisu) žiadal žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietnuť, poukazujúc na skutočnosť, že ku skončeniu pracovného pomeru
výpoveďou z organizačných dôvodov došlo platne, na základe platného, určitého, zrozumiteľného,
formálne a obsahovo úplného právneho úkonu - výpovede, ktorej predchádzalo písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene a prerokovanie tejto organizačnej zmeny a skončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou, so zástupcami zamestnancov - Odborovým zväzom pracovníkov
školstva a vedy na Slovensku. Žalobkyňa sama uvádza, že dňa 22.04.2020 obdržala oznámenie o
uložení zásielky na pošte, bolo jej teda riadne oznámené uloženie poštovej zásielky, pričom žalovaný
doručoval výpoveď na poslednú adresu žalobkyne, ktorá mu bola známa z pracovnej zmluvy, ako
doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Žalovaný považuje výpoveď za
doručené dňa 28.04.2020 (deň vrátenia poštovej zásielky žalovanému), pričom žalobkyňa si poštovú
zásielku v odbernej lehote bez vážnych dôvodov nevyzdvihla a tým zmarila doručenie výpovede.
Tvrdenie žalobkyne o údajnom nezdržiavaní sa na adrese uvedenej žalovanému pri uzatváraní
pracovnej zmluvy sa vzhľadom na to, že žalobkyni sa dostalo oznámenie o uložení zásielky s výpoveďou
do dispozície dňa 22.04.2020, t.j. v čase keď si ešte mohla zásielku prevziať (odberná lehota končila
vzhľadom na víkend až dňa 27.04.2020), sa preto javí ako nepravdivé a účelové. Navyše v danom
prípade žalovaný poslal výpoveď žalobkyni dňa 21.04.2020 s opakovaným doručovaním. Na druhý
deň t.j.22.04.2020 doručovateľ Slovenskej pošty vykonal prvý pokus o doručenie zásielky, ktorú si
žalobkyňa neprevzala, ale v ten istý deň sa jej dostalo do rúk oznámenie o uložení zásielky. Druhý
pokus doručovateľ vykonal dňa 23.04.2020 a tretí pokus dňa 24.04.2020, kedy bola zásielka uložená
na pošte. Žalobkyňa bola prijatá do pracovného pomeru u žalovaného na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 23.03.2020 na pracovnú pozíciu učiteľky prvého stupňa základnej školy, pričom rozhodnutím
žalovaného o organizačnej zmene č.2 zo dňa 20.04.2020 došlo k zníženiu počtu zamestnancov v
pracovnej pozícii učiteľa prvého stupňa základnej školy z pôvodného počtu 21 zamestnancov na nový
počet 18 zamestnancov, a to s účinnosťou k 31.05.2020. V dôsledku tejto organizačnej zmeny sa
stala žalobkyňa nadbytočnou. Organizačná zmena č.2 zo dňa 20.04.2020 ako aj na ňu nadväzujúca
výpoveď žalobkyni z pracovného pomeru boli ešte pred podaním výpovede prerokované Odborovým
zväzom pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Žalovaný v čase skončenia pracovného pomeru
nedisponoval žiadnymi voľnými pracovnými miestami, preto nemohol žalobkyni ponúknuť žiadne iné
pracovné miesto. Pokiaľ žalobkyňa namieta údajnú neurčitosť výpovede, čo do špecifikácie rozhodnutia
o organizačnej zmene, vo výpovedi je jednoznačne špecifikované, že ide o rozhodnutie o organizačnej
zmene č.2 zo dňa 20.04.2020, ktorým bolo pracovné miesto žalobkyne zrušené. Rozhodnutie teda
vymedzené názvom, poradovým číslom rozhodnutia žalovaného ako zamestnávateľa, ako aj dátumom
jeho prijatia a taktiež je vo výpovedi konkretizovaný druh organizačnej zmeny.

4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 19.10.2020 (č.l.30-33 spisu) zotrvala na svojej argumentácii
ohľadne doručovania výpovede, pričom na doplnenie uviedla, že na základe emailovej žiadosti
štatutárneho zástupcu zamestnávateľa sa žalobkyňa dňa 22.04.2020 dostavila na pracovisko, vykonala
nevyhnutné administratívne úkony spojené s pracovným pomerom a bolo jej oznámené, že prácu
jej pridelí zástupkyňa Mgr. U. T.. Zamestnávateľ však nevyužil možnosť doručenia výpovede na
pracovisku v zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka práce, ale zasielal úkon skončenia pracovného pomeru
prostredníctvom poštového podniku čo je v rozpore s čl.2 základných zásad zákonníka práce. Pokiaľ



ide o samotné rozhodnutie o organizačnej zmene č.2 zo dňa 20.04.2020, nie je zrejmá samotná
podstate organizačnej zmeny u zamestnávateľa, z akého dôvodu, okrem všeobecnej konštatácie
o efektívnosti nakladania s finančnými prostriedkami dochádza k zníženiu počtu zamestnancov na
pracovnej pozícii učiteľka I. stupeň ZŠ. Zamestnávateľ nepreukázal dôvodnosť zrušenia 3 pracovných
miest, čo evokuje, že samotné rozhodnutie smerovalo k inému cieľu, ako k zabezpečeniu efektívnosti
práce, nebolo odôvodnené zmenou úloh zamestnávateľa, respektíve inou organizačnou zmenou, nebolo
preukázané, či sa zamestnanec stal nadbytočným, či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou
zamestnanca a organizačnými zmenami. Taktiež žalovaný nepreukázal, že si splnil hmotnoprávnu
podmienku obsiahnutú v § 74 Zákonníka práce, t.j. prerokovať výpoveď s odborovou organizáciou
zákonom predpísaným spôsobom. Z obsahu zápisnice, ktorú žalovaný predkladá ako dôkaz je zrejmé,
že odborová organizácia prerokovala s poukazom na ustanovenie § 237 Zákonníka práce návrh na
organizačnú zmenu. Žalovaný ako zamestnávateľ napadnutú výpoveď vopred neprerokoval s odborovou
organizáciou, čo má za následok neplatnosť výpovede. Taktiež žalobkyňa namieta, že si neplnil žalovaný
ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, je na zamestnávateľovi, aby preukázal,
že ku dňu výpovede boli všetky pracovné miesta obsadené inými zamestnancami, preukázanie reálnej
existencie obsadenosti každého pracovného miesta je ťarchou žalovaného. Pokiaľ žalovaný produkuje
listinný dôkaz označený ako „štvrťročný výkaz o práci“ z hľadiska jeho obsahu a skutočností, ktoré
má vykazovať k poslednému dňu sledovaného štvrťroka, t.j.30.06.2020, nie je možné sa stotožniť s
tvrdením žalovaného, že v čase napádaného skončenia pracovného pomeru nedisponoval žiadnymi
voľnými pracovnými miestami.

5. Na pojednávaní sporové strany zotrvali na svojej argumentácii. Právna zástupkyňa žalobkyne na
doplneniu uviedla, že nariadenie Vlády, ktoré upravuje rozsah pracovných úväzkov platilo aj pred prijatím
spornej organizačnej zmeny, čiže nie je okolnosťou, ktorá by odôvodňovala prijatie tejto organizačnej
zmeny. Rozhodnutie o organizačnej zmene teda nie je dostatočným právnym základom pre výpoveď
zamestnávateľa, ktoré by malo sledovať zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia,
zníženie počtu zamestnancov, za účelom zabezpečenia efektívnosti práce, pretože právna úprava
platila v čase prijatia žalobkyne do pracovného pomeru i pred prijatím spornej organizačnej zmeny a
následne i po jej prijatí. Pokiaľ ide o splnenie povinnosti prerokovať predmetnú výpoveď s odborovou
organizáciou, na jednom zasadnutí odborovej organizácie prerokovali organizačnú zmenu a následne
výpoveď, čo je v rozpore ako aj s logikou, keďže zamestnávateľ musí najskôr prerokovať organizačnú
zmenu a následne prijať samotné rozhodnutie a potom prerokovať návrh výpovede s odbormi. Takéto
prerokovanie aké predložil žalovaný nemôže mať účinky splnenia povinnosti podľa § 74 Zákonníka
práce. Právna zástupkyňa žalobkyne ďalej doplnila svoje tvrdenia ohľadne doručovania výpovede
žalobkyne, ktorej bola výpoveď doručovaná poštovým podnikom dňa 21.04.2020, kedy bola následne
uložená na pošte a dňa 22.04.2020 bola zavolaná štatutárnym zástupcom zamestnávateľa aby sa
dostavila osobne na pracovisko, takže dňa 22.04.2020 bola na pracovisku v Martine a zásielku si
nemohla v mieste trvalého bydliska vyzdvihnúť, pričom táto zásielka sa po troch dňoch vrátila. Zásielku
nemala možnosť fyzicky si prevziať, až v júni bola oboznámená s obsahom výpovede. Žalovaný poprel
tvrdenie žalobkyne, žeby dňa 22.04.2020 bola na pôde školy, na pracovisku nebola, o čom svedčí i výpis
z dochádzky zamestnancov. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na tvrdení, že žalobkyňa mala byť
emailom od p. D. X. predvolaná na osobné stretnutie do školy na deň 22.04.2020, kde mala podpísať
tlačivá ohľadne zdravotného stavu, predmetný email však nemá k dispozícii.

6. V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených
žalobkyňou, a to:
- pracovná zmluva zo dňa 23.03.2020 (č.l.5 spisu),
- rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 21.04.2020 (č.l.6 spisu),
- stanovisko žalobkyne k rozviazaniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa (č.l.7
spisu) datované dňa 23.07.2020 spolu s fotokópiou podacieho lístka č.l.7/rub-8 spisu),
- fotokópia oznámenia o uložení zásielky zo dňa 23.04.2020 (č.l.34 spisu),
ako aj s obsahom listín predložených žalovaným:
- fotokópia podacieho lístku zo dňa 21.04.2020 (č.l.19 spisu) spolu s fotokópiou prednej strany
nedoručenej zásielky (č.l.20 spisu),
- rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene č.2 k 31.05.2020 (č.l.21 spisu),
- zápisnica č.4/2020 z rokovania výboru ZO OZ PŠAV (č.l.22 spisu),
- štvrťročný výkaz o práci rok 2020 (č.l.23-24 spisu),
- Dodatok č.1 - organizačná štruktúra platná ku dňu 20.04.2020 ako aj ku dňu 31.05.2020 (č.l.45 spisu),



- prepočet úväzkov (č.l.46 spisu),
- výpis z knihy dochádzky u zamestnávateľa (č.l.47-48 spisu),
- list - rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa zo dňa 21.04.2020 s
uvedením pečiatky zástupcov odborovej organizácie (č.l.49 spisu).

7. Výpoveď je jednostranným právnym úkonom účastníka pracovného pomeru, na základe ktorého
končí pracovný pomer uplynutím výpovednej doby. Jednostranný zásah do pracovného pomeru môže
mať vážny dosah na oprávnené záujmy druhého účastníka, právna úprava preto viaže platnosť
výpovede na splnenie zákonom vymedzených formálnych a hmotnoprávnych podmienok. V zmysle
platnej právnej úpravy musí byť výpoveď písomná a doručená. Ide o základné hmotnoprávne
podmienky výpovede, ktorých nesplnenie má za následok neplatnosť výpovede. Riadne doručená
výpoveď zo strany zamestnávateľa je tá, ktorá je zamestnancovi doručená do vlastných rúk, pričom
doručovať možno na pracovisku zamestnanca, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, alebo
prostredníctvom poštového podniku formou doporučenej zásielky. Výpoveď sa považuje za doručenú
aj vtedy, ak ju poštový podnik vrátil zamestnancovi alebo zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú,
alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo
zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie
písomnosti odmietne. Výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak ju pošta vrátila zamestnancovi
alebo zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Riadne doručenie výpovede má svoje opodstatnenie
aj z hľadiska začatia plynutia výpovednej doby, a teda skončenia pracovného pomeru.

8. V prejednávanej veci nie je sporné, že zamestnávateľ doručoval jednostranné skončenie
pracovného výpoveďou zo dňa 20.4.2020 žalobkyni doporučenou zásielkou odovzdanou na prepravu
prostredníctvom poštového úradu dňa 21.4.2020 (č.l.19 spisu), pričom oznámenie o doručovanej
zásielke sa dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne dňa 22.4.2020 (tvrdenie žalobkyne v žalobe),
pričom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol realizovaný dňa 23.4.2020,
opakovaný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 24.4.2020, kedy bola zásielka aj uložená na poštovom
úrade Breza, kde si žalobkyňa mohla prevziať zásielku od 23.4.2020, s uvedením aj telefónneho čísla,
na ktorom mohla žalobkyňa požiadať o opakované doručenie zásielky. Tvrdenie žalobkyne obsiahnuté v
žalobe, že si nemohla prevziať doporučenú zásielku , nakoľko sa v mieste trvalého bydliska nezdržiavala,
nebolo žalobkyňou žiadnym spôsobom preukázané. Až v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2020
žalobkyňa tvrdila, že dňa 22.4.2020 bola na pracovisku žalovaného, (kde mala vykonať nevyhnutné
administratívne úkony spojené s pracovným pomerom a prácu jej mala prideliť pani Mgr. U. T.) z
ktorého dôvodu si nemohla prevziať zásielku, ktoré tvrdenie taktiež nebolo preukázané, toto vyvrátil
žalovaný predložením evidencie dochádzky (č.l.47-48 spisu) , podľa ktorej žalobkyňa v uvedený deň
sa nenachádzala na pracovisku žalovaného. Súd má teda za to, že žalobkyňa sama svojím konaním
zmarila prevzatie doručovanej výpovede, preto súd jej obranu v tomto smere vyhodnotil ako irelevantnú,
rovnako aj argumentáciu o skrátení odbernej lehoty žalovaným, keď táto okolnosť nemá vplyv na
platnosť výpovede, ktorá bola v písomnej forme a doručovaná žalobkyni, pričom nedoručená zásielka
sa vrátila zamestnávateľovi dňa 28.4.2020 (č.l.49/rub spisu), ktorý dátum je dňom doručenia výpovede.
Výpovedná doba podľa § 62 ods. 2 ZP začala plynúť dňom 1.5.2020 a v súlade s ust. § 62 ods. 7 ZP
a uplynula dňa 31.6.2020.

9. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou uplatnila žalobkyňa na súde v lehote
ustanovenej v § 77 ZP.

10. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v Zákonníku práce.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. V danom prípade zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 , písm. b/ ZP z dôvodu nadbytočnosti pracovného miesta žalobkyne, ktoré
bolo zrušené v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene č.2 zo dňa 20.4.2020 s tým, že zamestnávateľ
nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dojednané ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani v mieste bydliska žalovanej, a to ani po
predchádzajúcej príprave.

11. Podstatou výpovedného dôvodu uvádzaného v § 63 ods. 1 písm. b/ ZP je existencia organizačných
zmien na strane zamestnávateľa a s tým súvisiaca nadbytočnosť zamestnanca. Ide o prípady, kedy



zamestnávateľ v dôsledku organizačných zmien nemá možnosť prideľovať zamestnancovi práce
dohodnuté podľa pracovnej zmluvy. V praxi k takýmto situáciám najčastejšie dochádza pri investíciách do
technického vybavenia zamestnávateľa za účelom zefektívnenia práce, následkom čoho je však potreba
zníženia stavu zamestnancov, resp. pri znižovaní zamestnaneckého portfólia v dôsledku negatívnej
hospodárskej situácie. O organizačnej zmene musí zamestnávateľ rozhodnúť písomne.

12. Predpokladom výpovedného dôvodu nadbytočnosti je to, že v dôsledku realizácie organizačnej
zmeny v dohľadnom čase, spravidla počas plynutia výpovednej doby, stratí zamestnávateľ možnosť
zamestnanca zamestnávať. Rozhodnutie o výbere zamestnanca, ktorý sa má stať nadbytočným,
je v plnej pôsobnosti zamestnávateľa. ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 1. 2009, sp. zn.
3Cdo33/2008: „Ak zamestnávateľ na základe svojho rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje
počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení, o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný,
rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa
preskúmavať.)

13. Pri uplatnení výpovede z organizačných dôvodov je zamestnávateľ povinný ponúknuť
zamestnancovi inú vhodnú prácu podľa § 63 ods. 2 ZP Zákonníka práce. Ponuka inej vhodnej
práce je hmotnoprávnou podmienkou výpovede zo strany zamestnávateľa. Jej nesplnenie spôsobuje
neplatnosť výpovede. Významná je tá skutočnosť, či v okamihu, kedy je zamestnancovi daná
výpoveď, zamestnávateľ disponuje voľnými pracovnými miestami. Aby bola splnená ponuková
povinnosť, zamestnávateľ musí mať potrebu, aby bola určitá pracovná činnosť reálne vykonávaná. Na
základe uvedeného výpoveď zamestnávateľa z organizačných dôvodov bude aktuálna v prípade, ak
zamestnávateľ nemá možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať (t. j., nedisponuje žiadnym iným voľným
vhodným pracovným miestom), resp. ak zamestnanec ponúknuté voľné pracovné miesto odmietol.

14. Preskúmanie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce súdom sa musí
sústrediť na tri základné otázky: či ide o zmenu úloh organizácie, zmenu technického vybavenia
alebo iné organizačné zmeny, či sa stal pracovník nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť
medzi nadbytočnosťou pracovníka a organizačnými zmenami. Dokazovanie týchto skutočností zaťažuje
zamestnávateľa. (Rozhodnutia NS SR 1 MCdo 5/2009 z 19. apríla 2011, 2 Cdo 68/2009 zo dňa 29.
júna 2010.)

15. Hmotnoprávnou podmienkou pre uplatnenie výpovede z dôvodu nadbytočnosti je splnenie tzv.
ponukovej povinnosti zamestnávateľom.

16. V prípade súdneho konania týkajúceho sa neplatnosti výpovede je zamestnávateľ povinný
preukazovať, že zamestnanec ponuku inej vhodnej práce odmietol. V prípade, ak zamestnávateľ
takouto vhodnou prácou nedisponuje, objektívne nemá vhodnú prácu pre zamestnanca, nemôže svoju
ponukovú povinnosť naplniť. V takomto prípade je potrebné, aby zamestnávateľ vo výpovedi uviedol, že
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca vhodnú prácu v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce,
čo je aj daný prípad, keď Zamestnávateľ konštatoval, že nemá žiadne voľné miesto v organizácii, pričom
nebola preukázaná existencia voľného pracovného miesta, ktoré by mohlo byť ponúknuté žalobkyni.

17. Pokiaľ žalobkyňa namietala existenciu rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene, z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozhodnutie zamestnávateľa bolo prijaté písomne, pričom zo
znenia ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP nevyplýva, že by zamestnávateľ bol povinný súčasne s daním
výpovede alebo ešte skôr aj toto svoje písomné rozhodnutie zamestnancovi predložiť. Uvedená
námietka žalobkyne je teda nedôvodná, súd mal jednoznačne preukázané písomné rozhodnutie
zamestnávateľa č. 2 z 20.4.2020 o organizačnej zmene. Predmetné rozhodnutie zamestnávateľ prijal
„ ...z dôvodu efektívneho nakladania s finančnými prostriedkami podľa zákona č. 596/2003 Z.z., zákona
597/2003 Z.z. a pre nevyhovujúcu štruktúru kvalifikácie pedagogických zamestnancov znižuje počet
zamestnancov k 31.5.2020v pracovnej pozícii „učiteľ/ka1.stupňa ZŠ“ z pôvodného počtu 21 na nový
počet 18.“

18. Ako už bolo vyššie konštatované, predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa cit. ust. § 63
ods. 1 písm. b) ZP je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná (objektívne
jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Hmotno-právnou
podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného výpovedného dôvodu je súčasne



splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. 2 ZP. O nadbytočnosť
zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami
dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ
ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.
Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu
zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich
kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení,
ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného
dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej
organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú
znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ;
súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Súd však skúma, či sú
splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Súd v konaní o určenie neplatnosti
výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa
o organizačnej zmene, keďže také rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle ust. § 34 OZ, ale iba
skutočnosťou (faktickým úkonom), ktorá je hmotno-právnym predpokladom pre právny úkon (skončenie
pracovného pomeru), zaoberá sa ním ako jedným z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť
výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré boli dané v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

19. V prejednávanej veci žalovaný preukázal dôvod výpovede z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce keď žalobkyňa sa stala v čase podania výpovede nadbytočnou, teda počet
zamestnancov u žalovaného presahoval znížený počet určených pracovných miest. Žalovaným tvrdený
nadstav zamestnancov vznikol v dôsledku toho , že po ujatí sa funkcie riaditeľky školy p. O. v januári
2020 podali viacerí učitelia výpovede z pracovného pomeru, ktoré výpovede však následne zobrali
späť, avšak v tom čase riaditeľka školy pani Kralovencová so späťvzatím výpovede nesúhlasila a počas
plynutia výpovedných lehôt prijala nových zamestnancov do pracovného pomeru, s dňom nástupu do
práce od 1.4.2020.Dňa 25.3.2020 bola odvolaná pani O. z pozície riaditeľky školy a dočasne poverená
a Mgr. X., poverená vedením školy ešte pred vznikom pracovného pomeru udelila súhlas so späťvzatím
výpovedí zo strany zamestnancov. Ak došlo k účinnému odvolaniu výpovede, t.j. ak zamestnávateľ
súhlasil so späťvzatím výpovede, pracovný pomer naďalej pokračovať za nezmenených podmienok.
Pokiaľ je daná výpoveď, až do uplynutia výpovednej doby resp. do účinného odvolania výpovede sú
zamestnávateľ a zamestnanec viazaní povinnosťami v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. K účinnému
späťvzatiu výpovedí došlo ešte pred vznikom pracovného pomeru žalobkyne, čím tak od 1.4.2020 vznikol
v organizácii nadstav, ktorú situáciu riešilo vedenie školy rozhodnutím o organizačnej zmene č. 2 zo dňa
20.4.2020 k 31.5.2020.

20. Súd má teda za to, že sú splnené podmienky pre danie výpovede žalobkyni zo strany žalovaného
z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP.

21. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcu sa postupu pri prerokovaní organizačnej zmeny ako
aj samotnej výpovede so zástupcami zamestnancov , súd poukazuje na ust. § 237 ods. 2 ZP, v
spojení s § 17 ods. 2 ZP, podľa ktorého právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami
zamestnancov je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis V danom
prípade, ak by aj išlo o takú zásadnú organizačnú zmenu, ako má na mysli cit. ust. § 237 ods. 2 písm.
c) ZP jej prípadné neprerokovanie so zástupcami zamestnancov by nemalo za následok neplatnosť
výpovede zamestnávateľa podľa cit. ust.§ 63 ods. 1 písm. b) ZP, a to z dôvodu, že ust. § 237 ZP
výslovne nesankcionuje zamestnávateľa pre nedodržanie postupu podľa cit. ust. § 237 ods. 2 písm. c)
ZP neplatnosťou jeho právneho úkonu -výpovede podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP.

22. Žalovaný preukázal, že rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prerokované so zástupcom ZO
OZ PSaV na Slovensku (pečiatka a podpis zástupcu OZ na listine - Rozhodnutie o organizačnej
zmene z 20.4.2020 - č.l. 21 spisu), zároveň preukázal aj prerokovanie samotnej výpovede podľa §
74 ZP, o čom svedčí zápisnica č.4/2020 z rokovania výboru ZO OZ PŠaV na Slovensku pri ZŠ a MŠ
Hurbanova , Martin, konaného dňa 20.4.2020 (č.l.22), z obsahu ktorej vyplýva program rokovania -
prerokovanie na organizačnú zmenu výpovede zamestnancov , pričom návrh na skončenie pracovného
pomeru bol na podnet Mgr. D. X. (štatutár ZŠ a MŠ Hurbanova) .Výbor - prerokoval návrh na
organizačnú zmenu výpovede zamestnancov a berie na vedomie organizačnú zmenu ukončenie prac.
pomeru. V bode 3 je uvedený menný zoznam zamestnancov, ktorý sa zmena týka. Zákon neupravuje



samotnú formu prerokovania, podľa § 237 ods. 1 ZP sa prerokovaním rozumie výmena názorov a
dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom. Je prípustné využiť akúkoľvek formu,
ktorá nevzbudzuje pochybnosti o tom, že k prerokovaniu došlo a čo bolo predmetom prerokovania.
Zástupcovia zamestnancov by mali mať konkrétnu vedomosť o dôvodoch skončenia pracovného
pomeru. Možno konštatovať, že výbor ZO mal dostatočnú vedomosť o organizačnej zmene (pečiatka a
podpis zástupcu OZ je na rozhodnutí č.2/2020) ako aj z toho vyplývajúcich následkov pre vymedzených
zamestnancov - rozviazanie pracovného pomeru. Aj samotné rozviazanie pracovného pomeru je
opatrené pečiatkou a podpisom zástupcu zamestnancov s uvedením poznámky o prerokovaní dňa
20.4.2020. Podľa názoru súdu, nie úplne presnú formuláciu obsiahnutú v zápisnici z rokovania výboru
ZO OZ nemožno pričítať na ťarchu zamestnávateľa, keď z obsahu zápisnice ako aj s ohľadom na všetky
súvislosti je zrejmé, čo bolo obsahom prerokovania.

23. V súvislosti s účasťou zástupcov zamestnancov na skončení pracovného zo strany zamestnávateľa
súd teda konštatuje, že sporná výpoveď zo dňa 20.04.2020 bola dňa 20.04.2020 v súlade s cit. ust. 74
ZP vopred prerokovaná zo zástupcami zamestnancov, čo vyplýva z predloženej zápisnice zo zasadnutia
výboru ZO OZ konaného dňa 20.04.2020.

24. Uvedeným bola naplnená aj ďalšia podmienka platnosti výpovede. Vykonanie jednotlivých úkonov
v jeden deň podľa názoru súdu nie je prekážkou platnosti napadnutého úkonu. Z uvedených dôvodov
majúc za preukázané naplnenie všetkých zákonných podmienok pre skončenie pracovného pomeru
výpoveďou zo strany zamestnávateľa, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci
úspešný, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.



Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.