Základná škola s materskou školou, Hurbanova 27, Martin


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/167/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120332632
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:6120332632.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej
a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka,
v spore žalobcu: Solaris Corp s.r.o., so sídlom Betliarska 22, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 51 722 470, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou,
so sídlom Hurbanova 27, 036 01 Martin, IČO: 30 233 844, zastúpenému právnym zástupcom Mgr.
Petrom Balážom, advokátom, so sídlom ul. C. XXXXX/XX, XXX XX K., v spore o zaplatenie 1.390,-
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
18Cb/1/2021-166 zo dňa 2. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/1/2021-166 zo dňa 2. júna 2021 v napadnutom výroku
II., ktorým bola žaloba žalobcu proti žalovanému zamietnutá a v závislom výroku III. a IV. o nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania, potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. návrh žalovaného na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vo veci vedenej Okresnou prokuratúrou Martin pod sp. zn. ČVS:
ORP-246/3-VYS-MT-2020 zamietol. Výrokom II. žalobu žalobcu proti žalovanému zamietol. O nároku
na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol výrokom III. tak, že žalovaný má nárok
proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa výroku IV. o výške náhrady
trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaviazať
žalovaného zaplatiť mu sumu 1.390,- Eur spolu s úrokom z omeškania 14% ročne zo sumy 1.390,-
Eur od 17.3.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a trovy
konania na tom skutkovom tvrdení, že žalovaný si objednal u žalobcu službu na základe Zmluvy o správe
siete č. 03012020-01 zo dňa 7.1.2020 s tým, že vyfakturovanú čiastku uhradí v dobe splatnosti faktúry.
Nakoľko nastala chyba pri vystavovaní faktúry, bola pôvodná faktúra č. 20200004 zo dňa 3.2.2020
stiahnutá a následne bola nahradená novou opravenou faktúrou č. 20200006 zo dňa 2.3.2020, ktorá
bola vystavená v súlade s čl. IV. bod 6. zmluvy zo dňa 7.1.2020. Žalovaný zverejnil faktúru č. 20200006
zo dňa 2.3.2020 na webovom sídle svojho zriaďovateľa, čo je dôkazom, že uvedenú faktúru akceptoval
a napriek opakovaným upozorneniam uvedenú faktúru neuhradil.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
11Up/1311/2020 zo dňa 29. júla 2020 uviedol, že faktúra, ktorú chce žalobca zaplatiť, nemá



opodstatnenie - objednávku, zmluvný vzťah medzi stranami skončil 29.2.2020. Faktúra bola vystavená
v marci 2.3.2020. Zmluvný vzťah je tiež predmetom vyšetrovania políciou. Za uzatvorenie zmluvného
vzťahu so žalobcom bola riaditeľka žalovaného odvolaná, faktúra je vystavená za správu siete a aplikácie
s marcovým dátumom.

4. V ďalšej časti napadnutého rozsudku, a to v odsekoch 6., 7. okresný súd poukázal na vyjadrenie
žalobcu k odporu, v odsekoch 8. - 14. podrobne popísal vyjadrenie žalovaného, poukázal na nariadené
pojednávania a na ňom vyjadrenia žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, následné písomné podania
sporových strán, obsah vykonaných listinných dôkazov, po vykonanom dokazovaní za aplikácie § 3 ods.
1, § 5 ods. 1, § 5 ods. 4 písm. a), § 117 ods. 1 a 2 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní
(ďalej len „Zákon o verejnom obstarávaní“), § 5a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o osobnom prístupe
k informáciám v spojení s § 37 ods. 1, § 39, § 47a ods. 1, § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, §
162 ods. 3 CSP dospel k záveru, že nemal dôvod a preukázanú súvislosť, pre ktorú by bolo dôvodné
toto konanie prerušiť, a preto výrokom I. návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vo veci vedenej Okresnou prokuratúrou Martin pod sp. zn. ČVS: ORP-246/3-VYS-
MT-2020 zamietol.

5. Podľa okresného súdu bolo v jeho právomoci vysporiadať sa s otázkou platnosti, resp. účinnosti
zmluvy v znení jej dodatku v tomto konaní, ako aj dôvodnosti žalobou uplatneného nároku žalobcu voči
žalovanému, či už ako zmluvného plnenia, prípadne ako plnenia titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré žalobca žiadal na pojednávaní dňa 7.4.2021, a preto rozhodol o zamietnutí návrhu žalovaného
na prerušenie konania.

6. Okresný súd zistil, že žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 7.1.2020
Zmluvu o správe siete č. 03012020-01, podľa ktorej čl. I. jej predmetom bola povinnosť poskytovateľa
riadne a včas poskytovať objednávateľovi služby uvedené v tejto zmluve a povinnosť žalovaného zaplatiť
cenu podľa čl. VI. tejto zmluvy s tým, že v čl. I. bod 3. boli konkretizované služby, ktoré sú predmetom
tejto zmluvy s tým, že podľa čl. I. bod 4. služby definované v čl. I. ods. 3. sa poskytujú výhradne ako
celok a nie je možné ich rozdeliť na samostatné časti. Podľa čl. II. bod 1. zmluvy sa zmluva uzatvára na
dobu neurčitú, a to odo dňa účinnosti tejto zmluvy. V čl. IV. bod 1. zmluvy ceny predmetu plnenia boli
pre jednotlivé položky uvedené v tomto článku zmluvy uvádzané bez aktuálnej sadzby DPH, ktoré boli
konkretizované v čl. IV. bod 2. zmluvy. V čl. IV. bod 3. zmluvy zmluvná cena predmetu plnenia uvedeného
v čl. I. ods. 3. písm. a) zmluvy je určená dohodou zmluvných strán a predstavuje jednorazové plnenie vo
výške 3.000 Eur na účely prvotnej kontroly, analýzy a prevzatia počítačovej siete vykonanej na základe
objednávky objednávateľa zaslanej poskytovateľovi e-mailom. V čl. IV. bod 4. zmluvy bolo dohodnuté,
že cenu za predmet plnenia uhradí objednávateľ na základe daňového dokladu - faktúry, ktorá podľa čl.
IV. bod 5. bude poskytovateľom vystavená bezodkladne po nadobudnutí účinnosti tejto zmluvy. Podľa
čl. IV. bodu 6. zmluvy faktúra za predmet plnenia podľa čl. I. bod 3. bude poskytovateľom vystavovaná
mesačne vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca po vykonávaní predmetu tejto zmluvy s tým, že v
čl. IV. bod 7. splatnosť faktúry je 14 dní od jej doručenia objednávateľovi.

7. Ďalej mal za zistené, že dňa 7.1.2021 bol podpísaný Dodatok č. 1 k Zmluve o správe siete č.
03012020-01 (č.l. 12 spisu), v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. II. doba trvania
zmluvy v bode 1., ktorý sa mení a bude znieť tak, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to max. do
29.2.2020 alebo do doby, kedy poskytovateľ zabezpečí všetky nevyhnutné kroky tak, aby objednávateľ
mohol zabezpečiť nerušený chod siete. Rozhodujúce pre posúdenie ukončenia zmluvy je, ktorá udalosť
nastane skôr. Následné samotné servisovanie siete bude riešené podľa príslušných ustanovení zákona.
Zároveň sa zmluvné strany dohodli na doplnení bodu 11. čl. IV. zmluvná cena, ktorý bude znieť: Zmluvné
strany sa dohodli, že maximálna zmluvná cena dojednaná podľa tejto zmluvy nesmie presiahnuť sumu
4.990,- Eur vrátane DPH.

8. Okresný súd zistil, že faktúrou č. 20200004, vyhotovenou dňa 3.2.2020, s dátumom dodania služby
3.2.2020 a dátumom splatnosti 17.2.2020 (č.l. 13 spisu) žalobca vyúčtoval žalovanému na zaplatenie
sumu 2.328,- Eur s DPH, v ktorej sa uvádza zmluva č. 03012020-01. Faktúrou č. 20200006 vyhotovenou
2.3.2020, s dátumom dodania služby 2.3.2020 a dátumom splatnosti 16.3.2020 (č.l. 14 spisu) žalobca
vyúčtoval žalovanému sumu 1.390,- Eur s DPH. V e-maile zo dňa 6. februára 2020 od U. D. (č.l. 15)
oslovenej pani J. sa uvádza, že na základe Zmluvy o správe siete č. 03012020-01 bola vystavená faktúra
č. 20200004 zo dňa 3.2.2020, na základe dodatku k zmluve však bola vystavená chybne, týmto žiada



o zrušenie faktúry a jej navrátenie, aby mohla byť opravená. Na č.l. 16 spisu sa nachádza preberací
protokol, podľa ktorého preberajúci žalovaný, zastúpený Mgr. E. J., odovzdávajúci žalobca, predmetom
odovzdania sú všetky prístupové heslá ku systémom a zariadeniam, všetky pridelené kľúče so záverom,
že preberajúca strana konštatuje, že predmet odovzdania bol prevzatý v poriadku ku dňu 29.2.2020
bez chýb v plnom rozsahu. Preberajúca strana rovnako konštatuje, že všetky práce poskytovateľa
boli vykonané v zodpovedajúcej kvalite a podľa príkazov objednávateľa. Tento preberací protokol slúži
zároveň ako dokument a záznam o odovzdaní všetkých pracovísk na ZŠ a MŠ Hurbanova, pričom
preberajúca strana konštatuje, že tieto pracoviská prevzala úplne a bez závad. Žalobca vo faktúre č.
20200002, vyhotovenej 8.1.2020, s dátum dodania služby 8.1.2020 a dátumom splatnosti 22.1.2020 (č.l.
47) vyúčtoval žalovanému sumu 3.600,- Eur. V časti popis je kontrola a analýza systému - počítačová
sieť, dochádzkový systém, stravovací systém, účty školy na sociálnych sieťach, správa webových sídiel
objednávateľa, e-mailové účty školy a aSc agenda, RIS, interaktívne tabule, stolné a prenosné počítače,
množstvo 1, cena bez DPH 3.000,- Eur, spolu s DPH 3.600,- Eur na úhradu, ktorá bola uhradená, čo
medzi stranami nebolo sporné.

9. Okresný súd Dodatok č. 1 datovaný dňa 7.1.2020 na č.l. 12 spisu vyhodnotil ako neplatný právny úkon
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodov, že bol uzatvorený s účelom obchádzania zákona o
verejnom obstarávaní v súvislosti so vznikom Zmluvy o správe siete č. 03012020-01 zo dňa 7.1.2020, a
to preto, že tento dodatok nebol podpísaný spolu so zmluvou dňa 7.1.2020, keďže predmetný dodatok
obmedzuje plnenie tejto zmluvy v zmysle § 5 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, bez ktorého by
na zmluvný vzťah - Zmluvu o správe siete č. 03012020-01 nebola dôvodná aplikácia ust. § 1 ods. 14
a § 117 Zákona o verejnom obstarávaní. Pri tomto posúdení vychádzal z časových súvislostí, ako ich
opisoval žalovaný a ako boli preukázané, pričom za rozhodný dôkaz považoval e-mail zo dňa 6.2.2020,
ktorým bolo preukázané, že Dodatok č. 1 nebol podpísaný 7.1.2020, ako je v ňom uvedené a ako to tvrdil
žalobca, ale že mohol byť podpísaný až dňa 6.2.2020, pretože v e-maile zo dňa 6.2.2020 sa uvádza, že
dnes, t.j. 6.2.2020, bude urobený dodatok. Okresný súd poukázal na to, že sám žalobca k argumentácii
žalovaného ohľadne predpokladaného ročného plnenia podľa § 5 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. o
verejnom obstarávaní vypovedal, že žalovaný ignoruje zámerne Dodatok č. 1 k Zmluve č. 03012020-1,
ktorý jasne obmedzuje a špecifikuje trvanie štandardnej zmluvy, teda potvrdil žalovaným tvrdený účel
podpísania Dodatku č. l. Za podstatný v tejto súvislosti okresný súd považoval aj text e-mailu zo dňa
5.2.2020, ktorým sa žalovaný obracia o právnu pomoc vo veci verejného obstarávania „...chcela by
som vás poprosiť, máte niekoho, kto by sa nám pozrel na zmluvy ohľadom verejného obstarávania,
ďakujem...“ a následne, e-mailom zo dňa 6.2.2020 žalovaný uvádza, že dnes bude urobený dodatok.
Uvedené spolu s výpoveďou žalobcu k argumentácii žalovaného ohľadne predpokladaného ročného
plnenia a v tejto súvislosti obchádzania § 5 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z.z. dalo záver o tom, že dodatok
č. 1 zmluvné strany podpísali práve s účelom obmedziť plnenie podľa samotnej zmluvy v zmysle § 5 ods.
4 zákona o verejnom obstarávaní, nie však 7.1.2020. Obsah e-mailu zo dňa 5.2.2020 dal pre okresný
súd logický záver, že žalovaný mohol mať nejasnosti/pochybnosti o dodržaní relevantného postupu pri
vzniku predmetnej zmluvy, keď sa po jej podpísaní obrátil s požiadavkou o právnu pomoc na advokátsku
kanceláriu práve vo veci verejného obstarávania a po tom, ako požiadal o túto právnu pomoc, dňa
6.2.2020 v e-maile oznámil, že dnes bude urobený dodatok, ktorý zmluvu, na ktorú sa vzťahuje právna
úprava zákona o verejnom obstarávaní (§ 1 ods. 1), čo do rozsahu plnenia obmedzuje v zmysle § 5
ods. 4 uvedeného zákona.

10. K námietke žalobcu, že nie je zrejmé, o aký dodatok sa malo jednať, okresný súd poukázal na to, že
neboli produkované ani označované žiadne dôkazy o tom, že medzi stranami sporu mali byť uzatvorené
aj iné dodatky k iným zmluvným vzťahom, uvedené žalobca ani netvrdil. Žalobca neoznačil iný zmluvný
vzťah, ku ktorému by sa e-mail zo dňa 6.2.2020 vzťahoval. Za podstatnú okresný súd považoval aj ďalšiu
okolnosť, ktorá súvisí s dátumom podpísania predmetného dodatku, a to, že bezprostredne po tomto
dátume 6.2.2020 boli dňa 7.2.2020 zverejnené obidva dokumenty, t.j. samotná zmluva zo dňa 7.1.2020
a Dodatok č. 1 k tejto zmluve. Bez relevantného vysvetlenia žalobcom zostalo, prečo dokumenty neboli
zverejnené do termínu 6.2.2020, ak podľa žalobcu mali byť podpísané oba dňa 7.1.2020.

11. K argumentácii žalobcu o aplikácii § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka (v odôvodnení rozhodnutia
zrejmou chybou v písaní uvedené § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka) okresný súd uviedol, že
dôvodnosť aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia preukázaná nebola ako aj, že ani uvedené
zákonné ustanovenie nevylúčilo následné zverejnenie zmluvy, po odstránení následkov mimoriadnej
udalosti (čo podľa žalobcu malo nastať už 7.1.2020), ktorý záver plynie z dôvodovej správy k zákonu



č. 546/2010 Z.z., ktorým sa dopĺňa Občiansky zákonník. Uvedené okresný súd uviedol len pre úplnosť,
keď sám žalobca uviedol, že dňa 7.1.2020 bolo nevyhnutné odstrániť následky stavu siete u žalovaného,
potom pri preukázaní takejto situácie by dňom 8.1.2020 bolo dôvodné, aby došlo k zverejneniu
tejto zmluvy dátumom 8.1.2020 v zmysle zákonného ustanovenia, čo sa nestalo. Zmluva, ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.1.2020, je povinne zverejňovanou zmluvou v zmysle §
5a ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

12. V súvislosti s uzatvorením zmluvy dňa 7.1.2020 bolo podľa okresného súdu dôvodné vychádzať
aj z ďalšieho dôkazu, na ktorý odkázal žalobca, a to správa z kontroly č. MK01/I.-20 MS ako súčasť
vyšetrovacieho spisu, pričom žalobca trval na tom, že tento dôkaz preukazuje, že bolo vykonané
výberové konanie v súvislosti so vznikom zmluvy, a to medzi troma uchádzačmi, čo žalovaný nenamietal.
Týmto listinným dôkazom mal okresný súd preukázané, že skutočne boli predložené tri cenové ponuky
od troch uchádzačov. Žalobca bol označený ako uchádzač č. 1, ktorá spoločnosť bola vybratá a
ako vyplýva zo správy - bola uvedená najnižšia cena služieb. Z tohto listinného dôkazu okresný súd
vychádzal pri vyhodnotení (ne)platnosti Zmluvy o správe siete č. 03012020-01. Uviedol, že správa bola
vyhotovená dňa 12.2.2020, kontrola bola vykonaná v období od 6.2. do 10.2.2020, t.j. v období, kedy už
bol podpísaný dodatok, z ktorého dôvodu bola zmluva preskúmavaná len v súvislosti s postupom podľa
§ 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní. Za situácie, keď žalovaný konkrétne porušenie ust. § 24
zákona o verejnom obstarávaní neuvádzal, okresný súd z uvedenej správy z kontroly pri vyhodnotení,
či zmluva zo dňa 7.1.2020 bola uzatvorená v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, vychádzal,
a preto zmluvu nevyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom o verejnom
obstarávaní.

13. Okresný súd konštatoval, že zmluva bola zverejnená až dňa 7.2.2020, ktorá skutočnosť medzi
stranami sporná nebola a v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť až
8.2.2020. Pokiaľ žalobca žiadal priznať plnenie podľa faktúry s koncovým číslom 06, o ktorej tvrdil, že je
to opravená faktúra, za faktúru s koncovým číslom 04, kde bola vyúčtovaná odmena za január 2020, tak
okresný súd tento nárok ako zmluvný nárok nemohol žalobcovi priznať, keďže zmluva v januári 2020
nebola účinná.

14. Pokiaľ pre prípad neplatnosti alebo neúčinnosti zmluvy žalobca žiadal priznať žalovaný nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia, tak okresný súd žalovanú sumu ani z tohto právneho titulu nepriznal,
lebo nebol preukázaný rozsah bezdôvodného obohatenia v žalovanom rozsahu a žalobca nepreukázal
poskytnuté plnenie v žalovanom rozsahu. Okresný súd konštatoval, že spornosť poskytnutého plnenia
vychádzala aj z tej skutočnosti, že žalobca najskôr vyúčtoval vyššiu sumu vo faktúre s koncovým číslom
04 a následne si vyúčtoval ako opravu vo faktúre s koncovým číslom 06 nižšiu sumu. Aj z uvedeného
bolo sporné, aký rozsah plnenia mal žalobca poskytnúť žalovanému a tiež, v ktorom období, aký rozsah
plnenia mal poskytnúť, čo namietal aj žalovaný. Na výzvu okresného súdu po tom, ako žalobca žalovanú
sumu žiadal priznať z titulu bezdôvodného obohatenia, v podaní zo dňa 7.5.2021 žalobca uviedol,
že poskytol plnenie za január a február za cenu 47.025 Eur bez DPH, ktoré tvrdenia zostali len v
teoretickej rovine, lebo dôkaz na preukázanie poskytnutých služieb v tvrdenom rozsahu, pri situácii, keď
žalovaný rozsah tam uvedeného plnenia popieral, žalobca nepredložil, a preto toto tvrdenie zostalo len
v teoretickej rovine.

15. Okresný súd uviedol, že nevychádzal z Preberacieho protokolu zo dňa 29.2.2020, ako to žiadal
žalobca v tom, že tento preukazuje poskytnuté plnenie žalovanému v tvrdenom rozsahu. V tejto súvislosti
okresný súd poukázal na právnu úpravu o právnych úkonoch v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka,
keď konštatoval, že predmetný právny úkon je neurčitý, a teda neplatný, ktorú neplatnosť namietal aj
žalovaný. Z preberacieho protokolu nebolo zrejmé, čo a v ktorom mesiaci žalobca pre žalovaného plnil,
čo žalovaný prevzal, v akom rozsahu to prevzal a nebolo zrejmé ani to, z akého zmluvného vzťahu malo
byť poskytnuté plnenie, keď bol tvrdený aj iný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Preberací
protokol je veľmi všeobecný a nebolo možné z neho vychádzať, ani čo do rozsahu žalobcom tvrdených
poskytnutých služieb žalovanému.

16. Okresný súd poukázal na to, že zmluva bola zverejnená až 7.2.2020 a nárok z nej uplatnený za
obdobie január 2020 bol nárokom z neúčinnej zmluvy v zmysle § 47a ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 5a o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý vymedzuje, ktoré zmluvy sú povinne
zverejňované. V predmetnej veci išlo o povinne zverejňovanú zmluvu. Ak žalobca namietal aplikáciu §



47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak okresný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Skutočnosti,
ktoré opísal žalobca pre dôvodnosť aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia, a to situácia v danom
období u žalovaného, kedy prebiehal štrajk zamestnancov a proces fungovania školy bol ohrozený, a
to nielen celoškolským výpadkom siete dňa 7.1.2020, a preto bola uzavretá zmluva medzi žalobcom a
žalovaným, okresný súd nevyhodnotil ako relevantné, pre ktoré by bolo dôvodné aplikovať ustanovenia
§ 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo zmluva nebola uzavretá na účely odstránenia následkov
mimoriadnej udalosti, bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, a preto
nemohla byť účinná bez zverejnenia. Okresný súd konštatoval, že žalobca neuviedol, aké konkrétne
následky mimoriadnej udalosti odstraňoval a akým konkrétnym spôsobom mali ohrozovať život, zdravie,
majetok alebo životné prostredie. Argumentácia žalobcom poskytnutá bola podľa okresného súdu len
vo všeobecnej rovine.

17. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný tvrdil a aj vyjadreniami žalobcu bolo preukázané, že vo
faktúre č. 20200004 mala byť vyúčtovaná odmena za mesiac január, je v nej uvedený dátum 3.2.2020
a odmena tam bola vyúčtovaná v zmysle čl. IV. zmluvy. Faktúra, ktorá je predmetom sporu, bola aj
podľa žalobcu opravenou faktúrou k faktúre č. 20200004, a pokiaľ následne žalobca tvrdil, že vo faktúre
č. 20200006, ktorá aj podľa žalobcu má nahrádzať faktúru č. 20200004, je vyúčtovanie aj za mesiac
február, tak podľa týchto vyjadrení žalobcu bolo sporné obdobie, za ktoré bol nárok uplatnený. Uvedené
konanie žalobcu podľa okresného súdu korešponduje s argumentáciou žalovaného, že vo faktúre č.
20200006 žalobca vyúčtoval odmenu za mesiac február práve z dôvodu, že v mesiaci január zmluva,
ak by bola platná, by nebola účinná, lebo bola zverejnená až 7.2.2020, a teda pri aplikácii § 47a ods. 1
Občianskeho zákonníka by si žalobca za mesiac január nemohol uplatniť odmenu z neúčinnej zmluvy.
Okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal rozsah plnenia aj pre vyššie uvedenú spornosť,
za ktoré obdobie a aké služby má byť uplatnený nárok. Žalobca tvrdil, že vyúčtoval služby, ktoré
poskytol podľa uzatvorenej zmluvy, ako sú opísané v čl. I. bodu 3. zmluvy a vyúčtoval cenu podľa čl. IV.
zmluvy, avšak žalobca vyúčtoval nižšiu cenu, ako je uvedená v čl. IV. bod 2. zmluvy, ktorá skutočnosť
nasvedčovala argumentácii žalovaného, že žalobca vyúčtoval cenu 1.390,- Eur vo faktúre s koncovým
číslom 06, aby spolu s faktúrou s koncovým číslom 02, kde bola vyúčtovaná suma 3.600,- Eur, rovnako
z titulu Zmluvy o správe siete č. 03012020-01 zo dňa 7.1.2020, dávala spolu sumu 4.490,- Eur.

18. S ohľadom na rozpornosť vyúčtovania žalobcu vo faktúrach s koncovým číslom 04 a 06, ktoré
vyúčtovanie nekorešponduje s cenou, ako vyplýva z čl. IV. zmluvy a predmetu zmluvy v zmysle čl.
I. bod 3., bolo potom na žalobcovi, aby preukázal rozsah ním poskytnutých služieb, a tým rozsah
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. Žalobca okrem predloženého sadzobníka (č.l. 110
spisu) a popisu činnosti v zmysle jeho písomného vyjadrenia zo dňa 7.5.2021 takto tvrdený rozsah
služieb nepreukázal a jeho tvrdenie zostalo v teoretickej rovine. Podľa okresného súdu neobstála
ani argumentácia, že žalovaný preberacím protokolom podpísal vykonanie služieb, lebo aj na tento
právny úkon je dôvodná aplikácia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá určitosť
každého právneho úkonu. Vychádzajúc z obsahu preberacieho protokolu na č.l. 16 spisu, nebolo tento
podľa okresného súdu možné vyhodnotiť ako určitý právny úkon, keď z neho nie je zrejmé, k akému
zmluvnému vzťahu sa preberací protokol vzťahuje, nie je zrejmý ani predmet - poskytnuté plnenie,
ktoré malo byť podľa preberacieho protokolu prevzaté, a preto nebolo dôvodné vychádzať z toho,
že činnosti, ktoré žalobca opísal v súvislosti s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, boli
predmetným preberacím protokolom prevzaté. Na preukázanie rozsahu vykonaných prác žalobca iné
dôkazy nepredložil a ani nenavrhol vykonať, a preto okresný súd zamietol aj nárok z titulu bezdôvodného
obohatenia. Podľa okresného súdu nebolo dôvodné priznať nárok ani čiastočne za obdobie účinnosti
zmluvy po jej zverejnení, a to od 8.2.2020, jednak preto, že faktúra s koncovým číslom 06 mala byť
podľa žalobcu opravenou faktúrou za faktúru, ktorou žalobca vyúčtoval služby za január 2020, a pokiaľ
následne tvrdil, že obsahuje nároky za január aj február, tak nešpecifikoval, v akom rozsahu mali byť
vyúčtované za február 2020.

19. S argumentáciou žalobcu, že žalovaný vystavenú faktúru - predmet sporu nikdy nenamietal, sa
okresný súd nestotožnil aj s ohľadom na označené konanie podľa vyšetrovacieho spisu č. ORP-246/3-
VYS-MT-2020. Uviedol, že samotná faktúra a vyúčtovanie nezaložilo nárok, ide len o účtovný doklad,
keď je dôvodné, aby bol preukázaný právny titul nároku vyúčtovaného vo faktúre, čo v danej veci
preukázané nebolo.



20. Pokiaľ žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu
uplatnil námietku započítania, tak s ohľadom na prijatý záver okresným súdom nebolo dôvodné
vysporiadať sa a preukazovať splnenie zákonných predpokladov k zániku pohľadávok v zmysle § 580
Občianskeho zákonníka započítaním, keďže nárok žalobcu proti žalovanému bol zamietnutý z dôvodu,
že nebol preukázaný. Okresný súd poukázal aj na to, že žalovaný uplatnil z tvrdenej pohľadávky vo
výške 3.600,- Eur proti žalobcovi na započítanie sumu v rozsahu žalovanej sumy 1.390,- Eur, neuplatnil
svoju pohľadávku voči žalobcovi v celom rozsahu na započítanie, a preto nešlo o situáciu v zmysle ust.
§ 147 ods. 2 CSP.

21. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, a
žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

22. Proti tomuto rozsudku, a to výroku II., ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, v zákonnej
podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Pokiaľ okresný súd vyhodnotil Dodatok č. 1 zo dňa 7.1.2020 ako neplatný právny úkon v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, tak tvrdenia okresného súdu nie sú podložené relevantnými dôkazmi.
Podľa žalobcu žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by sa e-maily, ktoré predložil žalovaný, týkali
zmlúv alebo dodatkov uzavretých so žalobcom, nakoľko e-maily sú neurčité. Žalobca výslovne odmietol
tvrdenie, že by sa Dodatok č. 1 zo dňa 7.1.2020 k Zmluve o správe siete č. 03012020-01 zo dňa
7.1.2020 podpisoval dodatočne so spätným dátumom, na preukázanie čoho navrhol vypočuť svedka
Mgr. E. J., bývalú riaditeľku žalovaného. Podľa žalobcu to, že sa vyjadril, že Dodatok č. 1 k Zmluve č.
03012020-01 obmedzuje a špecifikuje trvanie štandardnej zmluvy, nie je potvrdením účelu dodatku, a
to obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní. Účelom dodatku bolo upravenie niektorých aspektov
zmluvy, a to časového a finančného hľadiska, nakoľko sa podľa žalobcu jednalo o mimoriadnu situáciu,
zmluva bola uzatváraná v časovej tiesni kvôli nutnosti odvrátenia počítačového útoku na sieť školy -
žalovaného. Keďže žalobca nevedel, koľko presne ľudí bude potrebovať, obmedzili trvanie zmluvy do
29.2.2020 alebo do doby, kedy poskytovateľ zabezpečí všetky nevyhnutné kroky tak, aby objednávateľ
mohol zabezpečiť nerušený chod siete kvôli zabezpečeniu stropu nákladov potrebných na plnenie
zmluvy, nakoľko sám objednávateľ nemal ani len predstavu, čo všetko bude treba vykonať, v akom
stave sa jednotlivé aplikácie či samotná sieť nachádzajú. Finančne bol dodatok obmedzený vzhľadom
na obmedzenú možnosť využívania finančných prostriedkov rozpočtových organizácií a dohody strán.
Ak by bolo záujmom žalobcu obchádzať zákon o verejnom obstarávaní, bola by využitá najvyššia možná
uplatniteľná suma 5.000,- Eur bez DPH. Zmluva nepodliehala zákonu o verejnom obstarávaní, a teda
ani nie je možné aplikovať jednotlivé jeho ustanovenia, prípadne namietať, že tento zákon obchádzala.
S argumentáciou okresného súdu, že nebola preukázaná dôvodnosť aplikácie § 47 ods. 3 Občianskeho
zákonníka žalobca súhlasil, nakoľko takéto ustanovenie ani neexistuje. Žalobca trval na tom, že boli
splnené podmienky pre aplikáciu § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to: 1/ existencia
mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom - počítačový útok na počítačovú sieť celej
školy, ktorý spôsobil celkový výpadok siete a znemožnil fungovanie žalovaného, ktoré systémy bolo
potrebné opätovne nahodiť a problém bez jeho okamžitého odstránenia by mal veľké dôsledky, pričom
išlo o vonkajší útok, čo žalovaný nikdy nenamietal; 2/ časová tieseň, podľa informácií žalovaného
bolo nevyhnutné mimoriadnu udalosť odstrániť neodkladne, inak hrozila škoda na majetku; 3/ kauzálny
nexus medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou je zrejmý, tak potom v zmysle § 43a
ods. 3 Občianskeho zákonníka je zmluva účinná aj bez zverejnenia. Žalobca poukázal aj na dôvodovú
správu, ktorá k tomuto ustanoveniu neuvádza lehotu na zverejnenie zmluvy, a teda je potrebné splniť
len podmienku následného zverejnenia. Podľa žalobcu bolo preukázané, že Zmluva o správe siete
č. 03012020-01 a Dodatok č. 1 nadobudli účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, a teda aj bez
zverejnenia, teda zmluva a dodatok boli účinné aj v období január, aj v období február. Považoval za
absurdné, aby okresný súd preniesol dôkazné bremeno o nezverejnení zmluvy na žalobcu, nakoľko mu
zákon takúto povinnosť neukladá, len umožňuje. Pretože žalobca riadne plnil žalovanému od 7.1.2020
do 29.2.2020, žiadal, aby v prípade, ak súd neprizná žalobcovi nárok na úhradu faktúry č. 20200006 zo
dňa 2.3.2020, aby priznal úhradu sumy vo výške 47.025,- Eur bez DPH vypočítanej v zmysle sadzobníka
žalobcu a odpracovaných hodín potvrdených bývalou riaditeľkou žalovaného Mgr. J. ako svedkom. Ak
okresný súd uvádzal, že žalobca nepreukázal rozsah poskytnutého plnenia v podaní zo dňa 7.5.2021, tak



žalobca poukázal na to, že uzavrel so žalovaným zmluvu o zachovaní mlčanlivosti, a preto bol povinný
takmer všetky dáta po ukončení zmluvy vymazať. Naviac, potrebné doklady boli uvedené ako prílohy k
preberaciemu protokolu, ktoré obdržal žalovaný. Pre vylúčenie pochybností navrhol vypočuť ako svedka
Mgr. J.. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť a žalobe vyhovieť.

23. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 3.9.2021 (č.l.
203 spisu). Považoval za potrebné uviesť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku a
trvania nároku, ktorý si uplatnil, o súčasnej platnosti zmluvy a dodatku a o splnení záväzku, za ktorý
požadoval zaplatenie odmeny. Vzhľadom na tieto zásadné skutočnosti bola jeho žaloba zamietnutá.
Podľa žalovaného žalobca ani v žalobe, ani v priebehu konania nebol schopný doložiť také dôkazy,
ktoré by jednoznačne preukazovali, že dodatok k zmluve o správe siete nebol antedatovaný. Z obsahu
zmluvy a dodatku a zo skutočností, ktoré žalobca uviedol v konaní ako dôvod uzatvorenia dodatku, bolo
zrejmé, že neexistoval žiadny logický relevantný dôvod na to, aby zmluva a dodatok boli uzatvorené
v jeden a v ten istý deň. Ani dodatočné vysvetlenie žalobcom nesplnilo kritériá logiky a vierohodnosti.
Argumentácia žalobcu, že e-maily zo dňa 5.2.2020 a 6.2.2020 sa majú týkať dodatku k smernici
o verejnom obstarávaní, vyznieva nedôveryhodne. V e-mailovej komunikácii sa explicitne hovorí o
zmluvách o verejnom obstarávaní a nie smernici. Okresný súd tento dôkaz hodnotil v zmysle zákona.
Neobstojí iný záver ako ten, že predmetné e-maily sa týkajú dodatkov k zmluvám so žalobcom. Žalovaný
v konaní uviedol, že žiadne iné dodatky v tom čase s nikým iným ako so žalobcom neuzatváral. Pokiaľ
žalobca poukazoval na údajnú mimoriadnu udalosť v rámci školy, kvôli ktorej nebolo potrebné zmluvu o
správe siete zverejniť, tak jednou z nich bolo aj to, že mimoriadne okolnosti nemajú pôvod v správaní
verejného obstarávateľa. Ak žalobca argumentoval práceneschopnosťou zamestnanca, ktorý mal na
starosti správu siete a výpoveďami ostatných zamestnancov, tak tieto okolnosti nemožno vyhodnotiť
ako mimoriadnu udalosť nespôsobenú verejným obstarávateľom, ale aj určitými vonkajšími činiteľmi.
Žalobca § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka vykladá účelovo, čo je v rozpore s praxou, nepochopil
a odmieta pochopiť úvahy okresného súdu ohľadom neplatnosti dodatku č. 1 v zmluve o správe siete,
keď okresný súd jasne vysvetlil a zdôvodnil, prečo ho považuje za antedatovaný, a teda neplatný s
poukazom na časové hľadisko. Ak žalobca navrhol vykonanie nového dôkazu - výsluch Mgr. J., ide
o dôkazný návrh uplatnený oneskorene. K námietke, že okresný súd poukázal v rozsudku na § 47
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý neexistuje, tak z kontextu odôvodnenia je zrejmé, že ide iba o
chybu v písaní. Okresný súd svoje rozhodnutie oprel aj o to, že zmluva síce bola platná, ale účinnosť
nadobudla až dňa 8.2.2020, a preto nemohol priznať žalobcovi plnenie z faktúry s koncovým číslom 06,
keď zjavne išlo k faktúru za služby dodané v mesiaci január 2020, kedy zmluva nebola účinná. Pokiaľ
žalobca aj v odvolaní eventuálne žiadal priznať sumu 47.025,- Eur bez DPH titulom bezdôvodného
obohatenia, tak sám spochybňuje platnosť zmluvy, o ktorú opiera svoj nárok, keď tvrdí, že mu eventuálne
prináleží plnenie v zmysle jeho cenníka bez ohľadu na to, čo bolo dohodnuté v zmluve. Žalovaný súhlasil
so záverom okresného súdu ohľadom neurčitosti preberacieho protokolu zo dňa 29.2.2020. Navrhol
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

24. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 29.9.2021 (č.l.
211 - 212 spisu). Zotrval na tom, že dodatok bol podpísaný v deň, ktorý je v ňom uvedený a za irelevantné
považoval dojmy žalovaného. V prípade, ak súd nevykoná výsluch svedka Mgr. J., predložil jej čestné
vyhlásenie, v ktorom sú zosumarizované a potvrdené tvrdenia, ktoré sú súčasťou spisu a boli predložené
okresnému súdu v prvoinštančnom konaní. Tieto skutočnosti sú uvedené aj vo vyšetrovacom spise ČVS:
ORP-246/3-VYS-MT-2020, ktorý si okresný súd vyžiadal. Žalobca uviedol, že týmto dokumentom počas
konania pred súdom prvej inštancie nedisponoval, a teda nemohol byť predložený skôr, odhliadnuc od
čoho je obsah čestného vyhlásenia zachytený aj vo vyšetrovacom spise a predložených dôkazoch a
len rekapituluje uvedené skutočnosti, teda nejde o nový dôkaz. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné
bremeno ohľadom vzniku a trvania nároku, platnosti zmluvy a jej dodatku a rovnako preukázal aj výkon
jednotlivých činností u žalovaného s poukazom na vyšetrovací spis. Pokiaľ žalovaný tvrdil nemožnosť
použitia § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tak naopak, žalobca použitie § 47a ods. 3 Občianskeho
zákonníka odôvodňuje na základe vonkajšieho počítačového útoku na sieť a nutnosti jej obnovenia a
zabezpečenia - nutnosť zabrániť, aby sa takéto situácie opakovali. Okolnosti ohľadne výpovedí, štrajku
a práceneschopnosti zamestnancov boli až druhotnými skutočnosťami. V tomto prípade si žalovaný
skutočnosti prispôsobil. Ďalej zvýraznil, že faktúra č. 20200006, aj keď bola opravnou faktúrou, zahŕňala
v sebe práce ako také, teda aj práce za február 2020, a preto obsahovala dátum vystavenia 2.3.2020.
Žalobca ďalej uviedol, že v žiadnom svojom vyjadrení nespochybnil platnosť zmluvy, len chcel upriamiť
pozornosť na to, že ak žalovaný spochybňuje platnosť zmluvy, za predmetné obdobie by žalobcovi aj



napriek tomu prislúchala náhrada za vykonané úkony, ktoré predstavujú v zmysle sadzobníka žalobcu
sumu niekoľkonásobne vyššiu, ako je uplatňovaná.

25. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 27.10.2021 (č.l.
228 spisu). Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nepredkladá žiadne nové dôkazy. Aj v
ostatnom podaní zo dňa 29.9.2021 poukazuje na čestné prehlásenie Mgr. J., ktoré priložil. I keď žalobca
tvrdí, že vyhlásenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti v porovnaní s výpoveďou Mgr. J. v rámci
trestného konania, objektívne sa jedná o nový dôkaz. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 366 CSP
s tým, že ani jedna z podmienok uvedených v tomto ustanovení nie je splnená. Zároveň poukázal na
to, že čestné prehlásenie je bez dátumu, pričom žalobca neuviedol, kedy toto vyhlásenie dostal do
svojej dispozície. Podľa žalovaného nič nebránilo žalobcovi tento dôkaz predložiť v konaní pred súdom
prvej inštancie. Tvrdenie žalobcu o mimoriadnej situácii, ktorá nastala u žalovaného a má odôvodňovať
aplikáciu § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda údajný vonkajší počítačový útok, je len tvrdením
žalobcu bez akéhokoľvek dôkazu a prvýkrát sa objavilo až v podaní žalobcu zo dňa 29.9.2021, teda
oneskorene. K záveru okresného súdu o antedatovaní dodatku k zmluve žalobca neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by tento záver vyvracali a ani vo vyjadrení zo dňa 29.9.2021 nebol schopný tieto
tvrdenia preukázať, alebo ich rozviesť. Okresný súd v tomto smere postupoval správne, keď sa priklonil
k tvrdeniam žalovaného. K tvrdeniu žalovaného o spochybnení platnosti zmluvy samotným žalobcom
žalovaný uviedol, že uplatnenie eventuálneho nároku, ku ktorému vyjadrenia žalobcu smerovali, možno
považovať za prejav neistoty v otázke danosti primárneho nároku predpokladajúceho platnosť zmluvy.
Ak by si žalobca bol 100 % istý, že zmluva je platná, že pri jej uzatváraní boli dodržané všetky náležitosti
a že uplatnený nárok mu patrí, nepripustil by žiadne alternatívy.

26. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 10.11.2021, bolo vyjadrenie žalovaného doručené
na vedomie žalobcovi (doručenka na č.l. 234 spisu).

27. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá a v závislých výrokoch III. o nároku na
náhradu trov konania a výroku IV. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa §
387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

28. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/167/2021-239 zo dňa
24.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 21.06.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

29. Primárne krajský súd v súvislosti so svojim konaním a rozhodovaním zvýrazňuje to, že bol viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP za rešpektovania ustanovenia § 153,
§ 154 CSP podľa vykonaného poučenia v zmysle Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.6.2021, v spojení
s ustanovením § 366 CSP. Odvolací súd ďalej uvádza, že bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie v zmysle § 383 CSP.

30. Podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

31. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

32. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu, krajský súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím
dôvodom žalobcu, ktoré pre posúdenie veci vo vzťahu k napadnutému výroku II., ktorým bola žaloba
zamietnutá, vo vyvolanom odvolacom konaní nemali relevanciu. K námietke žalobcu, že okresný súd pri



svojom rozhodnutí vychádzal len z neurčitých dôkazov a na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, je potrebné uviesť to, že každý, kto sa domáha svojho nároku na súde v civilnom sporovom
konaní, si musí byť vedomý, že súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci tak, ako vyplynie
z vykonaného dokazovania (§ 150 CSP, § 115 CSP), pričom právo na prístup súdu, právo na súdnu
ochranu nemožno stotožňovať s právom na úspech v konaní. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd
nevykonal žiaden dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností, t.j. k nároku žalobcu na zaplatenie sumy
1.390 Eur titulom poskytnutého plnenia vyúčtovaného faktúrou č. 20200006 zo dňa 02.03.2020, splatnou
dňa 16.03.2020, tak je potrebné poukázať na obsah spisového materiálu, žalobu žalobcu, v ktorej vo
vzťahu k uplatnenému nároku označil dôkazy, a to Zmluvu o správe siete č. 03012020-01 (č.l. 9-11 spisu),
faktúru č. 20200004 na sumu 2.328,- Eur s označením na základe zmluvy č. 03012020-01 popis „Správa
siete a aplikácií“ (č.l. 13 spisu), faktúru č. 20200006 zo dňa 02.03.2020, splatnú dňa 16.03.2020
s popisom „Správa siete a aplikácií“, fakturovaná suma 1.158,33 Eur bez DPH, 1.390,- s DPH, e-mail zo
dňa 06.02.2020 (č.l. 15 spisu) adresovaný žalobcom pre J. týkajúci sa oznámenia o chybne vystavenej
faktúre č. 20200004 zo dňa 03.02.2020 na základe dodatku k tejto zmluve, Preberací protokol datovaný
dňa 29.02.2020, listinu na č.l. 18 spisu, ďalej k písomnému vyjadreniu zo dňa 06.04.2021 doložený
zoznam Mesta Martin so zoznamom dodávateľských faktúr, v ktorom okrem iného je zvýraznená faktúra
č. 20200006 dodávateľ Solaris Corp s.r.o., kontrola a analýza systémov, celková cena 1.390,- Eur,
dátum vystavenia 16.03.2020, dátum zverejnenia 17.04.2020, list Základnej školy s materskou školou
N710/2020 zo dňa 17.6.2020, faktúru č. 20200002 s dátumom vyhotovenia 08.01.2020, s dátumom
splatnosti 22.01.2020 s popisom kontrola a analýza systémov, s celkovou fakturovanou sumou 3.600,-
Eur, ďalej listiny obsahujúce počty odpracovaných hodín január 2020, február 2020, hodinový sadzobník
spoločnosti Solaris Corp s.r.o. platný od 01.01.2020 (listiny na č. l. 108-110 spisu), k písomnému
vyjadreniu zo dňa 01.06.2021 doloženú prílohu č. 1 Správa z kontroly č. MK 01/I-20 MS Základná škola s
materskou školou, Hurbanova 27, Martin, zo dňa 12.2.2020 (č.l. 161 - 165 spisu), pripojený vyšetrovací
spis č.: ORP-246/3-VYS-MT-2020, ktoré dôkazy podľa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 2.6.2021
(č.l. 152-155 spisu) boli okresným súdom vykonané. Po poučení podľa § 153 CSP a § 154 CSP žalobca
uviedol „nie nemáme“.

34. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.390,- Eur s príslušenstvom titulom žalobcom
poskytovaných služieb žalovanému na základe Zmluvy o správe siete č. 03012020-01 zo dňa
07.01.2020 v znení dodatku, vyúčtovaných faktúrou č. 20200006 zo dňa 02.03.2020 krajský súd uvádza,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol nárok žalobcu zamietnutý, nevychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a ani z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v rámci svojich
tvrdení neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k prostriedkom procesného útoku. V súvislosti s otázkou
dôkazného bremena považuje krajský súd za potrebné uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v
danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym dôsledkom (ne)unesenia
dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba
rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Zodpovednosť
za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna
norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného
bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočnosti preukázať. V súvislosti s
uplatneným nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 1.390,- Eur s príslušenstvom je potrebné konštatovať
správny záver okresného súdu, že dôkazné bremeno v danom prípade bolo na žalobcovi, ktorý svoj
nárok, teda nárok na zaplatenie ceny poskytnutého zmluvného plnenia pre žalovaného nepreukázal.

35. Žalobca v podanom odvolaní argumentoval v tom smere, že všetky doklady boli uvedené ako prílohy
k preberaciemu protokolu, ktoré obdržal žalovaný a pre vylúčenie pochybnosti na preukázanie plnenia a
jeho rozsahu navrhol vypočuť ako svedka Mgr. E. J., bývalú riaditeľku žalovaného a rovnako k tvrdeniu,
že nedošlo k antedatovaniu Dodatku č. 1 zo dňa 7.1.2020 k Zmluve o správe siete č. 03012020-01 zo
dňa 7.1.2020, tak krajský súd poukazuje na ust. § 366 CSP, ktoré považoval za potrebné zacitovať.

36. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesný podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.



37. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní nesúhlasil so závermi okresného súdu o neplatnosti dodatku
č. 1 a nepreukázaní plnenia pre žalovaného, čo môže preukázať výpoveď svedka Mgr. E. J. a doložené
Čestné prehlásenie, tak z obsahu spisu vyplývalo, že uvedené návrhy neboli žalobcom vznesené v rámci
konania pred súdom prvej inštancie. Žalobca takéto dôkazy označil a navrhol až v rámci podaného
odvolania, a teda predstavujú prostriedok procesného útoku žalobcu, ktorý neuplatnil pred súdom
prvej inštancie, pričom žalobca v odvolaní neuviedol žiaden z vyššie uvedených zákonných dôvodov,
len za splnenia ktorého by bolo možné prihliadať na novotu v odvolacom konaní, najmä, že by tieto
dôkazy nemohol bez svojej viny zabezpečiť a uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V civilnom
sporovom konaní pritom podľa § 154 CSP platí tzv. zásada koncentrácie konania, podľa ktorej všetky
dôkazy a skutočnosti mali sporové strany predložiť súdu najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie, pričom na neskôr uplatnené dôkazy a skutočnosti súd môže prihliadnuť len za
splnenia zákonných podmienok. Návrhy žalobcu prezentované až v podanom odvolaní na vykonanie
dokazovania výsluchom svedka Mgr. E. J., obsahom Čestného prehlásenia, ktoré mali preukázať
uzatvorenie dodatku, plnenie žalobcu a jeho rozsah, pri závere o tom, že tieto navrhnuté dôkazy sú
novotou v odvolacom konaní, potom nebol daný dôvod pre vykonanie týchto dôkazov označených
a navrhnutých odvolateľom až v štádiu odvolacieho konania. Opačný prístup krajského súdu by bol
popretím princípu neúplného apelačného konania, koncentračnej zásady, popretím dôkaznej povinnosti
sporových strán, povinnosti tvrdenia, ak aj v zmysle Čl. 8 CSP, strany sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Opačný prístup krajského súdu by bol popretím aj princípu
rovnakého postavenia sporových strán v zmysle čl. 6 ods. 1 CSP, keď sporové strany v rovnakej miere
majú možnosť uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany.

38. Krajský súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a v podstatných
záveroch súhlasí s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku II. rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti
zaplatiť mu sumu 1.390,- Eur s príslušenstvom zamietol, v ktorom okresný súd v dostatočnom rozsahu
zodpovedal na v konaní nastolené otázky relevantného charakteru, závery, ktorých odvolateľ namietal
v podanom odvolaní.

39. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní sa uvádza, že tento vo svojom odvolaní neuviedol
žiadnu podstatnú skutočnosť, majúcu za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe
súdu prvej inštancie, resp. o prípadnej nesprávnosti záveru rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k
posúdeniu (ne)dôvodnosti uplatneného nároku. V danom prípade okresný súd v odôvodnení uviedol
rozhodujúci skutkový stav, podrobne opísal priebeh konania, stanoviska oboch procesných strán
v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Závery, ktoré okresný súd prijal,
dostatočným spôsobom vysvetlil. Pokiaľ aj v odôvodnení rozsudku okresný súd v odseku 50. okresný súd
uviedol, že „k argumentácii žalobcu o aplikácii ust. § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd konštatuje
(dôvodnosť aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia však preukázaná nebola), že ani uvedené
zákonné ustanovenie nevylučuje následné zverejnenie zmluvy, po odstránení následkov mimoriadnej
udalosti“, na čo poukázal žalobca vo svojom odvolaní s tým, že ust. § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka
ani neexistuje, tak z kontextu celého odseku a záveru, ktorý vyjadril okresný súd, je zrejmé, že tento len
chybou v písaní neuviedol správny odkaz ust. § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedená zrejmá
chyba v písaní však nemala za následok nesprávnosť právnych záverov vyjadrených okresným súdom.
Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vychádzajú z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený.

40. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia,
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu, a to v rozsahu
relevantných návrhov strán sporu, vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z
ktorej krajský súd za aplikácie § 383 CSP vychádzal. Dodáva odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v
súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže
bez ďalšieho dokazovanie implikovať povinnosť všeobecného súdu, aplikovať jej návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky



tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať, v
súlade s platným procesným poriadkom, k čomu zo strany okresného súdu aj došlo.

41. Podľa obsahu spisového materiálu od začatia súdneho konania žalobca na základe vymedzených
tvrdení v žalobe preukazoval dôvodnosť uplatneného nároku o zaplatenie sumy 1.390,- Eur a na druhej
strane žalovaný dôvodnosť tohto uplatneného nároku popieral.

42. Žalobca v žalobe uviedol tvrdenia, že si žalovaný u žalobcu objednal službu, na základe Zmluvy o
správe siete č. 03012020-01 zo dňa 7.1.2020 s tým, že vyfakturovanú čiastku uhradí v dobe splatnosti.
Nakoľko sa stala chyba pri vystavovaní faktúry, bola pôvodná faktúra č. 20200004 zo dňa 03.02.2020
stiahnutá a nahradená opravenou faktúrou č. 20200006 zo dňa 02.03.2020, ktorá bola vystavená v
súlade s čl. IV. bod 6. zmluvy o správe siete. Žalovaný faktúru č. 20200006 zo dňa 02.03.2020 zverejnil
na webovom sídle zriaďovateľa, čo je dôkazom o tom, že uvedenú faktúru akceptoval, napriek tomu
ju neuhradil. Žalovaný v rámci konania pred súdom prvej inštancie namietal, že zmluva, z ktorej je
uplatnený žalobný nárok, je povinne zverejňovanou zmluvou v zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z.z.
o slobodnom prístupe k informáciám, a z toho dôvodu účinnosť zmluvy nemohla podľa § 47a ods. 1
Občianskeho zákonníka nastať skôr ako deň nasledujúci po jej zverejnení, k čomu došlo dňa 07.02.2020.
Zároveň mal za to, že zmluva prekračuje rámec stanovený § 4 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní,
a pokiaľ faktúra č. 20200006 predstavuje odmenu za práce za mesiac február 2020 nie je zrejmé, ktoré
konkrétne práce boli uvedenou faktúrou fakturované. Podľa žalovaného odmena žalobcovi za práce
vykonané v mesiaci január 2020 neprináleží, keďže v tom čase zmluva nebola účinná a neprináleží mu
ani odmena za časť mesiaca február 2020 od 01.02. do 07.02. rovnako z dôvodu neúčinnosti zmluvy, ako
aj namietal nepreukázanie plnenia žalobcom. Zároveň žalovaný namietal antedatovanie dodatku č. 1.

43. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne posúdenie Dodatku č. 1 zo dňa 07.01.2020
so záverom jeho neplatnosti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, tak krajský súd súhlasí so záverom
okresného súdu v tom, že výsledky vykonaného dokazovania preukázali to, že k uzatvoreniu dodatku
č. 1 nedošlo spolu so zmluvou dňa 07.01.2020. Obsah e-mailovej komunikácie (č.l. 96, 96 rub spisu)
potvrdil, že tento dodatok mohol byť podpísaný až dňa 06.02.2020, keďže v e-maile zo dňa 06.02.2020
o 08:06 hodine adresovanom p. Mgr. K. D., E. J. sa uvádza, že „...dnes bude urobený dodatok..“ (č.l. 96
rub spisu), ktorý nasledoval po e-maile zo dňa 05. februára 2020, ktorým pani E. J. (bývalá riaditeľka)
požiadala Advokátsku kanceláriu JUDr. Silvia Tatarková o to, „kto by sa nám pozrel na zmluvy ohľadom
verejného obstarávania, ďakujem“. Aj v Správe z kontroly č. MK 01/I-20 MS ako príloha č. 1 na č.l. 161
- 165 spisu, k bodu č. 1. bolo konštatované, že ...„po upozornení kontroly ZŠ a MŠ Hurbanová uvedené
zmluvy boli zverejnené dňa 07.02.2020 na webovej stránke Mesta Martin....“. Z týchto dôkazov okresný
súd správne uzavrel, že k podpisu predmetného dodatku nedošlo dňa 07.01.2020, pričom žalobca
uvedené relevantne nevyvrátil. Zároveň, ak aj zo strany žalobcu bolo vo vzťahu k dôvodu uzatvorenia
tohto dodatku argumentované rozsahom ročného plnenia a časom, uvedené okresný súd správne
vyhodnotil so záverom, že účelom podpísania dodatku č. 1 bolo obmedziť plnenie podľa samotnej zmluvy
v zmysle § 5 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Ak žalobca zotrval na tom, že nie je zrejmé, o aký
dodatok sa malo jednať, tak i odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ako
ani v podanom odvolaní iný zmluvný vzťah so žalovaným, ku ktorému by sa mal vzťahovať e-mail zo
dňa 06.02.2020, netvrdil a dôkazy neoznačil.

44. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že v prípade Zmluvy o správe siete č. 03012020-01 zo dňa
7.1.2020 boli splnené podmienky pre aplikáciu § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, uvádza krajský súd,
že žalobca okolnosti uzavretia zmluvného vzťahu a tvrdenia o tom, že účelom zmluvy bolo odstránenie
následkov mimoriadnej udalosti tak, ako sú vyjadrené v ust. § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka,
nepreukázal. I v tomto smere bolo dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý bol povinný nielen tvrdiť, ale
i svoje tvrdenia aj relevantne preukázať. Za absencie preukázania existencie okolností, na ktoré sa
vzťahuje právna úprava ust. § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo i zo strany krajského súdu
nevyhnutné konštatovať to, že nešlo o zmluvu, ktorá by sa stala účinnou bez zverejnenia.

45. Výsledky vykonaného dokazovania preukázali a nebolo sporu o tom, že Zmluva o správe siete
č. 03012020-01 zo dňa 7.1.2020 bola zverejnená 07.02.2020, a tým v zmysle § 47a ods. 1
Občianskeho zákonníka nadobudla účinnosť 08.02.2020. Za tohto stavu, ak žalobca požadoval voči
žalovanému plnenie podľa faktúry s koncovým číslom 06, o ktorej tvrdil, že ide o opravenú faktúru,
tak bol povinný preukázať vznik nároku na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia, k čomu len na



základe doloženého Preberacieho protokolu zo dňa 29.02.2020 nedošlo. V zhode s okresným súdom
i krajský súd konštatuje, že obsah preberacieho protokolu vykazuje znaky neurčitosti. V tejto súvislosti
sa poukazuje na to, že preberací protokol na č.l. 16-17 spisu neobsahoval jasne a určito vyjadrené
plnenie, identifikované práve službami zadefinovanými v čl. I. bod 3. zmluvy, ktoré sú v tomto bode
zmluvy podrobne špecifikované v písm. a), b), c), d). Na to, aby takému úkonu preberacieho protokolu
bola priznaná právna relevancia, predsa musí byť jasne a zrozumiteľne vyjadrené, aké plnenie, v akom
rozsahu vo väzbe na dohodnutý predmet zmluvy bolo zo strany dodávateľa objednávateľovi poskytnuté,
čo z takéhoto právneho úkonu musí byť jasné, zreteľné nielen zmluvným stranám, ale aj tretím osobám,
ktoré nie sú účastníkmi tohto úkonu. Za stavu, že žalovaný žalobcom poskytnuté plnenie a jeho výšku
popieral a obsah preberacieho protokolu bol neurčitý, potom došlo k presunu dôkazného bremena
na žalobcu dokázať, v ktorom časovom období, aké plnenie a v akom rozsahu poskytol, a tým vznik
nároku na zaplatenie ceny tohto poskytnutého plnenia. Žalobca v priebehu konania pred okresným
súdom napriek vykonanému procesnému poučeniu a do rozhodnutia napadnutým rozsudkom neoznačil
a neposkytol relevantné dôkazy o vzniku nároku na zaplatenie ceny plnenia vyúčtovaného faktúrou
č. 20200006 zo dňa 02.03.2020 a ani dôvodnosť jej výšky. Okolnosti v súdnej veci nedávali zákonný
priestor k tomu, aby aktivitu preberal súd namiesto sporovej strany

46. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom a zhodnoteniam bol preto rozsudok okresného súdu v
napadnutom výroku II., ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdený za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP za
rešpektovania kontradiktórnosti konania a ust. § 366 CSP, podľa ktorého prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, nemôžu
tvoriť relevantný základ pre odvolacie konanie.

47. Ako vecne správne boli potvrdené i závislé výroky o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
(III., IV.), ktoré však osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu neboli napadnuté.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca so svojim odvolaním nebol
úspešný, a preto krajský súd žalovanému ako úspešnému účastníkovi odvolacieho konania priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.



Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.