Základná škola s materskou školou, Hurbanova 27, Martin


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920201944
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5920201944.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: Mgr. X.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, M. U., proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, so
sídlom Hurbanova 27, Martin, IČO: 30 233 844, právne zastúpenému Mgr. Petrom Balážom, advokátom
so sídlom U. XXXXX/XX, Y., o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, určenie
jeho ďalšieho trvania a zaplatenie náhrady mzdy, na základe odvolania žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Ružomberok č.k. 2Cpr/28/2020-55 zo dňa 16.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) pri aplikácii § 145 ods. 1
CSP a § 146 ods. 1 CSP (citované v napadnutom uznesení) zastavil konanie na základe dispozitívneho
úkonu (späťvzatia žaloby) žalobkyne.
2.Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu (o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru
dané žalobkyni žalovaným dňa 7.10.2020 je neplatné, (určenie) že pracovný pomer medzi žalobkyňou
a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.07.2010 v znení neskorších úprav naďalej trvá a o
vyplatenie náhrady mzdy v sume priemerného zárobku od 8.10.2020 až do času, keď žalovaný umožní
žalobkyni pokračovať práci) zobrala žalobkyňa späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné
prejednanie sporu (§ 168 CSP) a pojednávanie, preto súhlas žalovaného so späťvzatím nebol potrebný.

3.O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s § 256 ods. 1 CSP tak, že zohľadnil procesné
zavinenie žalobkyne spočívajúce v späťvzatí žaloby bez uvedenia dôvodu, na základe ktorého by mohol
dospieť k záveru o zavinení zastavenia konania žalovaným, preto mu priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobkyňa zobrala žalobu v celom
rozsahu späť podaním zo dňa 2. 12. 2020, pričom na tom istom súde dňa 2. 12. 2020 podala žalobu s
totožným obsahom. Na základe tejto žaloby je v súčasnosti vedené konanie pod sp. zn. 3Cpr/31/2020,
ktorého predmetom je totožný nárok žalobkyne, definovaný tými istými skutkovými tvrdeniami, ako v
prípade tohto/zastaveného konania.
5.Odvolateľ vidí v konaní žalobkyne šikanózny výkon práva na súdnu ochranu a snahu obísť elektronickú
podateľňu a zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu. Nie je totiž iný dôvod na to, aby žalobkyňa
podávala v krátkom časovom slede po sebe dve úplne na vlas rovnaké žaloby. Jediný rozdiel je v
tom, že v prvom konaní nebola právne zastúpená, čo sa dalo vyriešiť jednoducho - udelením plnej
moci advokátovi na právne zastupovanie. Zo strany žalobkyne sa jedná o konanie, ktorým len navyšuje



byrokraciu a náklady na vyriešenie otázky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. V
dôsledku tohto jej konania sa predlžuje čas, v ktorom súd celú vec rozhodne.

6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že podané žaloby nie sú totožné. I keď sa nimi
domáha toho istého, obsah druhej žaloby je upravený po konzultácii s advokátom. Dôrazne poprela, že
by jej záujmom bol šikanózny výkon práva na súdnu ochranu alebo snaha obísť elektronickú podateľňu.
Dôvod podania druhej žaloby bol jediný, a to, že ju v ňom zastupuje advokátka a došlo k úprave žaloby.
Úvahy žalovaného o tom, ako sa mohlo riešiť prevzatie zastupovania nie sú právne významné, je to iba
na vôli procesnej strany. Je to práve ona/žalobkyňa, kto má eminentný záujem vec riešiť v čo najkratšom
čase, preto je nezmyselné tvrdenie, že má záujem naťahovať čas.

7.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ § 359 CSP) preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

8. Sporové súdne konanie (akým je i súdená vec) je ovládané dispozičnou zásadou. Konštatované
znamená, že žalobca/žalobkyňa je „dominus litis - pán sporu“, čoho konkrétnym prejavom je (okrem
iných aj) subjektívne právo vziať žalobu späť. V tejto spojitosti právna úprava vymedzuje jediný dôvod,
spôsobilý prelomiť toto oprávnenie (dispozíciu) žalobcu, a to uvedenie vážneho dôvodu nesúhlasu
so späťvzatím žaloby, s výnimkou späťvzatia žaloby pred predbežným prejedaní sporu alebo pred
pojednávaním, kedy súhlas žalovaného podmienkou nie je .
9.Takáto procesná situácia - konanie v štádiu pred predbežným prejedaní sporu, resp. pred
pojednávaním - je daná i v posudzovanej veci, čo bez ďalšieho vedie ku konštatovaniu vecnej správnosti
napadnutého výroku okresného súdu o zastavení konania. Zákonodarca totiž v tejto počiatočnej fáze
konania priznal vôli žalobcu nepokračovať v konaní rozhodujúci význam, preto nie je daný žiadny
„procesný priestor“ pre hodnotenie/zvažovanie relevancie prípadných dôvodov nesúhlasu žalovaného
(so späťvzatím žaloby).

10.Odhliadnuc od konštatovaného/určujúceho záveru, možno nad bezprostredne nevyhnutný rámec
dodať, že i v prípade, ak by prichádzalo do úvahy posudzovanie dôvodov nesúhlasu žalovaného,
jeho odvolacia argumentácia by neobstála. Primárne totiž ostáva v rovine domnienky jeho úvaha, že
žalobkyňa svojim postupom mieni obchádzať systém náhodného prideľovania sudcu. Predovšetkým
však žalovaný konkrétne nešpecifikuje, v čom má spočívať jeho zásadný/kvalifikovaný záujem na
pokračovaní v predmetnom spore. Inými slovami, z predostretého opravného prostriedku nie je možné
vyvodiť vážny dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby tak, aby bolo možné uzavrieť, že záujem
žalovaného na pokračovaní v konaní (v danej veci však len hypoteticky - viď bod 9 tohto odôvodenia)
je významnejší, než dispozícia žalobcu predmetom konania. Uvedené platí o to viac, že (práve a len)
žalobkyňu pri jednotlivých uplatnených nárokoch viažu príslušné prekluzívne a premlčacie lehoty.

11.Na základe opísaného krajský súd napadnuté uznesenie, čo do zastavenia konania pre späťvzatie
žaloby, potvrdil.
12.Rovnako postupoval aj ohľadne výroku o trovách prvoinštančného konania ako (výroku) závislom
od rozhodnutia o zastavení konania. Okresný súd totiž náležite aplikoval procesné normy upravujúce
zásadu zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení sporového súdneho konania.

13.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
1 CSP. Žalovaný - odvolateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto žalobkyni vznikol (voči nemu)
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O konečnej výške týchto trov rozhodne,
po ich posúdení podľa § 251 CSP, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.