Motyka - Ing. Motyka Karol


Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7Cpr/8/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612202659
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8612202659.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu R. U., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. XXX/X, XXX XX P., občan SR zastúpený L.. M. T., advokátom, so sídlom Cintorínska 554/67,
091 01 Stropkov, IČO: 42 083 737 proti žalovanému Motyka - Ing. Motyka Karol, miesto podnikania
Kalinčiakova 1037/8, 091 01 Stropkov, IČO: 30 301 351, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, o zaplatenie 2 000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 905,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
z dlžnej sumy od 24.5.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

IV. Žalobca je povinný zaplatiť znalkyni Ing. Kataríne Krajkovičovej, so sídlom v Prešove, Zimná 15 sumu
441,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť znalkyni Ing. Kataríne Krajkovičovej, so sídlom v Prešove, Zimná 15
sumu 96,84 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 11.4.2012 požadoval, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2 000,- eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 31.5.2010 k uzatvoreniu pracovnej
zmluvy, podľa ktorej žalobca pracoval u žalovaného ako vodič kamiónovej dopravy. Medzi žalobcom
a žalovaným došlo následne k dojednaniu, že dohodnutá mzda 358,50 eura bude pri výkone práce
vodiča navýšená o 0,09 eura za každý žalobcom odjazdený kilometer. Keďže žalovaný neplnil svoje
povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy a všeobecne záväzných predpisov, došlo
dňa 29.12.2010 zo strany žalobcu k ukončeniu pracovného pomeru jeho okamžitým skončením podľa
§ 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a žalobca podal na žalovaného z dôvodu nevyplatenia mzdy
na Obvodnom oddelení PZ v Stropkove trestné oznámenie, ktoré bolo uznesením ČVS: ORP-4/
SP-SK-2011 zo dňa 21.1.2011 odmietnuté. Žalobca má za to, že žalovaný v rozpore s § 120 ods.
3 Zákonníka práce neustanovil žalobcovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku,
určeného pre stupeň náročnosti práce žalobcu, keďže pracovné miesto žalobcu zodpovedalo tretiemu
stupňu náročnosti práce podľa písm. c) prílohy č. 1 Zákonníka práce, za čo mal dostávať minimálnu
mesačnú mzdu vo výške 430,78 eura. Žalobca má za to, že v zmysle §§ 121, 122 a 123 Zákonníka práce



mu patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, prácu vo sviatok a nočnú prácu, ako aj náhrada mzdy
v zmysle §§ 69 ods. 4 a 116 ods. 3 Zákonníka práce. Zo strany zamestnávateľa nedošlo k riadnemu
splneniu nárokov žalobcu aj podľa § 5 a § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Žalobca trvá na svojich nárokoch vyplývajúcich z pracovného pomeru založeného medzi žalobcom a
žalovaným, pričom si v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatňuje aj úroky z
omeškania vo výške 9 % ročne od 1.2.2011. Žalobca je obmedzený výškou svojich finančných príjmov
a súdnym poplatkom, preto si uplatňuje od žalobcu v tomto konaní len zaplatenie sumy 2 000,- eur, aj
keď má za to, že jeho nároky presahujú sumu 9 000,- eur.

3. Vo veci Okresný súd Svidník vydal dňa 15.5.2012 platobný rozkaz č. k. 7Cpr/8/2012-23.

4. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu žalovaný podal dňa 6.6.2012 odpor, ktorý odôvodnil
tým, že skutkové okolnosti, ktoré majú byť titulom pre uplatňovanie nároku žalobcu sa nezakladajú na
pravde. Z uznesenia OO PZ Stropkov zo dňa 21.1.2011, ČVS: ORP-4/SP-SK-2011, je zrejmé, že trestné
oznámenie žalobcu nepovažoval poverený príslušník PZ za dôvodné, preto ho odmietol. Žalobou nie
je špecifikovaná požadovaná suma 2 000,- eur, z akých zložiek uvedená náhrada pozostáva a aký je
právny titul uplatňovaného nároku. Žalovaný nárok žalobcu neuznáva, práve naopak, sám žalobca, ako
zamestnanec spôsobil žalovanému škodu.

5. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ( účinného v čase podania odporu ), ak čo len jeden z odporcov podá včas
odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi
pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám
za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

6. Po pripustení rozšírenia petitu žaloby uznesením zo dňa 3.6.2013 bol predmetom konania nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 5 010,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 1.2.2011 do zaplatenia. Žalobca
vymedzil predmet konania písomným podaním zo dňa 23.4.2013 na čl. 71 spisu, ako nevyplatené
mzdové nároky vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2010.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom a zistil tento
skutkový stav:

8. Z pracovnej zmluvy na čl. 4 spisu súd zistil, že žalovaný uzatvoril so žalobcom pracovnú zmluvu dňa
31.5.2010 na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 3.2.2010, na pozíciu: vodič kamiónovej dopravy s
miestom výkonu práce Fy. MOTYKA. Mzda bola dohodnutá zmluvnými stranami vo výške 358,50,- eura
(10 800,- Sk) mesačne, s výplatným termínom stanoveným najneskôr 30. deň nasledujúceho mesiaca.
Rozvrhnutie pracovného času a prestávky v práci boli stanovené v súlade s ustanoveniami § 85 až 99
Zákonníka práce na 40 hodín týždenne.

9. Písomným podaním zo dňa 29.12.2010 označeným ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru
dané zamestnancom podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP“ na č.l. 5 spisu, žalobca okamžite ukončil pracovný
pomer so žalovaným uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2010, a to ku dňu jeho
doručenia. Ako dôvod uviedol neuhradenie časti mzdy za jún - december 2010, spočívajúci v neuhradení
dohodnutej mzdy za odjazdené kilometre v počte 100 000 km po 0,09 eura a ďalej z dôvodu neuhradenia
stravného za obdobie od podpisu pracovnej zmluvy.

10. Zo žiadosti o vyplatenie dlžnej mzdy zo dňa 29.12.2010 na čl. 6 spisu súd zistil, že žalobca pred
podaním žaloby vyzval dňa 29.12.2010 žalovaného o vyplatenie sumy 9 825,43 eura, titulom dlžnej
mzdy.

11. Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Stropkove č. ORP-4/SP-SK-2011 zo dňa
21.1.2011 / pripojený vyšetrovací spis/ je zrejmé, že vec podozrenia z trestného činu nevyplatenia mzdy
a odstupného podľa § 214 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný bolo odmietnuté.

12. Žalobca predložil ako dôkaz vlastnú evidenciu najazdených kilometrov na čl. 42 až 49, podľa ktorej
mal v mesiaci jún 2010 najazdiť 14 198 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite od
31.5.2010 do 30.6.2010; v mesiacoch júl a august 2010 najazdil 22 318 km, pričom na zahraničnej



pracovnej ceste bol nepretržite od 15.7.2010 do 31.8.2010; v mesiaci september 2010 najazdil 12 209
km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite od 1.9.2010 do 8.9.2010 a od 13.9.2010
do 30.9.2010; v mesiaci október 2010 najazdil 13 893 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol
nepretržite od 4.10.2010 do 30.10.2010; v mesiaci november 2010 najazdil 10 005 km, pričom na
zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite od 2.11.2010 do 6.11.2010 a od 11.11.2010 do 30.11.2010;
v mesiaci december 2010 najazdil 9 143 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite od
2.12.2010 do 20.12.2010.

13. Na pojednávaní konanom dňa 07.10.2013 žalobca uviedol, že žalobou si uplatňuje predovšetkým
diéty, na ktoré mal nárok pri služobných cestách a ušlú mzdu za dva mesiace, a to november a
december 2010. Pracovný pomer skončil z jeho strany, a to z dôvodu nevyplatenia mzdových nárokov,
pričom o odoslaní okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanému disponuje podacím lístkom.
Podľa pracovnej zmluvy mal dohodnutý druh práce, vodič kamiónovej dopravy. Mzdu mal dohodnutú
v pracovnej zmluve, inú dohodu ohľadne výšky mzdy nemal uzatvorenú. Mzda mu bola vyplácaná nie
naraz, ale postupne, niečo na účet a niečo v hotovosti. Výplatné lístky dostával, avšak k dispozícii
ich už nemá. Účet, na ktorý mu bola zasielaná mzda v SLSP, a.s. ešte má založený. Tvrdil, že so
zamestnávateľom mal dohodu, že dostane za každý odjazdený kilometer 0,09 eura. Na otázku svojej
zástupkyne uviedol, že si uplatňuje aj cestovné náhrady, príspevky na stravné ako aj náhradu mzdy za
nevyčerpanú dovolenku, nároky za prácu nadčas, prácu cez sviatky a náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku. Na otázku zástupcu žalovaného uviedol, že na zahraničných cestách mal k dispozícií
platobnú kartu žalovaného, ktorú používal na platenie výdajov, ako sú pokuty, opravy a 50,- eur na
zakúpenie stravy. Túto kartu žalobca používal a čerpal z nej prostriedky.

14. Na uvedenom pojednávaní žalovaný uviedol, že mzdové nároky ako zamestnávateľ si riadne
plnil, poukázal na to, že ako zamestnávateľ bol povinný vykonávať zrážky zo mzdy, pretože žalobca
mal viacero exekúcií. Celú mzdovú dokumentáciu bol žalovaný ochotný predložiť súdu. K sume 0,09
eura za kilometer uviedol, že ide o vnútropodnikovú smernicu, ktorú podpísali všetci šoféri, aby boli
motivovaní, ktorá spočívala v tom, že pokiaľ diéty za dané obdobie boli nižšie ako odjazdené kilometre
vynásobené 0,09 eura, tak zamestnanec dostal vyššiu sumu. Podľa žalovaného si žalobca zle vysvetlil
vnútropodnikovú smernicu, zrejme tak, že má nárok na mzdu, diéty a ešte aj kilometrovné. Ďalej uviedol,
že na začiatku pracovného pomeru poskytol žalobcovi cca 2 000,- eur alebo 2 500,- eur, aby si vyrovnal
dlžné výživné, aby nebol trestne stíhaný, k čomu majú aj dokumentáciu. Zamestnanci boli satelitne
sledovaní, k čomu majú počítačový program a prácu nadčas nevykonávali, pretože po odpracovanom
čase mali povinnú prestávku - odpočinok na lôžku a sobotu a nedeľu sa nejazdí.

15. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2014 zástupkyňa žalobcu navrhla zamerať dokazovanie na
zaplatenie sumy 5 010,- eur, titulom dlžného stravného podľa bodu 7 špecifikácie zo dňa 23.4.2013,
pričom vychádzali zo záznamov žalobcu.

16. Žalovaný predložil na čl. 96 až 121 spisu fotokópie počítačových satelitných výpisov jázd žalobcu za
obdobie od júna 2010 do decembra 2010. Uviedol, že z uvedených výpisov je zrejmé koľko dní žalobca
strávil na zahraničnej pracovnej ceste a súčasne tento počítačový systém vypočítal aj stravné, ktoré je
zamestnávateľ povinný vyplatiť. Sadzby stravného stanovené v tomto satelitnom počítačovom systéme
sú v súlade s opatrením ministerstva financií SR č. 517/2009 Z. z. Súčasťou fotokópií satelitných výpisov
jázd sú aj vyúčtovania pracovných ciest za každý jednotlivý kalendárny mesiac a výdavkové pokladničné
doklady zamestnávateľa. Všetky vyúčtovania pracovných ciest ako aj výdavkové pokladničné doklady
sú vlastnoručne podpísané. Žalobca teda svojim vlastným podpisom každý mesiac ( 6/2010 - 12/2010 )
potvrdil správnosť údajov uvedených v satelitných výpisoch a zároveň potvrdil vyplatenie uplatneného
zákonného nároku na stravné zamestnávateľom.

17. Z náhrady cestovných výloh od 1.6.2010 do 30.6.2010 a výdavkového pokladničného dokladu č.
cesťak6 súd zistil, že žalobca v mesiaci jún 2010 najazdil spolu 14 332 km, pričom na zahraničnej
pracovnej ceste bol nepretržite 30 dní a bola mu vyúčtovaná náhrada vo výške 1 289,87 eura, ktorá mu
bola vyplatená podľa výdavkového dokladu dňa 30.6.2010. Z náhrady cestovných výloh od 1.7.2010
do 31.7.2010 a výdavkového pokladničného dokladu č. cesťak7, súd zistil, že žalobca v mesiaci júl
2010 najazdil spolu 8 024 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite 18 dní a bola
mu vyúčtovaná náhrada vo výške 782,46 eura, ktorá mu bola vyplatená podľa výdavkového dokladu
dňa 31.7.2010. Z náhrady cestovných výloh od 1.8.2010 do 31.8.2010 a výdavkového pokladničného



dokladu č. cesťak8, súd zistil, žalobca v mesiaci august 2010 najazdil spolu 14 498 km, pričom
na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite 31 dní a bola mu vyúčtovaná náhrada vo výške 1
056,24 eura, ktorá mu bola vyplatená zálohou vo výške 56,56 eura a podľa výdavkového dokladu dňa
31.8.2010 suma 1 026,- eura. Z náhrady cestovných výloh od 1.9.2010 do 30.9.2010 a výdavkového
pokladničného dokladu č. cesťak9, súd zistil, že žalobca v mesiaci september 2010 najazdil spolu 11
875 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite 29 dní a bola mu vyúčtovaná náhrada
vo výške 942,98 eura, ktorá mu bola vyplatená zálohou vo výške 124,73 eura a podľa výdavkového
dokladu dňa 30.9.2010 suma 818,25 eura. Z náhrady cestovných výloh od 1.10.2010 do 31.10.2010 a
výdavkového pokladničného dokladu č. cesťak10, súd zistil, že žalobca v mesiaci október 2010 najazdil
spolu 11 975 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite 29 dní a bola mu vyúčtovaná
náhrada vo výške 1 197,70 eura, ktorá mu bola vyplatená zálohou vo výške 120,41 eura a podľa
výdavkového dokladu dňa 31.10.2010 suma 1 077,29 eura. Z náhrady cestovných výloh od 1.11.2010
do 31.11.2010 a výdavkového pokladničného dokladu č. cesťak11, súd zistil, že žalobca v mesiaci
november 2010 najazdil spolu 9 371 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite 29 dní a
bola mu vyúčtovaná náhrada vo výške 1 003,80 eura, ktorá mu bola vyplatená zálohou vo výške 204,34
eura a podľa výdavkového dokladu dňa 30.11.2010 suma 799,46 eura. Z náhrady cestovných výloh od
1.12.2010 do 31.12.2010 a výdavkového pokladničného dokladu č. cesťak12, súd zistil, že žalobca v
mesiaci december 2010 najazdil spolu 9 201 km, pričom na zahraničnej pracovnej ceste bol nepretržite
22 dní a bola mu vyúčtovaná náhrada vo výške 851,29 eura, ktorá mu bola vyplatená zálohou vo výške
139,81 eura a podľa výdavkového dokladu dňa 31.12.2010 suma 711,48 eura.

18. V písomnom podaní označenom ako „Záznam o skutkových tvrdeniach“ na čl. 134 spisu, žalobca
uviedol, že si nepamätá, aby podpisoval podobné papiere a už vôbec neobdŕžal sumy, ktoré vyplývajú
zo všetkých výdavkových pokladničných dokladov. Namietol originálnosť predložených dokladov, a má
za to, že zo strany žalovaného mohlo dôjsť k ich počítačovej úprave. Ako ďalej uviedol, podpisy na
výdavkových dokladoch za mesiace 6/2010, 7/2010, 8/2010, 9/2010 a 11/2010 nie sú s určitosťou jeho,
pričom pravosť ostatných podpisov je taktiež otázna.

19. Žalovaný vo svojom stanovisku zo dňa 27.01.2015 na čl. 136 spisu uviedol, že originály dokladov,
ktorých pravosť žalobca spochybňuje sú vedené v účtovníctve žalovaného a predložené budú súdu
na pojednávaní dňa 16.03.2015. Zároveň uviedol, že tvrdenia žalobcu o nepravosti jeho podpisov a o
neobdŕžaní uvedených súm sú nepravdivé, preto žalobcom uplatnený nárok považuje v celom rozsahu
za nedôvodný.

20. Na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015 boli žalovaným predložené originály cestovných výdavkov
a výdavkové doklady, ktoré sú totožné s fotokópiami založenými v spise. Zástupca žalobcu nemal
k predloženým originálom žiadne námietky. Žalovaný ďalej uviedol, že vo výdavkových dokladoch je
uvedený celkový zákonný nárok žalobcu za daný mesiac, ktorý podpísal. V priebehu mesiaca sa jeho
výplata realizovala rôznymi spôsobmi napr. výbermi a vo výdavkových dokladoch je celkový nárok, tzv.
diéty za zahraničnú cestu. Výplatu dostával žalobca na účet. Na uvedenom pojednávaní sa strany zhodli
na tom, že skutočne výdavkový doklad obsahuje celkový nárok na diétach, ktoré si žalobca vyberal aj
skôr, napr. z karty zamestnávateľa, tieto skutočnosti boli so žalobcom prebraté a on ich svojim podpisom
odsúhlasil.

21. Z protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 14.9.2011 na čl. 149 spisu súd zistil, že
zamestnávateľ porušil povinnosť priradiť pracovnému miestu vodič kamiónovej dopravy stupeň v súlade
s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 k zákonu č. 311/2001
Z. z. podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu
práce dohodnutého v pracovnej zmluve, čo je v rozpore s ustanovením § 120 ods. 3 zákona č. 311/2011
Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Ďalej zistil, že zamestnávateľ porušil povinnosť
poskytnúť zamestnancovi Alexandrovi Mayerovi, nar. 12.3.1963 za prácu vykonanú v období február
2010 až december 2010 mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň
náročnosti práce pracovného miesta vodič kamiónovej dopravy, čo je v rozpore s ustanovením § 120 ods.
1 zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ neposkytol
zamestnancovi Alexandrovi Mayerovi, nar. 12.3.1963 pri zahraničnej pracovnej ceste opakovane
vykonanej v období február 2010 až december 2010 popri náhrade preukázaných vedľajších výdavkov
vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške od 5 % do 40 % stravného ustanoveného podľa
§ 13 ods. 4 a 5, čím porušil povinnosť uspokojiť jeho nároky, čo je v rozpore s ustanovením § 14 v



nadväznosti na ustanovenie § 36 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov.

22. Z oznámenia žalovaného zo dňa 20.10.2016 na čl. 194 spisu súd zistil, že dňa 2.9.2016 v nočných
hodinách došlo k rozsiahlemu požiaru výrobných a kancelárskych priestorov na Cintorínskej ulici, ktoré
sú v jeho vlastníctve, kde má uložené písomnosti týkajúce sa podnikania zo živnostenského oprávnenia.
Pri tomto požiari došlo k zničeniu listín uložených v kancelárii, preto ich nevedel predložiť súdnej znalkyni.

23. Zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Kataríny Krajkovičovej č. 22/2016 zo dňa 30.11.2016 súd
zistil, že žalobcovi boli za obdobie od 3.2.2010 do 29.10.2010 vyplatené mzdové nároky bezhotovostne
vo výške 1 022,82 eura, boli mu vykonané zrážky zo mzdy vo výške 373,48 eura a vyplatené cestovné
náhrady v hotovosti vo výške 6 479,07 eura. Ďalej súd zistil, že priemerný mesačný zárobok žalobcu
ku dňu 29.12.2010 bol na základe pracovnej zmluvy vo výške 354,54 eura, na základe minimálneho
mzdového nároku vo výške 364,88 eura a na základe minimálneho mzdového nároku a vyčíslenej práce
nadčas vo výške 364,88 eura. Ku dňu skončenia pracovného pomeru mal žalobca 6 dní nevyčerpanej
dovolenky, za čo mu patrí náhrada mzdy vo výške 97,85 eura pri výpočte na základe pracovnej zmluvy a
vo výške 100,71 eura pri výpočte na základe minimálneho mzdového nároku. Minimálny mzdový nárok
určený pre pracovné miesto žalobcu podľa pracovnej zmluvy z 31.5.2010 je 369,24 eura. Mzdový nárok
žalobcu podľa pracovnej zmluvy z 31.5.2010 a jej prílohy t.j. vnútropodnikovej smernice žalovaného je
vo výške 358,50 eura. Počet hodín práce nadčas ( len na základe údajov zadaných žalobcom ) žalobcu
za obdobie od júna 2010 do decembra 2010 je 138 hodín, za čo prislúcha mzdové zvýhodnenie vo
výške 73,87 eura. Počet hodín práce vo sviatok ( len na základe údajov zadaných žalobcom ) je vo
výške 144 hodín, za čo prislúcha mzdové zvýhodnenie vo výške 152,32 eura. Nárok žalobcu vypočítaný
ako náhrada mzdy pre prípad okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 69 ods. 4 ZP je vo
výške dvojnásobku priemernej mzdy t.j. 709,07 eura pri výpočte na základe pracovnej zmluvy a vo výške
729,77 eura pri výpočte na základe minimálneho mzdového nároku. V prípade správnej evidencie jázd
výška stravného činí sumu 7 134,34 eura, z ktorej hodnota vreckového pri maximálnej výške 40 % je
2 849,74 eura.

24. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 27.12.2016 na čl. 198 spisu, uviedol, že znalec
vzhľadom na neúplnosť a neprehľadnosť evidencie predložil alternatívne odpovede k oprávnenosti
nárokov žalobcu, pričom ponecháva na úvahe súdu, aby o týchto nárokoch rozhodol.

25. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.2.2017 na čl. 203 spisu uviedol, že znalkyňa v znaleckom posudku
pokiaľ ide o otázku určenia výšky minimálneho mzdového nároku žalobcu uviedla, že žalovaný správne
ohodnotil pracovné miesto a priradil adekvátny stupeň náročnosti. Výška minimálneho mzdového nároku
mala v predmetnom prípade predstavovať sumu 369,24 eura ( 307,70 eura x 1,2 ). V pracovnej zmluve
zo dňa 31.5.2010 je výška mzdy stanovená v sume 358,50 eura, čo predstavuje sumu len o 10,74 eura
nižšiu ako je zákonný minimálny mzdový nárok. Znaleckým posudkom znalkyňa tiež, podľa jeho názoru,
správne uviedla dĺžku šiestich dní ako zostatok dovolenky ku dňu ukončenia pracovného pomeru,
čomu zodpovedá nárok vo výške 100,71 eura. Ďalej uviedol, že v prípade nároku na náhradu mzdy
pri okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, má zamestnanec
nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch
mesiacov. Vychádzajúc z výšky priemerného zárobku ( 364,88 eura ) vyčísleného znalkyňou na základe
minimálneho mzdového nároku, predstavuje suma náhrady mzdy pre prípad okamžitého skončenia
pracovného pomeru výšku 729,76 eura. Nemá námietky voči určeniu výšky stravného, keďže znalkyňa
uviedla, že výpočet stravného spracovaného žalovaným v prípade, že evidencia jázd je spracovaná na
základe reálnej prepravy, možno považovať za matematicky správne vyčíslené. Podotkol, že žalovaný
v konaní predložil fotokópie satelitných výpisov, z ktorých jasne vyplýva v akej výške malo byť stravné
reálne vyčíslené. Z vyúčtovania pracovných ciest ako aj výdavkových dokladov rovnako vyplýva, v akej
výške, za akým účelom a za aké obdobie boli finančné prostriedky vyplácané. Žalobca tieto výdavkové
doklady podpísal, čím potvrdil prevzatie finančných prostriedkov titulom stravného od žalovaného.
Vreckové predstavuje fakultatívny nárok, ktorý zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pri
zahraničnej pracovnej ceste v zmysle § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Znalkyňa
v znaleckom posudku pri výpočte vreckového vychádzala z výšky stravného podľa výdavkových
pokladničných dokladov, pričom vyčíslila iba maximálnu výšku vreckového, a to 40 % zo sumy stravného
( 2 849,74 eura ). Zamestnávateľ však môže rozhodnúť o výške stravného od 5 %, čo predstavuje
sumu 356,22 eura. Poukázal, že vreckové nepredstavuje obligatórny zákonný nárok a rovnako ani nárok



vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu dohodnutý medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako podotkol,
že žalobca si v konaní nárok na náhradu vreckového ani neuplatňuje, preto je otázka posudzovania
dôvodnosti a výšky tohto nároku irelevantná.
Ďalej uviedol, že pri otázke určenia výšky nároku za prácu nadčas a za sviatky poskytla znalkyňa
len údaj vyplývajúci z denníka žalobcu, ktorý podľa jej názoru je nepostačujúci na reálne vyčíslenie
výšky týchto nárokov. Považujú údaje vyplývajúce z osobného denníka žalobcu za neverifikovateľné
a nesprávne. Žalovaný nemá voči doručenému znaleckému posudku žiadne ďalšie námietky ani
pripomienky. Znaleckým posudkom č. 22/2016 zo dňa 30.11.2016 sa nepreukázala opodstatnenosť
žalobcom požadovaného nároku vo výške 5 010,- eur.
Na základe skutočností uvedených v znaleckom posudku a predmetnom konaní navrhol, aby súd priznal
žalobcovi mzdový nárok v celkovej výške 905,65 eura, predstavujúci súčet mzdových nárokov za:
a) rozdiel medzi mzdou podľa pracovnej zmluvy ( 358,50 eura ) a mzdovým nárokom podľa Zákonníka
práce ( 369,24 eura ) za obdobie jún 2010 až december 2010 v sume 75,18 eura,
b) zostatkovú dovolenku v dĺžke 6 dní, čo podľa znaleckého posudku predstavuje sumu 100,71 eura,
c) náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru v sume 729,76 eura.

26. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

27. Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok
na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

28. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

29. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,
náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/
pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom
zamestnancovi zo zisku po zdanení.

30. Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný zamestnancovi poskytnúť mzdu najmenej v sume
minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň") príslušného
pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca v kalendárnom mesiaci nedosiahne sumu minimálneho
mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou
mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému
pracovnému miestu.

31. Podľa § 120 ods. 3 Zákonníka práce, pracovné miesto podľa odseku 1 je súhrn pracovných činností,
ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ podľa
odseku 1 je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov
náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/2001/311/20170601> podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca
vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve.

32. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

33. Podľa § 130 ods. 1, Zákonníka práce, vyplácaná mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor,
ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu
zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca. Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom



druhu plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný
predpis.

34. Podľa § 130 ods. 3 Zákonníka práce, medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať
preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť
preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú.

35. Podľa § 130 ods.5 Zákonníka práce, pri vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný zamestnancovi
vydať doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach
poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, ak je zavedené
konto pracovného času, o vykonaných zrážkach zo mzdy a o celkovej cene práce. Doklad podľa
prvej vety sa poskytne v písomnej forme, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na jeho
poskytovaní elektronickými prostriedkami. Celkovú cenu práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a
náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení preddavok poistného na zdravotné poistenie,
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné
na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné
do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ.
Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola
mzda vypočítaná.

36. Podľa § 13 ods. 1, ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, pri zahraničnej pracovnej
ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok
ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej
mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej
republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej
republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12
hodín. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

37. Podľa § 14 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, zamestnancovi môže zamestnávateľ
poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších
výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/20150301>]
vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa
§ 13 ods. 4 a 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/20150301>. Po dobu
prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2002/283/20150301>) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej
cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2002/283/20150301>) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

40. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

42. Podľa § 187 ods. 1, ods. 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom



je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.
Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

43. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

44. Podľa § 215 ods.1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

45. Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je
zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

46. Žalobca vymedzil predmet konania tak, že v podstate požadoval zaplatenie mzdových nárokov a
cestovných náhrad za mesiace máj až december 2010 v celkovej výške 5 010,- eur s príslušenstvom.
Žalobca v priebehu konania upravoval výšku uplatnených nárokov, ako aj ich špecifikáciu rôzne,
pričom rozpor bol nielen medzi písomnými podaniami zástupcu žalobcu a jeho ústnymi prednesmi
na pojednávaní, ale aj medzi podaniami zástupcu žalobcu a výpoveďou samotného žalobcu na
pojednávaní.

47. Súd rozhodoval, na základe vyššie uvedených dôkazov vykonaných v tomto konaní, pričom sa
zameral na zistenie zákonných mzdových nárokov žalobcu vyplývajúcich z pracovného pomeru žalobcu
ako vodiča v medzinárodnej kamiónovej doprave za dané obdobie. S ohľadom na skutočnosť, že strany
sporu sa zhodli na tom, že mzdové nároky a náhrady boli vyplácané žalobcovi viacerými spôsobmi,
a to v hotovosti, bezhotovostne na účet, použitím karty zamestnávateľa a zrážkami zo mzdy, pre
výpočet mzdových nárokov žalobcu súd postupom podľa § 319 CSP nariadil znalecké dokazovanie.
Súdna znalkyňa pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzala len z obsahu spisu, keďže žalovaný
požadovanú mzdovú dokumentáciu pre požiar dňa 2.9.2016 v objekte podnikania nemohol predložiť.

48. Nebol sporný medzi stranami vznik pracovného pomeru od 3.2.2010 na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 31.5.2010, pričom žalobca vykonával prácu vodiča v medzinárodnej kamiónovej doprave. Rovnako
nebolo sporné okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu listom zo dňa 29.12.2010.
Medzi evidenciou jázd, ktoré viedol žalobca a žalovaný existujú nepatrné rozdiely v odjazdených
kilometroch, preto súd v tomto konaní považoval za preukázané odjazdené kilometre vo výške, na
ktorej sa strany zhodli, čo v podstate zodpovedá evidencii žalovaného prostredníctvom satelitného
systému / č.l. 96 až 121 spisu /. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 7.10.2013 potvrdil, že dostával
výplatné lístky, ako aj to, že mzda mu bola vyplácaná postupne, niečo na účet a niečo v hotovosti
a používal aj platobnú kartu žalovaného na zakúpenie stravy. Žalovaný predložil súdu vyúčtovanie
cestovných výloh za dané obdobie ako aj výdavkové pokladničné doklady podpísané žalobcom. Žalobca
síce spochybňoval pravosť svojho podpisu, avšak na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015 sa zhodol
s vyjadrením žalovaného, že vo výdavkových dokladoch je uvedený celkový zákonný nárok žalobcu
na tzv. diéty za daný mesiac a v priebehu mesiaca sa jeho výplaty realizovali rôznymi spôsobmi. Pri
podpise výdavkových dokladov mu boli uvedené skutočnosti vysvetlené. Žalobca tak na pojednávaní
potvrdil podpisovanie výdavkových dokladov a spolu s jeho tvrdením, že mu boli poskytované aj výplatné
lístky je súd toho názoru, že žalobca mal reálne možnosť skontrolovať správnosť vyúčtovania mzdových
nárokov a cestovných náhrad, na ktoré mu vznikol nárok. Strany sporu sa teda zhodli na tom, že diéty
boli žalobcovi vyplácané postupne a žalobca svojim podpisom potvrdil správnosť vypočítaných nárokov.
Naviac, na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015 boli žalovaným predložené originály cestovných
výdavkov a výdavkové doklady, ktoré sú totožné s fotokópiami založenými v súdnom spise a žalobca
k nim nemal žiadne námietky. Pokiaľ ide o výpočet stravného podľa údajov žalovaného, tento je podľa
znalkyne matematicky správne vyčíslený vo výške 7 124,34 eur.

49. S ohľadom na dôkaznú situáciu v konaní / nedostatočná mzdová dokumentácia/ je možné uzavrieť,
že žalobcovi vznikol mzdový nárok v celkovej výške 905,65 eur, ktorý predstavuje súčet týchto nárokov:
a) rozdiel medzi mzdou podľa pracovnej zmluvy ( 358,50 eura ) a minimálnym mzdovým nárokom
podľa Zákonníka práce ( 369,24 eura ) za obdobie jún 2010 až december 2010 v sume 75,18 eura,
b) náhrada mzdy za zostatkovú dovolenku v dĺžke 6 dní, čo podľa znaleckého posudku predstavuje
sumu 100,71 eura a c) náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru v sume priemerného
mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 729,76 eura / 2x 364,88 eur/.



Pokiaľ ide o vreckové podľa § 14 zákona o cestovných náhradách, toto nie je obligatórny zákonný
nárok žalobcu a je na zamestnávateľovi, či ho poskytne za splnenia zákonných podmienok. V prípade
nárokov za prácu nadčas a vo sviatok znalkyňa vychádzala len z tvrdení žalobcu, ktoré sú však
neverifikovateľné a nepostačujúce. Z týchto údajov nie je možné vyšpecifikovať čas strávený na ceste
nad rámec pracovného času ani čas, kedy bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu počas soboty a
nedele, príp. čerpal náhradné voľno a žalovaný evidenciu práce nadčas nepredložil.

50. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z dlžnej sumy, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej
výške od 24.5.2012, kedy bola žaloba doručená žalovanému. Žalobca prvýkrát vyzval žalovaného na
zaplatenie mzdových nárokov, ktoré mu boli priznané v tomto konaní až v samotnej žalobe.

51. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

52. O trovách strán, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Úspech žalobcu v konaní je v sume 905,65 eura z uplatnených 5
010,- eur, teda v rozsahu 18 % a úspech žalovaného je 82 %. Prevyšujúci úspech žalovaného je 64 %,
preto žalovaný má nárok na náhradu rov konania v rozsahu 64 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

53. Postupom podľa § 319 CSP súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom súdna znalkyňa Ing. Katarína
Krajkovičová vyúčtovala znalečné vo výške 537,84 eura, ktoré jej bolo priznané. Na zaplatenie trov tohto
dôkazu súd zaviazal strany sporu podľa pomeru ich úspechu vo veci a to tak, že žalobca je povinný
zaplatiť znalkyni Ing. Kataríne Krajkovičovej, so sídlom v Prešove, Zimná 15 sumu 441,- eur ( 64 %
z 537,84 eura ) do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť znalkyni Ing.
Kataríne Krajkovičovej, so sídlom v Prešove, Zimná 15 sumu 96,84 eura ( 18 % z 537,84 eura ) do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.



Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).