Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky


Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/6/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2622200818
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2622200818.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobcov: v 1. rade: H. P.,
nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX, v 2. rade: H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX, v 3.
rade: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, vo 4. rade: C. F., nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., Š.
XXXX/4, v 5. rade: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v 6. rade: J. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Č., H. F. XXX, v 7. rade: Ing. Z. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-R., H..K..Š. XXX, v 8. rade: Mgr.
R. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., X. XXXX, v 9. rade: Z. Š., nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v
10. rade: Mgr. R. Š. F., nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v 11. rade: Mgr. J. P. E., nar. X.X.XXXX,
bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v 12. rade: L. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-R., L. K. XXX/X, v 13. rade: G. H.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v 14. rade: U. H., nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X,v
15. rade: K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v 16. rade: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-
R., Š. XXXX/X, v 17. rade: H. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v 18. rade: Ing. G. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/X, v 19. rade: Y. H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX, v
20. rade: U. P., nar. 1.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/XX, v 21. rade: H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R., F.
L. XX, v 22. rade: Mgr. Z. P., nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., Š. XXXX/XX, v 24. rade: H. F., nar. XX.X.XXXX,
bytom Š.-R., E.. P. XXX/XX, v 25. rade: Ing. Z. F., nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., Y. XXXX/XX, v 26.
rade: E. K., nar. X.X.XXXX, bytom Š.-R., H..K.. Š. XXXX/X, všetci zastúpení: Advokátskou kanceláriou
JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 51, IČO: 47 234 318 proti žalovaným v 1. rade:
Mesto Šaštín-Stráže, IČO: 00 310 069, Šaštín-Stráže, Alej 549/36, zastúpený AK: BOHUNICKÝ & Co.
s.r.o., Bratislava, Lermontovova 16, IČO: 47 876 034, v 2. rade: Štátny fond rozvoja bývania, Bratislava,
Lamačská cesta 8, IČO: 31 749 542, v 3. rade: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
Bratislava, Námestie slobody 6, IČO: 30 416 094 o určenie neviazanosti právnymi úkonmi takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 8.2.2022 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia voči žalovaným v 1.
až 3. rade domáhali určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú viazaní právnymi vzťahmi založenými
dvomi zmluvami o úvere uzavretými v dňoch 27.12.2013 a 16.6.2014 medzi žalovaným v 1. rade ako
dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako veriteľom a právnymi vzťahmi založenými dvomi zmluvami o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti uzavretými v dňoch 27.1.2014 a 20.6.2014 medzi žalovaným v
1. rade ako záložcom a žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a určenia, že žalovaní v 1. a 3. rade
nie sú viazaní právnymi vzťahmi založenými zmluvou o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných
bytov uzavretou dňa 11.6.2014 medzi žalovaným v 1. rade ako žiadateľom a žalovaným v 3. rade ako
poskytovateľom a právnym vzťahom založeným záložnou zmluvou uzavretou dňa 24.11.2014 medzi



žalovaným v 1. rade ako záložcom a žalovaným v 3. rade ako záložným veriteľom. Súčasne požadovali
náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedli, že žalovaný v 1. rade odkúpil 6 bytových domov, v ktorých je 30 bytov. Finančné
prostriedky na kúpu bytových domov získal sčasti na základe zmlúv o úvere uzavretých dňa 27.12.2013
a 16.6.2014 so žalovaným v 2. rade (suma 543 600 € a 639 800 €), sčasti na základe zmluvy o poskytnutí
dotácie uzavretej dňa 11.6.2014 so žalovaným v 3. rade (suma 274 200 €) a sčasti na základe zmluvy
o uzatvorení budúcich nájomných zmlúv a zmluvy o uzatvorení budúcich kúpnych zmlúv, obe v jednom
dokumente, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a jednotlivými žalobcami, ktorí poskytli financie na
kúpu bytových domov (suma 524 838,36 €). Žalobcovia uzavreli zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a
nájomné zmluvy v domnení, že po splnení dohodnutých podmienok nadobudnú nehnuteľnosti do svojho
vlastníctva. Od uzavretia nájomných zmlúv byty nerušene užívali, riadne uhrádzali nájomné a ostatné
platby. Žiadna zmluvná strana nemala pochybnosti o platnosti nájomných zmlúv a zmlúv o budúcich
kúpnych zmluvách.

3. Dňa 26.5.2021 vykonal žalovaný v 2. rade v sídle žalovaného v 1. rade kontrolu za účelom
dodržiavania zmluvných podmienok a dodržiavania všeobecných právnych predpisov k poskytnutému
úveru k jednej z úverových zmlúv uvedených vyššie. V závere správy z finančnej kontroly sa konštatuje,
že žalovaný v 1. rade mal svojím konaním porušiť ustanovenia zákona o dotáciách na rozvoj bývania
a o sociálnom bývaní, zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a o slobodnom prístupe k
informáciám. Žalovanému v 1. rade boli navrhnuté odporúčania na nápravu zistených nedostatkov a
na odstránenie príčin ich vzniku (medzi iným tiež vypovedať nájomné zmluvy a uzatvoriť nové nájomné
zmluvy pre nájomcov v stanovených bytových domoch). Z následného konania žalovaného je zrejmé, že
sa snaží zhojiť svoje pochybenia a zabrániť možným sankciám od žalovaného v 2. rade, príp. žalovaného
v 3. rade. Žalovaný v 1. rade spochybňuje platnosť uzavretých právnych vzťahov so žalobcami, vyjadril
sa, že nájomné zmluvy považuje za neplatné a neúčinné. Po niekoľkých rokoch akceptovania ním
vytvoreného právneho stavu chce ukončovať nájomné vzťahy a argumentuje údajnou nemožnosťou
užívania bytov. Pritom od žalobcov zobral pol milióna Eur na výstavbu bytových domov. Ďalšie finančné
prostriedky investovali žalobcovia do zhodnotenia bytov. Žalobcovia si pokladajú otázku, či žalovaní v
2. a 3. rade mali dostatok informácií pri uzatváraní úverových zmlúv a zmluvy o poskytnutí dotácie.
Žalobcovia požadujú súdny prieskum uvedených zmlúv. Je otázne, či sú žalovaní zmluvami, ktoré
uzavreli, viazaní. Ak by bolo žalobe vyhovené, byty by naďalej nebolo možné klasifikovať ako sociálne
byty, čo by malo zásadný dopad na žalobcov.

4. Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že ani jeden zo žalobcov nie je v žiadnom právnom vzťahu so
žalovaným v 2. rade ani so žalovaným v 3. rade. Napriek tomu sa žalobcovia domáhajú určenia, že
žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade, resp. žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade nie sú viazaní
právnymi vzťahmi, ktoré medzi sebou založili uzavretím úverových zmlúv, zmlúv o zriadení záložného
práva či zmluvy o dotácii, pričom žalobcovia nie sú účastníkmi týchto zmlúv, resp. právnych vzťahov z
nich vyplývajúcich. Žalovaný v 1. rade má jednoznačný názor, že nie je možné domáhať sa neplatnosti
právneho vzťahu, neexistencie právneho vzťahu alebo určenia, že strany zmluvného vzťahu nie sú
zmluvou či právnym vzťahom viazané, ak žalobca nie je účastníkom tejto zmluvy alebo právneho vzťahu.
Uviedol tiež, že v danej veci nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Samotní
žalobcovia tvrdia, že stav ich neistoty spočíva v konaní žalovaného v 1. rade, ktorý sa snaží ukončiť
ich nájomné vzťahy, čím je ohrozená ich bytová otázka. Určenie neplatnosti, ale ani určenie platnosti
zmlúv, resp. právnych vzťahov medzi žalovanými v 1., 2. a 3. rade nie je spôsobilé odstrániť neistotu
ani ohrozenie nájomných vzťahov medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade. Žalobcovia nepreukázali
naliehavý právny záujem na požadovanom určení a preto žalovaný v 1. rade navrhuje žalobu zamietnuť.
Vzťahy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade z nájomných zmlúv a zo zmlúv o budúcich kúpnych
zmluvách nemajú súvislosť s požadovaním určením. I tak žalovaný v 1. rade uviedol, že nájomné zmluvy
podpisoval so žalobcami bývalý primátor. Po zistení nedostatkov na základe finančnej kontroly žalovaný
v 1. rade nechcel primárne ukončiť nájomné vzťahy. Ponúkol žalobcom podpísanie nových nájomných
zmlúv, ponúkol im tiež vrátenie finančnej zábezpeky zaplatenej žalobcami na základe zmlúv o budúcich
kúpnych zmluvách. K dohode neprišlo.

5. Žalovaný v 2. rade namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, nakoľko žalobcovia nie
sú účastníkmi úverových zmlúv ani záložných zmlúv, so žalovaným v 2. rade nie sú žalobcovia v žiadnom
právnom vzťahu. Ďalej uviedol, že žalobcovia neosvedčili naliehavý právny záujem na požadovanom



určení, má za to, že vyhovenie žalobe by neviedlo k odstráneniu neistoty žalobcov. Napokon uviedol,
že nedostatky zistené finančnou kontrolou nespôsobujú neplatnosť úverových zmlúv a záložných zmlúv
uzavretých medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Za súlad nájomných zmlúv s platnými právnymi predpismi
a úverovými zmluvami, ktoré boli uzavreté so žalobcami, zodpovedá v celom rozsahu žalovaný v 1.
rade. Žalovaný v 2. rade uzavrel úverové zmluvy so žalovaným v 1. rade po splnení všetkých zákonných
podmienok.

6. Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k zmluve uzavretej medzi ním a žalovaným v 1. rade. Uviedol, že pred
uzavretím zmluvy predložil žalovaný v 1. rade všetky dokumenty podľa zákona. V čase podania žiadosti
žalovaný v 1. rade ešte nebol vlastníkom bytových domov, v tom čase nebolo možné predpokladať
existenciu nájomných vzťahov. Mal tiež za to, že žalobcovia si museli byť vedomí toho, že keď mesto
schváli spôsob financovania nájomných bytov prostredníctvom dotácie, niektorí zo žalobcov nebudú
spĺňať podmienky na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalovaný v 3. rade má za to, že žalobcovia nepreukázali
neplatnosť zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. a 3. rade a preto žiadal žalobu zamietnuť.

7. Na pojednávaní konanom dňa 12.6.2023 právny zástupca žalobcov uviedol, že ich prioritným
záujmom je doriešenie veci v rámci rokovaní so žalovaným v 1. rade. Jedná sa ale o komplexný, zložitý
problém, ktorý nie je možné doriešiť na jednom - dvoch rokovaniach. Uviedol tiež, že žalobcom je zrejmé,
že žalobcovia nie sú účastníkmi ani úverových zmlúv, ani zmluvy o poskytnutí dotácie, na druhej strane
sa ale tieto zmluvy žalobcov dotýkajú. Mali za to, že podanie žaloby donúti žalovaného v 1. rade situáciu
riešiť.

8. Žalovaný v 1. rade uviedol, že rozumie konaniu žalobcov, vie, že sú vystrašení zo situácie. Stále
prebiehajú rokovania s cieľom túto situáciu nejako ukľudniť a vyriešiť ku spokojnosti oboch strán, čiže
žalovaného v 1. rade aj žalobcov.

9. Súd konštatuje, že imanentnou súčasťou každého súdneho konania je preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok),
respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (pozri rozsudok NS SR
sp. zn. 2Cdo 205/2009).

10. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 192/2001).

11. V danom prípade súd v otázke danosti aktívnej vecnej legitimácie dospel k záveru, že táto v konaní
nie je daná. Žalobcovia totiž nie sú účastníkmi hmotnoprávnych vzťahov, z ktorých vyvodzujú žalobou
uplatnené nároky, teda viazanosť či neviazanosť týmito hmotnoprávnymi vzťahmi. Žalobcovia nie sú
zmluvnou stranou ani zmlúv o úvere, ani záložných zmlúv, ani zmluvy o poskytnutí dotácie. Jedná sa
o hmotnoprávne vzťahy založené medzi žalovaným v 1. rade na jednej strane a žalovanými v 2. rade,
resp. žalovaným v 3. rade na strane druhej. Z hmotnoprávneho postavenia žalobcov v žiadnom prípade
nemožno vyvodiť procesné právo uplatňovať si žalobou požadované určenie, teda určenie, že žalovaní
nie sú viazaní právnymi vzťahmi, založenými vyššie uvedenými zmluvami. Žalobcovia v danom prípade
nie sú aktívne vecne legitimovaní, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby vo veci samej.

12. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo



d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Nakoľko sa v danom prípade jedná o tzv. určovaciu žalobu, aj v prípade, ak by bola vo veci daná
aktívna vecná legitimácia žalobcov, bolo by potrebné preukázanie naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda
žalobcov. Žalobcovia danosť naliehavého právneho záujmu na určení zdôvodnili tým, že v prípade
vyhovenia žalobe by prišlo k odstráneniu neistoty ohľadom bytovej otázky žalobcov.

14. V zmysle platnej právnej judikatúry naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je je
daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je
ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie
je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k
zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

15. V danom prípade je však zrejmé, že určenie, či existujú právne vzťahy založené úverovými a
záložnými zmluvami a zmluvou o poskytnutí dotácie uzavretými medzi žalovanými, by nemalo žiaden
dopad na právne postavenie žalobcov. Pokiaľ obavy žalobcov vyplývajú zo spochybňovania platnosti
nájomných zmlúv a zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách, odstránenie spornosti tejto otázky je možné
dosiahnuť iným spôsobom, teda v konaní, kde predmetom konania bude prieskum týchto zmlúv, a
nie zmlúv uzavretých žalovanými, o ktoré sa jedná v tomto konaní. Z uvedeného vyplýva, že ani v
prípade danosti aktívnej vecnej legitimácie, ktorá ale v tomto konaní nie je daná, by žalobcovia neboli
vo veci úspešní, nakoľko na nimi požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o dôvod pre zamietnutie
žaloby.

16. Nakoľko žalobcovia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby, navyše, na požadovanom
určení nie je naliehavý právny záujem, súd žalobu zamietol.

17. Z uvedeného dôvodu nebolo vykonané dokazovanie v merite veci.

18. Nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, žalovaní v 1. až 3. rade boli v konaní plne úspešní.
Preto im súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením
na základe vyčíslenia sumy zo strany žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.