Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200451
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1018200451.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu
a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: REZIDENCIA
Sírius, s. r. o., so sídlom: Hlavná 129, 080 01 Prešov, IČO: 47 426 209, zastúpený: PIHORŇA, LENÁRT,
JAŠŠO, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 50 453 785, proti žalovanému: Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30
416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1/2018, č. 06850/2018/SL/00626-M zo
dňa 15.01.2018, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky
č. 1/2018, č. 06850/2018/SL/00626-M z 15. januára 2018 ako aj rozhodnutie Ministerstva dopravy a
výstavby Slovenskej republiky č. 05086/201 7/SV/66253 z 22. septembra 2017 z r u š u j e a vec v r
a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Stavebný úrad mesta Prešov (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím č. B/8104/2015-Tu zo dňa
12.04.2016 umiestnil stavbu „Rezidencia Elamang - ul. Tarasa Ševčenka, Prešov“ na pozemkoch parc.
č. B.-K. XXXX; B.-K. XXXX; B.-K. XXXX; B.-K. XXXX: B.-K. XXXX/X; B.-K. XXXX: B.-V. XXXX/X; B.-V.
X XXX/X, v k. ú. U. a to pre žalobcu.

2. Okresný úrad Prešov (ďalej aj „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2- 2016/32761/82690/
ŠSS-ST zo dňa 21.07.2016 (ďalej aj „rozhodnutie okresného úradu“) v odvolacom konaní podla § 59
ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)
zamietol odvolanie účastníkov administratívneho konania proti územnému rozhodnutiu stavebného
úradu uvedenom v bode 1 tohto rozsudku.

3. Proti rozhodnutiu okresného úradu podala podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania podľa § 65 Správneho poriadku účastníčka konania Mgr. R. D., na základe ktorého po
predbežnom preskúmaní veci Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby
(ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) v konaní o preskúmaní rozhodnutia okresného úradu mimo
odvolacieho konania podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutím č. 05086/2017/SV/66253 zo
dňa 22.09.2017 (ďalej aj prvostupňové rozhodnutie“) zrušilo rozhodnutie okresného úradu.



3.1. V prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že predmetný návrh nie je v súlade so záväznou časťou
územnoplánovacej dokumentácie. V čase vydania rozhodnutia okresného úradu bol platný Územný
plán mesta Prešov v znení zmien a doplnkov 2012, schválený mestským zastupiteľstvom uznesením
č. 11/2013, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne závazným nariadením (ďalej len „VZN“)
č. 5/2013 v znení neskorších predpisov. Predmetná stavba je umiestnená na území, ktorému podľa
výkresu č. 2 (Funkčné využitie plôch) je priradené funkčné využitie B. 6. V záväznej časti územia s
regulatívom RL. B6 je stanovená - Plocha určená pre bývanie v bytových domoch v CMZ. Z hľadiska
funkčného využitia navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Prešov. Navrhovaná stavba
predstavuje dostavbu a prístavbu k existujúcim objektom, čím sa mení pôvodná urbanistická štruktúra
solitérnych stavieb. Preto podľa správneho orgánu prvého stupňa z hľadiska urbanistickej štruktúry
stavba „Rezidencia Elamang - ul. Tarasa Sevčenka”, nie je v súlade s kompozičným regulatívom mesta
Prešov „súbory bytových domov z 50 - tych až 60 - tych rokov 20. storočia zachovať v pôvodnej
urbanistickej (pôdorysnej) štruktúre” stanoveného v písmene e) Záväznej časti územného plánu mesta
Prešov v znení zmien a doplnkov 2012. Správny orgán prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie
okresného úradu je v rozpore s citovanými ustanoveniami právnych predpisov. Zo spisového materiálu
vyplýva, že okresný úrad si nezaobstaral všetky podklady tak, aby odstránil nedostatky v konaní a
rozhodovaní stavebného úradu. Rozhodnutie okresného úradu podľa správneho orgánu prvého stupňa
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávne posúdených podkladov podania
a obsahuje nesprávnu právnu úvahu, ktorou bol okresný úrad pri rozhodovaní vedený, čo je v rozpore s
§ 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
3.2. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že okresný úrad v odvolacom konaní zároveň
porušil niektoré procesnoprávne ustanovenia, pričom konštatoval: „podľa uznesenia Najvyššieho súdu
(2Sžp/20/2011) ak stavebný úrad doručuje písomnosti verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4, 61 ods. 4
stavebného zákona), je vylúčené, aby niektorým účastníkom konania bolo rozhodnutie doručované
do vlastných rúk podľa § 24 Správneho poriadku; v takom prípade doručenie písomného vyhotovenia
písomnosti do vlastných rúk niektorým účastníkom nemá právny účinok doručenia. Právny účinok
doručenia nastáva až pätnástym dňom od vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli. Doručovanie verejnou
vyhláškou sa nemalo kombinovať s doručením do vlastných rúk niektorým účastníkom konania. Táto
skutočnosť však nemá za následok nezákonnosť doručovania verejnou vyhláškou, ale jej následkom je
neúčinnosť doručenia do vlastných rúk, tak ako bolo uvedené vyššie.“
3.3. Správny orgán prvého stupňa ďalej konštatoval, že okresný úrad nezistil, že predmetný návrh nebol
predložený na posúdenie Ministerstvu obrany Slovenskej republiky podľa § 7 zákona č. 319/2002 Z.
z. o obrane štátu v znení neskorších predpisov a toto pochybenie neodstránil. K námietke týkajúcej
sa preukázania práva k pozemku ďalej konštatuje, že stanovisko Mestského úradu v Prešove, odboru
správy majetku mesta č. M/2015/3100226 zo dňa 05.08.2015 vypracovala zamestnankyňa mesta
Prešov Gabriela Kičurová na základe splnomocnenia primátorkou mesta, ktoré je súčasťou spisu.
Predmetné stanovisko podpísal vedúci odboru, splnomocnenie ktorého na tento právny úkon sa
v predloženom spisovom materiáli nenachádza. Posudzovanie zákonnosti postupu zamestnancov
Mestského úradu Prešov podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o obecnom zriadení“) vo veci legitímnosti stanoviska č. M/2015/3100226 zo
dňa 05.08.2015 nie je v právomoci orgánov štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného
poriadku.
3.4. Na záver uviedol, že okresný úrad je po vrátení spisu povinný opätovne rozhodnúť o odvolaní,
pričom je potrebné odstrániť vyššie uvedené nedostatky a zistiť presne a úplne skutočný stav veci.

4. Minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím ministra č. 1/2018,
č. 06850/2018/SL/00626-M zo dňa 15.01.2018 (napadnuté rozhodnutie) podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol,
že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že v čase, keď sa vydávalo územné rozhodnutie na predmetnú
stavbu, platil (ÚPN mesta Prešov v znení zmien a doplnkov z roku 2012, ktorý bol vyhlásený Všeobecne
záväzným nariadením Mesta Prešov č. 5/2013 v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov
č. 11/2013. V čl. 3 ods. 3A) časť „Základné kompozičné regulatívy mesta Prešov” písm. e) prílohy
„Záväzná časť územného plánu mesta Prešov v znení zmien a doplnkov 2012”, Všeobecne záväzného
nariadenia Mesta Prešov č. 5/2013 v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov č. 11/2013
je uvedené nasledovné: „súbory bytových domov z 50-tych až 60-tych rokov 20. storočia zachovať v
pôvodnej urbanistickej (pôdorysnej) štruktúre



4.1. Správny orgán prvého stupňa podľa žalovaného vo svojom rozhodnutí správne vytkol okresnému
úradu nesprávny spôsob doručovania, pričom túto svoju výhradu aj náležite vysvetlil.
4.2. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nemá v predmetnom konaní postavenie účastníka
konania, ale postavenie dotknutého orgánu. Okresný úrad Prešov mal osloviť Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky ako dotknutý orgán.
4.3. Za základný dôvod zrušenia rozhodnutia okresného úradu považuje žalovaný tú skutočnosť, že
rozhodnutie o umiestnení stavby bolo vydané v rozpore s hmotným právom a to konkrétne Všeobecne
záväzným nariadením Mesta Prešov č. 5/2013, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu
mesta Prešov v znení Zmien a doplnkov 2012 v znení Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Prešov č.
11/2013. Navrhovaná stavba „Rezidencia Elamang- ul. Tarasa Sevčenka, Prešov” predstavuje dostavbu
a prístavbu k už existujúcim objektom, čím sa mení pôvodná urbanistická štruktúra solitérnych stavieb.
4.4. K tvrdeniu Mgr. T. R. uvedenom v jeho vyjadrení k rozkladu, že list odboru správy majetku mesta
Prešov č. M/2015/11643 zo dňa 05.08.2015, nie je preukázaním vlastníckeho alebo iného práva k
pozemkom, ktoré sú tzv. „súhlasom vlastníka” podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo je v rozpore
s § 38 stavebného zákona. V danom prípade nejde o preukázanie iného práva k pozemkom a stavbám
podľa § 139 stavebného zákona, ale o súhlas mesta Prešov ako vlastníka pozemku v zmysle § 38
stavebného zákona, podl'a ktorého, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno
bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať
len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. Súhlas na umiestnenie stavby bol daný
listom odboru správy majetku mesta Prešov č. M/2015/11643 zo dňa 05.08.2015. Žalovaný konštatuje,
že v prvostupňovom rozhodnutí sa tento list mylne označuje ako list č. M/2015/3100226, a teda ide
iba o zrejmú chybu v písaní. Tento list vypracovala zamestnankyňa mesta Prešov Gabriela Kičurová
na základe splnomocnenia primátorkou mesta, ktoré je súčasťou spisu. List je podpísaný vedúcim
odboru správy majetku Mestského úradu v Prešove. Žalovaný sa stotožnil s názorom vysloveným
v prvostupňovom rozhodnutí, že posudzovanie zákonnosti postupu zamestnancov Mestského úradu
Prešov podľa zákona o obecnom zriadení vo veci legitímnosti stanoviska č. M/2015/11643 zo dňa
05.08.2015 nie je v právomoci orgánov štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného
poriadku. Uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení stavby je podpísané primátorkou
mesta Prešov, ktorá je jeho štatutárnym orgánom. Súčasťou výrokovej časti tohto rozhodnutia je aj obsah
listu č. M/2015/11643 zo dňa 05.08.2015. Je teda nepochybné, že primátorka mesta o obsahu tohto listu
vedela a bola s ním stotožnená.
4.5. Rozhodnutie okresného úradu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, z
nesprávne posúdeného podania navrhovateľa v územnom konaní (spoločnost' REZIDENCIA Sírius, s.
r. o.) a z nesprávne posúdených ďalších podkladov rozhodnutia. Rozhodnutie tiež obsahuje nesprávnu
právnu úvahu, ktorou bol okresný úrad pri rozhodovaní vedený. Preto je rozhodnutie okresného úradu
v rozpore s § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1, § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku, v nadväznosti najmä
na § 37 stavebného zákona.

II. Žaloba

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) v zákonnej lehote 03.04.2018
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového
rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj
„SSP“). Zo strany žalovaného, ako aj zo strany správneho orgánu prvého stupňa podľa žalobcu došlo
ich procesným postupom, ako aj ich rozhodnutiami k porušeniu ustanovení Správneho poriadku, a tým
aj k zásahu do práva žalobcu na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Namieta, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú v rozpore s ustanoveniami
§ 3 ods. 1, 4, 5, § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3, § 65 ods. 2, 3 Správneho poriadku. Ich postup bol
celkom nepochybne v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keďže v rámci konania neboli nimi
obstarané podklady, ktoré by dostatočne odôvodňovali závery prezentované v ich rozhodnutiach. Z
obsahu napadnutého rozhodnutia ani prvostupňového rozhodnutia absolútne nevyplýva, na základe
čoho dospeli k záveru o tom, že konkrétne územné rozhodnutie v spojení s rozhodnutím okresného
úradu je v rozpore s územným plánom. Poukázanie, resp. citácia určitých ustanovení územného plánu
totiž nemôže v žiadnom prípade ako odôvodnenie postačovať.



7. Uvádza, že žalovaný uviedol ako hlavný dôvod zrušenia prvostupňového rozhodnutia rozpor s
hmotným právom, a to konkrétne s VZN MP č. 5/2013 v znení VZN MP č. 11/2013. V rámci argumentácie
poukázal na skutočnosť, že aj územný plán platný a účinný v čase rozhodovania stavebného úradu
a okresného úradu obsahoval v čl. 3 ods. 3A časť „Základné kompozičné regulatívy mesta Prešov“
ustanovenie „súbory bytových domov z 50-tych až 60-tych rokov 20. storočia zachovať v pôvodnej
urbanistickej (pôdorysnej) štruktúre“. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaným poukázaná časť
textu sa nachádza v územnom pláne VZN MP 5/2013 v časti upravujúcej všeobecné a základné
kompozičné regulatívy mesta Prešov. Časť 3.B totožného územného plánu však upravuje „Prípustné,
obmedzujúce a vylučujúce podmienky pre využitie jednotlivých funkčných plôch“, a teda stanovuje pre
jednotlivé funkčné plochy konkrétne regulatívy zohľadňujúce osobitosti jednotlivých funkčných plôch.
Vo vzťahu k realizácii spornej stavby sa jednalo o regulatív RL B . 6 Plochy určené pre bývanie v
bytových domoch v CMZ (pozn. centrálnej mestskej zóne), ktorý v rámci svojich ustanovení neobsahuje
žiadne také obmedzenia, z ktorých by vyplývalo, že pôvodné územné rozhodnutie a teda aj zrušené
rozhodnutie okresného úradu bolo v rozpore s územným plánom. Na skúmanie vzťahu časti 3.A a
časti 3.B územného plánu je totiž potrebné uplatniť vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy,
kde časť 3.B, v danom prípade konkrétne RL B.6, predstavuje osobitnú úpravu majúcu prednosť
pred úpravou všeobecnou. Pokiaľ by teda obmedzenie týkajúce sa zachovania pôvodnej urbanistickej
štruktúry domov z 50-tych a 60-tych rokov malo platiť osobitne aj pre plochy určené pre bývanie v
bytových domoch v CMZ, bolo potrebné toto výslovne upraviť aj v časti RL B.6. Tento záver potvrdzuje
aj ďalší vývoj územnoplánovacej dokumentácie mesta Prešov, kde k takejto úprave regulatívu došlo,
avšak až územným plánom mesta Prešov z roku 2015, vyhláseným VZN MP č. 5/2017, teda v čase po
právoplatnosti územného rozhodnutia vo veci zrušeného rozhodnutia okresného úradu.

8. Právny stav v čase vydania zrušeného rozhodnutia okresného úradu aj rozhodnutia stavebného
úradu bol teda podľa žalobcu celkom nepochybne taký, že z časti 3.B, RL B 6 platného a účinného
územného plánu VZN MP 5/2013 nevyplývalo obmedzenie, na ktoré poukázal žalovaný, a pre ktoré
potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný a rovnako tak správny orgán prvého stupňa boli pritom
viazaní v zmysle § 65 ods. 3 Správneho poriadku hodnotiť zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí
výlučne vo svetle právneho stavu existujúceho v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Nemožno
preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové
okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

9. Žalovaný a rovnako tak ani správny orgán prvého stupňa nereflektovali v rámci rozhodovania
skutočnosť, že územný plán mesta je potrebné vnímať ako komplexný dokument, obsahujúci tak
všeobecné, ako aj konkretizujúce (osobitné) ustanovenia. Obsah jednotlivých ustanovení nie je možné
vytrhávať z kontextu celého dokumentu jeho textovej aj grafickej časti. Nepovažovali za potrebné hlbšie
sa zaoberať otázkou, či konkrétna stavba, pre ktorú bolo územné rozhodnutie vydané, vyhovuje alebo
nevyhovuje regulatívu podľa čl. 3 časť. 3.A písm. e) územného plánu č. 5/2013, a ak nevyhovuje, tak z
akých dôvodov. Navrhovaná stavba nemohla byť v rozpore s územným plánom mesta Prešov v znení
VZ-N MP 5/2013, ktoré bolo v čase vydania zrušeného rozhodnutia okresného úradu a stavebného
úradu platným a účinným.

10. Pokiaľ žalovaný poukázal vo svojom zrušujúcom rozhodnutí aj na vady v doručovaní, tieto nie
je podľa žalobcu možné považovať za také vady, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia mimo
odvolacieho konania. Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžp 20/2011,
na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal žalovaný, vyplýva, že skutočnosť doručovania rozhodnutia
niektorým účastníkom konania do vlastných rúk a niektorým verejnou vyhláškou má ten následok, že
za doručenie s právnymi účinkami sa považuje 15-ty deň od vyvesenia verejnej vyhlášky. Samotná
skutočnosť doručovania rozhodnutia niektorým účastníkom do vlastných rúk má za následok „iba“
neúčinnosť takéhoto doručenia. Obdobné závery je možné prezentovať podľa žalobcu aj vo vzťahu
k absencii stanoviska Ministerstva obrany Slovenskej republiky k návrhu na vydanie územného
rozhodnutia podľa § 125 stavebného zákona.

11. Namieta, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na
skutočnosť, že stavebný úrad oznamoval začatie konania verejnou vyhláškou, a o tejto sa Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky mohlo, rovnako ako účastníci konania a ostatné dotknuté orgány dozvedieť
a následne v rámci konania uplatniť svoje námietky. Z ustanovenia § 36 Stavebného zákona navyše
na rozdiel od § 61 ods. 6 Stavebného zákona nevyplýva pre stavebný úrad v územnom konaní



povinnosť upovedomiť o začatí konania dotknuté orgány jednotlivo. Rovnako sa podľa neho žalovaný vo
svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že v rámci konania o podanom rozklade bolo
žalovanému doručené aj stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorom vyjadrilo súhlas
s umiestnením predmetnej stavby, s upozornením na potrebu dodržiavania príslušných ustanovení
zákona o obrane. Túto skutočnosť síce žalovaný v rekapitulácii priebehu konania na str. 3 napadnutého
rozhodnutia zmienil, avšak žiadnym spôsobom sa s ňou v ďalšom rozhodnutí nevysporiadal.

12. Poukazuje tiež na to, že otázkou dobromyseľnosti v zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 SSP sa žalovaný
ani správny orgán prvého stupňa vôbec nezaoberali a v rozhodnutiach sa o tejto pre rozhodnutie
významnej otázke nenachádza ani zmienka.

III. Vyjadrenie zˇalovane´ho

13. Žalovany´ vo vyjadreni´ k zˇalobe dorucˇenej spra´vnemu su´du dnˇa 11.07.2018 uviedol, zˇe so
žalobou nesúhlasí v plnom rozsahu a žiada ju v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietnuť. Má za to, že
napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, je v súlade
so zákonmi a ostatnými všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.
Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal a vysporiadal aj s nesprávnym postupom správneho
orgánu prvého stupňa pri doručovaní rozhodnutia účastníkom konania formou verejnej vyhlášky, a
zároveň doručovaním písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk niektorým účastníkom
konania, a s tým súvisiacim právnym účinkom doručenia rozhodnutia.

14. Žalovaný uvádza, že za základný dôvod zrušenia právoplatného rozhodnutia okresného úradu podľa
§ 65 ods. 2 Správneho poriadku považoval najmä tú skutočnosť, že rozhodnutie stavebného úradu bolo
vydané v rozpore s hmotným právom, a to konkrétne so všeobecným záväzným nariadením mesta
Prešov č. 5/2013, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Prešov, v znení zmien
a doplnkov 2012, v znení všeobecného záväzného nariadenia mesta Prešov č. 11/2013. Žalovaný po
preskúmaní rozhodnutia okresného úradu a súvisiaceho spisu zistil, že rozhodnutie okresného úradu
je v rozpore s viacerými ustanoveniami právnych predpisov. Zo spisového materiálu podľa žalovaného
vyplýva, že okresný úrad si nezabezpečil potrebné podklady tak, aby bolo možné odstrániť nedostatky
v konaní a v rozhodovaní stavebného úradu. Rozhodnutie okresného úradu vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu predmetnej veci, z nesprávne posúdených podkladov podania a okresný
úrad pri rozhodovaní nesprávne aplikoval správnu úvahu. Uvedené je v rozpore s § 3 ods. 1 a 5, § 32
ods. 1 a 2, § 46 a 47 ods. 3 Správneho poriadku. Predmetná stavba je umiestnená na území, ktorému
podľa výkresu č. 2 (Funkčné využitie plôch) je priradené funkčné využitie B.6. V záväznej časti územiu s
regulatívom RL.B6 je stanovená - Plocha určená pre bývanie v bytových domoch v centrálnej mestskej
zóne. Z hľadiska funkčného využitia navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom mesta Prešov.
Navrhovaná stavba sa nachádza na území centrálnej mestskej zóny Prešova, v ochrannom pásme
pamiatkovej rezervácie mesta Prešov, kde sú umiestnené solitárne budovy z 50-tych až 60-tych rokov
20. storočia. Na predmetné územie v záväznej časti územného plánu mesta Prešov, v znení zmien
a doplnkov 2012, v časti Základné kompozičné regulatívy mesta Prešov, v písmene e) je stanovený
záväzný regulatív „súbory bytových domov z 50-tych až 60-tych rokov 20. storočia zachovať v pôvodnej
urbanistickej (pôdorysnej) štruktúre“. Navrhovaná stavba predstavuje dostavbu a prístavbu k existujúcim
objektom, čím sa mení pôvodná urbanistická štruktúra solitérnych stavieb. Preto z hľadiska urbanistickej
štruktúry navrhovaná stavba nie je v súlade s kompozičným regulatívom mesta Prešov stanoveným v
písmene e) záväznej časti územného plánu mesta Prešov, v znení zmien a doplnkov 2012.

15. Uvádza, že sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaný sa pred vydaním napadnutého
rozhodnutia nezaoberal otázkou dobromyseľne nadobudnutých práv. Aj keď žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uvedené výslovne neuviedol, neznamená, že sa touto otázkou nezaoberal
a s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti nezvažoval, či a do akej miery prevažuje všeobecný
záujem na zrušení alebo zmene rozhodnutia okresného úradu nad záujmom na jeho zachovaní, teda do
akej miery prevažuje záujem na dôslednom uplatnení zákonnosti nad záujmom právnej istoty a ochrany
nadobudnutých práv žalobcu.

IV. Replika a duplika



16. Žalobca v replike zo dňa 25.07.2018 uviedol, že žalovaný nezaujíma jednoznačné stanovisko k
žalobnému bodu II a III žaloby, v ktorom bolo namietané, že napadnuté rozhodnutie bolo zrušené
aj z procesných dôvodov (vady v doručovaní, absencia stanoviska Ministerstva obrany Slovenskej
republiky). Rovnako poukazuje na to, že je neakceptovateľné, pokiaľ sa žalovaný nevysporiada s
otázkou dobromyseľne nadobudnutých práv.

17. Žalovaný v duplike zo dňa 22.03.2022 konštatoval, že má za to, že v napadnutom rozhodnutí,
konkrétne na strane 4, sa dostatočne vysporiadal s otázkou súladu návrhu žalobcu so záväznou
časťou územnoplánovacej dokumentácie. Rovnako uvádza, že procesnými nedostatkami v súvislosti
s doručovaním rozhodnutia okresného úradu sa žalovaný podrobne zaoberal, nakoľko v rozhodnutí
žalovaného je toto porušenie deklarované s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 2Sžp/20/2011, ktoré sa vyjadruje k obdobnej situácii.
S námietkou o tom, že sa nezaoberal otázkou dobromyseľne nadobudnutých práv pred vydaním
rozhodnutia žalovaného sa nestotožňuje. Aj keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stanovisko k
dobromyseľne nadobudnutým právam výslovne neuviedol, neznamená to podľa žalovaného, že sa touto
otázkou pred jeho vydaním nezaoberal a s prihliadnutím na všetky okolnosti a osobitosti nezvažoval, či
do akej miery prevažuje všeobecný záujem na zrušení alebo zmene rozhodnutia okresného úradu nad
záujmom na jeho zachovaní, teda do akej miery prevažuje záujem na dôslednom uplatnení zákonnosti
nad záujmom právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv navrhovateľa stavby. Rovnako ako postup,
aj napadnuté rozhodnutie považuje za súladné so zákonom a všetky skutočnosti týkajúce sa danej veci
podrobne odôvodnené.

V. Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 2 ods. 1) SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za
rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Podlˇa § 3 ods. 5 Spra´vneho poriadku, rozhodnutie spra´vnych orga´nov musi´ vycha´dzatˇ zo
spolˇahlivo zistene´ho stavu veci. Spra´vne orga´ny dbaju´ o to, aby v rozhodovani´ o skutkovo zhodny
´ch alebo podobny´ch pri´padoch nevznikali neodo^vodnene´ rozdiely.

22. Podlˇa § 32 ods. 1, 2 Spra´vneho poriadku, je spra´vny orga´n povinny´ zistitˇ presne a u´plne
skutocˇny´ stav veci a za ty´m u´cˇelom si obstaratˇ potrebne´ podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je
viazany´ len na´vrhmi u´cˇastni´kov konania. Podkladom pre rozhodnutie su´ najma¨ podania, na´vrhy a
vyjadrenia u´cˇastni´kov konania, do^kazy, cˇestne´ vyhla´senia, ako aj skutocˇnosti vsˇeobecne zna´me
alebo zna´me spra´vnemu orga´nu z jeho u´radnej cˇinnosti. Rozsah a spo^sob zistˇovania podkladov
pre rozhodnutie urcˇuje spra´vny orga´n.

23. Podlˇa § 46 Spra´vneho poriadku, rozhodnutie musi´ bytˇ v su´lade so za´konmi a ostatny´mi pra
´vnymi predpismi, musi´ ho vydatˇ orga´n na to pri´slusˇny´, musi´ vycha´dzatˇ zo spolˇahlivo zistene´ho
stavu veci a musi´ obsahovatˇ predpi´sane´ na´lezˇitosti.

24. Podlˇa ustanovenia § 47 ods. 3 Spra´vneho poriadku, v odo^vodneni´ rozhodnutia spra´vny orga´n
uvedie, ktore´ skutocˇnosti boli podkladom na rozhodnutie, aky´mi u´vahami bol vedeny´ pri hodnoteni´
do^kazov, ako pouzˇil spra´vnu u´vahu pri pouzˇiti´ pra´vnych predpisov, na za´klade ktory´ch rozhodoval,
a ako sa vyrovnal s na´vrhmi a na´mietkami u´cˇastni´kov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia.



25. Podlˇa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktore´ je pra´voplatne´, mo^zˇe z vlastne
´ho alebo ine´ho podnetu presku´matˇ spra´vny orga´n najblizˇsˇie vysˇsˇieho stupnˇa nadriadeny´ spra
´vnemu orga´nu, ktory´ toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie u´stredne´ho orga´nu sˇta
´tnej spra´vy, jeho vedu´ci na za´klade na´vrhu ni´m ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

26. Podlˇa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, spra´vny orga´n pri´slusˇny´ na presku´manie rozhodnutia
ho zrusˇi´ alebo zmeni´, ak bolo vydane´ v rozpore so za´konom, vsˇeobecne za´va¨zny´m pra´vnym
predpisom alebo vsˇeobecne za´va¨zny´m nariadeni´m. Pri zrusˇeni´ alebo zmene rozhodnutia dba´ na
to, aby pra´va nadobudnute´ dobromyselˇne boli cˇo najmenej dotknute´.

27. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné
plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

28. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým
z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických
zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným
orgánom.

29. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný
úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou
dokumentáciou.

30. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov
1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku
1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s
predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.

31. Podľa § 38 stavebného zákona, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno
bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať
len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

32. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým
v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu,
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

33. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods.
1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa
24.11.2022 a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.



34. Predmetom presku´mavacieho konania v danej veci bolo presku´manie za´konnosti prvostupnˇove
´ho rozhodnutia a rozhodnutia zˇalovane´ho.

35. U´lohou spra´vneho su´du pri presku´mani´ za´konnosti rozhodnutia a postupu spra´vneho orga
´nu je posudzovatˇ, cˇi spra´vny orga´n vecne pri´slusˇny´ na konanie, si zadova´zˇil dostatok skutkovy
´ch podkladov pre vydanie rozhodnutia, cˇi zistil vo veci skutkovy´ stav, cˇi konal v su´cˇinnosti s u
´cˇastni´kmi konania, cˇi rozhodnutie bolo vydane´ v su´lade so za´konmi a iny´mi pra´vnymi predpismi
a cˇi obsahovalo za´konom predpi´sane´ na´lezˇitosti, teda cˇi rozhodnutie spra´vneho orga´nu bolo
vydane´ v su´lade s hmotnopra´vnymi ako aj procesnopra´vnymi predpismi. Za´konnostˇ rozhodnutia
spra´vneho orga´nu je podmienena´ za´konnostˇou postupu spra´vneho orga´nu predcha´dzaju´ceho
vydaniu napadnute´ho rozhodnutia. V ra´mci spra´vneho prieskumu su´d teda sku´ma aj procesne´
pochybenia spra´vneho orga´nu namietane´ v zˇalobe, cˇi uvedene´ procesne´ pochybenie spra´vneho
orga´nu je takou vadou konania pred spra´vnym orga´nom, ktora´ mohla matˇ vplyv na za´konnostˇ
napadnute´ho rozhodnutia.

36. Spra´vny su´d nie je povinny´ a ani opra´vneny´ nahra´dzatˇ cˇinnostˇ spra´vnych orga´nov pri
odo^vodnˇovani´ rozhodnuti´. Plati´, zˇe vecne presku´matˇ za´konnostˇ rozhodnutia orga´nu verejnej
spra´vy je mozˇne´ len za predpokladu jeho na´lezˇite´ho odo^vodnenia, kedˇ spra´vny orga´n na´lezˇity
´m spo^sobom vyhodnoti´ na´mietky u´cˇastni´ka spra´vneho konania.

37. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

38. Spra´vny su´d da´va do pozornosti orga´nom verejnej spra´vy, zˇe problematike ty´kaju´cej sa
povinnosti na´lezˇite zdo^vodnitˇ rozhodnutie venoval znacˇnu´ pozornostˇ vo svojej judikatu´re aj U
´stavny´ su´d Slovenskej republiky - napr. v na´lezoch sp. zn. IV. U´S 1/02, II. U´S 174/04, III. U´S 117/07,
III. U´S 36/2010. U´stavny´ su´d Slovenskej republiky konsˇtatoval, zˇe neza´vislostˇ rozhodovania
vsˇeobecny´ch su´dov (ty´ka sa ja rozhodovacej cˇinnosti orga´nov verenej spra´vy) sa uskutocˇnˇuje
v u´stavnom a za´konnom procesnopra´vnom a hmotnopra´vnom ra´mci. Procesnopra´vny ra´mec
predstavuju´ predovsˇetky´m princi´py riadneho a spravodlive´ho procesu; jedny´m z ty´chto princi´pov,
predstavuju´cich su´cˇastˇ pra´va na spravodlivy´ proces a vylucˇuju´cim lˇubovo^lˇu pri rozhodovani´, je
povinnostˇ su´dov ako aj orga´nov verejnej spra´vy svoje rozhodnutie odo^vodnitˇ v su´lade so za´konnou
u´pravou. Z odo^vodnenia totizˇ musi´ vyply´vatˇ vztˇah medzi skutkovy´mi zisteniami a u´vahami pri
hodnoteni´ do^kazov na strane jednej a pra´vnymi za´vermi na strane druhej. Povinnostˇ su´du ako aj
orga´nu verejnej spra´vy je presvedcˇivo a spra´vne vyhodnotitˇ do^kazy a svoje rozhodnutie na´lezˇite
odo^vodnitˇ, pritom starostlivo prihliadatˇ na vsˇetko, cˇo vysˇlo pocˇas konania najavo, vra´tane toho,
cˇo uviedli u´cˇastni´ci.

39. Žalobca v na´mietkach proti prvostupnˇove´mu rozhodnutiu uviedol viacere´ argumenty, pre ktore
´ nesu´hlasil s jeho odôvodnením. Zˇalovany´ v napadnutom rozhodnuti´ sa s niektorými z nich
nevysporiadal, a to najmä s vadami v doručovaní, rovnako s tým, že stavebný úrad oznamoval začatie
konania verejnou vyhláškou, a o tejto sa Ministerstvo obrany Slovenskej republiky mohlo, rovnako
ako účastníci konania a ostatné dotknuté orgány dozvedieť a následne v rámci konania uplatniť svoje
námietky.

40. Pokiaľ žalovaný uvádza, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal a vysporiadal
aj s nesprávnym postupom okresného úradu pri doručovaní rozhodnutia účastníkom konania formou
verejnej vyhlášky, a zároveň doručovaním písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk
niektorým účastníkom konania, a s tým súvisiacim právnym účinkom doručenia rozhodnutia, správny
súd uvádza, že žalovaný len poukázal na to, že s týmto doručovaním sa správny orgán prvého stupňa
vysporiadal. Správny súd však poukazuje na to, že správny orgán prvého stupňa len poukázal na
rozhodnutie najvyššieho súdu ohľadom doručovania verejnou vyhláškou a doručovaním do vlastných
rúk a citoval časť tohto rozhodnutia, avšak s touto námietkou sa nevysporiadal.



41. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie okresného úradu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, z nesprávne posúdeného podania žalobcu v územnom konaní a z nesprávneho posúdenia
ďalších podkladov a rozhodnutie obsahuje nesprávnu právnu úvahu. Správny súd má za to, že žalovaný
neuviedol, ako má okresný úrad doplniť dokazovanie, ako má postupovať a v čom je nesprávne právne
posúdenie žalobcu. Rovnako neuviedol, aké ďalšie podklady nesprávne právne posúdil.

42. Správny súd navyše poukazuje na skutočnosť, že preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania podľa § 65 a nasl. Správneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní,
ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva.
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád
a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr.
rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/31/02). Z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či
vytýkané procesné vady mali vplyv na zákonnosť z hľadiska hmotného práva.

43. Okrem podmienky neza´konnosti pra´voplatne´ho rozhodnutia presku´mavane´ho spra´vnym orga
´nom mimo odvolacieho konania ma´ vsˇak spra´vny orga´n aj za´konnu´ povinnostˇ dbatˇ pri zrusˇeni
´ alebo zmene rozhodnutia na to, aby pra´va nadobudnute´ dobromyselˇne boli cˇo najmenej dotknute
´ (§ 65 ods. 2 Spra´vneho poriadku). Ochrana dobromyselˇne nadobudnuty´ch pra´v vyply´vaju´cich
z pra´voplatne´ho rozhodnutia orga´nu verejnej spra´vy je odo^vodnena´ potrebou garancie pra´vnej
istoty, stability pra´vnych vztˇahov a pra´v a povinnosti´ z nich vyply´vaju´cich, ako aj do^very v pra´vny
poriadok a za´konnostˇ rozhodovania orga´nov verejnej spra´vy ako znakov pra´vneho sˇta´tu, ku ktore
´mu sa Slovenska´ republika hla´si (cˇl. 1 ods. 1 U´stavy Slovenskej republiky). Aj kedˇ to samozrejme
neznamena´, zˇe dobromyselˇne nadobudnute´ pra´va nemo^zˇu bytˇ vo^bec dotknute´ rozhodovani´m
pri´slusˇne´ho orga´nu v mimo odvolacom konani´, v zmysle usta´lenej judikatu´ry spra´vny orga´n musi
´ vzˇdy sku´matˇ, cˇi by za´ujem na striktnom dodrzˇiavani´ za´kona prevysˇoval za´ujem na zachovani
´ dobromyselˇne nadobudnuty´ch pra´v vyply´vaju´cich z pra´voplatne´ho rozhodnutia (viď. rozsudok
najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/257/2015 zo dňa 28.03.2018).

44. K posudzovaniu ota´zky dobromyselˇnosti zˇalobcu v tomto pri´pade správny su´d konsˇtatuje,
zˇe zˇalovany´ tu´to v podstate opomenul a odo^vodnenie jeho rozhodnutia, ako aj prvostupňového
rozhodnutia je v tejto cˇasti nepresku´matelˇne´ pre chy´baju´ce, resp. nedostatocˇne´ do^vody. Je
povinnostˇou spra´vneho orga´nu zodpovedne posu´ditˇ a odo^vodnitˇ svoj za´ver o tom, cˇi u´cˇastni
´k odni´mane´, resp. obmedzovane´ pra´va nadobudol dobromyselˇne a za´rovenˇ aj to, cˇi pri´padne
´ obmedzenie, resp. odnˇatie, cˇo aj pri´padne, cˇi napadnuty´m rozhodnuti´m vykonane´ obmedzenie
resp. odnˇatie, cˇo aj dobromyselˇne nadobudnuty´ch pra´v je za´konne´ a u´stavne konformne´. Správny
orgán prvého stupňa ani žalovaný neuviedli, či v pôvodnom konaní existovala vysoká pravdepodobnosť
porušenia zákona, či by dodržanie zákona viedlo k inému rozhodnutiu a či by záujem na striktnom
dodržiavaní zákona prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich
z právoplatného rozhodnutia. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že nemuselo byť v rozhodnutí uvedené,
že sa zaoberal otázkou dobromyseľnosti a stačí, že sa ňou zaoberal. Správny súd uvádza, že takáto
úvaha nie je správna a dostatočná a napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadou
nepreskúmateľnosti.

45. Spra´vny su´d s poukazom na uvedene´ vyhodnotil na´mietku zˇalobcu, ktorou namietal nepresku
´matelˇnostˇ napadnutého rozhodnutia za do^vodnu´ a preto rozhodol podlˇa § 191 ods. 1 pi´sm.
d) SSP a zrusˇil tak rozhodnutie zˇalovane´ho ako aj správneho orgánu prvého stupňa a vec vra´til
správnemu orgánu prvého stupňa na dˇalsˇie konanie. V novom konani´ bude potrebne´ znovu rozhodnu
´tˇ so vsˇetky´mi na´lezˇitostˇami, ktore´ za´kon vyzˇaduje, vrátane riadneho posu´denia a vyhodnotenia
vyjadreni´ a pripomienok žalobcu v kontexte vyššie vytýkaných nedostatkov tohto rozsudku.

46. Podlˇa § 191 ods. 6 SSP prva´ veta, pra´vnym na´zorom, ktory´ vyslovil spra´vny su´d v zrusˇuju
´com rozsudku je orga´n verejnej spra´vy dˇalsˇom konani´ viazany´.

47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením. O náhrade trov konania ďalšieho účastníka rozhodol v zmysle § 169 SSP a náhradu trov
konania mu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.



48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2
písm. c) SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).