Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/66/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200240
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7019200240.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov
senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: Ing. L. N., bytom Q. XX, XXX
XX N. zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice,
IČO: 35 536 781 proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky so sídlom
Námestie slobody 6, P. O. Box 100, 810 05 Bratislava 15, IČO: 30 416 094, za účasti ďalších účastníkov:
1/ W., bytom Q. XX, XXX XX N. a 2/ S. N., bytom J. 8, XXX XX N., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 09099/2019/SV/08147 zo dňa 01.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a
bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018, na základe spoločného odvolania
účastníkov konania: W. N., S. N. a L. N. a napadnutým rozhodnutím č. 09099/2019/SV/08147 zo dňa
01.02.2019 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamieta ich spoločné odvolanie
a potvrdzuje rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-
OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Okresný úrad Košice, odbor
výstavby a bytovej politiky (ďalej „okresný úrad“), ako správny orgán príslušný podľa § 118 stavebného
zákona, rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018 v konaní podľa § 62 ods.
1 písm. a) správneho poriadku nepovolil obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím
okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 (právoplatné dňa 14. 08. 2018).
Okresný úrad rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 v odvolacom konaní
podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mesta Košice, pracoviska
Košice - Juh (ďalej len „stavebný úrad“) č. MK/A/2017/218214-05/IV, MK/A/2018/05270-04/IV-MIS zo
dňa 09.05.2018, ktorým stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a stavebného zákona dodatočne
povolil stavbu „Zmena stavby rodinného domu“ na pozemku parc. č. XXXX, k.ú. N. - N. (ďalej len
„stavba“) pre stavebníčku E. K., bytom Q. XX, N. (ďalej len „stavebníčka“). Žalovaný uviedol, že
okresný úrad odôvodnil svoje rozhodnutie o nepovolení obnovy konania najmä tým, že dôvody, ktoré
účastníci konania uplatnili v návrhu na obnovu konania, nespĺňajú ani jednu z podmienok taxatívne
uvedených v ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku. Proti rozhodnutiu okresného úradu OU-
KE-OVBP2-2018/042981 zo dňa 14.12.2018 podali v zákonom stanovenej lehote spoločné odvolanie
účastníci konania W. N., S. N., L. N., v ktorom namietali, že:



- správny orgán pochybil, keď neuznal nimi predložený Znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 17.09.2018
ako právny titul k podaniu návrhu na obnovu konania, nakoľko vypracovaním tohto znaleckého posudku
vyšli najavo nové skutočnosti, ako aj dôkazy, ktoré mohli mať a aj majú podstatný vplyv na rozhodnutie,
- majú za preukázané, že na ukončenú stavebnú činnosť bolo nutné v konaní o jej dodatočnom
povolení vyžiadať okrem vyjadrení a stanovísk dotknutých inštitúcií aj odborné posúdenie týkajúce
sa zatienenia stavebného pozemku odvolateľov, ale predovšetkým odborné posúdenie z hľadiska
dodržania požiarnych predpisov medzi stavbami rodinných domov odvolateľov a stavebníka, kde sú
stiesnené podmienky vo vzťahu k stavebným materiálom na obidvoch týchto stavbách, čím sa správne
orgány nezaoberali.
- poukazujú na skutočnosť, že nie je vecou účastníkov konania, ale je to povinnosť stavebného úradu,
aby v zmysle § 66 stavebného zákona zabezpečil najmä v prípadoch o dodatočnom povolení už
ukončených stavieb stanoviská všetkých orgánov, vrátane odborných expertíz a znaleckých posudkov.
3. Okresný úrad nerozhodol o spoločnom odvolaní sám a preto ho v súlade s § 57 ods. 2 správneho
poriadku listom č. OU-KE-OVBP2-2019/004422 zo dňa 21.01.2019 predložil spolu so spisovým
materiálom okresného úradu a stavebného úradu, týkajúcim sa veci príslušnému odvolaciemu orgánu
- ministerstvu, na rozhodnutie o odvolaní.

4. Žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní preskúmal v odvolacom konaní odvolaním
napadnuté vyššie označené rozhodnutie okresného úradu spolu s predloženými spisovými materiálmi
obidvoch príslušných správnych orgánov týkajúcich sa veci v celom rozsahu, porovnalo jeho výrokovú aj
dôvodovú časť s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, vyhlášky č 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ako aj
správneho poriadku, vyhodnotil dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresného
úradu, ako aj námietky uvedené v odvolaní a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného
úradu bolo vydané v súlade so zákonom.

5. Žalovaný v odôvodnení konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym spôsobom preskúmania
právoplatných rozhodnutí správnych orgánov, ktorý sa uplatňuje vtedy, ak v ukončenom správnom
konaní nebol náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci, alebo nerešpektovanie procesných
podmienok ustanovených zákonom vzbudzuje pochybnosti o objektivite konania. Obnova konania slúži
na dodatočnú elimináciu takýchto rozhodnutí, ktorých nezákonnosť je dôsledkom porušenia jednej z
kľúčových zásad správneho konania - zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutia správnych
orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle § 3 ods. 4 správneho poriadku.
Obnova konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok na nápravu nezákonného rozhodnutia,
ktorý je účastník konania oprávnený uplatniť, a zároveň je to prostriedok dozoru, ktorý správny orgán
využíva na nápravu nezákonnosti z úradnej povinnosti. Poukázal na to, že z dikcie ust. § 62 ods. 1
správneho poriadku vyplýva právo účastníka konania, aby sa mohol domáhať opätovného prejednania
veci, aj keď sa už o nej právoplatne rozhodlo, ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok.
Obnovy konania sa nemožno úspešne domáhať z akéhokoľvek dôvodu, ale len z takého, ktorý
ustanovuje správny poriadok v § 62 ods. 1 a 2.
Z dikcie ust. § 63 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, že návrh na obnovu konania by mal byť dostatočne
presvedčivý na to, aby správny orgán prišiel k záveru, že povolenie obnovy konania (ukončeného
právoplatným rozhodnutím správneho orgánu) je odôvodnené. Účastník konania mal vo svojom návrhu
uviesť predovšetkým také skutočnosti, ktoré preukázateľne nasvedčujú, že podmienky pre povolenie
obnovy konania sú splnené. Preto je potrebné uviesť konkrétne dôvody obnovy konania a súčasne
uviesť, kedy sa o skutočnostiach, ktoré uplatňuje ako dôvod obnovy konania dozvedel a prečo ich
nemohol uplatniť ešte v priebehu pôvodného konania. Uviedol, že na povolenie obnovy však nestačí,
aby skutočnosti a dôkazy boli nové, ale museli existovať už v čase pôvodného správneho konania,
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania a zároveň musia byť takej kvality z hľadiska
hmotnoprávneho, že keby sa uplatnili v pôvodnom konaní mohli by zmeniť názor správneho orgánu na
rozhodnutie vo veci. Preto otázku, či konkrétna skutočnosť mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie
vo veci posudzuje správny orgán podľa okolností konkrétnej veci. Ak by však tento vplyv neviedol k
zásadnej zmene pôvodného rozhodnutia, správny organ obnovu konania nepovolí.



6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že možno konštatovať zhodne s právnym názorom
okresného úradu, že na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku
musí účastník uviesť také nové dôkazy, t. j. takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní,
mali by za následok zmenu názoru správneho orgánu rozhodujúceho vo veci. Obnova konania sa musí
povoliť vtedy, ak dodatočne vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o dôkazy,
ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia
účastníka konania, t. j. existovali už v čase správneho konania. Ďalej žalovaný uviedol, že okresný
úrad správne uviedol, že skutočnosť, ktorú odvolatelia ako navrhovatelia obnovy konania označili ako
dôvod na povolenie obnovy právoplatne ukončeného konania o dodatočnom povolení stavby, nie je
takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala povolenie obnovy konania, resp. dôvody uvedené v návrhu
nie sú takými dôkazmi, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodnutia, resp. ktoré by mali za následok,
že rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané alebo by bolo vydané také rozhodnutie, ktoré by
stavebníčke neumožnilo stavbu ďalej uskutočňovať. Odvolateľmi uvádzané pochybenia stavebného
úradu nie je možné subsumovať pod dôvody obnovy konania uvedené v § 62 ods. 1 správneho
poriadku. Správne uviedol v napadnutom rozhodnutí aj, že účastníci konania mali právo uplatňovať
svoje námietky a pripomienky v lehote, ktorú im určil stavebný úrad a ten ich zároveň upozornil, že
na neskoršie námietky a pripomienky sa neprihliada. To znamená, že právo účastníkov konania na
uplatnenie námietok a pripomienok v správnom konaní je založené na koncentračnej zásade. V tejto
súvislosti citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 3 Sžhuv 4/2008 zo dňa 05.03. 2009 a 6Sžp
1/2011.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje v stavebnom konaní, resp.
v konaní o dodatočnom povolení stavby predpokladá, že účastníci svoje námietky musia predniesť
v určitom procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických), ako aj právnych.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam ministerstvo nepovažuje za chybu, že okresný úrad v rozhodnutí
odkázal na zásadu koncentrácie konania a nezaoberal sa znaleckým posudkom, ktorý predložili
odvolatelia v čase právoplatného ukončeného konania. Okresný úrad taktiež správne uviedol, že
odvolateľmi predložený znalecký posudok nie je dôvodom na obnovu konania, nakoľko stavebníčka
v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného predložila požiarno-bezpečnostné riešenie
stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa § 46
ods. 1 stavebného zákona. Zhodne s právnym názorom okresného úradu žalovaný konštatoval, že
podaný návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím okresného úradu č. OU-
KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 nespĺňa podmienku uvedenú v ust. § 62 ods. 1 písm. a)
správneho poriadku.

8. Žalovaný k námietkam odvolateľov ohľadom povolenia obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm.
a) správneho poriadku uviedol žalovaný, že v danom konkrétnom prípade odvolateľmi uvádzané
skutočnosti nie sú takými závažnými skutočnosťami, ktoré by odôvodňovali zahájenie obnovy konania
v zmysle ustanovení správneho poriadku.

9. K námietke odvolateľov, že došlo k porušeniu § 66 stavebného zákona ministerstvo uviedol žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, že stavebný úrad na základe uvedeného ustanovenia určuje záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Z uvedeného
ustanovenia nevyplýva povinnosť stavebného úradu zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov, resp.
znalecké posudky a toto je povinnosťou účastníkov konania, aby na podporu svojich tvrdení predkladali
dôkazy (§ 34 ods. 3 správneho poriadku). Zároveň pripomína, že nakoľko stavebníčka v konaní o
dodatočnom povolení splnila podmienky na dodatočné povolenie stavby, t. j. preukázala, že stavba je v
súlade s verejným záujmom, stavebný úrad nemal inú možnosť, len stavbu dodatočne povoliť.

10. Žalovaný na záver napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na ním uvedené dôvody nebolo
možné vyhovieť odvolaniu a bolo potrebné rozhodnúť tak, že zamieta odvolanie a potvrdzuje rozhodnutie
orgánu prvého stupňa.
11. Žalobca sa podanou správnou žalobou zo dňa 01.04.2019 elektronicky doručenou na tunajší súd
dňa 05.04.2019 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 09099/2019/SV/08147
zo dňa 01.02.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si v žalobe uplatnil nárok
na náhradu trov konania proti žalovanému. Uviedol, že dňa 09.05.2018 bolo Mestom Košice vydané
rozhodnutie, č. k. MK/A/2017/201824-05/IV, MK/ A/2018/05270-04/IV-MIS, ktorým bolo dodatočne
povolená zmena stavby rodinného domu, voči ktorému rozhodnutiu podal odvolanie. Dňa 02.08.2018



Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 jeho odvolanie zamietol a
vyššie uvedené rozhodnutie Mesta Košice potvrdil. Dňa 25.09.2018 podal žalobca vo vyššie uvedenej
veci návrh na obnovu konania, pričom dňa 14.12.2018 Okresný úrad Košice svojím rozhodnutím
č. OU-KE-OVBP2-2018/042981 tento návrh zamietol. Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu podal
žalobca odvolanie, avšak dňa 01.02.2019 Ministerstvo dopravy a výstavby SR svojím rozhodnutím č.
09099/2019/SV/08147 toto odvolanie zamietlo a vyššie uvedené rozhodnutie Okresného úradu Košice
potvrdilo.

12. Citujúc ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku žalobca uviedol, že vychádzajúc z tohto
ustanovenia je zrejmé, že obnova pôvodného správneho konania je prípustná vtedy, ak po právoplatnosti
rozhodnutia vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie
a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. V súvislosti s uvedeným považuje
žalobca za potrebné uviesť, že k návrhu na obnovu konania žalobca spolu s ostatnými účastníkmi
správneho konania predložil znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 17.09.2018 vypracovaný súdnym
znalcom Ing. Jozefom H., z ktorého jednoznačne vyplýva, že stavba, ktorá bola dodatočne povolená nie
je v súlade s požiarnymi predpismi, čo je dôvod, kvôli ktorému by stavebný úrad nemal povoliť takúto
stavbu. Skutočnosti uvedené vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, resp. jeho závery (stavba nie
je v súlade s požiarnymi predpismi) sú skutočnosťami, ktoré neboli zistené počas správneho konania
(a to aj napriek tomu, že pri náležitom zisťovaní zo strany stavebného úradu, resp. okresného úradu
(povinnosť ex offo) k takýmto zisteniam mali správne orgány dospieť), t.j. sú skutočnosťami novými,
pričom v prípade, ak by tieto skutočnosti boli správnym orgánom (stavebný úrad, okresný úrad) známe
v pôvodnom správnom konaní, správne orgány by nemohli rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby.
S poukazom na vyššie uvedené sa žalobca preto nemôže vonkoncom stotožniť s tvrdením žalovaného
(„... dôvody uvedené v návrhu nie sú takými dôkazmi, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodnutia,
resp. ktoré by mali za následok, že rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané alebo by bolo vydané
také rozhodnutie, ktoré by stavebníčke neumožnilo stavbu ďalej uskutočňovať. Odvolateľmi uvádzané
pochybenia stavebného úradu nie je možné subsumovať pod dôvody obnovy konania uvedené v § 62
ods. 1 správneho poriadku.“).

13. Ďalej žalobca uviedol, že má za to, že skutočnosti uvádzané ním v návrhu na obnovu konania sú
nielen dôvodom obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a), ale taktiež aj podľa ust. § 62 ods.
1 písm. e) správneho poriadku. Citujúc ust. § 62 ods. 2 správneho poriadku uviedol, že v súvislosti s
týmto citovaným ustanovením považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že súlad stavby s požiarnymi
predpismi je nutné považovať za všeobecný, resp. verejný záujem, a to z toho dôvodu, že v prípade
požiaru stavby nie je ohrozená len samotná stavba, ale taktiež aj majetok, zdravie, životy a životné
prostredie v okolí stavby.

14. Citujúc ust. § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. (ďalej len „stavebný zákon“) žalobca v správnej
žalobe uviedol, že z tohto citovaného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak dodatočné povolenie
stavby je v rozpore s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby.
V súvislosti s vyššie uvedeným považuje žalobca za potrebné uviesť, že už stavebný úrad bol počas
pôvodného stavebného konania povinný priamo z úradnej povinnosti (nie len na podnet účastníkov
stavebného konania) skúmať a náležite zisťovať, či stavba (už svojvoľne uskutočnená) je alebo nie je
v rozpore s právnymi predpismi, t.j. okrem iného napríklad aj v rozpore s predpismi požiarnej ochrany.
Okresný úrad Košice vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.12.2018 síce uvádza, že stavebný úrad nebol
povinný žiadať stanovisko orgánov požiarnej ochrany, lebo mal projektovú dokumentáciu s vyjadrením
odborne spôsobilej osoby („Stavebný úrad preto nemal dôvod v rámci konania o dodatočnom povolení
stavby okrem predloženia požiarno-bezpečnostného riešenia stavby špecialistom požiarnej ochrany
požadovať od orgánov štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, či od účastníkov konania aj
Ďalšie doklady nad rámec zákona, a obzvlášť ak ich účastníci konania ani sami nenavrhli ...“), pričom
obdobný názor zastáva aj žalovaný vo svojom rozhodnutí zo dňa 01.02.2019 („... nevyplýva povinnosť
stavebného úradu zabezpečiť stanoviská dotknutých orgánov resp. znalecké posudky. To je povinnosťou
účastníkov konania ...“), avšak z obhliadky miesta musel mať poverený zamestnanec stavebného
úradu ako orgánu, ktorý je kompetentný skúmať súlad stavby s požiarnymi predpismi jednoznačne
pochybnosti, či v daných stiesnených pomeroch je súlad s predpismi požiarnej ochrany daný (t.j.
okrem iného, či odstupová vzdialenosť uvedená v bode 5.4 dokumentácie „Riešenie protipožiarnej
bezpečnosti“, vypracovanej RNDr. V. G. z januára 2018 je správna, resp. dostačujúca). V prípade,
ak by stavebný úrad postupoval v stavebnom konaní riadne a s náležitou odbornou starostlivosťou,



musel by jednoznačne dospieť k záveru, že stavba nie je v súlade s požiarnymi predpismi (vrátane
skutočnosti, že odstupová vzdialenosť uvedená v dokumentácii „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“ je
nedostatočná, resp. výrazným spôsobom znížená). V súvislosti s vyššie uvedeným je nevyhnutné dať
taktiež do pozornosti, že stavba (susediaci rodinný dom) je umiestnená priamo na hranici pozemkov,
a teda celé požiarne nebezpečné pásmo (bez ohľadu na to, aké veľké je) sa nachádza výlučne len
na pozemku žalobcu, čím sú priamo ohrozené nehnuteľnosti žalobcu. Uviedol, že vzhľadom na závery
znaleckého posudku č. 8/2018, ktorý v konaní predložil žalobca je jednoznačne zrejmé, že požiarne
nebezpečný priestor susedného rodinného domu zasahuje do pozemku R.. L. N. vo vzdialenosti 3,1
m od rodinného domu, v prípade požiaru rodinného domu je predpoklad padania horľavých konštrukcií
krovu do vzdialenosti 3,1 m na pozemok R.. L. N. a tým aj možnosť prenosu požiaru na horľavé látky
nachádzajúce sa v tomto priestore. S poukazom na prílohu č. 2 a 3 znaleckého posudku je zrejmé,
že celé požiarne nebezpečné pásmo sa nachádza na pozemku žalobcu (a to z dôvodu, že susedný
rodinný dom sa nachádza tesne na hranici pozemkov), pričom bezprostredne hraničí s rodinným domom
žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené je jednoznačne zrejmé, že stavba, ktorá bola dodatočne
povolená je evidentne v rozpore s predpismi požiarnej ochrany, a teda v rozpore s verejným záujmom,
a preto nemala byť zo strany stavebného úradu nikdy dodatočne povolená.

15. Ďalej uviedol, že v súvislosti s vyššie uvedeným je nutné taktiež uviesť, že nie je povinnosť účastníkov
správneho konania ako laikov skúmať a namietať súlad stavby s verejným záujmom. Povinnosť zisťovať
súlad stavby s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi) leží na stavebnom úrade,
ako na orgáne, ktorý je kompetentný skúmať súlad stavby s požiarnymi predpismi (podľa ust. § 63
stavebného zákona: „Dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z
hľadiska záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy, ak na
posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa tohto zákona, alebo iné
predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu
posúdenie vyhradiť, sú však povinné oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom pojednávaní
alebo v lehote určenej podľa § 61 ods. 3 a 5.“ Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť stavebného
úradu, žalobca, ako aj ostatní účastníci správneho konania dôvodne očakávali, že tieto súlady stavby s
právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi) bude náležite posudzovať priamo stavebný
úrad. Nakoľko sa však stavebný úrad týmto zisťovaním a posudzovaním nijako nezaoberal (a to aj
napriek tomu, že z obhliadky na tvári miesta musel mať pochybnosti o súlade stavby s požiarnymi
predpismi) a vydal dodatočné stavebné povolenie, žalobca a ostatní účastníci správneho konania
boli nútení na svoje náklady zabezpečiť znalecký posudok (č. 8/2018), ktorý jednoznačne potvrdil
existenciu nezákonného stavu. Žalobcovi, ako ani ostatným účastníkom správneho konania rozhodne
nemožno klásť za vinu, že znalecké posúdenie, ktoré mal zabezpečiť z úradnej povinnosti stavebný
úrad neuplatnili v stavebnom konaní vedenom pred stavebným úradom. V prípade tvrdenia žalovaného
(„Taktiež okresný úrad správne uviedol, že odvolateľmi predložený znalecký posudok nie je dôvodom na
obnovu konania, nakoľko stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného predložila
požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako
oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona.“) uviedol, že je potrebné taktiež uviesť,
že žalovaný, okresný úrad, ako aj stavebný úrad sa síce odvolávajú na dokumentáciu „Riešenie
protipožiarnej bezpečnosti“, vypracovanú RNDr. V. G. z januára 2018 (v tomto prípade konkrétne bod
5.4), z ktorej vyplýva, že odstupová vzdialenosť pre susedný rodinný dom by mala byť údajne 1,2 m,
avšak ani jeden z týchto subjektov neberie do úvahy, že tieto závery sú nepravdivé (čo jednoznačne to
preukazuje znalecký posudok č. 8/2018), resp. tieto závery sú spochybniteľné už na základe obhliadky
na tvári miesta, ktorú mal stavebný úrad vykonať.

16. Žalobca poukázal aj na ďalší dôvod obnovy konania, ktorým sa tak žalovaný, ako ani okresný
úrad nijako nezaoberali. Citujúc ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku uviedol, že vychádzajúc
z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že obnova konania je prípustná aj vtedy, ak sa preukáže,
že pôvodné rozhodnutie správneho orgánu sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. V
tejto súvislosti žalobca považuje za potrebné dať do pozornosti, že pôvodné rozhodnutie stavebného
úradu, resp. okresného úradu sa opieralo o dokumentáciu „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“,
pričom z predloženého znaleckého posudku č. 8/2018 je jednoznačne zrejmé, že závery predmetnej
dokumentácie uvedené v bode 5.4 (odstupová vzdialenosť) sú jednoznačne nepravdivé. Vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že obnova pôvodného správneho konania bola okrem vyššie
uvedeného prípustná aj v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Opätovne aj v tomto



prípade je na preskúmaní pôvodného rozhodnutia verejný záujem (porušenie požiarnych predpisov).
Týmto dôvodom obnovy konania sa však tak okresný úrad, ako ani žalovaný nezaoberali.

17. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca zdôraznil, že je neakceptovateľné, aby žalovaný odmietol
brať v zreteľ zásadné skutočnosti, resp. dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú opodstatnenosť potreby
obnovy pôvodného správneho konania. Takýmto postupom totiž dochádza zo strany žalovaného k
závažnému zásahu do procesných práv žalobcu. Vzhľadom na v žalobe uvedené skutočnosti žalobca
považuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 01.02.2019 za nezákonné a arbitrárne a je s poukazom na
ním uvedené skutočnosti nútený domáhať sa ochrany svojich práv podaním tejto žaloby.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.06.2019 navrhol žalobu zamietnuť v celom
rozsahu ako nedôvodnú s tým, že námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania
a rozhodnutia žalovaného a neodôvodňujú jeho zrušenie. Konštatoval, že v predmetnej žalobe nie
sú uvedené žiadne nové skutočnosti a okolnosti (ani žiadne nové dôkazy) ako tie, s ktorými sa
žalovaný podrobne zaoberal v konaní o odvolaní a rozhodol o nich žalobou napadnutým rozhodnutím
č. 09099/2019/SV/08147 zo dňa 01. 02. 2019. K námietkam žalobcu uvedeným v predmetnej žalobe vo
všeobecnosti uviedol, že v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný podrobne uviedol,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bolo vedené pri hodnotení dôkazov a
ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol.

19. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca žiadal o povolenie obnovy
konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, avšak v žalobnom návrhu už poukazuje
aj § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku (t. j. že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa
ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom), ktorým sa okresný úrad a ani
ministerstvo, ako žalovaný, nezaoberali. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že k jeho použitiu
môže dôjsť v dvoch prípadoch. Návrh na obnovu konania možno podať v prípade, ak sa účastník konania
dodatočne po ukončení konania a po právoplatne vydanom rozhodnutí dozvedel o tom, že predmetné
rozhodnutie sa opieralo o nepravdivé, falošné a neúplné dôkazy, pričom tieto mali mať podstatný vplyv
na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie. Druhým dôvodom na obnovu konania je
to, že sa rozhodnutie správneho orgánu dosiahlo trestným činom. Predpokladom vyhovenia návrhu na
obnovu konania povolením obnovy pôvodného konania sú predovšetkým nové skutočnosti a dôkazy,
ktoré účastník bez svojej viny nemohol predložiť v pôvodnom konaní, a ktoré by mu mohli privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

20. Citoval ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého, účastník konania je povinný na podporu
svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe. Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia,
keď účastník konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo sa
bez jeho viny nemohol vykonať. Žalovaný má za to, že tvrdenie žalobcu (tak ako ho uviedol v odvolaní zo
dňa 10.01.2019), že znalecký posudok č. 8/2018 bolo možné vypracovať z hľadiska požiarnej ochrany
až v čase, keď bola stavba ukončená, a teda že na základe uvedeného je potrebné znalecký posudok
považovať za novú skutočnosť v tomto prípade neobstojí. Poukázal na to, že žalobca ako účastník
konania, mal právo v pôvodnom konaní uplatňovať svoje námietky a pripomienky v lehote, ktorú určil
stavebný úrad. Ten zároveň upozornil účastníkov konania, že na neskoršie námietky a pripomienky
sa neprihliada. To znamená, že právo účastníkov konania na uplatnenie námietok a pripomienok v
správnom konaní je založené na koncentračnej zásade.

21. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžhuv 4/2008 zo dňa 05.03.2009, podľa
ktorého: „Koncentračná zásada sústreďuje (koncentruje) procesnú možnosť označovať a predkladať
dôkazy iba do určitého štádia administratívneho konania a súčasne vylučuje túto možnosť v ostatných
štádiách konania. Právo a povinnosť označovať dôkazy preto v určitom štádiu konania účastníkovi
konania zaniká ... Najvyšší súd konštatuje, že koncentračná zásada je výnimkou zo všeobecnej zásady
jednotnosti administratívneho konania. Ide teda o výnimku z pravidla. Výnimky z pravidiel sú explicitne
upravené. Iba s použitím tohto prístupu potom možno identifikovať, že ide o výnimku. Naviac, aplikácia
koncentračnej zásady znamená zánik jedného zo základných procesných práv účastníka konania - práva
označovať a predkladať dôkazy. Zánik takéhoto procesného práva môže byť upravený iba zákonom
a to explicitne.“ Koncentračná zásada, ktorá sa uplatňuje v stavebnom konaní, resp. v konaní o
dodatočnom povolení stavby, predpokladá, že účastníci svoje námietky musia predniesť v určitom
procesnom štádiu. Týka sa to jednak námietok skutkových (faktických), ako aj právnych. Prípadné



nevyužitie práva uplatniť konkrétne námietky (§ 61 ods. 1, ods. 3 stavebného zákona), ani práva
nazerať do spisu (§ 23 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona) zo strany žalobcu
nemožno vyhodnotiť v neprospech správnych orgánov. Stavebný úrad počas celého pôvodného konania
rozhodoval na základe v konaní predložených dokladov. Stavebníčka predložila požiarno-bezpečnostné
riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa
§ 46 ods. 1 stavebného zákona. Z ustanovenia § 46 stavebného zákona vyplýva, že projektant vykonáva
projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie, t. j. v
tomto konkrétnom prípade zodpovedá za úplnosť a správnosť projektovej dokumentácie vypracovanej
na vydanie dodatočného stavebného povolenia vrátane požiarnej ochrany stavby. Správny orgán nemá
dôvod spochybňovať odbornosť autorizovanej osoby, ktorý je oprávnenou osobou na výkon tejto činnosti
podľa osobitných predpisov, a ktorý je povinný pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy. Zamestnanec
správneho orgánu (stavebného úradu, okresného úradu ani ministerstva) nie je zo zákona oprávnený
kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať statické riešenie, odborné posudky, prieskumy, konštrukcie
stavieb, ako aj technické, technologické a energetické vybavenie stavieb a ani z nich vyplývajúce
posúdenia, vypracované oprávnenými osobami.

22. Žalovaný uviedol, že stále trvá na svojom stanovisku, že žalobcom predložený znalecký posudok
nie je dôvodom na obnovu konania, nakoľko stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení stavby
okrem iného predložila požiarno-bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom
požiarnej ochrany, ako oprávnenou osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona. Konštatoval, že v
odvolacom konaní preskúmal vec v celom rozsahu, podrobne preskúmal formálnu aj vecnú stránku
napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a keďže
nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného úradu, odvolaniu žalobcu
nemohol vyhovieť.

23. Žalobca v replike zo dňa 29.07.2019 doručenej elektronicky na súd dňa 06.08.2019 zotrval na
podanej správnej žalobe. Uviedol, že vychádzajúc z obsahu vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že
žalovaný v ňom neuvádza de facto žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by akokoľvek spochybnili
tvrdenia prezentované žalobcom v jeho žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení totiž len všeobecne
a teoreticky opisuje podstatu inštitútu obnovy konania a uvádza opätovne skutočnosti, na ktoré
poukazoval už aj vo svojom rozhodnutí, preskúmanie zákonnosti ktorého je predmetom tohto konania.
Žalovaný sa vo svojom vyjadrení nijakým spôsobom nevenuje (nevyjadruje) k podstatným tvrdeniam
žalobcu, ktoré odôvodňujú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v plnom rozsahu zotrváva
na svojich tvrdeniach prezentovaných v žalobe, pričom naďalej zastáva názor, že rozhodnutie
žalovaného zo dňa 01.02.2019 je nezákonné a arbitrárne. Uviedol, že žalovaný vo vyjadrení poukazuje
v zásade len na dve skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru majú údajne spochybňovať opodstatnenosť
podanej žaloby: a) povinnosť žalobcu predložiť znalecký posudok č. 8/2018 v priebehu správneho
konania a nie až spolu s návrhom na obnovu konania (koncentračná zásada); b) zamestnanec
správneho orgánu nie je údajne oprávnený kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať listinné dôkazy
predložené v správnom konaní. V prípade tvrdenia žalovaného, podľa ktorého znalecký posudok č.
8/2018 zo dňa 17.09.2018 vypracovaný súdnym znalcom Ing. V. H. údajne nemôže byť podkladom
pre obnovu konania, nakoľko žalobca ho mal predložiť už v priebehu správneho konania a nie až
v konaní o obnovu konania (vzhľadom na koncentračnú zásadu na predmetný listinný dôkaz údajne
nemožno v konaní o obnovu konania prihliadať), považuje žalobca za potrebné uviesť, že koncentračná
zásada nemá v súvislosti s obnovou konania absolútny charakter (v prípade obnovy konania účastník
správneho konania môže prezentovať nové skutočnosti alebo predkladať nové dôkazy (t.j. skutočnosti
a dôkazy, ktoré neboli prezentované, resp. predložené počas prvostupňového a druhostupňového
správneho konania), ak by tieto skutočnosti a dôkazy mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie,
pričom tieto skutočnosti a dôkazy vyšli najavo po právoplatnosti rozhodnutia a účastník správneho
konania ich nemohol uplatniť bez jeho zavinenia, správny orgán (stavebný úrad, okresný úrad) je
počas prvostupňového, resp. druhostupňového správneho konania povinný priamo z úradnej povinnosti
(nielen na podnet účastníkov stavebného konania) skúmať a náležite zisťovať, či stavba (už svojvoľne
uskutočnená) je alebo nie je v rozpore s právnymi predpismi, t.j. okrem iného napríklad aj v rozpore s
predpismi požiarnej ochrany (nie je povinnosťou účastníkov stavebného konania, aby plnili povinnosti
správneho orgánu, resp. aby dohliadali na to, či správny orgán postupuje v konaní v súlade so
zákonom), skutočnosti uvedené vo vyššie uvedenom znaleckom posudku, resp. jeho závery (stavba
nie je v súlade s požiarnymi predpismi) sú skutočnosťami, ktoré neboli zistené počas prvostupňového,
resp. druhostupňového správneho konania (a to aj napriek tomu, že pri náležitom zisťovaní zo strany



stavebného úradu, resp. okresného úradu (povinnosť ex offo) k takýmto zisteniam mali správne orgány
dospieť), t.j. sú skutočnosťami novými, pričom v prípade, ak by tieto skutočnosti boli správnym orgánom
(stavebný úrad, okresný úrad) známe v pôvodnom správnom konaní, správne orgány by nemohli
rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby.

24. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobca považoval za potrebné opätovne zdôrazniť, že povinnosť
zisťovať súlad stavby s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi) leží výlučne len na
správnom orgáne (stavebný úrad, okresný úrad), ako na orgáne, ktorý je kompetentný skúmať súlad
stavby s požiarnymi predpismi (ust. § 63 stavebného zákona). Na tejto skutočnosti (povinnosti) nič
nemení ani to, že účastník správneho konania je oprávnený v správnom konaní prezentovať svoje
tvrdenia a ich pravdivosť preukázať prostredníctvom príslušných dôkazov. Vzhľadom na vyššie uvedenú
povinnosť správneho orgánu (stavebný úrad, okresný úrad), žalobca, ako aj ostatní účastníci správneho
konania dôvodne očakávali, že súlad stavby s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi
predpismi) bude náležite posudzovať priamo správny orgán. Nakoľko sa však správny orgán týmto
zisťovaním a posudzovaním nijako nezaoberal (vychádzal len pro forma z dokumentácie „Riešenie
protipožiarnej bezpečnosti“, a to aj napriek tomu, že z obhliadky na tvári miesta musel mať poverený
zamestnanec stavebného úradu ako orgánu, ktorý je kompetentný skúmať súlad stavby s požiarnymi
predpismi jednoznačne pochybnosti, či v daných stiesnených pomeroch je súlad s predpismi požiarnej
ochrany daný, t.j. okrem iného, či odstupová vzdialenosť uvedená v bode 5.4 dokumentácie „Riešenie
protipožiarnej bezpečnosti“, vypracovanej RNDr. V. G. z januára 2018 je správna, resp. dostačujúca) a
vydal dodatočné stavebné povolenie, žalobca a ostatní účastníci správneho konania boli nútení na svoje
náklady zabezpečiť znalecký posudok (č. 8/2018), ktorý jednoznačne potvrdil existenciu nezákonného
stavu. Žalobcovi, ako ani ostatným účastníkom správneho konania nie je možné klásť za vinu, že
znalecké posúdenie (ktoré mal zabezpečiť z úradnej povinnosti stavebný úrad) neuplatnili v stavebnom
konaní vedenom pred stavebným úradom.

25. Žalobca v prípade tvrdenia žalovaného, podľa ktorého mal predložiť znalecký posudok v priebehu
správneho konania a nie až po jeho ukončení uviedol, že k postupu žalobcu by nemuselo vôbec
dôjsť, ak by správny orgán (stavebný úrad, okresný úrad) postupoval v stavebnom konaní riadne, s
náležitou odbornou starostlivosťou a predovšetkým v súlade so zákonom. Ak by stavebný úrad náležite
zisťoval skutkový stav (ust. § 46 a ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku) a posudzoval pravdivosť
predložených listinných dôkazov, predovšetkým vzhľadom na zistenia z obhliadky na tvári miesta
(ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku) musel by jednoznačne dospieť k záveru, že stavba nie je v
súlade s požiarnymi predpismi (vrátane skutočnosti, že odstupová vzdialenosť uvedená v dokumentácii
„Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“ je nedostatočná, resp. výrazným spôsobom znížená) a preto
nemôže rozhodnúť o jej povolení.

26. V prípade tvrdenia žalovaného („Stavebný úrad počas celého pôvodného konania rozhodoval
na základe v konaní predložených dokladov. Stavebníčka predložila požiarno-bezpečnostné riešenie
stavby ... Zamestnanec správneho orgánu (stavebného úradu, okresného úradu ani ministerstva) nie
je zo zákona oprávnený kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať ...“) považuje žalobca považoval
za potrebné uviesť, že žalovaný týmto vyjadrením len potvrdzuje, že správny orgán vychádzal pri
rozhodovaní z listinného dôkazu predloženého stavebníkom (dokumentácia „Riešenie protipožiarnej
bezpečnosti“ (konkrétne bod 5.4), vypracovaná RNDr. V. G. z januára 2018) bez toho, aby akokoľvek
posúdil predmetný listinný dôkaz (predovšetkým v spojitosti so zisteniami z obhliadky na tvári miesta,
ktoré jednoznačne naznačovali nepravdivosť predloženého listinného dôkazu), resp. náležite zistil, či
stavba je v súlade s právnymi predpismi (okrem iného aj s požiarnymi predpismi), čím de facto potvrdil,
že nepostupoval v súlade s ust. § 46, ust. § 32 ods. 1, ako ani ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného dal žalobca do pozornosti, že skutočnosti uvádzané ním v návrhu
na obnovu konania sú nielen dôvodom obnovy konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a), ale taktiež aj
podľa ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. Žalobca vo svojom návrhu na obnovu konania síce
priamo neodkazuje na ust. § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, avšak z obsahu návrhu na obnovu
konania vyplýva, že žalobca v ňom okrem iného poukazuje aj na závery znaleckého posudku č. 8/2018
týkajúce sa požadovanej odstupovej vzdialenosti pre susedný rodinný dom (3,1 m), ktoré jednoznačne
preukazujú nepravdivosť tvrdení uvedených v dokumentácii „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“ (v
bode 5.4), z ktorej vyplýva, že odstupová vzdialenosť pre susedný rodinný dom by mala byť údajne len
1,2 m, a ktorá bola podkladom pre pôvodné rozhodnutie stavebného úradu. Nakoľko obnova konania
je prípustná aj vtedy, ak sa preukáže, že pôvodné rozhodnutie správneho orgánu sa opiera o dôkazy,



ktoré sa ukázali ako nepravdivé (pričom znalecký posudok č. 8/2018 jednoznačne potvrdil, že pôvodné
rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo z nepravdivého dôkazu), žalobca má za to, že tak okresný
úrad, ako aj žalovaný sa týmto dôvodom obnovy konania mali riadne zaoberať. Nakoľko tak neurobili,
ich konanie, resp. následné rozhodnutie je nutné považovať za nezákonné a arbitrárne a navrhol súdu,
aby rozhodol v zmysle návrhu žalobcu prezentovaného v žalobe.

27. Žalovaný sa k replike, ktorá mu bola doručená 06.08.2019 duplikou nevyjadril.

28. Súd uznesením č. k. 6S/66/2019-62 zo dňa 02.12.2021 podľa § 33 SSP pribral do konania ďalších
účastníkov administratívneho konania, a to W. N. a S. N., ktorí v zmysle ust. § 32 ods. 3 písm. a)
SSP boli účastníkmi administratívneho konania, nakoľko výsledkom konania o preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného môžu byť dotknuté ich práva a povinnosti. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.08.2022. Zároveň správny súd ich poučil v zmysle § 32 ods. 4 SSP, že sa môžu
svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní
alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.

29. Ďalšia účastníčka W. N. v písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2021, doručeným súdu 21.12.2021
uviedla, že potom čo zistila, že v bezprostrednom susedstve bola začatá stavba bez stavebného konania,
tak upovedomili príslušný stavebný úrad, ktorý vydal zákaz vykonávať stavebné práce, ale aj napriek
tomu stavebník pokračoval v tejto činnosti a aj napriek niekoľkým písomným upozorneniam nebola
zjednaná náprava a stavebník ukončil celú hrubú stavbu pred termínom stavebného konania. Uviedla, že
žalovaný sa snaží vo vyjadrení navodiť dojem, že nie stavebník a stavebný úrad má doložiť a preskúmať
všetky zákonom stanovené náležitosti týkajúce sa rozhodovania vo veci, ale je to jej povinnosťou ako
suseda zabezpečiť na to potrebnú dokumentáciu na posúdenie technických parametrov požadovaných
zákonom v zmysle ust. § 62 stavebného zákona a ktoré sa týkajú v príslušnom rozsahu aj Hasičského a
záchranného zboru. Vzhľadom na to, že stavebný úrad ho neoslovil, tak v čase konania nebolo známe
ako stavba spĺňa príslušné požiadavky z hľadiska požiarnej ochrany, a to, že ich nespĺňa a predstavuje
potencionálne riziko ohrozenia života a zdravia, vyplynulo až zo znaleckého posudku a preto neobstojí
tvrdenie žalovaného, že nejde o novú skutočnosť, ale práve naopak sa jedná o novú skutočnosť, ktorá
mala byť výsledkom činnosti stavebného úradu a príslušného dotknutého úradu (§ 3 zák. č. 315/2001
Z. z.), a nie jej aktivitou. Túto povinnosť, ktorá vyplýva zo stavebného konania, stavebný úrad nesplnil
a konal opätovne v rozpore so štandardným postupom v prospech stavebníka. Žiadala preto, aby toto
pochybenie bolo zosúladené so zákonom.

30. Ďalší účastník S. N. sa nevyjadril v lehote stanovenej súdom.

31. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (SSP) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov
žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.
1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v § 107 ods. 2 a §
105 ods. 2 písm. a), b) a c), § 106 SSP) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná a túto v
zmysle ust. § 190 SSP zamietol.

32. Z administratívneho spisu bolo zistené, že dňa 06.10.2017 bola stavebnému úradu - Mesto
Košice, pracovisko Košice - Juh, Smetanova 4, Košice doručená žiadosť o prešetrenie stavebnej
činnosti vykonávanej na Q., na základe čoho poverený zamestnanec uskutočnil dňa 06.11.2017
štátny stavebný dohľad. Jeho výsledkom bolo zistenie, že stavebník realizuje na stavbe stavebné
práce podliehajúce stavebnému povoleniu, bez takéhoto povolenia, o čom spísal protokol. Na základe
uvedeného stavebný úrad zastavil stavebné práce na stavbe, listom č. MK/A/2017/21824-01 /IV
zo dňa 08.11.2017 začal konať v zmysle ust. § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 88a ods. 1
stavebného zákona a vyzval stavebníka na predloženie požadovaných dokladov na preukázanie, že
dodatočné povolenie stavebných prác nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Stavebník však
dňa 12.12.2017 podal na stavebnom úrade žiadosť o dodatočné povolenie zmeny stavby rodinného
domu, ktorú doplnil o svetlo-technické posúdenie, a po výzve stavebného úradu zo dňa 01.02.2018 aj
ďalšie stanoviská dotknutých orgánov a správcov inžinierskych sietí, vrátane projektovej dokumentácie
doplnenej o požiarno-bezpečnostné riešenie stavby vypracované oprávnenou osobou. Stavebný úrad
po preskúmaní predložených dokladov posúdil súlad rozostavanej stavby s verejnými záujmami listom



č. MK/A/2017/21824-04/IV, MK/A/2018/05270-03/IV-MIS zo dňa 22.03.2018 oznámil začatie konania
o dodatočnom povolení stavby dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a nariadil ústne
pojednávanie na deň 26.04.2018. Dňa 25.04.2018 podali navrhovatelia svoje písomné námietky, ku
ktorým sa stavebný úrad spolu so stavebníkom, projektantom a ostatnými zúčastnenými osobami
na konaní vyjadrili. Nakoľko stavebný úrad považoval námietku v bode č. 1 za neopodstatnenú
a námietku v bode č. 2, 3 stavebník akceptoval a premietol do projektovej dokumentácie stavby,
stavebný úrad vydal dňa rozhodnutie č. MK/A/2017/21824-05/IV, MK/A/2018/05270-04/IV-MIS zo dňa
09.05.2018. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia odvolanie, obsahovo zhodné s námietkou č. 1
uplatnenou v konaní, a nakoľko mu stavebný úrad nevyhovel, odstúpil ho spolu so spisovým materiálom
Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky Košice na rozhodnutie o odvolaní. Tento
podané spoločné odvolanie rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/037913 zo dňa 02.08.2018 zamietol
a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.08.2018.

33. Dňa 25.09.2018 podali odvolatelia na okresný úrad návrh na obnovu konania, v ktorom žiadali
o povolenie obnovy konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Košice č. OU-
KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018 (právoplatné dňa 14.08.2018). Okresný úrad následne
preskúmal uplatnený dôvod obnovy konania, ako aj splnenie požadovaných zákonných podmienok a na
základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že nemá za preukázané, že došlo k
naplneniu tohto zákonného dôvodu na obnovu konania. Rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/042981
zo dňa 14.12.2018 podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku zamietol návrh na obnovu
konania ukončeného právoplatným rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2018/034913 zo dňa 02.08.2018
(právoplatné dňa 14.08.2018).

34. V odôvodnení rozhodnutia okresný úrad uviedol, že jeho záver vyplýva z nasledovných skutkových
a právnych skutočností:
„Na konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle ust. § 88 v spojení s § 88a stavebného zákona,
v rámci ktorého stavebný úrad preskúmava predložené doklady zo strany stavebníka a ich súlad s
verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi, sa v zmysle ust. § 88a
ods. 7 primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až § 66 upravujúce stavebné konanie, a teda aj ust. §
61 ods. 1 stavebného zákona. V zmysle tohto ustanovenia je právo účastníkov konania na uplatnenie
námietok a pripomienok založené na koncentračnej zásade stavebného konania, t.j. na námietky podané
po lehote stavebný úrad už neprihliada. O tejto skutočnosti boli navrhovatelia ako účastníci konania
riadne písomne upozornení v oznámení o začatí konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby č.
MK/A/2017/21824-04/IV, MK/A/2018/05270-03/1V-M1S zo dňa 22.03.2018. Ako však vyplýva z obsahu
zápisnice spísanej na ústnom konaní, ako aj z obsahu podaného odvolania, navrhovatelia v nich žiadnym
spôsobom nenamietali nezabezpečenie odbornej expertízy, merania a posudky z hľadiska dodržania
požiarnych predpisov. To znamená, že aj keď navrhovatelia ako účastníci konania mohli v prebiehajúcom
konaní uplatniť svoje právo v zmysle ust. § 34 ods. 3 správneho poriadku, t.j. na podporu svojich tvrdení
navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe, ale túto námietku neuplatnili, nemôžu sa teraz domáhať obnovy
konania podľa ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, pretože na neskôr uplatnené námietky už
nemožno prihliadať. Účelom koncentračnej zásady je práve stanoviť limity stavebného konania s cieľom
zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek
stavebnej činnosti, tunajší úrad sa preto stotožňuje s postupom stavebného úradu v konaní.
Pokiaľ ide o samotné zabezpečenie vyjadrenia orgánu požiarnej ochrany ako dotknutého orgánu,
čo je podľa tvrdení navrhovateľov povinnosťou stavebného úradu, je zo strany tunajšieho úradu
nutné dať do pozornosti, že orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi si nevyhradili
posúdenie dokumentácie jednoduchých a drobných stavieb, a preto príslušnú projektovú dokumentáciu
preskúmava podľa ust. § 63 stavebného zákona stavebný úrad aj z hľadiska splnenia požiadaviek
protipožiarnej bezpečnosti. Stavebný úrad preto nemal dôvod v rámci konania o dodatočnom povolení
stavby okrem predloženia požiarno-bezpečnostného riešenia stavby špecialistom požiarnej ochrany
požadovať od orgánov štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, či od účastníkov konania aj ďalšie
doklady nad rámec zákona, a obzvlášť ak ich účastníci konania ani sami nenavrhovali (§ 34 ods. 3
správneho poriadku). V zmysle ust. § 46 ods. 1 stavebného zákona zodpovedá za správnosť a úplnosť
vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 stavebného zákona, realizovateľnosť projektu a splnenie
požiadaviek verejného záujmu projektant, ktorý je osobou s príslušným odborným vzdelaním (v rozsahu
podľa ust. § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona).
V rámci tohto konania špecialista požiarnej ochrany RNDr. V. ako oprávnená osoba vypracoval požiarno-



bezpečnostné riešenie stavby a zabezpečil aj súlad s celkovou situáciou stavby, pričom skonštatoval,
že určené odstupové vzdialenosti vyhovujú a sú v súlade s požiadavkami vyhlášky MV SR č. 94/2004 Z.
z. a STN 92 0201-4. Keďže špecialista požiarnej ochrany ako odborne spôsobilá osoba zodpovedá za
riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby, pričom toto riešenie navrhovatelia nenapadli ani v správnom
konaní, ani v súdnom konaní, nie je dôvodné ani možné v tomto štádiu prihliadať na predložený znalecký
posudok na základe objednávky zo dňa 21.08.2018.
Na základe uvedeného preto tunajší úrad konštatuje, že uvedený znalecký posudok nemožno považovať
za právny titul k podaniu návrhu na obnovu konania v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a) správneho
poriadku a s poukazom na doteraz uvedené sa plne stotožňuje so zisteniami a závermi stavebného
úradu ako prvostupňového správneho orgánu. Zároveň tunajší úrad trvá na svojom rozhodnutí č. OU-
KE-OVBP2-2018/037913 zo dňa 02.08.2018 a považuje ho za zákonné.“

35. Proti rozhodnutiu č. OU-KE-OVBP2-2018/037913 zo dňa 02.08.2018 podali spoločné odvolanie
žalobca a ďalší účastníci, s tým, že o ňom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa
01.02.2019 č. 09099/2019/SV/08147, ktorý zamietol spoločné odvolanie a potvrdil odvolaním napadnuté
rozhodnutie okresného úradu z dôvodov uvedených vyššie.

36. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

37. Podľa § 5 ods. 3 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

Podľa § 5 ods. 4 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) a e) Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené
rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli
sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;
e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom.

Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v
odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Podľa § 63 ods. 1 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi
správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

Podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania
a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

Podľa § 63 ods. 3 Správneho poriadku, návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v
lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie
lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

38. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

39. Jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a
nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp „rei iudicatae“,
ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Výnimku tvoria
mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sú obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania, ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom
pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť
rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých
procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy
konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho rozhodnutia. So zreteľom
na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny
poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v
správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).

40. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:
a) existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť
rozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti
neprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok
nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov
(odvolanie, rozklad);



b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy
konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel
takýto podnet zamietnuť;
c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na
podanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním
len ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Pojem účastník konania
je definovaný v § 14. Oprávneným subjektom je aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov
verejného záujmu;
d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej;
e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu
na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol
účastník dobromyseľný.

41. Žalobca podal návrh na obnovu predmetného konania z dôvodu podľa ust. § 62 ods. 1 písm.
a) tvrdiac, že k návrhu na obnovu konania žalobca spolu s ostatnými účastníkmi správneho konania
predložil znalecký posudok č. 8/2018 zo dňa 17.09.2018 vypracovaný súdnym znalcom Ing. V. H., z
ktorého jednoznačne vyplýva, že stavba, ktorá bola dodatočne povolená, nie je v súlade s požiarnymi
predpismi, čo je dôvod, kvôli ktorému by stavebný úrad nemal povoliť takúto stavbu. Namietal, že
skutočnosti uvedené v označenom znaleckom posudku, resp. jeho závery (stavba nie je v súlade s
požiarnymi predpismi) sú skutočnosťami, ktoré neboli zistené počas správneho konania (a to aj napriek
tomu, že pri náležitom zisťovaní zo strany stavebného úradu, resp. okresného úradu (povinnosť ex offo)
k takýmto zisteniam mali správne orgány dospieť), t.j. sú skutočnosťami novými, pričom v prípade, ak by
tieto skutočnosti boli správnym orgánom (stavebný úrad, okresný úrad) známe v pôvodnom správnom
konaní, správne orgány by nemohli rozhodnúť o dodatočnom povolení stavby.

42. Predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania povolením obnovy pôvodného konania sú
predovšetkým nové skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol predložiť v pôvodnom
konaní, a ktoré by mu mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd sa stotožňuje s dôvodmi,
pre ktoré správne orgány nevyhoveli návrhu žalobcu na obnovu konania z uvedeného dôvodu v zmysle
ust. § 62 ods. 1 písm. a), a to, že tvrdenie žalobcu, že znalecký posudok č. 8/2018 bolo možné
vypracovať z hľadiska požiarnej ochrany až v čase, keď bola stavba ukončená, a teda že na základe
uvedeného je potrebné znalecký posudok považovať za novú skutočnosť. Tak, ako uviedol žalovaný v
napadnutom rozhodnutí, že možno konštatovať zhodne s právnym názorom okresného úradu, že na
povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku musí účastník uviesť také
nové dôkazy, t.j. takej kvality, že ak by sa uplatnili v pôvodnom konaní, mali by za následok zmenu
názoru správneho orgánu rozhodujúceho vo veci. Obnova konania sa musí povoliť vtedy, ak dodatočne
vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, pričom musí ísť o dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv
na rozhodnutie a navyše sa nemohli v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, t.j. existovali
už v čase správneho konania. Skutočnosť, ktorú odvolatelia ako navrhovatelia obnovy konania označili
ako dôvod na povolenie obnovy právoplatne ukončeného konania o dodatočnom povolení stavby, nie je
takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala povolenie obnovy konania, resp. dôvody uvedené v návrhu
nie sú takými dôkazmi, ktoré by mali vplyv na výsledok rozhodnutia, resp. ktoré by mali za následok,
že rozhodnutie správneho orgánu nebolo vydané alebo by bolo vydané také rozhodnutie, ktoré by
stavebníčke neumožnilo stavbu ďalej uskutočňovať.

43. Účastník konania je povinný na podporu svojich tvrdení navrhnúť dôkazy, ktoré sú mu známe
(§ 34 ods. 3 správneho poriadku). Dôvodom na obnovu konania je teda len situácia, keď účastník
konania skutočnosť alebo dôkaz nepoznal (napr. nevedel o existencii dôkazu), alebo sa bez jeho
viny nemohol vykonať. Žalobca ako účastník konania mal právo v pôvodnom konaní uplatňovať
svoje námietky a pripomienky v lehote, ktorú určil stavebný úrad a účastníci konania boli zároveň
upozornení, že na neskoršie námietky a pripomienky sa neprihliada, čo znamená, že právo účastníkov
konania na uplatnenie námietok a pripomienok v správnom konaní je založené na koncentračnej
zásade (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžp/1/2011). V tejto súvislosti súd tiež ako žalovaný poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžhuv/4/2008 zo dňa 05. 03.2009, podľa ktorého:
„Koncentračná zásada sústreďuje (koncentruje) procesnú možnosť označovať a predkladať dôkazy iba
do určitého štádia administratívneho konania a súčasne vylučuje túto možnosť v ostatných štádiách
konania. Právo a povinnosť označovať dôkazy preto v určitom štádiu konania účastníkovi konania
zaniká ... Najvyšší súd konštatuje, že koncentračná zásada je výnimkou zo všeobecnej zásady



jednotnosti administratívneho konania. Ide teda o výnimku z pravidla. Výnimky z pravidiel sú explicitne
upravené. Iba s použitím tohto prístupu potom možno identifikovať, že ide o výnimku. Naviac, aplikácia
koncentračnej zásady znamená zánik jedného zo základných procesných práv účastníka konania - práva
označovať a predkladať dôkazy. Zánik takéhoto procesného práva môže byť upravený iba zákonom a
to explicitne.“

44. Znalecký posudok bol žalobcom predložený už v čase právoplatne skončeného konania o
dodatočnom povolení stavby a vzhľadom na koncentračnú zásadu sa ním správny orgán už nemohol
zaoberať. Navyše stavebníčka v konaní o dodatočnom povolení stavby okrem iného predložila požiarno-
bezpečnostné riešenie stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany, ako oprávnenou
osobou podľa § 46 ods. 1 stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené súd považuje napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ ide o dôvod povolenia obnovy konania v zmysle ust. § 62 ods. 1 písm. a) Správneho
poriadku za správny, a teda, že predložený znalecký posudok nie je dôvodom na obnovu konania.
Žalovaný v odvolacom konaní preskúmal vec v celom rozsahu, podrobne preskúmal formálnu aj vecnú
stránku napadnutého rozhodnutia okresného úradu, ako aj procesu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a
keďže nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného úradu, odvolaniu
žalobcu nemohol vyhovieť.

45. Žalobca v správnej žalobe poukázal aj na ďalší zákonný dôvod pre obnovu konania a namietal,
že sa ním správne orgány nezaoberali, a to v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku (t.j.
že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo
trestným činom). Uviedol, že pôvodné rozhodnutie stavebného úradu, resp. okresného úradu sa opieralo
o dokumentáciu „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti“, avšak zo znaleckého posudku č. 8/2018 je
jednoznačne zrejmé, že závery predmetnej dokumentácie v bode 5.4 (odstupová vzdialenosť) sú
jednoznačne nepravdivé. Tvrdil, že aj v tomto prípade je na preskúmaní pôvodného rozhodnutia verejný
záujem (porušenie požiarnych predpisov). Z ustanovenia § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku (t.j. že
rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným
činom) vyplýva, že k jeho použitiu môže dôjsť v dvoch prípadoch. Návrh na obnovu konania možno
podať v prípade, ak sa účastník konania dodatočne po ukončení konania a po právoplatne vydanom
rozhodnutí dozvedel o tom, že predmetné rozhodnutie sa opieralo o nepravdivé, falošné a neúplné
dôkazy, pričom tieto mali mať podstatný vplyv na rozhodovanie správneho orgánu a na jeho rozhodnutie.
Nepravdivými dôkazmi sú najmä nepravdivé a neúplné svedecké výpovede, falšované listiny, nepravdivé
čestné vyhlásenie a pod. V tomto prípade sa však správne orgány nemohli týmto ďalším dôvodom
pre obnovu konania zaoberať, nakoľko toto žalobca v návrhu na obnovu konania neuviedol, takže túto
námietku súd považuje za nedôvodnú.

46. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v tomto prípade v súvislosti s ust. § 62 ods. 2 Správneho
poriadku považuje za nevyhnutné dať do pozornosti, že súlad stavby s požiarnymi predpismi je nutné
považovať za všeobecný, resp. verejný záujem, a to z toho dôvodu, že v prípade požiaru stavby nie je
ohrozená len samotná stavba, ale taktiež aj majetok, zdravie, životy a životné prostredie v okolí stavby,
súd poukazuje na to, že v stavebnom konaní stavebníčka predložila požiarno-bezpečnostné riešenie
stavby, ktoré bolo vypracované špecialistom požiarnej ochrany ako oprávnenou osobou podľa § 46
ods. 1 stavebného zákona. Z ustanovenia § 46 stavebného zákona vyplýva, že projektant vykonáva
projektovú činnosť a zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania projektovej dokumentácie, t.j. v
tomto konkrétnom prípade zodpovedá za úplnosť a správnosť projektovej dokumentácie vypracovanej
na vydanie dodatočného stavebného povolenia vrátane požiarnej ochrany stavby. Správny orgán nemá
dôvod spochybňovať odbornosť autorizovanej osoby, ktorý je oprávnenou osobou na výkon tejto činnosti
podľa osobitných predpisov, a ktorý je povinný pri tejto činnosti chrániť verejné záujmy. Zamestnanec
správneho orgánu (stavebného úradu, okresného úradu, ani ministerstva) nie je zo zákona oprávnený
kontrolovať, posudzovať a vyhodnocovať statické riešenie, odborné posudky, prieskumy, konštrukcie
stavieb, ako aj technické, technologické a energetické vybavenie stavieb, a ani z nich vyplývajúce
posúdenia, vypracované oprávnenými osobami. Pokiaľ ide o ustanovenie § 62 ods. 2 Správneho
poriadku, tak v tomto prípade nejde o povolenie obnovy, ale správny orgán obnovu konania nariaďuje
a aj pre nariadenie obnovy konania zo strany správneho orgánu platia dôvody uvedené v § 62 odsek 1
Správneho poriadku s tým, že k nim navyše pristupuje ďalšia podmienka - nariadenie obnovy konania
vyžaduje všeobecný záujem. Táto skutočnosť musí byť v rozhodnutí špecificky odôvodnená.



47. Súd vzhľadom na uvedené v konaní, ani v rozhodnutí žalovaného nezistil porušenie žiadneho z
ustanovení Správneho poriadku, ani iného právneho predpisu. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným
spôsobom skutočnosti, ktoré boli zistené žalovaným, a preto za takýchto skutkových okolností
napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu vydané na základe riadne a dostatočne
zisteného skutkového stavu veci a je zákonné. Preto súd dospel k záveru, že žalovaný vydaním
preskúmavaného rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom, a bolo potrebné žalobu zamietnuť.

48. Je nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn.
6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009), že nie je úlohou
súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne
predpisy. (10Sžsk/4/2017)

49. V závere správny súd poukazuje na to, že nezistil žiadne pochybenia procesného charakteru
v postupe žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré by boli takého charakteru
a takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia, resp. bránili
preskúmaniu napadnutých rozhodnutí v medziach uplatnených žalobných dôvodov.

50. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa
posúdili vec správne po skutkovej aj právnej stránke a v dôsledku toho nezistil žiaden z dôvodov pre
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a nepriznal náhradu
trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania
rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy
konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

52. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.



Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).