Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžk/45/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017201000
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4017201000.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a členov senátu JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci
žalobcu: KYKLOP REAL - INVEST, spol. s r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 531 812, právne zastúpený:
advokátska kancelária AK Šranko s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 50 486 601, proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094,
za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, právne zastúpený: JUDr.
Allan Böhm, Advokátska kancelária Böhm & Partners, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, o
všeobecnej správnej žalobe, v konaní o kasačných sťažnostiach žalovaného a MH Invest, s.r.o. proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/194/2017-279 zo dňa 24. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/194/2017-279 zo dňa 24.
apríla 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: 26559/2017/SV/68680 zo
dňa 05.10.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru
výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. OU-NR-OVBP2-2017/026361-14
zo dňa 15. 08. 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") a vec vrátil prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

2. Prvostupňový správny orgán prvostupňovým rozhodnutím rozhodol o vyvlastnení nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. 3765, parc. č. 1264/81, ostatná plocha o výmere 317 m2 vo vlastníctve žalobcu
v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. za náhradu v sume 6.137,12 eur pre stavbu „Vybudovanie
strategického parku" - k.ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy, Čakajovce, Jelšovce. V
rozhodnutí sa vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu.

3. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie uvádzajúc nasledovné:
- prvostupňový správny orgán pri preukázaní verejného záujmu na vyvlastnení predmetného pozemku
ako doklad zohľadnil Osvedčenie o významnej investícii pre realizáciu stavby č. 20801/201-1000-33509
zo dňa 13. 07. 2015 vydané Ministerstvom hospodárstva SR uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa
08. 07. 2015 v znení doplnenia Osvedčenia č. 20801/2015-10100-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a v znení
doplnenie Osvedčenia č. 08806/2017-4220-10445 zo dňa 27. 02. 2017, v zmysle ktorých je predmetná
stavba investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Správny orgán prvého stupňa teda
zohľadnil, že na predmetnú stavbu boli vydané citované osvedčenia, čím bol vo vyvlastňovacom konaní
preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania podľa zákona o vyvlastňovaní v spojení s §



4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 175/1999 Z.z.");
- cieľ vyvlastnenia nebolo možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom;
- vyvlastniteľ odmietol podpísať dohodu, čo je preukázané pokusom o dosiahnutie takejto dohody
doručením ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 26.04.2017 spolu s návrhom kúpnej zmluvy.
Žalobca návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy neodmietol a požiadal o určenie termínu a miesta
stretnutia za účelom prerokovania uvedenej ponuky. Dňa 12.06.2017 sa uskutočnilo rokovanie medzi
vyvlastniteľom a žalobcom, z ktorého bola spísaná notárska zápisnica N 442/2017 Nz 20660/2017,
cieľom ktorej bola dohoda o kúpnej cene predmetnej nehnuteľnosti. Podľa uvedenej notárskej zápisnice
k dohode medzi vyvlastniteľom a žalobcom nedošlo a teda nedošlo k dohode o výške náhrady za
vyvlastnenie pozemku;
- žalobca so stanovenou výškou náhrady uvedenou v znaleckom posudku č. 62/2017 zo dňa 27. 04.
2017 nesúhlasil a predložil znalecký posudok č. 32/2017 zo dňa 30. 06. 2017 vypracovaný Jozefom
Markom - znalcom a znalecký posudok č. 68/2017 zo dňa 30. 06. 2017 vypracovaný znalcom Ing.
Gustávom Hodúlom. Vzhľadom k tomu, že predmetom námietok žalobcu na ústnom pojednávaní boli
skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku predloženého vyvlastniteľom, požiadal správny
orgán o odborné vyjadrenie posúdenia skutočností dôležitých na rozhodnutie o výške náhrady za ich
vyvlastnenie. Stanovisko k uvedeným námietkam je obsiahnuté v odbornom vyjadrení znalca č. 93/2017
zo dňa 28. 07. 2017.
- nevyhnutný rozsah vyvlastnenia je potrebné skúmať nielen z hľadiska rozsahu záberu nehnuteľnosti
potrebnej na uskutočnenie účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, ale aj z hľadiska intenzity zásahu;
- vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie v súlade s ustanovením § 9 ods.1, 3 zákona č. 282/2015 Z.z.
o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zák. č. 282/2015 Z.z.");
- námietka, v zmysle ktorej súčasťou návrhu nebolo územné rozhodnutie a stanovisko obce je
irelevantná s poukazom na ustanovenie § 4a ods. 1 zákona č. 175/1999 Z. z., nakoľko v danom prípade
osvedčenie o významnej investícii nahrádza územné rozhodnutie;

II.
Konanie pred správnym súdom

4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v
Nitre (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť
a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
5. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že
- žalovaný sa nevyjadril ku skutočnosti, že prvostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti uvedené v § 13
ods. 2, 4, 6 zák. č. 282/2015 Z.z., pričom neobsahuje údaje vyvlastniteľa a vyvlastneného v potrebnom
rozsahu, ani označenie vyvlastňovaného pozemku, výrok o náhrade trov konania, výrok, ktorým by bol
určený účel vyvlastnenia, výrok, ktorým by bolo rozhodnuté o prechode vlastníckeho práva k pozemku
a nie je určené, akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku na účel, na ktorý
sa vyvlastnil;
- došlo k nesprávnemu posúdeniu existencie verejného záujmu na vyvlastnení;
- existencia verejného záujmu sa osvedčeniami nemôže deklarovať, nakoľko vláda Slovenskej republiky
nikdy nerozhodla o tom, že realizácia strategického parku je vo verejnom záujme; osvedčenia o
významnej investícii sú vydané v rozpore so zákonom, pretože boli vydané na základe žiadosti
spoločnosti MH Invest, s.r.o., ktorá nespĺňala kogentné zákonné podmienky uvedené v § 1 ods. 3 písm.
b/ zák. č. 175/1999 Z.z.;
- v odôvodnení rozhodnutia chýba správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k záveru o rozsahu
vyvlastnenia;
- nie je možné vyvodiť, na akej časti toho-ktorého územia/parcely sa má realizovať aká konkrétna stavba,
cestná sieť, jednotlivé časti infraštruktúry a iná príprava územia či stavba, a či vôbec bude toto územie
využité na predmetnú stavbu;
- osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 27.02.2017 ako príloha k návrhu na vyvlastnenie bola
doložená v overenej kópii len v rozsahu prvých troch strán, teda bez prílohy č. 1 - zoznamu pozemkov,
ktoré sú osvedčením dotknuté;
- znalecký posudok, z ktorého prvostupňový správny orgán vychádzal pri určení náhrady za vyvlastnenie
je neaplikovateľný, a to najmä pre nesprávne zvolenú metódu pre určenie výšky primeranej náhrady, a
to metódu polohovej diferenciácie;



- náhrada, ku ktorej dospel znalec, nezodpovedá trhovej cene vyvlastňovaným nehnuteľností;
- mala byť skúmaná možnosť určenia náhrady pridelením náhradných pozemkov;

6. Krajský súd v Nitre dospel k záveru o tom, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutia je potrebné
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu. V napadnutom rozsudku najmä uviedol, že
- vo veci bol preukázaný verejný záujem na vyvlastnení daného pozemku predložením Osvedčenia
o významnej investícii na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení
doplnenia osvedčenia pod č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo
dňa 21.07.2015, a v znení doplnenia osvedčenia o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo
dňa 27.02.2017 vydaného Ministerstvom hospodárstva SR schváleného uznesením vlády SR č. 95/2017
zo dňa 22. 02. 2017, v zmysle ktorých je uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je
vo verejnom záujme;
- správny súd, i správne orgány sú osvedčením viazané a súd nie je oprávnený preskúmavať platnosť
vydaných osvedčení o významnej investícii, z ktorých je jednoznačne preukázaný verejný záujem;
- navrhovateľ preukázateľne zaslal žalobcovi návrh kúpnej zmluvy so všetkými zákonnými náležitosťami,
pričom žalobca uvedený návrh neodmietol, navrhol o ňom rokovať, pričom z rokovania bola spísaná
notárska zápisnica na Notárskom úrade JUDr. Tomáša Trellu v Bratislave dňa 15. 06. 2017 číslo N
442/2017 Nz 20660/2017 NCR1S 21247/2017, z ktorej vyplynulo, že žalobca ponuku nepovažoval za
ponuku podľa zákona, nakoľko znalecký posudok, na základe ktorého bola cena určená, je vyhotovený
v rozpore so zákonom o znalcoch a metodikou, ktorá stanovuje postupy pri vyhotovovaní znaleckého
posudku. Je teda zrejmé, že vlastnícke právo k pozemku nebolo možné nadobudnúť dohodou a to
najmä preto, že žalobca nesúhlasil s ponúknutou kúpnou cenou nehnuteľnosti;
- z preskúmavaných rozhodnutí je zrejmé, že účelom vyvlastnenia je vybudovanie stavby „Vybudovanie
strategického parku" ako významnej investície, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prípravy
vymedzeného územia pre stavbu schválenú uznesením Vlády Slovenskej republiky;
- vyvlastňovateľ preukázal, že predmet vyvlastnenia využije na účel, na ktorý sa vyvlastnil, a preto bol
aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na jeho vyvlastnenie;
- rozsah vyvlastnenia bol daný už v jednotlivých osvedčeniach vydaných Ministerstvom hospodárstva
SR, kde v prílohe č. 1 k osvedčeniu č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 je uvedený i pozemok
vo vlastníctve žalobcu;
- bez riadneho odôvodnenia svojho postupu znalecká organizácia vylúčila použitie porovnávacej metódy,
pričom na takýto postup mala dostatok podkladov, pričom žalovaný a prvostupňový správny orgán
pochybili, keď riadne neskúmali tvrdenia žalobcu, že poskytnutá náhrada za vyvlastnený pozemok
nebola stanovená ako primeraná náhrada;
- z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva, že náhrada za vyvlastnené pozemky zodpovedá ich trhovej
cene tak, ako to predpokladá § 111 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) keď cena vyvlastňovaných pozemkov bola stanovená len metódou polohovej
diferenciácie a obsahom znaleckého posudku č. 62/2017 zo dňa 27.04.2017 nebolo zisťovanie trhovej
ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (porovnávacia metóda);
- skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom, nezbavuje správny orgán povinnosti
postupovať v súlade so zásadou zákonnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.) a úplne a presne zistiť
skutočný stav, týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnenie (§ 111 ods. 2 stavebného zákona, § 4a
ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb.). Správny orgán je
teda povinný skúmať, či návrh náhrady je zákonný, resp. či ide o primeranú náhradu za vyvlastňované
pozemky;
- prvostupňový správny orgán mal možnosť, na odborné posúdenie zistenia primeranej náhrady za
vyvlastnenie a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny, použijúc primerane § 36 zákona
č. 71/1967 Zb., ustanoviť znalca;
- zák. č. 175/1999 Z. z. v § 4a ods. 4 ukladá správnemu orgánu povinnosť určiť náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku a keďže zákon
ďalej nešpecifikuje pojem všeobecná hodnota, v súlade s § 111 ods. 2 stavebného zákona (aplikujúc § 4a
ods. 1 veta druhá zák. č. 175/1999 Z. z.) je potrebné za ňu považovať cenu rovnakej alebo porovnateľnej
nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, a teda nie cenu určenú
len z polohy (umiestenia) nehnuteľnosti, o vyvlastnení ktorej sa koná;
- správny orgán nevychádzal z riadne zisteného skutkového stavu veci, keď v konaní nevykonal žiadne
dokazovanie za účelom zistenia možnosti poskytnutia náhrady za vyvlastnenie vo forme náhradného
pozemku a v rozhodnutí len uviedol bez ďalšieho odôvodnenia, že podľa vyjadrenia navrhovateľa
vyvlastnenia tento pozemkami, ktoré by mohol použiť na zámenu, nedisponuje;



- žalobcom predložené znalecké posudky dvoch znalcov spochybnili relevantnosť znaleckého posudku
ako podkladu rozhodnutia vo veci stanovenia ceny;
- vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je vyvlastňovaná nehnuteľnosť riadne špecifikovaná, keď
v samotnom výroku pri označení nehnuteľnosti nie je uvedené príslušné katastrálne konanie (zrejme
územie- pozn. kasačného súdu), v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza;
- vo výroku prvostupňového rozhodnutia je len odkaz na ust. § 4a zák. č. 175/1999 Z.z. a neobsahuje
výrok o náhrade trov konania;

III.
Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ 1") z dôvodu podľa § 440
ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a ďalší účastník
konania MH Invest, s.r.o. (ďalej aj ako „sťažovateľ 2") z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. a) a g)
S.s.p. včas kasačnú sťažnosť. Zhodne navrhli aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom sťažovateľ 2 navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej
sťažnosti odkladný účinok..

8. Sťažovateľ 1 v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä
uviedol, že
- napadnutý rozsudok je zmätočný nakoľko krajský súd v niektorých prípadoch argumentuje
ustanoveniami Štvrtej časti stavebného zákona a v niektorých ustanoveniami zák. č. 282/2015 Z.z.;
- z napadnutého rozsudku nevyplýva, z akého dôvodu pri skúmaní podmienky primeranej náhrady za
vyvlastnenie krajský súd aplikoval Štvrtú časť stavebného zákona;
- vzhľadom na výkladové pravidlo lex posterior derogat legi priori s účinnosťou od 01.07.2016
sú vyvlastňovacie orgány povinné aplikovať zák. č. 282/2015 Z.z., s výnimkou konaní začatých a
právoplatne neukončených pred účinnosťou zák. č. 282/2015 Z.z. (§ 19), pričom predmetné konanie
bolo začaté po tomto dátume;
- prvostupňový správny orgán postupoval pri námietke žalobcu týkajúcej sa náhrady za vyvlastnenie v
súlade so zákonom, keď postupom podľa § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z. zabezpečil odborné vyjadrenie/
vysvetlenie znalca;
- nakoľko v konaní nedošlo medzi vyvlastniteľom a žalobcom k dohode o náhrade za vyvlastnenie,
v rozhodnutí vo výroku o náhrade podľa § 13 ods. 3 písm. a) zák. č. 282/2015 Z.z. určil náhradu za
vyvlastnenie na základe znaleckého posudku vyvlastniteľa [§ 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 282/2015 Z.z.] a
v spojení s § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z. odkázal žalobcu s požiadavkou na vyššiu náhradu na
súd bez prerušenia konania;
- podľa § 4a ods. 1 druhá veta zákona č. 175/1999 Z. z. a podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní
sa na toto konkrétne vyvlastňovacie konanie použije osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone č.
175/1999 Z. z. a v zákone o vyvlastňovaní, a z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán nemohol podľa
§ 36 správneho poriadku ustanoviť znalca na opätovné ocenenie vyvlastňovaných nehnuteľností;
- argumentácia krajského súdu odvolávajúca sa na judikatúru vychádzajúcu z právnej úpravy náhrady
za vyvlastnenie platnej do 30.06.2016 (§ 111 ods. 2 stavebného zákona), ktorá používa pojem trhová
cena, irelevantná;
- pojem trhová cena v súvislosti s náhradou za vyvlastnenie používa iba stavebný zákon, pričom zákon
č. 175/1999 Z. z. rovnako ako aj zák. č. 282/2015 Z.z. nestanovuje, že náhrada za vyvlastnenie má byť
určená ako trhová cena;
- zákon č. 175/1999 Z.z. vyžaduje iba stanovenie náhrady za vyvlastnenie "v sume zodpovedajúcej
všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku" a odkázanie vyvlastneného s požiadavkou
na vyššiu náhradu na civilný (nie správny) súd;
- podľa § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z. ak vyvlastnený nesúhlasí s výškou náhrady, má možnosť
obrátiť sa so svojou požiadavkou na civilný súd;
- zabezpečením ďalšieho znaleckého posudku by prvostupňový správny orgán konal nad rámec zákona
č. 175/1999 Z.z. a teda konal by nezákonne, pričom nie je oprávnený skúmať výšku sumy za vyvlastnené
pozemky uvedenú v znaleckom posudku, keďže zákonodarca pre určenie výšky náhrady upravil
špecifický revízny postup, a to určovaciu žalobu podľa § 137 Civilného sporového poriadku;
- zákon o vyvlastňovaní aj zákon č. 175/1999 Z. z. určujú podrobne postup v prípade určenia náhrady
za vyvlastnenie a teda ustanovenie § 36 správneho poriadku sa v tejto situácii nemôže subsidiárne
aplikovať;



- vo vzťahu k žalobcovi bola splnená poučovacia povinnosť.

9. Sťažovateľ 2 sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol obdobnú
argumentáciu ako sťažovateľ 1, pričom doplnil, že
- krajský súd rozhodol vo veci, ktorá nepatrí do jeho právomoci, nakoľko o požiadavke na vyššiu náhradu
rozhoduje súd v osobitnom civilnom konaní;
- krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď pri svojom rozhodovaní nesprávne zohľadnil lex
specialis (Zák. č. 175/1999 Z.z.), ktorý sa mal prioritne aplikovať na predmetné konanie a následne
nesprávne vychádzal primárne zo všeobecnej právnej úpravy Stavebného zákona, ktorý sa v súčasnosti
podľa zásady lex posterior derogat legi priori na vyvlastňovacie konania neaplikuje;
- vzhľadom na logiku ustanovenia § 4a ods. 4 zák. č. 175/2015 Z.z. a účelu tohto zákona, je zrejmé,
že zákonodarca zaviedol pojem „všeobecná hodnota určená znaleckým posudkom", pričom sa jedná o
funkčné prepojenie pojmov všeobecná hodnota a znalecký posudok, pričom náhradu za vyvlastnenie
tvorí suma zodpovedajúca všeobecnej hodnote, ktorá má byť určená znaleckým posudkom;
- znalec pri určovaní všeobecnej hodnoty urči príslušnú metódu, pričom je viazaný vyhláškou
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. a za jej výber zodpovedá;
- ust. § 111b ods. 1 stavebného zákona dáva prednosť prideleniu náhradného pozemku pred poskytnutím
náhrady v peniazoch, avšak vždy len za predpokladu, že takéto majetkové vyrovnanie je možné;
- od sťažovateľa nemožno rozumne požadovať, aby pridelil žalobcovi pozemky, ktoré na základe
Osvedčenia nadobudol od tretích osôb za účelom realizácie významnej investície;
- ust. § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. správnym orgánom neukladá, aby bližšie a detailne objasňovali
prípadné nezrovnalosti ohľadom výšky náhrady za vyvlastnenie medzi účastníkmi, ale naopak, aby túto
otázku riešil všeobecný súd v rámci osobitnej civilnej žaloby;
- nakoľko zák. č. 282/2015 Z.z. ustanovuje iný procesný postup v otázke stanovenia výšky náhrady za
vyvlastnený pozemok, nemožno použiť ustanovenie Správneho poriadku;
- úmyslom zákonodarcu bolo odkázaním s výškou náhrady na civilný súd zjednodušiť a urýchliť proces
vyvlastnenia a nie skomplikovať a de facto mariť prípravu územia na realizáciu Strategického parku;
- správne orgány postupovali v súlade s § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z.;
- judikatúra, na ktorú krajský súd odkazuje v napádanom rozsudku, je neaplikovateľná;
- označenie katastrálneho územia (rovnako ako ostatné údaje vyžadované zák. č. 282/2015 Z.z. pre
označenie vyvlastňovaných pozemkov) je vo výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení uvedené;
- ak krajský súd konštatuje, že nemožno predkladať podrobné podklady týkajúce sa presného využitia
pozemku, a následne uvádza. že účel bol riadne skúmaný na základe Osvedčenia, ale na záver uvedie,
že účel je špecifikovaný vo výroku rozhodnutia o vyvlastnení nedostatočne, je možné tvrdenie krajského
súdu vyhodnotiť za absolútne rozporné a zavádzajúce;
- žalobcovi vo vyvlastňovacom konaní nevznikli žiadne trovy a žiadne trovy si ani neuplatnil.

10. Sťažovateľ 1 vo vyjadrení zo dňa 01.10.2019 zotrval na svojej argumentácii a opakovane navrhol,
aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

11. Sťažovateľ 2 sa vo vyjadrení zo dňa 03.10.2019 stotožnil s argumentáciou sťažovateľa 1.

12. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1/ a 2/ opierajúc sa o argumentáciu uvedenú
v žalobe žiadal, aby kasačný súd kasačné sťažnosti zamietol. Poukázal aj na judikatúru kasačného súdu
v obdobných veciach. Pokiaľ sa návrhov sťažovateľa 1/ a 2/ na priznanie odkladného účinku týka, mal
žalobca za to, že nepreukazujú splnenie podmienok na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

IV.
Právne závery kasačného súdu

13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali
sťažovatelia v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu
s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch) dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sú dôvodné a preto postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p.
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.



14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júla 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

15. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis, je zrejmé, že v prejednávanej
právnej veci bola sporná najmä správnosť postupu pri určovaní výšky finančnej náhrady, ktorá bola
žalobcovi priznaná titulom vyvlastnenia nehnuteľnosti podľa § 13 zák. č. 282/2015 Z.z. a § 4a zák. č.
175/1999 Z.z. pre stavbu ,,Vybudovanie strategického parku", k. ú. Mlynárce, Zobor, Dražovce, Lužianky,
Zbehy, Čakajovce, Jelšovce a zároveň bola spochybnená správnosť postupu vedúceho k ustáleniu
záveru, že navrhovateľ vyvlastnenia (sťažovateľ 2) nemá k dispozícii pozemky, ktoré by mohol použiť
na zámenu za vyvlastnený pozemok.

16. Za vyvlastnený pozemok, KN-C parc. č. 1264/81 o výmere 317 m2 bola žalobcovi priznaná náhrada
podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 282/2015 Z.z. určená znaleckým posudkom č. 62/2017 zo dňa
27.04.2017 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS - Komercia, a.s., v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vo výške 6.137,12 eur.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych
vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy
pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii.
Podľa § 4a ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z. na účel realizácie významnej investície možno za náhradu
pozemok alebo stavbu vyvlastniť alebo vlastnícke právo k pozemku alebo stavbe obmedziť, ak je to
vo verejnom záujme a nie je možné nadobudnúť právo k pozemku alebo stavbe dohodou. Ak tento
zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na vyvlastnenie všeobecný predpis o vyvlastňovaní. Ak ku dňu
začatia vyvlastňovacieho konania nie je schválený územný plán obce alebo ak v schválenom územnom
pláne obce alebo v územnom rozhodnutí nie je územie určené na umiestnenie a realizáciu významnej
investície, podkladom na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je osvedčenie podľa § 3.
Podľa § 4a ods. 4 zák. č. 175/1999 Z.z. ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k
dohode o sume náhrady za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za
vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote určenej na základe znaleckého posudku. S
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Požiadavku na vyššiu náhradu voči podniku možno uplatniť na súde v lehote jedného roka odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení, inak toto právo zanikne.
Podľa § 1 zák. č. 282/2015 Z.z. tento zákon upravuje odňatie vlastníckeho práva, obmedzenie
vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích
osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo opatrenia v
nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za primeranú náhradu.
Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z. ak najneskôr pri prerokovaní návrhu vyvlastniteľa na vyvlastnenie
na ústnom pojednávaní účastník konania alebo iná oprávnená osoba namietne skutočnosti, ktoré sú
obsahom znaleckého posudku priloženého k návrhu podľa § 9 ods. 2 písm. f), vyvlastňovací orgán
zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité
na rozhodnutie o sume náhrady za vyvlastnenie. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia
alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša vyvlastniteľ.
Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zák. č. 282/2015 Z.z. výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací
orgán určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s
požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd.
Podľa § 19 zák. č. 282/2015 Z.z. konania o vyvlastnení začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom
2016 sa dokončia podľa predpisu účinného do 30. júna 2016.



17. V prejednávanej veci je nepochybné, že proces vyvlastňovania na účely prípravy významných
investícií definovaných v § 1 ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z. sa primárne riadi právnou úpravou zákona
č. 175/1999 Z.z..
18. Podstatou sporu medzi účastníkmi je zákonnosť postupu orgánov rozhodujúcich o vyvlastnení
v súvislosti s aplikáciou zák. č. 175/1999 Z.z. ako lex specialis na rozhodovanie vo veci náhrady
za vyvlastňované pozemky, resp. na stanovenie rozsahu povinnosti aplikácie príslušných ustanovení
stavebného zákona (v nadväznosti na správny poriadok) na rozhodovanie o náhrade za vyvlastnenie.

19. V súvislosti s tým treba uviesť, že právna úprava zákona 175/1999 Z.z. predstavuje v otázke
rozhodovania o vyvlastnení a náhrade zaň pomerne komplexnú úpravu, na základe ktorej príslušný
správny orgán, po zistení nemožnosti dohody na sume náhrady za vyvlastnenie, stanovenej postupom
súdneho znalca v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z.,
odkáže pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti na súdne konanie pred civilným súdom. V
civilnom konaní sa môže domáhať priznania navýšenia ceny určenej znalcom, napríklad aj na základe
spochybnenia správnosti záverov znaleckého posudku. Takýmto postupom sa dosiahne vyváženie
záujmu a potrieb štátu na vysporiadaní vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú
významnou investíciou a záujmu a práva pôvodného vlastníka vyvlastňovaného pozemku na primeranú
náhradu za odňatie vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

20. Zároveň kasačný súd podotýka, že na konania o vyvlastnení, začaté po 30.06.2016 sa vzťahuje zák.
č. 282/2015 Z.z., ktorý v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori" nahrádza dovtedy aplikovanú
právnu úpravu obsiahnutú v § 108 a nasl. stavebného zákona. S účinnosťou od 01.07.2016 je tak
všeobecným predpisom o vyvlastňovaní zák. č. 282/2015 Z.z. Pokiaľ teda zák. č. 175/1999 v § 4a
ods. 1 odkazuje na podpornú aplikáciu všeobecného predpisu o vyvlastňovaní, má tým na mysli práve
zák. č. 282/2015 Z.z. Konanie o vyvlastnení bolo začaté na základe návrhu podaného dňa 16.06.2017,
preto niet pochýb o tom, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky podľa § 19 zák. č. 282/2015
Z.z. na postup podľa stavebného zákona. Pokiaľ teda konkrétna otázka nie je upravená zákonom č.
175/1999 Z.z., správne orgány sú povinné postupovať v rámci právnej úpravy zák. č. 282/2015 Z.z.,
pričom v danom prípade tak učinili. Krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia
veci, pokiaľ pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov aplikoval právnu úpravu vyvlastnenia podľa
stavebného zákona.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd nepovažoval judikatúru (vychádzajúcu z právnej úpravy
vyvlastňovacieho konania podľa stavebného zákona), na ktorú žalobca poukazoval, a z ktorej krajský
súd nepochybne pri utváraní svojich záverov čerpal, za smerodajnú.

22. Kasačný súd nepovažuje za logicky správnu a ústavne konformnú argumentáciu krajského súdu,
ktorý zotrvával na stanovisku o povinnosti správnych orgánov riešiť v konaní o vyvlastnení podľa zák. č.
175/1999 Z.z. správnosť výšky náhrady za vyvlastnenie určenej znaleckým posudkom.

23. Kasačný súd z obsahu znaleckého posudku zistil, že na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov
bola v zmysle ustanovenie § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z.z.. v spojení s príslušnými ustanoveniami
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších zákonov aplikovaná metóda polohovej diferenciácie, ktorej voľba
bola odôvodnená argumentom, že pre využitie výnosovej a porovnávacej metódy neboli k dispozícii
relevantné aktuálne údaje. z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že k námietkam žalobcu
voči primeranej náhrade za vyvlastňovaný pozemok podala znalecká organizácia ÚEOS - Komercia,
a.s. odborné vyjadrenie č. 93/2017 v zmysle § 4 ods. 4 zák. č. 282/2015 Z.z., v ktorom sa vyjadrila k
metódam stanovenia všeobecnej hodnoty vyvlastňovaného pozemku. Vyššie uvedený postup zisťovania
všeobecnej hodnoty pozemkov v konaní pred správnymi orgánmi je v súlade so zák. č. 175/1999 Z.z.
ako aj zák. č. 282/2015 Z.z. Pokiaľ žalobca má námietky s určenou náhradou, zákon upravuje osobitný
postup v § 4a zákona č. 175/1999 Z.z.

24. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti § 4a ods. 4 zákona č. 175/1999 Z. z., ktorého účelom je
vyňať rozhodovanie o prípadných nezhodách medzi účastníkmi ohľadom hodnoty vyvlastňovaných
nehnuteľností do samostatného civilného súdneho konania a nebrzdiť tak realizáciu významnej
investície. Zmyslom osobitnej úpravy je zefektívniť proces usporiadania majetkovoprávnych vzťahov,
územného konania ako aj stavebného konania pri realizácii významných strategických investícií.



25. Pokiaľ sa týka krajským súdom akceptovanej požiadavky na uprednostnenie poskytnutia náhradného
pozemku, kasačný súd uvádza, že za situácie, ak by navrhovateľ vyvlastnenia takýto pozemok vlastnil a
jeho ponuka na zámenu by bola prijatá, by to nepochybne bol prednostne použitý spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva k vyvlastňovanej nehnuteľnosti na základe dohody v zmysle § 4 ods. 1 zák. č.
175/1991 Z.z.. Existenciu dohody, bez ohľadu na jej obsah však nie je možné vynucovať. Požiadavka
na poskytnutie náhradného pozemku za danej situácie teda nemá v právnej úprave lex specialis oporu.

26. Pokiaľ ide o krajským súdom vyslovený právny názor o povinnosti doplniť dokazovanie v otázke
vlastníctva resp. možnosti získať vhodný pozemok použiteľný na zámenu, tento nijakým spôsobom
neinštruuje správny orgán, akým spôsobom a v akom rozsahu by sa takého doplnenie zisťovania malo
uskutočniť. Je však zrejmé, že nie je možné vlastnícke možnosti a povinnosti navrhovateľa vyvlastnenia
(ako spoločnosti v 100 % vlastníctve štátu) rozširovať až nad rámec možností štátu. Rovnako nebol
vyhodnotený charakter spoločnosti MH Invest. s.r.o. v nadväznosti na možnosť získavania pozemkov
na účely zámeny pozemkov predchádzajúcej vyvlastneniu.

27. V prípade zotrvania krajského súdu na požiadavke v zmysle bodu 70 napadnutého rozsudku by
mohlo vyplynúť viacero problémov, ku ktorým by sa mal vyjadriť. Ak by teoreticky bolo zistené, že
navrhovateľ vyvlastnenia vlastní pozemok, ktorý by žalobca bol ochotný akceptovať, ale navrhovateľ
vyvlastnenia by ho nebol ochotný previesť na žalobcu v rámci zámeny (či už z dôvodu obavy zo
spáchania správneho deliktu podľa § 5a zákona 175/1999 Z.z., alebo akéhokoľvek iného dôvodu), teda
neprichádzala by do úvahy prednostná dohoda v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona, ktorý orgán,
na základe akých kritérií a v akom konaní by posudzoval legitímnosť, dôvodnosť, účelnosť a prípustnosť
prípadného vynucovania takéhoto „iného spôsobu dosiahnutia cieľa vyvlastnenia" v zmysle § 108 a nasl.
stavebného zákona.

28. Aj vzhľadom na vyššie uvedené závery o ústavnej konformnosti postupu v zmysle § 4a zákona
175/1999 Z.z., by podľa názoru kasačného súdu bol postup požadovaný krajským súdom v rozpore
s účelom zákona 175/1999 Z.z., ktorý v prípade pochybností do značnej miery určuje aj spôsob jeho
výkladu.

29. Vo vzťahu k vytýkaným nedostatkom náležitostí rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
kasačný súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia identifikoval
katastrálne územie, v ktorom sa vyvlastňovaný pozemok nachádza (k.ú. H.).

30. Zároveň vo výrokovej časti rozhodnutia bol určený účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
ktorým je „Vybudovanie strategického parku" k. ú. Mlynárovce, Zobor, Dražovce, Lužianky, Zbehy,
Čakajovce, Jelšovce. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na Osvedčenie o významnej investícii
na realizáciu stavby č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 v znení doplnenia osvedčenia pod
č. 2081/2015-1000-35613 schváleného uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21.07.2015, a v znení
doplnenia osvedčenia o významnej investícii č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017 vydaného
Ministerstvom hospodárstva SR schváleného uznesením vlády SR č. 95/2017 zo dňa 22. 02. 2017,
v zmysle ktorých je vyššie uvedená stavba významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme. Preto pokiaľ prvostupňový správny orgán vyššie uvedeným spôsobom určil účel vyvlastnenia,
postupoval podľa názoru kasačného súdu v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) zák. č. 282/2015 Z.z.

31. Záverom sa kasačný súd zaoberal situáciou, kedy aj napriek v § 13 ods. 2 písm. g) zák. č. 282/2015
Z.z. zakotvenej povinnosti správneho orgánu formálne rozhodnúť o povinnosti nahradiť trovy konania,
v prvostupňovom rozhodnutí príslušný výrok absentuje. V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 282/2015 Z.z.
sa na vyvlastňovacie konanie vzťahuje správny poriadok ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom
na vyššie citovanú právnu úpravu sa javí najvhodnejším (a najmä týmto zákonom predpokladaným)
nepochybne postup ktorým tak správny orgán učiní priamo v rozhodnutí o vyvlastnení (na rozdiel od
správneho poriadku, ktorý v zásade nevylučuje o náhrade trov rozhodnúť aj v samostatnom rozhodnutí
- § 47 ods. 2). Kasačný súd však považoval za potrebné zdôrazniť, že správne súdnictvo v Slovenskej
republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby
verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto
neprekračuje jej zverené právomoci, a jednak poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých
bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je



ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických
osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Preto v tejto súvislosti nie je bez významu
skutočnosť, že žalobca právo náhradu trov konania pred správnym orgánom neuplatnil, pričom v
odvolacom konaní, ani v konaní pred správnym súdom neuviedol, že by mu v súvislosti s konaním o
vyvlastnení trovy vznikli a jeho argumentácia sa týkala iba tej skutočnosti, že vzhľadom na absentujúci
výrok o náhrade trov konania je prvostupňové rozhodnutie nezákonné.

32. Za daných okolností je teda otázne, či absencia výroku o náhrade trov konania (vo výsledku s
rovnakým efektom ako výrok o nepriznaní ich náhrady) bola spôsobilá zasiahnuť do práv alebo právom
chránených záujmov žalobcu. Navyše, podľa názoru kasačného súdu nič nebráni tomu, aby správny
orgán rozhodol o tejto otázke v samostatnom (doplňujúcom) rozhodnutí. Opačný prístup by mal za
následok iba formálne zopakovanie administratívneho konania, ktoré však pre účastníka konania vo
vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech
a nebol by ani v súlade so zásadou hospodárnosti konania a preto bude potrebné zvážiť možnosť
prípadného splnenia vyššie uvedenej povinnosti správneho orgánu v samostatnom rozhodnutí.

V.
33. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že kasačné sťažnosti boli dôvodné a
preto dospel k záveru o potrebe zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť v zmysle §
462 ods. 1 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne
o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo
konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.