Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/44/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200207
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4021200207.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.
Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. D., nar. XX. XX. XXXX,
I. R. 4, K. a 2/ Bc. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, K. Q. XXX/XX, K., obidvaja zastúpení JUDr. Pavlom
Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554 a JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom,
Štúrova 43, Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, za účasti: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské
Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2,
Bratislava, IČO: 30 845 238, 2/ JUDr. V. F., nar. XX. XX. XXXX, E. XXXX/XX, K., 5/ Mgr. U. Q., nar. XX.
XX. XXXX, I. R. XXX/XX, K., 6/ Y. D., nar. XX. XX. XXXX, B. I.. XX, K., 8/ X. D., nar. XX. XX. XXXX, K. Q.
XXX/XX, K., 9/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, IČO: 00 308 307, 10/ Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a.s. Nábrežie za hydrocentrálou 4, Nitra, IČO: 36 550 949 a 11/ Orange Slovensko, a.s.,
Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, o správnych žalobách zo dňa 17. 09. 2018 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 10956/2018/SV/49338 zo dňa 21. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh spoločnosti MH Invest s.r.o. zo dňa 11. 10. 2022 na prerušenie tohto konania z
a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade z a m i e t a .

III. Žalovanému a ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého i spis správneho orgánu prvého stupňa,
súd zistil, že dňa 18. 10. 2017 podala spoločnosti MH Invest, s.r.o. Okresnému úradu Nitra, odboru
výstavby a bytovej politiky návrh na vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníka Y. D., nar. XX. XX. XXXX
pre stavbu Vybudovanie strategického parku a to k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX a č.
XXXX katastrálne územie G..

2. Výzvou zo dňa 23. 10. 2017 bol vyvlastniteľ vyzvaný na doplnenie návrhu a dňa 23. 10. 2017 a bolo
prerušené vyvlastňovacie konanie na dobu 60 dní.

3. Podaním zo dňa 24. 10. 2017 Okresný úrad Nitra informoval verejnosť o začatí vyvlastňovacieho
konania.



4. Y. D. podal dňa 07. 12. 2017 podnet na zamietnutie návrhu, resp. zastavenie konania vo veci vydania
stavebného povolenia žiadateľa MH Invest, s.r.o. stavby I/ 64 - I. etapa a predložil i svoje odvolanie,
ktoré podal proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania č. 2017/026765-052-F21 zo dňa 27. 10. 2017 a
predložil i rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/15/2016 zo dňa 08. 11. 2017.

5. Dňa 20. 12. 2017 bol doplnený návrh navrhovateľa - MH Invest, s.r.o. o listiny, na ktoré bol vyzvaný.

6. Okresný úrad Nitra vydal dňa 21. 12. 2017 oznámenie o začatí vyvlastňovacieho konania a nariadenie
ústneho pojednávania k pozemkom v katastrálnom území G. vo vlastníctve Y. D. evidovaných na LV
č. XXXX a XXXX.

7. Listom zo dňa 20. 12. 2017 oznámil Y. D., že zápis geometrického plánu vo vzťahu k jeho pozemkom
napadol podnetom na Generálne prokuratúre SR.

8. Podaním zo dňa 31. 01. 2018 podal Y. D. st. zásadné námietky k úplnosti návrhu na vyvlastnenie z
hľadiska jeho príloh a iné. Dňa 01. 02. 2018 podal námietku predpojatosti voči zamestnancovi Okresného
úradu Nitra Ing. A. O..

9. Dňa 06. 02. 2018 bola spísaná zápisnica na Okresnom úrade Nitra o priebehu ústneho pojednávania o
vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve Y. D.. Dňa 06. 02. 2018 sa na ústnom pojednávaní domáhali JUDr.
V. F., nar. XX. XX. XXXX, Bc. Q. D., nar. XX. XX. XXXX (žalobca v 2. rade), X. Y., nar. XX. XX. XXXX,
Y. D., nar. XX. XX. XXXX (žalobca v 1. rade), U. F., nar. XX. XX. XXXX a Mgr. U. Q., nar. XX. XX. XXXX,
postavenia účastníkov vyvlastňovacieho konania podľa § 14 správneho poriadku. Správny orgán prvého
stupňa ich podaním zo dňa 09. 03. 2018 vyzval, aby v lehote 5 pracovných dní odo dňa jej doručenia
oznámili, aké konkrétne ich právo (právom chránený záujem) alebo povinnosť bude vyvlastňovacím
konaním a rozhodnutím dotknuté. Na túto výzvu písomne reagovali Mgr. U. Q., U. F., X. Y. a žalobca
v 1. rade.

10. Rozhodnutím zo dňa 12. 02. 2018 bolo prerušené vyvlastňovacie konanie a dňa 09. 03. 2018 vydal
Okresný úrad Nitra oznámenie o pokračovaní ústneho pojednávania.

11. Výzvou zo dňa 09. 03. 2018 boli subjekty, domáhajúce sa postavenia účastníkov vyvlastňovacieho
konania, okrem iných i žalobcovia v 1. a 2. rade vyzvaní, aby v lehote 5 dní oznámili, aké konkrétne ich
právo alebo povinnosť bude vyvlastňovacím konaním a rozhodnutím dotknuté.

12. Dňa 29. 03. 2018 doručil žalobca v 1. rade odpoveď na výzvu - domáhanie sa účastníka
vyvlastňovacieho konania, čo odôvodnil tým, že je potencionálnym dedičom svojho otca -
vyvlastňovaného.

13. Rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2018 boli žalobcovia - okrem iných subjektov - vylúčení z
vyvlastňovacieho konania vo veci návrhu spoločnosti MH Invest, s.r.o. k pozemkom zapísaným v LV č.
XXXX a č. XXXX katastrálne územie G..

14. Dňa 21. 06. 2018 bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. 10956/2018/SV/49338, ktorým bolo
odvolanie žalobcov a iných osôb zamietnuté a potvrdené procesné rozhodnutie Okresného úradu Nitra
zo dňa 12. 04. 2018 o vylúčení subjektov z konania o vyvlastnení.

15. Dňa 10. 07. 2018 bolo vydané rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve Y. D.,, evidované
na LV č. XXXX a č. XXXX katastrálne územie G..

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

16. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 21. 06. 2018 zamietol odvolanie JUDr. V. F., nar. XX.
XX. XXXX, Bc. Q. D., nar. XX. XX. XXXX, X. Y., nar. XX. XX. XXXX, Y. D., nar. XX. XX. XXXX, U.
F., nar. XX. XX. XXXX, a Mgr. U. Q., nar. XX. XX. XXXX a potvrdil procesné rozhodnutie Okresného



úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) č. OU-NR-
OVBP2-2018/007113-056 zo dňa 12. 04. 2018.

17. Uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade v podaných žalobách zhodne uviedli, že rozhodnutím
žalovaného boli ukrátení na svojich právach a došlo aj k porušeniu viacerých ustanovení zákonov.
Namietali, že správne orgány sa obmedzili len na posúdenie, či sú vlastníkmi, príp. nositeľmi iného
vecného práva k vyvlastňovaným nehnuteľnostiam a nesprávne vyhodnotili § 8 ods. 1 zákona č.
282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní. Uviedli, že žalovaný opiera svoje rozhodnutie o § 8 ods. 1 písm. d)
zákona o vyvlastnení, pričom práve § 8 ods. 1 písm. d) tohto zákona predpokladá naplnenie okolností
zakladajúcich akékoľvek iné právo, než je vlastnícke právo dotknutej osoby (prip. iné vecné právo).
Vyvlastňovaný je ich otcom (blízkou osobou) a ujmu, ktorá mu vyvlastnením môže byť spôsobená,
vzhľadom na ich rodinný vzťah, považujú aj za vlastnú.

18. Podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní sa predpokladá možnosť priameho dotknutia práva
(nie vyslovene vecného práva) všeobecne, a to či už povahy majetkovej alebo osobnostnej. Žalobcovia
spĺňajú podmienky zákonných dedičov, toto subjektívne právo im prináleží, a k jeho strate môže dôjsť
iba jednostranným právnym úkonom ich otca - vydedením, k čomu však nedošlo. V prípade vyvlastnenia
tak hodnotného nehnuteľného majetku, jednoznačne dochádza k dotknutiu sa ich dedičského práva
vo vzťahu k vyvlastňovanému, keďže sa hodnota a rozsah potenciálneho rodinného dedičstva výrazne
zníži. Poukázali aj na čl. 4 a § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a uviedli, že ak by k vyvlastneniu
nedošlo, je s prihliadnutím na ich polohu a využiteľnosť dôvodné očakávať, že ich zobchodovanie
výrazne zvýši majetkovú úroveň ich otca, resp. celej rodiny, na ktorej majú právo sa podieľať. Vyššie
uvedené súvisí aj so zásahom do práva na súkromie a ochranu pokojného rodinného života, keď
vyvlastnenie hodnotného majetku ich otca zasiahne (objektívne môže zasiahnuť) jeho najbližšiu rodinu,
a možno sa domnievať, že budú takýmto spôsobom vyvlastňovacím rozhodnutím dotknutí na týchto
svojich osobnostných právach, priznaných im Občianskym zákonníkom (§ 11 OZ) ako aj Ústavou SR.

19. Namietali, že správne orgány nepostupovali v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku a tiež, že
poučenie o opravnom prostriedku bolo v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne pre neuvedenie lehoty na
podanie odvolania (§ 47 ods. 4 správneho poriadku). Namietali aj to, že o odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu rozhodoval žalovaný, teda jediný a výlučný spoločník MH Invest, s.r.o. - vyvlastniteľa, čo je
evidentný stred záujmov tvoriaci vážnu prekážku pre nestranné a spravodlivé rozhodnutie v predmetnom
rozhodovacom procese. Na základe uvedeného žiadali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

20. V rozhodnutí citoval ust. § 14 ods. 1, 2 § 32 ods. 1 správneho poriadku ako i ust. § 8 ods.
1 a § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní. V odôvodnení ďalej uviedol, že správny poriadok síce
vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú
predpisy hmotného práva. Až z týchto predpisov vyplýva okruh osôb, ktoré sú alebo ktoré sa môžu
stať nositeľmi práva a povinností, o ktorých správny orgán rozhoduje. Zákon o vyvlastňovaní rieši
okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania osobitným spôsobom, vychádzajúci z princípov uvedených
v ust. § 14 správneho poriadku. Účastníkom vyvlastňovacieho konania sú predovšetkým vyvlastniteľ
a vyvlastňovaný. Účastníkom konania je i správca konkurznej podstaty, ďalej osoby, ktoré majú k
vyvlastňovanému pozemku alebo k stavbe zapísané vecné právo v katastri nehnuteľností a osoby,
ktorých práva môžu byť vyvlastnením priamo dotknuté. Správny poriadok platí len vtedy, ak osobitné
právne predpisy neustanovujú inak. Osobitné právne predpisy majú v aplikačnom procese prednosť
pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v správnom poriadku. Princíp subsidiarity znamená, že správne
orgány v správnom konaní postupujú od osobitného ku všeobecnému a nikdy nie opačne.

21. V ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o vyvlastňovaní je vyjadrený jeden z princípov vymedzenia účastníka
konania - princíp legitímnej ochrany - účastníkom je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy a
povinnosti môžu byť vyvlastnením priamo dotknuté. Tieto osoby sú účastníkom konania z dôvodu, že
návrh podaný niekým iným môže mať priamy vplyv aj na ich záujmy, pričom tieto záujmy by mali byť
vnímané objektívne a na legitímnej báze.

22. Žalovaný mal za to, že okresný úrad postupoval správne, keď pri zodpovedaní otázky, či sú
odvolatelia účastníkmi predmetného vyvlastňovacieho konania a či ich práva, právom chránené záujmy
a povinnosti môžu byť týmto konaní priamo dotknuté, skúmal existenciu hmotnoprávneho pomeru



odvolateľov k predmetu konania, ktorým sú pozemky zapísané na LV č. XXXX a č. XXXX k. ú. G. vo
vlastníctve Y. D.. Okresný úrad zistil, že na LV č. XXXXX a č. XXXX nie sú zapísané žiadne vecné práva
v prospech osôb, ktorých práva by boli priamo dotknuté vyvlastnením pozemkov, ktoré sú predmetom
vyvlastnenia v tomto konaní a vzhľadom na uvedené odvolateľom nepriznal postavenie účastníkov
vyvlastňovacieho konania vedeného na okresnom úrade po sp. zn. OU-NR-OVBP2-2018/007113.
Stotožnil sa s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že odvolatelia v konaní nepreukázali, že ich
právo môže byť vyvlastnením uvedených pozemkov priamo dotknuté a odvolateľmi uvádzané dôvody
týkajúce sa ich osobnostnej sféry nie je možné považovať za dôvody, ktoré im zakladajú právo byť
účastníkmi vyvlastňovacieho konania. Námietky odvolateľov považoval žalovaný za neopodstatnené.

III. Argumenty žalobcov v podanej žalobe

23. Žalobca v 1. rade (Y. D. ml.) podal na správny súd žalobu zo dňa 17. 09. 2018, doručenú súdu v
ten istý deň a domáhal sa preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 10956/2018/
SV/49338 zo dňa 21. 06. 2018, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-056 zo dňa 12. 04. 2018 o jeho
vylúčení z konania vo veci návrhu navrhovateľa MH Invest, s.r.o. na vyvlastnenie vlastníckeho práva k
pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, a č. XXXX v kat. územie G., vo vlastníctve Y. D., nar. XX. XX.
XXXX, pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“, katastrálne územie Q., G., P., J., G., E., X..

24. Tvrdil, že bol ukrátený na svojich právach a teda aj základných ľudských právach a súčasne došlo
k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov. V úvode popísal skutkový stav.

25. V rámci žalovaných bodov vytýkal nezákonnosť napádaného rozhodnutia, pričom poukázal na to,
že správne orgány sa pri svojom rozhodovaní o priznaní či nepriznaní mu postavenie účastníka konania
obmedzili výučne na posúdenie, či je vlastníkom, príp. nositeľom iného vecného práva k vyvlastňovaným
nehnuteľnostiam. Toto považoval za nesprávne právne posúdenie, keď správne orgány nesprávne
vyhodnotili ust. § 8 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní a to najmä právnu normu vyplývajúcu
z písm. d/ tohto ustanovenia, ,ktoré predpokladá naplnenie okolností zakladajúcich akékoľvek iné právo,
než je vlastnícke právo dotknutej osoby a tvrdil, že práve takéto iné právo môže byť vyvlastnením
predmetného majetku priamo dotknuté. Toto jeho tvrdenie je objektivizované nespornou skutočnosťou,
že vyvlastňovaný je jeho otcom, teda blízkou osobu a ujmu, ktorá mu vyvlastnením môže byť spôsobená
vzhľadom na ich najbližší rodinný vzťah - otec a syn, považuje za aj jemu vlastnú.

26. Ďalej uviedol, že ako priamy potomok vyvlastňovaného spĺňa podmienky zákonného dediča a teda
je jeho potenciálnym dedičom, ak jeho strate môže dôjsť len jednostranným právnym úkonom jeho otca
- vydedením. K takémuto právnemu úkonu nedošlo a je nutné vychádzať z objektívneho stavu, že má
oprávnenie stať sa vo svojom osobnom ako aj majetkovom záujme dedičom vyvlastňovaného. Dochádza
k dotknutiu jeho dedičského práva ako neopomenuteľného dediča vo vzťahu k vyvlastňovanému,
keďže hodnota a rozsah potenciálneho rodinného dedičstva sa výrazne zníži. Poukázal na čl. 4
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ako i ust. § 62 ods. 2 citovaného zákona. Je zrejmé, že ak by
nedošlo k vyvlastneniu pozemkov je s prihliadnutím na ich polohu a využiteľnosť dôvodné očakávať, že
zobchodovanie tohto pozemku výrazne zvýši majetkovú úroveň jeho otca a celej rodiny, na ktorej má
právo v zmysle uvádzaného ustanovenia sa podieľať a teda aj z tohto pohľadu môže byť vyvlastňovaním
nehnuteľností na svojich právach priamo dotknutý.

27. Naznačené okolnosti priamo súvisia aj so zásahom do páva na súkromie a ochranu pokojného
rodinného života, keď je zrejmé, že vyvlastnenie tak výrazne hodnotného majetku patriaceho jeho otcovi
zasiahne ich rodinu a teda aj jeho a je zrejmé, že dôsledky priameho pôsobenia skutočností týkajúcich
sa straty psychickej pohody v rodine, narušenie kvality zdravia vyvlastňovaného a aj straty na majetku v
rámci rodiny sa ho priamo dotýkajú. Teda aj v jeho osobnostnej sfére je dôvodné domnievať sa, že bude
takýmto spôsobom vyvlastňovacím rozhodnutím dotknutý na týchto jeho osobnostných právach.

28. Napádanému rozhodnutiu vytkol nedodržanie zákonnosti v konaní, ktoré mu predchádzalo.
Prvostupňový orgán ako i žalovaný nepostupovali v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď mu
nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie v čase, keď správny orgán už mienil vo



veci rozhodnúť a teda v čase, keď mal k dispozícii podklady, ktoré považoval za dostatočné pre vydanie
rozhodnutia.

29. Tiež namietal poučenie o opravnom prostriedku - odvolaní, bolo v prvostupňovom rozhodnutí
nesprávne, keď tu nebolo uvedené, v akej lehote môže podať proti danému rozhodnutiu odvolanie, a
teda lehota na podanie odvolanie a tým aj na jeho dopĺňanie z hľadiska dôvodov a odvolacích námietok
plynula nie v časovej dobe 15 dní, ale v dobe 3 mesiacov.

30. Z hľadiska zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vzniesol námietku aj v tom ohľade, že
o odvolaní proti prvostupňovému procesnému rozhodnutiu v tejto veci rozhodol žalovaný - Ministerstvo
dopravy a výstavby SR, teda ten istý subjekt, ktorý bol jediným a výlučným spoločníkom spoločnosti
MH Invest s.r.o. - vyvlastniteľa v predmetnom vyvlastňovacom konaní, čo je evidentný a zjavný stred
záujmov tvoriaci vážnu prekážku pre nestranné a spravodlivé rozhodnutie v predmetnom rozhodovacom
procese,

31. Žalobca v 2. rade podal správnu žalobu zo dňa 17. 09. 2018, doručenú súdu v ten istý deň, ktorou
žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného 10956/2018/SV/49338 zo dňa 21. 06. 2018. Obsah
uvedenej žaloby je totožný so žalobou žalobcu v 1. rade, okrem námietky, že správny orgán od začiatku
konania porušoval procesné normy žalobcu v 2.rade k jeho osobe, teda ešte pred tým, ako došlo k
formálnemu vylúčeniu jeho osoby, keď ho ako účastníka konania nepredvolal na ústne pojednávanie
dňa 10. 05. 2018, keď proti takémuto postupu vzniesol aj písomnú námietku, ktorej znenie je uvedené
v správnej žalobe.

32. Uznesením č. k. 11S/202/2018-34 zo dňa 31. 01. 2019 súd spojil konania vedené pod sp. zn.
11S/202/2018 a sp. zn. 11S/203/2018 na spoločné konanie s tým, že konanie bude ďalej vedené pod
sp. zn. 11S/202/2018.

IV. Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu v 2. rade v podaní zo dňa 28. 01. 2019 uviedol, že
okresný úrad aj žalovaný sa správne zaoberali existenciou hmotnoprávneho pomeru žalobcu k predmetu
konania s tým, že na vyvlastňovaných pozemkoch nie sú zapísané žiadne vecné práva v prospech osôb,
ktorých práva by boli priamo dotknuté ich vyvlastnením.

34. K účastníctvu vo vyvlastňovacom konaní odkázal na § 14 ods. 1, 2 správneho poriadku, § 8 ods.
1 a § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, 1 Sž-oNS 134/2004.
Uviedol, že zákon o vyvlastňovaní je hmotnoprávnym, ako aj procesnoprávnym predpisom. Vychádzajúc
z princípov uvedených v § 14 správneho poriadku s poukazom na § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní je
vylúčené subsidiárne použitie § 14 správneho poriadku. Zákon o vyvlastňovaní dáva odpoveď na otázku,
kto spĺňa procesné a kto hmotnoprávne predpoklady na účastníctvo vo vyvlastňovacom konaní, nakoľko
len ten, kto má v zmysle zákona o vyvlastňovaní hmotnoprávne predpoklady účastníctva v konaní, má
automaticky aj procesnoprávne predpoklady účastníctva v konaní.

35. Predmetom rozhodovania správnych orgánov sú práva, právom chránené záujmy a povinnosti. Vždy
sa však jedná o rozhodovanie o konkrétnom práve resp. právom chránenom záujme alebo povinnosti
tejto osoby a nie inej (tretej) osoby. Osoba, ktorá sa domáha, aby rozhodol správny orgán o cudzom
práve a povinnosti, alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jej právo nejde, nemôže
byť účastníkom konania (výnimku z tohto pravidla môže ustanoviť len zákon).

36. Procesný predpis s univerzálnou pôsobnosťou je správny poriadok, ktorý sa uplatňuje vtedy, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali možno
konštatovať, že správny poriadok platí len vtedy, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Princíp
subsidiarity tiež vyjadruje, že správne orgány v konaní postupujú v správnom konaní od osobitného
ku všeobecnému a nie opačne. V ustanovení § 8 ods. 1 písm. d) zákona o vyvlastňovaní je vyjadrený
jeden z princípov vymedzenia účastníka konania, a to princíp legitímnej ochrany, ktorý vyjadruje, že
účastníkom je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy a povinnosti môžu byť vyvlastnením priamo



dotknuté. Tieto osoby sú účastníkmi konania z dôvodu, že návrh podaný niekým iným môže mať priamy
vplyv aj na ich záujmy, pričom tieto záujmy by mali byť vnímané objektívne a na legitímnom základe.

37. Žalovaný ďalej uviedol, že vyvlastňovacie konanie bolo na okresnom úrade ukončené rozhodnutím o
vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-097 zo dňa 10. 07. 2018, ktoré bolo žalovaným preskúmané
v odvolacom konaní na základe odvolania účastníka konania Y. D., nar. XX. XX. XXXX. K príslušnosti
žalovaného ako odvolacieho orgánu uviedol, že zákon o vyvlastňovaní presne pomenúva odvolací
orgán, ktorým je žalovaný. Jedná sa o orgán, ktorý nemožno nahradiť nijakým iným orgánom a odkázal
na § 61 ods. 1 a 2 správneho poriadku a odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Sžo KS 61/2005 z 20. júla 2005. K nesprávnemu poučeniu uviedol, že toto pochybenie nebolo
na ujmu žalobcovi, pretože tento aj napriek tejto vade podal odvolanie v zákonnej lehote. Žalovaný na
záver konštatoval, že postup a aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom a všetky
skutočnosti týkajúce sa danej veci sú podrobne odôvodnené v rozhodnutí žalovaného zo dňa 21. 06.
2018. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd o podanej žalobe rozhodol tak, že ju ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietne.

38. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe v podaní zo dňa 10. 04. 2019 zotrval na argumentácii,
ktorú uviedol vo vyjadrení k žalobe zo dňa 28. 01. 2019. Ďalej uviedol, že právom, ktoré možno
považovať za priamo dotknuté je v tomto prípade vlastnícke právo vyvlastňovaného k vyvlastňovaným
nehnuteľnostiam. Žalobcovi v 1. rade dedičské právo rozhodnutím o vyvlastnení nezanikne, ani sa
nezmení, a aj po vyvlastnení nehnuteľností zostáva dedičského právo zachované. Zmení sa len predmet
dedičstva, ktorým budú finančné prostriedky získané ako náhrada za vyvlastnenie. Nezmení sa ani
jeho postavenie blízkej osoby ako potomka. Žalobca v 1. rade ničím nepreukázal ako by sa jeho
vzťah blízkej osoby voči vyvlastňovanému po vyvlastnení zmenil, nakoľko k tomu ani vyvlastnením
nemôže dôjsť. Žalovaný uviedol, že žalobcovia napadli rozhodnutie o vylúčení účastníka zo správneho
konania, ktoré podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe je rozhodnutím procesnej povahy, a
preto je v zmysle § 7 písm. e) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu a odkázal aj na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že v predmetnom konaní nie je možné
preskúmať napadnuté rozhodnutie, nakoľko je zachovaný právny názor vyslovený v rozhodnutí sp.
zn. 6Sžp 6/2012. Žalobcovia nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na nezákonnosť
konania a rozhodnutia žalovaného alebo okresného úradu a neodôvodňujú tak ich zrušenie. Na základe
uvedeného žiadal, aby súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol. V prípade, ak sa s jeho
názorom nestotožní žiadal žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e)
SSP prípadne tuto ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP.

V. Ďalší priebeh konania

39. Správny súd uznesením č. k. 11S/202/2018-225 zo dňa 22. 01. 2020 konanie zastavil z dôvodu, že
rozhodnutie vo veci vyvlastnenie sporného pozemku medzičasom nadobudlo právoplatnosť, a to dňa
07. 01. 2019 a teda odpadol dôvod na pokračovanie v tomto konaní.

40. O kasačnej sťažnosti žalobcov rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č. k. 10Sžk/20/2020 zo dňa 01.
04. 2021 tak, že zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/202/2018-225 zo dňa 22. januára 2020
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd sa nestotožnil s právnym názorom správneho súdu a
podľa jeho názoru bolo povinnosťou správneho súdu meritórne vec prejedať a zaujať právne stanovisko k
predmetu konania, teda či spotup orgánov verejnej správy bol alebo nebol v súlade so zákonom a prečo.
Skutočnosť, že vyvlastňovacie konanie bolo alebo nebolo právoplatne skončené nemá v predmetnom
prípade žiadnu právnu relevanciu na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

41. Následne súd na žiadosť spoločnosť MH Invest s.r.o. pribral spoločnosť MH Invest s.r.o. za účastníka
konania, a to uznesením č.k. 11S/44/2021-457 zo dňa 28. 07. 2021. Pribratý účastní konania k správnej
žalobe, ako i vyjadreniu žalobcov uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové
rozhodnutie za vecne správne a zákonné, ktoré boli vydané na základe správneho právneho posúdenia
veci a dostatočne zisteného skutkového stavu.



42. V prvom rade uviedol, že v prípade vyvlastňovacích konaní ide o špecifický typ správneho konania,
ktoré je komplexne upravené v zákone o vyvlastňovaní. Ide o typ právneho predpisu „lex specialis, ktorý
sa aplikuje pre daný typ konaní (všetky vyvlastňovacie konania) od 1. júla 2016. Znamená to, že na
všetky právne vzťahy týkajúce sa vyvlastnenia pozemkov a stavieb sa prioritne vzťahujú ustanovenia
zákona o vyvlastňovaní, pričom všeobecné právne predpisy o správnom konaní sa použijú len v prípade,
ak tento osobitný zákon neustanovuje inak (§ 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní). V danom konkrétnom
prípade si Žalobcovia odvodzujú svoje právo na účastníctvo v konaní z ust. § 8 ods. 1 písm. d/
zákona o vyvlastňovaní, v zmysle ktorého sú účastníkmi vyvlastňovacieho konania (okrem vyvlastniteľa,
vyvlastňovaného a správcu konkurznej podstaty) aj osoby, ktorých právo môže byť vyvlastnením priamo
dotknuté. Určujúcim signifikátorom účastníctva v tomto správnom konaní je teda priama dotknutosť na
právach, ktorú si však žalobcovia vykladajú oveľa širšie, ako je zákonný výklad používaný v súdnej
judikatúre a v správnej praxi. Žalobcovia odvodzujú svoje právo na účastníctvo na základe: - dotknutosti
ich osobnostných práv (narušenie psychickej pohody, prípadne skutočnosť, že vyvlastňovaný je ich
otec, ktorému sa deje krivda a snažia sa mu pomôcť), - dotknutosti práv a povinností vyplývajúcich
zo zákona o rodine (povinnosť pomáhať členovi rodiny zveľaďovať spoločný majetok a pod.), ako aj -
dotknutosti svojich potenciálnych dedičských práv (vyvlastnením sa znižuje hodnota ich potenciálneho
dedičstva). Uvedený výklad zákonného ustanovenia, na základe ktorého Žalobcovia odvodzujú svoje
právo na účastníctvo v konaní, je však výsledkom ich nesprávneho právneho posúdenia relevantného
zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na vec, t. j. ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o vyvlastňovaní.

43. Zákon č. 282/2015 Z. z. totiž už vo svojom predmete úpravy uvádza, že: „upravuje odňatie
vlastníckeho práva, obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe, zriadenie, obmedzenie,
zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku stavbe, obmedzenie, zrušenie
práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe, ak je to nevyhnutné pre uskutočnenie stavby alebo
opatrenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel podľa osobitných zákonov a za
primeranú náhradu“. Z uvedeného je zrejmé, že dotknutosť na právach je potrebné vykladať v súlade s
predmetom úpravy zákona a v jeho kontexte. Tento inštitút je potrebné teda vykladať v kontexte odňatia
a obmedzenia vlastníckeho práva a zriadenia, obmedzenia, resp. zrušenia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu alebo iného súvisiaceho práva tretích osôb (napr. nájomné právo zapísané v katastri
nehnuteľností a pod.). Zákon o vyvlastňovaní sa teda nijakým spôsobom nedotýka osobnostných práv
a práv vyplývajúcich z rodinnoprávnych vzťahov. A pokiaľ ide o dedičské práva, týchto sa zákon dotýka
len vo svojom ust. § 8 ods. 6.

44. Znamená to teda, že zákon z hľadiska účastníctva v konaní vôbec nerieši potenciálnych (možných
budúcich) dedičov pred úmrtím vlastníka vyvlastňovanej nehnuteľnosti, ale z hľadiska účastníctva
rieši len dedičov reálnych, t.j. dedičov nastupujúcich po pôvodnom (v čase začatia vyvlastňovacieho
konania už mŕtvom) vlastníkovi vyvlastňovanej nehnuteľnosti, pričom ku dňu začatia vyvlastňovacieho
konania ešte nedošlo k ukončeniu dedičského konania (prípadne dedičské konanie ani neprebehlo),
a teda nedošlo k prededeniu, resp. prepisu vlastníctva na dedičov či na niektorého z dedičov. Ak by
teda zákonodarca mal v úmysle konštituovať účastníctvo v konaní pre všetkých potomkov vlastníka
vyvlastňovanej nehnuteľnosti z dôvodu ich potenciálneho budúceho dedičského práva, bezosporu by
tak bol učinil formou zákonného textu, ktorý by účastníctvo všetkých potenciálnych dedičov (či už
možných závetných, resp. zákonných) umožňoval aj v prípade, že vlastník vyvlastňovanej nehnuteľnosti
žije a nebol vyhlásený za mŕtveho. Pre absurdnosť takéhoto výkladu účastníctva vo vyvlastňovacom
konaní je zbytočné ďalej polemizovať, či okruh svojich potenciálnych dedičov by si určoval si vlastník
vyvlastňovanej nehnuteľnosti sám, alebo by sa potenciálni dedičia (vrátane domnelých) sami hlásili
za účastníkov takéhoto správneho konania. Výklad Žalobcov vo vzťahu k podmienke týkajúcej sa
priamej dotknutosti na právach je teda extenzívny a právne neprípustný, pretože žalobcovia nesprávne,
svojvoľne a účelovo rozširujú účastníctvo v správnom konaní, predmetom ktorého je vyvlastnenie, na
akúkoľvek dotknutosť akýchkoľvek práv a týmto žalobcovia extenzívnym spôsobom rozširujú výklad
právnej normy o nové práva a povinnosti. Žalobcovia týmto postupom konajú v rozpore s konštantnou
súdnou judikatúrou, a s princípmi právneho štátu. Zo všetkých judikátnych rozhodnutí, ktoré takýto
postup neumožňujú, poukazujeme na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v náleze sp. zn. PL. ÚS
9/04 z 23. júna 2004. Pokiaľ ide o nesprávnosť extenzívneho výkladu správnym orgánom poukazujeme
tiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. I. ÚS 12/2010 zo dňa 7. júla 2010.

45. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že postup minimálne žalobcu č. 2 v priebehu celého
administratívneho konania vykazuje znaky zneužitia práv a šikanózneho výkonu práva. Žalobca - Bc.



Q. D. sa totiž v priebehu administratívneho konania na ústnom pojednávaní dňa 06 .02. 2018 domáhal
postavenia účastníka konania, pričom však na výzvu správneho orgánu zo dňa 09. 03. 2018, aby
preukázal svoj hmotnoprávny vzťah k veci vôbec nereagoval, hoci táto výzva mu bola riadne doručená.
Žalobca sa následne vo veci špekulatívne odvolal, takže je zrejmé, že z jeho strany zrejme vôbec nešlo
ani len o snahu ochrániť svoje domnelé práva, ale o obyčajnú procesnú obštrukciu. Týmto svojim
konaním žalobca neúmerne zaťažuje konajúce súdy v rôznych konaniach, ako aj konajúce správne
orgány a zneužíva práva, ktoré mu právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje.

46. Základnou úlohou správneho súdnictva je totiž poskytovanie ochrany právam alebo právom
chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb a nie participovanie na takých postupoch,
ktoré majú povahu šikany, či zneužívania práva na súdnu ochranu na úkor iných účastníkov právnych
vzťahov, či orgánov verejnej správy. Práve z vyššie uvedených dôvodov umožňuje ust. § 28 SSP
možnosť výnimočného odmietnutia žaloby fyzickej, či právnickej osoby. Zavedenie takéhoto zákonného
postupu a riešenia jednoznačne vyplynulo doterajšej rozhodovacej praxe súdov, ktoré sa často museli
vysporadúvať s vysokým počtom žalôb, ktoré buď mali zjavne šikanózny charakter, alebo ktorými sa
sledovalo zneužitie práva či jeho neúspešné uplatňovanie. Napokon podobne sa s takýmito situáciami
vysporadúva aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), keďže článok 34 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej aj „Dohovor“) mu umožňuje, aby podanú sťažnosť vyhlásil
za neprijateľnú, ak „...je zneužitím práva podať sťažnosť,...“ V neposlednom rade pripomíname, že k
takémuto riešeniu sa priklonil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, kedy vo veci týkajúcej sa slobodného
prístupu k informáciám v súvislosti s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a Zákonom o slobodnom prístupe
k informáciám dospel k záveru, že „žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.
z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) v znení neskorších predpisov má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako
prostriedok na zneužitie práva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2013,
sp. zn. 5Sži/6/2012). Navrhol, aby konajúci súd po oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom
posúdil podanú žalobu, skutočnosti a dôvody v nej uvedené aj z hľadiska zákonných ustanovení § 5
ods. 12 a § 28 SSP.

47. Keďže vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že správna žaloba žalobcov je v
celom rozsahu nedôvodná, žiadal správny súd, aby správnu žalobu v súlade s ustanovením § 98 ods. 1
písm. g) v spojení s ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku odmietol. Alternatívne žiadal, aby
v tejto veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní aby správnu žalobu ako nedôvodnú v
súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho poriadku v celom rozsahu zamietol.

48. V podaní zo dňa 28. 09. 2021 žalobcovia rozšírili žalobné dôvody s poukazom na § 134 ods. 2 písm. b/
SSP a poukázali na to, že v tejto veci rozhodoval ako správny orgán prvej inštancie, teda odbor výstavby
a bytovej politiky ako neoprávnený správny orgán v zmysle § 134 ods. 2 písm. b/ SSP s ohľadom na
najmä v súčasnosti sa jednoznačne prejavenú pochybnosť o nepredpojatosti tohto správneho orgánu,
čím majú za to, že tento správny orgán bol už v čase vydania rozhodnutí vylúčený a to bez ohľadu na
to, či bola vznesená námietka predpojatosti. Poukázali na to, že v čase vydania žalobou napadnutého
rozhodnutia bol Ing. S. O. MBA prednostom Okresného úradu Nitra, a v tom čase už musel byť predpojatý
a spriaznený s realizátorom strategického parku v Nitre, pričom od 02. 06. 2021 sa stal prokuristom
spoločnosti MH Invest s.r.o. zrejme ako odmenu za jeho horlivosť.

49. V ďalšom postupe súd uznesením č.k. 11S/44/2021-585 zo dňa 03. 11. 2021 pribral do konania
účastníkov konania , a to 2/ JUDr. V. F., 3/ X. Y. (vzdala sa účastníctva), 4/ U. F. (vzdala sa účastníctva),
5/ Mgr. U. Q., 6/ Y. D. st. (vyvlastňovaného), 7/ Y. X. (vzdal sa účastníctva), 8/ X. D., 9/ Mesto Nitra, 10/
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. a 11/ Orange Skovensko, a.s.

50. Mesto Nitra ako pribratý účastník konania v podaní zo dňa 27. 01. 2022 uviedlo, že sa oboznámilo
so žalobu a plne sa stotožnilo s právny názorom žalovaného s tým že v predmetnej veci nemá žiadne
návrhy na vykonanie dokazovania.

51. Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. vo svojom vyjadrení k žalobe, v podaní zo dňa
27. 01. 2022 uviedla, že vzhľadoch k tomu, že ide o procesné rozhodnutie, týkajúce sa len žalobcu,
nepovažovala za potrebné vyjadrovať sa k obsahu žaloby ani k návrhu žalobcu.



52. X. D. vo svojom podaní zo dňa 13. 02. 2022 sa vyjadril nasledovne : je nesporné, že moji bratia Y. a
Q. D. oprávnene žalujú ministerstvo ako aj Okresný úrad v Nitre, keďže ich hrubo a nezákonne vylúčili z
konania. Z konanie bol vylúčený aj on, i keď neregistroval doteraz, ktorým rozhodnutím. Ďalej uviedol,
že týmto vyvlastňovacím konaním, tak ako jeho otcovi, tak aj im, jeho deťom bolo nesmierne zasiahnuté
do života a je tiež teda jasné, že si nevie predstaviť, ako by sa ich to mohlo priamo nedotýkať. Dotýka
sa to priamo žalobcov a dotýka sa to priamo aj jeho.

53. Bol názoru, že verejná moc len chcela za akýchkoľvek okolností a to urýchlene a bohužiaľ extrémne
nezákonne obrať o majetok jeho otca a teda aj ich rodinu, čo sa im nakoniec doteraz aj podarilo. Otec
je vyvlastnený, dokonca za úplne neprimeranú cenu, ani nie 20 eur za l m2 v lukratívnej lokalite na
Zobore v Nitre a deti ako účastníci vyvlastňovacieho konania boli bez akéhokoľvek zákonného procesu
vylúčené, teda aj žalobcovia ako aj on.

54. Nebolo mu oznámené začatie správneho konania vo veci vylúčenia účastníkov, nebola výzva pre
účastníkov v zmysle správneho poriadku a to § 33 ods. 2, aby sa všetci účastníci mohli pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia a ani neboli doručované rozhodnutia v tomto konaní
účastníkom, tak ako by to zákonne predpokladali.

55. V jeho prípade napríklad mu nebolo doručené ani rozhodnutie žalovaného a teda ministerstva
č. 10956/2018/SV/49338 zo dňa 21. 06. 2018, ktorým zamietol odvolanie aj žalobcov, hoci bol v tom
čase jednoznačne účastníkom vyvlastňovacieho konania. Preto takéto rozhodnutie žalovaného ani
nemôže byť právoplatné a treba preto aj z týchto dôvodov vyhovieť žalobám žalobcov a toto nezákonné
rozhodnutie o ich vylúčení z konania bezodkladne zrušiť.

56. Po obsahovej stránke jednoducho si nevie predstaviť, ak si otec doslova aj želá, aby boli účastníkmi
vyvlastňovacieho konania, a oni jednoznačne účastníkmi aj chcú byť, aby nejaký vyvlastňovací orgán
takto hrubo proti vôli vyvlastňovaného a detí, ktorých sa toto konanie tiež priamo dotýka, takto nezákonne
a účelovo do konania zasiahol.

57. Mgr. U. Q., v podaní zo dňa 11. 02. 2022 uviedla, že správne žaloby sú relevantné, vyvlastňovacie
konanie bolo jednoznačne nezákonné, násilné a je presvedčená bolo aj nezákonné vylúčenie žalobcov
z vyvlastňovacieho konania a to napriek tomu, že si ich otec, čiže vyvlastňovaný, doslova želal, aby
účastníkmi boli. Toto konanie žalobcov priamo dotýkalo a mimochodom extrémne priamo sa to dotýkalo
aj jej, ktorá bola tiež nezákonne z tohto konania vylúčená. Na druhej strane vyvlastňovací orgán ponechal
v konaní štyroch zástupcov vyvlastniteľa. Rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-089 zo dňa 20.
06. 2018, ktorým vyvlastňovací orgán prvého stupňa vylúčil z konania aj X. D., jej doteraz doručené
nebolo. V tom čase bola riadna účastníčka konania, keďže ministerstvo ako odvolací orgán rozhodlo o
jej odvolaní a aj o odvolaní žalobcov až dňa 21. 06. 2018, pričom doručované a doručené predmetné
rozhodnutie bolo až podstatne neskôr jej ako aj žalobcom. Žiadala, aby boli predmetné nezákonné
rozhodnutia o vylúčení žalobcov zrušené.

58. Y. D. st. (vyvlastňovaný) v podaní zo dňa 13. 02. 2022 sa vyjadril ako pribratý účastník a uviedol,
že sa dozvedel aj o rozhodnutí o vylúčení z vyvlastňovacieho konania a to od syna X. D., a to
rozhodnutie pod sp, zn, OU-NR-OVBP2-2018/007113-089 zo dňa 20. 06. 2018, ktorým vylučovali
práve jeho, mu nebolo ani doručované a ani doručené a preto ani toto rozhodnutie nemôže byť
právoplatné. Pritom ani jedno procesné rozhodnutie o vylúčení účastníkov mu nebolo doručované a
ani doručené a preto je názoru, že nemôže byť ani právoplatné. Preto namietal postup konajúcich
správnych orgánov v tom, že mu predmetné rozhodnutia o vylúčení osôb domáhajúcich sa práva byť
účastníkmi vyvlastňovacieho konania (JUDr. V. F., X. Y., U. F., Mgr. U. Q., Y. X., X. D., Mesto Nitra,
Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Orange Slovensko), neboli doručené a to aj napriek
tomu, že bol tohto vyvlastňovacieho konania preukázateľne účastník, a to ako vyvlastňovaný, teda sa ho
zjavne takéto rozhodnutia správneho orgánu - Okresného úradu Nitra, OVBP, bytostne dotýkajú. Keďže
mu tieto rozhodnutia neboli doručené, nemohli tak nadobudnúť ani právoplatnosť, keďže voči ním má
ako účastník administratívneho konania právo podať odvolanie, avšak tým, že sa o nich oficiálnou cestou
nemohol dozvedieť, mu bolo využitie tohto práva odopreté. Takýto postup tak nie je možné považovať
za súladný so zákonom v priamej príčinnej súvislosti, s čím takýmto postupom dochádza k porušeniu
jeho ústavou garantovaného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v intenciách,
ako je toto právo vykladané aj Ústavným súdom SR (II. ÚS 62/1999). Vzhľadom na uvedené teda



žiadal, aby súd žalobám jeho synov vyhovel v plnom rozsahu a zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj
vyvlastňovacieho orgánu prvého stupňa.

59. Pribratý účastník v rade 1 (MH Invest s.r.o.) v podaní zo dňa 11. 10. 2022 podal návrh na
prerušenie konania. Uviedol, že rozhodnutiami správnych orgánov došlo k vylúčeniu žalobcov z konania
o vyvlastnenie vlastníckeho práva vlastníkovi - Y. D., nar.: XX. XX. XXXX, k pozemkom reg. CKN p.č.
XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX a XXXX/XXX, v k.ú. G. za náhradu vo výške 732.279,12 eur. Konanie o vyvlastnení skončilo
vydaním rozhodnutia Okresného úradu Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení č. OU-NR-
OVBP2-2018/007113-097 zo dňa 10.7.2018 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby
SR č. 10956/2018/SV/94745 zo dňa 14.12.2018 (ďalej aj „rozhodnutie o vyvlastnení“). Svoju aktívnu
legitimáciu na podanie správnej žaloby odôvodňujú obaja žalobcovia tým, že mali byť účastníkom
administratívneho konania o vyvlastnení a napadnutým rozhodnutím žalovaného boli ukrátení na svojich
právach a právom chránených záujmoch vzhľadom na to, že im postavenie účastníka konania v
administratívnom konaní nepriznal. Uznesením KS Nitra, sp. zn. 11S/44/2021 zo dňa 3.11.2021 pribral
konajúci súd ako účastníka konania o.i. otca žalobcov a zároveň vyvlastneného - Y. D., nar.: X.X.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX Nitra (ďalej len „Y. D. st.“).

60. Návrhom zo dňa 19. 08. 2022, podaným na Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky sa
vyvlastnený - Y. D. st. domáhal podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov
a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej v texte len „zákona o vyvlastňovaní“) zrušenia vyvlastnenia z dôvodu, že nebola zaplatená
vyvlastňovacia náhrada v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení. V danom prípade ide o mimoriadne
konanie vyplývajúce z ust. § 17 ods. 2 a 4 zákona o vyvlastňovaní (ďalej aj „konanie o zrušenie
vyvlastnenia“). Toto správne konanie sa vedie pred Okresným úradom Nitra, Odbor výstavby a bytovej
politiky, č. OU-NR-OVBP2-2022/039442-003.

61. V konaní o zrušenie vyvlastnenia sa tak správny orgán - Okresný úrad Nitra - na návrh vyvlastneného
zaoberá skúmaním otázky, či došlo k naplneniu ust. § 17 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní a teda skúma,
či sú alebo nie sú naplnené dôvody na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia.

62. Ďalej citoval ust. § 100 ods. 1 písm. e/ , ods. 2 písm. a/ SSP a mal za to, že v danom
prípade sú naplnené právnou normou prezumované predpoklady podľa ust. § 100 ods. 1, písm. e)
SSP na obligatórne prerušenie správneho súdneho konania vzhľadom na skutočnosť, že konanie o
zrušenie vyvlastnenia je možné považovať za konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorého
výsledkom môže byť zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení a teda právna otázka riešená v súdnom konaní
11S/44/2021 by v prípade zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia bola irelevantná, resp. bezpredmetná.

63. V prípade, ak sa súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, dal do úvahy postup podľa ust. §
100 ods. 2, písm. a) SSP, keďže v konaní o zrušenie vyvlastnenia, ako v špecifickom administratívnom
konaní, sa rieši otázka, ktorá môže mať a aj má význam na rozhodnutie správneho súdu, pretože v
prípade, ak správny orgán rozhodne o zrušení vyvlastnenia, je riešenie otázky účastníctva v správnom
konaní o vyvlastnenie vlastníckeho práva - zbytočné a bezpredmetné. Ak rozhodnutie o vyvlastnení bude
zrušené, ich aktívna legitimácia pre toto súdne konanie - nebude daná. Nutnosť a potreba prerušenia
tohto súdneho konania je daná aj tým, že navrhovateľom a iniciátorom konania o zrušenie vyvlastnenia
je otec žalobcov a pribratý účastník tohto súdneho konania Y. D. st.

64. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd konanie prerušil do času právoplatného
skončenia konania o zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia (rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
Odbor výstavby a bytovej politiky o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2018/007113-097 zo dňa 10. 07.
2018 v spojení s rozhodnutím Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 10956/2018/SV/94745 zo dňa
14. 12. 2018) vedeného Okresným úradom Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky pod č. OU-NR-
OVBP2-2022/039442-003 na základe návrhu vyvlastneného Y. D. st. zo dňa 19. 08. 2022.

65. Orange Slovensko, a.s. v podaní zo dňa 13. 10. 2022 sa pridržiavala svojho záväzného stanoviska,
ktoré podala ako dotknutý orgán a maal za to, že stavebný úrad v konaní s týmto v predmetnom
rozhodnutí správne vysporiadal a rozhodnutie žalovaného považovala za správne a vydané v súlade
o zákonom.



66. Žalobcovia v podaní zo dňa 04. 11. 2022 zaslali súdu potom, čo bolo pojednávanie vo veci odročené,
písomné vyjadrenie - podpora žalobnej argumentácie. Poukázali na to, že predsa každý, kto sa prihlási
za účastníka konania a cíti sa byť takýmto účastníkom, tak ním aj je a to aj s prihliadnutím na zákon č.
24/2006 Z. z o EIA, konkrétne § 24 ods. 2, ktorý rieši podobný princíp, ako je to aj v tomto prípade, teda
práva účastníctva žalobcov v predmetnom vyvlastňovacom konaní. Keďže žalobcovia prejavili výslovný
záujem byť účastníkmi vyvlastňovacieho konania, ktoré sa ich nespochybniteľne dotýka, zároveň
samotný vyvlastňovaný s týmto súhlasí, a nejde dokonca ani o nejakú priestorovo vzdialenú činnosť,
ale práve o konanie zasahujúce do základných ľudských práv a slobôd ich otca a teda bezprostredne
žalobcov, sú títo účastníkmi takéhoto administratívneho konania. Ďalej v zmysle doktrinálneho výkladu
je rodinná solidarita základom pre naplnenie sociálno-ekonomickej funkcie rodinných vzťahov a týka
sa všetkých členov rodiny bez rozdielu a jej chápanie je odrazom morálky spoločnosti, pričom táto
solidarita sa netýka len finančnej pomoci, keďže zákon o rodine ju ako základné pravidlo chápe aj v
rovine vzájomnej pomoci a podpory.

67. Teda už v rovine určitých rodinných vzťahov sú žalobcovia dotknutí na svojich právach vyvlastnením
svojho otca, keďže jednoznačne ujmu, ktorá mu vyvlastnením môže byť spôsobená (a doteraz priebeh
ukazuje, že spôsobovaná mu neustále je), vzhľadom na najbližší rodinný vzťah - otec a synovia, považujú
žalobcovia aj za ujmu vlastnú. Je teda zásadná tá skutočnosť, že keď sa žalobcovia v tomto konkrétnom
prípade prihlásili do predmetného vyvlastňovacieho konania a jednoznačne prezentovali, že pociťujú,
že vyvlastňovacie konanie sa ich môže priamo dotýkať a dokonca otec - vyvlastňovaný to nenamietal,
naopak podporoval ich v tom a prosil a žiadal ich o účastníctvo, tak jednoznačne účastníci majú byť.
Keďže je nesporné, že sa ich vyvlastnenie môže priamo dotýkať.

68. Na tento účel si je potrebné uvedomiť, že právna norma obsiahnutá v § 8 ods. 1 písm. d) zákona č.
282/2015 Z. z. neurčuje o aké konkrétne právo sa má jednať. V tomto smere je nutné legitímne tvrdiť,
že v prípade „dotknutia sa“ (vyvlastnením majetku) akéhokoľvek platnou legislatívou aprobovaného
subjektívneho práva, nastáva naplnenie hypotézy uvádzanej právnej norme upravujúcej účastníctvo vo
vyvlastňovacom konaní. Z tohto dôvodu je plne relevantné, keď bolo aj v predchádzajúcich vyjadreniach
žalobcov poukazované na možnosť zásahu do ich právnej sféry v rovine rodinno-právnych vzťahov,
ktoré sú upravené aj v zákone o rodine. Je potom plne logické poukazovať nielen na zákon o rodine, ale
aj na samotný základný zákon štátu, ktorým je Ústava SR, ktorá v čl. 19 ods. 2 stanovuje, že každý má
právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Poukázali na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS/13/2000 z 10. 06. 2001, z ktorého citovali.

69. Výraz „právo“ obsiahnutý v § 8 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z. z. nie je redukovaný len na
kategóriu vecných práv, ale zahŕňa aj práva osobnostné. Je nesporné, že otcovi žalobcov spôsobuje
vyvlastňovacie konanie psychické utrpenie (ale nie len jemu, ale aj žalobcom) a oni mu týmto spôsobom
chcú pomôcť v danej situácii, pričom toto si želá aj samotný vyvlastnený (už teraz je otec vyvlastnený),
pričom absencia ich pomoci by mohla voči nim v podstate založiť aj dôvod vydedenia a uvedené
vyvlastňovacie konanie sa ich týka aj v tom zmysle, že ho považujú vo svojom vzájomnom vzťahu k
otcovi za neoprávnený zásah do ich súkromného a rodinného života (čl. 10 ods. Listiny základných práv
a slobôd a čl. 19 ods. 2 Ústavy SR), pretože ujmu, ktorú dané vyvlastňovacie konanie spôsobuje ich
otcovi ako im blízkej osobe považujú odôvodnene za ujmu, ktorú pociťujú ako vlastnú.

70. Kľúčovým problémom ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. je výklad slovného
spojenia „osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté“ a osobitne v ňom použitého
výrazu „právo“, pričom zjavne ide o otvorený právny pojem, ktorého obsah a rozsah je potrebné objasniť
výkladom.

71. Ustanovenie § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015 Z. z. patrí k tzv. právnym normám s relatívne
neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t. j. ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom,
a ktoré tak prenechávajú súdu (pozn. ale aj vyvlastňovaciemu orgánu v administratívnom konaní), aby
podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého,
vopred neobmedzeného okruhu okolností posudzovanej veci. (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo
1082/2003, rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2500/2008)



72. Obsah uvedenej relatívne neurčitej hypotézy právnej normy a v nej obsiahnutého pojmu „právo“
je preto potrebné objasniť výkladom, pričom žalobcovia zastávajú názor, že tento pojem nie je možné
zredukovať iba na práva vecné, ale práve naopak, že pojem „právo“ obsiahnutý v danom ustanovením je
svojim obsahom pojmom širším a zahŕňa aj práva majetkové, ako napr. dedičské právo v subjektívnom
zmysle - teda oprávnenie určitého subjektu stať sa vo svojom osobnom a majetkovom záujme dedičom
po fyzickej osobe - v tomto prípade otcovi žalobcov.

73. Teda formalistický argument typu, že vyvlastnením otca žalobcov, dôjde iba k transformácii
nepeňažného majetku na peňažný majetok nemôže obstáť. Pretože perspektívy budúcich výnosov z
takýchto dvoch druhov majetku sú diametrálne odlišné. Pričom v priamej príčinnej súvislosti s tým je
dotknutý aj rozsah majetkových hodnôt vo vzťahu ku ktorým žalobcovia pripadajú ako dedičia. Uvedené
však úzko súvisí s tým, že otec žalobcov vyvlastnenie predmetu vyvlastnenia nesie mimoriadne ťažko.
Dotknuté lukratívne stavebné pozemky sa mu poradilo nadobudnúť až po dlhých rokoch podnikateľskej
činnosti. Podniká od roku 1988 a konkrétny majetok nadobudol od 14 do 19 rokov od začiatku
podnikania, teda v rokoch 2002 - 2007.

74. To ako sa vyvlastnenie otca žalobcov týka ich samotných má dve roviny. Prvou z nich je to, že
uvedené konanie štátnych orgánov na otca žalobcov ťaživo dolieha, pociťuje bezmocnosť voči štátnym
orgánom a verejnej moci, ktoré mu už vyvlastnili predmet vyvlastnenia - pozemky, ktorých nadobudnutie
bolo výsledkom jeho dlhoročného a enormného podnikateľského úsilia. Toto pociťuje na svojej strane
ako hlbokú ujmu a príkorie spôsobujúcu mu psychické utrpenie, ktoré je často ešte horšie a závažnejšie
ako utrpenie fyzické. Uvedené má priamy a zničujúci dosah na vzťahy v rámci celej rodiny žalobcov.

75. Druhá stránka toho ako sa vyvlastnenie ich otca žalobcov týka spočíva v tom, že otec žalobcov
uvedenú situáciu znáša veľmi ťažko a formu pomoci v podobe účastníctva od svojich detí žiada a
podporuje ich v tom, aby v rámci konania hájili a uplatňovali nielen svoje práva rodiny, ale aj práva svojho
otca. Ak by žalobcovia takúto pomoc svojmu otcovi odopreli, je veľmi pravdepodobné, že ich otec by
absenciu ich účastníctva v konaní považoval za naplnenie dôvodu vydedenia v zmysle § 469a ods. 1
písm. a) OZ, a to neposkytnutie pomoci v iných závažných prípadoch. V konečnom dôsledku to, či otec
žalobcov ich ako svojich potomkov vydedí alebo nevydedí je len a len na jeho osobnom rozhodnutí.
Ak však chcú žalobcovia uvedenej situácii predísť, spoľahlivo tak môžu urobiť len formou účastníctva v
danom konaní, keďže je nesporné, že sa jedná o závažný prípad pre rodiča a teda konkrétne ich otca.
Aj z tohto je nadovšetko jasné, že po aktívnom prihlásení sa žalobcov do konkrétneho vyvlastňovacieho
konania, kde bol vyvlastňovaný ich (biologický) otec (žalobcovia vzišli z manželstva), sa ich vyvlastnenie
môže priamo dotýkať. Tu je dokonca dostačujúce pre účasť už len to, že sa môže priamo dotýkať a nie
je ani potrebné v takejto citlivej krajnej situácii, kde bolo nesporné, že sa jedná o vyvlastňovacie konanie
a o väzbu otec a synovia, preukazovať, ako sa ich aj takéto konanie dotýka...

76. V konkrétnostiach v danom kontexte poukázali na to, že po schválení Vládou SR Ministerstvo
hospodárstva SR vydalo osvedčenie o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.
júla 2015 pre MH Invest s.r.o. (toto osvedčenie doteraz nemá vyznačenú právoplatnosť), a majetok
otca žalobcov sa ocitol bez jeho vedomia v hraniciach strategického parku v Nitre, keď na daný účel,
a teda aj na účel možného vyvlastnenia bol znaleckým posudkom č. 226/2015 objednaným štátnou
organizáciou SARIO ohodnotený na všeobecnú hodnotu vo výške 17,21 Eur/m2 pozemku, keď skutočná
cena tohto pozemku je jednoznačne mnohonásobne vyššia. Z tohto dôvodu vzniklo štátu k týmto
pozemkom predkupné právo, ktoré otca žalobcov aj s rodinou zasiahlo, keďže pozemky ku ktorým mal
podnikateľský plán, boli týmto extrémne ohrozené. Neskôr aj napriek nevyužitiu predkupného práva a
uplynutiu zákonnej lehoty trvania predkupného práva došlo k vyvlastneniu predmetných pozemkov.
Medzi ďalšie relevantné okolnosti, ktoré majú a musia mať vplyv na výklad relatívne neurčitej hypotézy
ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d) vyvlastňovacieho zákona je aj zásada legitímnych očakávaní. Otec
žalobcov sa v súlade s uvedenou zásadou domnieval, že vyvlastnenie sa jeho pozemkov nebude
dotýkať, keďže v tom čase priamo predseda vlády SR Y. E. počas tlačovej besedy konanej dňa 25.
02. 2016 v priemyselnom parku Nitra, ktorá bola vysielaná v priamom prenose vyhlásil, že na zámer
vybudovania uvedenej fabriky - zahraničnej investície Jaguar - Landrover jeho pozemky nie sú potrebné
a pokiaľ sa sám rozhodne rozvíjať svoj zámer na uvedených pozemkoch, tak mu v tom nebude nikto
brániť. Ďalej žalobcovia uvádzajú, že Rozsah pojmu „právo“ obsiahnutý v danom ustanovení však nie je
vyčerpaný iba vecnými a majetkovými právami, ale mal by zahŕňať bez pochybnosti aj práva záväzkové,
ako napr. nájom veci, výpožičku a v neposlednom rade aj práva osobnostné.



77. Žalobcovia zastávajú názor, že pri výklade objasnení hypotézy § 8 ods. 1 písm. d) zákona č. 282/2015
Z. z. mal konajúci orgán, resp. súd posúdiť v rámci aplikovateľného právneho poriadku aj funkčné väzby
k už uvádzaným zákonným ustanoveniam týkajúcich sa jednak osobnostných práv, dedičského práva
ako práva majetkového a v najmä k základnému právu na ochranu rodinného a súkromného života a
na ochranu pred zásahmi z tohto práva.

78. Najzásadnejším argumentom, ktorý vyvlastňovací orgán opomenul je aplikácia zásady in dubio pro
libertate, ktorá je pre aplikácia verejného práva vrátane ustanovenia § 8 ods. 1 písm. d) zákona č.
282/2015 Z. z. určujúca s tým, že v danom prípade je vyvlastňovacím konaním voči otcovi žalobcov
vzhľadom na ich vzájomný vzťah blízkych osôb dotknuté ich základné právo na ochranu súkromného
a rodinného života. Teda v zmysle zásady in dubio pro libertate, ak je k dispozícii viacero výkladov
verejnoprávnej normy, je potrebné zvoliť ten výklad, ktorý vôbec, resp. čo najmenej zasahuje do toho
ktorého základného práva alebo slobody. (nález ÚS ČR sp. zn. III.ÚS 782/06, nález ÚS ČR sp. zn.
I.ÚS 643/06) Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako
základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán
aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad. (nález ÚS SR sp.
zn. III. ÚS 375/2015 zo dňa 20.10.2015) V zmysle citovaného rozhodnutia bol správny orgán povinný
zvoliť a prikloniť sa k tej výkladovej alternatíve, ktorá vo svojej podstate znamená ústavne konformný
výklad posudzovanej normy.

79. Podmienky uplatnenia práv v konaní sú síce v zmysle procesnej úpravy, či už vyvlastňovacieho
konania alebo v naň nadväzujúcej procesnej úprave konania v správnom súdnictve pre oboch účastníkov
formálne rovnaké, avšak obsahovo a materiálne sú možnosti oboch účastníkov hájiť svoje práva
rozdielne. Uvedené obdobne platí aj pre žalobcov, ktorí samozrejme rovnako ako ich otec v porovnaní so
štátom nedisponujú ani aparátom interných zamestnancov, a ani porovnateľnými zdrojmi na obstaranie
služieb externých odborníkov.
Tu poukazujeme najmä na skutočnosť, že jeden zo žalobcov a synov vyvlastňovaného (Q. D.) je
ekonómom s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa a v danom prípade vyvlastnenie okrem širších
ekonomických súvislostí problémom zahŕňa aj úhradu a odvedenie DPH z náhrady za vyvlastnenie
vlastníckeho práva. Druhý žalobca Y. D. má dlhoročné skúsenosti v developerstve ako land developer a
konkrétne pracoval na developerskom zámere týkajúceho sa pozemkov, ktoré boli neskôr vyvlastnené.
Poukazom na uvedené ide o to, že v prípade oboch strán vyvlastňovacieho konania je ich spôsobilosť,
naplniť formálne podľa právnej úpravy rovnaké procesné práva aj reálnym obsahom, rozdielna.

80. V ďalšej časti poukázali na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn . III. ÚS 271/05, sp. zn. III. ÚS 78/07,
sp. zn. I. ÚS 736/2016 zo dňa 05.12.2017, sp. zn. II. ÚS 142/2015 zo dňa 10.03. 2015, sp. zn. III.
ÚS 274/2007, sp. zn. III. ÚS 341/2007, sp. zn. I. ÚS 306 /2010. I nález pléna Ústavného súdu SR
sp. zn. PL. ÚS 4/2021.

81. Je tak nesporné, že žalobcovia ako priami potomkovia ich vyvlastneného otca tiež spĺňajú všetky
podmienky jeho zákonných dedičov, čím tak dochádza k dotknutiu sa aj ich dedičského práva ako
neopomenuteľného dediča vo vzťahu k vlastnému rodičovi, keďže vyvlastnením pozemkov sa hodnota a
rozsah potenciálneho rodinného dedičstva po otcovi ako poručiteľovi výrazne zníži. Predsa vyvlastnením
predmetných pozemkov došlo k výraznému zníženiu majetkovej úrovne otca žalobcov, na ktorej majú
právo sa v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákonov podieľať a teda aj z tohto pohľadu sú žalobcovia
na týchto svojich právach priamo dotknutí.

82. Ďalej nadviazali na žalobný dôvod ohľadom nepredvolania žalobcu Q. D. na pojednávanie o
vyvlastnení. Tu poukázali na skutočnosť, že vyvlastňovací orgán priamo na predmetnom pojednávaní
zo dňa 10. 05. 2018 na túto námietku, ktorú predniesol vyvlastňovaný, reagoval tak, že: „S uvedenou
námietkou sa správny orgán vysporiada“. K tomuto však nedošlo v ani jednom zo správnych
rozhodnutí, teda ani v prvostupňovom, ako aj ani v rozhodnutí žalovaného o odvolaní. Ide o zrejmú
nepreskúmateľnosť rozhodnutí, vo vzťahu k vznesenej podstatnej námietke účastníka konania, keď
sa aj správny orgán vyjadril, že sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia vysporiada, a proste tak z
nepochopiteľných dôvodov neučinil. A teda už len samotná táto okolnosť činí napádané rozhodnutia
„contra legem“.



83. Relevantnou okolnosťou, ktorú je potrebné vziať do úvahy pri výklade relatívne neurčitej hypotézy §
8 ods. 1 písm. d) vyvlastňovacieho zákona je aj skutočnosť, že otec žalobcov bol z obdržanej náhrady
za vyvlastnenie povinný odviesť daň z pridanej hodnoty. Skutočnosť, že uvedená zákonná povinnosť
otca žalobcov zaťažuje uznal aj samotný MH Invest, s.r.o., keď do úschovy notára Mgr. Mariana Kováča,
za účelom splnenia záväzku zložil nielen náhradu za vyvlastnenie vo výške 732.279,12 eur, ale aj k
tomu prislúchajúcu DPH vo výške 146.455,82 eur, pričom neskôr zložiteľ požiadal konajúceho notára
vo vzťahu k sume 146.455,82 eur o vrátenie tejto čiastky, a to aj za situácie, že otec žalobcov ako
vyvlastnený DPH v uvedenej hodnote finančnej správe SR odviedol.

84. Zaplatenie DPH z iných zdrojov možno považovať za majetkový úbytok vyvlastneného, o ktorý
sú ukrátení aj jeho budúci dedičia. Uvedené tak môže mať výrazne nepriaznivý dopad na majetok
žalobcov aj budúcnosti, pretože predmetom dedenia bude majetok neoprávnene znížený o uvedenú
DPH, nehovoriac o tom, že s nakladaním majetku, o ktorý sú ukrátení, v budúcnosti by produkovali zisk,
z ktorého by odvádzali aj daň do štátneho rozpočtu.

85. To, že sa predmetné vyvlastňovacie konanie priamo dotýka žalobcov vyplýva aj z už na poslednom
pojednávaní predloženého závetu a vydedenia otca žalobcov, keďže je zjavné, že tí plnoletí potomkovia
v čase vyvlastňovania, ktorí otcovi takúto pomoc a podporu neposkytli, boli vydedení, čo by v prípade
nedomáhania sa účastníctva v dlhoročnom vyvlastňovaní rodinného lukratívneho rozsiahleho majetku
v Nitre na Zobore zo strany žalobcov mohlo mať rovnaký efekt aj voči nim. Napadnuté rozhodnutia
sú podľa žalobcov taktiež zjavne nepreskúmateľné, keďže sa správne orgány evidentne nevysporiadali
so všetkými námietkami žalobcov a teda už len toto je dôvod na zrušenie týchto administratívnych
rozhodnutí.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

86. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetných správnych žalôb
zo dňa 17. 09. 2018, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu,
preskúmal na pojednávaniach žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. 06. 2018, ako i
konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná,
a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

87. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, účastníkom konania je ten, o koho právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí,
že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

88. Podľa § 8 ods. 1, 3, 6 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinnom do 31. 08.
2018, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú:
a) vyvlastniteľ,
b) vyvlastňovaný,
c) správca konkurznej podstaty,
d) osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté.
Ak vyvlastňovaný zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho a vlastníctvo vyvlastňovaného pozemku alebo
vyvlastňovanej stavby je predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú
účastníci konania o dedičstve, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve.
Ak vlastník vyvlastňovaného pozemku alebo vyvlastňovanej stavby zomrel alebo bol vyhlásený za
mŕtveho a pozemok alebo stavba nebola predmetom dedičského konania, účastníkmi vyvlastňovacieho
konania sú osoby, ktoré preukážu, že ako dedičia prichádzajú do úvahy. Vyvlastniteľ však nie je povinný
zisťovať domnelých dedičov. Domnelých dedičov až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve
podľa odseku 3 zastupuje Slovenský pozemkový fond.



89. Podľa § 162 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len CSP), súd konanie preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,
c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania
upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.
O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

90. Podľa § 25 veta prvá, zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len SSP), ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.

Podľa § 100 ods. 1 písm. a/, b/ SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

91. Pribratý účastník v rade 1/ (spoločnosť MH Invest, s.r.o ) navrhol správnemu súdu, aby postupoval
pred svojim rozhodnutím podľa ust. § 100 ods. 1 písm. e/ SSP, príp. § 100 ods. 2 písm. a/ SSP a aby
toto konanie prerušil z dôvodu, že pribratý účastník - Y. D. st. (vyvlastňovaný) návrhom zo dňa 19. 08.
2022, podaným na Okresný úrad Nitra, Odbor výstavby a bytovej politiky sa vyvlastnený - Y. D. st. sa
domáha podľa ust. § 17 ods. 2 zák. č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte len „zákona
o vyvlastňovaní“) zrušenia vyvlastnenia z dôvodu, že nebola zaplatená vyvlastňovacia náhrada v lehote
určenej v rozhodnutí o vyvlastnení. V danom prípade ide o mimoriadne konanie vyplývajúce z ust. § 17
ods. 2 a 4 zákona o vyvlastňovaní. Toto správne konanie sa vedie pred Okresným úradom Nitra, Odbor
výstavby a bytovej politiky, č. OU-NR-OVBP2-2022/039442-003.

92. V konaní o zrušenie vyvlastnenia sa tak správny orgán - Okresný úrad Nitra - na návrh vyvlastneného
zaoberá skúmaním otázky, či došlo k naplneniu ust. § 17 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní a teda skúma,
či sú alebo nie sú naplnené dôvody na zrušenie vyvlastňovacieho rozhodnutia.

93. Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania a
dospel k názoru, že návrhu nevyhovel a tento zamietol, nakoľko nie sú splnené podmienky ust. §
100 ods. 1, 2 SSP na obligatórne, ani fakultatívne prerušenie konania. V predmetnej veci je súd toho
názoru, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na povinnosť súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu o vylúčení žalobcov v 1. a 2. rade z vyvlastňovacieho konania, v ktorom vystupuje
ako vyvlastňovaný ich otec - Y. D. sr. a to najmä z dôvodu, že súd vychádza zo skutočností, ktoré tu
bol v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ako i tú skutočnosť, že prípadné vyhovenie
návrhu vyvlastňovaného by nemalo vplyv na ne/zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutie vydaného
v čase, kedy vyvlastňovacie konanie prebiehalo a kedy sa žalobcovi v 1. a 2. rade (okrem iných) domáhali
účastníctva v tomto konaní.



94. V danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. e/ SSP,
príp. 100 ods. 2 písm. a/ SSP na prerušenie tohto súdneho konania. Správny súd z uvedených dôvodov
návrh pribratého účastníka konania ad 1/ na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 3 CSP zamietol
ako nedôvodný.

95. V konaní bolo sporné, či správny orgán prvého stupňa, a následne žalovaný postupovali správne
a zákonne, ak nepriznali žalobcom postavenie účastníkov vo vyvlastňovacom konaní vedenom na
Okresnom úrade Nitra, pod sp. zn. OU-NR-OVBP2-2018/007113 vo veci návrhu spoločnosti MH Invest
s.r.o. na vyvlastnenie vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX a XXXX v katastrálnom
území G. vo vlastníctve Y. D. st. (otca žalobcov) potrebných pre uskutočnenie stavby Vybudovanie
strategického parku v katastrálnych územiach Q., G., P., J., G., E. a X..

96. Vo vyššie citovanom ustanovení § 8 ods. 1, 2 zákona č. 282/2015 Z. z. taxatívnym spôsobom
určuje, kto má byť účastníkom vyvlastňovacieho konania. Zákona vychádza z princípov uvedených v
ust. § 14 správneho poriadku a osobitným spôsobom rieši okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania.
Účastníkom konania sú predovšetkým vyvlastniteľ a vyvlastňovaný, tiež správca konkurznej podstaty,
ďalšie osoby, ktoré majú k vyvlastňovanému pozemku alebo stavbe zapísané vecné právo v katastri
nehnuteľností a osoby, ktorých práva môžu byť vyvlastnením priamo dotknuté.

97. Osobitne zákon ustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania v prípade, ak vyvlastňovaná
nehnuteľnosť nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo miesto jeho pobytu nie je
známe, ak je vyvlastňovaný pozemok alebo stavba predmetom konania o dedičstve alebo súdneho
konania, ak vyvlastňovaný pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania. Okrem toho
sú účastníkmi aj osoby, ktorých vlastníctvo je zapísané na liste vlastníctva k jednej nehnuteľností a
osoby, ktoré spochybnili hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností a možní dedičia, ak vyvlastňovaný
pozemok alebo stavba neboli predmetom dedičského konania.

98. Na vyvlastňovacie konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v
ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania
je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

99. Zákona o vyvlastňovaní č. 282/2015 Z. z. v ust. § 8 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom)
ustanovuje, kto môže byť účastníkom vyvlastňovacieho konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu
konania s účastníkom v správnom konaní, a preto pre vyvlastňovacie konanie platia primerane
ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 18 ods. 1 zákona o
vyvlastňovaní.

100. Pojem účastníka konania definuje tak zákon o vyvlastňovaní, ako aj správny poriadok, ktorý je
všeobecným predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného
pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo
vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi
generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom
prípade možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcov vo vyvlastňovacom konaní bolo
potrebné postupovať podľa ust. § 8 zákona o vyvlastňovaní, ktorý je vo vyvlastňovacom konaní zákonom
špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

101. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 18 zákona o
vyvlastňovaní, podľa ktorého, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný právny predpis o
správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb
zrejmé, že na konanie vedené podľa zákona o vyvlastňovaní sa použijú pravidlá ustanovené správnym
poriadkom len vtedy, ak sám tento zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp.
právnu otázku, inak.



102. Vzhľadom na to, že zákon o vyvlastňovaní výslovne pomenúva účastníkov vyvlastňovacieho
konania, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne
vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy
správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis
o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené
samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.

103. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 282/2015 Z. z. v ust. § 8 definuje účastníkov
vyvlastňovacieho konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením
konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva.

104. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia (a okrem nich ešte ďalšie osoby) sa domáhali
účastníctva vo vyvlastňovacom konaní, predmetom ktorého boli pozemky vo vlastníctve ich otca, ktorý
vystupoval v uvedenom konaní ako vyvlastňovaný, a to podľa ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o
vyvlastňovaní, teda ako osoba, ktorej právo môže byť vyvlastnením priamo dotknuté. Právo, ktoré môže
byť vyvlastnením dotknuté u žalobcov odvodzovali od toho, že sú deťmi vyvlastňovaného a sú teda jeho
potencionálnymi dedičmi. Právo žalobcov, ktoré by mohlo byť vyvlastnením dotknuté označili ako právo
neopomenuteľného dediča, ktoré môže byť dotknuté tým, že hodnota nehnuteľnosti sa vyvlastnením
výrazne zníži a tým i hodnota nadobudnutého dedičstva. Okrem toho by, podľa žalobcov, mohli byť
dotknuté ich práva z titulu ich rodinného vzťahu s vyvlastňovaným s poukazom na ich rodinný vzťah
(otec a deti) s poukazom na ust. Zákona o rodine, keď dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov, pričom pokiaľ by nedošlo k vyvlastneniu, je dôvodné očakávať, že zobchodovanie pozemku
majúceho sa vyvlastniť výrazne zvýši majetkovú úroveň ich otca a celej rodiny. Tiež poukázali na právo
na súkromie a ochranu pokojného rodinného života, keď je zrejmé, že dôsledky priameho pôsobenia
skutočností týkajúcich sa straty psychickej pohody v rodine, narušenie kvality zdravia a vyvlastňovaného
otca a straty majetku v rámci rodiny sa ich priamo dotýkajú.

105. Namietali okrem toho i porušenie procesných práv, napr. § 33 ods. 2 správneho poriadku a žalobca
v 2. rade okrem toho i skutočnosť, že správne orgány ho neupovedomili o ústnom pojednávaní, na ktoré
bolo jeho právom sa zúčastniť.

106. Správny súd po oboznámení sa s administratívnom spisom, rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa i žalovaného, ako i žalobnými bodmi dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol.

107. Súd predovšetkým poukazuje na to, že je potrebné vychádzať z ust. § 8 zákona o vyvlastňovaní,
pričom ust. § 8 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, od ktorého odvodzujú žalobcovia svoje právo
byť účastníkmi vyvlastňovacieho konania popri ich otcovi , ktorý je vyvlastňovaný, nakoľko pozemky,
ktorých sa vyvlastnenie týka, sú v jeho výlučnom vlastníctve, nie je možné aplikovať na prípad žalobcov.
Tak, ako to vyplýva z komentára k zákonu o vyvlastňovaní, pod uvedené ust. § 8 ods. 1 písm. d/
je možné subsumovať osoby, ktorým budú rušené vecné práva, napríklad záložný veriteľ, prípadne
budú vyvlastnením inak dotknuté - napríklad nájomca. Vlastník pozemkov, ktoré boli predmetom
vyvlastňovania, teda otec žalobcov, je účastníkom vyvlastňovacieho konania, pričom zo spisu je
zrejmé, že svoje právo aj aktívne využíva. Skutočnosť, že zákonodarca v žiadnom prípade nemal
v úmysle subsumovať pod ust. § 8 ods. 1 písm. d/ potencionálnych dedičov žijúceho vlastníka
nehnuteľnosti majúcej sa vyvlastniť, vyplýva i zo zákonnej konštrukcie v ust. § 8 ods.3, kedy sú
účastníkmi vyvlastňovacieho konania účastníci konania o dedičstve, ak je vyvlastňovaný pozemok
alebo stavba predmetom dedičského konania v dôsledku smrti vyvlastňovaného alebo jeho vyhlásenia
za mŕtveho a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve, ako i ods. 6 pri rovnakej situácii,
ako v ods. 3, avšak v prípade, ak pozemok alebo stavba, ktorá bola predmetom vyvlastňovania,
nebola predmetom dedičského konania. Pokiaľ by teda mal zákonodarca úmysel, aby explicitne boli
účastníkmi vyvlastňovacieho konania aj dedičia vyvlastňovaného, bol by uviedol v ust. § 8 ods. 1, písm.
d/ konštrukciu napr. „vyvlastňovaný a jeho dedičia“. Zo znenia zákona o vyvlastňovaní takýto záver
nevyplýva. Súd sa nestotožnil s výkladom žalobcov, že súd môže rozširujúcim výkladom pripustiť, aby



boli považovaní za účastníkov vyvlastňovacieho konania a pritom poukazovali na rôzne rozhodnutia,
najmä Ústavného súdu SR. Rozhodnutia, na ktoré poukazovali právni zástupcovia žalobcov nie je možné
aplikovať v tejto súdenej veci. Rozšíriť okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania výkladom ust. § 8 ods.
1 psím. d/ aj na potencionálnych dedičov vyvlastňovaného, by podľa súdu znamenalo nepochopenie
účelu zákona o vyvlastňovaní, nakoľko by v končenom dôsledku viedlo k neúmernému predlžovaniu,
prípadne až k jeho „bezzubosti“ v aplikačnej praxi. Svoje práva titulom vyvlastňovaného môže využiť (a aj
intenzívne využíva) samotný vyvlastňovaný, pričom záujmy jeho dedičov by boli v zhode s jeho záujmami
a preto nie je zrejmé, z akých dôvodov sa žalobcovia domnievajú, že ich prípadné účastníctvo vo
vyvlastňovaní by viedlo k iným záverom, než v prípade, ak bude hájiť práva rodinného majetku samotný
vyvlastňovaný. Z uvedených dôvodov preto správny orgán postupoval správne, ak žalobcom v 1. a 2.
rade (a okrem toho ďalšie subjekty v rôznom vzťahu k vyvlastňovanému - pracovnom, partnerskom,
obchodnom) nepriznal postavenie účastníkov konania vo vyvlastňovacom konaní vedenom pod sp.
zn. OU-NR-OVBP2-2018/007113 a správne postupoval i žalovaný, ktorý svojim žalobou napadnutým
rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcov a ostatných osôb a potvrdil procesné rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa o dňa 12. 04. 2018.

108. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že správne orgány voči nim porušili ust. § 33 ods. 2 správneho
poriadku a neumožnili im oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, túto považoval súd za nedôvodnú,
nakoľko správne orgány si najskôr vyriešili otázku účastníctva žalobcov vo vyvlastňovacom konaní, kedy
im nepriznali postavenie účastníkov konania a teda nebol ani dôvod, aby im umožnili oboznámiť sa s
podkladmi rozhodnutia, ktoré právo prináleží len účastníkom vyvlastňovacieho konania.

109. Namietané nesprávne poučenie o odvolaní v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, keď
správny orgán neuviedol lehotu podľa § 54 ods. 2 správneho poriadku, treba považoval za nesprávny
postup správneho orgánu, pričom ale táto skutočnosť nemala žiadny dopad na práva a právom chránené
záujmy žalobcov, keďže napriek nesprávnemu, resp. neúplnému poučeniu správnym orgánom prvého
stupňa podali odvolanie v zákonnej lehote a týmto odvolaním sa žalovaný aj riadne vecne zaoberal.
Uvedené procesné pochybenie teda nemalo žiadny negatívny dopad na poškodenie práv žalobcov. Z
ustálenej rozhodovacej praxe správnych súdov vyplýva, že čiastkové nedostatky rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ktoré nemajú za následok nezrozumiteľnosť rozhodnutia ako celku, nespôsobujú
nezákonnosť takého rozhodnutia.

110. Námietka, ktorá bola obsahom správneho žaloby žalobcu v 2. rade, a to, že nebol riadne
predvolaný na ústne pojednávanie dňa 10. 05. 2018 sa javí ako opodstatnená. Z administratívneho
spisu žalovaného vyplýva, že uvedenému ústnemu pojednávaniu predchádzalo ústne pojednávanie dňa
24. 04. 2018, na ktorom žalobca v 2. rade nebol prítomný a uvedené ústne pojednávanie bolo prerušené
s tým, že sa bude pokračovať dňa 10. 05. 2018. V spise sa nachádza i zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 10. 05. 2018, ktorého sa žalobca v 2. rade nezúčastnil a zo spisu nevyplýva, že by bol o konaní
uvedeného ústneho pojednávania upovedomený, hoci v tom čase ešte nedošlo k jeho právoplatnému
vylúčeniu z uvedeného vyvlastňovacieho konania. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k
záveru, že hoci sa z formálneho hľadiska môže javiť, že tento bod správnej žaloby je opodstatnený, z
materiálneho hľadiska tomu tak nie je. Úlohou správnych súdov pritom nie je reparovať také prípadné
procesné pochybenia orgánov verejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu
konania pred orgánmi verejnej správy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (v prospech
žalobcu) - k tomu pozri napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp. zn.: 4Sž/98102/02 zo dňa 17. 12.
2002 - „..rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ V danej súvislosti správny súd
dáva do pozornosti i rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako
je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010, v
ktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili
sa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Obdobne
napr. Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016) -
Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe
bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu



dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je
verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie
konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti
verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry
navrhovateľa.

111. Pokiaľ ide o vyjadrenia pribratých účastníkov konania, najmä X. D. a jeho námietkami týkajúcimi sa
rozhodnutia, ktoré sa malo týkať jeho osoby, na tieto námietky súd v tomto konaní nemohol prihliadnuť,
nakoľko v konaní je možné preskúmavať len rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou a
nemôže v konaní skúmať iné rozhodnutia, i keď spolu súvisia, a to najmä z dôvodu, že každé z týchto
rozhodnutí prípadne. opatrení je spôsobilým predmetom preskúmania správnym súdom. (Mimochodom,
v spise sa nachádza k rozhodnutiu o vylúčení X. D. z vyvlastňovacieho konania v odbernej lehote
neprevzatá obálka).

112. Súd považoval za nedôvodnú i námietku Y. D. st., že mu nebolo doručené rozhodnutie o vylúčení
žalobcov z vyvlastňovacieho konania, v ktorom bol vyvlastnený. Y. D. ako vyvlastnený môže podať
námietky vzťahujúce sa k jeho osobe v konaní vo veci samej, pričom v tomto konaní, podľa názoru súdu,
môže produkovať námietky ako účastník pribratý do konania len vo vzťahu k porušeniam vzťahujúcim
sa k žalobcom. Pokiaľ by však aj súd uznal, že rozhodnutie malo byť Y. D. doručované a nebolo, táto
skutočnosť nemá rovnako žiadny vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože nemala žiadny negatívny
dopad na práva žalobcov.

113. Na ostatné námietky, ktoré boli predmetom ďalších podaní žalobcov v priebehu tohto súdneho
konania súd neprihliadol, nakoľko boli podané po lehote vzhľadom na koncentračnú zásadu, keď
námietky môžu účastníci podať v lehote 2 mesiacov, inak na ne súd neprihliadne. Súd dôkaz predložený
právnymi zástupcami žalobcov o záveti a vydedení detí žalobcu, ktoré mu odmietli poskytnúť podporu
pri jeho súdnych konaniach, považoval, okrem toho, že bol predložený po lehote 2 mesiacov, za právne
irelevantný.

114. Súd sa v konaní nezaoberal ani námietkou žalobcu, ktorú predložil v písomnom podaní zo dňa 28.
09. 2021 z dôvodu, že ide o námietku vznesenú po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie námietok
(koncentračná zásada) a nestotožnil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, že ide o rozšírenie
žalobného dôvodu v súlade s ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP. V zmysle koncentračnej zásady je
uvádzanie skutkových okolností a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov v zásade
obmedzené, až na výnimky stanovené zákonom v citovanom ustanovení SSP, len do uplynutia lehoty
na podanie žaloby. Naviac, skutočnosť, že bývalý prednosta Okresného úradu Nitra Ing. S. O., MBA
sa stal v júni 2021 prokuristom spoločnosti MH Invest s.r.o. nemožno vyhodnotiť tak, že rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, ktoré boli vydané v čase výkonu funkcie prednostu Ing. O., sú rozhodnutiami,
ktoré vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Oprávnenosť orgánu vo veci konať je daná
jeho vecnou príslušnosťou upravenou v príslušných zákonných ustanoveniach, a pokiaľ má účastník
konania dôvodné podozrenie, že osoba, ktorá vydala rozhodnutie, bola neoprávnenou osobou, resp.
zaujatou osobou, môže uplatniť i v správnom konaní námietku predpojatosti. Z listín predložených
žalobcom na pojednávaní vyplýva, že podal námietku zaujatosti voči vedúcemu odboru výstavby a
bytovej politiky Okresného úradu Nitra Ing. A. O., o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 14. 02.
2018 tak, že uvedený pracovník Okresného úradu Nitra nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania vo
veci vyvlastňovacieho konania podľa zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré sa týka pozemkov vo vlastníctve
podávateľa námietky zaujatosti. Rozhodnutie o námietke zaujatosti vydal prednosta Okresného úradu
Nitra Ing. S. O., MBA dňa 14. 02. 2018, teda v čase, kedy zastával funkciu prednostu Okresného úradu
Nitra. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), alebo v čase vydania opatrenia. Tvrdenie žalobcu, že rozhodoval
v súdenej veci orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený len na základe toho, že prednosta
Okresného úradu Nitra sa stal v júni 2021 prokuristom v spoločnosti MH Invest s.r.o. nie je spôsobilé
spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v tomto súdnom konaní.

115. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny



proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/ 04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentami procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia
rozhodnutia sú zrejmé všetky skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, ktoré sú
podstatné pre rozhodnutie (II. ÚS 76/07).

116. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s
názormi žalobcov, nepreukazuje ich nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto
námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, tzn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri
hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným
v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného
názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia
bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Chýbajú tak žalobné body správnej žaloby, ktoré by obsahovali zrozumiteľnú
argumentáciu, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, čo
za žalobcu správny súd nemohol urobiť, nakoľko nie je oprávnený žalobné body dopĺňať, konkretizovať
ich ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Iný, a podľa
názoru súdu nesprávny výklad žalobcov vo vzťahu k ust. § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o vyvlastňovaní a
nimi produkované dôvody, prečo mali byť účastníkmi vyvlastňovacieho konania (potencionálni dedičia
a ich vzťah k otcovi - vyvlastňovanému, jeho želanie, aby boli účastníkmi tohto konania a nakoniec i
samotná motivácia spočívajúca v obave o vydedenia žalobcov, ak nesplnia želanie svojho otca a nebudú
sa účastníctva domáhať) nezakladá dôvod na posúdenie nezákonnosti rozhodnutia správnych orgánov.

117. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobcovia v priebehu
správneho konania predložili. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa v intenciách podaných žalôb správny súd dospel k záveru, že žaloby nie sú
dôvodné, a preto ich rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by
musel prihliadať z úradnej povinnosti.

118. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko
zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

119. O trovách pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal
náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie
náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uznesením zo dňa č.k. 11S/44/2021-457 zo
dňa 28. 07. 2021 pribral do súdneho konania účastníka administratívneho konania ad 1/ (vyvlastniteľa)
a uznesením č.k. 11S/44/2021 - 585 zo dňa 03. 11. 2021 pribral do konaní všetkých účastníkov
administratívneho konania ad 2/ - 11/, ktorých sa konanie o vyvlastnenie pozemkov týkalo (tak ako sú
označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy
konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom alebo
ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd
môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody
hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať
právo na náhradu ďalších trov konania.

Pre úplnosť súd uvádza, že označenie pribratých účastníkov v záhlaví tohto rozsudku ponechal v takom
poradí, ako boli účastníci označení v samotných uzneseniach o ich pribratí a neuviedol (vynechal)



poradové čísla tých účastníkov, ktorí sa účinne účastníctva v tomto konaní vzdali, nakoľko takýto postup
považoval za prehľadný.

120. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.