Základná škola, Staničná 13, Košice


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/127/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7220206462
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7220206462.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne C. V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom
Y. F., E. V. XXXX/XX, korešpondenčná adresa Košice, Krivá 14, proti žalovaným 1/ Silverside, a.s.,
so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/B, IČO: 50 052 560, 2/ Základná škola, so sídlom v Košiciach,
Staničná 13, IČO: 31 263 089, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 24.07.2020 sp. zn. 10C/39/2020

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 24.07.2020 č.k. 10C/39/2020-26.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 24.07. 2020
č.k. 10C/39/2020-26 návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a stranám, proti
ktorým návrh smeruje náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci
samej, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť zdržať sa uplatňovania
výkonu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy z 05.01.2017 a zároveň, aby jej
uložil podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 82444285. Žalobkyňa odôvodnila návrh
na nariadenie neodkladného oparenia tým, že dňa 05.01.2017 bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 824444285 na sumu 5.000 € s celkovou čiastkou na splatenie 8.378,40 € v 60 mesačných
splátkach po 139,64 € a ročnou úrokovou sadzbou 22,54 %. S poukazom na § 41, § 457, § 3 a § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka uviedla, že priemerná úroková sadzba z úveru pre spotrebiteľské zmluvy od
1 do 5 rokov v januári 2017 bola 7,44 %. V zmluve je uvedená sadzba 22,54 % ročne, čo dvojnásobne
prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami. Zmluva je v tejto časti neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi, čím je neplatným právnym úkonom aj spotrebiteľský úver. Zrážkami zo mzdy by
došlo k zásahom do majetku čo do výšky plnenia zo zmluvy, z čoho vyplýva potreba súdneho prieskumu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré boli uzavreté v rozpore s ochranou
spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje označenie a výšku pohľadávky, o uspokojenie
ktorej ide a výšku zrážok. S poukazom na citované ustanovenia je potrebné, aby sa žalovaný v 2. rade
zdržal zrážok zo mzdy, ktorým dochádza k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne.

3. Právne vec posúdil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2 písm. c/, písm. d/, 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods.
1, § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a konštatoval, že neboli splnené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému má
byť poskytnutá ochrana a neosvedčila hrozbu bezprostrednej ujmy. Citujúc ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ) , § 1 ods. 1 vety prvej, §1 ods. 4, § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 85/1997
Z.z. (ďalej len nariadenie vlády) a s poukazom na ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia



vlády konštatoval, že úroková sadzba je súčasťou odplaty za poskytnutý úver, pričom zákon účinný
v čase uzavretia zmluvy ukladal povinnosť, aby zmluva obsahovala tak údaj o úrokovej sadzbe, ako
aj o odplate za poskytnutý úver. Ročná úroková sadzba v zmluve z 05.01.2017 sa rovná odplate, to
znamená, že veriteľ s výnimkou úroku neinkasuje iné peňažné plnenia od žalobkyne za ich požičanie a
užívanie počas doby trvania zmluvy (do 5.1.2022). Dohodnutá úroková sadzba a odplata vo výške 22,54
% zodpovedajú výške podľa § 53 ods. 6 OZ a § 1 ods. 1 nariadenia vlády, keď naposledy zverejnená
RPMN (k 30.9.2016) bola vo výške 12,34 % a jej dvojnásobok predstavuje 24,68 %, čím rešpektuje
najvyšší prípustný zákonný limit pre výšku odplaty, a teda aj pre úrokovú sadzbu. Vo vzťahu k dohode o
zrážkach zo mzdy z 05.01.2017 uviedol, že táto bola uzavretá na osobitnej listine s poučením o možnosti
odmietnuť uzavretie takejto dohody a zároveň o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, na
základe čoho je pre vymoženie záväzku žalobkyne voči veriteľom prostredníctvom jej zamestnávateľa
prípustná. V dohode o zrážkach zo mzdy je identifikovaná pohľadávka zo zmluvy jej číslom a celkovou
výškou a je určená aj výška zrážky zo mzdy. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila
ani stav bezprostredného ohrozenia jej práv konaním veriteľa ohľadne vymáhania splátok poskytnutého
úveru prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej 05.01.2017. Neosvedčila, že by žalovaný
v 1. rade realizoval vymáhanie pohľadávky na podklade dohody o zrážkach zo mzdy prostredníctvom
zamestnávateľa, teda žalovaného 2. rade aj v čase podania jej návrhu a ostalo zamlčané, v akom
rozsahu bola doposiaľ jeho pohľadávka uspokojená, či už vymohol sumu prevyšujúcu to, na čo má
v zmysle zákona podľa žalobkyne nárok. Poukázal na to, že samotná existencia právneho pomeru a
okolnosť, že medzi stranami sporu ide o spotrebiteľský vzťah, ešte dôvod pre nariadenie neodkladného
opatrenia nepredstavuje. Pokiaľ je dohoda o zrážkach zo mzdy v súlade so zákonom, nemožno plnenie
vo vzťahu k veriteľovi takýmto spôsobom zastaviť bez toho, aby boli ozrejmené také okolnosti, ktoré
nasvedčujú, že prostredníctvom takejto dohody sa plní, alebo hrozí, že sa bude plniť to, na čo veriteľ
nemá nárok. Hrozba ujmy z konania veriteľa a zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni bez osvedčenia
nedostatku, ktorý žalobkyňa vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere tvrdila, tak nie je v danom
prípade bezprostredná, ale v rovine skutočnosti tvrdených v jej návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia len hypotetická. Z uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu zamietol.

4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Stranám, proti
ktorým návrh smeruje, trovy konania nepriznal, vzhľadom na to, že im žiadne trovy v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia nevznikli a žalobkyni nárok na náhradu trov konania nevznikol.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie a uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu zrážok zo mzdy na
základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.01.2017. Uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia podať žalobu na určenie, že zmluva o úvere č. 824444285 je neplatná a priznal
žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný v 1. rade
požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 824444285, ktorú
dlžníčka porušila tým, že nezaplatila jednu splátku úveru ku dňu 15.03.2018, a to bez vyčíslenia zostatku
výšky skutočnej pohľadávky za úver, čo je neprípustné. Od 15.02.2017 do 15.03.2017 žalobkyňa úver
riadne splácala. Poukázala na to, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. a to úroková sadzba, zároveň uviedla, že v zmluve o úvere,
uzavretej medzi účastníkmi je uvedená úroková sadzba 22,54 % ročne, čo je viac ako dvojnásobok
priemernej úrokovej sadzby uplatňovanej bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek.
Tým, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ide aj o neprijateľné zmluvné
podmienky. Žalobkyňa poukázala na euronekonformný proces zrážok zo mzdy na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorým sa zabezpečuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok zo
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, lebo žalovaný v 1. rade si v tejto zmluve o úvere
uplatňuje úrok vo výške 22,54 % ročne, čo prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami
pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek viac ako dvojnásobne (priemerná úroková miera v
rozhodnom období bola 10,18 % ročne). Žalobkyňa má za to, že preukázala potrebu bezodkladnej
úpravy, lebo výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného v 1. rade
by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobkyne a to bez
súdnej kontroly. Zároveň by došlo k neoprávnenému zásahu do jej majetku, čo do výšky plnenia z
dohody o zrážkach zo mzdy, z čoho vyplýva bezprostredne hroziaca ujma bez súdneho prieskumu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázala na to, že dohoda o zrážkach



zo mzdy musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.
Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje, neobsahuje predovšetkým
výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Dohoda obsahuje iba neaktuálnu výšku pohľadávky k
05.01.2017, teda k termínu podpisu dohody. V podpísanej dohode o zrážkach zo mzdy sú opísané
len možné spôsoby vzniku pohľadávky v čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy, musí byť
zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť
vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku a veriteľ
by mohol uplatniť vykonávanie zrážok zo mzdy na základe svojej ľubovôle. Bezprostredná ujma voči
žalobkyni vyplýva z toho, že bez súdneho prieskumu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá
v rozpore s § 34 a nasledujúce OZ a so zákonmi na ochranu spotrebiteľa, sú vykonávané zrážky zo
mzdy žalobkyne.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Súd prvej inštancie pri posudzovaní naplnenia procesných podmienok a predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia správne aplikoval ust. § 324 a § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ a d/ CSP,
správne ich interpretoval a vyvodil správne skutkové aj právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so správnymi dôvodmi napadnutého uznesenia, na ktoré v súlade s ust. § 378 ods. 2 CSP
poukazuje.

9. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené
všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalobkyňa neosvedčila nárok,
ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila
skutočnosť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a teda, že bez neodkladnej úpravy
pomerov bude jej hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov.

10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods.2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

13. Podľa § 325 ods.2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania.

16. Predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo
veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba u neodkladných opatrení nariadených počas
konania - poznámka odvolacieho súdu).



17. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo
veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred
nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí
nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej
strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov;
t.j. či ide o zásah primeraný.

18. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

19. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým
z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť
rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

20. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno
poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať
pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (Civilný sporový
poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ
preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

21. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,
strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie.
22. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš
pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

23. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti
potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že
dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie
ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd
nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok
vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá
jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov
a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že
chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu
viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než
pravdepodobnosť jej zamietnutia (Civilný sporový poriadok, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.
a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

24. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila nárok, ktorému sa má



poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a zároveň neosvedčila skutočnosť, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda, že bez neodkladnej úpravy pomerov bude jej
hroziť vznik škody alebo inak dochádza k porušovaniu jej práv a oprávnených záujmov.

25. Žalobkyňa sa domáha zdržania použitia dohody o zrážkach zo mzdy na základe tvrdenia, že dohoda
umožňuje uhrádzať plnenie zo zmluvy, v ktorej absentuje obligatórna náležitosť spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a preto ide
aj o neprijateľné zmluvné podmienky (pričom následne žalobkyňa tvrdí, že úroková sadzba je uvedená
vo výške 22,54% ročne, čo je viac ako dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby uplatňovanej bankami
pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek). Žalobkyňa poukázala na euronekonformný proces
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorým sa zabezpečuje plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, lebo žalovaný v 1. rade
si v tejto zmluve o úvere uplatňuje úrok vo výške 22,54 % ročne, čo prevyšuje priemernú úrokovú
sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek viac ako dvojnásobne
(priemerná úroková miera v rozhodnom období bola 10,18 % ročne). Zároveň namieta, že dohoda o
zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah
jej záväzku, ako aj to, že je formulárovou zmluvou, ktorej text bol vopred predtlačený a ona nemohla
ovplyvniť obsah dohody ani spôsob zabezpečenia pohľadávky.

26. Žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože
dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi sporovými stranami dňa 05.01.2017 (č.l. 15 spisu),
nevykazuje ňou vytýkané znaky rozporu so zákonom.

27. Dohoda o zrážkach zo mzdy, uzatvorená podľa § 551 Obč. zák., má všetky zákonom vyžadované
náležitosti, jasne sú v nej označené zmluvné strany - žalovaný v 1. rade ako veriteľ a žalobkyňa ako
dlžník, v dohode bol vymedzený aj jej predmet tak, že sa ňou zabezpečuje pohľadávka zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. 824444285 vo výške 8.378,40 €, predstavujúcej istinu úveru, spolu s
príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo so
zmluvou súvisiacim a na základe tejto dohody má veriteľ právo na výplatu zrážok zo mzdy dlžníčky v
dohodnutej výške 139,64 € mesačne, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka. V zmysle tejto dohody
budú vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka jeho zamestnávateľom až do doby, kým nedôjde k uhradeniu
pohľadávky veriteľa v celom rozsahu.

28. Nemožno sa stotožniť ani s jej tvrdením, že samotná skutočnosť, že text dohody o zrážkach zo
mzdy bol vopred predtlačený, má nasvedčovať tomu, že podpísanie úverovej zmluvy bolo podmieňované
podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd uvádza, že v článku III. bod 7 dohody o zrážkach
zo mzdy bola žalobkyňa poučená o zákonnej možnosti odmietnuť uzavretie dohody tým, že ju nepodpíše,
čo bolo zvýraznené tmavým písmom a tým je vyvrátené jej tvrdenie o podmieňovaní uzavretia zmluvy
o úvere uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa teda mala na výber, či uzavrie dohodu o
zrážkach zo mzdy alebo sa dohodne s veriteľom na inom spôsobe zabezpečenia pohľadávky z úverovej
zmluvy.

29. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na zabezpečenie záväzkov a je upravená v § 551 OZ a je
akceptovaná aj ako spôsob zabezpečenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv (§ 5a zákona 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

30. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou odvolacou námietkou žalobkyne, v ktorej poukázala na to,
že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje uhrádzať plnenie zo zmluvy, v ktorej absentuje obligatórna
náležitosť spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. a preto ide aj o
neprijateľné zmluvné podmienky.

31. Dohodu o zrážkach zo mzdy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ide o
samostatnú dohodu a žalobkyňa v návrhu netvrdí žiadne neprijateľné podmienky v tejto dohode.

32. Čo sa týka chýbajúcich obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a to úrokovej sadzby,
odvolací súd má za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje vytýkanú náležitosť. Samotná žalobkyňa v
odvolaní následne uvádza, že v spotrebiteľskej zmluve je uvedená úroková sadzba 22,54%, čím sa jej
vlastné tvrdenia dostávajú so vzájomného rozporu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.01.2017



obsahuje v čl. II bod 2 údaj o úrokovej sadzbe úveru vo výške 22,54% ročne. Súd prvej inštancie sa
dôsledne vysporiadal s tvrdením žalobkyne o rozpore výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi (bod
20 rozhodnutia), z uvedeného dôvodu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň.

33. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa neosvedčila svoje tvrdenia o neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, a teda neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

34. Žalobkyňa nepreukázala ani splnenie ďalšej podmienky, ktorou je osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy na jej majetku vykonávaním zrážok zo mzdy.

35. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou nevyplýva, v akom rozsahu žalobkyňa plnila
pohľadávku veriteľa. Žalobkyňa v odvolaní iba uvádza, že od 15.02.2017 do 15.03.2017 úver riadne
splácala, pričom toto jej tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere bola uzavretá dňa 05.01.2017 s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 15.02.2017. Ak žalobkyňa
uhradila prvé dve splátky splatné 15.02.2017 a 15.03.2017, potom je otázne, či boli uhradené aj ďalšie
splátky v zmysle splátkového kalendára. Samotný žalovaný v 1. rade požadoval vykonávanie zrážok
zo mzdy až v dôsledku nezaplatenia splátky úveru ku dňa 15.03.2018. Žalobkyňa nepreukázala, že
z jej strany dochádza k plneniu zo zmluvy dobrovoľnou formou a rovnako neosvedčila, že veriteľ už
zrealizoval vymáhanie pohľadávky na podklade dohody o zrážkach zo mzdy a v akom rozsahu, čím by
došlo k neoprávnenému zásahu do jej majetku.

36. Zo všetkých vyššie uvedený dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiť zmenu napadnutého uznesenia . Odvolací súd preto napadnuté uznesenie vrátane výroku o
náhrade trov konania ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení pred konaním vo veci samej je rozhodnutím, ktorým sa konanie
(o nariadenie neodkladného opatrenia) končí, preto odvolací súd rozhoduje aj o trovách tohto konania.

39. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a stranám sporu nepriznal náhradu
trov konania, pretože neúspešnej žalobkyni nárok na ich náhradu nevznikol a úspešným odporcom
preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).