Škola v prírode, Kysak 315


Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 17Cb/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514215866
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7514215866.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobkyne: D.. G. U., P..
XX.X.XXXX, X. Y. E. XX, XXX XX U., zast.: JUDr. Valéria Gajdošová, advokátka so sídlom Bystrická
110, 040 11 Košice, proti žalovanému: Škola v prírode so sídlom v Kysaku č. 324, 044 81 Kysak, IČO:
31 300 065, za účasti intervenienta: Košický samosprávny kraj, Námestie Maratónu mieru č. 1, 042 66
Košice, IČO: 35 541 016, v konaní o zaplatenie 3968 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 7.9.2014 domáhala, aby bol žalovaný
zviazaný zaplatiť jej 3968 € spolu s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a
nahradil trovy konania.

2. Žalobu podala na základe skutočnosti, že žalobkyňa ako zamestnanec a žalovaný ako
zamestnávateľ uzavreli dňa 25.6.2014 Dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce č. 311/2001 Z.z. (ďalej len ZP), ktorou bol rozviazaný pracovný pomer, založený pracovnou
zmluvou zo dňa 1.7.1998. Na základe dohody sa pracovný pomer skončil dňom 30.6.2014. Poukázala na
článok II bod 1. Dohody o skončení pracovného pomeru v spojení s ust. § 76 ods. 7 ZP, kde bol žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni odstupné vo výške štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, v
tomto prípade 3968 €, ktoré odstupné nebolo zaplatené dodnes, a to ani napriek písomnej výzve na
zaplatenie zo dňa 23.7.2014. Preto sa domáhala zákonného úroku z omeškania.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa predložila listinné dôkazy, ktorých obsah súd zároveň
stručne oboznamuje, a to:
a) Dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.6.2014 (čl 4), podľa ktorej: zamestnávateľ
a zamestnanec sad dohodli, že na základe žiadosti zamestnanca zo dňa 27.5.2014 touto dohodou
rozväzujú pracovný pomer, založený pracovnou zmluvou z 1.7.1998 podľa § 60 ZP a že pracovný pomer
končí 30.6.2014. Z čl. II vyplynul obsah, ktorým: zamestnancovi vzniká nárok na odstupné v zmysle
§ 76 ods. 7 ZP v spojení s čl. 7 ods. 7c pracovného poriadku v sume štvornásobku jeho priemerného
zárobku a zároveň aj na odchodné v zmysle § 76a ods. 2 ZP v sume dvojnásobku jeho priemerného
mesačného zárobku.
b) keďže k úhrade nedošlo, písomnou výzvou právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 23.7.2014
bol žalovaný vyzvaný, aby sumu štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalobkyne zaplatil
bezodkladne, najneskôr do troch dní od doručenia výzvy. Kedy bola výzva žalovanému doručená,
žalobkyňa nepreukázala, pozn.



4. Vo veci bol dňa 3.11.2014 vydaný platobný rozkaz, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni
3968 € spolu s úrokom z omeškania 5,15% ročne od 1.8.2014 do zaplatenia a trovy konania 536,26 €
( z toho trovy právneho zastúpenia 298,26 €)

5. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom kategoricky poprel
základ i výšku žalovanej pohľadávky a pre nedôvodnosť žaloby ju navrhol zamietnuť.

6. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný akcentoval na to, že žalobkyňa sa plnenia domáha
na základe neprijateľnej a účelovo prispôsobenej Dohody o skončení pracovného pomeru - bývalým
riaditeľom školy, ktorá podľa preukázateľných dôkazov žila s ním a doposiaľ žije v spoločnej domácnosti,
že sa preto jednalo osobu blízku, pre ktorú zámerne uplatnil priaznivejšie podmienky pre odstupné
oproti iným zamestnanom. K skončeniu pracovného pomeru dohodou došlo ku dňu 30.6.2014, pričom
dôvodom skončenia bolo podanie žiadosti žalobkyne o odchod do predčasného starobného dôchodku.
Po ukončení pracovného pomeru žalobkyne sa miesto hospodárka - personalistka nestalo voľným,
ale bolo obsadené iným zamestnancom.

6.1. Upriamil pozornosť na to, že odstupné, upravené v § 76 ZP má relatívne dispozitívny charakter a
možno sa od neho odchýliť len vtedy, ak je to v prospech zamestnanca. Podľa komentára k §76 ods. 7
ZP je síce daná možnosť, aby zamestnávateľ vyplatil odstupné aj v iných prípadoch ako v ods. 1 a ž 4,
ale individuálne prípady t.j. „iné ako štandardné“, je potrebné špecifikovať vo vnútorných predpisoch .

6.2. Žalovaný argumentoval ďalej, že disponuje listinou a vie preukázať aj to, že bývalý riaditeľ
tendenčne a účelovo upravil individuálne odstupné pre prípad skončenia pracovného pomeru vo
vnútornej smernici - „pracovnom poriadku“, účinnom dňom 6.2.2012. Neoprávneným zásahom vložil
do pracovného poriadku také paragrafové znenie Zákonníka práce, ktoré v čase prijatia Pracovného
poriadku neexistovalo.
6.3. Ako na ďalšiu skutočnosť žalovaný poukázal, že žalovaný je rozpočtová organizácia v
zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja a je svojimi príjmami a výdavkami napojená
na rozpočet zriaďovateľa v zmysle rozpočtových pravidiel a použitie peňažného plnenia nad rámec
voľných príjmov, je podmienené súhlasom zriaďovateľa. V čase skončenia pracovného pomeru so
žalobkyňou bývalý riaditeľ požiadal zriaďovateľa o peňažné plnenie nad rámec vlastných príjmov, ale
tento súhlas nedostal z dôvodu neuhradenia faktúr rôznym dodávateľom. Navrhol zrušiť platobný rozkaz
a nariadiť pojednávanie.

7. Podaním zo dňa 25.8.2015, doručeným súdu 26.8.2015 vstúpil Košický samosprávny kraj
(ďalej len KSK) podľa predpisov, účinných do 30.6.2016 (t.j. za účinnosti Obč. súdneho poriadku) do
konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Právny záujem na výsledku konania dôvodil tým,
že KSK je zriaďovateľom žalovaného, ktorý je rozpočtovou organizáciou a podľa príslušných zákonných
ustanovení je preto napojený na rozpočet vyššieho územného celku, z ktorého sú financované jednak
činnosti v rámci preneseného výkonu štátnej správy ako aj ostatné činnosti súvisiace s prevádzkou
žalovaného ako rozpočtovej organizácie. Vzhľadom na to, že výsledok tohto konania bude mať dopad
pre obdobné prípady aj v budúcnosti má na výsledku konania právny záujem.

7.1. KSK zároveň podal vyjadrenie k obsahu žaloby žalobkyne, k čomu uviedol že ukončeniu
pracovného pomeru Dohodou predchádzalo podanie žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa
27.5.2014 a to výlučne v súvislosti s jej odchodom do predčasného starobného dôchodku, čo možno
bez pochybností kvalifikovať ako dôvod skončenia pracovného pomeru na strane zamestnanca. V
aktuálnom čase zamestnávateľ nerozhodol o organizačnej zmene a u žalobkyne nedošlo ani k zmene
jej zdravotného stavu, čo by mohlo vyvolať stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu podľa § 76
ods. 1, 2 ZP, čím by žalobkyni vznikol zákonný nárok na odstupné.

7.2. Upriamil pozornosť na to, že pri poskytovaní odstupného pri výkone práce vo verejnom záujme
v rámci ust. § 76 je ustanovené postupovať prednostne podľa zákona č. 552/2003 Z.z. a subsidiárne
podľa ZP. Pripustil, že v rámci dispozitívneho ustanovenia § 76 ods. 7 je upravená možnosť poskytnúť
odstupné nad uvedený právny rámec, avšak v tomto konkrétnom prípade si zamestnávateľ vzhľadom
na finančnú naviazanosť na rozpočet zriaďovateľa, ktorým je KSK, dovoliť využiť oprávnenie poskytnúť
žalobkyni odstupné celkom autonómne. Postup bývalého riaditeľa žalovaný vyhodnotil ako úkon, ktorý
síce formálne zodpovedal zákonnej úprave, ale ako na konanie, zámerne obchádzajúce zákon.



7.3. Taktiež považuje dohodu v čl. II ods. 1 Dohody o skončení pracovného pomeru za neplatné z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Dohoda sa odvoláva na pracovný poriadok, ktorého účelom má
byť konkretizovanie povinností zamestnancov, vyplývajúcich pre nich z právnych predpisov, pracovnej
a kolektívnej zmluvy, a nie ísť nad rámec kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí
pri odmeňovaní postupujú podľa zák. č. 553/2003 Z.z., podporne sa odvolávajúc na § 76 ZP. Žalovaný
považuje Pracovný poriadok v znení, na aké sa odvoláva Dohoda o skončení pracovného pomeru za
neplatný to z dôvodu, že kým podľa právnej úpravy ZP v roku 2012 znel § 76 ods. 7 tak, (7) Odstupné
vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u
zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak, tak až
novelizáciou zákona ku dňu skončenia pracovného pomeru znel § 76 ods. 7 tak, že (7) Zamestnávateľ
môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2.

7.4. Pracovný poriadok zo dňa 6.2.2012 teda spĺňa hmotnoprávne podmienky, ktoré podmieňujú jeho
platnosť a záväznosť, ale nie ku dňu, kedy bol podpísaný. Na zmenu sporného článku 7 písm. c), ktorá
bola vykonaná bývalým riaditeľom žalovaného tesne pred podpísaním Dohody so žalobkyňou, však
nebol daný súhlas zamestnancov a tiež nerešpektoval povinnosť jeho povinného zverejnenia.

7.5. Zakotvenie odstupného žalobkyni do Dohody o skončení pracovného pomeru vo výške
štvornásobku priemerného platu ako jedinej zamestnankyni došlo zo strany štatutárneho zástupcu ku
konaniu v rozpore s dobrými mravmi v podobe absolútnej neplatnosti podľa § 39 OZ, podľa ktorého:
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Napokon, v súvislosti s celkovou činnosťou bývalého štatutára žalovaného,
vrátane spornej dohody o skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, je predmetom vyšetrovania
na OR PZ KS: A..

8. K tomuto vyjadreniu predložil KSK tiež výňatok Pracovného poriadku zo 6.2.2012, ktorého úplne
znenie je na čl. 75 - 88, a podľa ktorého Čl. 7, ods. (7): poskytovanie odstupného a odchodného upravuje
§ 76 ZP. Rozsah ďalšieho odstupného a odchodného zamestnanca pri výkone práve vo verejnom záujme
upravuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí
pri odmeňovaní postupujú podľa zákona 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce o verejnom záujme a dohody medzi zamestnaneckým dôverníkom a zamestnávateľom
nasledovne: písm. a/ a b/ nie sú pre toto konanie dôležité, pozn. súdu, avšak podľa písm. c): v zmysle
§ 76 ods. 7 zákona č. 311/2001 ZP v znení neskorších predpisov patrí zamestnancovi odstupné aj
pri skončení pracovného pomeru dohodou a to v sume 1/ jeho priemerného mesačného zárobku, ak
pracovný pomer trval menej ako 2 roky, 2/ dvojnásobku, - najmenej 2 roky, 3/ trojnásobku - najmenej 5
rokov a menej ako 10 rokov, 4/ štvornásobku - najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov 5/ päťnásobku
- najmenej 20 rokov.

9. KSK predložil aj žiadosť žalobkyne zo dňa 27.5.2014, ktorým požiadala žalovaného o skončenie
pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.1998, kde pracovala v pozícii personalista-
hospodár, a to z dôvodu odchodu do predčasného dôchodku, a žiadala dohodou skončiť pracovný pomer
k 30.6.2014. Písomný súhlas štatutára a jeho vlastnoručný podpis je opatrený na tej istej listine (čl 32).

10. Po zmene procesných predpisov KSK vstúpil do konania ako intervenient, proti čomu žiadna zo
strán nemala námietky a preto sním súd konal aj naďalej.

11. Na pojednávaní žalovaná vypovedala, že u žalovaného pracovala od roku 1998 ako hospodárka a
personalistka v kumulovanej funkcii. V čase, keď jej vznikol nárok na možnosť odchodu do predčasného
starobného dôchodku, podala žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou a to práve z dôvodu,
že sa hodlá stať predčasnou starobnou dôchodkyňou. Dohoda o skončení pracovného pomeru bola s
vtedajším riaditeľom žalovaného riadne uzavretá a podpísaná, a bývalý štatutár jej navrhol určitú sumu
pri jej odchode do dôchodku. Napriek tejto skutočnosti a toho, že žalovaný disponoval dostatočným
množstvom peňazí, po obdržaní výplatnej pásky zistila, že z tohto titulu jej nebolo zaplatené vôbec nič.
Z toho dôvodu sa u terajšej riaditeľky dotazovala prečo sa tak stalo, a dostala odpoveď, že vraj na toto
odstupné nemá nárok. Nesúhlasila s konaním terajšej riaditeľky, ktorá z titulu svojho postavenia týmto
spôsobom poprela rozhodnutie bývalého štatutárneho zástupcu. Na otázku, akým spôsobom dospela
k žalovanej sume 3.968,- eur, žalobkyňa uviedla, že si ich pre potreby podania tejto žaloby túto sumu



vypočítala sama, a to z údajov na výplatnej páske za mesiac 06/2014, t.j. sumu 992,- eur, ktorú výškou
4-násobku tejto sumy vynásobila. Potvrdila tiež, že predčasný dôchodok jej bol sociálnou poisťovňou aj
riadne priznaný, a teda aj riadne vyplácaný a to až do doby, kým jej nevznikol nárok na riadny starobný
dôchodok, ktorý poberá v súčasnosti.

12. Čo sa jej vzťahu s bývalým riaditeľom týka, žalobkyňa vypovedala, že vzťahy medzi nimi boli na
pracovisku čisto pracovné, a mimo neho čisto kamarátske. Potvrdila ale, že štatutárny zástupca počas
trvania jej pracovného pomeru mal služobný byt, a ona tu síce chodila, ale iba na WC tak, ako aj občas
ostatní zamestnanci. Čo sa súčasnosti týka, je pravda, že bývajú spolu v jednom byte, avšak ich vzťah
je kamarátsky, a tento byt má vo svojom osobnom vlastníctve, a bývalý štatutárny zástupca žalovaného
je u nej v podnájme.

13. Terajšia štatutárna zástupkyňa žalovaného, riaditeľka, vypovedala, že sa zúčastnila výberového
konania, ktoré absolvovala dňa 22.5.2014 na funkciu riaditeľa Škola v prírode (ďalej len ŠVP) s tým, že
do tejto funkcie bola ustanovená dňom 1.7.2014. Pamätala si na to, že dňa 23.6.2014, t.j. jeden týždeň
pred jej nástupom do funkcie za prítomnosti zástupkyne Odboru školstva pani G. preberala nie len
objekt, ale aj samotnú agendu, a bola pri tom, keď bývalý riaditeľ dostal od zriaďovateľa vyjadrenie,
že navrhovateľka nemá nárok na odstupne vzhľadom na tom, že ŠVP je rozpočtová organizácia,
ktorá je naviazaná na rozpočet KSK. Poukázala na túto okolnosť aj preto, že samotná žalobkyňa bola
pracovníčkou, pracujúcou v oblasti hospodárenia, ale aj nakladania so mzdami a pracovnou agendou
a teda vedela, že v aktuálnom čase KSK nemala dostatok peňazí, a preto si nemohol dovoliť vyplácať
nadštandardné odstupné.

14. Hoci si za 16-ročnú prácu žalobkyne v tejto inštitúcii si zaslúži úctu, je nutné podotknúť, že
popri svojej mzde jej bolo za posledných 7 rokov pred skončením pracovného pomeru vyplatených na
odmenách celkom 5.031,- eur, ďalej že v čase keď vzhľadom na finančnú situáciu pracovný režim a aj
výplaty bežal u ostatných zamestnancov na 60%, okrem žalobkyne mali 100% úhradu mzdy a aj výkon
práce ešte niekoľkí ďalší, avšak iba ona jediná okrem toho mala plat navýšený aj o peniaze z iného
právneho dôvodu, napr. uzavretím dohody o vykonaní práce a podobným spôsobom.

15. V čase od 1.7.2014 zistila, že na účte žalovaného peniaze nepokrývajú dokonca ani len nároky
titulom miezd a odvodov, a teda nie je pravda tvrdenie žalobkyne, že žalovaný mal dostatok peňazí
na svojom účte, a že teda bolo z čoho jej to odstupné zaplatiť. Uvedené v rozpore s reálnou situáciou,
pretože samotný riaditeľ v čase svojho pôsobenia pravidelne žiadal zriaďovateľa o peniaze za účelom
uhradenia miezd a zároveň sa prišlo aj na to, že k 30.6.2014 bol rozpočet pre celý rok 2014 prekročený
až o 30%.

16. Žalobkyňa z titulu svojej pracovnej pozície ako personalistka mala a aj robila agendu v
súvislosti so skončením pracovného pomeru, či podobnú agendu, a bývalý riaditeľ sa už 22.5.2014
dozvedel o tom, že vzhľadom na jej úspech vo výberovom konaní on už riaditeľom v ďalšom období
nebude. Pár dní na to, presne 27.5.20147 žalobkyňa podala žiadosť o skončenie pracovného pomeru
dohodou, pričom samotnú dohodu o skončení pracovného pomeru uzavreli 25.6.2014, t.j. po tom, ako
bolo riaditeľovi povedané, že žalobkyňa memá nárok na odstupné. Akcentovala zároveň aj na obsah
samotnej dohody, ktorá o.i., cituje ustanovenia pracovného poriadku v kontexte so zákonnou úpravou
zákonníka práce a tvrdila, že pracovný poriadok bol prepracovaný antidatumovane vzhľadom na to, že
bola prepracovaná podľa neplatných, teda v tom čase ešte neplatných zákonných ustanovení. Čo sa
vzájomného vzťahu medzi bývalým riaditeľom a žalobkyňou týka, na vlastné oči videla, poprípade o
niektorých iných skutočnostiach sa dozvedela od svedkov o tom, že keď bývalý riaditeľ mal vypratať
služobný byt, tak tento byt reálne opúšťali oni dvaja s tým, že každý z nich vypratával svoju izbu a bývajú
dokonca spolu doposiaľ.

17. Argumentovala aj tým, že doposiaľ ani jeden z bývalých zamestnancov nedostal odstupné, okrem
obligatórnych prípadov za stavu, kedy dochádzalo k organizačným zmenám, pretože iba vtedy bolo
odstupné, aj to v minimálnej zákonnej výške, vyplácané.

18. Žalobkyňa reagovala tým, že si pamätá, že dňa 23.6.2014 v čase, keď nová riaditeľka už preberala
školu, ona osobne bez akýchkoľvek problémov bola schopná z minúty na minútu niekoľko miliónový
majetok odovzdať. Vzhľadom na tú skutočnosť, ako už odznelo, bola v kumulovanej funkcii a mala teda



prehľad o tom, či a v akom rozsahu škola disponovala finančnými prostriedkami. Žalobkyňa prehlásila,
že v aktuálnom čase bolo na účely vyplatenia miezd, odvodov, popríp. odstupného či odchodného,
dostatok finančných prostriedkov a podotkla, že tieto prostriedky určené na tento účel sa s KSK nikdy
nekonzultovali. Iba ostatné veci, ktoré bolo treba hradiť z iného dôvodu a boli finančne zaťažujúce, avšak
na tieto si už Škola musela zarobiť. Čo sa týka jej vzťahu s bývalý riaditeľom, potvrdila, že áno, má v
občianskom preukaze zaznačené, že je slobodná; a bývalý riaditeľ to, že je rozvedený a tiež to, že mu
poskytla nájom vo svojom byte a túto adresu má aj on v občianskom preukaze.

19. Žalobkyňa predložila ako dôkaz Potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 27.6.2014 (čl.62) o tom,
že dňa 27.6.2014 bola so žalobkyňou spísaná žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku
do dňa 1.7.2014, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 23.7.2014 (čl. 63), že jej bol priznaný
predčasný starobný dôchodok od 1.7.2014 s výškou dôchodku 469,20 € mesačne.

20. Žalovaná v rámci procesnej obrany predložila tiež písomné podanie zo dňa 22.9.2016 (čl.
73), ku ktorému predložil viacero listinných dôkazov na svoje tvrdenia, ktoré boli doručené aj ostatným
procesným stranám a proti ktorým nič nikto nenamietal. Týmito listinami, obsah ktorých súd stručne
oboznamuje, žalovaný preukazoval,
- že bývalý riaditeľ zámerne zmenil znenie Pracovného poriadku zo dňa 6.2.2012, účelovo zamerané na
výplatu odstupného pre žalobkyňu, keď dňa vložil právnu úpravu § 76 ods. 7 v znení, ako platil až od
r. 2014 (veci sa týkajúci výňatok súd už oboznámil vyššie, pozn)
- že o manipulácii s Pracovným poriadkom riaditeľom školy v júni 2014 vypovedala aj zástupkyňa
zamestnancov Z. L., a za tým účelom priložil ftc zápisnice p. L. pred orgánmi činnými v trestnom konaní
(čl.89)
- že k manipulácii došlo zo strany riaditeľa aj v Platovom poriadku, keď neoprávnene zaradil žalobkyňu
do 12. platovej triedy, hoci na to nemala nárok a na základe finančnej kontroly mala povinnosť vrátiť
neoprávnene vyplatené finančné prostriedky v sume 481 €. Ako je zrejmé z Opatrenia k správe č.
33/2012 na odstránenie nedostatkov zistených následnou finančnou kontrolou, riaditeľ školy opatrením
pod č. 11 dňa 22.1.2013 (čl. 96), uložil „mzdárke“ zabezpečiť, aby žalobkyňa vrátila 481 €, vyplatených
jej za rok 2010 a 2011 na základe neoprávneného priznania najvyššej platovej tarify, v splátkach po 40
€ počnúc dňom 15.1.2013 do 15.12.2013. Žalovaná však poukázala aj na to, že túto „stratu“ mala
žalobkyňa kompenzovanú priznaním „mimoriadnej odmeny v sume 910 €, ako to vyplýva z mzdového
listu žalobkyne za mesiac december 2013“ na čl. 94
- že od r. 2009 štatutárny zástupca mal a dodnes má adresu svojho trvalého bydliska evidovanú na
adrese trvalého bydliska žalobkyne, t.j. v U. P. E. XX, čo vyplýva aj potvrdenia Sociálnej poisťovne zo
dňa 10.8.2009 (čl. 102) ako aj ich výplatných listín (čl. 93, 94)
- že o nedostatku finančných prostriedkov v čase ukončenia pracovného pomeru žalobkyne svedčí
žiadosť, podávaná bývalým štatutárom na KSK dňa 21.5.2014 o Prísun dotácií na máj 2014 (čl. 113)
z dôvodu, že aktuálna prevádzka školy má trend sporadického vyťaženia, pričom ich preplatenie trvá
dlhšiu dobu, čo v podmienkach ich príjmov a následného obratu medzi VUC a školou má dopad na
úhrady miezd a dodávateľských faktúr, a preto žiadal finančné prostriedky do 12.6.2014. Súčasťou -
prílohou tohto listu bolo vyčíslenie najnutnejších a pravidelných mesačných platieb, ktorých výška bola
uvedená sumou 12 900 € (čl. 114), v skladbe: mzdy a odvody (03/2014) 8400 €, elektrická energia 1200
€, I. 3300 €. Podľa stavu ku dňu 30.6.2014 však celkové záväzky školy po lehote splatnosti činili 40
524,87 €, ako to vyplýva z výkazu zo dňa 11.4.2014 (čl. 112)

21. Ďalej žalovaný uviedol, že hoci o to žalobkyňa podľa Zákonníka práce nepožiadala, aj keď mala
túto povinnosť, v súlade s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, žiadosťou žalobkyne o skončenie
pracovného pomeru a potvrdením Sociálnej poisťovne jej bolo odchodné podľa § 76 a ZP vyplatené, a
na rozdiel od iných zamestnancov, jej bola vyplatená aj náhrada za nečerpanú dovolenku.

22. Z obsahu Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní
postupujú podľa zákona č. 533/2003 Z.z. O odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme, prijatej dňa 25.11.2013 s účinnosťou od 1.1.2014 a platnej na celý rok 2014 (čl. 109)
vyplynula právna úprava v Čl. II,
- bod 4., podľa ktorého: zvýšenie odstupného pri skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených
v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 a 2 ZP, môžu zmluvné strany
dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve priaznivejšie, ak to príslušný právny predpis umožňuje



- bod 5., podľa ktorého: pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný
dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak poklesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako
70%, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odchodné nad rozsah ustanovený v § 76a ods. 1 ZP v
sume jedného funkčného platu zamestnanca. Pri prvom skončení pracovného pomeru a po priznaní
predčasného starobného dôchodku zamestnávateľ poskytne zamestnancovi nad rozsah § 76a ods. 2
ZP v sume jedného funkčného platu zamestnanca.. V podnikovej kolektívnej zmluve zmluvné strany
môžu dohodnúť zvýšenie odchodného priaznivejšie, ak to príslušný právny predpis umožňuje.

23. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ Košice-okolie Č.:A.-XXX/X-J.-U.-XXXX má súd k dispozícii
- uznesenie zo dňa 17.10.215, ktorým bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie
pre prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 2 a) Tr. zákona
v štádiu pokusu za to, že dňa 25.6.2014 doteraz presne nestotožnený páchateľ, vystupujúci ako
zodpovedná osoba ubytovacieho zariadenia Škola v prírode Kysak neoprávnene schválil odstupné pre
bývalú zamestnankyňu D.. G. U., ktorá pracovala ako personalistka- hospodárka, pričom jej priznal
odstupné vo výške 3968 €, kde za tým účelom úmyselne poopravil Pracovný poriadok zo dňa 6.2.2012
tak, že na str. 7, v článku 7 ods. 7 c) doplnil text: „ v zmysle § 76 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov“ vetu „patrí zamestnancovi odstupné aj pri skončení pracovného
pomeru dohodou“, pričom v pracovnom poriadku zo dňa 6.2.2012 takýto text nebol.
- zápisnicu o výsluchu D.. D. I. (bývalého riaditeľa) zo dňa 25.11.2015, ktorý bol vypočutý v pozícii
svedka, a z obsahu jeho výpovede vyplynulo: že D.. G. U. ukončila pracovný pomer v ŠVP Kysak ku
dňu 30.6.2014, a to dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.6.2014. Ja ako riaditeľ som po
dohode s p. D.. G. U. tejto priznal v mysle Zákonníka práce odstupné vo výške štvormesačného platu.
Hranica odstupného nie je zákonom obmedzená, je len určená dolná hranica odstupného a túto som
dodržal. Po dohode s p. U. som jej za 18 ročnú prácu priznal štvormesačné odstupné v sume 3968 €
a to aj preto, že počas 18 rokov nemala nárok na preplatenie nadčasových hodín, pracovala aj počas
sobôt a nedieľ, zastupovala zamestnancov počas neprítomnosti na hocijakom poste. Chcel som sa jej
touto formou poďakovať a urobil som to v rámci zákonníka práce. V dohode o skončení pracovného
pomeru zo dňa 25.6.2014 som sa formálne odvolal aj na neplatný pracovný poriadok čl. 7 ods. 7c), ktorý
bol ale iba pracovným materiálom, avšak nebol platný z dôvodu, že zamestnávateľ ho môže vydať iba
po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov podľa § 84 ZP. V opačnom prípade je neplatný.
Ďalej tvrdil, že Pracovný poriadok zo dňa 6.2.2012 dal zástupkyni zamestnancov p. Horňákovej, ktorá
mu ho ale nevrátila, ani sa k nemu nevyjadrovala. Ešte v roku 2012 do neho ako do pracovnej verzie
doplnil, že zamestnancovi patrí odstupné aj pri skončení pracovného pomeru dohodou a hoci ho vytlačil
a podpísal, a dal ho podpísať aj Horňákovej, tá mu ho nevrátila a až následne sa objavil na stole novej
riaditeľky v čase, keď bol PN. Skonštatoval však, že síce uvedený pracovný poriadok nie je platný, ale
D.. U. patrí odstupné podľa § 76 ods. 7 ZP
- svedkyňa Z. L. pre orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedala, že v roku 2014 v čase, keď
bol ukončený konkurz na riaditeľa ŠVP, prišiel za ňou ako zamestnaneckou dôverníčkou riaditeľ,
priamo počas prevádzky kuchyne, kde pracovala a požiadal ju, aby podpísala dodatok, resp. zmenu
pracovného poriadku, lebo je pre zamestnancov výhodná. Nevedela povedať, či jej dal celý, alebo iba
jeho časť a nečítala to preto, že mala veľa práce a tiež preto, že jej to riaditeľ povedal. Po tom, ako
pracovný poriadok podpísala, riaditeľ si ho zobral a viac za ňou v tejto veci nebol a nič iné s ním už
ohľadom pracovného poriadku neriešila. Vypovedala aj, že v r. 2012 jej žiaden pracovný poriadok na
preštudovanie a pripomienkovanie nedal, on ho iba doniesol na šatňu a povedal im, aby si všetci prešli a
potom mu ho doniesli. Si po jednom či dvoch dňoch mu ho teda vrátili. Poprela, že by jej ako zástupcovi
zamestnancov riaditeľ dal pracovný poriadok na preštudovanie a pripomienkovanie a pamätala si, že v
r. 12012 žiaden pracovný poriadok nepodpisovala
- uznesením zo dňa 19.4.2016 (čl. 124) bolo trestné stíhanie prerušené a to z dôvodu, že prebieha toto
občianskoprávne konanie, začaté na návrh žalobkyne, ktorého výsledok má vplyv na prípadnú trestnú
zodpovednosť vtedajšieho štatutárneho zástupcu školy.

24. S obsahom týchto listinných dôkazov boli strany oboznámené na pojednávaní dňa 14.11.2016, k
čomu neboli vznesené žiadne námietky, vyjadrenia či výhrady.

25. V ďalšom slede dokazovania súd na návrh strán vypočul navrhnutých svedkov

26. Svedkyňa Z. L. vypovedala, že v Škole v prírode začala pracovať od roku 1998 najprv v pozícii
upratovačky a zhruba od roku 2000 pracovala ako pomocná kuchárka. Okrem tejto pracovnej činnosti, na



ktorú mala pracovnú zmluvu, v zmysle pokynov riaditeľa vykonávala, tak isto ako aj ostatní zamestnanci,
aj mnohé iné práce, za ktoré im bola sľúbená odmena, avšak nikdy sa jej nedočkali. Okrem toho od
roku 2006 zastávala pozíciu zástupcu zamestnancov keďže odbory na ich pracovisku zriadené neboli.
S riaditeľom však veľa vecí spoločne neriešili, stretávali sa vždy len vtedy, ak bolo treba riešiť niektoré
veci ohľadom kolektívnej zmluvy alebo pracovného poriadku. Pamätala si však, že v čase krátko predtým
ako vedel, že v škole v prírode už končí, prišiel za ňou a povedal jej, že chce zamestnancom pre prípad,
že by škola zanikla, pomôcť. Povedal jej, že zapracoval do tohto poriadku 5-mesačné odstupné, pretože
si myslel, že v prípade ak on prestane byť riaditeľom a odíde aj pani U., škola zanikne, a že im chce v
súvislosti so zánikom zamestnávateľa pomôcť. V tejto súvislosti jej dal do ruky elaborát, ktorý si prečítala
a na šatni ho aj podpísala s tým, že riaditeľ za ňou do tej šatne prišiel, a zobral si ho. Povedal jej zároveň,
aby o tejto skutočnosti informovala ostatných zamestnancov, čo ona následne vykonala, a zamestnanci
neboli proti. Aký dátum bol vyznačený na tomto dokumente, si nepamätala.

26.1. Potvrdila, že pri svojej kancelárii mal riaditeľ pán I. 3-izbový byt s príslušenstvom, v ktorom býval aj
s pani U., a po určitý čas tam býval aj jeho syn. Čo si pamätala, žalobkyňa bývala s pánom I. v tomto byte
zhruba 16 rokov do doby skončenia funkcie riaditeľa pána I.. Vypovedala aj to, že sa najprv spoločne
odsťahovali do bungalového typu domu v Ľ.. Vedela o tom preto, lebo im na oprave tohto domu ona
osobne bola pomáhať. Zhruba možno o rok, ale presný čas si nepamätala, sa presťahovali do Košíc,
avšak či sa presťahovali spoločne, alebo každý osve, o tom nevie, pretože uvedenú skutočnosť vie len
z počutia.

26.2. Uviedla, tiež v čase kým bol pán I. riaditeľom, mali povinnosť pracovať aj nad rámec svojho
finančného zaradenia avšak s tým, že finančná odmena za tieto práce im bola len prisľúbená , a pokiaľ
sa ohradili, že nemajú za vykonanú prácu peniaze, tak im povedal, že na to nie sú financie. Uvedená
praktika bola bežná aj v období krátko pred skončením jeho funkcie riaditeľa.

26.3. Ohľadom pravidiel dodržiavania pracovnej disciplíny, no najmä pracovnej doby na ich pracovisku
svedkyňa uviedla, že dodržiavanie pracovnej disciplíny a hlavne pracovnej doby sa pomerne prísne
kontrolovalo, avšak dôslednosť dodržiavania tohto pravidla platila iba „vyššie postavených“. V tomto
prípade to neplatilo napr. u hospodárky. Svedkyňa bola osobne svedkom toho, že keď prišla do práce,
pani U., písmom pána I. už bola v knihe zapísaná, no v zapätí ju videla vyjsť z bytu s uterákom na hlave.
Toto nebolo len jeden krát, ale opakovalo sa to častejšie.

26.4. Bola osobne svedkom aj toho, že dcéra pani U. oslovovala riaditeľa „ocko“, a dokonca dcéra pani
žalobkyne mala v ich škole svadbu. Potvrdila aj to, že žalobkyňa vo vzťahu k p. I. navonok vystupovala
a správala sa ako manželka.

27. Svedok D. J. uvádza, že on je zamestnancom žalovaného len od roku 2009 a v čase keď tam
začal pracovať, tak riaditeľ pán I. už tam býval. Čo sa týka počiatku odkedy dokedy k tomu sa on
vyjadriť nevie. V zmysle pokynov riaditeľa okrem práce podľa pracovnej zmluvy vykonával aj iné práce,
hlavne charakteru bežnej údržby, no najmä zabezpečoval vykurovanie. Šlo hlavne o práce týkajúce sa
na objekte Škole v prírode. Neskôr im vypomáhal stavebnými činnosťami na ich dome v Ľ. a aj na
ich byte v Košiciach. V čase, keď sa skončilo obdobie riaditeľovania pána I. a sťahoval sa spolu so
žalobkyňou preč, pomáhal im vynášať ich zariadenie bytu do auta, ktoré ich sťahovalo. Za tieto práce,
okrem práce vykonávanej na základe pracovnej zmluvy, mal zaplatené len občas.

27.1. Na otázku, či by sa svedok vedel vyjadriť príp. porovnať výhody žalobkyne v čase keď bola
zamestnankyňou žalovaného oproti iným zamestnancom, svedok uviedol že to eviduje, ale presne to
špecifikovať nevedel. Popísal tiež, že keďže pracoval ako školník - údržbár, tak v podstate jediný
papierový dokument, s ktorým prichádzal do styku, bola kniha dochádzok, kde si neraz všimol, že
žalobkyňa mala dosť zvláštne zapísanú a aj príliš dlhú dobu výkonu práce v konkrétny deň. Potvrdil, že
väčšinou sa zapisovala ona osobne no neušlo mu, že ju podpisoval aj pán I.. Pokiaľ vykonával „naviac
práce“ oproti povinnostiam vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, vypovedal, že tak činil dobrovoľne.

28. Ďalšia svedkyňa Ľ. Z. vypovedala, že v pracovnom pomere u žalovaného bola od roku 2003 do
roku 2007 s tým, že od roku 2005 pracovala na trvalý pracovný pomer. Pracovala tam ako ekonómka, a
mala na starosti účtovníctvo a ekonomickú agendu školy. Pamätala si na situáciu, že nad rámec svojho
pracovného zaradenia a pracovných povinností v čase, kedy bolo treba vypomôcť, pracovala aj v iných



sférach než v tom, čo bolo jej pracovnou povinnosťou, a v takom čase vypomáhala najmä v kuchyni.
Jednalo sa o obdobie keď napr. mali veľmi veľa detí v škole v prírode, alebo sa konali hromadné akcie. V
takomto prípade išla jej agenda bokom, a vzhľadom na to, že ekonomické výkazy a celá agenda, ktorej
bola povinná sa venovať, musela byť vždy vykonaná načas, tú musela robiť doma. Podotkla, že za
prácu, ktorú takto nad rámec svojich povinností vykonávala, nedostávala žiadnu odmenu. Spomenula
si, že bolo jedno 3 týždne trvajúce obdobie, ktoré prekrývalo s termínom ekonomickej uzávierky, a
musela pracovať v kuchyni, agendu musela dokončiť doma. Za toto obdobie jediným človekom, ktorý
za prácu „naviac“ dostal nejakú odmenu, bola pani U.. Svedkyni sa na prístupe riaditeľa nie len táto
okolnosť nepáčila a bolo ich viacej, avšak po tejto záležitosti, ktorá trvala 3 týždne a nedostala nič išla za
riaditeľom. Na otázku, že teda prečo za naviac aktivitu nikto nedostal žiadnu odmenu, dostala odpoveď
že to má nechať tak vzhľadom na to, že túto prácu vykonávali v rámci pracovnej doby. Na ďalšiu otázku,
že čo s vypracovaním uzávierky, na ktorú jej v práci nezostal čas a musela ju urobiť doma, jej povedal, že
sa tým nemá zaoberať, resp. že jeho už toto nezaujíma. Tieto praktiky neboli iba jediný dôvod, pre ktoré
svedkyňa v roku 2007 na vlastnú žiadosť odišla z pracovného pomeru, pretože nie len ona, ale aj ostatní
zamestnanci nemali radi tieto jeho praktiky. Opísala tiež, riaditeľ mal nerovný meter na zamestnancov
vzhľadom na to, že napr. v období, kedy bola obsadenosť školy minimálna, resp. takmer žiadna, bola
všetkým nariadená skrátená pracovná doba, a všetci robili na 60%. Jediný človek, ktorý pracoval akože
na 100% a tak to bol aj mesačne odmeňovaný, bola žalobkyňa a nielen to, paralelne s tým mala na to isté
obdobie urobenú „dohodu o vykonaní práce“ a teda mesačné odmeňovanie bolo vyššie než základných
100% jej mesačného platu.

28.1. Ako vlastnú skúsenosť svedkyňa uviedla, že nebolo nič neobvyklé, že pokiaľ sa išla zapísať do
knihy príchodu, nemohlo ujsť jej pozornosti, že v čase keď sa zapisovali prví zamestnanci a rovnako
aj ona, bolo zaujímavé, že žalobkyňa už bola zapísaná ako prvá, pričom ju svedkyňa videla, ako vyšla
z ubytovne okolo deviatej hodiny. Toto bola takmer bežná záležitosť hlavne počas týždňa, a to takmer
každý deň.

28.2. K štandardnému postupu rozpočtových organizácií, najmä v období, keď neboli peniaze,
svedkyňa uviedla, že jeden krát za kvartál musí prísť na VÚC aj tzv. „prehľad záväzkov z
predchádzajúceho obdobia“ s tým, že VÚC pre ďalšie obdobie schválil rozpočet za tým účelom, aby boli
ako prvé uhradené nezaplatené dodávateľské záväzky z minulého obdobia, t.j. záväzky, ktoré boli po
splatnosti. Čo sa miezd týka, rozpočet vychádzal vždy na základe údajov z predchádzajúcich období,
a samozrejme sa upravil podľa dekrétov či listinných podkladov no zdôraznila, že súčasťou takéhoto
rozpočtu neboli fakultatívne zložky mzdy, ako boli prémie, odmeny, alebo niečo podobné. Napriek tejto
skutočnosti však žalobkyňa dostávala oproti ostatným ľudom vždy svoj 100% plat a keď to svedkyňa
riaditeľovi vytkla, bolo jej povedané, že táto záležitosť nie je jeho problém.

28.3. Ohľadom okolností súvisiacich s prijímaním a prerokovávaním pracovného poriadku na pracovisku,
svedkyňa vypovedala, že za 5 rokov jej pôsobenia ako zamestnankyne u žalovaného môže s určitosťou
povedať, že má vedomosť o tom, že bol prijatý, teraz už v roku 2002 alebo 2003 pracovný poriadok.
Pravidelne sa bavili o kolektívnej zmluve, avšak v období, keď u žalovaného pracovala, žiaden pracovný
poriadok nebol ani prejednaný, ani prijímaný. Zdôraznila, že počas jej pôsobenia u žalovaného
zmena pracovného poriadku prijímaná ani prejednávaná nebola a na margo uviedla, že nielen o
pracovnom poriadku, ale aj o mnohých iných veciach sa častokrát rozhodovalo za zatvorenými dverami
pána riaditeľa, takže v podstate ostatní zamestnanci o týchto úkonoch a rozhodnutiach žiadnu vedomosť
nemali.“

28.4. K otázke vyplácania odchodného alebo odstupného iným zamestnancom svedkyňa vypovedala,
že čo sa ona pamätá, žiaden zamestnanec, ktorý odišiel z pracovného pomeru, nemal vyplatené ani
odchodné, ani odstupné. Čo sa odmien týka, pamätala si, že jeden jediný krát za celé obdobie boli
vyplatené odmeny no zdôraznila, že kým ostatní zamestnanci mali odmeny od 0 - 300 Sk, žalobkyňa
dostala odmeny 5.000,- Sk. Riaditeľ to zdôvodnil tým, že pokiaľ vykonávali prácu nad rámec svojich
povinností, vykonávali ju v rámci svojej pracovnej doby, a teda nič viac im za to nepatrí.

28.5. Čo sa mzdovej zložky v rámci rozpočtu týka, svedkyňa uviedla, že ich uvádzala podľa
jednotlivých tried a vyrobila ich na základe vstupných podkladov a riaditeľ s nimi išiel na VÚC. Tento
rozpočet vychádzal z reálnych čísel, avšak a to zdôraznila, nezohľadňoval žiadne pohyblivé, teda
fakultatívne zložky mzdy, t.j. odmeny či ďalšie formy príplatkov.



29. Z výsluchu svedkyne T. P. vyplynulo, že pacovala v škole v prírode v Kysaku od 2.4.2007 do
31.5.2010, ako ekonómka, a mala na starosti kompletné účtovníctvo, vrátane účtovania miezd. Čo sa
mzdovej agendy týka, tú nerobila ona, to mala na starosti mzdárka, a na základe podkladov, ktoré jej
mzdárka dala k dispozícii ich zapracovala do účtovníctva.

29.1. Ohľadom Pracovného poriadku svedkyňa vypovedala, že mala vedomosť o jeho existencii
vzhľadom na to, že bol pripnutý na nástenke v chodbe, kde sa nachádzala aj kniha dochádzok, a
pamätala si, že ho aj čítala, avšak detaily si nepamätala kvôli odstupu času. K detailom sa vyjadriť
teda nevedela, pretože jej utkvela v pamäti iba úprava ohľadom pracovného času. V pamäti jej to utkvelo
z toho dôvodu, že pracovná doba tam bola uvedená od 7.00 do 15.30 hod. každý deň, avšak veľmi
čudovala po tom, keď po ukončení práceneschopnosti prišla do práce, na nástenke videla visieť oznam
o tom, že pracovná doba nie je do 15,30 hod, ale do 15,45 hod.. Bola preto na túto okolnosť opýtať
dôverníčky zamestnancov, ktorá jej povedala, že na tejto veci sa vôbec nič nezmenilo, a preto si to išla
overiť u samotného riaditeľa. Ten jej tak isto povedal, že sa vôbec nič nezmenilo. Akým spôsobom a
prečo sa zmenil pracovný čas na 15.45, absolútne nevedela.

29.2. Čo sa samotného pracovného poriadku týka, žiadne rokovanie, ani sedenie, ani jeho
odsúhlasovanie počas doby trvania jej pracovného pomeru sa nekonalo.

29.3. Priznala, že jednak so žalobkyňou a taktiež aj s riaditeľom existovali niektoré nezrovnalosti napr.
vtedy, keď po návrate z dlhšie trvajúcej PN-ky svedkyne jej jednoducho oznámil, že už nebude sedieť
tam, kde sedela doposiaľ, a určil jej ako miesto výkonu práce v klubovni. Nevedela pochopiť, čo sa stalo
alebo z akých dôvodov bola akosi umelo izolovaná od všetkých zamestnancov až na jednu kuchárku,
ktorá sa sem-tam prišla opýtať na to, či nie je hladná. Inak s ňou v podstate nikto nekomunikoval.
Napokon sa celá vec uzavrela tak, že jej riaditeľ doporučil, aby ukončila pracovný pomer vzhľadom na
to, že jej miesto zruší. Keď jej toto oznámil, bránila sa a povedala mu, že pokiaľ má odísť, tak len vtedy,
ak to urobí on sám. Napokon uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru k 31.5.2010 s vyplatením
2-mesačného odstupného.

29.4. Vypovedala tiež, že čo sa výplaty miezd týka, tie môžu byť vyplatené len z rozpočtových
prostriedkov s tým, že v rámci rozpočtu sú finančné prostriedky účelovo viazané na ten-ktorý účel.
To znamená, že peniaze z účelu uvedeného v rozpočte na konkrétny zámer, sa jednoducho nemôžu
premiestniť na nejaký iný účel bez toho, aby k tomu nedal súhlas zriaďovateľ, v tomto prípade VÚC.
Svedkyňa za jej pôsobenia nemala vedomosť o tom že by sa peniaze bez súhlasu VÚC z jednotlivých
rozpočtových kapitol použili na iný účel, než na aký bol uvedený v rozpočte.

29.5. Svedkyňa ďalej doplnila svoju výpoveď, že z rozpočtových peňazí možno hradiť činnosť
žalovaného tak, ako to schváli VÚC a čo sa odmien týka, tak za jej pôsobenia boli vyplácané iba
jedenkrát, a to v súvislosti s otvorením letnej sezóny, keď sa chystala príprava bazéna, ktorý bolo treba v
prvom rade vyčistiť. Pamätala si, že ako prvá ju dostala pani U. rovných 10.000,- Sk, a popri nej aj nejakí
iní zamestnanci, podieľajúci sa pri jeho čistení. Čo sa ale pamätala, v ďalšom roku ju dostala už len pani
U. a v prípade, že boli na účte peniaze, tak riaditeľ delil odmeny medzi zamestnancov aj v období Vianoc,
avšak o výške rozhodoval zásadne on, a najvyššie odmeny aj z tohto titulu dostávala práve žalobkyňa.

30. K výpovedi svedkyne zástupkyňa žalovaného uviedla, že tak ako svedkyňa správne vypovedala,
nemožno presúvať peniaze z jedného na iný účel. V tomto konkrétnom prípade je možné vyplatiť
odstupné v prípade úspory finančných prostriedkov z kapitoly „mzdy“ s tým, že ak boli ľudia práce
neschopní, došlo k úspore mzdových prostriedkov a iba takto vytvorené rezervy umožňovali vyplatiť
či už odstupné ako aj niektoré iné pohyblivé zložky mzdy. Za predpokladu, že sa pri tvorbe rozpočtu
nepočíta s takýmto výdavkom, zamestnávateľovi nič nebráni, aby dodatočne zriaďovateľ túto sumu k
vyplateniu odstupného schválil.

31. Žiadna z procesných strán okrem vyššie uvedených tvrdení a dôkazov nenavrhla zohľadniť žiadne
iné skutočnosti a vykonať žiadne iné dôkazy, preto súd dokazovanie ukončil.

32. V prvom rade súd poukazuje na to, že nesprávnym posúdením charakteru podanej žaloby
podateľňou tunajšieho súdu bola vec zapísaná do registra pre obchodnoprávne veci, preto má označenie



„Cb“ napriek tomu, že sa jedná o pracovnoprávnu vec. Z uvedeného dôvodu preto súd musel veci
posudzovať podľa právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú bez ohľadu na to, ako bola označená
v registri súdu.

33. V danom prípade skutkový stav medzi stranami nebol sporný. Je zrejmé, že žalobkyňa ukončila
pracovný pomer na základe dohody o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej jej pracovný pomer
skončil dňa 30.6.2014 a ako dôvod bol uvedený odchod do predčasného starobného dôchodku. Zároveň
sa strany „dohodli“, že žalobkyni ako zamestnancovi sa vyplatí odstupné vo výške štvornásobku jej
priemerného mesačného zárobku, čo sa však nestalo. V zásade medzi stranami nebola sporná ani výška
žalovanej sumy, avšak žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že podľa ustanovení ZP platného v čase
uzatvárania predmetnej dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyni odstupné nepatrí.

34. Predmetom konania bolo odstupné v celkovej sume 3968 €. Za právny základ, od ktorého svoj
nárok odvíja, vzala žalobkyňa úpravu, obsiahnutú v článku II. bod 1 dohody o skončení pracovného
pomeru, podľa ktorého: zamestnancovi vzniká nárok na odstupné v zmysle § 76 ods. 7 Zákonníka
práce v spojení s čl. 7 ods. 7c Pracovného priadku, v sume štvornásobku jeho priemerného mesačného
zárobku. Odchodné, upravené v bode 2. tohto článku nie je predmetom konania.

35. Ako spornou zostala otázka existencie základu t.j. vzniku práva na odstupné pri skončení
pracovného pomeru.

36. Podľa § 3 Zákonníka práce (ďalej len ZP): (1) Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Podľa § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy: (1) Rozpočtová
organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami
a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku.
Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci
svojho rozpočtu.

38. Podľa § 9 zákona 596/2003 Z.z: o štátnej správe v školstve a školskej samospráve: ods.
(2) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy 36) zriaďuje a zrušuje všeobecne záväzným nariadením
podľa siete - o.i. podľa písm. f) školy v prírode,

39. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy,
ods. (1) Z rozpočtu vyššieho územného celku sa uhrádzajú : výdavky na výkon samosprávnych
pôsobností vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov a na činnosť rozpočtových organizácií
a príspevkových organizácií zriadených vyšším územným celkom,

40. Z vyššie uvedenej právnej úpravy a charakteru žalovaného je preukázané tvrdenie žalovaného
o tom, že žalovaný je rozpočtovou organizáciou, svojím rozpočtom napojeným aj na rozpočet
samosprávneho kraja KSK, a zamestnanci ŠVP sú zamestnancami vo verejnom záujme tak, ako
to definuje zákon č. 552/2003 Z.z.. a možno konštatovať, že daný právny vzťah podlieha režimu
pracovnoprávneho vzťahu pri výkone práce vo verejnom záujme a subsidiárne Zákonníka práce.

41. Podľa § 1 ods. 1) cit. zákona: Tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a
zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom,
ktorými sú o.i. aj
b) právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo
vyšším územným celkom podľa osobitného zákona, 1)
(4) Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis 2) neustanovuje inak.

42. Zákon č. 552/2003 Z.z. v § 12 „Pracovný poriadok“ upravuje: Zamestnávateľ vydá pracovný poriadok
po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.



43. Tento zákon upravuje aj „Odstupné a odchodné“ a to v § 13b zákona č. 552/2003 Z.z., podľa
ktorého v podnikovej kolektívnej zmluve možno dohodnúť zvýšenie
a) odchodného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku,
b) odstupného najviac o dvojnásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného zárobku.

44. Vychádzajúc z osobitného režimu zamestnancov vo verejnom záujme a § 3 Zákonníka práce je
zrejmé, že prednosť majú špeciálne predpisy a len vtedy, ak niektoré otázky v týchto predpisoch nie sú
upravené, alebo sú upravené len okrajovo či dokonca s odkazom na všeobecný predpis, vtedy nastupuje
všeobecná práva úprava v ZP.

45. Ako súd už cituje vyššie, otázku o.i. aj odstupného a odchodného možno v podnikovej kolektívnej
zmluve dohodnúť aj ich navýšenie, a ako vyplynulo aj zo znenia Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,
platnej na rok 2014 a jej čl II. bod 4: zvýšenie odstupného pri skončení pracovného pomeru z dôvodov
uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP nad rozsah ustanovený v § 76 ods. 1 a 2 ZP, môžu zmluvné
strany dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve priaznivejšie, ak to príslušný právny predpis umožňuje

46. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa teda umožnila, aby pri skončení pracovného pomeru výpoveďou
zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP (t.j. ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť
1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu
práce), ak sa tak strany dohodnú v podnikovej kolektívnej zmluve. Prípad uzavretia dohody o skončení
pracovného pomeru z tých istých dôvodov táto kolektívna zmluva neupravuje.

47. Podľa znenia ust. § 76 ods. 2 Zákonníka práce v čase uzavretia dohody o skončení pracovného
pomeru t.j. k 25.6.2014: Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov
uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj
zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné
najmenej v sume
a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky,
b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dva roky a menej ako päť rokov,
c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
päť rokov a menej ako desať rokov,
d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej
dvadsať rokov.
(7) Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov
1 a 2.

48. Zákonník práce nárok na odstupné podľa § 76 ods. 2 viaže na dôvody, ktoré sú totožné s dôvodmi
pre výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1) písm. a) alebo b) t.j., že
a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť 1. zrušuje alebo 2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so
zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
b) sa zamestnanec stane nadbytočný

49. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že k uzavretiu dohody o skončení pracovného
pomeru nedošlo ani z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1) písm. a) a ani podľa písm. b), pretože ním bol
odchod do predčasného starobného dôchodku. Na základe toho preto žalobkyni nevznikol nárok na
odstupné podľa tejto zákonnej úpravy.

50. Novelizovaný § 76 v znení účinnom k 25.6.2014 túto možnosť dával odsek 7) uvedeného
ustanovenia, podľa ktorého: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných
prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2. Predpokladom tejto možnosti je buď záväzný interný právny akt v
podobe podnikovej kolektívnej zmluve, popr. v pracovnom poriadku, ktoré za predpokladu, že boli prijaté
v súlade so zákonom, zaväzujú tak zamestnávateľa ako aj zamestnanca. V tomto konaní však nebolo
sporné, že odbory neboli u žalovaného založené, no zamestnanci mali zvoleného svojho zástupcu.



51. Bolo preto treba posúdiť, či nárok žalobkyne bol/nebol založený iným záväzným predpisom než
zákonnou úpravou.

52. Podľa § 84 ZP ods. 1 : Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase
zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.
(2) Pracovný poriadok bližšie konkretizuje v súlade s právnymi predpismi ustanovenia tohto zákona
podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
(3) Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov. Nadobúda
účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom, keď bol u zamestnávateľa zverejnený.
(4) Každý zamestnanec musí byť s pracovným poriadkom oboznámený. Pracovný poriadok musí byť
každému zamestnancovi prístupný.

53. Ako už je uvedené vyššie, i zákon 552/2003 Z.z. v § 12 upravuje Pracovný poriadok: Zamestnávateľ
vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

54. Súd zastáva názor, že kým § 84 ods. 1 ZP upravuje vydanie pracovného priadku ako možnosť, §
12 zákona č. 552/2003 Z.z. znie ako imperatívna norma.

55. Pracovný poriadok podrobnejšie rozvádza ustanovenia Zákonníka práce podľa podmienok
jednotlivých zamestnávateľov, pracovísk a pod., čím dotvára úpravu práv a povinností vyplývajúcich z
pracovného pomeru. Ustanovenia pracovného poriadku musia byť v súlade so Zákonníkom práce a
ostatnými právnymi predpismi. Pracovný poriadok nemôže zamestnanca obmedzovať v jeho zákonných
právach ale ani mu priznávať nároky, ktoré nemajú zákonnú oporu. Takisto nie je možné, aby
zamestnávateľovi určoval oprávnenia nad rámec daný Zákonníkom práce či inými právnymi predpismi.

56. Samozrejme, v zmysle cit. § 84 ZP pracovný poriadok možno vydať len po predchádzajúcom
súhlase zástupcu zamestnancov, inak je l neplatný. Zásady, ktoré platia pri vydávaní pracovného
poriadku, sa vzťahujú aj na vykonávanie zmien jeho obsahu. Zamestnávateľ môže zmeniť pracovný
poriadok len s predchádzajúcim súhlasom zástupcu zamestnancov, inak je táto zmena neplatná. So
zmenami pracovného poriadku musia byť oboznámení aj všetci zamestnanci a aj tu platí povinnosť tieto
zmeny zverejniť, čo má vplyv na ich účinnosť.

57. Pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých zamestnancov. Jeho účinnosť
nastáva dňom, ktorý je v ňom určený, avšak nemôže nastať skôr, ako zamestnávateľ pracovný poriadok
zverejní.

58. V pracovnom poriadku účinnom dňom 6.2.2012 v znení, v akom tvorí súčasť súdneho spisu,
a na obsah ktorého žalobkyňa apeluje, je odstupné upravené v článku (7) písm. c), podľa ktorej:
poskytovanie odstupného a odchodného upravuje § 76 ZP. Rozsah ďalšieho odstupného a odchodného
zamestnanca pri výkone práve vo verejnom záujme upravuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na
príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona 553/2003
Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce o verejnom záujme a dohody medzi
zamestnaneckým dôverníkom a zamestnávateľom nasledovne: podľa písm. c): v zmysle § 76 ods. 7
zákona č. 311/2001 ZP v znení neskorších predpisov patrí zamestnancovi odstupné aj pri skončení
pracovného pomeru dohodou a to v sume 1/ jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer
trval menej ako 2 roky, 2/ dvojnásobku, - najmenej 2 roky, 3/ trojnásobku - najmenej 5 rokov a menej ako
10 rokov, 4/ štvornásobku - najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov 5/ päťnásobku - najmenej 20 rokov.

59. Je celkom evidentné, že v pracovnom poriadku, účinnom dňa 6.2.2012 nemohlo byť odstupné
zamestnancov upravené týmto spôsobom, pretože takto diferencovane upravená výška odstupného
podľa dĺžky trvania pracovného pomeru bola vykonaná až novelou Zákonníka práce zákonom č.
361/2012 Z.z., účinnou od 1.1.2013.

60. Keďže iné znenie pracovného poriadku účinného dňom 6.2.2012 nebolo ako dôkaz predložené v
tomto konaní, nemožno ani usúdiť, či vôbec bolo odstupné upravené v prospech zamestnancov nad
rámec zákonnej úpravy v rámci dispozitívneho ustanovenia § 76 ods. 8) vtedy účinného Zákonníka práce
(t.j. ku dňu 6.2.2012), preto sa súd danou otázkou v tomto kontexte ďalej nezaoberal.



61. Ako ďalšou otázkou, ktorá by za štandardných okolností mohla byť relevantná, sa súd zaoberal
možnosťou vzniku nároku žalobkyne titulom individuálne uzavretej dohody o odstupnom a jeho výške v
samotnej dohode o skončení pracovného pomeru. Preto súd posúdil platnosť tejto dohody ako otázku
predbežnú. Súd za akceptovateľnú prijal argumentáciu žalovaného v tom smere, že zmluvná autonómia
vôle strán je v tomto prípade obmedzená. Je treba vychádzať jednak z právnej úpravy zamestnancov
vo verejnom záujme a podporne tiež z ustanovení Zákonníka práce.

61.1. Podľa § 2 zákona č. 552/2003 Z.z: (1) Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 2 pri výkone práce vo
verejnom záujme, ako aj štatutárny orgán, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi.
(2) Verejný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech
všetkým občanom alebo väčšine občanov. U zamestnancov zamestnávateľa, ktorými sú právnické
osoby podľa § 1 ods. 2 písm. c), výkon práce vo verejnom záujme je aj plnenie povinností zamestnancov
v záujme týchto právnických osôb podľa Obchodného zákonníka.
(3) Osobný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech
zamestnancovi alebo jemu blízkym osobám. 3)
(4) Rozpor záujmov podľa tohto zákona je skutočnosť, ak zamestnanec uprednostní osobný záujem
pred verejným záujmom.

61.2. Podľa § 8 zákona č. 552/2003 Z.z.: (1) Zamestnanec je povinný o.i.:
a) dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné
právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia,
rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by
mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov,
e) nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti a pri vykonávaní zamestnania vo vlastný prospech
alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb; táto povinnosť platí
aj po skončení pracovného pomeru,
f) zdržať sa konania, z ktorého vyplývajú neoprávnené prísľuby alebo záväzky zaväzujúce
zamestnávateľa,

61.3. Podľa zásad - článku II Zákonníka práce: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

61.4. Podľa § 15 ZP: Prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa
urobil, zodpovedá dobrým mravom.

62. V súlade so všeobecne uplatňovanou zásadou dobromyseľnosti a spravodlivosti v právnych
vzťahoch Zákonník práce výslovne zakotvuje, že každý právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba
posudzovať tak, aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom.
Okolnosťami, za ktorých sa právny úkon urobil, treba rozumieť súbor skutočností, ktoré v komplexe majú
alebo môžu mať vplyv na celkový obsah právneho úkonu. Vzhľadom na skutočnosť, že ani Zákonník
práce, a podporne ani Občiansky zákonník, ani iný právny predpis explicitne nevymedzujú pojem "dobré
mravy", treba nimi v zásade rozumieť všeobecne uznávané pravidlá správania a spolužitia v zmysle
spoločnosťou všeobecne uplatňovaných kritérií slušného správania, hierarchie spoločensky uznávaných
morálnych hodnôt.

63. Dohodou o skončení pracovného pomeru z 25.6.2014 bolo nepochybne preukázané, že skutočnou
voľou oboch strán bolo ukončenie pracovného pomeru k 30.6.2014 a zároveň získať finančné prostriedky
vo forme odstupného. Platnosť dohody o forme a dni skončenia pracovného pomeru nebola v konaní
namietaná. Ďalšia časť dohody, v podobe samostatného záväzkového vzťahu, upraveného v jej článku
II však upravuje nárok žalobkyne na odstupné podľa § 76 ods. 7 Zákonníka práce v spojení s článkom
7 ods. 7c Pracovného poriadku vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku žalobkyne.

63.1. Z obsahu dohody a systematiky jej úpravy teda možno jej jednotlivé časti od seba oddeliť. Z
dohody vyplynulo, že základ odstupného mal byť v tomto prípade založený na ods. 7 v § 76 ZP t.j.



možnosti poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch ako podľa odsekov 1 a 2. Isteže,
zákona umožňuje aj individuálnu úpravu avšak iba za predpokladu, ak by neexistovali isté obmedzenia.

64. Nepochybne bolo v konaní preukázané to, že túto dohodou podpísal riaditeľ - p. I. v postavení
štatutárneho orgánu, ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi a žalobkyňa v postavení
zamestnanca, ktorá bola v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi, t.j. obaja k zamestnávateľovi,
uvedenému v § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z.z.

65. Pomerne rozsiahlym dokazovaním však bolo preukázané, že
a) riaditeľ ŠVP a žalobkyňa po dobu viac ako 10 rokov a aj v čase uzavretia dohody o skončení
pracovného pomeru žili v byte, nachádzajúcom sa priamo v objekte ŠVP a dodnes žijú v spoločnej
domácnosti, vykazujúc znaky manželského spolužitia
b) riaditeľ takmer diskriminačne po celý čas výrazne zvýhodňoval žalobkyňu oproti ostatným
zamestnancom po celú dobu pôsobenia vo svojej funkcii, keď, súd uvádza príkladmo, ako aj vypočutí
svedkovia vypovedali, za prácu, vykonávanú nad rámec svojich povinností podľa pracovnej zmluvy
žiadnu odplatu nedostávali
c) zamestnanci boli odmeňovaní len sporadicky a ak áno, tak v symbolickej výške, kým žalobkyňa bola
odmeňovaná nadštandardne niekoľkonásobne vyššie
c) že v čase obmedzeného pracovného režimu na 60% bola žalobkyňa jediná, ktorej sa tento handicap
formálne vykrýval dohodami o vykonaní práce tak, aby na mzde nebola ukrátená ako aj to, že sumu,
ktorá jej po neoprávnenom priznaní maximálneho tarifného platu bola vyplatená na mzde v sume 481 €
vrátiť (v splátkach po 40 €) a v zápätí jej bola priznaná odmena 910 €
d) bolo preukázané, že sa fabulovali zápisy o príchode žalobkyne na pracovisko, ktorá v knihe
dochádzok bola zapísaná ako prvá a často aj rukou riaditeľa, pričom bola často počas týždňa videná,
ako o 9,00 hod vychádza z bytu a nie raz s turbanom na hlave
e) že, ako z výpovede žalobkyne vyplynulo, že bývalý štatutár jej navrhol určitú sumu pri jej odchode
do dôchodku, čo korešponduje s výpoveďou bývalého riaditeľa p. I. pred orgánmi činnými v trestnom
konaní kde uviedol, že po dohode so žalobkyňou jej priznal v mysle Zákonníka práce odstupné vo
výške štvormesačného platu, že za jej 18 ročnú prácu a aj preto, že počas tejto doby nemala nárok na
preplatenie nadčasových hodín, pracovala aj počas sobôt a nedieľ, zastupovala zamestnancov počas
neprítomnosti na hocijakom poste, a že sa jej chcel touto formou poďakovať, a že sa v tomto smere
formálne odvolal aj na neplatný pracovný poriadok v článku 7 ods. 7c)

66. Zákonný príkaz vykonávať subjektívne práva v súlade s dobrými mravmi má spolu so zákazom
zneužitia práva spoločný základ, pretože je spojený s výkonom subjektívnych práv. Na rozdiel od
zneužitia práva možno zásadu contra bonos mores chápať viac objektívne. Zásadne sa nevyžaduje,
aby konajúci si bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi. V zneužití práva v porovnaní so
správaním, ktoré v je v rozpore s dobrými mravmi, je skôr prítomná subjektívna stránka - zavinenie,
najčastejšie vo forme úmyslu. Samozrejme, nie každé správanie oprávneného subjektu, ktoré je v
rozpore s dobrými mravmi, je aj zneužitím práva, no na druhej strane - každé zneužitie práva je vždy
správaním, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

67. Podľa § 2 ods (3) zák. 552/2003 Z.z. Osobný záujem podľa tohto zákona je záujem, ktorý prináša
majetkový prospech alebo iný prospech zamestnancovi alebo jemu blízkym osobám. 3)

68. Podľa § 116 OZ: Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

69. Blízke osoby sú pojmom súkromného práva, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví a
spoluurčuje aplikáciu právnych noriem odvolávajúcich sa na blízke osoby. Určité pravidlo správania sa
totiž neuplatní, ak sa preukáže, že medzi konajúcim a ďalšou osobou jestvuje vzťah blízkych osôb. Blízke
osoby rozdeľujeme do dvoch skupín: 1. príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel, 2. iné osoby.

70. Prvú skupinu možno vylúčiť a podľa druhej sa za osobu v zmysle citovaného § 116 Občianskeho
zákonníka môže považovať osoba, ktorá by ujmu ktorú utrpela druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú
ujmu a je potrebné vychádzať z istej blízkej rodinnej väzby, vytvorenej na základe existujúcich citových



vzťahov takýchto osôb. Pojem blízka osoba pritom používa veľa právnych predpisov, v ktorých sa
odkazuje na toto ustanovenie zákona a to tak súkromného, ako aj verejného práva.

71. Z dokazovania vzišlo najavo, že žalobkyňa a bývalý riaditeľ boli a sú osobami blízkymi, pričom
riaditeľ ako štatutárny zástupca žalovaného, pôsobiaceho vo verejnom záujme, v dostatočnom časovom
predstihu nezabezpečil novelizáciu - zmenu pracovného poriadku na pracovisku tak, aby reflektoval na
zmeny v zákonoch a tak, aby procedurálne nadobudol účinnosť v zmysle zákona v dobe pred uzavretím
dohody o skončení pracovného pomeru.

72. Pokiaľ ale p. I. „narýchlo“ v júni roku 2014 v čase, keď už vedel, že od 1.7.2014 nebude riaditeľom,
a na ujmu žalovaného a v jednostranný prospech žalobkyne zásahom do pracovného poriadku
účinného od 6.2.2012 protiprávne doň vložil ustanovenia o odstupnom podľa právnej úpravy § 76
Zákonníka práce, účinnej až od 1.1.2013, a so žalobkyňou ako s osobou, s ktorou žil spoločnej
domácnosti individuálne „dohodol“ odstupné vo výške podľa Zákonníka práce, a že šlo o konanie
úmyselné, vyplynulo aj z jeho výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní keď uviedol, že tak
chcel touto formou poďakovať žalobkyni za jej prácu. O tom, ako bola žalobkyňa priebežne finančne
zabezpečovaná počas celej doby, sa už nezmienil. Podľa názoru súdu takéto konanie je zneužitím
oprávnenia, vyplývajúceho mu z postavenia štatutárneho zástupcu žalovaného keď v rozpore s ust. §
2 ods. 3 zákona č. 552/2003 Z.z. chcel úmyselne zabezpečiť majetkový prospech jemu blízkej osobe (a
v konečnom dôsledku i sebe). Ide teda o rozpor záujmov podľa zákona č. 552/2003 a jeho § 2 ods. 4,
pretože ako zamestnanec uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom, a preto konal nielen v
rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

73. V danom prípade je nezanedbateľná ani tá skutočnosť, že žalobkyňa pracovala ako personalista
a hospodár žalovaného, ž čoho logicky vyplýva, že z titulu svojho pracovného zaradenia a pracovných
povinností mala povinnosť poznať právne predpisy vzťahujúce sa na jej agendu. Pokiaľ teda v čase
podpísania dohody o skončení pracovného pomeru sa jej súčasťou stala „dohoda o odstupnom podľa
§ 76 ods. 7 ZP s odkazom na článok 7 ods. 7c) pracovného poriadku , o ktorom musela vedieť, že
v tomto znení nebol na pracovisku platne prijatý, o jeho fabulácii musela mať vedomosť, o účelovosti
individuálnej dohody o odstupnom v dohode z 25.6.2014 nehovoriac.

74. Na základe všetkých vyššie uvedených skutkových z dôvodu, že dohodu o odstupnom v dohode o
skončení pracovného pomeru štatutárny zástupca žalovaného uzavrel v rozpore so zákonom a v snahe
zabezpečiť žalobkyni ako osobe jemu blízkej majetkový prospech, konal zneužívajúco svoje postavenie
a v rozpore s dobrými mravmi, preto súd vyhodnotil dohodu o odstupnom v dohode o skončení
pracovného pomeru zo dňa 25.6.2014 za absolútne neplatnú a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

75. Podľa§ 255 CSP: ods. (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. Vzhľadom na neúspech žalobkyne bol v tomto konaní plne úspešný žalovaný, preto mu súd
priznal 100% náhrady trov konania, o výške ktorých bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté
osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 3 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.