Železnice Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/27/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122206505
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2122206505.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobkyne: Jana Liptáková, s miestom podnikania
Botanická 5812/2, Trnava, IČO: 47 430 397, zastúpenej advokátom: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom
Námestie SNP 2, Trnava, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova
8, Bratislava, IČO: 31 364 501, v konaní o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.
k. 60Cb/95/2022-25 zo dňa 10. novembra 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 60Cb/95/2022-43
zo dňa 29. novembra 2022, opravným uznesením č. k. 60Cb/95/2022-54 zo dňa 18. januára 2023
a opravným uznesením č. k. 60Cb/95/2022-62 zo dňa 22. marca 2023, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravnými uzneseniami vo
výroku 1. o zamietnutí návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

II. Výrok 2. napadnutého uznesenia v spojení s opravnými uzneseniami r u š í .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom 1. návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Výrokom 2. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalobcovi (správne „žalovanému“,
pozn.) náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 137 písm. d), § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods.
2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), ďalej ust. § 3 ods. 1, 3, § 10 a § 12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov.

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia,
že právny úkon žalovaného - výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 14.7.2022, č.: 12933/SM/RPHsMTT-1,
daná žalobkyni, je neplatná. Žalobkyňa zároveň podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by
obmedzil žalobkyňu na riadnom užívaní prenajatých priestorov podľa príslušnej zmluvy o nájme
nebytových priestorov č. 864790507-7-2013 zo dňa 5.11.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.12.2014
a dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2020 a predovšetkým nesmie odpojiť žalobkyňou prenajaté priestory
od dodávok všetkých energií, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň
žiadala, aby súd žalovanému uložil povinnosť nenakladať s právami k príslušným nehnuteľnostiam,
v ktorých sa nachádzajú priestory, ktoré boli prenajaté žalobkyni podľa príslušnej zmluvy o nájme
nebytových priestorov č. 8647905077-2013 zo dňa 5.11.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.12.2014
a dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2020, tak, že by jej znemožnil užívanie prenajatých priestorov, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žiadala tiež, aby súd vyslovil, že má nárok na
náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu. Žalobkyňa dôvodila, že



je živnostníčkou, podniká najmä v oblasti fotografických služieb, reklamných a marketingových služieb
a administratívnych služieb vrátane predaja tovarov spotrebiteľovi. Medzi žalobkyňou ako nájomcom a
žalovaným ako prenajímateľom bola dňa 5.11.2013 uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov č.
864790507-7-2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 8.12.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2020, na základe
ktorej sa žalobkyňa stala nájomcom nebytových priestorov, a to miestnosti č. XX a miestnosti č. XX,
spolu o výmere 46,41 m2, ktoré sa nachádzajú na 1. nadzemnom podlaží stavby - staničná budova so
súpisným číslom: XXX, umiestnenej na pozemku parcela registra „C“, s parcelným č. 9139, zapísanej na
LV č. XXXX, katastrálne územie A.. Predmetná nájomná zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj „ZoNNP“). Dňa 26.7.2022 bola žalobkyni
doručená výpoveď nájomnej zmluvy zo strany žalovaného, ktorá je datovaná ku dňu 14.7.2022, pričom
výpovedný dôvod v zmysle čl. V (ukončenie nájmu) bod 1. písm. b1) nájomnej zmluvy nie je uvedený.
Vzhľadom na úpravu dĺžky výpovednej lehoty v trvaní 3 mesiace, ako aj na pravidlá počítania času,
pripadá koniec výpovednej lehoty na deň 31.október 2022. Na rokovaní so zástupcami žalovaného
dňa 28.9.2022, títo len obhajovali platnosť výpovede bez hľadania reálneho kompromisného riešenia.
Žalobkyňa bola upozornená, že pokiaľ do 31.10.2022 nevyprace prenajaté priestory, žalobca jej vypne
všetky energie dodávané do prenajatých priestorov. Žalobkyňa sa nestotožňuje s ukončením nájomnej
zmluvy výpoveďou zo strany žalovaného, pričom predmetný právny úkon, t.j. výpoveď nájomnej zmluvy
zo dňa 14.7.2022 považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Žalobkyňa predmetnú výpoveď
nájomnej zmluvy nečakala a považuje ju za amorálnu, nakoľko jej bola doručená krátko po tom, čo na
predmete nájmu vykonávala posledných 5 mesiacov rekonštrukciu vnútorných priestorov. Žalobkyňa
si za obdobie svojej podnikateľskej činnosti, ktoré vykonávala prenajatých priestoroch podľa nájomnej
zmluvy, získala množstvo spokojných zákazníkov a svojou zodpovednou činnosťou prispievala aj k
dobrému menu samotného žalovaného. Počas doby rekonštrukcie bola prevádzka zatvorená, pričom
žalobkyňa platila dohodnuté nájomné, ako aj poplatky za dodávky energií pričom sama neporušila
žiaden zákonný alebo zmluvný záväzok. Cena rekonštrukcie prenajatých priestorov činí podľa faktúry
4.900,- eur. Výška ušlého zisku za obdobie 5 mesiacov je približne 15.000,- eur. Vo vzťahu predmetnej
výpovede k dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku žalobkyňa poukázala na etický
kódex ŽSR, z ktorého vyplýva, že vo všetkých právnych vzťahoch vo vnútri ŽSR, ako aj vo vzťahoch
s externým prostredím sa ŽSR zaväzuje konať v súlade s právnymi predpismi, dobrými mravmi,
zásadami poctivého obchodného styku a k tomuto zaväzujú aj všetkých zamestnancov ŽSR. V zmysle
etického kódexu sa ŽSR zaväzuje nespôsobovať inému majetkovú alebo nemajetkovú ujmu a k
zákazníkom ŽSR je povinná pristupovať profesionálne, čestne a poskytovať im včasné, pravdivé, presné
a zrozumiteľné informácie. Uviedla, že z doterajšieho prístupu žalovaného je zrejmé, že jeho konaním
došlo k účinnému porušeniu záväzkov uvedených v etickom kódexe, a to najmä tým, že žalovaný
neposkytol žalobkyni všetky relevantné informácie, ktoré sa týkajú plánovanej zmeny v prevádzkovaní
priestorov železničnej stanice v Trnave, v ktorých sa nachádzajú aj prenajaté priestory podľa príslušnej
nájomnej zmluvy. V opačnom prípade by žalobkyňa nevykonala rekonštrukciu a nevynaložila by ani
investície na rekonštrukciu vnútorného vybavenia prenajatých priestorov. Rovnako dochádza aj zneužitiu
dominantného postavenia žalovaného voči žalobkyni ako aj k porušeniu záväzku žalovaného hľadať
kompromisné riešenie v prípade vzniku sporu. Konaním žalovaného je podľa žalobkyne naplnená aj
skutková podstata absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 39 OZ, pretože predmetná
výpoveď nájomnej zmluvy sa prieči dobrým mravom.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila poukazom na vyššie uvedené
skutkové a právne okolnosti. Zdôraznila, že pri spoločnom stretnutí žalobkyne so zástupcami žalovaného
dňa 28.9.2022, zástupcovia žalovaného sa jasne vyjadrili, že v prípade ak žalobkyňa nevyprace
prenajatý priestor do 31.10.2022 žalovaný jej vypne dodávky energií, bez ktorých nemôže jej prevádzka
fungovať a existovať. Žalovaný by takýmto konaním nemorálne, hrubým nátlakom docielil, že žalobkyňa
by bola donútená predmetnú prevádzku vypratať. Rozhodujúcou skutočnosťou je najmä to, že výpoveď
nájomnej zmluvy zo dňa 14.7.2022 zo strany žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom.
Žalobkyni vznikne škoda v podobe ušlého zisku, nakoľko nebude môcť ďalej vykonávať svoju
podnikateľskú činnosť, a zároveň jej vznikne reálna škoda na majetku tým, že hodnota všetkých
investícií, ktoré boli vynaložené na rekonštrukciu prenajatých priestorov zanikne, a to bez prípadnej
možnosti navrátenia veci do pôvodného stavu v budúcnosti. Majetok nadobudnutý za vynaložené
investície je špecifický a nie je ho možné použiť pre iné účely, ako pre potreby prevádzky žalobkyne
v prenajatých priestoroch. Žalobkyňa má záujem na preukázaní neplatnosti výpovede pre jej rozpor s
dobrými mravmi, a zároveň má záujem na riadnom a nerušenom výkone práv a povinností vyplývajúcich



z platnej nájomnej zmluvy. Ak sa v hlavnom konaní preukáže, že predmetná výpoveď je neplatná, tak
už nebude možné v budúcnosti napraviť právne dôsledky spôsobené neplatným ukončením nájomnej
zmluvy.

5. Súd prvej inštancie zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov zistil, že na základe nájomnej
zmluvy č. 864790507-7-2013 o nájme nebytových priestorov zo dňa 5.11.2013, v znení dodatku č.
1 zo dňa 8.12.2014 a dodatku č. 2 zo dňa 30.6.2020 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, sa
žalobkyňa stala na dobru neurčitú nájomcom nebytových priestorov, a to miestnosti č. XX a miestnosti
č. XX spolu o výmere 46,41 m2, ktoré sa nachádzajú na 1. nadzemnom podlaží stavby - staničná
budova so súpisným číslom XXX, umiestnenej na pozemku reg. „C” KN parc. č. 9139, zapísanej na
LV č. XXXX pre k. ú. A.. V zmysle Čl. V ods. l. písm. b1) nájomnej zmluvy má prenajímateľ i nájomca
právo vypovedať nájomnú zmluvu písomnou výpoveďou bez udania dôvodu, pričom výpovedná lehota
je 3-mesačná a začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej
výpovede. Žalovaný vypovedal listom zo dňa 14.7.2022 predmetnú nájomnú zmluvu voči žalobkyni.
Žalovaný ju v rámci tohto listu požiadal, aby najbližší pracovný deň po uplynutí výpovednej lehoty
protokolárne odovzdala nebytové priestory poverenému zamestnancovi žalovaného. Výpovedná lehota
začala plynúť žalobkyni odo dňa 1.8.2022. Zo záznamu zo stretnutia zo dňa 29.9.2022, ktorý je textovým
súborom bez uvedenia účastníkov a podpisov vyplýva, že obsahuje ponuku (z formy a vyhotovenia
neurčiteľnej osoby voči neidentifikovanému nájomcovi) iného priestoru pre nájomcu, ktorá nebola zo
strany nájomcu akceptovaná. Ponúkajúca osoba uviedla, že takýto postup - ponuka iných priestorov
nie je bežný. Kompenzácia požadovaná nájomcom za vykonané práce v rámci rekonštrukcie bola
odmietnutá. Nájomca bol upovedomený, že pre prípad, že nebude akceptovať ponuku, beží výpovedná
lehota, ktorá skončí dňa 31.10.2022 - v dôsledku čoho je nájomca povinný k uvedenému dátumu uvoľniť
priestor. Bolo dodané, že predmetné priestory budú predmetom stavebných úprav, takže budú odpojené
od elektrických energií - ide o obdobie po uplynutí výpovednej lehoty. Z faktúry č. 1022009 vyplýva,
že dodávateľ DREVOMOK, s.r.o., IČO: 50 121 197 ňou žalobkyni fakturoval stolárske výrobky v cene
3.000,- eur a návrh, montáž a dopravu v cene 1.900,- eur, spolu 4.900,- eur. Faktúra bola vystavená
dňa 30.9.2022 a splatná na 14.10.2022.

6. Súd prvej inštancie považoval v predmetnej veci za rozhodujúce, že danú výpoveď nájomnej zmluvy
nie je možné považovať za neplatnú v zmysle ust. § 39 OZ, keďže žalovaný vypovedal nájomnú
zmluvu v súlade s jej čl. 5 bod 1. písm. b1) a s relevantnými zákonnými ustanoveniami - § 10 a
12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Dôvodil, že ak sa nájom
uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania
dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Zo zmluvy vyplýva, že iná úprava stranami v zmluve dohodnutá
nebola. V zmysle zákona je výpovedná lehota tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak, táto sa počíta od
prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. V zmluve nebola dohodnutá iná výpovedná
lehota. Zo strany žalovaného teda nedošlo k porušeniu ani zmluvy a ani zákona, výpoveď nájomnej
zmluvy zo dňa 14.7.2022 zo strany žalovaného nevykazuje také znaky, ktoré by mohli mať za následok,
že by bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa ust. § 39 OZ. Žalobkyňa teda hodnoverne
neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ ide o žalobkyňou
tvrdené zhodnotenie prenajatých priestorov, z predloženej faktúry vyplýva, že išlo o návrh, montáž
dopravu a výrobu stolárskych výrobkov, pričom faktúra bola vystavená až 30.9.2022, teda v čase,
kedy výpovedná lehota plynula žalobkyni už jeden mesiac. Nie je zrejmé, prečo žalobkyňa pokračovala
v začatej rekonštrukcii, keď už mala vedomosť o vypovedaní nájomnej zmluvy žalovaným. Pokiaľ
žalobkyňa uvádzala, že žalovaným nebola informovaná o plánovanej zmene v prevádzkovaní priestorov
železničnej stanice v Trnave, v ktorých sa nachádzajú aj prenajaté priestory, súd uviedol, že zákon
neukladá prenajímateľovi povinnosť informovať žalobcu o takýchto plánoch a zámeroch a ani mu
neukladá povinnosť informovať nájomcu o úmysle vypovedať nájomnú zmluvu. Práve trojmesačná
výpovedná lehota slúži nájomcovi na to, aby mohol reagovať na vzniknutú situáciu, ukončil svoje
pôsobenie v prenajatých priestoroch a prípadne vyhľadal iné vhodné priestory, kde by mohol pokračovať
v podnikaní po uplynutí výpovednej lehoty. Trojmesačná výpovedná lehota bola zmluvne dojednaná,
rovnako aj možnosť vypovedať zmluvu zmluvnými stranami bez uvedenia dôvodu. Žalovaný postupoval
v súlade so zmluvou a aj zákonom. Etický kódex, na ktorý žalobkyňa poukazovala, je v kontexte vyššie
uvedeného bez právneho významu. Žalobkyňa teda neuviedla také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali potrebu neodkladne upraviť pomery a ani neopísala také skutočnosti, ktoré by hodnoverne
osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku. Zo záznamu zo stretnutia žalobkyne a žalovaného vyplýva, že jej
boli ponúknuté iné priestory, a to nad rámec povinností žalovaného, túto ponuku však neakceptovala.



Vyjadrenie žalovaného, že po uplynutí výpovednej lehoty budú priestory podrobené stavebným úpravám,
v dôsledku čoho dôjde k odpojeniu od elektrických energií, súd nepovažoval za šikanózne vo vzťahu
k žalobkyni, nakoľko je vecou žalovaného, ako naloží ďalej s predmetnými nebytovými priestormi
po uplynutí výpovednej lehoty žalobkyne. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala
ani neosvedčila danosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia, potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, resp. obavy z ohrozenia exekúcie, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu zamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP a procesne plne úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v celom jeho rozsahu odvolanie
poukazujúc na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Dôvodila, že v danej veci
je kľúčová hrozba odpojenia prenajatého nebytového priestoru od dodávky elektrickej energie, vznik
škody vo forme ušlého zisku a pretrvávanie protiprávneho stavu počas celého konania o žalobe. Spolu
s odpojením elektrickej energie je tiež vysoko aktuálna hrozba odpojenia vody a dodávka tepla. Keďže
táto hrozba je reálna, je na mieste potreba neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že z etického
kódexu ŽSR vyplýva, že etický kódex predstavuje súhrn etických princípov, noriem a požiadaviek, ktoré
sú záväzné pre členov orgánov ŽSR, zamestnancov ŽSR a ŽSR vyvinú úsilie, aby nimi boli zaviazané
aj všetky osoby, ktoré plnia úlohy pre ŽSR bez ohľadu na právny vzťah k ŽSR. ŽSR znamená Železnice
Slovenskej republiky, ktoré majú v správe majetok Slovenskej republiky, nie Železničná spoločnosť,
ktorá sa zaoberá prepravou cestujúcich. Kontext Etického kódexu sa v tomto prípade nevzťahuje na
cestujúcich, no priamo na samotnú správu majetku Slovenskej republiky. V zmysle Etického kódexu sa
ŽSR zaväzujú vo všetkých právnych vzťahoch vo vnútri ŽSR, ako aj vo vzťahoch s externým prostredím,
konať v súlade s právnymi predpismi, dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a
zaväzujú zároveň týmto Etickým kódexom všetkých zamestnancov. ŽSR vyjadrujú nulovú toleranciu voči
trestnoprávnemu konaniu zamestnancov, voči porušovaniu akýchkoľvek právnych predpisov a etických
noriem. Je jednoznačným záujmom ŽSR nepodieľať sa v žiadnom prípade na trestnoprávnom konaní
a nespôsobovať inému majetkovú alebo nemajetkovú ujmu. ŽSR sa snažia o budovanie korektných
vzťahov so subjektmi verejnej správy, svojimi dodávateľmi a zákazníkmi ako aj ostatnými právnickými a
fyzickými osobami plnením všetkých povinností, ktoré im z príslušných právnych predpisov, alebo zmlúv
vyplývajú. Tieto vzťahy musia byť v súlade so zákonom a morálkou. Pri ich uskutočňovaní nesmie dôjsť
ani k náznaku nelegálneho alebo neetického správania. K zákazníkom sú ŽSR povinné pristupovať
profesionálne, čestne a poskytovať im včasné pravdivé presné a zrozumiteľné informácie o svojich
službách. Je neprípustné zneužitie nevedomosti a nedostatku informácii zákazníka. Súd vyhodnotil
Etický kódex ŽSR bez právneho významu, s čím však žalobkyňa nesúhlasí. Súd si neuvedomil, že
v dôsledku odpojenia energií žalovaným po 31.10.2022 končí spor, pretože bez dodávky energií v
prenajatých priestoroch žalobkyňa nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Po prerušení dodávok
bude donútená vypratať prenajaté priestory a ukončiť nájom, aby neplatila nájomné za priestory, ktoré
nemôže využívať. Tým končí zároveň aj právne riešenie a súd uprednostnil silové riešenie, v rámci
ktorého vyhráva ten, kto má možnosti a moc. Súdy by mali v danom prípade chrániť a presadzovať,
aby spory medzi dotknutými stranami boli riešené na základe platného práva a nie na základe hrubej
sily a možnosti. Žalobkyňa je toho názoru, že Etický kódex ŽSR je významný dokument, ktorý rámcuje
správanie sa ŽSR a ich zamestnancov k tretím subjektom a zvyšuje „latku náročnosti“ na správanie sa
ŽSR. Akonáhle ŽSR alebo ich zamestnanci prekročia rámec Etického kódexu, dopúšťajú sa konania,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ako to má na mysli § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ. Najvyšší súd SR
definoval dobré mravy ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným,
v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám (R 5/2009). Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
platí, že výkonom práva (o.i.) nesmie [...] dôjsť k zneužitiu práva alebo k jeho šikanóznemu výkonu,
a zároveň výkon práva nesmie byť uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 MCdo 1/2011 „absencia dobromyseľnosti pri právnom úkone [...],
ktorým boli porušené práva tretej osoby, má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).“ Žalobkyňa skutočne nevedela, že jej v
reálnom čase chce dať ŽSR výpoveď z nájmu viacerým nájomníkom, ktorí sa nachádzajú v jednej
časti budovy ŽSR (železničnej stanice) za účelom opätovného prenájmu jednému alebo viacerým
novým nájomníkom. Naopak, zo spôsobu hospodárenia ŽSR za posledných 8 rokov (odkedy bola
otvorená novo zrekonštruovaná budova stanice) bola presvedčená, že zamestnancom Správy majetku
ŽSR vôbec nezáleží na spôsobe ekonomického využívania staničných priestorov v Trnave. Napríklad



vedľa jej priestorov (zľava aj sprava) sa schádzajú pomerne veľké priestory, ktoré neboli prenajaté
už celé roky, niektoré až 8 rokov. Žalobkyňa viac krát žiadala Správu majetku ŽSR o prenájom
niektorého z týchto roky prázdnych väčších priestorov, ale zo strany ŽSR vždy dostala zamietavú
odpoveď. To, že nakoniec začala so zmenou zariadenia a priestorov svojej prevádzky, bol následok
prispôsobenia sa situácii a nikam nesmerujúcej komunikácii so ŽSR. Žalobkyňa je presvedčená, že
v rámci normálnej ľudskej komunikácie, dobrých mravov a etického kódexu jej zamestnanci Správy
majetku ŽSR mali dať vedieť čo plánujú robiť s veľkou časťou nebytových priestorov, že jej k tomuto účelu
dajú výpoveď z nájmu k nejakému konkrétnemu termínu, aby zbytočne neinvestovala do rekonštrukcie
a zveľaďovania nebytových priestorov. Zároveň je presvedčená, že bolo povinnosťou pracovníkov ŽSR
po tom, čo zistili v rámci konania zodpovedného hospodára, že v prenajatých priestoroch na 5 mesiacov
uzavrela prevádzku, nevykonávala podnikateľskú činnosť, zariadenie a priestory rekonštruovala, aby
ju upozornili, že s ňou už nepočítajú, že jej dajú výpoveď z nájmu a zabránili tak investíciám do
rekonštrukcie prenajatých priestorov a úplne zbytočnému prerušeniu podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa
nesúhlasí s názorom súdu, že nijak nekonkretizovala a ani nepreukázala zhodnotenie prenajatých
priestorov. Predložila faktúru za práce, ktoré boli vykonané do doručenia výpovede s tým, že po doručení
výpovede prerušila rekonštrukciu prenajatých priestorov. Keby jej nebola daná výpoveď z nájmu,
rekonštrukčné práce by boli pokračovali v zázemí prevádzky a po ich skončení ešte v roku 2022 by boli
následne vyfakturované. Položky na faktúre sú z obdobia 1.1.2022 - 31.5.2022 kedy bola prevádzka
uzavretá. Nie z obdobia po doručení výpovede. Žalobkyňa v priestoroch stanice prevádzkuje fotoateliér,
kopírovacie, tlačové služby, papiernictvo a v neposlednom rade aj poradenstvo. Žalobkyňa dostala od
žalovaného ponuku iných priestorov až po tom, ako sa ohradila voči výpovedi z nájmu. Tieto priestory
jej boli ponúknuté vyslovene účelovo, pretože sa jedná o priestor s rozlohou predajne 18,36 m2, spolu
so zázemím 26,2 m2. Pre porovnanie 46,41 m2 má stávajúci priestor a je už roky nepostačujúci, preto
začala rekonštrukcia, zmena marketingu, sortimentu, a kompletne brandu firmy z Foto a Copy na Fotofis.
Zamestnanci Správy majetku vedeli, že tento priestor je pre žalobkyňu malý, že sa jej tam nezmestí
všetko zariadenie a stroje, dokonca ani keby ho veľmi zmenšila. Vopred vedeli, že túto ponuku odmietne,
hlavne po tom, čo jej odmietli dať do prenájmu väčšie priestory. Povedali, že tam má predávať chlebíčky.
Veľa žiadostí o väčší priestor bolo s negatívnym výsledkom komunikovaných telefonicky ale existuje
aj e-mailová komunikácia, podľa ktorej žiadala väčšie priestory no bola odmietnutá a priestory naďalej
ostali roky prázdne. Táto prevádzka Fotoateliéru je po rebrandingu jediná v Trnave, kde sa robia kvalitné
fotografie na doklady, polygrafické výrobky a má zároveň bezbariérový prístup ktorý využívajú aj ľudia so
ZŤP pri vybavovaní preukazov, dôchodcovia, študenti a to veľmi ohľaduplne k požiadavkám zákazníka
vďaka osobitnému prístupu a prítomnosti žalobkyne alebo jej manžela na prevádzke. Žalobkyňa je toho
názoru, že preukázala všetky rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia
(výpoveď z nájmu, reálna hrozba vypnutia dodávok energií po 31.10.2022, správanie sa zamestnancov
ŽSR voči nej, nedostatočná informovanosť a šikanózne správanie). Zároveň poukázala na nesprávne
rozhodnutie súdu vo veci, ktoré nevytvára priestor pre právne riešenie veci, ale pre silové riešenie veci a
nezabezpečuje jej primeranú ochranu. Preto žiada, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak,
že jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

9. Opravným uznesením č. k. 60Cb/95/2022-43 zo dňa 29.11.2022 súd prvej inštancie v súlade s ust.
§ 224 CSP opravil výrok 2. napadnutého uznesenia tak, že tento správne znie: „Žalobkyňa je povinná
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.“
V uvedenej súvislosti opravil tiež odôvodnenie napadnutého uznesenia.

10. Opravným uznesením č. k. 60Cb/95/2022-54 zo dňa 18.1.2023 opravil súd prvej inštancie záhlavie
opravného uznesenia č. k. 60Cb/95/2022-43 zo dňa 29.11.2022 tak, že správne znie: „Jana Liptáková,
IČO: 47 430 397, s miestom podnikania: Botanická 5812/2, 917 08 Trnava.“

11. Opravným uznesením č. k. 60Cb/95/2022-62 zo dňa 22.3.2023 opravil súd prvej inštancie záhlavie
napadnutého uznesenia č. k. 60Cb/95/2022-25 zo dňa 10.11.2022 tak, že správne znie: „Jana Liptáková,
IČO: 47 430 397, s miestom podnikania: Botanická 5812/2, 917 08 Trnava.“

12. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, umožnil žalovanému v súlade s ust. § 329 ods. 1 veta druhá CSP,
sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť.



13. K odvolaniu žalobkyne, podal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobkyňou
opísané skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní nepovažuje za
také, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným
a nestotožňuje sa s argumentáciou žalobkyne o neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Žalovaný
považuje výpoveď doručenú žalobkyni za platný právny úkon, keďže žalovaný postupoval v súlade s
Čl. V ods. 1 písm. bl) nájomnej zmluvy, ktoré sa zhoduje so znením § 10 zákona č. 116/1990 Zb. o
nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. V prípade, ak by aj nájomná
zmluva neobsahovala ustanovenie o možnosti vypovedať zmluvu, žalovaný ako prenajímateľ by bol
oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu bez uvedenia dôvodu v súlade s § 10 zákona o nájme a
podnájme nebytových priestorov s 3-mesačnou výpovednou lehotou stanovenou v § 12 predmetného
zákona, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalovaný
dodržal zmluvné podmienky, resp. zákonné podmienky pre uskutočnenie právneho úkonu výpovede
nájomnej zmluvy, ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov, ako aj písomnú formu výpovede.
Preto je takýto právny úkon žalovaného potrebné považovať za platný, s čím nemôže byt' spojené
poskytnutie ochrany žalobkyni v podobe nariadenia neodkladného opatrenia v jej prospech. Je to práve
žalovaný, ktorého práva sú zo strany žalobkyne porušované, keďže žalobkyňa aj naďalej po uplynutí
výpovednej lehoty dňa 31.10.2022 užíva nebytové priestory bez akéhokoľvek platného právneho titulu
a tieto odmieta vypratať a protokolárne ich odovzdať žalovanému. Voči neoprávnenému užívaniu
nebytových priestorov sa žalovaný bráni tým, že doručil dňa 2.12.2022 na Okresný súd Trnava žalobu o
vypratanie nebytových priestorov, o ktorej súd rozhoduje v sporovom konaní so sp. zn. 23Cb/67/2022.
Žalovaný využil zákonom dostupné prostriedky, ako sa brániť voči neoprávnenému užívaniu nebytových
priestorov zo strany žalobkyne, a preto jej tvrdenia o nemorálnom a hrubom nátlaku zo strany
žalovaného sú absurdné. Žalobkyňa ďalej vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ako aj v odvolaní, argumentuje porušením etického kódexu ŽSR žalovaným, čo podľa názoru žalobkyne
spôsobuje neplatnosť výpovede. Žalovaný k tomu uvádza, že etický kódex ŽSR je interným predpisom
žalovaného, ktorý vnútorne usmerňuje jeho zamestnancov a nepredstavuje právny akt, ktorý by bol
všeobecne záväzný a mohol by zapríčiniť neplatnosť výpovede. Žalovaný ako prenajímateľ bol v súlade
s dohodnutými ustanoveniami nájomnej zmluvy, resp. v zmysle zákona o nájme a podnájme nebytových
priestorov, oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu bez uvedenia dôvodu, čo znamená, že nebol povinný
žalobkyni ozrejmovať, či existuje nejaký dôvod na vypovedanie nájomnej zmluvy, nebol povinný jej
predom oznámiť svoj zámer nájomnú zmluvu vypovedať, ani nebol povinný žalobkyni oznámiť, ako
plánuje ďalej v budúcnosti nebytové priestory užívať. Preto neobstoja argumenty žalobkyne, že bol
žalovaný v zmysle etického kódexu ŽSR povinný poskytovať žalobkyni včasné, pravdivé, presné
a zrozumiteľné informácie. Etický kódex ŽSR nemožno považovať za všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý na dôvažok všetkého nedisponuje väčšou právnou silou ako zákon o nájme a podnájme
nebytových priestorov. Práve trojmesačná výpovedná lehota predstavuje obdobie, počas ktorého má
zmluvná strana čas sa s výpoveďou nájomnej zmluvy vysporiadať, nájsť si nové priestory, prípadne
zvážiť iné možnosti ako pokračovať vo svojej podnikateľskej činnosti a vypratať nebytové priestory,
nájom ktorých bol predmetom vypovedanej nájomnej zmluvy. Žalobkyňa si z nepochopiteľného dôvodu
nárokuje užívanie nebytových priestorov žalovaného, pričom si neuvedomuje, že nájomnú zmluvu
uzatvorila na dobu neurčitú, s čím je kedykoľvek spojené riziko vypovedania nájomnej zmluvy bez udania
dôvodu. Uvedené predstavuje podnikateľské riziko žalobkyne, s ktorým musela byt' uzrozumená, a ktoré
musí znášať sama, pričom uvedené nemôže byť na ťarchu žalovaného len z dôvodu, že sa žalobkyňa
cíti byť vypovedaním nájomnej zmluvy zo strany žalovaného ukrivdená. Žalobkyňa poukázala aj na
ustanovenie etického kódexu ŽSR, v zmysle ktorého je záujmom ŽSR nespôsobovať inému majetkovú
alebo nemajetkovú ujmu. Žalovaný si nie je vedomý, že by svojim doterajším konaním, ktoré bolo v
súlade s nájomnou zmluvou a všeobecne záväznými právnymi predpismi, spôsobil žalobkyni akúkoľvek
majetkovú či nemajetkovú ujmu. Potrebu nariadiť neodkladné opatrenie žalobkyňa dôvodí vykonaním
rekonštrukcie nebytových priestorov v jej réžii a na jej náklady. Žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobkyne
ohľadne rekonštrukcie nebytových priestorov žalovaného je značne zavádzajúce, keďže úpravy ktoré
žalobkyňa vykonala, sa žiadnym spôsobom nedotkli stavebných konštrukcií predmetných nebytových
priestorov a tieto úpravy sa týkajú výlučne majetku vo vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa žiadnym
spôsobom nezasahovala do nebytových priestorov žalovaného, ani nenavýšila hodnotu nebytových
priestorov, ale len zamenila nábytok vo svojom vlastníctve za novší nábytok, zamenila názov prevádzky
z FOTO & COPY na Fotofis, prípadne vymenila iné vybavenie, ktoré jej slúži na podnikanie. Žalobkyňa
v doterajšom konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že uvedené úpravy vykonala skutočne pred
doručením výpovede nájomnej zmluvy od 1.1.2022 - 31.5.2022 ako uvádza vo svojom odvolaní, keďže
v zmysle doloženej faktúry č. 10220009 bola faktúra vystavená a tovar dodaný dňa 30.9.2022, t.j.



až po doručení výpovede nájomnej zmluvy. Taktiež žalobkyňa nepreukázala ani údajnú dĺžku trvania
úprav 5 mesiacov, ani ušlý zisk vo výške 15.000,- eur. Z doloženej fotodokumentácie je zrejmé,
že výmena nábytku v jej prevádzke nemohla zapríčiniť jej uzavretie na absolútne neprimeraných 5
mesiacov, ale maximálne na jeden týždeň. Žalovaný považuje predmetnú úpravu prevádzky žalobkyne
bez právneho významu pre konanie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže
predmetné úpravy nemohli mat' za následok nemožnosť vypovedania nájomnej zmluvy zo strany
žalovaného a nemôžu ani spôsobiť neplatnosť výpovede nájomnej zmluvy. Žalobkyňa v doterajšom
konaní nepreukázala, že by žalovanému oznámila zámer uskutočniť úpravy svojej prevádzky, ani sa
u žalovaného nikdy neinformovala, aké sú plány žalovaného do budúcnosti ohľadne nakladania s
prenajatými nebytovými priestormi a či sa žalobkyni oplatí investovať do svojej prevádzky a meniť jej
vzhľad. Ak by aj žalobkyňa vykonala úpravy pred doručením výpovede, čo však v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a v odvolaní nepreukázala, mala si byt' vedomá, že nájomnú zmluvu má
uzatvorenú na dobu neurčitú a mala zvážiť všetky riziká. tj. aj možnosť, že jej môže byť kedykoľvek
ukončená nájomná zmluva výpoveďou zo strany žalovaného bez udania dôvodu. Žalobkyňa zavádza,
keď nábytok a zariadenie z fotodokumentácie označuje za špecifické, ktoré nemožno použiť pre iné
účely mimo prevádzky v prenajatých priestoroch. Vybavenie žalobkyne je použiteľné v ktoromkoľvek
nebytovom priestore obdobných aj väčších rozmerov, väčšina z vybavenia žalobkyne dokonca aj na
iné účely ako za účelom fotoslužieb, keďže sa jedná prevažne o nábytok. Pokiaľ žalobkyňa uvádza,
že vypovedanie nájomnej zmluvy žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi a pri výpovedi nájomnej
zmluvy absentovala dobromyseľnosť žalovaného, žalovaný poukazuje na to, že pri vypovedaní nájomnej
zmluvy postupoval v súlade s dohodnutými ustanoveniami nájomnej zmluvy, resp. v zmysle zákona
o nájme a podnájme nebytových priestorov, takže v žiadnom prípade nemohlo zo strany žalovaného
dôjsť k šikanóznemu výkonu práva, k jeho zneužitiu, ani k jeho uplatneniu v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobkyňa ani len neoznámila žalovanému, že vykonala vo svojej prevádzke úpravy, pričom je logické,
že vzhľadom na obrovský rozsah spravovaného nehnuteľného majetku po celom území Slovenskej
republiky nemožno dôvodne a spravodlivo od žalovaného požadovať, aby mal prehľad a vedomosť o
každom prenajatom nebytovom priestore a o činnostiach, ktoré nájomcovia v nebytových priestoroch
vykonávajú, o ich vybavení a zariadeniach, podnikateľských zámeroch a pod. Aj keby mal žalovaný o
úpravách zo strany žalobkyne vedomosť, nie je možné považovať konanie žalovaného za v rozpore s
dobrými mravmi, ak postupuje v súlade so zákonom, resp. so zmluvnými ustanoveniami, ktorých tvorba
je v dispozícii zmluvných strán a s ktorými žalobkyňa podpisom zmluvy odsúhlasila. Žalobkyňa mala
konať pred predmetnými úpravami obozretnejšie, mala oznámiť žalovanému záujem vykonať úpravy
vybavenia prevádzky a v prípade záujmu investovať do svojho vybavenia si mala vytvoriť podmienky,
ktoré by pre ňu predstavovali väčšiu právnu istotu, t. j. požiadať žalovaného o uzatvorenie novej nájomnej
zmluvy, resp. o uzatvorenie dodatku k jestvujúcej nájomnej zmluve, kde by sa doba nájmu zmenila na
dobu určitú a žalobkyňa by mala istotu, že v predmetnom nebytovom priestore môže určitú dobu zotrvať
bez rizika výpovede. V prípade nesúhlasu žalovaného s nájomnou zmluvou na dobu určitú, mala zvážiť
riziká, upustiť od úprav vybavenia svojej prevádzky a hľadať si vhodnejší nebytový priestor u iného
prenajímateľa, kde by si vytvorila vynovenú prevádzku a kde by jej bola poskytnutá zmluva na dobu
určitú. Žalobkyňa v doterajšom konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, že by mal žalovaný vedomosť
o úpravách, ktoré vo svojej prevádzke vykonala a nepreukázala ani to, že tieto úpravy vykonala ešte pred
doručením výpovede nájomnej zmluvy zo strany žalovaného. Žalobkyňa nesprávne spája s právnym
úkonom výpovede bez udania dôvodu dobromyseľnosť. Uvedený právny úkon umožňuje aj § 10 Zákona
o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zmysle judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6MCdo/1/2011 zo dňa 30.4.2012, ktorý uvádza žalobkyňa aj vo svojom odvolaní, „ absencia
dobromyseľnosti pri právnom úkone smerujúcom k nadobudnutia práv, ktorým boli porušené práva
tretej osoby, má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 39
Obč. zákonníka)." Žalobkyňa tu necitovala celú právnu vetu z predmetného judikátu a vynechala časť
textu „smerujúcom k nadobudnutiu práv". Žalovaný však právnym úkonom výpovede nájomnej zmluvy
žiadne práva nenadobudol. V uvedenom judikáte sa jedná o typický prípad nadobudnutia vlastníckeho
práva, keď nadobúdateľ nebol pri nadobudnutí vlastníckeho práva dobromyseľný. Ako príklad možno
uviesť aj dobromyseľnosť oprávneného držiteľa, ktorá je predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním. Preto nie je možné žalobkyňou uvedený judikát aplikovať na konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia. Právny poriadok Slovenskej republiky vyžaduje dobromyseľnosť práve pri
konaniach smerujúcich k nadobúdaniu práva. Príkladmo možno poukázať na § 130 v spojení s § 134
OZ, v zmysle ktorých je predpokladom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním dobromyseľnosť
oprávneného držiteľa. Taktiež v zmysle ustanovení § 135b, § 151 h ods. 3, § 458 ods. 2, § 486
Občianskeho zákonníka je dobromyseľnosť spojená výlučne s nadobudnutím určitých práv. Preto nie



je možné posudzovať dobromyseľnosť žalovaného pri právnom úkone výpovede bez udania dôvodu,
keďže výpoveďou nájomnej zmluvy žalovaný žiadne práva nenadobudol a žiadny právny predpis ani
dobromyseľnosť s právnym úkonom výpovede nespája. Závery žalobkyne o absencii dobromyseľnosti
žalovaného a porušení dobrých mravov žalovaným pri právnom úkone výpovede nájomnej zmluvy
považuje žalovaný za nesprávne aj z dôvodu, že ak by sa hypoteticky dobromyseľnosť žalovaného
vyžadovala a táto absentovala a žalovaný by konal v rozpore s dobrými mravmi, tak nie je možné určiť
časový okamih, kedy by bol žalovaný oprávnený vypovedať nájomnú zmluvu bez toho, aby konal v
rozpore s dobrými mravmi a aby bol vo svojom konaní dobromyseľný. V zmysle nesprávnych právnych
záverov žalobkyne by nebolo možné určiť presný časový okamih, kedy je po vykonaní úprav vybavenia
v jej prevádzke opäť možné vypovedať bez udania dôvodu nájomnú zmluvu zo strany žalovaného
ako prenajímateľa, resp. by žalovanému bolo vypovedanie nájomnej zmluvy absolútne znemožnené.
Žalovaný po celú dobu platnosti nájomnej zmluvy, ako aj po doručení výpovede sa správal voči žalobkyni
ústretovo a snažil sa jej v maximálnej miere vyhovieť, čo žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a v odvolaní zneužíva proti žalovanému. Žalovaný nebol povinný uskutočňovať
rokovania so žalobkyňou a ponúkať jej akékoľvek náhradné nebytové priestory. Žalobkyňa doložila do
konania ako dôkaz záznam zo stretnutia zo dňa 28.9.2022, pričom žalovaný namieta hodnovernosť
a použitie uvedeného dôkazu v konaní, keďže sa jedná o výlučne žalobkyňou vytvorenú listinu, v
ktorej absentuje vyjadrenie súhlasu oboch zúčastnených strán s jej znením vo forme podpisu. Žalobca
taktiež prikladá mailovú komunikáciu so zamestnancom žalovaného, ktorá je z obdobia roku 2021
a je pre konanie nepoužiteľná, keďže sa žalobkyňa dopytovala na možnosť prenajať ďalší nebytový
priestor a s nebytovými priestormi v zmysle vypovedanej nájomnej zmluvy absolútne nesúvisí (v tom
čase žalobca disponoval platnou nájomnou zmluvou). V predmetnej mailovej komunikácii žalovaný len
zdvorilo upovedomil žalobkyňu, že nedisponuje nebytovým priestorom, ktorý by jej mohol prenajať.
Na prenájom nebytových priestorov nie je právny nárok. Žalobca tiež používa zavádzajúce vyjadrenia,
keď svoju prevádzku vykresľuje ako jedinú v Trnave s kvalitnými službami a bezbariérovým prístupom.
Tvrdenia o jedinečnosti prevádzky považuje žalovaný za neprimerané, keďže sa v Trnave ako krajskom
meste nachádza mnoho ďalších prevádzok, ktoré poskytujú rovnaké služby ako žalobkyňa a majú taktiež
zabezpečený bezbariérový prístup. Vzhľadom na všetky uvedené argumenty žalovaný navrhoval, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné
priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a
argumenty žalobkyne predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané
skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia
neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami
alebo právami a písm. d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej



úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí
navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

20. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne
upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osobitnej povahe tohto procesného
inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho
nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne
nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

21. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

22. V danom prípade sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd
uložil žalovanému jednak zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobkyňu na riadnom
užívaní prenajatých nebytových priestorov, najmä ju neodpojiť od dodávok energií, ako aj uložiť mu zákaz
nakladať s právami k predmetným nebytovým priestorom tak, že by znemožnil žalobkyni ich užívanie,
dôvodiac, že výpoveď z nájmu predmetných nebytových priestorov, ktorú dal žalovaný žalobkyni je
absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ.

23. Odvolací súd po preskúmaní podanej žaloby ako aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
ich príloh, napadnutého uznesenia, ako i podaného odvolania a jeho príloh a po oboznámení sa
s vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade vecne
správne, keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Odvolací súd sa
plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa predovšetkým v tomto štádiu konania
neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má požadovaným neodkladným opatrením
poskytnúť právna ochrana.

24. Procesné zabezpečenie (formou neodkladného opatrenia), má vždy nevyhnutne vzťah ku
konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo
neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho
podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností uznesením súdu,
a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne
osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Bez osvedčenia dôvodnosti
chráneného nároku, neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný
skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku podľa aktuálneho stavu konania.

25. Osvedčené skutočnosti pritom musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Pri osvedčení dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci
samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Zjavne nedôvodnému nároku totiž
nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, pričom dôvodnosť nároku vo veci samej by mal



byť navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie, než samotnú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán, alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

26. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na
základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku, môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera
pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej
zamietnutia.

27. Odvolací súd má za to, že žalobkyňa svojimi skutkovými tvrdeniami relevantne neosvedčila
existenciu svojho nároku na ochranu užívacieho práva k daným nehnuteľnostiam vo forme trvania
predmetnej nájomnej zmluvy. Podstatným v predmetnej právnej veci je, že nájomná zmluva bola
medzi žalobkyňou ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom uzavretá na dobu neurčitú, pričom
v zmysle čl. V bod 1 písm. b1) bolo možné nájomnú zmluvu vypovedať písomnou výpoveďou bez
udania dôvodu s tým, výpovedná lehota bola trojmesačná a začala plynúť prvým dňom kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede. Uvedené zmluvné ustanovenie pritom plne
korešponduje so znením ustanovení § 10 a § 12 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových
priestorov. Žalovaný ako správca predmetného nehnuteľného majetku štátu, je oprávnený s danými
nebytovými priestormi disponovať. Výpoveď nájmu uplatnil voči žalobkyni realizujúc toto dispozičné
oprávnenie v súlade uzatvorenou nájomnou zmluvou a aj so zákonom. Výpovedná lehota troch
mesiacov je podľa súdu dostatočná, aby si podnikateľ našiel iné vhodné priestory na realizáciu svojej
podnikateľskej činnosti. V uvedenom odvolací súd nenachádza rozpor s dobrými mravmi, nakoľko ide
o výkon práva prenajímateľa plne v súlade so zákonom a zmluvou, pričom správne podotkol žalovaný
to, že žalobkyňa musela s možnosťou výpovede z nájmu vzhľadom na uzatvorenie zmluvy na dobu
neurčitú, rátať. Tvrdenú skutočnosť, že prenajaté nebytové priestory rekonštruovala, preukazovala
žalobkyňa iba faktúrou za výrobu a montáž stolárskych výrobkov, s uvedeným dátumom dodania
tovaru ku dňu 30.9.2022. Podnikateľ je v zásade povinný vystaviť faktúru ku dňu poskytnutia služby,
resp. dodania tovaru, čo je však v rozpore s tvrdením žalobkyne, že rekonštrukcia mala byť vykonaná
v období od 1.1.2022 do 31.5.2022, t. j. pred zaslaním výpovede z nájmu zo dňa 14.7.2022. Žalobkyňa
však nevysvetlila, prečo bola faktúra za stolárske výrobky vystavená až dňa 30.9.2022, čo by v tom
prípade bolo v rozpore s § 10 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, preto je jej tvrdenie o vykonávaní
rekonštrukcie počas piatich mesiacov od 1.1.2022 do 31.5.2022 nepreukázané a je skôr pravdepodobné,
že rekonštrukcia prebiehala najmä v období pred vystavením faktúry dňa 30.9.2022, čo je však až po
doručení výpovede z nájmu. Okrem zhotovenia daných stolárskych výrobkov, resp. zmeny reklamnej
tabule, žalobkyňa žiadnu inú rekonštrukciu priestorov žalovaného nielenže neosvedčila, ale ani netvrdila
(neopisovala). Z predložených fotografií prevádzky pred a po rekonštrukcii je zrejmé, že tieto výrobky sú
použiteľné aj v iných, veľkosťou zodpovedajúcich nebytových priestoroch, takže súd nemá osvedčené
ani to, že by konaním žalovaného mala žalobkyni vzniknúť vecná škoda. Pokiaľ ide o tvrdený ušlý zisk,
tu žalobkyňa dosiaľ neosvedčila dôvodnosť zatvorenia prevádzky pre potrebu jej rekonštrukcie na dobu
5 mesiacov, keď ani neuviedla, aké práce bolo potrebné po tak dlhú dobu v prevádzke vykonať.

28. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že výpoveďou z nájmu, porušil žalovaný svoj etický kódex, túto
obranu žalobkyne považuje odvolací súd za irelevantnú, nakoľko realizáciu zmluvného, resp. zákonného
oprávnenia žalovaného pri hospodárení s majetkom štátu, nie je možné považovať za porušenie pravidiel
morálky a etiky. Žalovaný pri nakladaní s nehnuteľnosťami vo vlastníctve štátu sleduje tiež určitý
ekonomický účel. Naopak, žalobkyňa ako dlhoročná podnikateľka mala byť obozretná (§ 415 OZ) a pred
začatím rekonštrukcie prenajatých priestorov sa mala u žalobcu informovať, či môže predpokladať ďalšie
dlhodobé trvanie nájmu, alebo požiadať o uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu určitú tak, aby sa jej
rekonštrukcia priestorov oplatila. Druh podnikateľskej činnosti žalobkyne je pritom taký, že jej nebráni
realizovať ju aj v iných priestoroch, ako v priestoroch žalovaného, pričom možnosť výpovede z nájmu
prenajatých priestorov v ktorých podnikateľ realizuje svoju podnikateľskú činnosť, je súčasťou jeho
podnikateľského rizika.

29. Na základe uvedeného sa odvolaciemu súdu v tomto štádiu konania javí, že miera pravdepodobnosti
vyhovenia žalobe žalobkyne je oveľa menšia, ako pravdepodobnosť jej zamietnutia. Už len na okraj
súd uvádza, že petit žaloby navyše ani nie je v súlade s ust. § 137 CSP, keď žaloba o určení právnej



skutočnosti, akou je i žaloba žalobkyne na určenie neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru,
je v zmysle § 137 písm. d) CSP možná iba v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo však
zákon č. 116/1990 Zb. neupravuje, preto ani požadovaný petit nie je aktuálne prípustný.

30. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
keď návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom 1. zamietol, preto odvolací súd
napadnuté uznesenie v spojení s jeho opravnými uzneseniami vo výroku 1. ako vecne správne podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1
CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť. V súlade s uvedeným
odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil v rozhodnutí súdu prvej inštancie nadbytočný
výrok 2. o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko o trovách konania vzniknutých
v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj odvolacích) sa bude rozhodovať
v konečnom rozhodnutí.

32. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

- 2 -
31Cob/27/2023
31Cob/27/2023-
2122206505
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).