Železnice Slovenskej republiky


Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-32C/25/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202100
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1223202100.1

Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: F.. S. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. H. XA, W., proti
žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Bratislava II
dňa 15.05.2023 sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť na úseku dvojkoľajovej elektrifikovanej železničnej trate W. A. P. - W. F., neďaleko
Ž. W. Ú. na Ž. XX,XXX - XX,XXX (železničný kilometer, pozn. súdu) v úseku ulice H., upraviť s okamžitou
platnosťou v tabuľkách traťových pomerov najvyššiu dovolenú rýchlosť prejazdu nákladných vlakov na
trati v oboch smeroch na rýchlosť 10-15 km/hod, až do skutočného vyriešenia problému vplyvu imisií
hluku z prevádzky železničnej dráhy v tejto lokalite, pre účely zabezpečenia účinnosti zákona č. 355/2007
Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a zabezpečenia ochrany zdravia pred hlukom,
infrazvukom a vibráciami, a to splnením prípustných hodnôt určujúcich veličiny hluku vo vonkajšom
prostredí určených vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že v dôsledku hluku zo
železničnej dopravy v lokalite H. X/A, W. (t. j. v mieste rodinného domu žalobkyne) bolo porušené jej
právo na pokojné a nerušené užívanie jej obydlia. Argumentovala tým, že počas prechodu nákladných
vlakov sa na terase jej rodinného domu nie je možné dorozumieť prirodzenou rečou. Ďalej uviedla, že
najväčšia frekvencia prejazdu nákladných vlakov je v nočných hodinách (v čase nočného kľudu), čo
znemožňuje prirodzené vetranie obytných miestností otvorením okien. Tento problém eskaluje hlavne
v letných mesiacoch, keď je počas horúcich dní vetranie v noci jedinou možnosťou. Vysoká rýchlosť
prejazdu nákladných vlakov podľa žalobkyne výrazne znásobuje prerušovaný hluk vytváraný samotnými
prejazdmi, brzdením, ale aj trúbením a ostatnými sprievodnými zdrojmi hluku. Najnebezpečnejším
prejavom hluku pri vysokej rýchlosti prejazdu nákladných vlakov je pritom podľa žalobkyne jeho
impulzívnosť a neočakávanosť. Okrem toho žalobkyňa podotkla, že sú všeobecne známe a dostupné
štúdie, ktoré jasne preukazujú negatívne účinky hluku na zdravie človeka už pri úrovni 60 dB. Protokol o
meraní č. XXX-ZA-XXXX pritom zaznamenal špičky hluku v okolí obydlia žalobkyne na úrovni až 90 dB.
Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že na základe jej podnetu a žiadosti o vybudovanie
protihlukovej steny zo dňa 03.10.2018, jej bolo dňa 24.10.2018 zaslané z Ministerstva dopravy a
výstavby SR, Útvaru vedúceho hygienika rezortu, oznámenie o zahájení výkonu štátneho zdravotného



dozoru vo veci hluku zo železničnej dopravy v lokalite rodinného domu žalobkyne (H. X/A, W.). Dňa
02.04.2019 bol Výskumným a vývojovým ústavom železníc, Skúšobné laboratórium WÚŽ, vyhotovený
protokol o meraní č. XXX-ZA-XXXX, ktorého predmetom bolo meranie a objektivizácia hluku v životnom
prostredí v okolí rodinného domu žalobkyne. Uvedený protokol potvrdil prekročenie prípustných hodnôt
(dB) pre hluk z dopravy - železničné dráhy v priestoroch pred oknami obytných miestností a rodinných
domov na ulici H., W.. Keďže Generálne riaditeľstvo Železníc SR listom zo dňa 07.11.2018 žalobkyni
na jej žiadosť o vybudovanie protihlukovej steny uviedlo, že skutočné vyriešenie problému nie je v
blízkej budúcnosti reálne, žalobkyňa podnetom zo dňa 09.07.2019 navrhla mimo iných opatrení, ktoré
pozorovaním zistila, obmedzenie rýchlosti prejazdu nákladných vlakov v sledovanom úseku železničnej
trate na rýchlosť 10-15 km/hod. Podotkla, že podľa vyjadrenia Generálneho riaditeľstva Železníc
SR zo dňa 04.07.2022 je na dotyčnom úseku železničnej trate (žkm XX,XXX - XX,XXX) povolená
maximálna rýchlosť prejazdu nákladných vlakov (tabuľky traťových pomerov) až 80 km/hod. Vyššia
rýchlosť prejazdu nákladných vlakov úmerne zvyšuje výšku hladiny akustického tlaku. O výsledkoch
merania hluku z daného protokolu má Ministerstvo dopravy a výstavby SR, Útvar vedúceho hygienika
rezortu podľa žalobkyne informácie už štyri roky, a aj napriek tomu neuviedol do praxe žiadne praktické
opatrenia pre zníženie imisií hluku z prevádzky železničnej dráhy v danej lokalite. Zníženie rýchlosti
prejazdu nákladných vlakov by pritom podľa žalobkyne výrazne pomohlo riešiť tento problém.

4. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listiny: žiadosť o
vybudovanie protihlukovej steny zo dňa 03.10.2018, oznámenie Ministerstva dopravy a výstavby SR
zo dňa 24.10.2018 o zahájení výkonu štátneho zdravotného dozoru a žiadosť o písomný súhlas na
poskytnutie osobných údajov pre potreby výkonu ŠZD, vyjadrenie Generálneho riaditeľstva Železníc SR
zo dňa 07.11.2018 k vybudovaniu protihlukovej steny, podnet žalobkyne zo dňa 09.07.2019 adresovaný
Ministerstvu dopravy a výstavby SR, sťažnosť žalobkyne zo dňa 11.08.2020 adresovaná Ministerstvu
dopravy a výstavby SR, oznámenie Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 18.08.2020, žiadosť
žalobkyne zo dňa 07.06.2021 o poskytnutie informácii, sprístupnenie informácií Ministerstvom dopravy
a výstavby SR zo dňa 22.06.2021, žiadosť žalobkyne zo dňa 08.07.2021 o poskytnutie informácii,
sprístupnenie informácií Ministerstvom dopravy a výstavby SR zo dňa 21.07.2021, protokol Výskumného
a vývojového ústavu ŽSR o meraní č. XXX-ZA-XXXX, žiadosť žalobkyne zo dňa 28.06.2022 o
poskytnutie informácii, odpoveď Generálneho riaditeľstva Železníc SR zo dňa 04.07.2022 k žiadosti o
informácie, sťažnosť žalobkyne zo dňa 10.03.2023 adresovaná Ministerstvu dopravy a výstavby SR.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením
možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi



stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

11. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

12. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu, ktorým
sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné. Vzhľadom
na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne
osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou
predložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné
formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy
pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť
tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;
nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,
proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno
s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

13. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.

14. V prejednávanej veci súd po zohľadnení obsahu spisu a pri rešpektovaní stavu existujúceho v čase
rozhodnutia súdu prvej inštancie (porovnaj § 217 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP a § 329 ods. 2
CSP) konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu, ako ani existenciu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Ide pritom o
základné zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 1 CSP, bez
splnenia ktorých nie je možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalobkyňou
navrhované neodkladné opatrenie je navyše podľa názoru súdu neproporcionálne, resp. zo skutočností
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v jeho prílohách nie je možné vyhodnotiť,
či ide o primerané obmedzenie žalovaného.



15. V posudzovanom prípade sa žalobkyňa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť na úseku dvojkoľajovej elektrifikovanej železničnej trate Bratislava A. P. - W. F. na Ž. XX,XXX
Y. XX,XXX v úseku ulice H. upraviť s okamžitou platnosťou v tabuľkách traťových pomerov najvyššiu
dovolenú rýchlosť prejazdu nákladných vlakov na trati v oboch smeroch na rýchlosť 10-15 km/hod. Podľa
protokolu o meraní č. XXX-ZA-XXXX je v súčasnosti na mieste merania povolená najvyššia traťová
rýchlosť 60 km/hod v oboch smeroch. Podľa odpovede žalovaného zo dňa 04.07.2022 je maximálna
povolená rýchlosť prejazdu nákladných vlakov nasledovná: žkm XX,XXX - XX O.; žkm XX,XXX - XX
O.. Konajúci súd v prvom rade konštatuje, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu
nároku, ktorému by mala byť nariadením neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana. Žalobkyňa síce
vo svojom návrhu uviedla, že adresa jej rodinného domu je H. X/A, W., toto svoje tvrdenie však žiadnym
spôsobom nevysvetlila a ani neosvedčila príslušnými listinnými dôkazmi. Žalobkyňa vo svojom návrhu
vôbec neuviedla, o ktorú konkrétnu nehnuteľnosť - stavbu ide (prinajmenšom uvedením súpisného čísla
stavby a katastrálneho územia) a aký je jej právny vzťah k tejto nehnuteľnosti (vlastnícky vzťah, nájomný
vzťah či iný užívací vzťah). Svoje tvrdenia ani žiadnym spôsobom neosvedčila (napr. predložením
listu vlastníctva, nájomnej zmluvy a pod.). Bez osvedčenia existencie (bezprostredne) ohrozeného
alebo porušeného subjektívneho práva alebo právom chráneného záujmu pritom nie je možné nariadiť
neodkladné opatrenie.

16. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je takisto potrebné uvedomiť
si, že účelom neodkladného opatrenia je poskytnúť rýchlu súdnu ochranu bezprostredne ohrozeným
subjektívnym právam a oprávneným záujmom navrhovateľa. Žalobkyňa však vo svojom návrhu žiadnym
spôsobom neosvedčila, že je v danom prípade nevyhnutné poskytnúť rýchlu súdnu ochranu jej
subjektívnym právam a oprávneným záujmom, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že ňou namietaný
hluk z nákladnej železničnej dopravy v lokalite H. X/A, W., trvá dlhodobo. Uvedené vyplýva nielen zo
skutočnosti, že predmetná železničná trať je v prevádzke desiatky rokov a od počiatku predstavovala
významné traťové prepojenie pre nákladnú prepravu tovaru z prístavu (a okolitých tovární) so stanicou
W. - A. P., ale aj z tvrdení samotnej žalobkyne, ktorá sa odstránenia (zníženia) hluku zo železničnej
dopravy v lokalite H. J.. Q. W. domáhala už v roku 2018 (pozri podnet a žiadosť žalobkyne o vybudovanie
protihlukovej steny zo dňa 03.10.2018 adresovaný žalovanému). Stav, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva,
tak podľa jej tvrdení a predložených listinných dôkazov (odhliadnuc od skutočnosti, že predmetné traťové
prepojenie slúži na nákladnú vlakovú prepravu tovaru desiatky rokov) trvá minimálne od roku 2018, ide
teda o dlhodobý stav, ktorého nápravy sa žalobkyňa na súde domáhala až po piatich rokoch od jeho
vzniku (príp. ešte neskôr). V tomto prípade tak nemožno hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne
ohrozeného subjektívneho práva alebo právom chráneného záujmu na strane žalobkyne, keďže v
ňom absentuje prvok neodkladnosti, naliehavosti a nevyhnutnosti. Podaný návrh tak nemôže za vyššie
opísaného skutkového stavu sledovať podstatu a účel inštitútu neodkladného opatrenia ako takého.

17. Konajúci súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v prejednávanej veci by malo rozhodnutie súdu,
ktorým by bolo nariadené neodkladné opatrenie v zmysle návrhu žalobkyne, povahu rozhodnutia vo veci
samej, keďže toto neodkladné opatrenie by konzumovalo vec samu - súd by už žalobkyni neukladal
povinnosť podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Išlo by tak
o trvalú úpravu vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným. V takýchto prípadoch musí súd posudzovať
splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia o to prísnejšie, keďže žalovanému nie
je zachovaná možnosť vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uviesť vlastné
skutkové tvrdenia a navrhnúť vykonanie dôkazov. Nie je teda dodržaná kontradiktórnosť konania ako
jedna zo základných zásad civilného procesu (porovnaj čl. 6 a čl. 9 CSP). To v spojení s absenciou prvku
neodkladnosti viedlo súd k záveru, že vzájomné sporné vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným by mali
byť vyriešené v "klasickom" kontradiktórnom konaní o žalobe, a nie v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

18. Súd nad rámec vyššie uvedeného taktiež poznamenáva, že za daného stavu nebolo možné ani
ustáliť, či je naplnený princíp proporcionality, t. j. či by právne účinky nariadeného neodkladného
opatrenia neobmedzili povinnú osobu (žalovaného) neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný
rozsah. Zníženie traťovej rýchlosti prejazdu nákladných vlakov na sledovanom úseku železničnej trate
z 80 km/hod (resp. zo 60 km/hod) na 10-15 km/hod môže mať negatívny dopad napríklad na spotrebu
paliva, ktorá je pri rozbehu vlaku (resp. vlakovej súpravy) vyššia, ako pri udržiavaní konštantnej rýchlosti.
Náklady za navýšenie spotreby paliva by sa potom mohli násobiť (zvyšovať) za každý prechádzajúci



vlak a každý deň takto obmedzeného prejazdu. Zníženie traťovej rýchlosti nákladných vlakov by mohlo
zasiahnuť aj do prepravného poriadku (grafikonu) iných nákladných vlakov a vlakov osobnej dopravy,
keďže nákladné vlaky by dorazili do cieľových staníc z dôvodu zníženia traťovej rýchlosti neskôr. Takéto
zmeny by v konečnom dôsledku mohli vyvolať potrebu úpravy prepravného poriadku nákladných vlakov
a vlakov osobnej dopravy. Princíp proporcionality by tak nebol zachovaný ani v jeho užšom ponímaní
vo vzťahu k žalovanému, ktorému by so znížením traťovej rýchlosti nákladných vlakov mohli vzniknúť
neprimerane zvýšené náklady, ako ani v jeho širšom ponímaní, kedy by zníženie rýchlosti, a tým aj
zníženie hluku, malo síce pozitívny dopad na žalobkyňu, ale v konečnom dôsledku by malo negatívny
dopad na cestujúcich, ktorí cez daný úsek využitím osobnej železničnej dopravy prechádzajú, resp. na
nákladných prepravcov, ktorí daný úsek takisto využívajú.
Z návrhu žalobkyne, ako ani z predložených listinných dôkazov pritom vôbec nie je zrejmé, prečo
žalobkyňa navrhuje až také razantné zníženie maximálnej rýchlosti prechádzajúcich nákladných vlakov
a prečo ho navrhuje na tak dlhom úseku železnice (úsek dlhý viac ako jeden kilometer). Z protokolu o
meraní č. XXX-ZA-XXXX zo dňa 02.04.2019 pritom vyplýva, že hodnoty hluku vo vnútornom prostredí
neboli vôbec prekročené a hodnoty hluku vo vonkajšom prostredí boli prekročené len mierne (prípustné
hodnoty - deň 60 dB, večer 60 dB a noc 55 dB; namerané hodnoty - deň 66,2 dB, večer 65,8 dB a noc 69,2
dB). Uvedené vedie k záveru, že aj menšie zníženie najvyššej povolenej rýchlosti by naplnilo žalobkyňou
sledovaný účel, avšak z návrhu a jeho príloh nie je vôbec možné ustáliť, aké zníženie najvyššej povolenej
rýchlosti a na akom dlhom úseku by bolo primerané (dostatočné).
Závery k posúdeniu otázky, či bol naplnený princíp proporcionality, by tak mohli byť s určitosťou
prijaté až po vykonaní rozsiahlejšieho dokazovania. Súd pritom podotýka, že pred rozhodnutím súdu
o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu
vyžadovanom v základnom konaní (v konaní o žalobe), pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie
pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu
neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 25/2019 z 25. júna 2019). Konajúci súd s ohľadom na
vyššie uvedené uzatvára, že vykonanie dokazovania v rozsahu, ktoré by bolo potrebné pre posúdenie
dodržania princípu proporcionality, presahuje rámec inštitútu neodkladného opatrenia a bolo by ho
možné vykonať len v konaní vo veci samej.

19. Keďže v prejednávanom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia,
súd v súlade s § 328 ods. 1 CSP návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalovaný mal v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mal
mať proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Keďže mu však žiadne trovy nevznikli,
súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.c

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.