3BPS s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/1650/2001
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6101894674
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6101894674.1

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so
sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, vo veci pobočky Rimavská Sobota,
so sídlom Francisciho 1912/11, 979 01 Rimavská Sobota, proti povinnému 3BPS s.r.o., naposledy so
sídlom Cesta na štadión 3, 974 00 Banská Bystrica, IČO: 31 618 316, o vymoženie pohľadávky vo
výške 5.356,67 Eur (161.375,- Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom, PhD., so sídlom exekútorského Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavska Sobota, pod spis.
zn. EX 760/2001, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
5.356,67 Eur (161.375,- Sk) s príslušenstvom, a to na základe exekučných titulov - výkazov nedoplatkov
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota č. 1113/97, č. 1113/97/a a č. 1113/97/b
zo dňa 03. 10. 1997.
2. Poverením č. 5601 027550 * zo dňa 18. 12. 2001 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Ing. Jána Gaspera, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 760/2001.
3. Dňa 01. 03. 2016 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti
povinného, nakoľko došlo k jeho zrušeniu bez likvidácie a následne k výmazu z obchodného registra.
Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 47,52 Eur.
4. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 26Cbr
41/2005-90 zo dňa 30. 10.2009, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 26. 11. 2009, bola
obchodná spoločnosť 3BPS s.r.o., so sídlom Cesta na štadión 3, IČO: 31 618 316 zrušená bez likvidácie.
Následne bol povinný dňa 11. 12. 2009 vymazaný z obchodného registra.
5. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné
konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, súd exekúciu
zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.
8. V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra
na základe rozhodnutia súdu o zrušení povinného bez likvidácie. Zániku povinného a jeho strate
spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný,
a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom (viď rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 M Cdo 11/2012).



9. Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré do
31. januára 2002 neboli upravené inými ustanoveniami § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Takouto
skutočnosťou je aj nemajetnosť povinného.
10. Keďže v danom prípade povinný zanikol a stratil spôsobilosť na právne úkony, čomu predchádzalo
jeho zrušenie bez likvidácie v dôsledku nemajetnosti, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
12. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, náklady podľa §
196 uhrádza povinný.
13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie.
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
14. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.
15. Keďže súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a teda ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí, vzhľadom na vyčíslenie zo strany súdneho exekútora, súd rozhodoval aj o trovách exekúcie.
16. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečných ustanoveniach zakotvuje, podľa ktorého zákona sa má postupovať v súvislosti s účinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Prechodné ustanovenie § 235 ods. 1 Exekučného poriadku rešpektuje
zásadu platnú v civilnom konaní, podľa ktorej konanie začaté do dňa vyhlásenia Exekučného poriadku
sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Naopak, ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku
je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1.
februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia
začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov účinných do 1. februára
2002.
17. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 vyplýva,
že trovy exekúcie má povinnosť exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203
Exekučného poriadku) bude mať túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bol povinný
vymazaný z obchodného registra v príčinnej súvislosti s jeho nemajetnosťou, nie je možné zaviazať
na náhradu trov exekúcie povinného. Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31. januára 2002 uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných
trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na
účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného
zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať
dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ustanovenia
§ 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002 má súd za to, že samotná
skutočnosť, že povinný bol vymazaný z obchodného registra v príčinnej súvislosti s jeho nemajetnosťou
a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie
povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné
subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. januára 2002, ktoré
vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Novela
Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom číslo 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ustanovenia §
203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto
ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1.
februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to,
že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť
nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41
CoE 340/2011/.
18. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky súdneho exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko,
ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu



trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t. j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
20. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01.
2009 peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v
súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike
a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to
v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod
na euro.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.