Základná škola s materskou školou, Riazanská 75, Bratislava


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sa/52/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200774
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200774.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu:
Základná škola s materskou školou, IČO: 317 688 73, Riazanská 75, 831 03 Bratislava, zastúpeného:
JUDr. Vladimír Ivančo, advokát so sídlom Hlavné námestie 5, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Štátna
školská inšpekcia, Staré grunty 52, 832 91 Bratislava, zastúpenému: Advokátska kancelária Mgr. Marek
BENEDIK, s.r.o., Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, o správnej žalobe proti inému zásahu
orgánu verejnej správy vo veci správy o výsledkoch školskej inšpekcie č. 1050/2017-2018 zo dňa 02.
februára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.05.2018 sa žalobca domáhal vydania nasledovného
uznesenia: „Žalovaný je povinný zrušiť povinnosť žalobcu prijať opatrenia týkajúce sa zabezpečenia
účasti žiakov piateho ročníka na celoslovenskom testovaní T5, ktorá vyplýva zo záverov školskej
inšpekcie, a ktorá bola žalobcovi uložená v Správe o výsledkoch školskej inšpekcie číslo
1050/2017-2018 zo dňa 02.02.2018. Žalovaný je povinný zdržať sa ukladania povinností žalobcovi
smerujúcich k tomu, aby sa zabránilo šíreniu „Výzvy na protest proti testovaniu 5,“ vyhotovenej
neformálnym združením občanov, vystupujúcim na sociálnej sieti Facebook pod názvom „Spoločenstvo
učiteľov a priateľov slovenčiny“ z 05.11.2017.“ Ďalej žalobca žiadal priznať nárok na náhradu trov
konania.

2. Žalobca žalobu právne odôvodnil článkom 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy SR, zákonom č. 596/2003
Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o štátnej správe v školstve“), ust. § 155 ods. 4, 5 zák.
č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (ďalej len Školský zákon), ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967,
Zákon o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). V skutkových dôvodoch uviedol, že na základe
poverenia č. 1050/2017-2018 zo dňa 23.01.2018 vykonal u neho žalovaný dňa 26.01.2018 tematickú
inšpekciu, predmetom ktorej bolo preskúmanie zabezpečenia účasti žiakov na Testovaní 5-2017 a dňa
02.02.2018 vypracoval správu o výsledkoch inšpekcie, ktorú mu predložil dňa 14.02.2018. Toho istého
dňa poskytol vyjadrenie k tejto správe pod č. 89/2018, v ktorej namietal viaceré pochybenia a chybné
zistenia inšpekcie. K vyjadreniu zaslal žalovaný v týždni od 05.03. do 09.03.2018, počas jarných
prázdnin, stanovisko, ktoré bolo uložené na pošte a ktoré si žalobca nevyzdvihol. Na základe správy
o inšpekcií navrhol hlavný školský inšpektor dňa 14.03.2018 odvolanie riaditeľa žalobcu, A.. M. A.,
A.., z funkcie riaditeľa žalobcu. Žalovaný aj napriek žiadosti riaditeľa zo dňa 29.03.2018, žalobcovi
nesprístupnil obsah správneho spisu, ten sa s obsahom stanoviska k vyjadreniu oboznámil len
prostredníctvom zriaďovateľa, Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Vykonanú inšpekciu považoval
za nezákonnú, pretože ňou bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko
v správe o inšpekcii žalovaný riaditeľovi žalobcu vytkol porušenie všeobecne záväzných právnych



a interných predpisov tým, že nekonal v intenciách povinností vyplývajúcich mu z funkcie riaditeľa
školy a nezabezpečil účasť žiakov piateho ročníka na T5-2017; zákonným zástupcom žiakov poskytol
prostredníctvom facebookovej a webovej stránky ZŠ a MŠ Riazanská 75, Bratislava, výzvu na protest
proti Testovaniu 5, ktorú vypracovalo Spoločenstvo učiteľov a priateľov slovenského jazyka a na jeho
podnet triedna učiteľka dňa 09.11.2017 poslala výzvu na protest proti Testovaniu 5 prostredníctvom
emailovej pošty, zákonným zástupcom žiakov 5.A triedy, zámerne nabádal zákonných zástupcov
žiakov a samotných žiakov, aby sa nezúčastnili T5-2017; zákonným zástupcom žiakov odporučil
uviesť nepravdivý dôvod neúčasti žiaka na testovaní, čo potvrdili vyjadrenia žiakov a ich odpovede v
anonymnom dotazníku.

3. Na základe uvedeného, inšpekcia žalobcovi uložila prijať do 30.03.2018 konkrétne opatrenia, týkajúce
sa zabezpečenia účasti žiakov 5. ročníka na celoslovenskom testovaní T5 a predložiť ich Školskému
inšpekčnému centru Bratislava, s uvedenými termínmi splnenia a menami zodpovedných zamestnancov.

4. Účelom výzvy, ktorú žalovaný považoval za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov,
pritom bolo oboznámenie širokej verejnosti s koncepčnými a systémovými chybami T5. Výzva žiadnym
spôsobom nenapĺňala obsahovú ani skutkovú podstatu, pre ktorú by jej šírenie mohlo byť obmedzené
zákonom a nenachádzalo sa v nej nič, čo by akýmkoľvek spôsobom obmedzovalo zákonných zástupcov
žiakov školy, slobodne sa rozhodnúť či a akým spôsobom budú na výzvu reagovať.

5. Tým, že žalovaný označil šírenie výzvy riaditeľom žalobcu za protizákonné a žalobcovi uložil povinnosť
prijať opatrenia, obmedzil slobodu prejavu riaditeľa žalobcu a jeho právo šíriť informácie. Žalobca
zdôraznil, že žalovaný nedisponuje takouto právomocou a s poukazom na článok 26 ods. 4 Ústavy SR
skonštatoval, že zákon môže obmedziť slobodu prejavu len v takých prípadoch, ak ide o opatrenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd, bezpečnosť štátu, verejného poriadku,
ochranu verejného zdravia a mravnosti.

6. Žalobca skonštatoval, že ak súd neuloží žalovanému povinnosť obnoviť stav pred inšpekciou a zrušiť
správu o inšpekcii, potvrdí nezákonnú právomoc žalovaného obmedzovať slobodu prejavu a právo na
šírenie informácií tretím osobám, ktoré môžu byť spájané prostredníctvom ich funkcie s kontrolovanými
subjektmi, čo je v priamom rozpore s Ústavou SR. Podotkol, že v prípade potvrdenia takéhoto stavu
judikatúrou súdu, by došlo k nepriamemu a nezákonnému obmedzeniu slobody prejavu a práva šíriť
informácie všetkých riaditeľov škôl v SR a akýkoľvek prejav či informácia, ktorá by bola v rozpore
s názorom žalovaného, by mohla viesť k uloženiu nezákonných a obmedzujúcich opatrení školám.
Zistenia uvedené v správe o inšpekcii považoval za nepravdivé, vychádzajúce z nedostatočne zisteného
skutkového stavu, nepreukázané, nezákonné, tendenčné a šikanózne, nereflektujúce tvrdenia riaditeľa
žalobcu, jeho pedagogických pracovníkov a zákonných zástupcov žiakov 5. ročníka žalobcu. Závery o
ich ovplyvňovaní v tom smere, aby sa ich deti nezúčastnili T5, vyplývajú len z anonymného dotazníka
pre žiakov 5. ročníka a z anonymného telefonátu zákonného zástupcu jedného žiaka. Mali tiež vyplynúť
z odpovedí žiakov na otázky v anonymnom dotazníku: 1./ prečo si sa nezúčastnil testovania žiakov 5.
ročníka; 2./ povedal ti niekto, že nemusíš v deň testovania prísť do školy; 3./ povedal niekto tvojím
rodičom, že sa nemusíš zúčastniť testovania? Žalovaný pritom vôbec nebral do úvahy rozumové
schopnosti detí, otázky boli tendenčné a navádzajúce na označenie riaditeľa školy ako osoby, ktorá
zmarila T5. Tiež dal do pozornosti, že odpovede v dotazníku mohli byť do značnej miery ovplyvnené
mediálnym výstupom riaditeľa žalobcu dňa 14.11.2017 v televízií Markíza, pričom reportáž bola natáčaná
priamo v priestoroch žalobcu, so zapojením mnohých žiakov do nej a redaktorka používala slová ako
bojkot a informovala o možnosti rodičov ospravedlniť deti z neúčasti na vyučovaní v ten deň. Aj v tomto
prípade riaditeľ žalobcu len využil svoje ústavné právo na slobodu prejavu a šírenia informácií.

7. Žalobca tiež poukázal na čestné vyhlásenia zákonných zástupcov žiakov 5. ročníka, z ktorých vyplýva,
že konali slobodne, nezávisle, bez akéhokoľvek nátlaku riaditeľa alebo iného zamestnanca žalobcu a
využili svoje zákonné právo ospravedlniť svoje deti z neúčasti na T5. Namietol, že žalovaný neposkytol
priestor na vyjadrenie zákonným zástupcom detí, dozorujúcej učiteľke či výchovnej poradkyni žalobcu
a nekontaktoval ani vedúceho odboru školstva zriaďovateľa, O., ktorý sa T5 osobne zúčastnil a
konštatoval, že testovanie bolo riadne a bezchybne pripravené. Žalovaný nevzal do úvahy ani to, že
žalobca prostredníctvom svojich zamestnancov o uskutočnení T5 informoval žiakov a aj ich zákonných
zástupcov a poskytol im prístup na webové sídlo NÚCEM, kde sa mohli oboznámiť s testom.



8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe s odkazom na ustanovenia § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1 písm. e/,
§ 7 písm. e/ , § 98 ods. 1 písm. g/, § 191 ods. 1, § 252 ods. 1, 2, § 254, § 256, § 257 písm. c/ a § 262
ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a články 26 ods. 1, 2, 4, čl. 42
ods. 1, 2 Ústavy SR a navrhol ju buď pre neprípustnosť odmietnuť alebo nedôvodnosť zamietnuť.

9. Žalobu označil za zmätočnú, nakoľko žalobca žaluje iný zásah orgánu verejnej moci, pričom napáda
správny akt, ktorý podľa rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo 6/2012 a sp.zn. 4 Sžo 57/2014,
na ktoré poukázal žalobca, má povahu rozhodnutia. Žalobca sa totiž domáha toho, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zrušiť opatrenie uložené v Správe (str. 4), obsahom ktorého je povinnosť uložená
žalobcovi.
10. Uviedol, že samotnú inšpekčnú činnosť žalovaného je možné považovať za iný zásah podľa § 3 ods.
1, písm. e/ veta za bodkočiarkou S.s.p., ale : „Ak však v rámci takejto kontroly či inšpekcie došlo zo strany
orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia, bude jeho zákonnosť preskúmavaná
samostatne najmä v rámci všeobecnej správnej žaloby ...“ (BARICOVÁ, J. a kol.: S.s.p., Komentár,
C.H.BECK, 201S str. 38). Do pozornosti dal aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 2
Aps 3/2004, podľa ktorého: „Procesný inštitút žaloby proti nezákonnému zásahu nemôže byť vykladaný
ako akási náhrada žaloby proti rozhodnutiu správneho orgánu a nie je preto ani v procesnej dispozícii
účastníka konania (strany) voliť, ktorú z týchto žalôb bude pre seba považovať za výhodnejšiu a ktoré
konanie bude iniciovať. Určujúcim kritériom pre podanie žaloby totiž nie je nejaká procesná taktika
žalobcu, ale povaha napadnutého aktu (úkonu). Pritom platí, že žaloba proti rozhodnutiu správneho
orgánu má prednosť pred žalobou proti nezákonnému zásahu v tom zmysle, že ak sa možno nápravy
domáhať inými právnymi prostriedkami, tak účastník konania je povinný tak urobiť a až po vyčerpaní
týchto prostriedkov si zároveň otvára procesný priestor pre prípadné podanie žaloby proti rozhodnutiu
správneho orgánu.“ Záver správneho súdu o tom, že konanie označené žalobcom nemá povahu iného
zásahu musí viesť k odmietnutiu žaloby podľa 98 ods. 1, písm. g/ S.s.p. ( BARICOVA, J. a kol.: S.s.p.,
Komentár, C.H.BECK, 2018, str. 1252 ).

11. V ďalšej argumentácií podloženej nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95, podľa ktorej „V
právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú
nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú,
výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len
väzbami ústavnej kontroly a spolupráce,“ sa žalobca podľa názoru žalovaného nemohol dožadovať
uloženia povinnosti správnemu orgánu, zrušiť svoje rozhodnutie ale len toho, aby rozhodnutie správneho
orgánu zrušil súd.

12. Správnej žalobe žalovaný ďalej vytkol, že v nej vôbec nie je označený taký faktický postup vykonaný
správnym orgánom, ktorý by mal povahu iného zásahu orgánu verejnej správy, v intenciách ust. § 3
ods. 1 písm. e/ SSP, čím v žalobe základná zákonná náležitosť absentuje.

13. Podstatou žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy je to, že žalobu podáva ten, kto o sebe
tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu
verejnej správy, priamo zameraným alebo vykonaným proti nemu, alebo že je jeho následkami priamo
dotknutý. Takúto žalobu nemôže podať len tá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa jej prostredníctvom
mieni domáhať ochrany iných než vlastných subjektívnych práv. V žalobe žalobca tvrdí, že došlo k
porušeniu slobody prejavu a práva na informácie inej osoby a to riaditeľa žalobcu, ktorý je však osobou
úplne odlišnou od žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,
pretože jej prostredníctvom sa žalobca domáhal ochrany práv tretej osoby.

14. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa nedomáha určenia nezákonnosti iného zásahu a z toho
dôvodu sa potom môže domáhať ochrany proti inému zásahu len vtedy, ak takýto zásah alebo jeho
následky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Žalobca však v žalobe netvrdí a ani neodôvodňuje, že
napadnutý zásah pokračuje, alebo jeho následky trvajú a týmto príznakom nenasvedčujú ani žiadne iné
skutočnosti. Žalobca bol povinný prijať konkrétne opatrenia a predložiť správu o ich splnení školskému
inšpekčnému centru Bratislava do 30.11.2018, ktorú povinnosť si splnil. Tým, že žalobca v žalobe ako iný
zásah orgánu verejnej moci označil opatrenie uvedené v správe, žaloba smeruje proti už netrvajúcemu
zásahu ani jeho následkom a nehrozí ani jeho opakovanie.



15. V súvislosti so znením ust. § 262 ods. 1 SSP žalovaný uviedol, že žalobca sa zákazu pokračovať
v inom zásahu podľa písm. a/ nedomáha a zrejme sa domáha obnovenia stavu pred zásahom, čomu
ale petit žaloby nezodpovedá. Ak sa žalobca domáha obnovenia stavu pred zásahom, logicky musí
byť obsahom žalobného petitu popis faktického stavu pred zásahom, načo má nadväzovať povinnosť
uložená žalovanému. Je zrejmé, že zásah nepokračuje a žalobca v žalobe ani netvrdí, že by sa takýto
zásah mal opakovať. Naviac opatrenie, ktoré bolo žalobcovi uložené, nebolo zamerané na zabránenie
šírenia „Výzvy na protest proti Testovaniu 5,“ ale na zabezpečenie testovania žiakov T5, ktoré sa malo
uskutočniť dňa 30.11.2018 a uložením povinnosti prijať takéto opatrenia, nemohlo dôjsť k ukráteniu práv
žalobcu. Žalovaný teda uložil žalobcovi povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 245/2008 Z.z., tzn., že
nemohol konať nezákonne a nad rámec zákona.

16. Podstatou námietok žalobcu je, že žalovaný uložením opatrenia v správe, porušil slobodu prejavu
a právo na informácie riaditeľa školy, nakoľko opatrenie bolo uložené za prejavenie názoru riaditeľa
školy vo výzve. Žalovaný zdôraznil, že uloženie opatrenia podľa správy nie je dôsledkom realizácie
slobody prejavu a práva na informácie riaditeľa školy, ale dôsledkom žalobcovho konania, ktoré nemožno
považovať za súkromnú aktivitu riaditeľa školy, alebo len prejavenie názoru. Obsahom výzvy nie je len
prejavenie názoru, alebo šírenie informácií, ale výzva na bojkot testovania žiakov základnej školy s
povinnou účasťou všetkých žiakov príslušného ročníka základných škôl, obsahom výzvy je teda výzva
na konkrétne konanie, ktorého dôsledkom má byť stav odporujúci zákonu. Výzva bola šírená z platformy
školy a teda nešlo o súkromnú aktivitu jej riaditeľa. Bola umiestnená na webovej, verejnej facebookovej
stránke školy a rodičom detí bola zamestnancom školy zasielaná z úradnej mailovej adresy. Nejde teda
o výkon slobody prejavu a práva na informácie riaditeľa školy, ale o konanie žalobcu. Žalovaný uviedol,
že uložením opatrenia sledoval zabezpečenie externého testovania, ktoré sa uskutočnilo v roku 2018 a
nie to, aby riaditeľ žalobcu nemohol prejavovať svoje názory a šíriť informácie. Za nepodstatné označil
aj to čo žiaci uviedli v dotazníkoch, ich tvrdenia však dotvárali a podporovali nesporné skutkové zistenia
a žalovanému poskytli ucelený obraz o celkovej situácií. Dotazníky neboli tendenčné ani zavádzajúce.
Žalovaný uviedol aj to, že zákonní zástupcovia detí konali v rozpore s ustanovením § 144 ods. 9, 10
Školského zákona a tiež, že kontaktovať zriaďovateľa žalobcu vedúceho odboru školstva, dozorujúcu
učiteľku či výchovnú poradkyňu žalobcu bolo irelevantné a žalobca toto vo vyjadrení v správe zo dňa
14.02.2018 ani nenavrhol. Za irelevantné žalovaný považoval aj to, že navrhol zriaďovateľovi odvolanie
riaditeľa školy, čo sa priamo nedotýka ani práv žalobcu a ani práv riaditeľa školy.

17. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods.
3 S.s.p.) preskúmal vec postupom podľa druhej hlavy štvrtej časti S.s.p., keďže sa jednalo
o vec podľa ust. § 107 ods. 1 pís. a/ a d/ S.s.p., nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa
oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom
administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul zástupcov žalobcu i
žalovaného a po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného
v rozsahu dôvodov podanej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné
ju zamietnuť (ust. § 261 S.s.p.).

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 pís. e/ zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p“) , na účely
tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh
v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy
pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19. Podľa ust. § 252 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom
orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

20. Podľa ods. 2 cit. ust., žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného
iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku
1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

21. Podľa ust. § 261 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením
ju zamietne.



22. Podľa ust. § 155 zák.č. 245/2008 Z.z. Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za
účelom celoslovenského zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v
jednotlivých vyučovacích predmetoch (ods. 1). Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje
podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a
výkonovú zložku (ods. 2). Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie
žiakov základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva (ods. 3). Externé
testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne v jeden deň na všetkých základných
školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje.
Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov
základnej školy zodpovedá riaditeľ školy (ods. 4). Externého testovania žiakov základnej školy sa
zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, okrem žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích
programov pre žiakov s mentálnym postihnutím (ods. 5). Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami sa primerane upravia podmienky na vykonanie externého testovania (ods. 6). Ak sa žiak
9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne,
riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada Národný ústav certifikovaných
meraní vzdelávania o náhradný termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná
externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na
ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky (ods. 7). Externé testovanie
žiakov 9. ročníka základnej školy sa uskutočňuje aj na všetkých gymnáziách s osemročným vzdelávacím
programom, kde sa ho zúčastňujú všetci žiaci 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu (ods. 1).

23. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa
cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie,
ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou
správneho súdu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti
s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Sžo/32/2014). V rámci správneho prieskumu
súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

24. Správnou žalobou odôvodnenou ukrátením žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch
žalovaným vykonanou inšpekciou, sa žalobca prostredníctvom inštitútu iného zásahu orgánu verejnej
správy domáhal uloženia povinnosti žalovanému, zrušiť povinnosť žalobcu prijať opatrenia týkajúce sa
zabezpečenia účasti žiakov piateho ročníka na celoslovenskom testovaní T5, ktorá vyplýva zo záverov
školskej inšpekcie, a ktorá bola žalobcovi uložená v Správe o výsledkoch školskej inšpekcie číslo
1050/2017-2018 zo dňa 02.02.2018 a súčasne uloženia povinnosti žalovanému, zdržať sa ukladania
povinností žalobcovi, smerujúcich k tomu, aby sa zabránilo šíreniu „Výzvy na protest proti testovaniu 5,“
vyhotovenej neformálnym združením občanov, vystupujúcim na sociálnej sieti Facebook pod názvom
„Spoločenstvo učiteľov a priateľov slovenčiny“ zo dňa 05.11.2017. Svoj postup odôvodnil tým, že ani
zákon o štátnej správe v školstve a ani žiaden iný všeobecne záväzný právny predpis, neumožňuje
podanie riadneho opravného prostriedku proti Správe o inšpekcii a ani žiaden iný nezávislý prieskum
inšpekcie. Žiadal obnovenie stavu pred inšpekciou, čo malo spočívať v zrušení povinnosti prijať
opatrenia podľa Správy o inšpekcii, najmä preto, že inšpekcia neoprávnene zasiahla do práv a právom
chránených záujmov riaditeľa žalobcu, a to do slobody jeho prejavu a práva šíriť informácie a že správa
o inšpekcii vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

25. Iný zásah orgánu verejnej správy možno charakterizovať ako faktický postup vykonaný pri plnení
úloh v oblasti verejnej správy. Na rozdiel od rozhodnutia alebo opatrenia má čisto faktickú povahu,
čiže neprebehlo pri ňom žiadne formalizovane administratívne konanie a je výsledkom okamžitého
(bezprostredného) uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom a musí ísť o



oprávnenie týkajúce sa zákonom ustanovenej pôsobnosti (plnenia úloh) orgánu verejnej správy v
oblasti verejnej správy a vyžaduje sa, aby sa tento prejavil navonok, priamym dotykom na právach,
právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej alebo právnickej osoby. Posudzovanie
existencie tohto priameho dotyku je prísne individuálne a závislé od osobitostí konkrétneho prípadu.
Aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu možno
subsumovať pod iný zásah tohto orgánu.

26. Za iný zásah žalobca považuje v správe uloženú povinnosť prijať v lehote do 30.03.2018 konkrétne
opatrenia, týkajúce sa zabezpečenia účasti žiakov piateho ročníka na celoslovenskom testovaní T5
a predložiť ich Školskému inšpekčnému centru Bratislava s uvedenými termínmi splnenia a menami
zodpovedných zamestnancov a správu o splnení prijatých opatrení na odstránenie zisteného nedostatku
a jeho príčin predložiť Školskému inšpekčnému centru Bratislava v termíne do 30. 11.2018 (prvý výrok
žalobného petitu).

27. Ak však v rámci kontroly či inšpekcie došlo zo strany orgánu verejnej správy k vydaniu rozhodnutia
alebo opatrenia, jeho zákonnosť sa preskúmava samostatne, najmä v rámci všeobecnej správnej
žaloby alebo správnej žaloby vo veciach správneho trestania. Inak povedané, ak sa žalobca domáhal
aby súd nariadil žalovanému zrušiť povinnosť nariadenú žalobcovi, prijať vyššie uvedené opatrenia,
jeho žalobe nemožno v tejto časti vyhovieť z dôvodu toho, že opatrenie uložené v správe je svojou
formou rozhodnutím, ktorého prieskum robí súd na základe všeobecnej správnej žaloby, čo vylučuje
preskúmavanie veci ako iného zásahu orgánu verejnej správy. Skutočnosť, že iný zásah nie je
rozhodnutím, t.j. že v konaní o inom zásahu orgánu verejnej správy nemôže prísť k zrušeniu správneho
rozhodnutia, je jednou z obligatórnych podmienok začatia konania o inom zásahu.

28. Vychádzajúc zo situácie, že opatrenie má povahu rozhodnutia, ktoré v zásahovom konaní preskúmať
nemožno, nebol splnený ani významový obsah iného zásahu, ktorý je charakterizovaný ako postup.
Žalobca žiada zrušenie povinnosti žalobcu prijať opatrenie, čo nenapĺňa obsah dispozície ust. § 3 ods.
1 pís. e/ definujúcej iný zásah orgánu verejnej správy ako postup, ktorým sú alebo môžu byť priamo
dotknuté chránené záujmy alebo povinnosti osôb.

29. V prípade, teoretickej úvahy, že by v žalovanej veci išlo o zásah, zo žaloby nie sú zrejmé dôvody, z
ktorých by bolo možné vyvodiť, že zásah alebo jeho následky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, žiaden
skutkový opis iného zásahu, resp. stavu pred ním nebol v žalobe popísaný a žalobca sa nedomáhal
ani určenia nezákonnosti skončeného zásahu a tak nenaplnil skutkovú podstatu ust. § 252 S.s.p. ani
v jednom jej odseku.

30. Správny súd nemôže svojou rozhodovacou činnosťou nahradiť správnu úvahu a rozhodnutie orgánu
verejnej správy, inak by poprel zmysel a úlohu správnych orgánov. V prípade, ak by súd v rámci konania o
ochrane pred iným zásahom orgánu verejnej správy žalovanému autoritatívne uložil zrušenie vlastného
rozhodnutia (opatrenia uloženého v správe), dopustil by sa konania, ktoré by zasahovalo do právomoci
orgánov verejnej správy a takýmto konaním by došlo k prelínaniu súdnej moci s mocou výkonnou. Ak
sa teda žalobca domnieva, že postupom žalovaného boli v správnom konaní porušené jeho práva a
oprávnené záujmy, mal sa ochrany domáhať prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby.

31. V „Správe“ žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať v lehote do 30.03.2018 konkrétne opatrenia,
týkajúce sa zabezpečenia účasti žiakov piateho ročníka na celoslovenskom testovaní T5 a predložiť
ich Školskému inšpekčnému centru Bratislava s uvedenými termínmi splnenia a menami zodpovedných
zamestnancov a správu o splnení prijatých opatrení na odstránenie zisteného nedostatku a jeho príčin
predložiť Školskému inšpekčnému centru Bratislava v termíne do 30. 11.2018. Hoci so záverov správy
sú zrejmé zistenia, že: riaditeľ školy nezabezpečil účasť žiakov 5. ročníka na T5-2017, prostredníctvom
facebookovej a webovej stránky ZŠ s MŠ, Riazanská 75, Bratislava, poskytol zákonným zástupcom
žiakov dokument „Výzva na protest proti Testovaniu 5“, ktorý vypracovalo Spoločenstvo učiteľov a
priateľov slovenského jazyka (výzva bola zverejnená na webovej stránke Spoločenstva učiteľov a
priateľov slovenského jazyka a tiež na súkromnej facebookovej stránke riaditeľa školy) a na jeho podnet
triedna učiteľka dňa 09.11.2017 poslala Výzvu na protest proti Testovaniu 5 prostredníctvom emailovej
pošty zákonným zástupcom žiakov 5.A triedy a zámerne nabádal žiakov 5. A triedy a ich zákonných
zástupcov k tomu, aby sa ich deti nezúčastnili T5-2017 a takisto zákonným zástupcom žiakov odporučil
uviesť nepravdivý dôvod neúčasti žiaka na testovaní, čo potvrdili vyjadrenia žiakov v rozhovore so



školským inšpektorom a odpovede v anonymnom dotazníku, vo vzťahu k zákazu šírenia „Výzvy...“,
správa žiadne opatrenie neobsahuje. Tzn. že v súvislosti s druhou časťou výroku: „Žalovaný je
povinný zdržať sa ukladania povinností žalobcovi smerujúcich k tomu, aby sa zabránilo šíreniu „Výzvy na
protest proti testovaniu 5,“ vyhotovenej neformálnym združením občanov, vystupujúcim na sociálnej sieti
Facebook pod názvom „Spoločenstvo učiteľov a priateľov slovenčiny“ z 5.11.2017, “ nebola žalobcovi
uložená žiadna povinnosť a táto časť výroku žalobného návrhu nemá vo vzťahu k vykonanej inšpekcii
žiadne opodstatnenie. Išlo by o bezprecedentné prekročenie právomoci súdu zakázať správnemu
orgánu zdržať sa konania, ktoré nerealizoval.

32. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že ak žalobca uvádza, že inšpekcia neoprávnene zasiahla
práv a právom chránených záujmov riaditeľa žalobcu, a to do slobody prejavu a práva šíriť informácie,
nezasiahla do práv žalobcu. Riaditeľ žalobcu nedisponuje v preskúmavanej veci aktívnou legitimáciou,
je teda osobou odlišnou od žalobcu a naviac ak mal pocit resp. presvedčenie, že bola obmedzená
sloboda jeho prejavu a právo šíriť informácie, svoje práva si mal uplatniť prostredníctvom občiansko-
právnej žaloby (napr. na ochranu osobnosti a pod.) a nie prostredníctvom inštitútu iného zásahu
správneho orgánu, ktorého postupom mohli byť dotknuté práva alebo právom chránené záujmy alebo
povinnosti výlučne žalobcu.

33. Súčasťou výchovy a vzdelávania je aj externé testovanie, pretože sa uskutočňuje podľa vzdelávacích
štandardov, ktoré sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu (§ 155 ods. 2 Školského zákona). Je
teda nepochybné, že obsahom povinnosti základnej školy zabezpečovať výchovu a vzdelávanie, je aj
zabezpečiť externé testovanie a logicky aj účasť žiakov na ňom, pretože žiaci sú povinní sa ho zúčastniť
(§ 155 ods. 5 Školského zákona). Z uvedeného dôvodu je preto riaditeľovi školy v Školskom zákone
uložená zodpovednosť za organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy ( §
155 ods. 4 posledná veta Školského zákona). Uložením povinnosti žalobcovi prijať konkrétne opatrenia
týkajúce sa zabezpečenia účasti žiakov piateho ročníka na celoslovenskom testovaní T 5, žalovaný
nekonal nezákonne a jeho postup len kopíroval povinnosti, žalobcovi vyplývajúce zo zákona.

34. Na základe vyššie uvedenej argumentácie mal správny súd za preukázanú nedôvodnosť žaloby,
ohraničenej jej žalobným petitom a preto rozhodol v zmysle ust. § 261 S.s.p. tak, že žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175
ods. 1 S.s.p. s poukazom na výsledok konania, keď neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).