Základná škola s materskou školou, Cádrova 23, Bratislava


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/64/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315213479
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1315213479.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobkyne: U. Š., W..
XX. XX. XXXX, F. U. G.. Č.. XX, F., zastúpená advokátom: JUDr. Florián Karabinoš, Romanova ul.
č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Základná škola s materskou školou, Cádrova ul. č. 23, Bratislava,
IČO: 31 785 212, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto,
Junácka ul. č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 317, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného a
intervenienta na strane žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. januára
2018, č. k. 21C/429/2015 - 104 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa
13. februára 2018, č. k. 21C/429/2015 - 108 a opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 02. marca 2018, č. k. 21C/429/2015 - 111, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. februára 2018,
č. k. 21C/429/2015 - 108 a opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 02. marca 2018,
č. k. 21C/429/2015 - 111, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. februára
2018, č. k. 21C/429/2015 - 108 a opravným uznesením zo dňa 02. marca 2018, č. k. 21C/429/2015
- 111 uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť T.. Č.. XXXX/X I. T. I. U. XX Y.X, A. na N.
Č.. XXXX, V.. Ú.. U. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni voči žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 217 ods. 1 C. s. p. a vecne tým, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa sa
stala na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 30D/645/2010 (spisová značka, pozn. odvolacieho súdu)
zo dňa 28. 11. 2011 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na N. Č.. XXXX, V.. Ú.. U., T.. Č..
XXXX/X I. T. I. U. XX Y.X, pričom v čase podania žaloby, bola na uvedenom LV vyznačená ťarcha,
vecné bremeno - právo užívania pozemku v prospech SR - Okresný úrad Bratislava III podľa V-774/99
zo dňa 21. 06. 1999, keď žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť ako časť areálu materskej školy
zriadenej pri žalovanom, odvodzujúc toto užívanie od výkonu správy k nehnuteľnému majetku Mestskej
časti Bratislava Nové Mesto, ktorý sa považoval za právneho nástupcu Okresného úradu Bratislava III.
Poukázal na skutočnosť, že na základe právoplatného rozhodnutia súdu (uznesenia Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 15. 02. 2017, č. k. 15C/224/2016 - 50, právoplatného dňa 02. 03. 2017) bolo
predmetné vecné bremeno uvedené na N. Č.. XXXX, V.. Ú.. U., zrušené ku dňu 01. 07. 2012, a následne
vymazané aj z Listu vlastníctva, a preto žalovaný užíva T. Č.. XXXX/X bez právneho dôvodu, nakoľko



vecné bremeno práva užívania bolo z LV vymazané, keďže na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorým je i v tomto konaní viazaný, zaniklo. Uviedol, že s prihliadnutím na potrebu ochrany vlastníctva
žalobkyne žalobe vyhovel a vzhľadom na existenciu právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bolo vecné
bremeno zrušené, sa nezaoberal skutočnosťami namietanými žalovaným a intervenientom, týkajúcimi
sa právneho nástupníctva SR - Okresného úradu Bratislava III. Výrok, ktorým rozhodol o nároku na
náhradu trov konania odôvodnil právne ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a
vecne plným úspechom žalobkyne v spore s tým, že o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaný i intervenient na jeho strane v zákonnej lehote obsahovo totožné
odvolania z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ C. s. p.) a navrhli napadnutý rozsudok spolu s uznesením
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. 05. 2017, č. k. 15C/224/2016 - 50, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, zrušiť. Poukazujúc na obsah práva na spravodlivý proces, žalovaný v dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že na oboch pojednávaniach (05. 12. 2017 a 19. 01. 2018) prvoinštančný súd
potvrdil, že mu je známa skutočnosť, že vecné bremeno slúžilo k zabezpečeniu areálu materskej školy,
a preto mal súd prvej inštancie skúmať v prvom rade právne normy, ktorými dochádzalo k preneseniu
pôsobnosti zriaďovateľa základných škôl zo štátu na obce s tým, že v mene štátu v občianskoprávnych
veciach vystupujú orgány štátu, pričom v rozhodnom období to bol Okresný úrad Bratislava III a vecné
bremeno in personam zriadené z titulu kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 1998 v prospech Slovenskej
republiky nemôže zaniknúť z titulu zrušenia okresného úradu, keďže okresný úrad nebol oprávnenou
osobu z vecného bremena, ale oprávnenou osobou bol štát konajúci prostredníctvom okresného úradu
s tým, že prijatím zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce a na vyššie územné celky, prešli na obce pôsobnosti na úseku školstva a mestská časť
Bratislava - Nové mesto tak vstúpila do právneho postavenia Školskej správy Bratislava 3 - zriaďovateľa
žalovaného s tým, že túto právnu skutočnosť prvoinštančnému súdu oznámil ešte vo vyjadrení zo dňa
20. 11. 2015. Namietol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý mal spočívať v tom, že
sa o konaní vedenom pod sp. zn. 15C/224/2016 dozvedel až na pojednávaní dňa 05. 12. 2017, t. j. v
čase, keď Okresný súd Bratislava III mal už toto konanie právoplatne skončené s tým, že z hľadiska
rozvrhu pojednávaní v daný deň bolo zrejmé, že prvoinštančný súd je pripravený vo veci meritórne
rozhodnúť, preto považoval za neakceptovateľnú skutočnosť, že vo veci vypratania nehnuteľnosti súd
prvej inštancie neprerušil konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., čím mu znemožnil uplatňovať
všetky jeho procesné úkony, ktoré by mohol vykonať. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal
so skutočnosťou, na ktorú na pojednávaní dňa 05. 12. 2017 poukázal intervenient, a to, že žalobkyňa
z rovnakého právneho titulu (kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 1998) odvodila procesné postavenie dvoch
rôznych účastníkov - Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto ako žalobcu v konaní vedenom pod sp.
zn. 19C/699/2015 a SR - Okresného úradu Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/224/2016 ako
žalovaného. Namietol, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď opomenul aplikovať
zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, a to ust. § 18d ods. 2 v
spojení s § 2 písm. g) zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a vyššie územné celky a namiesto aplikovania uvedených právnych noriem nesprávne
aplikoval ustanovenie § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vecné bremeno in personam
zanikne zánikom právnickej osoby a neprechádza na právneho nástupcu, nakoľko k zániku oprávnenej
osoby, t. j. Slovenskej republiky, nedošlo.

3.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a odvolanie žalovaného v časti smerujúcej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III sp.
zn. (správne číslo konania, pozn. odvolacieho súdu) 15C/244/2016 - 50 zo dňa 15. 05. 2017 odmietnuť,
nakoľko odvolanie nie je proti nemu (§ 386 písm. c/ C. s. p.) prípustné. Poukázala na skutočnosť, že
vecné bremeno bolo z predmetného pozemku vymazané a nemá žiadny súvis s prejednávanou vecou,
keď súd prvej inštancie konajúci o tejto žalobe nemal a objektívne ani nemohol mať žiadny dosah na
iné súdne konanie s tým, že žalovaný svojou argumentáciou, že súd prvej inštancie porušil jej procesné



práva, keď v čase podania žaloby bolo ešte zapísané vecné bremeno a v čase rozhodovania súdu už
žiadne vecné bremeno na pozemku neviazlo, prakticky žiadal, aby súd konal v rozpore so zákonom, a
aby pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu v inom čase, než aký skutkový stav tu je v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Uviedla, že žalovaný síce namietol porušenie jeho procesných práv, ktoré však
konkrétne nepomenoval, avšak zjavne má ísť o právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov,
keď žiadny relevantný orgán v posudzovanej veci nekonštatoval porušenie práva na prejednanie veci
bez zbytočných prieťahov s tým, že čas od začatia konania do nariadenia prvého pojednávania nebol
obdobím nečinnosti, ale v tomto období súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd rozhodovali o návrhu
na vydanie predbežného opatrenia a o odvolaní proti zamietnutiu predbežného opatrenia. Pokiaľ ide
o nesprávne právne posúdenie veci, ktoré malo podľa žalovaného spočívať v nesprávnej aplikácii ust.
§ 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa poukázala na odsek 13 odôvodnenia napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že sa vedome nezaoberal skutočnosťami namietanými
žalovaným a intervenientom týkajúcimi sa právneho nástupníctva SR - Okresného úradu Bratislava III
z dôvodu neexistencie vecného bremena a vychádzajúc z argumentácie žalovaného, že podľa zákona
č. 278/1993 Z. z. došlo k prevodu majetku zo štátu na obec uviedla, že žalovaný uznal, že sa nestal
správcom majetku Slovenskej republiky, ale samotným vlastníkom, preto vecné bremená in personam
v takej situácii nemohli prejsť na žalovaného, a teda opäť by neexistoval právny titul na užívanie
predmetného pozemku žalovaným. K návrhu žalovaného v podanom odvolaní, zrušiť aj právoplatné
rozhodnutie súdu v celkom inej veci, v ktorej žalovaný navyše ani nie je stranou či intervenientom
uviedla, že uvedené v právomoci odvolacieho súdu nie je. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ďalej uviedla,
že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia napadnutého
rozhodnutia a nebol oprávnený skúmať dôvod zániku vecného bremena, nakoľko k jeho výmazu došlo
na základe právoplatného súdneho rozhodnutia.

4.

Žalovaný a intervenient na jeho strane, ktorým súd prvej inštancie dňa 16. 04. 2018 vyjadrenie žalobkyne
doručil, sa k nemu nevyjadrili.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 a § 380 ods.
l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 08. novembra 2018 podľa § 378
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
stranám sporu zákonným spôsobom.

6.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.
s. p.).

7.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
v spojení s opravným uznesením vyhovel žalobe žalobkyne domáhajúcej sa voči žalovanému vypratania
a odovzdania nehnuteľnosti, pozemku registra „C“ katastra nehnuteľností, T.. Č.. XXXX/X I. U. XX Y.X, I.
T., A. na N. U.Z. Č.. XXXX pre V. Ú. U., I. F. - Y.. Č.. W. Y., I. F. K., U. Okresným Ú. F., nakoľko žalovaný
užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, keďže vecné bremeno práva užívania bolo z listu
vlastníctva vymazané a v dôsledku rozhodnutia súdu, ktorým je súd v danom konaní viazaný, zaniklo.

8.



Podľa § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

9.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že určujúcim okamihom pre rozhodnutie súdu vo veci
samej je skutkový a právny stav veci v čase vyhlásenia rozsudku, a preto súd prvej inštancie správne
postupoval pri posudzovaní opodstatnenosti žalobkyňou uplatneného nároku, keď vychádzal z ním
zistenej právnej skutočnosti (právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.
februára 2017, č. k. 15C/224/2016 - 50), ktorá nastala v priebehu konania v posudzovanom spore a má
zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej.

10.

Súd prvej inštancie zároveň dospel k správnemu právnemu záveru, že nakoľko v priebehu konania
zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. februára 2017, č. k. 15C/224/2016 - 50,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 03. 2017, bol schválený súdny zmier uzavretý medzi žalobkyňou
a Slovenskou republikou, zastúpenou Okresným úradom Bratislava, ktorým vecné bremeno viaznuce
na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorý je predmetom posudzovaného sporu, zaniklo
dňa 01. 07. 2012, a preto akékoľvek odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa hmotnoprávneho
posúdenia prechodu vecného bremena viaznuceho na predmetnej nehnuteľnosti nie sú spôsobilé zvrátiť
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho prospech, keďže so zreteľom na súdnym rozhodnutím
deklarovaný zánik vecného bremena a jeho následný výmaz z listu vlastníctva, prechod vecného
bremena na právneho nástupcu neprichádza do úvahy.

11.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil aj s postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa vzhľadom
na okolnosti posudzovanej veci správne nezaoberal právnym nástupníctvom SR - Okresného úradu
Bratislava III, z dôvodu ktorého sú nedôvodné odvolacie námietky žalovaného a intervenienta o
nesprávnej aplikácii ustanovenia § 151p ods. 4 Občianskeho zákonníka upravujúceho inštitút vecného
bremena, keď ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie uvedenú právnu
normu na posudzovanú vec ani neaplikoval.

12.

K odvolacej námietke žalovaného a intervenienta, že súd prvej inštancie tým, že konanie neprerušil
(§ 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) im znemožnil vykonávať ich procesné úkony, odvolací súd uvádza,
že odvolatelia ani nekonkretizovali, aké procesné práva v podobe procesných úkonov im súd prvej
inštancie odňal tým, že neprerušil konanie, a zároveň je nutné uviesť, že prerušenie konania podľa §
109 ods. 2 písm. c) O. s. p. (ekvivalentne podľa § 164 C. s. p.) je oprávnením konajúceho súdu, nie jeho
povinnosťou, a iba ak zistí, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
jeho rozhodnutie, a najmä právne významnou je skutočnosť, že v priebehu tohto konania (o vypratanie
nehnuteľnosti) súd prvej inštancie zistil, že konanie o určenie zániku vecného bremena bolo právoplatne
skončené, keď nadobudol vedomosť o výsledku (o rozhodnutí) daného konania, a preto je zrejmé, že
zákonná hypotéza pre fakultatívne prerušenie konania, ktorá spočíva v zistení, že prebieha konanie
významné pre rozhodnutie súdu, t. j. predpokladá právoplatne neskončené konanie, naplnená nebola.

13.

Bezpredmetnou je aj námietka žalovaného a intervenienta na jeho strane, že žalobkyňa odvodila z
jedného právneho titulu (z kúpnej zmluvy zo dňa 30. 10. 1998) procesné postavenie dvoch rôznych
účastníkov v dvoch rôznych súdnych konaniach, nakoľko súdu prvej inštancie nemožno logicky vyčítať,
že sa nezaoberal vecnou legitimáciou subjektov vystupujúcich v iných (ďalších) konaniach ako v
posudzovanom spore, keď v predmetnom konaní (o vypratanie nehnuteľnosti) žalovaný nesporne
pasívne vecne legitimovaným subjektom je.

14.



K odvolaciemu návrhu žalovaného a intervenienta zrušiť uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 15. februára 2017, č. k. 15C/224/2016 - 50, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 03. 2017 a
ktorým došlo k zániku vecného bremena zriadeného na nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa žalobkyňa
žalovaným v tomto spore domáha, odvolací súd uvádza, že v súlade s ust. § 381 C. s. p. odvolacím
návrhom (petitom) viazaný nie je, a preto na jeho formuláciu žalovaným a rozsah pri rozhodovaní o
odvolaní neprihliadal, avšak zároveň považuje za nutné uviesť, že sa stotožnil s tvrdením žalobkyne
vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že nie je v kompetencii odvolacieho súdu preskúmavať žiadne
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré bolo vydané v inej právnej veci ako v spore, ktorý je predmetom
odvolacieho konania, z dôvodu ktorého je daný návrh žalovaného právne irelevantný.

15.

Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový
stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým prvoinštančný
súd žalobe žalobkyne vyhovel a vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie pre rozhodnutie vo veci
samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a stranami navrhnutých dôkazov, a nakoľko žalovaný
a intervenient na strane žalovaného v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými
sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový
stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd sa obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ktorým rozhodol vecne správne, a preto tento rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

17.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2,
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).



(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s . p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).



Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).