ŠKOLA PRE MIMORIADNE NADANÉ DETI a Gymnázium, Teplická 7, Bratislava


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/11/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200140
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1019200140.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium,
Teplická 7, Bratislava, IČO: 31 787 088, zastúpený: JUDr. Eva Mišíková, advokátka, Partizánska 2,
Bratislava, IČO: 50 469 738 proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky, Stromová 1, Bratislava o preskúmanie opatrenia žalovaného č. 2018/15541: 1-10B0 zo dňa
29.11.2018 v časti upravujúcej počet žiakov pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium a o
odkladný účinok, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku žalobe z a m i e ta .

Súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a opatrenie žalovaného

1.Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky písomnosťou č.
2018/12260:1-10B0 zo dňa 12.09.2018 označenou ako „Určenie najvyššieho počtu žiakov prvého
ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020“ v súlade s
ust. § 64 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), určilo násobok
5% žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého určilo pre
každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím
programom pre školský rok 2019/2020. Pre Bratislavský samosprávny kraj bol určený násobok 2,06 a
najvyšší počet žiakov bol určený na 665 žiakov.

2. Dňa 18.10.2018 Okresný úrad Bratislava, odbor školstva prerokoval podľa § 64 ods. 5 školského
zákona s Bratislavským samosprávnym krajom ako zriaďovateľom škôl, návrh počtu žiakov prvého
ročníka osemročného vzdelávacieho programu pre gymnáziá pre školský rok 2019/2020, ktorých
zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj a ktoré sú uvedené v zázname z prerokovania žiadosti
pod bodom 1-11 v predmete prerokovania. Pod bodom 6 bola uvedená Škola pre mimoriadne nadané
deti a Gymnázium. Na prerokovanie bol predložený i návrh zriaďovateľa Bratislavského samosprávneho
kraja týkajúci sa Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázium, žiadosť č. 09767/2018/SKO-1 zo dňa
14.09.2018, podľa ktorého zriaďovateľ navrhol na počet prijatých žiakov: 60 žiakov. V zmysle záznamu
z prerokovania žiadosti, vedúca odboru školstva Okresného úradu Bratislava požiadala zriaďovateľa o
zreálnenie počtu prijímaných žiakov pre školy v ich zriaďovateľskej pôsobnosti a poukázala na Školu
pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, kde základná škola nie je plne organizovaná a zároveň
poukázala na prijímacie konanie na gymnázium. Podľa záveru z prerokovania žiadosti okresný úrad
navrhol určiť pre školský rok 2019/2020 pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium kvótu 44



prijímaných žiakov a súčasne poukázal, že záujem o štúdium na gymnáziu je v prevažnej miere z radov
žiakov základnej školy, ktorí po vykonaní psychologických testov takmer automaticky prechádzajú na
vyšší stupeň.

3. Listom č. OU-BA-OS1-2018/103719 zo dňa 29.10.2018 Okresný úrad Bratislava, odbor školstva v
zmysle § 64 ods. 5 predložil Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, návrh
rozpisu počtu žiakov prvého ročníka v školskom roku 2019/2020 pre jednotlivé gymnáziá s osemročným
vzdelávacím programom vo svojej územnej pôsobnosti. Pre Školu pre mimoriadne nadané deti a
Gymnázium, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, navrhol Okresný úrad Bratislava
pre školský rok 2019/2020 44 žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročnou formou štúdia. Návrh bol
zverejnený i na webovom sídle www.minv.sk.

4. Voči rozpisu Okresného úradu Bratislava, odbor školstva (orgán miestnej štátnej správy v školstve),
ktorým bol v školskom roku 2019/2020 určený najvyšší počet žiakov prvého ročníka osemročného štúdia
Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, podal predseda Bratislavského samosprávneho kraja
ako zriaďovateľ tejto školy námietku podľa § 64 ods. 6 školského zákona, zaslanú Ministerstvu školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky listom č. 09767/2018/SKO-3 zo dňa 05.11.2018 z dôvodu,
že ako zriaďovateľ navrhoval pre prijímacie konanie na školský rok 2019/2020 na túto školu 66 žiakov.

5. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR prerokovalo námietku predsedu Bratislavského
samosprávneho kraja spolu s odborom školstva Okresného úradu Bratislava a za účasti zriaďovateľa,
t.j. Bratislavského samosprávneho kraja dňa 21.11.2018. Pracovné stretnutie bolo ukončené s tým, že
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zverejní schválený rozpis počtu žiakov pre jednotlivé
gymnáziá pre školský rok 2019/2020 do 30. novembra 2018.

6. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky dňa 29.11.2018 listom č.:
2018/15541:1-10B0 označeným ako: „Schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným
vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020“ v súlade s ust. § 64 ods. 6 školského zákona:

1. potvrdila návrh rozpisu počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom Okresného
úradu, odboru školstva Trnava, Okresného úradu, odboru školstva Trenčín, Okresného úradu, odboru
školstva Nitra, Okresného úradu, odboru školstva Banská Bystrica pre :
a) Trnavský kraj
b) Trenčiansky kraj
c) Nitriansky kraj
d) Banskobystrický kraj

2. zmenila návrh rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom Okresného
úradu, odboru školstva Bratislava, Okresného úradu, odboru školstva Žilina, Okresného úradu, odboru
školstva Prešov, Okresného úradu, odboru školstva Košice pre :
a) Bratislavský kraj
b) Žilinský kraj
c) Prešovský kraj
d) Košický kraj
Rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre jednotlivé kraje je
uvedený v prílohe, z ktorej vyplýva, že Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, Teplická 7,
Bratislava, ktorej zriaďovateľom je Bratislavský samosprávny kraj, má určený najvyšší počet žiakov
prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v počte 50.

7. Dodatkom k zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999 sa s účinnosťou od 1. septembra
1999 mení a dopĺňa pôvodná zriaďovacia listina Školy pre mimoriadne nadané deti s pokusným
overovaním z dôvodu zaradenia gymnázia do siete stredných škôl v Slovenskej republike na: Škola pre
mimoriadne nadané deti a Gymnázium, pričom predmet činnosti sa dopĺňa tak, že: štúdium na gymnáziu
je osemročné so študijným zameraním pre mimoriadne nadané deti.

II.
Argumenty žalobcu



8. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.01.2019 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne aj zrušenia opatrenia žalovaného č. 2018/15541: 1-10B0 zo dňa 29.11.2018, ktorým žalovaný
schválil rozpis počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok
2019/2020, a to v časti upravujúcej počet žiakov pre Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium.

9. V žalobe uviedol, že Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium (ďalej v texte aj len „škola“)
je právnickou osobou, ktorej právna subjektivita a oprávnenie v právnych vzťahoch konať vo vlastnom
mene sú založené ustanovením § 27 ods. 5 zák. č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon).

10. Poukázal, že zverejnením predmetného opatrenia dňa 29.11.2018 bola pre žalobcu určená kvóta
50 žiakov ako maximálny počet žiakov, ktorých je možné prijať do stredného vzdelávania na tejto
škole napriek tomu, že zákonné právo školy (žalobcu) na prijatie, výchovu a vzdelávanie všeobecne
intelektovo nadaných detí a žiakov je určený počtom 66 žiakov, a, že v súčasnosti v bezprostredne
nižšom ročníku tej istej školy je vychovávaných a vzdelávaných 63 žiakov, na postup ktorých do vyššieho
ročníka sa nevzťahuje žiadne rozhodnutie štatutárneho orgánu školy o ich prijatí.

11. Podľa žalobcu je napadnuté opatrenie v časti určujúcej počet žiakov pre žalobcu nezákonné z
dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto opatrenia vo vzťahu k žalobcovi.

12. Postup predchádzajúci vydaniu tohto napadnutého opatrenia, a to nielen postup ministerstva, ale
aj postup Okresného úradu Bratislava, odboru školstva ako orgánu miestnej štátnej správy v školstve
a tiež postup Bratislavského samosprávneho kraja ako zriaďovateľa Školy pre mimoriadne nadané
deti a Gymnázia, ktorý v danom prípade postupoval podľa § 64 ods. 5 a 6 školského zákona, boli
v rozpore s viacerými ustanoveniami školského zákona, a preto aktívna vecná legitimácia nemôže
svedčiť zriaďovateľovi, ale len samotnej škole, pretože došlo k zásahu do práv a právom chránených
záujmov školy, ktoré spočíva v práve školy vykonávať výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi
výchovnovzdelávacími potrebami, ktoré bolo škole v minulosti priznané ministerstvom a doposiaľ je ním
aj uznané a garantované. Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium je školou pre intelektovo
nadané deti od 1. ročníka základnej školy až do maturitnej skúšky bez výnimky, pričom vzdelávanie
je realizované na základe programu APROGEN, pri aplikácii ktorého žiak sa zúčastní celého cyklu
vzdelávacieho programu využívaného na škole, na ktorý bol po úspešnom absolvovaní prijímacieho
konania do 1. ročníka primárneho vzdelávania prijatý, a ktorý od nástupu do 1. ročníka základnej školy
až po maturitu tvorí jednotný celok. Následne sa už žiadne ďalšie prijímacie konanie nevykonáva a to ani
pri prechode na vyššie stupne vzdelávania. K aktívnej legitimácii na podanie žaloby žalobca uviedol, že
dotknutý postup v zmysle ust. § 64 ods. 4 až 8 školského zákona pozitívne a ani negatívne nevymedzuje
expressis verbis okruh účastníkov konania.

13. Vzhľadom na osobitné potreby detí prijímaných na túto školu je právna úprava ich výchovy a
vzdelávania upravená v osobitnej časti školského zákona a taktiež vyhláškou Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR č. 307/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním
(ďalej vyhláška č. 307/2008 Z.z.). Napriek tomu žalovaný na školu aplikoval všeobecné ustanovenia
školského zákona, ktoré sa na žalobcu nemôžu vzťahovať. Napadnuté opatrenie tak predstavuje aj
z tohto dôvodu jednoznačný zásah do tohto oprávneného a právom chráneného záujmu z pohľadu
princípu právnej istoty garantovaného čl. 1 Ústavy SR. Taktiež je i zásahom do práv detí so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami na vzdelanie a rešpektovanie ich osobitosti. Ide teda nepochybne aj o
zásah do práva školy vychovávať a vzdelávať deti s objektívne preukázaným nadaním vo všeobecnosti
vyplývajúcim z ust. § 15 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve
a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o štátnej správe v
školstve a školskej samospráve) ale tiež aj o zásah do práva školy prijímať na výchovu a vzdelávanie
deti s objektívne preukázaným nadaním a to s poukazom na ust. § 2 ods. 4 a § 3 ods. 1 vyhlášky č.
307/2008 Z.z. v nadväznosti na ust. § 106 ods. 6 školského zákona.

14. Poukázal, že návrh rozpisu prijímania žiakov do gymnázií s osemročnou formou štúdia zverejnený
podľa ust. § 64 ods. 5 školského zákona orgánom miestnej správy v školstve (odborom školstva
Okresného úradu Bratislava) a ani napadnuté opatrenie zverejnené žalovaným, neobsahovali žiadne
odôvodnenie, žalobca doposiaľ nepozná dôvody, pre ktoré dotknuté orgány (žalovaný, Okresný úrad
Bratislava a Bratislavský samosprávny kraj) voči žalobcovi nesprávne postupovali podľa všeobecnej



právnej úpravy podľa § 64 ods. 4 až 8 školského zákona, a nie je pre túto školu prislúchajúcu osobitnú
právnu úpravu, čo žalobca považuje za porušenie jeho práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR.

15. K nesprávnej aplikácii ust. § 64 ods. 4, až 8 školského zákona žalovaným žalobca uviedol, že
žalobca je zaradený v rámci siete škôl ako špeciálna základná škola v časti siete škôl, ktorá je nazvaná
„štátne základné školy a štátne špeciálne základné školy, elokované pracoviská“, pričom časť, na ktorej
prebieha výučba podľa štátneho vzdelávacieho programu pre nadané deti prostredníctvom základu
formálne postaveného na osnovách osemročného gymnázia, je evidovaná z dôvodu materiálneho stavu
v sieti škôl nazvanej „štátne špeciálne stredné školy a špeciálne stredné školy internátne, elokované
pracoviská“ ako elokované pracovisko k špeciálnej základnej škole, teda nie ako gymnázium alebo
stredná škola a tiež nie ako elokované pracovisko ku gymnáziu alebo k strednej škole. Žalobca nie je
zaradený do siete škôl ani ako gymnázium a ani ako stredná škola, na ktorú sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona. Uvedené vylučuje, aby mohol byť voči žalobcovi
uplatnený postup podľa § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona, ktoré ustanovenia sa aplikujú výlučne
na gymnázia a stredné školy.

16. Žalobca nie je samostatným gymnáziom s osemročným vzdelávacím programom, na ktoré by bolo
vykonávané prijímacie konanie, ako ho určuje žalovaný aplikáciou ust. § 64 ods. 4 až 8 školského
zákona. Škola je aktuálne založená na 13 rokov trvajúcom vzdelávacom programe, ktorý tvorí jednotu
a do ktorého sú žiaci prijímaní v prijímacom konaní výlučne do 1. ročníka primárneho vzdelávania, t.j.
do základnej školy a už žiadne prijímacie konanie zmysle ust. § 64 až 8 školského zákona vykonávané
nie je.

17. Žalobca spĺňa materiálne podmienky na jeho kvalifikáciu podľa ust. § 27 ods. 2 písm. g) školského
zákona, teda je školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá však v
zmysle ust. § 32 nie je považovaná za strednú školu. Žalobca teda nie je strednou školou. Poukázal i na
§ 108 ods. 3 školského zákona, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, vzťahujú sa na školu pre deti s
nadaním alebo žiakov s nadaním, teda aj na žalobcu, ustanovenia o strednej škole. Postup prijímania do
škôl kvalifikovaných podľa § 104 ods. 1 školského zákona, t.j. do škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s
nadaním, teda aj na postup prijímania do školy žalobcu, je upravený v § 105 školského zákona. V zmysle
ust. § 106 ods. 6 školského zákona ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
podrobnosti aj o prijímaní deti s nadaním a žiakov s nadaním, ktorým je vyhláška č. 307/2008 Z.z.

18. Je teda nepochybné, že ust. § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona sa vzťahujú výlučne na stredné
školy, ktorou žalobca nie je a ust. § 105, 106 ods. 6 školského zákona v nadväznosti na vyhlášku č.
307/2008 Z.z. je nevyhnutné vnímať ako špeciálnu právnu úpravu pre prijímanie žiakov do školy žalobcu,
ktorá má nepochybne prednosť pred všeobecnou právnou úpravou. Voči žalobcovi preto nie je možné
uplatňovať postup ministerstva v zmysle ust. § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako i na celistvosť vzdelávacieho programu APROGEN, ktorý
je štátom schváleným vzdelávacím programom, od 1. ročníka základnej školy až do maturity je zrejmé,
že výsledkom aplikácie napadnutého opatrenia by nebolo určenie počtu žiakov, ktoré žalobca môže
prijať na výchovu a vzdelávanie, ale určenie počtu všeobecne intelektovo nadaných detí a žiakov, ktoré
musí žalobca z uceleného 13 ročného vzdelávacieho programu po ukončení 5. ročníka bez zákonného
základu z výchovy a vzdelávania vylúčiť aj napriek tomu, že škola má zákonné právo na výchovu a
vzdelávanie týchto žiakov a títo žiaci majú taktiež zákonné právo na takúto formu a metódu výchovy a
vzdelávania, čím by aplikáciou napadnutého opatrenia došlo zo strany školy k porušeniu práv trinástich
žiakov školy a ich zákonných zástupcov, ktoré im vyplývajú z ust. § 144 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 školského
zákona, a to vylúčením týchto žiakov zo štúdia, na ktoré už boli v minulosti zákonným spôsobom prijatí
a majú zákonné právo na ňom zotrvať a pokračovať v ňom.

20. Žalobca súčasne v podanej žalobe požiadal súd o priznanie odkladného účinku žalobe o
preskúmanie vyššie uvedeného opatrenia žalovaného z dôvodu hroziaceho vážneho a nenapraviteľného
následku spočívajúceho v nútenom vylúčení trinástich žiakov so špeciálnymi výchovno - vzdelávacími
potrebami zo štúdia na Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, kde sú títo žiaci vzdelávaní
v špeciálnom programe osobitne vypracovanom práve pre ich potreby vyplývajúce z ich všeobecného
intelektového nadania. Výchova a vzdelávanie týchto žiakov je spojená aj s nápravou problémových



prejavov súvisiacich s ich intelektovým nadaním. Žiaci, ktorí by z dôvodu aplikácie počtového
cenzu uvedeného v napadnutom opatrení museli opustiť školu, nemajú ministerstvom zabezpečené
pokračovanie v adekvátnej výchove a vzdelávaní, ktoré by primerane reflektovali ich osobitné potreby,
ktoré boli preukázané objektívne psychologickou a pedagogickou diagnostikou. Takýto následok je
nielen nenapraviteľný, ale v príkrom rozpore s verejným záujmom a osobným záujmom každého z týchto
jednotlivých nadaných detí.

III.
Vyjadrenie žalovaného

21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.03.2019 namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu a navrhol žalobu odmietnuť, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou a návrh na
priznanie odkladného účinku žalobe žiadal zamietnuť.

22. Uviedol, že správna žaloba je postavená na tvrdeniach v rozpore s princípmi a podstatou školského
zákona a výlučne na subjektívnych pocitoch žalobcu z dôvodu nestotožnenia sa so schváleným
rozpisom počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020,
v žalobe označeným ako opatrenie, a preto s argumentáciou žalobcu nesúhlasí.

23. Zákonom č. 210/2018 Z.z. sa zmenil školský zákon, pričom v zmysle dôvodovej správy predmetného
zákona bola akútna potreba riešiť otázku počtu žiakov gymnázií s osemročným vzdelávacím programom
na základe objektívne merateľných kritérií a zamedziť neodôvodneným rozdielom v počtoch žiakov
v rámci regiónov. S 5%-tnou hranicou počtu žiakov na gymnáziách s osemročným vzdelávacím
programom sa počíta už od roku 2008, kedy nadobudol účinnosť školský zákon. Školy, zriaďovatelia,
príslušné orgány miestnej štátnej správy mali preto dostatok času na takéto nastavenie počtu žiakov
reflektovať. Poukázal na ust. § 64 ods. 4 až 6, ods. 8 písm. a) školského zákona, ktorými je upravený
spôsob určenia počtu žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom, ktorý
nesmie prekročiť zákonom stanovenú hranicu 5% z celkového počtu žiakov z daného populačného
ročníka.

24. Konkrétny rozpis s konkrétnym počtom žiakov stanoví rozpisom orgán miestnej štátnej správy,
teda príslušný okresný úrad, a to v spolupráci s príslušným zriaďovateľom gymnázií s osemročným
vzdelávacím programom. V prípade, ak zriaďovateľ s osemročným vzdelávacím programom so
stanoveným rozpisom nesúhlasí, má možnosť voči takémuto návrhu rozpisu podať podľa § 64 ods. 6
školského zákona námietky žalovanému. Účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom
bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský
rok 2019/2020 je Bratislavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ žalobcu.

25. Žalobca teda nie je účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bol schválený rozpis
počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 a s
poukazom na ust. § 178 Správneho súdneho poriadku nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie
správnej žaloby v prejednávanej veci.

26. V prípade, že zriaďovateľ žalobcu nebol stotožnený s návrhom rozpisu počtu žiakov pre
jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti, mal v zmysle
školského zákona možnosť podať námietky ministerstvu, čo aj Bratislavský samosprávny kraj využil.
Ministerstvo týmto námietkam sčasti vyhovelo, keďže návrh rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s
osemročným vzdelávacím programom príslušných okresných úradov zmenilo, čoho výsledkom bol
schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok
2019/2020. V prípade, ak sa s takto schváleným rozpisom zriaďovateľ nestotožnil, resp. mal voči
administratívnemu konaniu, ktorého výsledkom bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s
osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 výhrady, mal možnosť domáhať sa
jeho preskúmania prostredníctvom správnej žaloby. Bolo teda výhradne na zriaďovateľovi, aby so
školami vo svojej zriaďovacej pôsobnosti schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným
vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 prekonzultoval a prípadné výhrady jednotlivých škôl,
teda aj žalobcu, uplatnil správnou žalobou. Takáto žalobná legitimácia však neprislúcha škole, resp.
jej riaditeľovi, teda ani žalobcovi a z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky, za ktorých môže
správny súd konať a rozhodnúť.



27. K vecnej stránke prejednávanej veci žalovaný poukázal na ust. § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 6
ods. 1 a ods. 6 písm. a), § 7 ods. 3, § 3 písm. p) a písm. q) školského zákona, § 5 ods. 1 a ods.
2 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a uviedol, že žalobca v rámci
svojho pôsobenia poskytuje svojim žiakom 2 formy štúdia, a to primárne vzdelávanie 1. - 4. r. a 8 ročné
gymnázium. Uvedené prezentuje samotný žalobca na svojom webovom sídle https:/smnd.sk a vyplýva
to i zo štátnych vzdelávacích programov aplikujúcich žalobcom pri poskytovaní samotného vzdelávania.
Ide o „Vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre primárne vzdelávanie“
a „Vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné
vzdelávanie (Gymnázium)“. V dodatku k zriaďovacej listine vydaným Krajským úradom v Bratislave
č.: PED-535/1999 zo dňa 27.08.1999 je uvedené: „Štúdium na gymnáziu je 8-ročné so študijným
zameraním pre mimoriadne nadané deti“. Je preto nespochybniteľné, že aj napriek tvrdeniam žalobcu
v rámci vzdelávania poskytuje žalobca okrem primárneho vzdelávania aj štúdium formou gymnázia s
osemročným vzdelávacím programom.

28. Žalovaný tiež poukázal i na bod 1 Vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým
nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium), podľa ktorého: „Žiaci so všeobecným
intelektovým nadaním plnia rovnaké ciele výchovy a vzdelávania, ako žiaci bežných gymnázií na nižšom
strednom stupni vzdelávania a na vyššom strednom stupni vzdelávania“. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca je súčasťou schváleného rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím
programom pre školský rok 2019/2020.

29. Tvrdenia žalobcu, že výraz Gymnázium v jeho názve je zmätočný, a že žiakov prijíma len do
primárneho vzdelávania, ktoré sa končí maturitnou skúškou, žalovaný považoval v rozpore so školským
zákonom, nakoľko školský zákon takúto formu vzdelávania nepozná. Žalovaný nespochybňuje výsledky
a úspechy žalobcu.

30. K vzdelávaciemu programu APROGEN žalovaný uviedol, že tento je súkromným autorským
dielom riaditeľky žalobcu, ktorý nikdy nebol oficiálne schválený žalovaným a nemôže byť používaný v
rozpore s príslušným štátnym vzdelávacím programom a príslušnými ustanoveniami školského zákona.
Používanie tohto vzdelávacieho programu nemôže zvýhodňovať žalobcu a postaviť ho nad štátne
vzdelávacie programy a samotný školský zákon, ako sa to snaží prezentovať žalobca. Argumentácia
žalobcu, že riaditeľka vydáva rozhodnutie o prijatí len pri prijatí do primárneho vzdelávania, a teda
je vylúčená aplikácia ust. § 64 školského zákona, je neakceptovateľná a bez zákonného podkladu.
Ak si v rámci svojich interných pravidiel žalobca takýto systém nastaví, neporušil tým síce žiadne
zákonné ustanovenie a rovnako tak nekoná v rozpore so štátnym vzdelávacím programom, musí sa
však vysporiadať so zákonným limitom počtu žiakov stanoveným schváleným rozpisom počtu žiakov pre
gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020. Zdôraznil, že na žalobcu
sa vzťahuje povinnosť aplikovať vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním
pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium) a teda v ust. § 64 predpokladaný osemročný
vzdelávací program.

31. Žalovaný ďalej uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej v prípade, ak by žalobca
aplikoval ust. § 64 školského zákona a musel by znížiť počet žiakov, ktorých prijal do primárneho
vzdelávania, došlo by k porušeniu ústavného práva na vzdelávanie vylúčených žiakov. Uviedol, že
Ústava Slovenskej republiky v čl. 42 ods. 1 garantuje právo každého na vzdelanie. Vzhľadom na to,
že predmetné ústavné právo nie je absolútne, tento ústavný článok je potrebné aplikovať v spojení s
čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je možné domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods.
4, čl. 38 - 42 a čl. 44-46 len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia ústavy vykonávajú. Takýmto
zákonom je školský zákon, ktorý upravuje podmienky uplatnenia práva na vzdelanie a to aj vo vzťahu
k prístupu k štúdiu na gymnázium s osemročným vzdelávacím programom (§ 64 školského zákona).
Je nespochybniteľné, že v rámci poskytovania štúdia na osemročnom gymnáziu aplikuje žalobca štátny
vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné
vzdelávanie (Gymnázium), a teda vzdelávací program predpokladaný § 64 školského zákona.

32. Podľa žalovaného ustanovenie § 103 - 106 školského zákona, na ktorý poukazoval žalobca, žiadnym
spôsobom nevylučujú aplikáciu § 64 školského zákona. V tej súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 104
ods. 1, § 29 ods. 2, § 32, § 16 ods. 3 školského zákona, § 16 ods. 4 písm. c), § 108 ods. 3 školského



zákona, z ktorých je zrejmé, že aj na školy pre deti s nadaním sa aplikujú príslušné ustanovenia
školského zákona týkajúce sa základných a stredných škôl. Argumentácia žalobcu, že prijíma len žiakov
do primárneho vzdelávania s tým, že títo žiaci svoje štúdium ukončia maturitnou skúškou, a to bez toho,
aby sa na žalobcu vzťahovali akékoľvek ustanovenia týkajúce sa stredných škôl, je neopodstatnené a
v rozpore s uvedenými ustanoveniami školského zákona. Zdôraznil, že § 108 ods. 3 školského zákona
jednoznačne ustanovuje rovnocennosť vzdelania získaného na školách pre deti s nadaním alebo žiakov
s nadaním so vzdelaním získaným v základných školách a stredných školách podľa školského zákona.
Argumentáciu žalobcu, ktorou sa žalobca snaží prezentovať výnimočné postavenie žalobcu v školskom
systéme, považoval žalovaný za účelové v snahe sa účelovo vyhnúť ustanoveniam školského zákona.
Žalovaný odmietol taktiež názor žalobcu, ktorým sa snaží prezentovať, že je oprávnený poskytovať typ
vzdelávania, ktorý nemá v opore v školskom zákone. Ustanovenia § 103-106 školského zákona sú
ustanovenia podporné a doplňujúce k ostatným ustanoveniam školského zákona a žiadnym spôsobom
nevylučujú aplikáciu § 64 školského zákona.

33. S poukazom na uvedené bol žalovaný názoru, že neexistuje zákonný dôvod na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe tak, ako žiadal žalobca, nakoľko je na žalobcovi, aby si podmienky postupu žiakov
do vyššej formy štúdia, v tomto prípade štúdia s osemročným vzdelávacím programom na gymnáziu,
nastavil takým spôsobom, ktorý bude v súlade so schváleným rozpisom počtu žiakov pre gymnázia s
osemročným vzdelávacím programom pre príslušný školský rok. Ak by súd správnej žalobe odkladný
účinok priznal, bolo by to v rozpore s verejným záujmom deklarovaným zákonodarcom zákonom č.
210/2018 Z.z., ktorým sa zmenil školský zákon, ktorý sa snaží zákonodarca zamedziť neodôvodneným
rozdielom v počtoch žiakov v rámci jednotlivých regiónov.

IV.
Právne posúdenie

34. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

35. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

36. Podľa § 6 ods. 1 SSP, Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

38. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

39. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

40. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

41. Podľa § 27 ods. 1 školského zákona, školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa
osobitného predpisu, ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom
vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania,
tvoria sústavu škôl.



42. Podľa § 27 ods. 2 školského zákona, sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:

a) materská škola,
b) základná škola,
c) gymnázium,
d) stredná odborná škola,
e) konzervatórium,
f) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g) základná umelecká škola,
h) jazyková škola.

43. Podľa § 32 školského zákona, stredné školy sú:

a) gymnázium,
b) stredná odborná škola,
c) konzervatórium.

44. Podľa § 41 veta prvá školského zákona, gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne
diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom
vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c).

45. Podľa § 64 ods. 2 školského zákona, riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre
prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé
učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu
kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.

46. Podľa § 64 ods. 4 školského zákona, počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným
vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového
počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje
každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho
kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého
ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo
školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).

47. Podľa § 64 ods. 5 školského zákona, zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom
doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci
školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa
neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní
s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá
s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný
záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným
záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve
bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej
len "ministerstvo vnútra").

48. Podľa § 64 ods. 6 školského zákona, zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu
rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky
doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej
len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný
záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu
ministerstvo školstva odôvodní.

49. Podľa § 64 ods. 7 školského zákona, rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným
vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej
správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na
svojom webovom sídle.



50. Podľa § 103 ods. 1 písm. a) školského zákona, výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov
s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj intelektového nadania
detí a žiakov :

1. všeobecného intelektového nadania,
2. špecifického intelektového nadania.

51. Podľa § 103 ods. 2 školského zákona, intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko
nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci
so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na
základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

52. Podľa § 104 ods. 1 školského zákona, školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola,
ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.
Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:

a) materské školy,
b) základné školy,
c) stredné školy.

53. Podľa § 108 ods. 3 školského zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa
§ 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole;
vzdelanie získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami
pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v
základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

54. Vzhľadom na námietku žalovaného týkajúcu sa aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, bolo
prioritnou úlohou súdu posúdiť, či žalobca, t.j. Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium konajúca
prostredníctvom riaditeľky školy, je oprávnená na podanie všeobecnej správnej žaloby o preskúmanie
žalobcom napadnutého opatrenia žalovaného, a teda, či žalobca mohol byť napadnutým opatrením
žalovaného dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, a teda, či sú
splnené procesné podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.

55. Žalovaný postupom podľa § 64 ods. 6 školského zákona opatrením č. 2018/15541:1-10B0 zo dňa
29.11.2018 schválil rozpis počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre
školský rok 2019/2020, ktorým určil žalobcovi ako Škole pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium
najvyšší počet žiakov 1. ročníka osemročného vzdelávacieho programu v počte 50 žiakov.

56. Zriaďovateľom Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v zmysle zriaďovacej listiny č.
OŠK-016/2002 zo dňa 1. júla 2002 je s účinnosťou od 1. júla 2002 Bratislavský samosprávny kraj a v
zmysle dodatku k pôvodnej zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999, s účinnosťou od
1. septembra 1999 došlo z dôvodu zaradenia gymnázia do siete stredných škôl v Slovenskej republike
k doplneniu predmetu činnosti školy o štúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné. Týmto sa zmenil aj
názov školy zo Školy pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním na Školu pre mimoriadne
nadané deti a Gymnázium.

57. Z uvedeného vyplýva, že Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium je školou pre deti s
nadaním, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto žiakov v základnej škole a v strednej škole (§ 104
ods. 1 školského zákona), nakoľko i s poukazom na ust. § 108 ods. 3 školského zákona, vzťahujú
sa na základnú a strednú školu podľa § 104 ods. 1 školského zákona ustanovenia školského zákona
o základnej a strednej škole. Žalobca je preto školou, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí v
základnej škole a v gymnáziu, t.j. v strednej škole podľa § 32 písm. a) v spojení s § 41 veta prvá školského
zákona, keď za gymnázium sa považuje všeobecno-vzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola,
ktorá pripravuje žiakov aj v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné
vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Uvedenému zodpovedá i znenie zriaďovacej listiny, z ktorej vyplýva,
že predmet činnosti Školy pre mimoriadne nadané deti s pokusným overovaním bol rozšírený o štúdium



na gymnáziu, ktoré je osemročné a v tejto súvislosti bol zmenený aj názov školy na Škola pre mimoriadne
nadané deti a Gymnázium.

58. S poukazom na uvedené, súd tvrdeniu žalobcu, že spĺňa podmienky na jeho kvalifikáciu podľa ust.
§ 27 ods. 2 písm. g) školského zákona, teda je školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami, ktorá však nie je v zmysle ust. § 32 považovaná za strednú školu, nepriznal
právnu relevanciu, nakoľko v zmysle ust. § 103 ods. 2 školského zákona, žiaci so všeobecným
intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, avšak vzdelávanie
týchto detí alebo žiakov je zabezpečované v zmysle ust. § 104 ods. 1 písm. b) a písm. c) školského
zákona, tak ako už bolo vyššie uvedené, na základnej a strednej škole, na ktorú sa vzťahujú (§ 108 ods.
3 školského zákona) všeobecné ustanovenia školského zákona o základnej škole a strednej škole.

59. Z dodatku č. 3 k zriaďovacej listine č. OŠK-0016/2004-dod. zo dňa 6. septembra 2004 vyplýva, že
s účinnosťou od 1. septembra 2004 bola doplnená pôvodná zriaďovacia listina Školy pre mimoriadne
nadané deti a Gymnázia o detašované sídlo v budove na Skalickej ulici č. 1 v Bratislave, z ktorého
vyplýva, že ide o rozšírenie priestorov školy, ktorá s účinnosťou od 1. septembra 1999 (dodatok k
zriaďovacej listine č.: PED -535/1999 zo dňa 27.08.1999) mala doplnený predmet činnosti školy o
štúdium na gymnáziu, ktoré je osemročné. Z ust. § 103 ods. 2, § 104 ods. 1 písm. b) a c) a § 108
ods. 3 školského zákona výslovne vyplýva, že žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich vzdelávanie prebieha v základnej a strednej
škole pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, na ktoré školy sa vzťahujú ustanovenia tohto
zákona o základnej škole a strednej škole. Vyhláška č. 307/2008 Z.z., na ktorú sa žalobca v podanej
žalobe odvoláva, však upravuje len podrobnosti samotného prijímacieho konania v zmysle školského
zákona. Súd preto tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca nie je gymnázium a ani stredná škola, ale je
špeciálnou školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími potrebami, a preto sa na
neho nevzťahuje ust. § 64 školského zákona, považoval za nesprávne a účelové.

60. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval správne, keď určil rozpis počtu žiakov pre gymnázia s
osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2019/2020 vzťahujúcim sa aj na žalobcu, nakoľko
žalobca poskytuje žiakom aj vzdelanie na gymnáziu s osemročným vzdelávacím programom, čo vyplýva
i z dodatku k pôvodnej zriaďovacej listine.

61. V zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e) SSP neoprávnenou osobou na podanie žaloby je ten, komu
absentuje aktívna žalobná legitimácia, ktorá je vymedzená osobitne pri každom konaní pred správnym
súdom upraveným v § 6 ods. 2 SSP. Žalobná legitimácia žalobcu je vymedzená v ust. § 178 SSP, keď
podľa ods. 1 žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Uvedenému koreluje aj
definícia žaloby v zmysle ust. § 61 SSP, v zmysle ktorého žalujúca fyzická osoba alebo právnická osoba
uplatní právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného
záujmu.

62. Vydaniu opatrenia predchádzal postup podrobne vymedzený v jednotlivých odsekoch ustanovenia
§ 64 školského zákona, týkajúci sa prijímania na vzdelávanie v stredných školách. V rámci
organizácie prijímacieho konania, má riaditeľ strednej školy právomoc predložiť zriaďovateľovi školy,
t.j. Bratislavskému samosprávnemu kraju do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie
konanie v nasledujúcom školskom roku (2019/2020). Následne zriaďovateľ strednej školy predloží tento
návrh riaditeľa školy do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola
patrí (§ 64 ods. 2 školského zákona).

63. Následne zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, t.j. Bratislavský
samosprávny kraj, doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve, t.j. Okresnému úradu, odbor
školstva, návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra, ktorý na
základe kritérií podľa § 64 ods. 8 a po prerokovaní so zriaďovateľom, rozpíše počet žiakov určený
ministerstvom školstva podľa § 64 ods. 4 školského zákona pre jednotlivé gymnáziá s osemročným
vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán
miestnej štátnej správy v školstve tento návrh rozpisu predloží s odôvodnením a písomným záznamom
z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra (§ 64 ods. 5). Postupom podľa ods. 6 citovaného



ustanovenia zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky
do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia, ktoré minister školstva pri schvaľovaní návrhu
rozpisu preskúma a návrh rozpisu potvrdí, alebo zmení a rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá
s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok zverejní ministerstvo školstva do
30. novembra na svojom webovom sídle.

64. Podľa názoru súdu školský zákon zveril právomoc určiť počet žiakov 1. ročníka pre jednotlivé
gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok postupom podľa § 64 za
účasti zriaďovateľa gymnázia s osemročným vzdelávacím programom a orgánu miestnej štátnej správy
v školstve, výlučne ministerstvu školstva. Riaditeľka Školy pre mimoriadne nadané deti je v zmysle
ustanovenia § 64 ods. 2 školského zákona oprávnená pri organizácii prijímania na vzdelávanie na
stredných školách oprávnená predložiť Bratislavskému samosprávnemu kraju, t.j. zriaďovateľovi školy
len návrh počtu žiakov 1. ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku. V ďalšom
postupe pri určovaní počtu žiakov 1. ročníka pre nasledujúci školský rok pre gymnázium s osemročným
vzdelávaním je už žalobca vo vzťahu k orgánom miestnej štátnej správy v školstve, t.j. Okresnému
úradu, odboru školstva a vo vzťahu k žalovanému oprávnený konať len prostredníctvom zriaďovateľa
školy, t.j. Bratislavského samosprávneho kraja. Ak mal žalobca námietky voči postupu a konečnému
určeniu počtu žiakov, či už vo vzťahu k Okresnému úradu alebo k žalovanému, mohol tak urobiť
jedine prostredníctvom zriaďovateľa, ktorý by bol v tomto prípade akousi „predĺženou rukou“ žalobcu.
O tom, že zriaďovateľ školy bol aktívny a bránil záujmy žalobcu uplatnením námietky voči návrhu
rozpisu predloženého Okresným úradom ministerstvu, svedčia aj listiny založené v administratívnom
spise žalovaného. Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že návrh zriaďovateľa na určenie počtu
žiakov 1. ročníka pre nasledujúci školský rok vo vzťahu k žalobcovi bol prerokovaný orgánom miestnej
štátnej správy v školstve, o čom bol vyhotovený písomný záznam, ktorý bol spolu s návrhom rozpisu
predložený Okresným úradom ministerstvu školstva. Ministerka školstva konajúc o návrhu rozpisu
podaného zriaďovateľom, po preskúmaní písomného záznamu z prerokovania návrhu okresným úradom
a námietok zriaďovateľa voči predloženému návrhu rozpisu orgánom miestnej štátnej správy v školstve
rozhodla o návrhu rozpisu. Z administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, že ministerka
školstva návrh rozpisu vo vzťahu k žalobcovi na základe námietok zriaďovateľa žalobcu, zmenila, keďže
namiesto pôvodných 44 žiakov bol počet žiakov zvýšený na 50. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nie je účastníkom administratívneho konania, nebol oprávnený vstupovať do tohto konania a svoje
námietky mohol podávať jedine prostredníctvom zriaďovateľa, a preto i podľa názoru súdu žalobca nie je
aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby v prejednávanej veci, nakoľko nebol účastníkom
administratívneho konania.

65. Žalobca tvrdil, že žalobou napadnutým opatrením žalovaného bolo porušené jeho právo vychovávať
a vzdelávať deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na vzdelanie, odvolávajúc sa na ust.
§ 15 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zák. č. 596/2003 Z.z. Podľa názoru súdu v zmysle citovaných ustanovení,
školy, ktoré sú zaradené do siete škôl, majú právo vykonávať výchovu a vzdelávanie podľa školského
zákona a toto právo žalobcu napadnutým opatrením nemohlo byť ani priamo dotknuté a ani porušené.

66. S poukazom na uvedené, krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) odmietol, keďže mal za to,
že ju podala zjavne neoprávnená osoba a nejedná sa ani o žalobu opomenutého účastníka konania.

67. V preskúmavanej veci žalobca požiadal i o priznanie odkladného účinku žalobe. Po vyhodnotení, že
sa jedná o žalobu, ktorú podala zjavne neoprávnená osoba, súd mal za to, že neboli splnené podmienky
stanovené v § 185 písm. a) SSP, a preto s poukazom na § 188 SSP tento návrh zamietol.

68. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.

69. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

1. Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorým bol zamietnutý návrh o priznanie



odkladného účinku žalobe, kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439
ods. 2 písm. e/ SSP.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti, ktorým bola žaloba odmietnutá a v časti týkajúcej sa trov konania,
možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave
(§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP)
uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté
rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť
a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania
o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.