ŠKOLA PRE MIMORIADNE NADANÉ DETI a Gymnázium, Teplická 7, Bratislava


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/27/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200152
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1020200152.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v spore žalobcu: Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, so
sídlom Teplická č. 7, 831 02 Bratislava IČO: 317 87 088, zastúpeného spoločnosťou ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Eva Mišíková & JUDr. Ing. Rudolf Cádra, AK so sídlom Partizánska č. 2, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom
Stromová č. 1, 813 30 Bratislava IČO: 00 164 381, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č.
2019/18149:1-A1020 zo dňa 30.11.2020, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

Krajský súd v Bratislave návrh na priznanie odkladného účinku žaloby z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. opatrenie žalovaného
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.01.2020 domáhal preskúmania
opatrenia žalovaného č. 2019/18149:1-A1020 zo dňa 30.11.2020.
2. Týmto opatrením ministerky školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky bol schválený
rozpis počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021.
Zverejnené bolo na webovom sídle ministerstva dňa 30.11.2019 s tým, že pre Školu pre mimoriadne
nadané deti a Gymnázium (žalobcu) bola určená kvóta 54 žiakov, ako maximálny počet žiakov, ktorých
je možné prijať do stredného vzdelávania na tejto škole.
II. žaloba a námietky
3. Žalobca v žalobe uviedol, že napadnuté opatrenie je v časti určujúcej počet žiakov pre Školu pre
mimoriadne nadané deti a Gymnázium nezákonné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie
takéhoto opatrenia vo vzťahu k nemu. Rovnako postup, ktorý predchádzal vydaniu tohto napadnutého
opatrenia, a to nielen postup ministerstva, ale aj postup Okresného úradu Bratislava, odboru školstva
(ako orgánu miestnej štátnej správy v školstve), a tiež postup Bratislavského samosprávneho kraja ako
zriaďovateľa Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia (ktorý v danom prípade postupoval podľa
§ 64 ods. 5 a 6 školského zákona), boli v rozpore s viacerými ustanoveniami školského zákona. Týmto
nezákonným postupom bolo zasiahnuté do jeho práva, ktoré spočíva v práve školy vykonávať výchovu a
vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré bolo škole v minulosti priznané
ministerstvom a doposiaľ je jej ministerstvom uznané a garantované. Medzi takéto deti a žiakov patria
nepochybne aj intelektovo nadané deti (čo nepochybne vyplýva z členenia školského zákona, keďže
právna úprava škôl a tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa nachádza práve v siedmej
časti zákona upravujúcej školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami).
Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium sa od svojho počiatku zameriava na výchovu a
vzdelávanie detí a žiakov so všeobecným intelektovým nadaním prostredníctvom programu APROGEN,
vypracovaného riaditeľkou Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázia, a ktorý bol ako projekt na



tejto škole v rokoch 1993 -- 2007 experimentálne overovaný pod prísnym dohľadom špecializovaných
subjektov (Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, Štátny pedagogický ústav - ktorý je
priamo riadenou rozpočtovou organizáciou ministerstva, a Pedagogická fakulta Univerzity Komenského
v Bratislave). Toto overovanie bolo následne úspešne obhájené pred odbornou komisiou a za prítomnosti
viacerých zástupcov nielen vyššie spomínaných špecializovaných subjektov, ale aj zástupcov napríklad
Štátnej školskej inšpekcie či eurokomisára pre vzdelávanie.
4. Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium teda od svojho počiatku, s vedomím a súhlasom
ministerstva, je školou pre intelektovo nadané deti a to vo všetkých jej triedach a vo všetkých jej ročníkoch
od prvého ročníka základnej školy až do maturitnej skúšky bez výnimky. S týmto vedomím škola, a to
nielen jej riaditeľka ako autorka Programu, ale celý učiteľský zbor, pracujú s deťmi vymykajúcimi sa
bežnej populácií detí na ostatných základných a stredných školách či gymnáziách. V čase prijímania
detí do prvého ročníka škola vychádza z (nepochybne logického) predpokladu, že žiak sa zúčastní
celého cyklu vzdelávacieho programu využívaného na škole, na ktorý bol po úspešnom absolvovaní
prijímacieho konania prijatý, a ktorý od nástupu do prvého ročníka základnej školy až po maturitu tvorí
jednotný celok. S týmto vedomím škola pristupuje aj k samotnému prijímaciemu konaniu do prvého
ročníka primárneho vzdelávania, pričom následne sa už žiadne ďalšie prijímacie konanie nevykonáva,
teda ani pri prechode na vyššie stupne vzdelávania (čo podrobnejšie vysvetlím ďalej v žalobe). Vzhľadom
na osobitné potreby detí prijímaných na túto školu je právna úprava ich výchovy a vzdelávania
upravená v osobitnej časti školského zákona, a tiež osobitným podzákonným právnym predpisom
(Vyhláškou ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov
s intelektovým nadaním).
5. Napriek tomu však ministerstvo na žalobcu aplikovalo všeobecné ustanovenia školského zákona,
ktoré sa na školu nemôžu vzťahovať (z dôvodov tak formálnej ako aj materiálnej povahy). Z pohľadu
princípu právnej istoty, ktorý nepochybne predstavuje nielen oprávnený záujem chránený a garantovaný
predovšetkým či. 1 Ústavy Slovenskej republiky, predstavuje napadnuté opatrenie jednoznačne zásadný
zásah aj do tohto oprávneného a právom chráneného záujmu. Nad rámec toho je nepochybne i
zásahom do práv detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na vzdelanie a rešpektovanie
ich osobitostí. Ako už však bolo uvedené vyššie, ide nepochybne aj o zásah do práva školy vychovávať
a vzdelávať deti s objektívne preukázaným nadaním (vo všeobecnosti vyplývajúcim z ustanovenia §
15 ods, 1 a § 15 ods. 3 písm. a) Zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a Školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) ale tiež aj o zásah do práva školy prijímať (po
splnení podmienok) na výchovu a vzdelávanie deti s objektívne preukázaným nadaním a to s poukazom
na ustanovenia § 2 ods. 4 a § 3 ods. 1 vyhlášky ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008
Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním v nadväznosti na ustanovenie § 106 ods.
6 školského zákona.
6. Nakoľko tak návrh rozpisu prijímania žiakov do gymnázií s 8-ročnou formou štúdia vyhotovený a
zverejnený podľa ustanovenia § 64 ods. 5 školského zákona orgánom miestnej správy v školstve ako ani
napadnuté opatrenie zverejnené žalovaným neobsahovali žiadne odôvodnenie, doposiaľ nepoznáme
dôvody, pre ktoré dotknuté orgány (žalovaný, Okresný úrad Bratislava a Bratislavský samosprávny
kraj) uplatnili voči žalobcovi nesprávny postup podľa všeobecnej právnej úpravy (§ 64 ods. 4 až 8
školského zákona) a nie pre túto Školu prislúchajúcu platnú a účinnú osobitnú právnu úpravu. Toto
považujeme vo vzťahu k žalobcovi za porušenie jeho práva na inú právnu ochranu, ktoré mu poskytuje
či. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nezákonnosť napadnutého opatrenia a nezákonnosť celého
predchádzajúceho postupu všetkých zúčastnených subjektov odôvodňujem nasledovne. V čase vydania
napadnutého opatrenia ministerky školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré bolo
vydané na základe aplikácie ustanovení § 64 ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 7 a ods. 8 školského zákona),
neboli splnené podmienky na aplikáciu vyššie uvedených ustanovení školského zákona na žalobcu, a
to ani formálne a ani materiálne.
7. Vychádzajúc z aktuálnej siete škôl uverejnenej na internetovej adrese webového sídla ministerstva
je žalobca zaradený v rámci siete škôl ako špeciálna základná škola v časti siete škôl, ktorá je nazvaná
„štátne základné školy a štátne špeciálne základné školy, elokované pracoviská“, pričom časť, na ktorej
prebieha výučba podľa štátneho vzdelávacieho programu pre nadané deti prostredníctvom základu
formálne postaveného na osnovách osemročného gymnázia je evidovaná z dôvodu materiálneho stavu v
sieti škôl v časti nazvanej „štátne špeciálne stredné školy a špeciálne stredné školy internátne, elokované
pracoviská“ ako elokované pracovisko k špeciálnej základnej škole teda nie ako gymnázium alebo
stredná škola a tiež nie ako elokované pracovisko ku gymnáziu alebo k strednej škole. V časti „štátne
gymnáziá, konzervatóriá, stredné odborné školy, spojené školy, strediská praktického vyučovania a
pracoviská praktického vyučovania ", teda v časti siete škôl, v ktorej sú evidované aj gymnáziá zriadené



samosprávnymi krajmi, a teda v časti, v ktorej by musel byť evidovaný aj žalobca, ak by sa na neho
mali vzťahovať ustanovenia § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona, žalobca evidovaný nie je. Splnenie
formálnej podmienky na aplikáciu podľa ustanovení § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona si vyžaduje,
aby zo zaradenia žalobcu v rámci siete škôl vyplývalo, že sa jedná o taký druh školy, na základe ktorého
by bolo možné vyvodiť záver, že na žalobcu sa vzťahuje všeobecná právna úprava postupu podľa
ustanovení § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona. Táto podmienka však nie je splnená, pretože žalobca
nie je zaradený do siete škôl ani ako gymnázium a dokonca ani ako stredná škola, na ktorú sa vzťahujú
všeobecné ustanovenia § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona. Už len táto skutočnosť vylučuje, aby
mohol byť voči žalobcovi uplatnený postup podľa vyššie uvedených ustanovení školského zákona, ktoré
ustanovenia (a nielen ustanovenia ale vychádzajúc aj z názvu oddielu príslušnej častí školského zákona)
sa aplikuje výlučne na gymnáziá a stredné školy.
8. Mätúcim sa v tomto prípade podľa žalobcu môže javiť jeho samotný názov obsahujúci vo svojom názve
aj termín „Gymnázium“. Tu je však potrebné uviesť, že názov školy bol určený podľa základu štátneho
vzdelávacieho programu, ktorý je podkladom aj pre žalobcu, kde aj podľa štátneho vzdelávacieho
programu sa jedná (ale výlučne len v časti sekundárneho vzdelávania, ktorý nie je na rozdiel od iných
škôl samostatným, ale tvorí nerozlučnú súčasť s primárnym vzdelávaním) o základ výučby postavený
na osnovách osemročného gymnázia, ktoré však v danom prípade je len minimálnym základom,
ktorý štát určuje ako minimálny rozsah vzdelávacieho programu. Zo samotného konkrétneho štátneho
vzdelávacieho programu, smernice Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázium o výchove a
vzdelávaní intelektovo nadaných žiakov v Programe APROGEN v komparácii s ustanoveniami § 103 až
106 školského zákona je zrejmé, že žalobca je aj napriek tomuto názvu školou pre deti alebo žiakov so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, na ktoré sa vzťahujú špeciálne právne normy uvedené v
siedmej časti školského zákona. Práve z tohto dôvodu nie je žalobca ani formálne evidovaný v sietí škôl
v časti, ktorá by umožnila voči žalobcovi aplikovať postup uvedený v ustanovení § 64 ods. 4 až ods. 8
školského zákona. Žalobca nespĺňa ani materiálnu podmienku nevyhnutnú na uplatnenie postupu podľa
§ 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona. Žalobca totiž ani materiálne nie je samostatným gymnáziom s
8 ročným vzdelávacím programom, na ktoré by bolo vykonávané prijímacie konanie tak, ako ho pozná
slovenský právny poriadok a ako ho určuje (v rozpore s platnou legislatívou, doposiaľ schválenými
vzdelávacími programami, v rozpore s cca 20 ročnou zaužívanou praxou a aplikovanými postupmi)
ministerstvo aplikáciou ustanovení § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona.
9. Žalobca je unikátnou školou, ktorá je založená na prepracovanom systéme, aký nemá obdobu v
žiadnej inej škole v Slovenskej republike. Škola je aktuálne založená na 13 rokov trvajúcom vzdelávacom
programe, ktorý tvorí jednotu a do ktorého sú žiaci prijímaní v prijímacom konanú aké pozná slovensky
právny poriadok, výlučne do prvého ročníka primárneho vzdelávania (t. j. do základnej školy). Jedine
v tomto okamihu dochádza k vydaniu rozhodnutia riaditeľky školy o prijatí na „Školu pre mimoriadne
nadané deti a Gymnázium“. V priebehu ďalšieho plynutia vzdelávacieho programu už žiadne takéto
konanie, ktoré by bolo možné označiť za prijímacie konanie, ktoré je aj obsahom aplikovaných
ustanovení § 64 ods. 4 až ods. 8 Školského zákona, vykonávané nie je. V prílohe žaloby sa predložilo
aj vzorové Rozhodnutie riaditeľky školy o prijatí dieťaťa na školu žalobcu (viď príloha č, 12), z ktorého
vyplýva, že žiaci sú do školy žalobcu prijímaný podľa špeciálnej právnej úpravy, ako do školy uvedenej v
ustanovení § 103 ods. 1 písm. a) školského zákona. Listina tiež preukazuje, že sa žiaci v škole žalobcu
prijímajú výlučne do prvého ročníka základnej školy, a že sa vzdelávajú v programe APROGEN, a že sa
do školy prijímajú na základe výsledkov psychologického vyšetrenia.
10. V zmysle školského vzdelávacieho programu je vykonávané po štvrtom ročníku a tiež aj po
piatom ročníku primárneho vzdelávania testovanie, na základe ktorého sa hodnotí vzdelávací progres
jednotlivých žiakov. Absolvovanie tohto testovania je dokonca postupovou podmienkou do vyššieho
ročníka. Nejedná sa však o prijímacie konanie, nie je verejne vyhlásené a nevydáva sa pri ňom žiadne
rozhodnutie riaditeľky školy o prijatie do vyššieho ročníka a už vôbec nie do gymnázia s 8 - ročným
vzdelávacím programom. Pod stredné školy teda školský zákon nezaraďuje školy uvedené v ustanovení
§ 27 ods. 2 písm. g) školského zákona, t, j. školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno- vzdelávacími
potrebami. Presne túto charakteristiku (uvedenú v ust. § 2 písm. i), § 2písm. q) § 103 ods. 1 až 3
školského zákona) do posledného detailu spĺňa žalobca ako unikátna škola zameraná vo všetkých
triedach a vo všetkých ročníkoch výlučne na výchovu a vzdelávanie všeobecne intelektovo nadaných
detí. Je potrebné zdôrazniť, že o naplnení tejto charakteristiky žalobcom nie je žiadnych pochýb, nakoľko
táto (aj v súčasnosti platná a účinná) legislatíva bola zákonodarcom spracovaná a prijatá práve podľa
vzoru existencie žalobcu. Na základe tejto skutočnosti je nepochybné, že žalobca materiálne spĺňa
podmienky na jeho kvalifikáciu podľa ustanovenia § 27 ods. 2 písm. g) školského zákona, teda žalobca



je školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorá však nie je v zmysle
ustanovenia §32 považovaná za strednú školu.
11. Na doplnenie žalobca uviedol, že podľa § 41 školského zákona sa za gymnázium považuje
všeobecnovzdelávacia stredná škola, ktorá pripravuje žiakov v štvorročnom, v päťročnom alebo v
osemročnom vzdelávacom programe. Na základe našej vyššie uvedenej argumentácie je zrejmé, že
žalobca nie je strednou školou ani materiálne (nakoľko sa jedná o Školu obsahujúcu v sebe tak
primárny ako aj sekundárny ucelený vzdelávací program, teda poskytuje výchovu a vzdelanie deťom a
žiakom od konca materskej školy až do ich dospelosti) a ani formálne (keďže nespadá pod kvalifikáciu
ustanovení § 27 ods. 2 písm. c) až písm. f) školského zákona) a nepripravuje žiakov v štvorročnom,
v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe (pretože vychováva a vzdeláva deti a
žiakov v materiálne ucelenom 13 ročnom vzdelávacom programe) a teda žalobca (aj napriek termínu
„Gymnázium“ uvedenom v častí názvy žalobcu) nie je gymnáziom tak, ako ho má na mysli ustanovenie
§41 školského zákona. Tretí oddiel piatej časti školského zákona (v ktorom sa nachádzajú aj ustanovenia
§ 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona) poskytuje všeobecnú právnu úpravu pre prijímanie na
vzdelávanie v stredných školách. Postup prijímania do škôl kvalifikovaných podľa § 104 ods. 1 školského
zákona (t. j. do škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním), teda aj postup prijímania do školy
žalobcu, je však upravený v ustanovení § 105 školského zákona, ktorý je dokonca nazvaný „Prijímanie
detí s nadaním alebo žiakov s nadaním ". Ministerstvo postup pri prijímaní aj do školy žalobcu prísne v
zmysle tejto zákonnej úpravy prijalo a to vydaním Vyhlášky ministerstva školstva Slovenskej republiky
č. 307/2008 Z. z, o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním. Je teda nepochybné, že
ustanovenia § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona sa vzťahujú výlučne na stredné školy, ktorou
žalobca nie je a v našom prípade ustanovenia § 105 školského zákona. § 106 ods. 6 školského zákona
v nadväznosti na príslušné ustanovenia vyhlášky ministerstva č. 307/2008 Z, z. je nevyhnutné vnímať
ako špeciálnu právnu úpravu pre prijímanie žiakov do školy žalobcu, ktorá má nepochybne prednosť
pred všeobecnou právnou úpravu. Z uvedeného dôvodu je nesporné, že voči žalobcovi nie je možné zo
strany ministerstva uplatňovať postup uvedený v ustanovení § 64 ods. 4 až ods. 8 školského zákona
a tým, že tak ministerstvo vydaním napadnutého opatrenia a jemu predchádzajúcim postupom konalo,
celkom zjavne nepostupovalo v súlade so zákonom.
12. Žiadna iná špeciálna právna úprava riešiaca problematiku prijímania žiakov na školu žalobcu nebola
doposiaľ prijatá. Súčasne platná a účinná Špeciálna úprava neupravuje počty žiakov, ktorých je možné
na našu školu prijať, prostredníctvom ,,limitujúceho čísla“, ale je tento počet vymedzený prostredníctvom
certifikovanej diagnostiky intelektového nadania, v nadväznosti na žiadosť o prijatie zo strany zákonného
zástupcu a v nadväznosti na poskytnuté inštitucionálne podmienky zo strany zriaďovateľa a individuálne
študijné podmienky zo strany školy. Žiadne iné limitujúce obmedzenie sa v rámci takéhoto špeciálneho
prijímacieho konania v tejto k nemu prislúchajúcej špeciálnej právnej úprave nenachádza, a preto nie
je možné postupovať tak, ako postupovalo ministerstvo, že na základe právnych noriem, ktoré nie je
možné v našom prípade aplikovať, určí „obmedzujúci limitujúci počet“ žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami. Jednak takýto postup nie je v súlade so zákonom, teda je v priamom rozpore s
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a jednak je aj logickým nezmyslom, keďže ministerstvo svojim postupom de facto
prikázalo, koľko detí a žiakov má byť v Slovenskej republike intelektovo nadaných, a teda koľko žiakov
v Slovenskej republike je z tohto dôvodu žiakmi so špeciálno-vzdelávacími potrebami. V tejto súvislosti
žalobca poukázal na morálnu rovinu tejto žaloby, kedy výchova a vzdelávanie takýchto detí a žiakov je
spojená aj s nápravou problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním (viď ustanovenie
§ 104 ods. 7 školského zákona), pričom deti a žiaci, ktorí by z dôvodu uplatnenia počtového cenzu
uvedeného v napadnutom opatrení museli opustiť školu, nemajú zabezpečenú ministerstvom adekvátnu
výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú ich potrebám, nemajú
vytvorené nevyhnutné podmienky, ktoré táto výchova a vzdelávanie umožňujú, a nemajú zabezpečené
ani špeciálne učebné pomôcky. Na tieto formy, metódy, podmienky a pomôcky však majú zo zákona
právo (viď ustanovenie § 144 ods. 2, ods. 3, ods. 5 školského zákona).
III. vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že zákonom č. 210/2018 Z. z. sa zmenil školský zákon,
pričom v zmysle dôvodovej správy predmetného zákona bola akútna potreba riešiť otázku počtov
žiakov gymnázií s osemročným vzdelávacím programom na základe objektívne merateľných kritérií a
zamedziť neodôvodneným rozdielom v počtoch žiakov v rámci regiónov. Zákonodarca zároveň ponechal
Okresnému úradu v sídle kraja z dôvodu lepšej znalosti regionálnych pomerov kompetenciu zisťovať
v rámci návrhu rozpisu tohto záväzného počtu žiakov plnenie kritérií jednotlivých gymnázií, na základe
ktorých ministerstvo zverejní záväzný počet žiakov, ktorých možno prijať do jednotlivých gymnázií s
osemročným štúdiom. Z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na zistenie skutkového



stavu sa oproti predošlej právnej úprave zmenili lehoty na určovanie počtu žiakov. Upustilo sa tiež
od určovania počtu tried prvého ročníka. Nastavenie hraničného počtu 5% žiakov prvého ročníka v
gymnáziách s osemročnou dĺžkou štúdia sa riešilo dlhodobo, pričom školský rok, od ktorého sa malo
hraničné nastavenie počtu 5% žiakov prvého ročníka s osemročným vzdelávacím programom aplikovať,
sa novelami školského zákona v ustanovení § 161 ods. 2 neustále posúvali. Pôvodne bol v uvedenom
ustanovení školského zákona uvedený školský rok 2011/2012, novelou školského zákona č. 188/2015 Z.
z. to bol školský rok "2018/2019" s odôvodnením, že pretrváva neustály problém s prevyšujúcim počtom
žiakov v osemročných gymnáziách v bratislavskom kraji z dôvodu zvýšenej koncentrácie občanov v
tomto kraji a záujem zákonných zástupcov pre svoje deti o túto dĺžku vzdelávania v gymnáziách. Z
uvedeného je teda zrejmé, že s 5% hranicou počtu žiakov na gymnáziách s osemročným vzdelávacím
programom sa počíta už od roku 2008, kedy nadobudol účinnosť školský zákon, školy, zriaďovatelia a
príslušné orgány miestnej štátnej správy mali preto dostatok času na takéto nastavenie počtu žiakov
reflektovať.
14.V ustanoveniach § 64 ods. 4 až 6 školského zákona, je upravený spôsob určenia počtu žiakov
prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom, ktorý nesmie prekročiť zákonom
ustanovenú hranicu 5 % z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka. Konkrétny rozpis
s konkrétnym počtom žiakov ustanoví rozpisom orgán miestnej štátnej správy, teda príslušný okresný
úrad a to v spolupráci s príslušným zriaďovateľom gymnázií s osemročným vzdelávacím programom.
V prípade, ak zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom s ustanoveným rozpisom
nesúhlasí, má možnosť voči takémuto návrhu rozpisu podať podľa § 64 ods. 6 školského zákona
námietky žalovanému. Účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bol schválený rozpis
počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021, je
Bratislavsky samosprávny kraj ako zriaďovateľ žalobcu.
15. S poukazom na § 178 ods. 1 SSP žalobca nie je účastníkom administratívneho konania, ktorého
výsledkom bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnázia s osemročným vzdelávacím programom
pre školský rok 2020/2021 a s poukazom na cit. ustanovenie nie je aktívne vecne legitimovaný na
podanie správnej žaloby v prejednávanej veci. Z uvedeného dôvodu namietal nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v predmetnej veci. Žalovaný bol toho názoru, že v prípade, ak zriaďovateľ žalobcu
nebol stotožnený s návrhom rozpisu počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím
programom v jeho územnej pôsobnosti, mal možnosť v zmysle školského zákona podať ministerstvu
námietky. Túto možnosť Bratislavský samosprávny kraj aj využil. V prípade, ak sa s takto schváleným
rozpisom zriaďovateľ nestotožnil, resp. mal voči administratívnemu konaniu, ktorého výsledkom bol
schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok
2020/2021, výhrady, mal zákonnú možnosť domáhať sa jeho preskúmania správnou žalobou. Bolo teda
výhradne na zriaďovateľovi, aby so školami vo svojej zriaďovacej pôsobnosti schválený rozpis počtu
žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021 prekonzultoval,
a prípadné výhrady jednotlivých škôl, teda aj žalobcu, uplatnil správnou žalobou. Takáto žalobná
legitimácia však neprislúcha škole, resp. jej riaditeľovi, teda ani žalobcovi a z uvedeného dôvodu nie sú
splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Preto žalovaný navrhoval, aby
súd uznesením odmietol žalobu, nakoľko bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
16. Žalobca v rámci svojho pôsobenia poskytuje svojim žiakom dve formy štúdia, a to primárne
vzdelávanie 1. - 4. r. a 8 - ročné gymnázium. Uvedené je prezentované jednak samotným Žalobcom na
svojom webovom sídle <https://smndag.sk> a jednak to vyplýva zo štátnych vzdelávacích programov
aplikujúcich žalobcom pri poskytovaní samotného vzdelávania. Konkrétne ide o „Vzdelávací program
pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre primárne vzdelávanie“ a „Vzdelávací program pre
žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium)“.
Uvedené štátne vzdelávacie programy prezentuje Žalobca na svojom webovom sídle <https://smnd.sk/
main/programy>. V Dodatku k zriaďovacej listine vydanom Krajským úradom v Bratislave číslo:
PED-535/1999 zo dňa 27. augusta 1999 je jednoznačne uvedené: „Štúdium na gymnáziu je osemročné
so študijným zameraním pre mimoriadne nadané deti.“ Je preto nespochybniteľné, že aj napriek
tvrdeniam žalobcu uvedených v správnej žalobe, v rámci vzdelávania poskytuje žalobca okrem
primárneho vzdelávania aj štúdium formou gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. V zmysle
bodu 1 Vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné
všeobecné vzdelávanie (Gymnázium) „žiaci so všeobecným intelektovým nadaním plnia rovnaké ciele
výchovy a vzdelávania ako žiaci bežných gymnázií na nižšom strednom stupni vzdelávania a na vyššom
strednom stupni vzdelávania.“ je preto zrejmé, že v súlade s príslušnými ustanoveniami školského
zákona a Vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné



všeobecné vzdelávanie (Gymnázium) bol žalobca nespochybniteľné oprávnene súčasťou schváleného
rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021.
17. Tvrdenia žalobcu, že výraz Gymnázium v jeho názve je zmätočný a že žiakov prijíma len do
primárneho vzdelávania, ktoré sa končí maturitnou skúškou, boli teda zmätočné a v rozpore so školským
zákonom, pričom školský zákon takúto formu vzdelávania nepozná. V žiadnom prípade a žiadnym
spôsobom nespochybňuje výsledky a úspechy žalobcu prezentované v samotnom podaní. Žalovaný
však nemohol súhlasiť s názorom o jeho výnimočnom postavení, ktoré by ho malo zvýhodňovať oproti
iným školám. Takýto prístup a konanie by bolo v rozpore s princípmi a cieľmi školského zákona,
predovšetkým princípom rovnocennosti a rovnoprávnosti. Pokiaľ ide o vzdelávací program APROGEN,
takýto vzdelávací program je súkromným autorským dielom riaditeľky žalobcu, ktorý nebol nikdy oficiálne
schválený žalovaným. Je pravda, že sekundárne používanie takéhoto vzdelávacieho programu, ako
školského vzdelávacieho programu, umožňujú aj jednotlivé štátne vzdelávacie programy, vzdelávací
program APROGEN však za žiadnych okolností nemôže byť používaný v rozpore s príslušným štátnym
vzdelávacím programom a príslušnými ustanoveniami školského zákona. Rovnako tak používanie tohto
vzdelávacieho programu nijakým spôsobom nemôže zvýhodňovať žalobcu a postaviť ho akýmkoľvek
spôsobom nad štátne vzdelávacie programy a samotný školský zákon, ako sa to snaží prezentovať
vo svojom podaní. Argumentácia žalobcu, že riaditeľka vydáva rozhodnutie o prijatí len pri prijatí
do primárneho vzdelávania a teda je vylúčená aplikácia ustanovenia § 64 školského zákona je
neakceptovateľná a neprijateľná a zároveň bez akéhokoľvek zákonného podkladu. Ak si v rámci svojich
interných pravidiel Žalobca takýto systém nastaví, neporušil tým síce žiadne zákonné ustanovenia
a rovnako tak nekoná v rozpore so štátnym vzdelávacím programom, musí sa však vysporiadať so
zákonným limitom počtu žiakov ustanoveným schváleným rozpisom počtu žiakov pre gymnáziá s
osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021. Ako už bolo totiž uvedené vyššie, na
žalobcu sa vzťahuje povinnosť aplikovať Vzdelávací program pre žiakov so všeobecným intelektovým
nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium) a teda v ustanovení § 64 školského
zákona predpokladaný osemročný vzdelávací program.
18. Navyše je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že aj samotná Smernica o výchove a vzdelávaní
intelektovo nadaných žiakov v Programe APROGEN vo svojom ČI. 3 označenom ako ..Prijímanie žiakov
do vyššieho ročníka“ predpokladá vedomostné testy pre daný ročník, pričom žiaci, ktorí priebežne
nedosahujú požadovanú úroveň v prospechu i v správaní v zmysle kritérií Školského poriadku Školy
pre mimoriadne nadané deti a gymnáziá a pre ich individuálny rozvoj sa ukáže vhodnejší bežný
vzdelávací program, môžu byť po odbornom pedagogicko-psychologickom posúdení kedykoľvek v
priebehu školskej dochádzky preradení na pôvodnú školu. V ČI. 5 označenom ako „Postupy žiakov na
vyšší stupeň SpMNDaG“ uvedená smernica počíta s postupovými skúškami v piatom ročníku nižšieho
sekundárneho vzdelávania a v IV. ročníku osemročného gymnázia. V ČI. 7 označenom ako „Preradenie,
vyradenie žiada z Programu APROGEN'' predmetnej smernice sa taktiež ráta s preradením na inú školu.
Rovnako tak Školský poriadok žalobcu zverejnený na jeho webovom sídle hneď v úvode v bode I.
označenom ako „Všeobecné ustanovenia“ konštatuje: „Ak bol žiak zaradený do edukačného Programu
APROGEN, neznamená to, že ho musí absolvovať celý, t j. v celom 13-ročnom cykle. V prípade, že
žiak nedosahuje požadované výsledky a nespĺňa kritériá stanovené školou, alebo ak iným zásadným
spôsobom poruší pravidlá primeraného, slušného a vhodného správania a pravidiel Školského poriadku
SpMNDaG, môže byť žiak na návrh pedagógov a po prerokovaní s riaditeľkou školy vyradený z tohto
alternatívneho vzdelávacieho programu. “ Uvedené je teda v rozpore s tým, čo konštatoval žalobca v
podanej správnej žalobe a je zjavné, že počet žiakov prijímaných do primárneho vzdelávania a počet
žiakov postupujúcich na vyšší stupeň vzdelania nie je identický. Žiaci, ktorí teda neuspejú v postupových
skúškach na vyšší stupeň vzdelávania, sú preradení na iné školy. Práve uvedené postupové skúšky
je potrebné vnímať ako akýsi proces prijímania žiakov do vyššieho stupňa vzdelávania, teda v tomto
prípade na štúdium formou gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, tak ako to predpokladajú
príslušné ustanovenia § 64 školského zákona.
19. Záverom žalovaný dodal, že aj na školy pre deti s nadaním, teda aj na žalobcu, sa aplikujú príslušné
ustanovenia školského zákona týkajúce sa základných a stredných škôl. Argumentácia žalobcu, že
prijíma len žiakov do primárneho vzdelávania s tým, že títo žiaci svoje štúdium ukončia maturitnou
skúškou, a to bez toho, aby sa na žalobcu vzťahovali akékoľvek ustanovenia týkajúce sa stredných
škôl, je neopodstatnené a v rozpore s príslušnými ustanoveniami školského zákona. Navyše § 108 ods.
3 školského zákona jednoznačne ustanovuje rovnocennosť vzdelania získaného na školách pre deti s
nadaním alebo žiakov s nadaním so vzdelaním získaným v základných školách a stredných školách
podľa školského zákona. Výnimočné postavenie žalobcu v školskom systéme, na základe ktorého by
mali pre neho platiť iné, výnimočné podmienky, ako sa to snaží prezentovať v správnej žalobe bolo podľa



názoru žalovaného len účelové, v snahe vyhnúť sa ustanoveniam školského zákona, ktoré mu vo svojej
argumentácii nevyhovujú. Žalovaný odmietol aj akékoľvek špekulatívne názory žalobcu, ktorým sa snažil
prezentovať názor, že je oprávnený poskytovať typ vzdelávania, ktoré nemá oporu v školskom zákone.
Ustanovenia § 103 až § 106 školského zákona sú ustanovenia podporné a doplňujúce k ostatným
ustanoveniam školského zákona a žiadnym spôsobom nevylučujú aplikáciu § 64 školského zákona.
Je preto nevyhnutné, aby žalobca pri poskytovaní vzdelávania dôkladne dodržiaval všetky ustanovenia
školského zákona, v opačnom prípade by konanie žalobcu mohlo byť posúdené ako nezákonné.
III. Relevantné právne predpisy
20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
23. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.
24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor
alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
26. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
27. Podľa § 3 písm. p) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), Výchova a
vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch rovnoprávnosti postavenia škôl a školských
zariadení bez rozdielu zriaďovateľa.
28. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 4, školského zákona, výchova a vzdelávanie v školách a
v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov. Výchovno-
vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú a) výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len
„vzdelávací program“), b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len „výchovný
program“).
29. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 6 písm. a) školského zákona, Štátne vzdelávacie programy vymedzujú
povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne
vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Pre príslušný
odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre vypracovanie školského vzdelávacieho
programu.
30. Podľa § 7 ods. 3 školského zákona, školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade
s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím
programom.
31. Podľa § 32 školského zákona, stredné školy sú: a) gymnázium, b) stredná odborná škola, c) stredná
športová škola, d) škola umeleckého priemyslu, e) konzervatórium.
32. Podľa § 64 ods. 4 a 5 školského zákona, počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným
vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového
počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje
každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho
kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého
ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo
školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a). Zriaďovateľ gymnázia s
osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu
žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu,
ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií
podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom
školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o
prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu
s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán



miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky.
33. Podľa § 64 ods. 6 školského zákona, zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu
rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky
doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej
len „minister školstva“) pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný
záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu
ministerstvo školstva odôvodní.
34. Podľa § 104 ods. 1 školského zákona, školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola,
ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch.
Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy: a) materské školy, b) základné školy,
c) stredné školy.
35. Podľa § 108 ods. 3 školského zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa §
95 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20200425> a § 104 ods. 1 <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20200425> ustanovenia tohto zákona o materskej
škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v
školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním
získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.
IV. Posúdenie veci správnym súdom
36. Z dikcie ustanovenia § 178 ods. 1 SSP vyplýva, že aktívna legitimácia žalobcu (oprávnenie podať
správnu žalobu) je podmienená kumulatívnym splnením dvoch zákonom ustanovených podmienok.
Žalobca musí svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať splnením podmienky, po
1.: postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a po
2.: ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t, j.
keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom,
závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP síce nevylučuje, aby
sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci
administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to
oprávnený osobitným zákonom. Právomocou správnych súdov je prejednávať spory vyplývajúce z tzv.
vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Pri realizácii verejnej (administratívnej) správy správny
orgán sleduje určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. štátnomocensky realizuje právny predpis.
Musí ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom
práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. V
tomto kontexte orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy,
kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve.
37. Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je podľa školského zákona len škola, ktorá
zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch (§ 104
ods. 1 cit. zákona; z toho vyplýva, že ak napríklad gymnázium, ktoré má jednu triedu v každom ročníku
určenú pre deti alebo žiakov s nadaním a paralelne triedu v tom istom ročníku pre "bežných" žiakov,
nemôže byť považované za školu pre žiakov s nadaním, ale ide iba o kolektívnu integráciu t.j. zriadenie
tried pre žiakov s nadaním). Zákon rovnako ďalej uvádza, že vzdelanie získané v týchto školách je
rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách
podľa tohto zákona. Školský zákon takto vytvoril podmienky prístupu k výchove a vzdelávaniu tejto
skupine detí a žiakov, teda skupine detí a žiakov s nadaním, rovnaké, ako pre ostatné deti a žiakov
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvoril priestor, ktorý umožňuje ich vzdelávanie
formou individuálnej integrácie alebo kolektívnej integrácie, ako aj formou vytvorenia samostatných
škôl. V súvislosti s vyššie uvedeným je dôležité poukázať na ustanovenie § 104 ods. 1 školského
zákona, kedy „Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy: a) materské školy, b)
základné školy, c) stredné školy.“ Na uvedené nadväzuje § 108 ods. 3 cit. zákona s tým, že ak tento
zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 104 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-
predpisy/SK/ZZ/2008/245/20200425> ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a
strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských
školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona. Ani ustanovenia § 103 až
106 školského zákona nevylučujú aplikáciu § 64 školského zákona. Ak aj žalobca namietal osobitnú
úpravu, ktorú ustanovilo ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o
diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu, prijímanie, priebeh
a ukončovanie ich vzdelávania, t.j. vyhláškou č. 307/2008 Z. z.; stále nie je možné vyvodiť vylúčenie



aplikácie ustanovenia § 64 školského zákona a prelomenie princípu rovnoprávnosti postavenia škôl a
školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa. Aj v zmysle bodu. 1 Vzdelávacieho programu pre žiakov
so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium)“ žiaci
so všeobecným intelektovým nadaním plnia rovnaké ciele výchovy a vzdelávania ako žiaci bežných
gymnázií na nižšom strednom stupni a na vyššom strednom stupni. Uvedené má svoje opodstatnenie,
kedy výchova a vzdelávanie podľa cit. zákona sú založené na princípoch rovnocennosti vzdelania
všetkých školách bez rozdielu, či ide o školy štátne, cirkevné alebo súkromné. Aj keď si štát ponecháva
základnú ingerenciu (vplyv, okruh vplyvu, zasahovanie) v oblasti výchovy a vzdelávania - princípom
rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách v školách zriadených štátom uznanou cirkvou
alebo náboženskou spoločnosťou a v školách zriadených fyzickou osobou alebo inou právnickou
osobou, garantuje rovnosť medzi stupňami vzdelania získanými v štátnych alebo cirkevných alebo
súkromných školách a teda argumentačne neobstoja žiadne zo žalobných námietok, prečo by mal mať
žalobca mať nejakú nadzákonnú výnimku, pokiaľ zákon explicitne nevylučuje aplikáciu § 64 školského
zákona na jeho prípad.

38.Z Dodatku k zriaďovacej listine, ktorý vydal Krajský úrad v Bratislave č. PED-535/1999 zo dňa
29.08.1999 a týka sa vzdelávacieho programu žalobcu vyplýva, že „štúdium na gymnáziu je osemročné
so študijným zameraním pre mimoriadne nadané deti.“ Ustanovenie § 32 školského zákona pritom
definuje gymnázium ako strednú školu. Teda ide o gymnázium zamerané na vzdelávanie žiakov s
nadaním. Žalobca v žalobe pritom namietal, že pod stredné školy školský zákon nezaraďuje školy
uvedené v ust. § 27 ods. 2 písm. g) t. j. školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami (správne § 27 ods. 2 písm. h) školského zákona); túto právnu námietku žalobcu správny
súd nemohol akceptovať, pretože školský zákon v ust. § 27 ods. 2 iba rozlišuje sústavu škôl a
sústavu školských zariadení. Sústava škôl zahŕňa školy, ktoré majú právo prostredníctvom vzdelávacích
programov poskytovať výchovu a vzdelávanie. Skôr, ako škola začne vykonávať svoju činnosť, musí byť
zaradená do siete škôl a školských zariadení. Zaradením do siete škôl a školských zariadení sa rozumie
oprávnenie na zabezpečenie vzdelávania udelené zriaďovateľovi školy a oprávnenie zriaďovateľa na
zriadenie školy, ktorá môže poskytovať výchovou a vzdelávanie podľa školského zákona. Rozhodnutie
o zaradení do siete škôl a školských zariadení je vydané pred zriadením školy a nie je zároveň aj
dokumentom o zriadení. Školy zaradené v sústave škôl poskytujú nadväzujúce stupne vzdelania, čo je
vlastne podstatou definície "školskej sústavy". Sústava škôl sa delí na 10 druhov škôl a niektoré druhy
škôl sa ďalej ešte delia na typy škôl. Svoje typy majú školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami. Vymedzenie druhov škôl v rámci sústavy môže mylne nabádať, akú školu zákon
po „strednú školu“ nezaraďuje, nejde však o správnu interpretáciu. Ak teda školský zákon jednoznačnej
ustanovuje, že pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa podľa školského zákona zriaďujú stredné
školy, nie je možné akceptovať opačný výklad žalobcu, že „pod stredné školy zákon nezaraďuje školy
pre nadané deti a žiakov“. Neexistuje teda zákonná výnimka, na základe ktorej by sa pre žalobcu ako
školu pre nadané deti nevzťahovali príslušné ustanovenia § 64 školského zákona. Rozpis s konkrétnym
počtom žiakov ustanovuje rozpisom príslušný okresný úrad v spolupráci so zriaďovateľom gymnázií s
osemročným vzdelávacím programom. V zmysle § 64 ods. 6 školského zákona, ak zriaďovateľ gymnázia
s osemročným vzdelávacím programom s ustanoveným rozpisom nesúhlasí, má možnosť voči takémuto
rozpisu podať námietky. Ako vyplýva z ustanovení, ktoré upravujú organizáciu prijímacieho konania (§
64 školského zákona) - žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bol
rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021.
Účastníkom tohto konania bol Bratislavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ žalobcu. Žalobca preto
z dôvodu, že nebol účastníkom administratívneho konania v tejto veci, nesplnil jednu zo základných
podmienok ustanovenú v § 178 ods. 1 SSP podmieňujúcu aktívnu legitimáciu (oprávnenie podať správnu
žalobu). Z tohto dôvodu žalobu o preskúmanie opatrenia žalovaného musel správny súd podľa § 98
ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietnuť.
39. Dôvodom, že došlo ku schváleniu rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím
programom pre školský rok 2020/2021, tento nemôže byť podľa názoru správneho súdu vnímaný ako
dotyk s právnou sférou žalobcu. Žalobca namietal zásah do práva školy vychovávať a vzdelávať deti
s objektívne preukázateľným nadaním, ktoré vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 a § 15 ods. 3 písm.
a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Pre správny súd
však nebolo zo žalobných dôvodov zrejmé, ako sa schválením rozpisu počtu žiakov zmenilo právne
postavenie žalobcu a jeho práva tým, že by prijal menej žiakov. Aj keď z uvedeného by bolo možné
vyvodiť iné nadväzujúce dôvody, v žalobe vymedzené neboli. Právo žalobcu vychovávať a vzdelávať
deti s objektívne preukázaným nadaním (podľa certifikovanej diagnostiky intelektového nadania), resp.



aj právo žalobcu prijímať po splnení podmienok na výchovu a vzdelávanie deti s objektívne preukázaným
nadaním s automatickým vylúčením ďalšieho zákonného obmedzenia neobstojí podľa názoru správneho
súdu v teste proporcionality s účelom právnej úpravy školského zákona, ktorého je regulácia vzdelávania
s konkrétnymi potrebami spoločnosti, kedy zákonodarca ustanovil podmienky prístupu ku štúdiu s
osemročným vzdelávacím programom; čím takto sleduje svoj legitímny cieľ. Aj z dôvodovej správy k
zákonu č. 210/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný školský zákon vyplýva, že „dôvodom posilnenia
ingerencie ministerstva pri určovaní počtov žiakov prvých ročníkov gymnázií s osemročným štúdiom je
potreba určovať uvedené počty jednotne na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich kvalitu školy a
špecifík školského vzdelávacieho programu gymnázia tak, aby regulácia počtu prijímaných žiakov bola
spravodlivá a riadne a včas zabezpečená. Navrhuje sa preto ustanoviť zákonom limit počtu prijímaných
žiakov prvých ročníkov na celoslovenskej úrovni a následne možnosť, aby ministerstvo na základe
údajov svojich informačných systémov určilo záväzný počet žiakov, ktorých bude možné prijať do prvého
ročníka v rámci kraja s prihliadnutím na záujem o osemročné štúdium v rámci každého kraja. Okresnému
úradu v sídle kraja sa z dôvodu lepšej znalosti regionálnych pomerov zachová kompetencia zisťovať v
rámci návrhu rozpisu tohto záväzného počtu žiakov plnenie kritérií jednotlivých gymnázií, na základe
ktorých ministerstvo zverejní záväzný počet žiakov, ktorých možno prijať do jednotlivých gymnázií s
osemročným štúdiom. Ustanovené kritériá, ktoré sa v rôznej miere uplatňovali v rozhodovaní okresných
úradov v sídle kraja aj doteraz, sa zjednotia a objektivizujú. Viaceré navrhované kritériá sa v súčasnosti
osvedčujú aj pri určovaní počtu žiakov stredných odborných škôl podľa zákona č. 61/2015 Z. z. <aspi://
module='ASPI'&link='61/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o odbornom vzdelávaní a príprave a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu vytvorenia dostatočného
časového priestoru na zistenie skutkového stavu sa oproti súčasnej úprave menia lehoty na určovanie
počtu žiakov, pričom z návrhu právnej úpravy vyplýva fakt, že na určovanie počtu žiakov sa nebude
vzťahovať Správny <aspi://module='ASPI'&link='71/1967%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> poriadok.“
Podľa zákonodarcu teda existovala akútna spoločenská potreba riešiť otázku počtu žiakov gymnázií
s osemročným vzdelávacím programom na základe objektívnych merateľných kritérií a zamedziť
neodôvodneným rozdielom v počtoch žiakoch v rámci regiónov.
40. Pod subjektívnym právom je nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy
žalobcu. Inak povedané subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou
žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno
podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho
právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho
postavenia. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich
rozpor so zákonom nestačí (aj keď v danom prípade podľa správneho súdu žalovaný postupoval
zákonným spôsobom). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej
osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad,
keď fyzická alebo právnická osoba sa v rámci správneho súdnictva snaží žalobu vo verejnom záujme,
resp. poukazujúc na porušenie práv iných ako svojich vlastných. Ak žalobca v žalobe poukazoval na
zásah do práv detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami - tu ide o osobitnú kategóriu -
majúcu zrejme ústavnoprávny aspekt, lenže ide o práva tretích osôb a žalobcovi v tejto časti absentuje
žalobná legitimácia v správnom súdnictve. Len ako obiter dictum správny súdu dodáva, že Ústavný
súd SR už vo veci PL. ÚS 11/2013 konštatoval, že „podstatou (jadrom) základného práva na vzdelanie
je právo na prístup ku vzdelaniu, preto v zásade všetky zákonom ustanovené zásahy smerujúce k
obmedzeniu prístupu ku vzdelaniu vyvolávajú ústavné pochybnosti a vyžadujú starostlivé posúdenie.
Právo na vzdelanie, ktorého kľúčovou súčasťou je právo na prístup ku vzdelaniu, nemá charakter
absolútneho práva, t. j. zákonodarca ho môže obmedziť, ale len za podmienky, že ide o také obmedzenia,
ktoré dbajú na jeho podstatu a zmysel a sú použité len na ustanovený (legitímny) cieľ (čl. 13 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky).“
41. Nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy
ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust.
§ 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút
odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil
zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý
z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného
účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný
vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť
abstraktný. V kontexte vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na



priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd musel prijať záver, že zákonné podmienky na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby neboli splnené, preto návrh zamietol (§ 188 SSP).
42.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4, §
147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným
Centrum právnej pomoci.