Metrostav a.s. - organizačná zložka Bratislava


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/214/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216209100
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1216209100.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:
NOVES okná, a.s., Radlinského ul. 24, Spišská Nová Ves 052 01, IČO: 31 683 789, zast.: Advokátska
kancelária Taragel a Počubayová, s.r.o., Starosaská 11, Spišská Nová Ves 052 01, proti žalovanému:
Metrostav a.s., Koželužská 2450/4 Libeň, 180 00 Praha 8, Česká republika, IČ: 000 14 915, Metrostav
a.s. - organizačná zložka Bratislava, Mlynské Nivy 68, Bratislava 821 05, IČO: 31 792 693, zast.: Mgr.
Igor Vaňo, advokát, Rožňavská 2, Bratislava 821 01, o zaplatenie 13.269,84 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.6.2016 domáhal zaplatenia sumy 13.269,84 EUR s prísl.,
titulom neuhradenia ceny za zhotovenie diela oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému 24 kusov
hliníkových konštrukcií, z toho 15 kusov o rozmeroch 2127 mm x 2645 mm a 9 kusov o rozmeroch 2776
mm x 2645 mm bez výplní a 48 kusov sklenených výplní pre tieto hliníkové konštrukcie.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo
zo dňa 10.9.2010. Predmetom zmluvy o dielo bola dodávka a montáž okien v systéme Aliplast vrátane
vonkajších parapetov na stavbe „U. B. A. Q." v rozsahu podľa objednávateľom odovzdanej projektovej
dokumentácie pre vykonanie stavby. Dodanie diela bolo žalovaným rozvrhnuté na tri etapy. Prvá etapa
diela bola zrealizovaná v celom rozsahu. Práce na druhej etape zhotovenia diela boli zahájené na
základe emailu T. P., vedúceho projektu zo dňa 6.2.2012. Dielo bolo v rámci druhej etapy vykonané
čiastočne, keď žalobca vyrobil a dodal žalovanému v období marec - apríl 2012 146 ks výrobkov -
hliníkových konštrukcií a sklenených výplní, z ktorých pozostávajú okná. Z dôvodu prerušenia prác na
stavbe žalovaným sa od 1.7.2012 ďalšej realizácii diela nepokračovalo. Listom zo dňa 20.11.2013,
doručeným žalovanému 25.11.2013, odstúpil žalobca od zmluvy o dielo v súlade s ust. čl. IV bod 4
zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade, kedy prerušenie prác na diele z dôvodov spočívajúcich na strane
objednávateľa presiahne 14 mesiacov, má každá zo zmluvných strán právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaný
považuje odstúpenie od zmluvy o dielo za neplatné. Za dodanie časti diela v rámci 2. etapy vystavil
žalobca žalovanému faktúru č. 103 12 0451 zo dňa 31.3.2012, splatnú 28.8.2012 na sumu 106.627,20
EUR, uhradenú v časti 95.964,48 EUR, čo zodpovedá fakturovanej sume po odpočítaní zádržného
vrátane DPH, cena výrobkov bez DPH predstavuje 88.856,- EUR. Súpis prác a dodávok za mesiac
apríl už žalovaný odmietol podpísať. Úhrada žalovaného vo výške 95.964,48 EUR zďaleka nepokrýva
hodnotu celého plnenia, ktoré žalobca pre žalovaného na základe zmluvy o dielo zhotovil. Na tunajšom



súde pod sp. zn. 42Cb/196/2015 je vedené konanie medzi žalobcom a žalovaným o zaplatenie 70.813,56
EUR, z toho 65.482,20 EUR je uplatnených titulom dodania časti diela, ktorú žalobca pre žalovaného
zo zmluvy o dielo zhotovil a dodal a 5.331,36 EUR je uplatnených titulom nezaplateného zádržného z
faktúry č. 103 12 0451. V uvedenom konaní je žalobcom uplatnený nárok titulom vysporiadania nárokov
žalobcu voči žalovanému po odstúpení od zmluvy o dielo za zhotovených 122 ks výrobkov. Žalobca však
zhotovil pre žalovaného 146 ks výrobkov, pričom 24 výrobkov je uskladnených, a to buď priamo u žalobcu
alebo na poľnohospodárskom družstve v P.. Podaním zo dňa 6.4.2016 rozšíril žalobca žalobu v konaní
pod Sp. zn. 42Cb/196/2015 o sumu 13.269,84 EUR titulom vysporiadania nárokov za zhotovených 24
ks výrobkov, čo doteraz nebolo predmetom konania. Súd uznesením č. k. 42Cb/196/2015-416 zo dňa
14.4.2016 návrh žalobcu na zmenu petitu nepripustil, preto si žalobca uplatňuje tento nárok samostatnou
žalobou v tomto konaní. Úrok z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 13.269,84 EUR si uplatňuje odo dňa
rozšírenia žaloby, s ktorým bol žalovaný oboznámený. Záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným
vznikol zmluvou zo dňa 10.9.2010. Žalobca v žalobe zároveň navrhol toto konanie prerušiť podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p. do doby skončenia súdneho konania, v ktorom bude rozhodnuté o nároku žalobcu
na zaplatenie 65.482,20 EUR, nakoľko má za to, že vzhľadom k tomu, že ide o uplatnenie nárokov z toho
istého čiastočného dodania diela z tej istej zmluvy, je pre toto súdne konanie podstatné zodpovedanie
otázky, na akú sumu má žalobca nárok titulom plnenia zo zmluvy o dielo v konaní vedenom pod sp. zn.
42Cb/196/2015 a preukázanie rozsahu plnenia žalobcu zo zmluvy o dielo v konaní 42Cb/196/2015, aby
bolo možné určiť, aká časť plnenia uskutočneného žalobcom pre žalovaného nie je predmetom konania
vo veci 42Cb/196/2015.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 10.9.2010 uzavretá
Zmluva o dielo č. 10030910 na provedení prací na stavbě „Polyfunkční komplex TRINITY, Bratislava",
predmetom ktorej bola dodávka a montáž okien v systéme Aliplast vrátane vonkajších parapetov
„na kľúč" na stavbe „Polyfunkční komplex TRINITY, Bratislava". K uvedenej zmluve bol dňa 1.4.2012
uzavretý Dodatok č. 1. Dňa 2.2.2012 bol vedúcim projektu I.. T. P. zaslaný D. N. (v kópii T. Š.) zaslaný
email s obsahom: „Dobrý den, na základe naší dohody potvrzuji provádění rozměrných prvků okenních
výplní věže B, které jsou součástí II. etapy dle SoD. Předpokládaný finanční objem je cca 80.000
€ a splatnost faktur je 150 dní. Pro svislou dopravu bude možné do 29.2.2012 využít věžový jeřáb.
Podmínkou pro potvrzení opce je zaslání přesné specifikace výplní. Žalobca listom zo dňa 20.11.2013
odstúpil od Zmluvy o dielo č. 1003091 zo dňa 10.9.2010. Žalobca faktúrou č. 103 12 0451 zo dňa
31.3.2012 žalovanému vyúčtoval dodávku okien v systéme Aliplast „na kľúč" podľa Súpisu vykonaných
prác a dodávok za obdobie marec 2012 v sume 106.627,20 EUR.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci uviedol, že uplatňovaný nárok v celom rozsahu neuznáva.
Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o dielo. Plnením žalobcu zo Zmluvy o dielo (dielom) mala byť
činnosť, ktorej výsledkom mala byť montáž okien (v systéme Aliplast) vrátane vonkajších parapetov na
kľúč (čl. II. ods. 1 Zmluvy). Predmetom diela, t.j. vecou, na ktorej mala byť vykonaná montáž okien, bola
stavba „Polyfunkčný komplex TRINITY, Bratislava" (ďalej ako „objekt Trinity" alebo „stavba"). Zmluva o
dielo predpokladala možnosť realizovania diela v rámci 3 etáp s tým, že žalovaný mal právo kedykoľvek
(v nadväznosti na využitie práva investorom) využiť opciu na uskutočnenie ETAPY 2 a ETAPY 3. ETAPA
1 bola ukončená a vzťahy z ETAPY 1 nie sú predmetom žiadneho súdneho konania. Pred zahájením
ETAPY 2 bolo žalobcovi umožnené, aby sa vo veži B objektu Trinity uložilo 112 ks nadrozmerných
hliníkových elementov - neskompletizovaných hliníkových rámov, ktoré mal žalobca v prípade využitia
opcie žalovaným obstarať a použiť na vykonanie diela (v rámci ETAPY 2), ktorým bola dodávka a
montáž okien. Týchto 112 ks nadrozmerných hliníkových elementov bolo až do dňa 29.2.2016 voľne
uložených vo veži B objektu Trinity. Akákoľvek montáž, t.j. tá činnosť, ktorá mala byť predmetom Zmluvy
o dielo (ETAPY 2), nebola žalobcom ani len čiastočne zrealizovaná. Medzi stranami totiž nedošlo
k zahájeniu ETAPY 2. Podľa ust. čl. III ods. 2 Zmluvy o dielo, mal žalovaný právo (nie povinnosť)
kedykoľvek (v nadväznosti na využitie práva investorom) využiť opciu na uskutočnenie ETAPY 2 a
ETAPY 3 a to tým, že žalovaný (prostredníctvom osôb oprávnených konať vo veciach zmluvných) zašle
žalobcovi písomné oznámenie o jej využití. K zaslaniu písomného oznámenia o využití práva opcie na
ETAPU 2 však zo strany žalovaného nikdy nedošlo. Email T. P. zo dňa 6.2.2012 za žiadnych okolností
nemožno považovať za oznámenie o využití práva opcie na ETAPU 2. Dôvodom, prečo bolo 112 ks



nadrozmerných hliníkových elementov uložených na stavbe už pred zahájením ETAPY 2 je skutočnosť,
že počas realizácie železobetónovej konštrukcie veže B objektu Trinity bolo žalobcovi umožnené využitie
pristaveného žeriavu pre uskladnenie predmetných nadrozmerných hliníkových elementov vo veži B.
Pristavený žeriav mal byť podľa plánovaného priebehu výstavby demontovaný v mesiaci marec 2012.
Po demontáži pristaveného žeriavu by bolo premiestnenie nadrozmerných hliníkových elementov do
veže B objektu Trinity a následné splnenie záväzku žalobcu značne obtiažne. Z uvedeného Z uvedeného
dôvodu žalobca uložil na stavbu 112 ks nadrozmerných hliníkových elementov už v priebehu mesiacov
marec - apríl 2012, t.j. pred oznámením o využití opcie. Hliníkové konštrukcie uvedené v žalobnom
návrhu neboli vo veži B objektu Trinity uložené, pretože nejde o nadrozmerné hliníkové elementy a preto
tento materiál nebolo potrebné uložiť na stavbe pred zahájením ETAPY 2. V súvislosti s uložením 112
ks nadrozmerných hliníkových elementov do veže B objektu Trinity bola žalobcovi zo strany žalovaného
uhradená sumy (poskytnuté plnenie) vo výške 95.964,48 EUR ako preddavok, a to na základe faktúry
žalobcu č. 103 12 0451. Dňa 1.7.2012 v čase o 8:00 došlo k havárii na stavbe Trinity. Po tejto havárii sa
prestali na stavbe Trinity vykonávať akékoľvek stavebné práce. Žalovaný popiera, že by žalovaný udelil
akýkoľvek pokyn na prerušenie vykonávania diela podľa us. čl. IV. ods. 4. Zmluvy o dielo, pretože medzi
stranami nedošlo k zahájeniu ETAPY 2, nebolo teda čo prerušovať. Žalobca dňa 20.11.2013 doručil
žalovanému Odstúpenie zo dňa 20.11.2013 poukazujúc na čl. IV. ods. 4 Zmluvy o dielo. Vzhľadom
na vyššie uvedené žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k zahájeniu ETAPY 2; došlo k
čiastočnému vykonaniu diela v rámci ETAPY 2; žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 103 12 0451 za
„dodanie časti diela"; žalovaný odmietol odsúhlasiť žalobcovi súpis prác a dodávok za mesiac apríl; že
by žalovaný prerušil práce a preto sa nepokračovalo „v ďalšej realizácii diela"; úhrada žalovaného vo
výške 95.964,48 EUR „nepokrýva" hodnotu plnenia, ktoré žalobca pre žalovaného na základe Zmluvy
o dielo „zhotovil".
Žalobca v žalobe uvádza, že práce na ETAPE 2 boli zahájené na základe emailu p. T. P. zo dňa
6.2.2012. Email T. P. zo dňa 6.2.2012 za žiadnych okolností nemožno považovať za oznámenie o
využití práva opcie na ETAPU 2, pretože v predmetnom emaile je vyslovene uvedené, že podmienkou
pre potvrdenie opcie je zaslanie presnej špecifikácie výplne, čo znamená, že k potvrdeniu opcie ešte
len malo dôjsť. K tomuto potvrdeniu opcie však zo strany žalovaného nedošlo. I.. T. P. dokonca ani
nebol oprávnený zaslať žalobcovi oznámenie o využití práva opcie, čo celkom jednoznačne vyplýva z
úvodnej strany Zmluvy o dielo, na ktorej je uvedené, že osobou oprávnenou konať za žalovaného vo
veciach uzatvárania zmluvy a dodatkov k zmluve sú I.. L. U., resp. že osobami oprávnenými konať za
žalovaného vo veciach uzatvárania zmluvy a dodatkov k zmluve sú I.. L. U. a I.. L. U.. I.. T. P. bol v zmysle
Zmluvy o dielo oprávnený za žalovaného konať len vo veciach technických s právom odsúhlasovania
fakturovaných čiastok a vo veciach realizácie a prevzatia diela. Emailom I.. T.W. P. zo dňa 6.2.2012 došlo
len k potvrdeniu toho, že žalobca uloží 112 ks. nadrozmerných hliníkových elementov na stavbe ešte
pred zahájením ETAPY 2 a tieto nadrozmerné hliníkové elementy využije na vykonanie diela (montáž
okien) po uplatnení práva opcie žalovaným. Podľa čl. III ods. 2 Zmluvy o dielo bolo uplatnenie opcie
žalovaným závislé od toho, či si voči žalovanému uplatní opciu na druhú etapu investor a vlastník stavby
- spoločnosť NADLAN a.s., ktorý si ale v čase odoslania predmetného emailu - 6.2.2012 (ani nikdy
potom) opciu u žalovaného neuplatnil. Tejto skutočnosti si boli strany vedomé. Ako už bolo uvedené
vyššie, dôvodom, prečo bolo žalobcovi umožnené uložiť si na stavbe 112 ks nadrozmerných hliníkových
elementov potrebných na vykonanie diela v rámci ETAPY 2 ešte pred jej zahájením je skutočnosť, že
počas realizácie žalezobetónovej konštrukcie veže B objektu Trinity bolo možné využiť pristavený žeriav
pre premiestnenie predmetných nadrozmerných hliníkových elementov vo veži B. Po demontáži žeriavu
by bolo premiestnenie nadrozmerných hliníkových elementov do veže B objektu Trinity a ich následné
namontovanie značne obtiažne. Z uvedeného dôvodu je v emaile I.. P. zo dňa 6.2.2012 uvedené, že
potvrdzuje „provádení rozměrných prvků okenních výplní věže B", t.j. iba tých, pre vyvezenie ktorých bolo
nevyhnutné použitie pristaveného žeriavu. Žalobca však nemal uložiť a ani neuložil na stavbe hliníkové
konštrukcie uvedené v žalobnom návrhu, pretože nejde o nadrozmerné hliníkové elementy a preto tento
materiál nebolo potrebné pred zahájením ETAPY 2 dopraviť do veže B pristaveným žeriavom. Tomu, že
strany nepovažovali ETAPU 2 za započatú, nasvedčuje aj následné správanie sa žalobcu, ktorý montáž
okien na stavbe v rámci ETAPY 2 nevykonával a to aj napriek tomu, že pokiaľ by bola ETAPA 2 skutočne
zahájená emailom I.. P. zo dňa 6.2.2012, začali by žalobcovi plynúť termíny na vykonanie diela (ust.
čl. IV ods. 1 písm. b) Zmluvy o dielo), ktoré by bol žalobca povinný dodržať pod hrozbou zaplatenia
zmluvných pokút (ust. čl. XIII. Všeobecných zmluvných podmienok Zmluvy o dielo). Vzhľadom na vyššie
uvedené je nepochybné, že nedošlo k uplatneniu opcie a zahájeniu ETAPY 2 Zmluvy o dielo. Zo strany
žalobcu nedošlo ani len k čiastočnému vykonaniu diela v rámci ETAPY 2. K čiastočnému vykonaniu
diela nemohlo dôjsť tiež z toho dôvodu, že podľa čl. II. ods. 1 Zmluvy o dielo malo byť plnením (dielom),



ktoré mal žalovaný podľa Zmluvy o dielo obdržať montáž okien na stavbe. Predmetom diela, t.j. vecou,
na ktorej mala byť vykonaná montáž okien bola stavba - objekt Trinity. Uvedené vyplýva z ust. čl. II. 1.
Zmluvy o dielo, ako aj z ust. § 536 ods. 2 Obch. zák., podľa ktorého sa dielom rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Zo strany žalobcu však nedošlo ani len k
čiastočnej montáži okien v rámci ETAPY 2, preto nie je pravdou, že žalobca odovzdal alebo vykonal časť
diela v rámci ETAPY 2. Podľa ust. § 554 ods. 1 Obch. zák. je možné odovzdať iba riadne dokončené
dielo, pričom v zmysle ust. § 555 ods. 1 Obch. zák. je záväzok vykonať montáž splnený až riadnym
vykonaním tejto montáže. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému nebolo poskytnuté ani len čiastočné
plnenie, ktoré malo spočívať v montáži okien. Obyčajné uloženie 112 ks hliníkových elementov na stavbe
nemožno považovať za čiastočné vykonanie diela, ktorým je montáž okien a už vôbec nemožno za
čiastočné vykonanie diela považovať akúsi existenciu 24 ks hliníkových konštrukcií a 48 ks sklenených
výplní, ktoré žalobca uvádza v žalobnom návrhu. O existencii akýchsi 24 ks hliníkových konštrukcií a 48
ks sklenených výplní, ktoré žalobca uvádza v žalobnom návrhu nemal žalovaný akúkoľvek vedomosť
a to až do dňa, keď mu bol doručený neúspešný pokus žalobcu o rozšírenie žaloby v konaní vedenom
pod sp. zn. 42Cb/196/2015. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zo strany žalobcu nedošlo
ani len k čiastočnému vykonaniu diela v rámci ETAPY 2. Žalobca v žalobe uvádza, že za „dodanie
diela" v rámci ETAPY 2 vystavil žalovanému faktúru č. 103 12 0451 na sumu 106.627,20 EUR, ktorá
bola žalovaným uhradená v časti 95.964,48 EUR, t.j. v celej časti s výnimkou zádržného. Uvedené
tvrdenie je nepravdivé, pretože ako už bolo uvedené vyššie, zo strany žalobcu nedošlo k akémukoľvek
„dodaniu" alebo vykonaniu diela v rámci ETAPY 2 a to ani len v časti. Obchodný zákonník navyše
termín „dodanie diela" ani nepozná. Na základe faktúry žalobcu č. 103 12 0451 bola žalobcovi zo strany
žalovaného uhradená sumy (poskytnuté plnenie) vo výške 95.964,48 EUR ako preddavok v súvislosti
s uložením 112 ks nadrozmerných hliníkových elementov do veže B objektu Trinity. O túto uhradenú
sumu by sa potom v prípade zahájenia ETAPY 2 znížila cena diela. Žalobca odôvodňuje uplatňovaný
nárok tiež tým, že mu žalovaný odmietol odsúhlasiť súpis prác a dodávok za mesiac apríl 2012. K tomuto
žalovaný uvádza, že súpis prác a dodávok za mesiac apríl 2012 nebol žalovanému nikdy predložený.
Zo súpisu prác a dodávok za mesiac apríl 2012 nie je navyše vôbec zrejmé, akým spôsobom tento
súpis súvisí s hliníkovými konštrukciami uvedenými v žalobnom návrhu, ktoré nemali byť a ani nikdy
neboli na stavbu dovezené. Žalovaný neeviduje žiaden súpis, prípadne faktúru, ktorým by sa žalobca
dožadoval zaplatenia akejkoľvek peňažnej sumy v súvislosti s hliníkovými konštrukciami uvedenými v
žalobnom návrhu. O údajnej existencii týchto hliníkových konštrukcií sa žalovaný dozvedel až z návrhu
na rozšírenie žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 42Cb/196/2015. Žalobca v žalobe uvádza, že úhrada
žalovaného vo výške 95.964,48 EUR „nepokrýva hodnotu plnenia", ktoré však žalobca pre žalovaného
na základe Zmluvy o dielo „zhotovil". V zmysle ust. § 458 Obč. zák., resp. § 544 Obč. zák. by však
žalobca mohol mať potencionálne právo iba na zaplatenie náhrady za poskytnutie plnenia, o ktoré sa
žalovaný obohatil a ktoré nie je možné vzhľadom na jeho povahu vrátiť. Zo strany žalobcu nedošlo ani
len k čiastočnému vykonaniu diela, ktorým je montáž okien. Údajnú existenciu hliníkových konštrukcií
uvedených v žalobnom návrhu nemožno za žiadnych okolností považovať za poskytnutie plnenia, o
ktoré sa žalovaný obohatil a ktoré nie je možné vzhľadom na jeho povahu vrátiť. Zo žaloby navyše
nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom žalobca došiel k výške uplatňovaného nároku. Bez ohľadu na
to, či došlo k zahájeniu ETAPY 2, resp. či Odstúpenie zo dňa 20.11.2013 je platným právnym úkonom,
žalobcovi nemohol voči žalovanému vzniknúť akýkoľvek nárok. Ak totiž nedošlo k zahájeniu ETAPY
2, prichádzal by totiž do úvahy iba nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust.
§ 451 a nasl. Obč. zák. Ak by k zahájeniu ETAPY 2 došlo a Odstúpenie zo dňa 20.11.2013 by bolo
platným právnym úkonom (ako tvrdí žalobca), prichádzal by do úvahy iba niektorý z nárokov podľa
ust. § 543 až 545 a 548 ods. 2 Obch. zák. Vzhľadom na to, že nedošlo k zahájeniu ETAPY 2 a k
uplatneniu opcie (právneho dôvodu) na jej uskutočnenie, mohol by prichádzať do úvahy iba nárok
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák. Žalobcovi však
tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol, pretože údajná existencia hliníkových
konštrukcií niekde u žalobcu nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za poskytnutie plnenia,
o ktoré sa žalovaný obohatil a ktoré nie je možné vzhľadom na jeho povahu vrátiť. Žalovanému tak
nemohla vzniknúť povinnosť vydať predmetné hliníkové elementy žalobcovi (in natura), ani poskytnúť
za ne peňažnú náhradu. Žalovaný sa navyše nestal vlastníkom hliníkových konštrukcií uvedených v
žalobnom návrhu, pretože žalovanému nesvedčí žiaden z titulov, na základe ktorého by bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo k týmto hliníkovým konštrukciám. Nevyhnutným predpokladom pre vznik
nároku podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák. je zvýšenie majetkového stavu (obohatenie) žalovaného, ktoré
by vzniklo v dôsledku poskytnutého plnenia. Vzhľadom na to, že nedošlo ani len k čiastočnej montáži
okien (nedošlo ani k čiastočnému plneniu), nemohol sa žalovaný v dôsledku montáže okien nijako



obohatiť a teda žalobcovi nemohla vzniknúť náhrada za toto obohatenie. Obyčajnú existenciu materiálu,
ktorý žalobca plánoval použiť na vykonanie diela nemožno považovať za poskytnutie plnenia, v dôsledku
ktorého sa mohol žalovaný obohatiť. Žalobcovi nemohlo vzniknúť právo na náhradu za obohatenie tiež
z dôvodu, že výška náhrady za obohatenie podľa ust. § 451 a nasl. (rovnako ako ust. § 544 Obč. zák.)
sa určuje na základe skutočného zhodnotenia majetku objednávateľa (rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo
501/2012). V takomto prípade sa za obohatenie považuje rozdiel medzi hodnotou stavby pred zahájením
stavebných prác a hodnotou stavby po ich ukončení. Tento záver vyplýva jednak z judikatúry súdov,
napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo 891/2006, rovnako tak R 26/1975, ako aj názorov právnej doktríny
(M. Škárová a kolektív: Občanský zákonník I, II, 1. vydání, Praha 2008, Klega L.: Výše bezdůvodného
obohacení při investicích do cizí nemovitosti, Bulletin advokacie č. 6/2009). Vzhľadom na to, že sa
výška obohatenia určuje na základe rozdielu medzi hodnotou stavby pred zahájením stavebných prác
a hodnotou stavby po ich ukončení, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na náhradu za toto obohatenie,
pretože hodnota stavby, na ktorej mala byť vykonaná montáž sa nijako nezvýšila. Vzhľadom na vyššie
uvedené je zrejmé, že žalovaný sa nemohol na úkor žalobcu nijako obohatiť. Žalovaný sa z opatrnosti
vyjadril k tomu, prečo by žalobca nemal nárok na zaplatenie akejkoľvek peňažnej sumy ani v prípade,
ak by k zahájeniu ETAPY 2 došlo a Odstúpenie zo dňa 20.11.2013 by bolo platným právnym úkonom.
Obchodný zákonník obsahuje pre vyporiadanie nárokov po odstúpení od zmluvy o dielo špeciálnu
úpravu v ust. § 543 až 545 Obch. zák. a 548 ods. 2 Obch. zák. Podľa ust. § 545 Obch. zák. sa ust.
§544 Obch. zák. primerane aplikuje aj v prípade, ak je plnením podľa zmluvy o dielo montáž, údržba,
oprava alebo úprava veci (čo by bol aj prípad Zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania). Podľa ust.
§ 544 ods. 1 a 2 Obch. zák. platí, že ak má k montovanej veci vlastnícke právo onjednávateľ a vec
nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi: je objednávateľ povinný uhradiť
zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ vykonávaním diela obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý
objednávateľ nezodpovedá; je objednávateľ povinný uhradiť cenu vecí, ktoré zhotoviteľ účelne obstaral
a ktoré sa spracovaním atali súčasťou predmetu diela (pokiaľ nie je zahrnutá v nároku podľa § 548
ods. 2 Obch. zák.), ak záväzok zanikol z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ. Žalobcovi však
nemohli vzniknúť nároky podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Obch. zák., pretože žalovaný nie je vlastníkom
údajne existujúcich hliníkových konštrukcií uvedených v žalobnom návrhu. Z ust. § 539 ods. 3 Obch.
zák. vyslovene vyplýva, že veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela, a na ktorých obstaranie nie je
podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ. Vzhľadom na to, že nedošlo k
zabudovaniu (montáži) týchto hliníkových konštrukcií uvedených v žalobnom návrhu na stavbe, nemohol
k nim žalovaný (resp. investor) nadobudnúť vlastnícke právo. Hliníkové konštrukcie uvedené v žalobnom
návrhu sa totiž nestali súčasťou diela, ktorým bola montáž okien na stavbe. Názor o tom, že objednávateľ
nie je vlastníkom veci a materiálu obstaraných zhotoviteľom až kým sa zabudovaním nestanú súčasťou
predmetu diela zastáva tiež Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn. 2 Obdo 24/2008 zo dňa18.3.2009),
resp. právna doktrína (napr. Hedrlin A. Smlouva o dílo podle § 536 a násl. obchodního zákonníku
a vlastníctví stavby; Právní rozhledy 4/1997). Navyše nie je naplnená ani druhá podmienka ust. §
544 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorej má zhotoviteľ nárok na úhradu obohatenia iba v prípade, ak vec
nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť, deďže hliníkové konštrukcie uvedené v žalobnom návrhu sú
podľa tvrdenia žalobcu stále v jeho dispozícii. Rovnako ako v prípade bezdôvodného obohatenia podľa
ust. § 451 a nasl. Obč. zák., aj pre vznik peňažného nároku podľa ust. § 544 ods. 1 Obch. zák. je
nevyhnutným predpokladom zvýšenia majetkového stavu (obohatenie) žalovaného, ktoré by vzniklo
v dôsledku vykonávania diela (montáže okien). V prípade, ak mala byť predmetom plnenia montáž,
údržba, oprava alebo úprava veci (čo bol aj prípad Zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným) muselo
by ísť o obohatenie, ktoré vzniklo práve v dôsledku realizovanej montáže, údržby, opravy alebo opravy
(rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Cdo 4778/2010). Vzhľadom na to, že nedošlo ani len k čiastočnej montáži
(nedošlo ani k čiastočnému plneniu), nemohol sa žalovaný v dôsledku montáže okien nijako obohatiť a
teda žalobcovi nemohla vzniknúť náhrada za toto obohatenie. Do úvahy neprichádza ani vyporiadanie
podľa ust. § 544 ods. 2 Obch. zák., pretože: strany aplikáciu tohto ustanovenie vylúčili v ust. čl. IV. bod 5
VZP; záväzok vykonať dielo nezanikol z dôvodov, za ktorý by zodpovedal žalovaný; hliníkové elementy
uvedené v žalobnom návrhu sa nestali súčasťou stavby (predmetu diela). Do úvahy neprichádza ani
nárok na cenu za dielo zníženú o ušetrenú časť podľa ust. § 548 ods. 2 Obch. zák., pretože z tohto
ustanovenia vyplýva, že zhotoviteľ má právo na cenu za dielo, zníženú o to, čo nevykonaním diela v
plnom rozsahu ušetril a to za kumulatívneho splnenia 2 podmienok, ktorými sú odstúpenie od zmluvy
pre omeškanie objednávateľa a toto omeškanie objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich
zodpovednosť podľa ust. § 374 Obch. zák. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným však nenastala
ani jedna z vyššie uvedených podmienok. Prvou nevyhnutnou podmienkou aplikácie ust. § 548 ods. 2
Obch. zák. je, že zhotoviteľ odstúpil od zmluvy o dielo pre omeškanie objednávateľa. Sankcia uvedená



v ust. § 548 ods. 2 Obch. zák. sa totiž aplikuje výlučne v prípade odstúpenia zhotoviteľa pre omeškanie
objednávateľa so splnením niektorej z jeho povinností a nie pre prípad odstúpenia z iného dôvodu (napr.
na základe zmluvného ustanovenia). Podľa ust. § 365 Obch. zák. nastáva omeškanie v prípade, ak
dlžník nesplnil riadne a včas niektorú so svojich zmluvných povinností. Podľa ust. § 344 Obch. zák.
možno od zmluvy odstúpiť z dôvodov, ktoré ustanovuje zmluva alebo zákon, čo znamená, že Obchodný
zákonník vyslovene rozlišuje medzi zákonnými dôvodmi odstúpenia (napr. odstúpenie pre omeškanie
podľa § 345 a nasl.) a dôvodmi odstúpenia dohodnutými stranami v zmluve (ktoré dokonca ani nemusia
byť porušením povinnosti). Žalobca v Odstúpení zo dňa 20.11.2013 ako dôvod odstúpenia uviedol ust. čl.
IV bodu 4 Zmluvy o dielo. Podľa názoru žalobcu uvedeného v Odstúpení zo dňa 20.11.2013, boli práce
na stavbe prerušené od 1.7.2012, „nie z dôvodu na strane zhotoviteľa". Žalobca teda dňa 20.11.2013
neodstúpil od zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného, ale na základe ustanovenia Zmluvy o dielo,
ktoré (v prípade kvalifikovaného prerušenia prác) umožňovalo od zmluvy odstúpiť ktorejkoľvek zmluvnej
strane, čo znamená, že možnosť odstúpiť od zmluvy mal z rovnakého dôvodu aj žalovaný. V prípade
Odstúpenia zo dňa 20.11.2013 teda ide jednoznačne o zmluvne dohodnutý dôvod odstúpenia (nad
rámec dôvodov uvedených v Obchodnom zákonníku), ktorý ani nie je viazaný na porušenie povinnosti
žiadnej zo strán. Už z tohto dôvodu je teda zrejmé, že nie je možné aplikovať sankciu za omeškanie
obsiahnutú v ust. § 548 ods. 2 Obch. zák. Druhou podmienkou aplikácie ust. § 548 ods. 2 Obch. zák. je,
že omeškanie objednávateľa nespočíva v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť podľa § 374 Obch.
zák. Ako už bolo uvedené vyššie, za haváriu na stavbe Trinity zo dňa 1.7.2012 nenesie žalovaný žiadnu
zodpovednosť, pretože tá nastala v dôsledku nesprávneho statického výpočtu projektovej dokumentácie
stavby, ktorá bola spracovaná autorizovaným stavebným inžinierom, s ktorým nebol žalovaný v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Prerušenie prác v dôsledku havárie zo dňa 1.7.2012 by tak predstavovalo okolnosť
vylučujúcu zodpovednosť podľa ust. § 374 Obch. zák. Vzhľadom na to, že nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy pre omeškanie žalovaného, ktoré by nespočívalo v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť, nie
je možné priznať žalobcovi právo na cenu diela zníženú o to, čo ušetril nevykonaním diela v plnom
rozsahu podľa ust. § 548 ods. 2 Obch. zák. Žalobcovi by nebolo možné priznať zníženú cenu za dielo
podľa ust. § 548 ods. 2 Obch. zák. tiež z dôvodu, že Odstúpenie zo dňa 20.11.2013 nie je platným
právnym úkonom. V Odstúpení zo dňa 20.11.2013 žalobca ako dôvod odstúpenia uviedol ust. čl. IV.
bodu 4 Zmluvy o dielo, podľa ktorého bola ktorákoľvek strana oprávnená odstúpiť od Zmluvy o dielo v
prípade, ak prerušenie prác v rámci jednotlivej etapy presiahne 14 mesiacov. Prerušenie prác v trvaní
14 mesiacov v rámci jednotlivej etapy však nenastalo, pretože ETAPA 1 bola bez prerušenia ukončená
a k zahájeniu druhej etapy vôbec nedošlo. Žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáha zaplatenia sumy
vo výške 13.269,84 EUR bez DPH oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému hliníkové konštrukcie
uvedené v žalobnom návrhu je v zjavnom rozpore s hmotným právom. Podľa ust. § 451 a nasl. Obč.
zák. a ust. § 351 Obch. zák. sú si strany povinné vrátiť navzájom poskytnuté plnenie (pričom ust. §
543 až 545 Obch. zák a ust. § 548 ods. 2 Obch. zák. obsahujú špeciálnu úpravu nárokov, s ktorými do
tohto vyporiadania vstupuje zhotoviteľ). Zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku však nie je možné
vyvodiť, že by si strany v takýchto prípadoch mali poskytnúť navyše akékoľvek ďalšie plnenie, ako sa v
žalobnom návrhu domáha žalobca. Zo žaloby nie je navyše vôbec zrejmé, prečo žalobca požaduje úrok
z omeškania práve odo dňa 6.4.2016. Žalobca v žalobe tiež neuviedol presnú sumu, ktorej zaplatenia
sa voči žalovanému domáha, keďže uvádza, že požaduje zaplatiť 13.269,84 EUR bez DPH.
Žalobca priamo v žalobe navrhol prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP do doby
skončenia konania vedeného pod sp. zn. 42Cb/196/2015, s ktorým žalovaný nesúhlasí. Predmetom
civilného sporového konania disponuje výlučne žalobca a tento predmet nemôže byť závislý na výsledku
iného súdneho konania. Hodnoty plnenia, ktoré je predmetom súdneho konania, si musí byť vedomý
predovšetkým žalobca, ktorý hodnotu tohto plnenia musí urobiť predmetom svojich skutkových tvrdení.
Súd by v prebiehajúcom konaní nemohol ani potencionálne prihliadnuť na výšku nároku priznaného v
konaní vedenom pod sp. zn. 42Cb/196/2015, pretože v prebiehajúcom konaní odôvodňuje žalobca svoj
domnelý nárok existenciou akýchsi hliníkových konštrukcií, ktoré však nie sú predmetom skutkových
tvrdení prednesených žalobcom v konaní vedenom pod sp. zn. 42Cb/196/2015. Žalobca má povinnosť
už v žalobe pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých odvodzuje svoj nárok. Nesplnenie
tejto povinnosti nemožno nahrádzať prostredníctvom inštitútu prerušenia konania. Žalobou uplatňovaný
nárok je celkom zjavne nedôvodný a žaloba by mala byť bez ďalšieho zamietnutá, pretože údajná
existencia materiálu (hliníkových konštrukcií uvedených v žalobnom návrhu) nemôže odôvodňovať
nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy a to bez ohľadu na akékoľvek iné skutočnosti.

6. Právna zástupkyňa žalobcu k veci uviedla, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje od peňažný nárok
titulom vysporiadania nárokov medzi žalobcom a žalovaným po odstúpení od zmluvy o dielo zo strany



žalobcu ako zhotoviteľa diela. Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 10.9.2010 bola dodávka a montáž
okien na stavbe polyfunkčný komplex Trinity Bratislava. Realizácia diela bola rozvrhnutá na 3 etapy,
pričom predmetom tohto sporu je čiastočné vykonanie diela v rámci 2 etapy, keď žalobca vyrobil a dodal
žalovanému v období marec- apríl roku 2012 146 ks výrobkov, ktoré sú hliníkovými konštrukciami a
sklenenými výplňami, ktoré k nim náležia, teda okná. Listom zo dňa 20.11.2013, doručený žalovanému
25.11.2013, odstúpil žalobca od zmluvy o dielo v súlade s ustanovením článku IV. zmluvy o dielo,
ktoré ho oprávňovalo na odstúpenie od zmluvy o dielo v prípade, keď prerušenie prác na diele z
dôvodov spočívajúcich na strane objednávateľa presiahne 14 mesiacov. Takéto prerušenie prác na diele
nastalo, bolo to z dôvodov na strane žalovaného ako objednávateľa, ktorý po havárii na stavbe prerušil
vykonávanie diela a to nielen čo sa týka diela v časti, kde bol zhotoviteľom žalobca, ale aj diela ako
celku vo vzťahu k ostatným zhotoviteľom na stavbe. V konaní vedenom pod číslom 42Cb/196/2015 na
tunajšom súde je žalobcom uplatnený nárok titulom vysporiadania nárokov po odstúpení od zmluvy o
dielo za zhotovených 122 ks výrobkov. Žalobca však zhotovil pre žalovaného 146 ks výrobkov, pričom
24 ks z týchto výrobkov má vo svojej dispozícii a týchto 24 ks výrobkov resp. vysporiadanie nárokov za
nich je predmetom tohto sporu. Žalovaný síce spochybňuje vyrobenie a dodanie týchto výrobkov, avšak
minimálne v časti 16 ks týchto výrobkov je nesporná, že ich žalovaný aj prevzal, a to na základe súpisu
prác potvrdeného zo strany žalovaného za mesiac marec 2012. Vzhľadom na uvedené žalobca neverí
tvrdeniam žalovaného, že o výrobkoch, ktoré sa týkajú tohto konania nemal žiadnu vedomosť, keďže
ich existencia vyplýva priamo zo súpisu prác a dodávok, ktorý žalovaný potvrdil, pričom tento súpis prác
a dodávok je nevyhnutné spájať a vykladať spolu s položkovitým súpisom prác a dodávok, ktorý bol
jeho súčasťou a prílohou, v ktorom sú dané výrobky špecifikované a z ktorého je jednoznačne možné
určiť druh výrobku, jeho cenu ako aj počet výrobkov. Následne boli z výrobkov, ktoré boli vyrobené a
dodané podľa položkovitého súpisu, fakturovaných 50% z ich ceny a to na základe pokynu a požiadavky
zo strany žalovaného, čomu žalobca vyhovel, nakoľko žalovaný pri tom ako dal žalobcovi pokyn na
zhotovenie nadrozmerných výrobkov uviedol, že má k dispozícii na preinvestovanie sumu cca 80.000,-
EUR, pričom cena týchto nadrozmerných výrobkov túto sumu výrazne prevyšovala. Následne mal byť
zvyšok, zostávajúca časť ceny týchto výrobkov, dofakturovaná v ďalších mesiacoch, keď žalovaný získa
ďalšie finančné prostriedky od investora. K uvedenému pristúpili zmluvné strany z dôvodu, že na stavbu
bolo potrebné vyrobiť a dodať nadrozmerné výrobky do doby, kým bol k dispozícii na stavbe žeriav,
prostredníctvom ktorého mali byť tieto výrobky umiestnené na stavu. Žalobca trvá na tom, že tieto
odovzdané výrobky boli dokončené, boli pripravené na montáž a to napriek tomu, že sklené tabule neboli
súčasťou, neboli vložené do okenných rámov a uvedená činnosť bola súčasťou montáže, pričom cena
montáže nebola súčasťou faktúry vystavenej na základe marcového súpisu prác a dodávok. Vzhľadom
nato, že došlo k odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany žalobcu, má žalobca potrebu vysporiadať
zvyšnú neuhradenú časť ceny týchto výrobkov. Domáhanie sa zaplatenia zostávajúcej zvyšnej ceny
výrobkov nebolo možné vzhľadom na odstúpenie od zmluvy o dielo, ku ktorému žalobca pristúpil až
po viac ako roku, od kedy boli práce na stavbe úplne prerušené a kedy bolo zrejmé, že nedôjde k
dokončeniu diela zo strany žalobcu ani k zaplateniu zvyšnej časti ceny výrobkov. Žalobca má za to,
že vrátenie týchto výrobkov žalobcovi neprichádzalo do úvahy ako jedna z možností vysporiadania
nárokov po odstúpení od zmluvy o dielo, nakoľko vlastnícke právo k týmto výrobkom patrí žalovanému
a žalobca na vrátenie týchto výrobkov ani nemôže mať záujem, nakoľko sa jedná o výrobky, ktoré
boli atypické svojimi vlastnosťami a rozmermi vyrobené na mieru pre žalovaného a ktoré by žalobca
nevedel použiť pri žiadnom inom obchode. Je pravdou, že tieto výrobky nakoniec nepoužil ani žalovaný
na zabudovanie do diela, ale to z dôvodov na jeho strane a uvedené nemôže byť pričítané na ťarchu
žalobcu. Čo sa týka právneho posúdenia nároku žalobcu poukazujem na to, že v článku IV. bod 5
všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o dielo, sa žalobca a
žalovaný dohodli, že ak zanikol záväzok vykonať dielo v dôsledku odstúpenia od zmluvy, objednávateľ
je povinný uhradiť zhotoviteľovi vždy najviac to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci preukázateľne
obohatil. Máme za to, že dané obohatenie na strane žalovaného nastalo a to s poukazom na článok
XI. bod 2 všeobecný obchodných podmienok, v zmysle ktorého je vlastníkom zhotovovaného predmetu
diela od počiatku objednávateľ, čím si zmluvné strany dohodli prechod vlastníckeho práva na žalovaného
ešte pred zabudovaním diela do stavby a pred celkovým odovzdaním diela, čo je v súlade so zmluvnou
voľnosťou zmluvných strán a zmluvné strany sa týmto odklonili od dispozitívnej zákonnej úpravy. Výška
tohto obohatenia zodpovedá obvyklej cene, nie zmluvne dohodnutej cene a aj preto žalobca navrhuje
v konaní stanoviť na základe znaleckého dokazovania všeobecnú hodnotu týchto výrobkov, keďže toto
obohatenia sa odvíja od hodnoty, ktorá má byť vyjadrená finančnou sumou, ktorú by bol objednávateľ
nútený zaplatiť v danom čase a mieste na dosiahnutie rovnakého plnenia, ktoré mu poskytol zhotoviteľ.



Mám za to, že aj plnenie, ktoré bolo poskytnuté pred odstúpením od zmluvy, je potrebné vysporiadať
v zmysle § 351 Obch. zákonníka.

7. Právny zástupca žalovaného k veci uviedol, že žalobca a žalovaný mali medzi sebou uzatvorenú
zmluvu o dielo na montáž okien na stavbe Trinity. Projekt Trinity pozostával celkovo z 3 veží A, B a C.
Tomu zodpovedala aj zmluva o dielo, ktorá z tohto dôvodu predpokladala možnosť realizovať dielo v 3
etapách s tým, že žalovaný mal možnosť si uplatniť opciu na montáž okien na veži B a C. Montáž okien
na veži A v rámci etapy 1 bola ukončená a nie je predmetom žiadneho súdneho konania. Čo sa týka
zahájenia etapy 2, tak k jej zahájeniu nikdy nedošlo, pretože žalovaný si na montáž okien na etape 2
neuplatnil opciu, avšak pred samotným zahájením etapy 2 bolo žalobcovi umožnené, aby do veže B
uložil hliníkové rámy a to z dôvodu, že počas realizácie železobetónovej konštrukcie veže B bol pri veži
B pristavený nadrozmerný žeriav, po ktorého demontáži by bolo vyvezenie týchto elementov do veže
B značne obtiažne. Tento žeriav mal byť podľa plánového priebehu prác demontovaný v marci 2012. Z
tohto dôvodu bolo teda umožnené, aby boli nadrozmerné hliníkové elementy na stavbu vyvezené už pred
samotným zahájením etapy 2. Hodnota týchto elementov mala byť vo výške cca 80.000,- EUR. Žalobca
s týmto postupom súhlasil. Z uvedeného dôvodu zamestnanec žalovaného I.. T. P. (stavbyvedúci) zaslal
dňa 6.2.2012 žalobcovi mail, v ktorom túto dohodu jasne potvrdil, keď v ňom uviedol „Na základe našej
dohody potvrdzujem vykonávanie nadrozmerných prvkov. Predpokladaný finančný objem je 80.000,-
EUR. Do 29.2.2012 bude možné využiť vežový žeriav." Z uvedeného dôvodu žalobca následne uložil
do veže B 112 ks hliníkových elementov, ktoré boli do veže B uložené v rozpracovanom stave a to
až do februára 2016, kedy ich žalobca odviezol zo stavby. Po uložení žalobca vyhotovil dokument -
súpis prác za mesiac marec 2012, v ktorom je predmetná suma 88.856,- EUR vyslovene uvedená ako
celková cena. V tomto súpise prác je tiež vyslovene uvedené, že predmetné elementy sa nachádzajú v
rozpracovanom stave 50 %, t.j. že dielo nie je vykonané. Rovnaká suma 88.856,- EUR je uvedená tiež v
dokumente - sprievodka. Súpis prác za marec 2012 bol za žalovaného potvrdený p. T. Š. emailom zo dňa
5.4.2012, v ktorom vyslovene a jasne uviedla, že fakturovaná čiastka je na všetky doposiaľ objednané
práce. Na základe tohto potom žalobca vystavil faktúru číslo 103120451, ktorá mu bola uhradená v plnej
výške s výnimkou sumy, ktorú žalobca vo faktúre označil ako zádržné. Žalobca už žiadnu ďalšiu faktúru
nevystavil ani nepredložil žiaden ďalší súpis prác a okrem tohto uloženia 112 ks hliníkových elementov
nevykonal a ani nemal vykonať žiadne ďalšie práce. Dokončenie diela nakoniec nebolo realizované,
pretože nedošlo k uplatneniu opcie na etapu 2, nakoľko si opciu na etapu 2 voči žalovanému neuplatnil
ani investor stavby. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že dohoda strán potvrdená emailom U.. P.
zo dňa 6.2.2012 sa týkala uloženia iba nadrozmerných elementov v hodnote 88.856,- EUR na stavbe
z dôvodu prítomnosti nadrozmerného žeriavu. Okrem týchto elementov v hodnote 88.856,- EUR, ktoré
boli uložené do veže B a ktoré boli zachytené v súpise prác za mesiac marec 2012 a uhradené na
základe faktúry už žalobca neuložil a ani nemal uložiť žiadne iné elementy. Všetky tieto skutočnosti boli
preukázané aj v konaní vedenom pod sp. zn. 42Cb/196/2015 v ktorom súd dňa 17.10. vyhlásil rozsudok,
v ktorom žalobu v prevažujúcej časti zamietol. Nárok na zaplatenie nejakých ďalších 24 ks elementov,
ktoré sa údajne nachádzajú kdesi u žalobcu preto nedáva akúkoľvek logiku. Všetky elementy, ktorých
sa týkal email zo dňa 6.2.2012 totiž museli byť vyvezené do veže B nadrozmerným žeriavom, pretože to
bola vlastne pointa tej dohody. V tomto konaní však sám žalobca uznal, že hliníkové konštrukcie uvedené
v žalobnom návrhu neboli do veže B vlastne vôbec vyvezené, ale že údajne boli uložené na pozemku
okolo stavby, odkiaľ ich žalobca údajne odviezol späť do svojho sídla. Nebol však akýkoľvek dôvod na
to, dovážať na pozemok okolo stavby akékoľvek hliníkové konštrukcie, ktoré potom neboli pristaveným
nadrozmerným žeriavom vyvezené do veže B. Túto nelogickosť žalobca doposiaľ nejakým spôsobom
nevysvetlil a v poslednom vyjadrení iba uviedol, že to vraj nie je podstatné. Určite to však je podstatné,
pretože dohoda potvrdená emailom zo dňa 6.2.2012 sa týkala iba tých prvkov, ktoré boli nakoniec
vyvezené do veže B a ktorých hodnota 88.856,- EUR bez DPH bola nakoniec aj uhradená na základe
faktúry. Tvrdenia žalobcu teda v tomto smere nedávajú absolútne žiadnu logiku. Poukázal ešte na to, ako
žalobca ohľadom počtu kusov účelovo menil svoje skutkové tvrdenia. V konaní sp. zn. 42Cb/196/2015
pôvodne tvrdil v žalobe, že na stavu doviezol 112 ks hliníkových elementov, potom na pojednávaní
dňa 1.12.2015 uviedol, že doviezol 122 ks hliníkových elementov. Bezprostredne potom, ako žalobca
dňa 29.2.2016 odviezol tieto hliníkové elementy z veže B, si v konaní sp. zn. 42Cb/196/2015 douplatnil
nárok na zaplatenie akýchsi ďalších 24 ks hliníkových elementov, o ktorých dovtedy nebola nikdy reč a
žalovaný o ich údajnej existencii nikdy ani len netušil. V konaní sp. zn. 42Cb/196/2015 súd nakoniec
rozšírenie žaloby nepripustil a preto žalobca podal túto žalobu, ktorá je predmetom tohto konania.
Nakoniec bolo v konaní 42Cb/196/2015 preukázané, že tých dovezených okien bolo dokonca iba 112, čo
súd jednoznačne konštatoval v bode 132 rozsudku. To absolútne vylučuje nepravdivé tvrdenie žalobcu,



že vraj dodal 146 kusov okien, z ktorých 24 nebolo z nejakého neznámeho dôvodu vyvezených do
veže B, ale sa nachádzajú uskladnené u žalobcu. Žalovaný zdôrazňuje, že uhradil žalobcovi presne tú
sumu, ktorú od neho žalobca požadoval vo faktúre a v súpise prác za marec 2012. Žalobca sa nikdy v
priebehu výstavby nedomáhal zaplatenia žiadnej sumy nad rámec zaplatenej faktúry. Prvých nárokov
sa začal domáhať až po 1,5 roku a nároku na zaplatenie akýchsi ďalších 24 okien, ktorý je predmetom
tohto konania, sa žalobca začal prvýkrát domáhať dokonca až po viac ako 4 rokoch od demontáže už
spomínaného žeriavu. K súpisu prác za marec 2012, na ktorý poukazuje žalobca odvodzuje z neho svoj
nárok uviedol, že tento súpis prác vyhotovil žalobca sám, čo v zmysle § 266 ods. 4 Obch. zákonníka
znamená, že pojmy v ňom uvedené sa musia vykladať v jeho neprospech. Suma 88.856,- EUR, ktorá
bola uhradená je v ňom uvedená ako celková suma. Pojem rozpracovanosť 50 % celkom jednoznačne
znamená, že elementy boli rozpracované, k čomu žalovaný môže doložiť tiež fotodokumentáciu týchto
výrobkov na stavbe. Vôbec z nich nevyplýva, že by na stavbu bolo dovezených 138 ks alebo 146
ks, čo vyslovene potvrdil aj súd v rozsudku 42Cb/196/2015 v bode 32. Súd v tomto rozsudku tak
isto konštatoval, že všetko, čo vyplýva z toho súpisu, bolo uhradené platbou žalovaného s výnimkou
zádržného, ktoré bude ešte predmetom odvolacieho konania. Už z toho je zrejmé, že žalobca nemôže
mať na základe toho súpisu akýkoľvek nárok. Vzhľadom na okolnosti, ktoré predniesol, považuje za
absolútne vylúčené, aby mohlo na strane žalovaného vzniknúť akékoľvek obohatenie, ktorého peňažnú
náhradu by mal zaplatiť žalobcovi. Žalovaný totiž zaplatil plnú sumu, ktorú od neho žalobca požadoval.
Tak isto hliníkové elementy sa nachádzajú u žalobcu a nikdy sa nestali súčasťou diela ani súčasťou
stavby. Obohatenie je preto absolútne vylúčené.

8. Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

9. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo
hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

10. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

11. Podľa § 542 ods. 1 Obch. zák., ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo
na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovovanej
veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné.

12. Podľa § 543 ods. 1 Obch. zák., ak má k zhotovenej veci vlastnícke právo zhotoviteľ a záväzok vykonať
dielo zanikne z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať
zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela
alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu škody tým nie je dotknutý.

13. Podľa § 543 ods. 2 Obch. zák., ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá
objednávateľ, je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

14. Podľa § 544 ods. 1 Obch. zák., ak má k zhotovovanej veci vlastnícke právo objednávateľ a vec
nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť
zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol, z dôvodu, za
ktorý objednávateľ nezodpovedá.

15. Podľa § 544 ods. 2 Obch. zák., ak záväzok zanikol v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov,
za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a
ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku
zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.

16. Podľa § 555 ods. 1 Obch. zák., ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať,
splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela



riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním
zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

17. Podľa čl. II. ods. 1. Zmluvy o dielo, zhotoviteľ vykoná pre objednávateľa dielo spočívajúce vo
vykonaní dodávky a montáže okien v systéme Aliplast vrátane vonkajších parapetov „na kľúč" na stavbe
„polyfunkčný komplex TRINITY, Bratislava" v rozsahu podľa objednávateľom odovzdanej projektovej
dokumentácie pre vykonanie stavby revízia 3 December vypracovanej spoločnosťou J., P..D..G.. P. P. W.
X/c, Q., I.: XX XXX XXX, ďalšími objednávateľom odovzdanými podkladmi pre vykonanie diela a v súlade
s podmienkami stanovenými verejnoprávnymi povoleniami a vyjadreniami dotknutých orgánov štátnej
správy a ostatných organizácií k projektovej dokumentácii stavby v stavebnom a územnom konaní.
Zoznam dokumentácie odovzdané objednávateľom pred podpisom tejto zmluvy je uvedený v prílohe č.
2 tejto zmluvy.
Zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo vrátane všetkých zmien a doplnkov v dôsledku eventuálnych
upresnení projektovej dokumentácie, ktoré sa vyskytnú do doby odovzdania a prevzatia diela
objednávateľom a nezakladajú nárok zhotoviteľa na zvýšenie ceny diela. Dielo musí byť vykonané
komplexne.
Zmluvné strany pre vylúčenie pochybností prehlasujú, že predmetom diela sú všetky práce a dodávky,
ktoré sú nevyhnutné k vykonaniu diela „na kľúč" v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, technologickými predpismi, projektovou dokumentáciou a príslušnými technickými normami.
To znamená, že zhotoviteľ je povinný vykonať všetky práce, činnosti a dodávky, ktoré sú potrebné
pre úplnú, prevádzky schopnú, funkčnú, trvalú výstavbu diela bez vád a nedorobkov popísanou v tejto
zmluve vrátane všetkých prác, činností a dodávok, ktoré nie sú špecificky uvedené v objednávateľom
odovzdanej dokumentácii podľa ods. 1 tohto článku, ale sú nevyhnutné pre riadne vykonanie diela
a zhotoviteľ ako odborne spôsobilá osoba mal predpokladať, že sú nutné pre riadne splnenie jeho
zmluvných záväzkov. Zhotoviteľ prehlasuje, že sa pred uzavretím tejto zmluvy plne oboznámil s
objednávateľom odovzdanou dokumentáciou a nezistil žiadne jej vady, nezrovnalosti, chyby alebo
nedostatky, ktoré by mohli ovplyvniť výšku dojednanej ceny diela a čas plnenia.

18. Podľa čl. III. ods. 1. Zmluvy o dielo, stavba „Polyfunkčný komplex TRINITY, Bratislava" je z
rozhodnutia investora rozdelený do nasledujúcich etáp:
a) ETAPA 1: viď príloha č. 1 - cenová ponuka zo dňa 10.6.2010
b) ETAPA 2: viď príloha č. 1 - cenová ponuka zo dňa 10.6.2010
c) ETAPA 3: viď príloha č. 1 - cenová ponuka zo dňa 10.6.2010

19. Podľa čl. III. ods. 2. Zmluvy o dielo, objednávateľ má právo využiť opciu na uskutočnenie jednotlivých
etáp diela uvedených v ods. 1. písm. b) - c) tohto článku. Právom opcie sa pre účely tejto zmluvy rozumie
etapizácia diela. Objednávateľ je oprávnený využiť právo opcie kedykoľvek (v nadväznosti na využitie
práva opcie investorom) na etapy uvedené v ods. 1. písm. b) - c) tohto článku. Objednávateľ využije svoje
právo písomným oznámením o jeho využití zhotoviteľovi. Zaslaním písomného oznámenia je zhotoviteľ
povinný vyhotoviť príslušnú etapu (etapy) diela, na ktorú bola opcia objednávateľa využitá. Zmluvné
strany sa dohodli, že na danú etapu sa budú vzťahovať podmienky tejto zmluvy o dielo a nie je potrebný
podpis dodatku ku zmluve. V prípade, že objednávateľ bude za týmto účelom požadovať podpis dodatku,
zmluvné stany sa zaväzujú tak učiniť. Zhotoviteľ nie je oprávnený odmietnuť zhotovenie príslušnej etapy.

20. Podľa čl. VII. ods. 1. Zmluvy o dielo, vzťahy medzi zmluvnými stranami, ktoré nie sú výslovne
upravené touto zmluvou, sa riadia príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníku č. 513/1991 Zb v
platnom znení. Pokiaľ z tejto zmluvy nevyplýva iné, právne vzťahy vyplývajúce z tejto zmluvy sa riadia
právnym poriadkom Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. VII. ods. 2. bod 3) Zmluvy o dielo, neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o dielo sú
všeobecné zmluvné podmienky vykonávania diela.

22. Podľa čl. VII. ods. 3. Zmluvy o dielo, prípadné zmeny v označení alebo zastúpení zmluvných strán je
povinná zmluvná strana, u ktorej zmena nastala, písomne oznámiť a doložiť preukázateľným spôsobom
a bez zbytočného odkladu druhej zmluvnej strane. Akékoľvek ďalšie zmeny alebo doplnky tejto zmluvy
sú platné a účinné iba formou písomných obojstranne potvrdených dodatkov.



23. Podľa čl. IV. ods. 5. veta prvá a druhá Všeobecných obchodných podmienok, aj zanikne záväzok
vykonať dielo v dôsledku odstúpenia od zmluvy, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi vždy
najviac to, o čo sa objednávateľ zhotovením veci preukázateľne obohatil. Použitie § 544 ods. 2
Obchodného zákonníku sa vylučuje.

24. Podľa čl. XI. ods. 2. Všeobecných obchodných podmienok, vlastníkom zhotovovaného predmetu
diela je od začiatku objednávateľ, nebezpečenstvo škody na diele nesie zhotoviteľ až do jeho prevzatia.
V prípade, že objednávateľ prevezme dielo s vadami a nedorobkami, nesie zhotoviteľ nebezpečenstvo
škody až do odstránenia vád a nedorobkov.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia časti ceny diela v sume 13.269,84 EUR vrátane
príslušenstva, a to za jeho rozpracovanú a nedokončenú časť, nakoľko od zmluvy o dielo odstúpil a
preto nebolo možné dielo dokončiť.

26. Ako zo znenia písomne uzavretej zmluvy o dielo vyplýva, realizácia stavby „Polyfunkčný komplex
TRINITY, Bratislava" bola rozdelená na tri etapy. K realizácii druhej a tretej etapy mohlo dôjsť až
po uplatnení opcie zo strany investora, resp. objednávateľa. Z uvedeného možno dôvodiť, že každú
jednu etapu možno považovať za samostatnú zmluvu o dielo, na ktorú sa vzťahujú totožné zmluvné
ustanovenia. K vzniku zmluvy dôjde až po tom, čo bude uplatnená opcia aj na druhú, resp. tretiu etapu.
Súd tak dôvodí zo znenie zmluvného dojednania (čl. III. ods. 2. Zmluvy), v ktorom je uvedené, že
„Zmluvné strany sa dohodli, že na danú etapu sa budú vzťahovať podmienky tejto zmluvy o dielo a nie
je potrebný podpis dodatku ku zmluve."

27. Preto bolo v prvom rade potrebné vysporiadať sa s otázkou, či došlo k zahájeniu druhej etapy a
uzavretiu zmluvy o dielo na túto časť stavby. Žalobca tvrdí, že k zahájeniu došlo, pričom poukazuje
na email I.. T. P. zo dňa 6.2.2012. Súd sa s názorom žalobcu nestotožňuje a tento email nepovažuje
za taký úkon, ktorým by došlo zo strany žalovaného k uplatneniu opcie. V tomto smere súd v zhode
s argumentáciou žalovaného dospel k záveru, že I.. P. nebol oprávnený konať v mene žalovaného vo
veciach zmluvných, ale iba vo veciach technických s právom odsúhlasenia fakturovaných čiastok, resp.
vo veciach realizácie a prevzatia. Vymedzenie konania jednotlivých osôb tak za objednávateľa ako aj
zhotoviteľa, bolo v zmluve jednoznačne špecifikované v článku I. uzavretej zmluvy. Z obsahu emailu
zo dňa 6.2.2012 vyplýva, že I.. P. v ňom bezpochyby riešil otázky, ktoré spadajú do jeho kompetencie
(vo veciach realizácie je to informácia, že pre zvislú dopravu bude možné do 29.2.2012 využiť vežový
žeriav; vo veciach technických je to informácia o potrebe zaslania presnej špecifikácie výplní). Zo znenia
poslednej vety uvedeného emailu („Podmienkou pre potvrdenie opcie je zaslanie presnej špecifikácie
výplní:") jednoznačne vyplýva, že po zaslaní špecifikácie žalobcom musel nasledovať ešte ďalší úkon
žalovaného, a to potvrdenie opcie, ktorý však prináležal iba osobám oprávneným vo veciach zmluvných
(I.. L. U., I.. L. U.). Keďže takýto úkon žalovaný neurobil, k zahájeniu druhej etapy nedošlo a žalobca
nemal dôvod začať s prípravou realizácie tejto časti diela. Výrobu okien alebo určitých komponentov
bez ich montáže možno považovať iba za prípravu na realizáciu diela a nie za samotnú realizáciu. Za
takýchto okolností žalobcovi nemohol vzniknúť nárok uplatňovaný v tomto konaní a žaloba je nedôvodná.

28. V konečnom dôsledku, ak by sme aj pripustili možnosť, že došlo k zahájeniu druhej etapy a uzavretiu
zmluvy o dielo na túto časť stavby, uplatňovaný nárok nie je dôvodný. Zo strany žalobcu ako zhotoviteľa
totižto nedošlo ani len k čiastočnej realizácii diela v rámci tejto druhej etapy. Podľa zmluvy o dielo mal
žalobca vykonať nielen dodávku okien, ale aj ich montáž vrátane vonkajších parapetov. To znamená,
že okná musia byť namontované-zabudované do telesa stavby, tak aby sa stali súčasťou stavby. Iba v
tomto prípade by na žalovaného prešlo vlastnícke právo

29. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, tak ako naň poukázal aj samotný žalovaný, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 24/2008 zo dňa 18.3.2009, v odôvodnení ktorého okrem iného
uviedol:
„Z ustanovenia § 542 ods. 1 Obchod. zák. vyplýva, že od okamžiku, kedy zhotoviteľ začal so
stavbou systému vykurovania na pozemku a stavbe objednávateľa je podľa citovanej úpravy zmluvy
o dielo v obchodnom zákonníku vlastníkom celej zhotovovanej stavby, t.j. aj stavby systému
vykurovania, objednávateľ. Až zabudovaním ďalšieho materiálu sa fakticky aj právne predmet vlastníctva
objednávateľovi zväčšuje. Teda podmienkou zväčšenia (rozšírenia) predmetu vlastníckeho práva
objednávateľa pri realizácii predmetu zmluvy o dielo je postupné zabudovanie materiálu (výrobkov) do



stavby. Z uvedeného je zrejmé, že materiál alebo výrobky, ktoré ešte nie sú zabudované do diela nie sú
vlastníctvom objednávateľa ak zmluva neurčuje inak."
„Ako je uvedené vyššie, dovolací súd zhodne s názorom odvolacieho súdu nepovažuje nezabudovaný
(nezapracovaný) materiál do predmetu zmluvy o dielo za súčasť diela, preto nebezpečenstvo škody
na tomto materiály a nástrojoch nenesie v zmysle špeciálnej úpravy nebezpečenstva škody na
zhotovovanej veci objednávateľ z dôvodu znášania nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci podľa
ust. § 542 ods. 1 Obchod. zák., nakoľko vzniknuté škody na materiály nie je vzniknutou škodou na
zhotovovanom diele. Pre zistenie osoby znášajúcej nebezpečenstvo škody na veciach určených na
vykonanie diela je potrebné zistiť, kto tieto veci (materiál a nástroje) potrebné na vykonanie diela obstaral.
Z obsahu spisu, najmä zhodných výpovedí účastníkov nebolo v konaní sporným, že materiál a nástroje
na vykonanie diela si obstaral zhotoviteľ sám. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nie je možné
použiť špeciálne ustanovenia znášania nebezpečenstva škody na zhotovovanej veci (ust. § 542 až 545
Obchod. zák.) ani ust. § 539 až 541 Obchod. zák. ale všeobecné ustanovenia obchodného zákonníka
o náhrade škody."

30. Z uvedeného vyplýva, že neskompletizované hliníkové konštrukcie uvedené v žalobnom návrhu sú
vecami (materiálom), ktoré mal žalobca obstarať na splnenie predmetu zmluvy, ktorým bola dodávka
a montáž okien vrátane vonkajších parapetov. Nakoľko však k ich zabudovaniu do stavby nedošlo,
žalovaný sa nemohol nijakým spôsobom obohatiť, keď navyše je uvedený materiál v držbe žalobcu.

31. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie o výsluch svedka D. N., ktorý za žalobcu jednal P. T. P. ohľadom
dodania nadrozmerných výrobkov na stavbu, aby sa vyjadril k rokovaniam so žalovaným, k tomu, ktoré
výrobky mali byť dodané na stavbu, hodnote týchto výrobkov a spôsobe ich úhrady. Súd jeho výpoveď
nepovažuje za relevantnú, nakoľko ak by aj mali z rokovaní, ktoré viedol, vyplývať nové alebo zmenená
práva a povinnosti zmluvných strán, tieto by museli byť prijaté v písomnej forme (čl. VII. ods, 3. Zmluvy).
Súd preto tento návrh žalobcu ako nadbytočný a nehospodárny zamietol.

32. Žalobca zároveň s podanou žalobou ako aj v neskorších vyjadreniach žiadal prerušiť konanie
do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 42Cb/196/2015. Dôvodil tým, že
opodstatnenosť jeho nároku na zaplatenie 13.269,84 EUR sa bude odvíjať aj od toho, ako bude ustálená
hodnota čiastočne vykonaného diela v konaní 42Cb/196/2015 a rozdielu medzi hodnotou čiastočne
vykonaného diela v konaní 42Cb/196/2015 a čiastočnou úhradou poskytnutou žalobcom. Súd dospel
k záveru, že predpoklady na prerušenie konania v zmysle § 164 CSP (predtým § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p.) neboli naplnené. V konaní 42Cb/196/2015 nie je riešená taká otázka, ktorú by si nemohol posúdiť
súd v tomto konaní. Súd preto návrhu na prerušenie konania nevyhovel.

33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné a zmluvné ustanovenia, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.