ŠTÁTNE LESY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU TATRANSKÁ LOMNICA


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/19/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200204
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8020200204.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členov
senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu ŠTÁTNE
LESY TATRANSKÉHO NÁRODNÉHO PARKU TATRANSKÁ LOMNICA, Tatranská Lomnica 66, 059
60 Vysoké Tatry, IČO: 31 966 977, právne zastúpeného JUDr. Bohumilom Novákom, advokátom,
advokátska kancelária, Horná 27, Banská Bystrica proti žalovanému: P. úrad V., Z. 7, XXX XX V., v
konaní o správnej žalobe, preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/
XXXX zo dňa 15.01.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. XXXXXXXXX/
XXXXX z 15.1.2020 s označením „Námietka zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane podaná
ústne do zápisnice č. XXXXXXXXX/XXXX z dňa 11.9.2019- oznámenie“, v ktorom žalovaný oznámil
žalobcovi, že na jeho námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane Mgr. B. a Ing. Q. ústne do
zápisnice o ústnom pojednávaní č.XXXXXXXXX/XXXX dňa 7.1.2020 sa neprihliada. Uvedené opatrenie
navrhol správnemu súdu zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to,
že vyššie uvedené opatrenie žalovaného je opatrením orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 3
ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktoré bolo vydané v administratívnom
konaní a zasahuje do základných procesných práv žalobcu na konanie pred nezávislým a nestranným
orgánom verejnej správy. Žalobca poukázal na to, že na ústnom pojednávaní dňa 7.1.2020 vzniesol u
žalovaného námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vo vyrubovacom konaní na základe
4 dôvodov, ktorými boli nemožnosť objektívneho postupu vo vyrubovacom konaní, keďže v tomto štádiu
konania konali tí istí zamestnanci ako boli zamestnanci, ktorí vykonávali daňovú kontrolu. Druhým
dôvodovom bolo neovládanie základných teoreticko-právnych vedomosti na riadny výkon správy daní.
Tretím dôvodom bola neobjektívnosť, ktorú žalobca videl v zakrývaní nezákonného postupu správcu
dane a postupu v rozpore s Etickým kódexom finančnej správy a posledným dôvodom bolo odmietnutie
zapísania skutočného priebehu úkonu do zápisnice z ústneho pojednávania. Čo sa týka dodržania
lehoty na vznesenie námietky zaujatosti žalobca uviedol, že žalovaný konštatoval, že žalobca sa o tom,
kto bude vo vyrubovacom konaní za finančnú správu konať, dozvedel už z dokumentu s označením
„Dohodnutie termínu ústneho pojednávania“ č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.11.2019, pretože v ňom
bolo uvedené, že uvedený dokument vybavujú p. EH. a Q., uvedené konštatovanie žalobca považoval
za nesprávne, keďže je rozdiel medzi tým, kto vec vybavuje, resp. kto vydal dokument zo dňa 14.11.2019
a tým kto vo veci samej koná. Z uvedeného má žalobca za to, že o tom, kto vo veci koná sa dozvedel až
na ústnom pojednávaní dňa 7.1.2020, kde rovno aj vzniesol námietku zaujatosti. Na základe uvedeného
mal žalobca za to, že tvrdenie o nedodržaní lehoty je v rozpore so zákonom, čím došlo k podstatnému
porušeniu ustanovenia o konaní pred orgánom finančnej správy, ktoré by malo za následok vydanie



nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca mal za to, že námietka zaujatosti bola vznesená
v zákonnom stanovenej lehote a žalovaný mal o nej rozhodnúť. Žalobca poukázal na rozdiel medzi
daňovou kontrolou, ktoré je samostatnou časťou správy daní a vyrubovacím konaním, ktoré začína až po
skončení daňovej kontroly. Mal za to, že zamestnanci správcu dane, ktorí sa zúčastnili daňovej kontroly,
z ktorej vyhotovili zároveň aj protokol, nemohli byť vo veci vyrubovacieho konania nezaujatí, a preto
s poukazom na ustanovenie § 60 ods. 1 Daňového poriadku mali byť vylúčení. Oznámenie Ing. Q., v
ktorom táto uviedla, že namietané zamestnankyne žalovaného nemajú vzťah k veci podľa § 60 ods. 1
Daňového poriadku, podľa názoru žalobcu nie je ničím zdôvodnené, preto je napadnuté opatrenie vo
vzťahu k tejto námietke nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca namietal viaceré postupy
uvedených zamestnankýň ako napríklad to, že tieto sa odmietli preukázať preukazom zamestnanca
finančnej správy, taktiež ich spochybňovanie oprávnenosti zamestnancov žalobcu byť prítomní pri
ústnom pojednávaní a neoprávnené požadovanie ich splnomocnení, odmietnutie odpovedania na
otázku žalobcu, či sú tieto zamestnankyne poverené vykonaním vyrubovacieho konania a taktiež
namietal aj tú skutočnosť, že vyzvali žalobcu, aby námietku zaujatosti podal v písomnej forme, pričom
je na daňovom subjekte forma akou túto námietku uplatní. Žalobca taktiež namietal aj zaujatosť
ostatných zamestnancov, keďže pri nahliadnutí do spisu dňa 11.9.2019 zistil, že sa v spise nachádzajú
aj dokumenty, týkajúce sa iných jeho konaní, teda je zrejmé, že uvedené konanie bolo konzultované
aj s inými zamestnancami žalovaného, ktorí neboli oprávnení v tejto veci konať. O uvedenom svedčí
aj nesprávne označenie čísla zápisnice, do ktorej bola vo vyrubovacom konaní vznesená námietka
zaujatosti, keďže v uvedenom čísle zápisnice bola vznesená námietka zaujatosti voči inej zamestnankyni
žalovaného, ktorá je poverená na vykonanie iného daňového konania voči žalobcovi. Žalobca namietal
aj skutočný priebeh ústneho pojednávania dňa 7.1.2020, ktorý bol uskutočnený v rozpore s tým, čo je
zapísané v zápisnici z uvedeného úkonu.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 5.5.2020 uviedol, že námietka zaujatosti bola do zápisnice zo
dňa 7.1.2020 vznesená ústne po tom, čo správca dane začal žalobcu oboznamovať s tým, ako sa
vysporiadal s jednotlivými vyjadreniami daňového subjektu k protokolu č. 102196777/2019 zo dňa
19.9.2019. Táto námietka smerovala voči zamestnankyniam správcu dane a to Ing. Q. a Mgr. A.
z dôvodu, že sa zúčastnili samostatnej procesnej časti, ktorou je daňová kontrola, čím je vylúčená
ich objektivita v samostatnom konaní, ktorým je vyrubovacie konane. Správca dane sa s námietkou
zaujatosti vysporiadal v oznámení č. XXXXXXXXX/XXXX z 15.1.2020 tak, že na predmetnú námietku
vznesenú do zápisnice č. XXXXXXXXX/XXXX z 7.1.2020 sa neprihliada z dôvodu, že táto bola
podaná po 15 dňovej lehote podľa § 60 ods. 4 Daňového poriadku. Čo sa týka označenia zápisnice
z ústneho pojednávania č. XXXXXXXXXX/XXXX z 7.1.2020 žalovaný uviedol, že sa jednalo len o
chybu v písaní a nešlo o skopírovanie dokumentu z inej veci. Ku dňu, kedy sa žalobca dozvedel
o tom, kto koná vo vyrubovacom konaní žalovaný označil deň, keď splnomocnenému zástupcovi
žalobcu, t.j. JUDr. O. K. bol dňa 3.12.2019 doručený dokument s názvom „Dohodnutie termínu ústneho
pojednávania“ č.XXXXXXXXX/XXXX z 14.11.2019. Poukázal na to, že v časti „Vybavuje/linka“ boli jasne
uvedené zamestnankyne správcu dane vykonávajúce vyrubovacie konanie s uvedením ich pracovných
telefónnych čísel, na ktorých ich mohol žalobca zastihnúť v prípade potreby zmeny navrhovaného
termínu ústneho pojednávania, preto logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že osoby, ktoré v
rámci vyrubovacieho konania uskutočnia úkon smerujúci k dohodnutiu termínu ústneho pojednávania
s cieľom prerokovania pripomienok k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, logicky
budú uskutočňovať aj ďalšie úkony smerujúce k skončeniu tohto vyrubovacieho konania. Na základe
uvedeného žalovaný ustálil to, že dňa 3.12.2019 sa žalobca dozvedel o osobách vykonávajúcich
vyrubovacie konanie, preto námietky zaujatosti vznesené dňa 7.1.2020 boli podané po lehote
ustanovenej v §60 ods. 4 Daňového poriadku, preto o tejto námietke správca dane nerozhodoval a bola
vybavená iba oznámením. Na základe uvedených skutočností považoval oznámenie č. 1XXXXXXXX/
XXXX z 15.1.2020 za správne, zákonné a založené na správnom právnom posúdení veci, preto navrhol
žalobu zamietnuť.

3. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.



4. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

5. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním
postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej
správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

8. Podľa § 7 písm. e) SSP rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy
predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych
právach účastníka konania.

9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

10. Po preskúmaní podanej žaloby a administratívneho spisu je správnemu súdu zrejmé, že žalobca
sa domáha zrušenia opatrenia s označením „Námietka zaujatosti voči zamestnancovi správcu dane
podaná ústne do zápisnice č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 11.9.2019- oznámenie“, ktorým žalovaný oznámil
žalobcovi, že na podanú námietku zaujatosti v časti týkajúcej sa vznesenia námietky voči zamestnancom
správcu dane Mgr. B. A. a H.. Q. Q. ústne do zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/
XXXX dňa 7.1.2020 vo veci prerokovania pripomienok k protokolu z daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie júl 2018
číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.9.2019 sa neprihliada a to z dôvodu, že námietky boli podané po
lehote 15 dní odo dňa, keď sa žalobca o tejto skutočnosti dozvedel, preto žalovaný na ne neprihliadol.

11. Správny súd najskôr považuje za nevyhnutné uviesť základné predpoklady, ktorých naplnenie sa
vyžaduje na to, aby správny súd mohol vecne preskúmať rozhodnutie, resp. oznámenie orgánu verejnej
správy a aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba sa mohla úspešne domáhať ochrany svojich práv
v zmysle príslušných ustanovení a podmienok daných Správnym súdnym poriadkom. Medzi základné
podmienky možnosti súdneho prieskumu správneho rozhodnutia je, že musí ísť o rozhodnutie, ktoré nie
je zákonom vylúčené zo súdneho prieskumu (§ 7 SSP). Zároveň ide o rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
založiť, zmeniť, zrušiť alebo deklarovať práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej
osoby a právnickej osoby, alebo ktoré sa jej priamo dotýka, t.j. ide o taký právnoaplikačný akt, ktorý
autoritatívne rieši vec vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu, pričom takýmto rozhodnutím bola fyzická,
resp. právnická osoba ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Musí tiež ísť o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní všetkých riadnych opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis, nadobudlo právoplatnosť. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

12. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd uvádza, že ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje
právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú. Medzi inými sú to aj
rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy podľa § 7 písm. e) SSP. Dôvodom
vyňatia uvedených rozhodnutí a opatrení zo súdneho prieskumu je tá skutočnosť, že tieto rozhodnutia,
resp. opatrenia predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom
konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do
zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia,
resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník
domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či opatrenie je nezákonné,
môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti
prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia alebo opatrenia (napr.§ 191
ods. 1 písm. g). (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2018, 126 s.)



13. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca sa domáha
preskúmania zákonnosti opatrenia s označením „Námietka zaujatosti voči zamestnancovi správcu
dane podaná ústne do zápisnice č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 11.9.2019- oznámenie“, ktoré má povahu
opatrenia procesnej povahy podľa § 7 písm. e) SSP, ktoré vo svojej podstate samostatne nemôže mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Oznámenie správcu dane, v ktorom tento
uviedol, že na námietku zaujatosti nebude prihliadať, keďže bola podaná po zákonnej lehote, sa dotýka
procesných práv žalobcu a s tým spojeného spôsobu vedenia konania, nejedná sa o konštituovanie
samotných hmotných práv, resp. povinností účastníka konania, teda preskúmavaným opatrením nebola
žalobcovi spôsobená dostatočne významná materiálna ujma, aby vec bola počas administratívneho
konania predkladaná správnemu súdu na rozhodnutie a to už pred samotným rozhodnutím vo veci
samej. Až keď v administratívnom konaní dôjde k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, je možné takéto
rozhodnutie napadnúť správnou žalobou, v ktorej je účastník oprávnený namietať prípadné procesné
vady týkajúce sa konania o námietke zaujatosti. K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozhodnutiach vo veciach sp.zn. 3 Sž/72/2009 zo dňa 7.12.2010, sp.zn. 5Sž/2/2010 zo dňa
17.3.2009 a sp.zn. 5 Sž/77/2008 zo dňa 13.4.2010.

14. Zároveň je nevyhnutné poznamenať, že uvedený záver prešiel aj kontrolou ústavnosti pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, kde ústavný súd v uzneseniach pod sp.zn. II. ÚS 368/2010
zo dňa 14.9.2010 a sp.zn. II.ÚS 393/2010 z 23.9.2010 dospel k záveru o neopodstatnenosti sťažnosti
žalobcu, ktorý namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 v
spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaniach vedených Najvyšším súdom Slovenskej
republiky, kde Najvyšší súd SR zastavil konania o žalobách žalobcu proti žalovanému o preskúmanie
rozhodnutí o námietkach zaujatosti, keďže rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá námietka zaujatosti, nie
je rozhodnutím podľa § 244 ods. 3 OSP, pretože ním nebolo zasiahnuté do hmotných subjektívnych práv
sťažovateľky, a predmetné rozhodnutie preto nie je preskúmateľné v správnom súdnictve.

15. Na základe uvedeného má správny súd za to, že predmetné opatrenie žalovaného o neprihliadaní
na námietku zaujatosti je práve takým správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorý je vylúčený zo
súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva s odkazom na § 7 písm. e) SSP, keďže sa jedná
o procesne opatrenie, ktoré v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku a
preto nespĺňa podmienku prípustnosti súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné konvalidovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
citované zákonné ustanovenia správny súd podanú žalobu s odkazom na § 98 ods. 1 písm. g/ SSP ako
neprípustnú odmietol.

16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods.
1 Správneho súdneho poriadku).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho
poriadku).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa,



ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci
(§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).