Základná škola s materskou školou, Školská 2, Podolínec


Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/12/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521200667
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8521200667.2

Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: mal. P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX
XX O., zastúpený zákonným zástupcom P.om K.om, nar. X.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX O., proti
odporcovi: Základná škola s materskou školou O., Školská 2, 065 03 O., IČO: 31 967 256, v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Po právoplatnosti uznesenia súd p o s t ú p i vec Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.5.2021 sa navrhovateľ domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd odporcovi uložil zdržať sa protiprávneho konania a upustiť od
jeho trvania, taktiež, aby neobmedzoval navrhovateľovi vstup do školského zariadenia bez platného
právneho dôvodu, aby mu bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské
povinnosti a napokon, aby súd uložil odporcovi zdržať sa odopierania základných ľudských práv a
slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň mu
zakázal, aby zasahoval do základných práv navrhovateľa, a to do práva na súkromie, ochranu osobnosti
a ďalších práv a s tým spojených sankcii.

2. Navrhovateľ svoj návrh skutkovo dôvodil tým, že dňa 3.5.2021 odporca mu znemožnil vstup do
školského zariadenia ZS s MŠ Podolínec za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou
z dôvodu neprekrytia si horných dýchacích ciest, čoho priamym dôsledkom je tá skutočnosť, že jeho
ústavou garantované právo na vzdelanie, ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k
vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené, a to bez platného právneho zákonného
dôvodu napriek tomu, že on, aj jeho celá rodina bola v tom čase úplne zdravá. Štatutárny zástupca
školy mu odmietol uviesť písomne dôvod svojho postupu, iba ústne podotkol, že musí rešpektovať
platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Navrhovateľ doručil riaditeľovi
školy listinu, v ktorej ho upozornil na zdravotné následky vyžadovania uvedenej povinnosti a žiadal
od neho, aby podpísal právnu zodpovednosť za zdravotné ťažkosti, ktoré vyžadovaním rúška môžu
navrhovateľovi v budúcnosti nastať, čo bolo odmietnuté.
Navrhovateľ poukázal na uznesenie Vlády SR č. 215 zo dňa 26.4.2021 k návrhu na ďalšie rozšírenie
opatrení v rámci vyhláseného núdzového stavu čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z., bod F a na
Vyhlášku ÚVZ č. 175. Podľa názoru navrhovateľa je rozpor zákona a vyhlášky, pričom ani iné záväzné
medzinárodne normy neobsahujú právnu povinnosť prekrytia dýchacích ciest a Vyhláška č. 175/2021
ÚVZ SR je v rozpore s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ústavou SR a
citovanými zákonmi. Taktiež navrhovateľ namietal, že uznesenie vlády SR č. 215/2021 zo dňa 26.4.2021



nie je normatívnym právnym aktom, ale individuálnym správnym aktom, ktorý zaväzuje len adresátov
uznesenia vo vnútri štátnej správy.
Konaním odporcu bolo navrhovateľovi upreté jeho základné právo na vzdelanie zakotvené v čl. 42 ods.1
Ústavy SR, čl. 33 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, a porušený § 144 § 145 školského zákona.

3. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

4. Podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných
orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila
súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných
nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s
medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami
vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

5. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti,
prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do
šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, sústavnými
zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o
predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku
1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.1

6. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány.

7. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

8. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z., ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo§
48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako
jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva [§ 4 ods. 1 písm. g)], úrad verejného
zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)]
všeobecne záväzným právnym predpisom.



12. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného
zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje
názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.

13. Podľa § 59b ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z., vyhláška úradu verejného zdravotníctva a regionálneho
úradu verejného zdravotníctva nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v nej nie je ustanovený neskorší
deň nadobudnutia účinnosti.

14. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len Správny súdny poriadok)
každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanoveným týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú
na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a
iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a
rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, správne súdy rozhodujú v konaniach o a) správnych
žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych
veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách
proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g)
žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach
politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach.

17. Podľa § 7 Správne súdneho poriadku, správne súdy nepreskúmavajú
a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník
konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,
e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na
rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,
h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne
rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

18. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 153/2001 Z. z.“), prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom. Výkon dozoru funkčne súvisí s uplatnením oprávnení prokurátora v
konaní pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.



19. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona
rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom
meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) štátne
orgány, iné orgány, právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti
verejnej správy, d) štátne orgány a iné právnické osoby, ktoré osobitný predpis splnomocnil na vydanie
všeobecne záväzného právneho predpisu.

20. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy a) preskúmavaním
zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to:1. rozhodnutí orgánov verejnej správy, 2.
opatrení orgánov verejnej správy, 3. opatrení orgánov verejnej správy so všeobecnými účinkami,
4. uznesení orgánov územnej samosprávy, 5. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
orgánmi verejnej správy, b) preskúmavaním postupu orgánov verejnej správy, c) vykonávaním previerok
zachovávania zákonnosti, d) uplatňovaním poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy.

21. Podľa § 21 ods. 3 písm. f) bodu 1 zákona č. 153/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným orgánom verejnej správy vyhláška, výnos alebo
opatrenie ústredného orgánu štátnej správy, iného štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby, ktorú
osobitný predpis splnomocnil na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu.

22. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu
podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.

23. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z., ak bol protest prokurátora podaný proti všeobecne
záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo druhom bode, je
orgán verejnej správy o vyhovení alebo nevyhovení protestu povinný upovedomiť prokurátora do 30 dní
od jeho doručenia. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní
od jeho doručenia všeobecne záväzný právny predpis zrušiť, prípadne nahradiť všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý bude v súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a upovedomiť o tom v rovnakej lehote prokurátora.

24. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z. z., ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora
proti všeobecne záväznému právnemu predpisu uvedenému v § 21 ods. 3 písm. f) prvom bode alebo
druhom bode, je generálny prokurátor oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o
súlade právnych predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne
záväznému právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.

Súd dospel k záveru:
25. V danej veci sa navrhovateľ domáha, aby sa povinný - odporca zdržal protiprávneho konania a
upustil od jeho trvania, taktiež, aby neobmedzoval navrhovateľovi vstup do školského zariadenia bez
platného právneho dôvodu, aby mu bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť
si školské povinnosti a napokon, aby súd uložil odporcovi zdržať sa odopierania základných ľudských
práv a slobôd najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň
mu zakázal, aby zasahoval do základných práv navrhovateľa, a to do práva na súkromie, ochranu
osobnosti a ďalších práv a s tým spojených sankcii. Z dôvodov, ktoré navrhovateľ popísal, ako aj zo
skutočností všeobecne známych - tzv. notoriet, je zrejmé, že odporca odoprel vstup navrhovateľovi do
školského zariadenia z dôvodu odporcom dodržiavaného právneho predpisu - vyhlášky Úradu verejného
zdravotníctva, na čo aj navrhovateľ v návrhu poukazuje. Teda v konaní je nevyhnutné posúdiť zákonnosť
všeobecne záväzného právneho predpisu ako predbežnú otázku, na základe vyhodnotenia ktorej možno
posúdiť zákonný postup odporcu, ktorý dodržujúc vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva znemožnil
vstup navrhovateľa do školského zariadenia.

26. Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky má podľa § 59b ods. 1 a 3 zákona
č. 355/2007 Z. z. povahu všeobecne záväzného právneho predpisu. Vyhláška nie je právny úkon,
pri ktorom by všeobecný súd mohol vysloviť jeho neplatnosť. Všeobecne záväzný právny predpis
môže stratiť účinnosť a následne platnosť len postupom podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky. Rozhodovať o súlade právnych predpisov nepatrí do právomoci všeobecných súdov, ale



Ústavného súdu Slovenskej republiky. Návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky môže podať najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, prezident,
vláda, súd v súvislosti s prejednávanou vecou, generálny prokurátor, predseda súdnej rady, ak ide o
právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva, verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho
predpisu môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajú
cez medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom (§ 74 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

27. V rámci svojho dozorového oprávnenia vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov preskúmaním zákonnosti všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných orgánmi verejnej správy aj prokurátor, ktorý môže podať proti všeobecne
záväznému právnemu predpisu protest. Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie,
generálny prokurátor je oprávnený podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych
predpisov. Taký návrh môže generálny prokurátor podať aj vtedy, ak proti všeobecne záväznému
právnemu predpisu vydanému orgánom verejnej správy nebol podaný protest prokurátora.

28. Na základe vyššie citovaných právnych predpisov dospel súd k záveru, že v tomto spore nie je
daná právomoc súdu, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, preto konanie
zastavil. Z povahy veci vyplýva, že ak súd nemá právomoc na konanie vo veci samej, nemá ju ani
na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci. Po právoplatnosti uznesenia
súd postúpi vec Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Prokurátor ako kompetentný orgán môže
totiž preskúmať zákonnosť všeobecne záväzného právneho predpisu a eventuálne dosiahnuť zrušenie,
prípadne nahradenie všeobecne záväznými právnymi predpismi súladnými so zákonom a ostatnými
právnymi predpismi podaním protestu, resp. generálny prokurátor v prípade nevyhovenia protestu
prokurátora je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.

29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak
strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na
uvedené by náhrada trov konania patrila žalovanému, keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).