Ľuboš Kizák


Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2C/145/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8610204465
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2011:8610204465.9

Rozhodnutie
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Mária TVRDÍKOVÁ, v právnej veci žalobcu R. Y., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., T. XXXX/XX, zastúpený advokátom JUDr. Karolom Glinským, AK Stropkov,
Cintorínska 554/67, proti žalovanému Ľuboš Kizák, nar. 18.6.1975, miesto podnikania Vranovská
1450/21, 091 01 Stropkov, IČO: 34 824 138, o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.345,32 eura na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Mareka Bujdoša do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.000,- eur s 9 % úrokom z
omeškania ročne od 1.7.2010 do zaplatenia.

Žalobu odôvodnil tým, že pracovnou zmluvou zo dňa 1.11.2008 uzatvorenou medzi ním a žalovaným
bol založený pracovný pomer, na základe ktorého pracoval u žalovaného ako automechanik s platovým
výmerom 8.100,- Sk (268,87 eura) mesačne. Tento pracovný pomer zanikol dňa 3.5.2010 okamžitým
skončením pracovného pomeru z jeho strany zo dňa 3.5.2010. V platobnom výmere zo dňa 1.11.2008
žalovaný v rozpore s § 120 ods. 3 Zákonníka práce neustanovil mu mzdu najmenej v sume minimálneho
mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce, ktorú vykonával. Žalovaný ako zamestnávateľ
od neho vyžadoval aj vykonávanie pracovných činností spočívajúcich v rôznorodých a samostatných
odborných výkonov tak, ako sú špecifikované pod písm. c/ prílohy č. 1 Zákonníka práce. O nutnej
odbornej spôsobilosti a samostatnosti výkonu práce svedčí aj to, že žalovaný vo
2C/145/2010
- 2 -

svojich vyjadreniach poukazoval na škody, ktoré spôsobil pri výkone jeho pracovnej činnosti a údajné
nespĺňanie vyžadovanej odbornej spôsobilosti malo byť dôvodom rozviazania pracovného pomeru,
resp. odmietnutia prideľovania práce jemu ako zamestnancovi. Práci automechanika je priradzovaný
tretí stupeň náročnosti práce aj u ostatných subjektov. Z uvedených dôvodov preto má za to, že v
zmysle § 120 ods. 3 a 4 Zákonníka práce v spojení s § 2 ods. 1 zák. č. 663/2007 Z. z. v platnom
znení, jeho mzdové nároky za obdobie december 2008 až apríl 2010 predstavujú sumu 7.064,- eur.
Keďže od 9.3.2010 mu žalovaný odmietol prideľovať prácu a to až do 25.4.2010, keď bol mu výkon
práce opätovne umožnený, patrí mu podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku. Mal za to, že v zmysle § 116 ods. 3 Zákonníka práce mu patrí náhrada mzdy za
nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky za kalendárny rok 2009 a za nevyčerpanú pomernú
časť základnej výmery dovolenky za kalendárny rok 2010 v sume 509,06 eura, t. j. 20 dní x 8 hodín x
1,698 x 1,4 + 6,5 dňa x 8 hodín x 1,768 eura x 1,4. Ďalej má za to, že v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka
práce mu patrí náhrada mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru v sume 861,60 eura (2 x



430,80 eura). Zo strany žalovaného obdržal platbu 323,39 eura a 66,90 eura. Ďalšie mzdové a uvedené
nároky žalovaný mu odmieta uspokojiť. Žalobca ďalej uviedol, že sa nachádza v nepriaznivej finančnej
situácii a v snahe urýchlenia súdneho konania žiada od žalovaného len zaplatenie sumy 3.000,- eura
a v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. v znení neskorších predpisov si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 1.7.2010.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 1.10.2010 uviedol, že čo sa týka
neuhradenej mzdy žalobcu, táto požiadavka nie je oprávnená a nezakladá sa na pravde. Žalobcovi
žalovaný ako zamestnávateľ uhrádzal dohodnutú mzdu v zákonom stanovených lehotách a tieto
skutočnosti vie preukázať dokladmi a aj svedeckými výpoveďami ostatných zamestnancov. Čo sa týka
nevyčerpanej dovolenky za rok 2009, táto bola zo strany žalobcu riadne vyčerpaná a nevyčerpaná
dovolenka za rok 2010 bola riadne preplatená. Čo sa týka námietky žalobcu o určenie tretieho
stupňa náročnosti práce pre neho, právny zástupca žalobcu svoje stanovisko opiera o katalóg na
zaradenie zamestnancov vydaný Fakultnou nemocnicou s poliklinikou Prešov. Má za to, že zaradenie
sa neurčuje podľa ostatných zamestnávateľov, ale podľa vykonávanej práce a podľa jej charakteristiky,
ktorú zamestnanec vykonáva. Žalobca ako zamestnanec po nástupe do zamestnania bol bez praxe
len s výučným listom. Po prijatí do zamestnania žalovaný zistil, že žalobca nemá žiadne a ani základné
zručnosti a skúsenosti v odbore automechanik. Nebol schopný vykonávať žiadne odbornejšie a ani
menej odborné práce a väčšinou času vykonával obslužné rutinné práce, avšak aj tieto práce vykonával
neodborne a väčšina jeho prác musela byť najprv vysvetlená a následne opravovaná. Vzhľadom k tomu,
že nemal vykonané žiadne školenia a ani nemal certifikáty, nemohol sám vykonávať žiadne odbornejšie
práce. Žalovaný si myslel, že časom sa to zlepší, avšak nestalo sa tak. Žalovaný však navrhuje,
aby žalobca vykonal u renomovaných spoločností vydávajúcich certifikáty o odbornej spôsobilosti
preskúšanie. Takéto preskúšavanie vykonávajú spoločnosti napríklad BOSCH, METEOR. Čo sa týka
náhrady mzdy, žalovaný najprv ukončil pracovný pomer so žalobcom dohodou ku dňu 7.3.2010 na
základe dohody o skočení pracovného pomeru. Návrh dohody dal žalovaný vypracovať svojej
manželke a táto ju dala najskôr podpísať žalovanému a následne žalovaný žalobcovi oznámil, že v
kancelárii je dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorú mal žalobca podpísať a jedno vyhotovenie
si zobrať. Vzhľadom k tomu, že
2C/145/2010
- 3 -

jeho manželka niekde medzičasom odišla, po návrate do kancelárie našla jedno vyhotovenie dohody
o skončení pracovného pomeru podpísané zo strany žalobcu ako zamestnanca. Druhé vyhotovenie
dohody o skončení pracovného pojmeru sa tam už nenachádzalo. Následne žalovaný odhlásil žalobcu
z poisťovní a mal za to, že pracovný pomer so žalobcom bol skončený ku dňu 7.3.2010. Žalobca sa so
žalovaným nekontaktoval a až listom zo dňa 22.4.2010 (viac ako mesiac a pol!) oznámil, že pracovný
pomer nebol ukončený, pretože on dohodu o skončení pracovného pomeru nepodpisoval. Z dôvodu,
že ani žalovaný, ani jeho manželka a ani zamestnanci žalovaného neboli pri podpisovaní dohody
o skončení pracovného pomeru, z dôvodu právnej istoty, žalovaný oznámil žalobcovi, aby nastúpil
na pracovisko, pričom ten u neho nastúpil len asi na 3 dni. Dňa 3.5.2010 doniesol právny zástupca
žalobcu okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalovaný mu následne
listom oznámil, že neexistujú dôvody na ukončenie pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. d/
Zákonníka práce, avšak ak zamestnanec chce ukončiť pracovný pomer, tak akceptoval aj ukončenie
takouto formou. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu zamietnuť.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako
zamestnancom zo dňa 1.11.2008 je zrejme, že žalobca a žalovaný uzatvorili pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú bez skúšobnej doby s nástupom do práce dňa 1.11.2008. Ako druh práce bola dojednaná
funkcia automechanik.

Z platového výmeru zo dňa 1.11.2008 je zrejme, že žalobcovi bola stanovená základná mesačná mzda
v sume 8.100,- Sk (268,87 eura). Mzda bola stanovená za predpokladu splnenia všetkých úkolov
súvisiacich s jeho pracovným zaradením a úkolov stanovených jeho nadriadeným. Platobný výmer
nadobudol platnosť dňom 1.11.2008 a bol nedeliteľnou súčasťou pracovnej zmluvy.



Z listu žalobcu zo dňa 3.5.2010 je zrejme, že žalobca u žalovaného skončil pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou zo dňa 1.11.2008 z dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 8.3.2010 chcel žalovaný ukončiť so žalobcom
pracovný pomer dňom 7.3.2010 z dôvodu odbornej nespôsobilosti. Predmetná dohoda bola podpísaná
iba žalovaným a žalobcov podpis tam chýbal.

Z listu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 9.7.2010 č. S/3819/10706/10 je zrejme, že na základe podania
právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo evidované dňa 20.5.2010 na Inšpektoráte práce Prešov, bola
podľa zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a o doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, vykonaná Inšpektorátom práce Prešov inšpekcia práce u zamestnávateľa Ľuboš
Kizák autoopravovňa, Vranovská 1450/21, 091 01 Stropkov (žalovaný) zameraná na dodržiavanie
pracovnoprávnych predpisov a mzdových podmienok podľa ustanovení zák. č. 311/2001 Z. z..
Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej
práce a nelegálneho zamestnávania podľa ust. zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
2C/145/2010
- 4 -

zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právny
zástupca žalobcu sa na inšpektorát práce obrátil so žiadosťou o prešetrenie dodržania § 120 ods.
1 až 3 Zákonníka práce u zamestnávateľa, nakoľko zamestnanec má za to, že zamestnávateľom
nebol použitý správny koeficient minimálnej mzdy podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce pre určenie
minimálnych mzdových nárokov za zamestnanca na pozícii automechanika, prešetrenia dodržania §
131 ods. 1 Zákonníka práce u zamestnávateľa, nakoľko zamestnanec má za to, že zamestnávateľ
nezaplatil daň a poistné za zamestnanca vo výške podľa dodatočne vyhotovených výplatných pások
a prešetrenie dodržania § 191 ods. 2 Zákonníka práce u zamestnávateľa, nakoľko zamestnanec má za
to, že zamestnávateľ si škodu voči zamestnancovi uplatňuje neoprávnene, bez možnosti zamestnanca
vyjadriť sa k dôvodu a k výške škody. Inšpekciou práce sa zistilo, že na základe najnáročnejšej
pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, zamestnávateľ priradil zamestnancovi
druhý stupeň tak, ako je uvedené v § 120 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Ďalej uviedol, že
inšpektorát práce nedozoruje vzťahy medzi zamestnávateľom a daňovým úradom, zamestnávateľom a
sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom a zdravotnou poisťovňou. Vo veci zaplatenia dane a poistného
odporučil obrátiť sa na vyššie uvedené inštitúcie. Čo sa týka tretej námietky a to škôd zamestnanca,
inšpektorát práce uviedol, že zamestnávateľ určil požadovanú náhradu škody a oznámil ju najneskôr do
jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla. K prerokovaniu však konaním zamestnanca
nedošlo. Z tohto dôvodu nedošlo k uznaniu škody zamestnancom nedošlo k podpísaniu dohody o
zrážkach zo mzdy a zamestnávateľ od vymáhania škody ustúpil, t. j. neuplatňoval si žiadnu škodu
formou zrážok zo mzdy.

Z listu žalobcu zo dňa 22.4.2010 je zrejme, že tento žalovanému oznamujem, že list žalovaného zo
dňa 8.3.2010 nie je platnou výpoveďou a ani nedošlo k akémukoľvek platnému ukončeniu pracovného
vzťahu, ktorý má s ním uzatvorený na základe pracovnej zmluvy, preto mu písomne oznámil, že žiada,
aby ho žalovaný naďalej zamestnával.

Z fotokópie poštových poukážok súd zistil, že žalovaný dňa 7.4.2010 žalobcovi vyplatil sumu 66,90 eura
a dňa 26.3.2010 sumu 323,39 eura.

Listom zo dňa 10.5.2010 žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 3.5.2010 mu bolo osobne doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ďalej
mu oznámil, že nemá žiadnu vedomosť o tom, aby mu neuhradil mzdu, a keďže vo svojom okamžitom
skončení pracovného pomeru neuvádza sumu a ani obdobie, nemôže sa k tomu bližšie vyjadriť. Naopak
eviduje voči nemu pohľadávku spočívajúcu v škode, ktorú mu spôsobil ako zamestnanec, a ktorú mu
oznámil listom. Rozhodnutie o skončení pracovného pomeru však akceptoval.

Z potvrdenia firmy Furmanec, spol. s r.o. Miková, 090 24 Miková 111 zo dňa 26.7.2010 je zrejme, že
žalobca pracuje v tejto firme od 26.4.2010 na dohodu o vykonaní práce a jeho príjem za mesiac jún
2010 bol v hrubej mzde 204,- eura a v čistej mzde 165,24 eura.



Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predtým, než začal pracovať u žalovaného, pracoval v Českej
republike a robil brzdy na vagónoch. U žalovaného vykonával opravárenské práce na motorových
vozidlách a to: opravoval brzdy, čepy, poloosi, spojky,
2C/145/2010
- 5 -

nápravy, kolesá a podobne. Za vykonanú prácu mal dostávať mesačnú mzdu vo výške 8.000,- Sk
(265,55 eura). S výškou mzdy súhlasil. Poprel, že by mu počas pracovného pomeru žalovaný vytýkal, že
svoju prácu vykonáva nekvalitne. O tom, že by mal mať vyššiu minimálnu mzdu, ktorá by zodpovedala
stupňu náročnosti práce, ktorú vykonával, sa dozvedel až potom, čo navštívil svojho právneho zástupcu.
Pokiaľ sa týka dovolenky, tak dovolenku za rok 2009 nečerpal, nakoľko ju nepotreboval. Žalovaný ho ani
na dovolenku neposielal a chodil riadne celý rok do práce. Za celé obdobie, čo u žalovaného nepracoval
trval na tom, že tento mu nevyplatil žiadnu mzdu. Bolo to preto, že sa so žalovaným dohodol, že mu dá
nabúrané auto, ktoré si opraví. Jednalo sa o auto Renault Megan Scent zelenej metalízy. Žalovaný mu
toto motorové vozidlo nedal, pričom auto opravil a bolo aj pojazdné. Nevedel sa vyjadriť, akým spôsobom
žalovaný vyplácal mzdu ostatným pracovníkom. Nevedel, ktorý deň bola výplata, ani či žalovaný dával
svojim zamestnancom výplatné pásky. Žalobca sa nevedel vyjadriť ku skutočnosti, že mu mala byť v
skutočnosti vyplatená mzdy za celé obdobie vo výške 7.164,- eura, ale od žalovaného žiadal vyplatenie
iba sumy 3.000,- eur. Žalobca taktiež vo výpovedi poprel, že by žalovanému spôsobil nejakú škodu
neodborne vykonanou prácou.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že svojim pracovníkom vyplácal mzdu za jednotlivé mesiace nie
naraz, ale v priebehu mesiaca v niekoľkých splátkach. Ku koncu jednotlivého mesiaca mal pracovník
vyplatenú celú mzdu za mesiac. Keď takto vyplácal čiastočnú mzdu, zapisoval túto skutočnosť do svojho
zošita, avšak nebolo to oproti podpisu dotyčného pracovníka. Poukázal na to, že za 17 rokov nikto z jeho
pracovníkov nenamietla, že by mu nevyplatil mzdu, alebo že by vyplatil menej, ako mal. Poprel, že by
žalobcovi nevyplatil nejakú mzdu. Túto vyplatil za všetky mesiace a danú skutočnosť mal poznamenanú
v zošite. Čo sa týka dovolenky za rok 2009 uviedol, že žalobca vyčerpal dovolenku celú a vždy ju dostal
vtedy, keď o ňu ústne požiadal. Skutočnosti ohľadom dovolenky evidovala jeho manželka V. V.. S.
dovolenky za rok 2010, ktorá nebola vyčerpaná mu bola dodatočne preplatená. Čo sa týka motorového
vozidla, ktoré žalobca mal opravovať a následne malo byť toto motorové vozidlo na neho prevedené,
preto mu nemal vyplácať mzdu, tak k tomu uviedol, že má viacero kúpených áut, ktoré boli pokazené
alebo nabúrané, resp. poškodené a tieto priebežne opravoval. S viacerými zamestnancami mal dohodu,
že keď sa opravovalo nejaké poškodené auto, ten kto mal o neho záujem, mu ho postupne splácal. O
také auto mal záujem žalobca, avšak z jeho strany nedošlo k splácaniu auta, pretože jemu vyplácal
celú mzdu. Pokiaľ sa týka zmluvy o pôžičke, ktorú žalobca predložil, tak poukázal na to, že túto zmluvu
o pôžičke žalobca neuzatvoril s ním, ale s jeho bratom K. V.. Ďalej uviedol, že žalobca vykonával tie
práce, ktoré vo svojej výpovedi uviedol, avšak u týchto prác sa nejedná o vyšší stupeň náročnosti.
Vykonával bežné práce a pokiaľ sa jednalo o kvalifikovanú prácu, išlo napríklad o opravu ABS, opravu
rozvodov, generálnu opravu motorového vozidla, agregátu, opravu prevodovky, opravu elektrických častí
riadiacich jednotiek, pričom tieto práce žalobca vôbec nevykonával.

Svedok U. V., ktorý je u žalovaného zamestnaný asi 3 roky vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje
u žalovaného vo funkcii mechanika. K vyplácanej mzde uviedol, že mzda je vyplácaná zo strany
žalovaného v priebehu mesiaca, počas ktorého pracuje. Keď sa urobí nejaké auto, za ktoré dostane
žalovaný zaplatené, tak potom časť sumy je mu vyplatená. Pokiaľ dostane nejakú sumu peňazí, tak
daná skutočnosť je zaznamenaná do zošita žalovaným. Keď prevezme nejaký obnos peňazí,
túto skutočnosť nepodpisuje. Mzda je
2C/145/2010
- 6 -

vyplácaná v priebehu mesiaca na dvakrát alebo trikrát, niekedy iba raz, to záleží hlavne od množstva
práce, ktorú majú. Ani raz sa mu nestalo, že by mu žalovaný nevyplatil mzdu. Potvrdil skutočnosť,
že výplatné pásky v priebehu svojho pracovného pomeru od žalovaného nedostal ani raz. On sa
výplatných pások ani nedožadoval. Čo má vedomosť, všetkým, ktorí u žalovaného pracovali bola mzda
vyplácaná rovnakým spôsobom. Bol svedkom aj toho, že žalovaný vyplácal mzdu žalobcovi. Žalovaný si
ich zavolal a takto im peniaze vyplácal. Nevedel sa však vyjadriť, koľko peňazí žalobca dostal. Poukázal



na to, že daná skutočnosť by mala byť zaznamenaná v zošite. Ďalej uviedol, že poberal mzdu vo výške
400,- eur mesačne. Žalobca sa mu niekedy posťažoval, že zarába málo, ale že by mu žalovaný mzdu
nevyplatil, to mu nepovedal ani raz. Žalobca mu však nikdy nepovedal, akú má mzdu dostávať a on ani
nevedel, akú mzdu má žalobca dohodnutú v pracovnej zmluve. Taktiež uviedol, že mal vedomosť o
tom, že žalobca nevykonával svoju prácu kvalitne. Vie to z rozprávania zákazníkov, ktorí sa sťažovali.
Takýchto prípadov bolo viac. Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že od žalovaného zakúpil
ojazdené motorové vozidlo, ktoré mu splácal. Splátky však vyplácal v hotovosti. Žalovaný mu vyplatil
mzdu a z toho zaplatil splátku. Nikdy sa nestalo tak, že by od žalovaného nedostal peniaze. Uviedol,
že žalobca vykonával práce ako opravoval brzdy, pneuservis a sem-tam opravoval spojku. Raz robil aj
rozvody na motorovom vozidle HONDE CIVIC, avšak tomuto zákazníkovi na diaľnici odletela remenica.
Aké práce vykonával žalobca vedel preto, lebo žalovaný im ráno prideľoval prácu, ktorú majú vykonať.
Taktiež sa mu nikdy nestalo, že by mu nebola vyplatená dovolenka, alebo že by si ju nevyčerpal. Pamätal
sa, že žalobca mal v roku 2009 dovolenku, nakoľko bol v Mikovej na festivale. Taktiež sa pamätal, že
bol na Valkove, na Domaši a na autosalóne v Nitre. Cez víkendy pracuje iba vtedy, keď pracoval na
svojom motorovom vozidle aj to bolo po dohode so žalovaným. Zákazky cez sobotu a nedeľu nikdy
nerobil. Nemal vedomosť, že by žalobca robil nejaké zákazky cez víkend. Nemal vedomosť, či sa viedla
evidencia ohľadom dovolenky. Keď žalobca potreboval voľno, toto dostal. Koľko dní čerpal, k tomu sa
nevedel vyjadriť.

Svedok U. V., ktorý je otcom žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca pracoval vo funkcii
autoopravár - automechanik. Mzdu vyplácal žalovaný, ale niekedy ju vyplácal aj on. Mzda bola
vyplácaná tak, že pokiaľ bola vykonaná nejaká práca na aute a boli peniaze, tak časť mzdy sa vyplatilo.
Existuje o tom poznámkový zošit, kde sa zaznamenávalo, koľko na mzde kto dostal. Do tohto zošita
sa značila mzda všetkých, ktorí momentálne pracovali u žalovaného. Čo sa týka dovolenky, uviedol, že
ten, kto chcel dovolenku, musel dopredu oznámiť, že chce voľno. Tak isto sa značila aj dochádzka.
Zaznamenalo sa, kedy do práce dotyčná osoba prišla, a kedy odišla. Mal vedomosť, že žalobca
mal voľno celý týždeň, avšak v ktorom mesiaci, to uviesť nevedel. Poukázal na to, že malo by to
byť zaznamenané v zošite. Žalobca mal vyplatenú mzdu každý mesiac. Pamätal sa, že keď žalobca
nastúpil u žalovaného, prišiel spolu so svojim otcom požiadať žalovaného, aby mu boli vyplatené nejaké
peniaze, nakoľko mal dlh u predchádzajúceho zamestnávateľa asi vo výške 6.000,- Sk. Taktiež prišla
aj matka žalovaného z dôvodu, že mali úver, ktorý potrebovali splácať a žiadala, aby bolo žalobcovi
dané 200,- eur, aby mohla zaplatiť. Mzda bola vyplácaná v predajni alebo v kancelárii, ktorá sa pri nej
nachádzala. Taktiež mal vedomosť, že žalobca bol upozorňovaný na to, že nekvalitne vykonáva prácu,
a že sa na to zákazníci sťažovali.

2C/145/2010
- 7 -

Svedkyňa M. S. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala u brata žalovaného, nakoľko u neho
vykonávala absolvenstskú prax. Pomáhala v predajni. Žalobcu z videnia pozná a uviedla, že niekedy
videla, že boli vyplácané peniaze aj žalobcovi, avšak koľko, vyjadriť sa nevedela. Na predajni sa stále
vyplácali peniaze, niekedy aj na dielni. Vedela o tom, že suma, ktorá bola vyplatená sa značila do
zošita. Keď vykonávala absolventskú prax, tiež jej bola takýmto spôsobom vyplácaná mzda. To, že sa
vyplatená mzda zaznamenávala do zošita, videla na vlastné oči. Tiež počula, že sa sťažovali zákazníci
na kvalitu vykonaných prác žalobcom.

Svedkyňa V. V., manželka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanému vedie účtovníctvo.
Na pracovisku sa zdržuje niekedy aj celý deň, tak má vedomosť o tom, ako je vyplácaná mzda a tá je
vyplácaná priebežne a to tak, ako je aj práca. Keď je práca, ktorá sa vykoná a je za to zaplatené, tak
potom sa vypláca časť zo mzdy. Mzdu vyplácal žalovaný, prípadne U. V.. Taktiež je vedená kniha
dochádzok, kde sa eviduje presne, kto je prítomný na pracovisku. V tejto knihe je vedená aj evidencia,
keď zamestnanec nebol prítomný na pracovisku a je tam poznačené, či je dotyčný zamestnanec
práceneschopný alebo či má dovolenku. Pokiaľ sa týka roku 2009 má vedomosť o tom, že žalobca
vyčerpal dovolenku celú. Žalobca sa nikdy nesťažoval, že by mu nebola vyplatená mzda. Svedkyňa
poprela, že by žalobca splácal nejaké auto.



Svedok Ing. R. Y., otec žalobcu vo svojej uviedol, že so žalobcom žije v spoločnej domácnosti. Od
neho vie, že mu mzda vyplácaná nebola, nakoľko mal prisľúbené, že dostane auto. S týmto autom bol
doma aj v septembri 2009, avšak mu povedal, že auto je staré, nech ho vráti. Tiež, že nie prepísané a
nemá originalitu. Auto mu doniesol ukázať potom, čo ho opravil, v akom je stave, avšak vzhľadom
na to, že on nesúhlasil s týmto autom, tak ho vrátil. Vie o tom, že z výplaty žalobcu žalovaný sťahoval
za náhradné diely, všetka mzda išla na auto. Danú skutočnosť vedel od svojho syna, ale bol aj za
žalovaným a tento mu to potvrdil, že žalobcovi mzdu nevypláca, pretože všetko ide na auto. Pri tomto
rozhovore nebola prítomná žiadna ďalšia osoba. Potvrdil, že jeho manželka bola za žalovaným, aby
žalobcovi vyplatil mzdu, že nemáme na splátku, avšak žalovaný sa vyhováral, že nemá peniaze. Za
prvé dva mesiace, keď žalobca nastúpil, tak výplatu dostal vo výške minimálnej mzdy.

Svedok R. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracoval asi 5 rokov. V čase, keď u neho
pracoval, mu bola mzda vyplácaná mesačne, ale v prípade, že potreboval peniaze, boli mu vyplácané
zálohy. Záloha mu bola vyplatená aj vtedy, keď žalovaného o to požiadal. Keď ho o to nepožiadal, mzda
mu bola vyplatená na konci mesiaca. Ani raz sa mu nestalo, aby mu žalovaný nevyplatil časť mzdy alebo
aj celú mzdu. Mal dohodnutú hodinovú mzdu a podľa toho, koľko hodín odpracoval, bolo mu zaplatené.
Mzda mu bola vyplácaná v hotovosti. Čo sa týka dovolenky, keď potreboval dovolenku, dovolenkový
lístok nevypisoval a či si to žalovaný značil, to uviesť nevedel. Mimo pracovnej doby pracoval vtedy,
keď ho o to žalovaný požiadal, prípadne zostal pracovať sám, keď mal nejakú prácu na pracovisku.
Cez víkend pracoval len vtedy, keď to potreboval on na svojich fuškách. Nepamätal sa, aby pracoval
cez soboty pre žalovaného. Ďalej uviedol, že on sa považuje za dobrého automechanika, a keď niečo
opravoval, tak pomocné práce vykonával niekto iný. V súčasnej dobe pracuje v zahraničí. Prácu mu
prideľoval každý deň ráno žalovaný a jemu

2C/145/2010
- 8 -

bola prideľovaná závažnejšia, odbornejšia práca, nakoľko tomu rozumel a ostatným menej odborné
práce a to podľa schopností jednotlivých zamestnancov.

Svedkovia L. L., U. Y., Y. Q., T. H., Ján Lorenc a Patrik Mydla vo svojich výpovediach uviedli, že
dávali si opravovať motorové vozidlá žalovanému a niektorí z nich či už priamo alebo prostredníctvom
žalovaného sa dozvedeli, že zle vykonané práce na ich motorových vozidlách vykonával žalobca, čím
vznikla škoda, ktorú musel žalovaný bezplatne odstrániť.

Podľa § 118 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z. z. ďalej len Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa § 142 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný
nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 120 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov
dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume
minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce (ďalej len „stupeň“) príslušného
pracovného miesta. Ak mzda zamestnanca nedosiahne v kalendárnom mesiaci v prepočte na
odpracovanú hodinu sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi
doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku
ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu.

Podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce, sadzba minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň
je násobkom hodinovej minimálnej mzdy pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín
alebo minimálnej mzdy v Sk na mesiac, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
ustanovenej osobitným predpisom, a koeficientami minimálnej mzdy, stupeň 1 koeficient minimálnej
mzdy 1,0, stupeň 2 koeficient minimálnej mzdy 1,2, stupeň 3 koeficient minimálnej mzdy 1,4, stupeň 4
koeficient minimálnej mzdy 1,6, stupeň 5 koeficient minimálnej mzdy 1,8 a stupeň 6 koeficient minimálnej
mzdy 2,0.



Z prílohy č. 1 Zákonníka práce vyplýva, že pracovné miesta sú podľa miery zložitosti, zodpovednosti a
namáhavosti práce zamestnanca vymedzené týmito charakteristikami: pracovné miesto zodpovedajúce
prvému stupňu náročnosti práce charakterizuje výkon pomocných, prípravných alebo manipulačných
prác podľa presných postupov a pokynov, pracovné miesto zodpovedajúce druhému stupňu náročnosti
práce charakterizuje výkon ucelených obslužných rutinných práce alebo odborných rutinných
kontrolovateľných prác podľa daných postupov alebo prevádzkových režimov, alebo prác spojených
s hmotnou zodpovednosťou; výkon jednoduchých remeselných prác; výkon sanitárnych pracovných
činností v zdravotníctve; výkon opakovaných kontrolovateľných prác administratívnych,

2C/145/2010
- 9 -

hospodárskoprávnych, prevádzkovo - technických alebo ekonomických podľa pokynov alebo
ustanovených postupov, pracovné miesto zodpovedajúce tretiemu stupňu náročnosti práce
charakterizuje výkon rôznorodých odborných alebo ucelených odborných prác alebo samostatné
zabezpečovanie menej zložitých agend; samostatný výkon individuálnych tvorivých remeselných prác;
riadenie alebo operatívne zabezpečovanie chodu zariadení alebo prevádzkových procesov spojené
so zvýšenou duševnou námahou s prípadnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb
alebo za ťažko odstrániteľné škody.

Podľa § 116 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, za čas dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery
dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí
zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané týždne základnej
výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto
dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na
náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 1.11.2008 vo funkcii automechanika s dohodnutou mzdou vo výške 8.100,- Sk
(268,87 eura) mesačne. Pracovný pomer bol ukončený zo strany žalobcu okamžitým skončením v
zmysle § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce dňa 3.5.2011, pričom žalovaný akceptoval ukončenie
pracovného pomeru touto formou, nakoľko sám chcel ukončiť pracovný pomer so žalobcom dohodou,
avšak nesúhlasil s dôvodmi jeho ukončenia, keďže podľa neho takýto dôvod neexistoval. Zo
svedeckých výpovedí terajšieho zamestnanca žalovaného Viktora Košára, bývalého zamestnanca
žalovaného Jozefa Maleša vyplynulo, že aj keď žalovaný nevyhotovoval výplatné pásky, mzdu svojim
zamestnancom vyplácal formou viacerých záloh počas toho ktorého mesiaca a po skončení mesiaca
vyplatil zostávajúcu časť mzdy. Vyplatenie zálohy zapisoval do zošita. Ani raz sa im nestalo, aby čo i len
časť mzdy im žalovaný nevyplatil. Danú skutočnosť potvrdili vo svojej výpovedi aj ďalší svedkovia a to:
otec žalovaného U. V., M. S. a manželka žalovaného V. V.. Súd nemal dôvod neveriť týmto výpovediam,
pričom tieto boli podporené aj samotnými zápismi v zošite, ktoré sa súdu javia vierohodné. Je ťažko
uveriť tvrdeniu žalobcu, že by pracoval u žalovaného od 1.11.2008 do 3.5.2010 a bola mu vyplatená
mzda iba za prvé dva mesiace pracovného pomeru. Danú skutočnosť, že žalovaný vyplatil mzdu iba
za prvé dva mesiace uviedol vo svojej výpovedi otec žalobcu, ktorý inak taktiež tvrdil, že žalovaný
žalobcovi mzdu nevyplácal. Žalobca si žalobou uplatnil aj mzdu za mesiac december 2008. Súdu sa tiež
javí nepochopiteľné, že žalobca v žalobe vyčíslil nevyplatenú mzdu vo výške 7.064,- eur, ale domáhal
sa zaplatenia iba jej časti a to vo výške 3.000,- eur, čo odôvodňoval urýchlením konania. Z výpovedí
ďalších svedkov L. L., U. Y., Y. Q., T. H., R. N. a T. Y. vyplynulo, že žalobca pokiaľ pracoval u žalovaného
nevykonával túto prácu vždy kvalitne, čím žalovanému spôsoboval nielen nepríjemnosti, ale aj škodu,
nakoľko jeho nekvalitnú prácu musel odstraňovať bezplatne sám. K niektorým nekvalitne vykonaným
prácam sa žalobca aj sám doznal, iné poprel. Žalovaný poprel, že by žalobca vykonával tretí stupeň
náročnosti práce, nakoľko podľa neho nemal ani základné zručnosti a skúsenosti v odbore
2C/145/2010
- 10 -



autoopravár. Nebol schopný vykonávať žiadne odbornejšie ani menej odborné práce a väčšinou
vykonával obslužné, rutinné práce. Aj Inšpektorát práce Prešov, ktorý vykonával u žalovaného kontrolu
na podnet žalobcu nezistil v danom prípade porušenie a vo svojom liste zo dňa 9.7.2010 uviedol,
že žalovaný priradil žalobcovi ako zamestnancovi druhý stupeň na základe najnáročnejšej pracovnej
činnosti, ktorej výkon od žalobcu požadoval. Nebolo preukázané, že by žalobca vykonával 3 stupeň
práce. Taktiež aj čerpanie dovolenky žalovaný zaznamenával v knihe dochádzky, z ktorej vyplýva, že
žalobca vyčerpal 20 dní dovolenky za rok 2009 a nevyčerpanú dovolenku za rok 2010 mu žalovaný
preplatil. Z uvedených dôvodov v zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce bola žaloba v celom
rozsahu zamietnutá.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol neúspešný a úspešnému
žalovanému bola priznaná náhrada trov konania, ktorá pozostáva z náhrady hotových výdavkov
jeho advokáta podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Odmena bola priznaná za 9 úkonov právnej pomoci po 121,17 eura v
zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky a to: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia dňa
1.10.2010 a 20.1.2011, účasť na pojednávaní dňa 6.12.2010, 10.1.2011, 9.2.2011, 14.3.2011, 30.5.2011
a 20.6.2011. Ďalej bol priznaný režijný paušál 3x7,21 eura a 6x7,41 eura v zmysle § 16 ods. 3l citovanej
vyhlášky, náhrada za stratu času 2x12,02 eura a 10x12,35 eura v zmysle § 17 citovanej vyhlášky,
náhrada preukázaných cestových výdavkov 6x6,86 eura. Celkom boli priznané trovy konania v sume
1.345,32 eura.

Povinnosť žalobcu prisúdené trovy konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného vyplýva z
ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na
tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.