Materská škola, Belehradská 6, Košice


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/97/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7216226069.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: Materská škola Belehradská
6, Košice, IČO: 35 540 524, zastúpený JUDr. W. M., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, proti žalovanému:
ATYPSTAV, spol. s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, IČO: 31 696 813, v konaní o
uloženie povinnosti odstrániť vady diela, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 30.1.2019, č.k. 35Cb/187/2016-325 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I. a II.

II. Odvolanie proti výroku III. o d m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela na
predmete zákazky: Materská škola Belehradská 6 Košice, prejavujúce sa v oprave vonkajších omietok
v kútoch stien a nádražiach okien - trhliny, oprave omietky stropu v prvom nadzemnom podlaží -
odlupujúci sa pohľad stropu z omietky a náteru, odstránení korózie oceľových konštrukcií, ktoré boli
opatrené náterovým systémom pri oprave v roku 2013 a doplnenie nezrealizovaných náterov oceľových
konštrukcií, oprave soklíkov z keramickej dlažby na treťom nadzemnom podlaží, v oprave cementového
poteru v styku žľabu z platovej fólie a keramickej dlažby a oprave dlažby v 5. a 6. triede, do 60 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. Vzájomnú žalobu
o zaplatenie sumy 3.550,- eur vylúčil na samostatné konanie.

2. Žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela na predmete zákazky:
Materská škola Belehradská 6 Košice.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko vady tvoriace predmet žaloby neboli spôsobené
nesprávnym spracovaním materiálov, ale vznikli nesprávnym zadaním, ku ktorému nebola vypracovaná
projektová dokumentácia oprávnenou osobou pri absencii zadania a rozsahu riešenia systémových
detailov.

4. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav: Dňa 24.6.2013 vydal žalobca súťažné podklady
na základe zák. č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní, pre predmet zákazky: oprava havarijného stavu
budovy - balkónov, časti fasády, výmena okien.



5. Následne 26.8.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný
zaviazal zhotoviť dielo: opravu havarijného stavu budovy - balkónov, časti fasády, výmena okien za
podmienok a v rozsahu zmluvy.

6. Podľa zmluvy zhotoviteľ vykoná dielo vo vlastnom mene na vlastné náklady a vlastnú zodpovednosť
a nebezpečenstvo a pri plnení predmetu zmluvy sa zhotoviteľ zaväzuje postupovať s odbornou
starostlivosťou.

7. Medzi zmluvnými stranami bol 20.11.2013 spísaný preberací protokol a 3.4.2014 žalobca reklamoval
vady diela a listom zo 17.6.2014 opätovne reklamoval vady diela a žiadal, aby ich žalovaný odstránil
do 21 dní od doručenia písomnosti. Na reklamáciu žalovaný reagoval listom zo 7.7.2014 a uviedol, že
predmetné vady nebránia užívaniu objektu a nie je mu zrejmé nedodržanie technologických postupov
a procesov, ktoré žalobca označuje. Na opakované reklamácie uviedol, že v celom procese zo strany
objednávateľa je veľa pochybností a chýb a postup reklamácie nepovažuje za správny.

8. Na základe objednávky žalobcu podal znalec Ing. Y. O. odborné posúdenie č. 81/2015, obsahom
ktorého bolo posúdenie vád na zákazke oprava havarijného stavu budovy - balkónov, časti fasády,
výmena okien Materská škola Belehradská 6 Košice. V závere konštatoval, že vady v stykoch panelov,
betónových prekladov a oceľových nosníkov vznikli nesprávnou technológiou odstraňovania vád (trhlín)
ako aj použitie nesprávnych materiálov pri odstraňovaní vád a osadzovaní okien. Vady, ktoré vznikli
po prevedenej rekonštrukcii sú vadami, ktorých príčina vzniku je nedodržanie zásad pri realizácii
sanačných prác, pri ktorých mal zhotoviteľ zohľadniť tepelné namáhanie nosných konštrukcií a tomu
prispôsobiť technológiu opráv a výber materiálov. Pri posudzovaní vád keramickej dlažby uviedol, že
trhliny v špárach dlažby s následným vypadávaním špárovacej hmoty sú dôsledkom nevyhotovenia
dilatácií, oddeľovanie keramických soklov od panela a vznik trhlín medzi soklom a panelom je dôsledok
nedodržania dilatácii a nesprávne prevedený detail ukončenia dlažby v odvodňovacom žľabe na terase
s následným zatekaním pod dlažbu.

9. Autorizovaný stavebný inžinier Martin B. podal odborné vyjadrenie č. 04/2016, predmetom ktorého
bolo zhodnotenie stavu mechanickej odolnosti a stability stavby balkónovej časti po vykonaní stavebných
prác a konštatoval, že trhliny na vonkajšej omietke sa vyskytujú prevažne na styku dvoch rozdielnych
materiálov - omietnuté murivo alebo panel s oceľovou konštrukciou v styku dvoch panelov. Uviedol, že
so závermi odborného posúdenia č. 81/2015 Ing. Y. O. sa dá súhlasiť.

10. Odborné vyjadrenie podal i znalec Ing. L. I. č. 7/2016, v ktorom zodpovedal i na otázku, či sú
vzniknuté vady na diele spôsobené statikou budovy a ak nie, čo ich spôsobilo. Konštatoval, že sa
nejedná o poruchy zapríčinené statickými poruchami nosného systému stavby, ale jedná sa o vplyv
objemových zmien stavebných materiálov použitých pri oprave v súvislosti s ich zhotovením a kvalitou
realizácie, použitím nevhodných materiálov na opravu a postupov pri oprave. Konštatoval, že obhliadkou
na mieste samom môže potvrdiť zistené vady uvedené v odbornom posúdení č. 81/2015 z 19.8.2015
znalca z odvetvia poruchy stavieb a s týmito závermi súhlasí. Uviedol, že vady, ktoré sú predmetom
reklamácie, nie sú spôsobené statikou budovy, ale vznikli po oprave havarijného stavu budovy po oprave,
nesprávnou technológiou odstraňovania vád a použitím nesprávnych technických postupov a materiálov.

11. V priebehu konania predložil odborné stanovisko i žalovaný, vypracované 14.9.2017 Ing. L. W., v
ktorom konštatoval, že vzniknuté poruchy sú kombináciou viacerých príčin, a to autorským riešením,
rozsahom požadovaným v súťažných podkladoch a spôsobom súčinnosti odberateľa a dozorovania
stavby a so závermi, že za vady diela zodpovedá iba žalovaný sa nestotožňuje.

12. Po citovaní ust. § 536, § 551 ods. 1,2,3, § 560, § 564, § 436 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka
uviedol, že pre posúdenie základu uplatneného nároku bolo rozhodujúce, či dielo bolo žalovaným
vykonané riadne a včas a v prípade, ak tomu tak nebolo, či sa tak stalo i v dôsledku neposkytnutia
dostatočnej súčinnosti zo strany žalobcu vzhľadom na tvrdenie žalovaného.

13. V smer neposkytnutia potrebnej súčinnosti žalobcom ako objednávateľom, na ktorú poukazoval
žalovaný ako zhotoviteľ a ktorá mala mať za následok nemožnosť vykonať dielo riadne a včas, súd
uvádza, že sa jednalo o dielo, ktoré bolo z hľadiska predmetu značne špecifické, vyžadujúce si i
špecifické znalosti. Súd mal za to, že bolo predovšetkým v záujme žalovaného ako zhotoviteľa upozorniť



objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodné pokyny, prípadne podklady na vykonanie diela. Súd
poukazuje na to, že v prípade, ak informácie zo strany žalobcu ako objednávateľa mali byť nedostatočné,
či nevhodné, bol žalovaný oprávnený vykonanie diela v nevyhnutnom rozsahu prerušiť až do doby
poskytnutia riadnych a úplných podkladov, či informácie alebo písomného oznámenia, že objednávateľ
trvá na vykonaní diela s použitím týchto neúplných a nedostatočných informácii, či pokynov. Keďže k
uvedenému nedošlo, súd má za to, že žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vymedzené
v žalobe.

14. Z hľadiska záveru, či dielo má vady, bolo pri nutnosti odborného posúdenia, pre súd rozhodujúce
odborné posúdenie znalca Ing. Y. O. č. 81/2015, ktorý konštatoval, že vady, ktoré vznikli po rekonštrukcii
sú vadami, ktorých príčina je nedodržanie zásad pri realizácii sanačných prác, pri ktorých mal zhotoviteľ
zohľadniť tepelné namáhanie nosných konštrukcií a tomu prispôsobiť technológiu opráv ako aj výber
použitých materiálov na sanáciu trhlín v stávajúcich konštrukciách. Pri posudzovaní vád keramickej
dlažby s následným vypadávaním šparovacej hmoty uviedol, že sú dôsledkom nevyhotovenia dilatácií,
že oddeľovanie keramických soklov od panela a vznik trhlín medzi soklom a panelom je dôsledok
nedodržania dilatácii, nesprávne prevedený detail ukončenia keramickej dlažby v odvodňovacom žľabe
na terase s následným zatekaním zrážkových vôd pod keramickú dlažbu. Obdobný záver uviedol i znalec
Ing. L. I., keď konštatoval, že sa nejedná o poruchy zapríčinené statickými poruchami nosného systému
stavby, ale sa jedná o vplyv objemových zmien stavebných materiálov použitých pri oprave v súvislosti
s ich zhotovením a kvalitou realizácie, použitím nevhodných materiálov a technologických postupov pri
oprave. Zároveň potvrdil zistené vady uvedené v odbornom posúdení č. 81/2015 z 19.8.2015.

15. Uvedené závery v odbornom posúdení neboli vyvrátené odborným stanoviskom Ing. L. W.,
predloženom žalovaným, ktorý konštatoval, že vzniknuté poruchy sú kombináciou viacerých príčin a že
so závermi Ing. O. a Ing. I., že sa vady diela jednoznačne zodpovedá žalovaný, sa nestotožňuje.

16. Súd vzhľadom na znalecké posudky, že za vady uvedené v žalobe zodpovedá žalovaný ako
zhotoviteľ žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal vady odstrániť.

17. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., ktorý mal v konaní úspech priznal právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Žalovaný 20.9.2017 uplatnil právo na zaplatenie 3.550,- eur vzájomnou žalobou z titulu prác naviac,
o ktorej je potrebné vykonať dokazovanie mimo rámca predmetu tohto konania, súd v zmysle § 147
C.s.p. vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

19. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný, rozhodnutie považuje za nesprávne. Uvádza, že
dielo nebolo riadne odovzdané a prevzaté. Preberací protokol z 20.11.2013 nebol podpísaný za
zhotoviteľa oprávnenými osobami, preto nebolo možné uplatňovať reklamačné postupy. Tvrdí, že
žalobca nepreukázal, či vzniknuté vady sa prejavili na prácach vykonaných podľa zmluvy, alebo na
vykonaných prácach naviac, ktoré nechcel prevziať. Tvrdí, že ide o vadu stavby, ktorú ako celok
nerealizoval. Považuje to za odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p..

20. Žalobca mal v čase vypísania súťaže a uzavretia zmluvy o dielo projektovú dokumentáciu, ktorú
nepredložil, nie je ani v spise súdu, avšak znalecké dokazovanie, o ktoré sa opiera s ňou pracovalo. Súd
pracoval s dôkazom, ktorý sa nenachádza v spise a nemohol sa k nemu vyjadriť. V odbornom posudku
znalec Ing. W. konštatoval, že technologický postup v zmysle zadania bol žalovaným dodržaný a že ak
dilatácie nevidel ako zhotoviteľ, neboli v zadaní. Súd to nezobral do úvahy, čo je odvolací dôvod podľa
§ 365 f).

21. K príslušnej odbornosti, na ktorú súd v odôvodnení poukazuje uvádza, uzatvorená zmluva nebola
uzatvorená za spracovanie projektu, ale na stavebné práce a dozorovanie stavby. Žalovaný sa považuje
za odborníka v oblasti realizácie stavieb a dielo bolo zadané na bežné stavebné práce. Túto skutočnosť
súd nevzal do úvahy.

22. Obdobne znalci Ing. I. a Ing. O. nezaujali stanovisko k dodávke soklíka a náterov oceľovej
konštrukcie. Dodávka soklíka bola bezzmluvná. Toto súd nevyhodnotil, čím dospel k nesprávnemu
skutkovému zisteniu.



23. K tvrdeniu súdu o povinnosti prerušiť práce do doby poskytnutia riadnych a úplných podkladov, či
informácii, alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonaní diela s použitím neúplných
informácii, či pokynov uvádza, že práve tento stav trvá od 8.11.2013, teda od neúspešného preberacieho
konania.

24. Ide o stavbu nedokončenú (prerušenú) napriek predloženým protokolom. Tým súd dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiaden zo znalcov nekonštatoval, že by žalovaný niečo nesplnil a
nekonštatoval, či ide o vadu stavby alebo vadu diela.

25. Znalci Ing. I. a Ing. O. vyhodnotili situáciu bez stavebného denníka, preto ich konštatovania, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie súdu sú predčasné. Súd v tejto veci navrhol žalovanému objednať ďalší
znalecký posudok za úhradu, s čím žalovaný nesúhlasil. Následne ukončil znalecké dokazovanie. Je
pravdou, že na výzvu súdu, či navrhuje vykonať ďalšie dokazovanie uviedol, že nie, očakával ale, že
súd vykoná vypočutie Ing. I., ktoré navrhol predtým. Nepredložením projektovej dokumentácie, s ktorou
pracoval znalec a jeho nevypočutím, súd procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces § 365 ods. 1 písm.
b) C.s.p..

26. Nesúhlasí s uhradením trov konania za znalecké úkony odborných posudkov, najmä z dôvodu, že
mali byť prezentované v čase stavby. Výdavok za predmediačnú činnosť považuje za fiktívny, s týmito
námietkami sa súd nevysporiadal.

27. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na nové konanie.

28. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, odvolanie považuje za nedôvodné. Uviedol, že žalovaný ako
uchádzač predmetnej stavebnej zákazky vo verejnom obstarávaní mal k dispozícii súťažné podklady,
dňa 18.7.2013 vykonal obhliadku staveniska za prítomnosti žalobcu, nemal námietky ani požiadavky
na vysvetlenie ohľadom predmetu zákazky v zmysle súťažných podmienok. Ako zhotoviteľ sa zaviazal
zhotoviť dielo „Oprava havarijného stavu budovy - balkónov, časti fasády, výmena okien.“

29. Má za to, že žalovaný svojvoľne porušil ustanovenia uzatvorenej zmluvy o dielo nedodržal
technologický postup a použitie predpísaného stavebného materiálu na diele, čím spôsobil na diele vady.

30. Žalobca na potvrdenie svojho nároku požiadal 3 nezávislých znalcov na posúdenie oprávnenosti
žalobcu. Všetci znalci potvrdili oprávnenosť reklamácie žalobcu, dokonca poukázali na vady nad rámec
reklamácie.

31. Svoj nárok dostatočne preukázal, s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožňuje a navrhuje ho
potvrdiť.

32. Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania
s poukazom na § 385 ods. 1 C.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

33. Žalovaný namietal odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) C.s.p.. V
prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

34. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych právnych predpisov, vykonal navrhnuté dôkazy a tieto správne vyhodnotil, v konaní dodržal
príslušné procesnoprávne predpisy a nebola zistená vady, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

35. Správne a zákonu zodpovedajúce je aj odôvodnenie rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd
stotožňuje.



36. Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania a potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
uvádza nasledovné skutočnosti.

37. Podľa § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

38. Podľa § 154 C.s.p., prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

39. Zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii konania
podliehajú, teda prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, nespôsobujú procesnoprávne účinky,
súd na ne neprihliada, ak nie sú uplatnené do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. V prejednávanej veci súd prvej inštancie prihliadal na prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré boli uplatnené do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za
skončené.

41. Námietka žalovaného, že súd nevyhodnotil, či ide o vadu diela nie je dôvodná. V odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie vychádzajúc z predložených odborných posudkov uviedol, že
sa jedná o vady, ktoré vznikli po prevedenej rekonštrukcii, ktorých príčina vzniku je nedodržanie zásad
pri realizácii sanačných prác. V odbornom vyjadrení znalec zodpovedal i na otázku, či vzniknuté vady na
diele spôsobené statikou budovy a uviedol, že sa nejedná o poruchy zapríčinené statickými poruchami
nového systému stavby, ale jedná sa o vplyv použitých stavebných materiálov v súvislosti s kvalitou
realizácie prác.

42. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd pracoval s dôkazom, ktorý sa v spise nenachádza. Námietka
nie je dôvodná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by súd vyhodnocoval dôkaz, ktorý
sa v spise nenachádza. Ako dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil predložené odborné posudky, s čím
sa odvolací súd stotožňuje. V rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie sa žalovaný k predloženým
dôkazom vyjadroval.

43. V odvolaní ďalej žalovaný nesúhlasí s uhradením trov konania za znalecké úkony odborných
posudkov uvedených v podaní z 21.2.2017. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v
súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže mal v konaní úspech.
V odôvodnení uznesenia zároveň uviedol, že podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O výške trov konania ešte nebolo rozhodnuté, teda trovy za
znalecké úkony neboli napadnutým rozsudkom priznané.

44. Žalovaný namieta aj rozhodnutie o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie.

45. Podľa § 147 ods. 1 C.s.p., žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou
a podľa ods. 4 cit. ust. vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú splnené
podmienky na spojenie veci.

46. O vzájomnej žalobe súd koná rovnako, ako keby bol ňou uplatnený nárok predmetom samostatného
konania a dokazovanie skutočností tvrdených vo vzájomnej žalobe vykonáva súd postupom podľa §
185 a nasl. C.s.p. Pri vzájomnej žalobe musí súd individuálne posúdiť jej obsah vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku. Vzájomnou žalobou dochádza k spojeniu veci, v záujme účelnosti a hospodárnosti
procesu, môže súd vzájomnú žalobu vylúčiť na samostatné konanie.

47. V prejednávanej veci si žalobca podanou žalobou uplatnil právo na odstránenie vád diela
vykonaného žalovaným a žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil právo na zaplatenie ceny vykonaných
naviac prác. Podľa názoru odvolacieho súdu sa uvedené veci v zmysle § 166 ods. 2 C.s.p. na
spojenie nehodia a preto súd prvej inštancie nepochybil, keď po konštatovaní, že pre rozhodnutie o
vzájomnej žalobe je potrebné vykonať dokazovanie mimo rámca tohto konania, vzájomnú žalobu vylúčil
na samostatné konanie. Rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné konanie, je rozhodnutím, ktorým



sa upravuje vedenie konania a nie je proti nemu prípustné odvolanie. Odvolací súd preto odvolanie
žalovaného proti rozhodnutiu o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie podľa § 386 písm.
c) C.s.p. odmietol.

48. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0
(§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).