Materská škola, Belehradská 6, Košice


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/187/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216226069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7216226069.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: Materská škola
Belehradská 6, Košice, IČO: 35540524, zastúpený JUDr. Erikou Kováčovou, nar. 9.7.1961, bytom
Bohdanovce 43, proti žalovanému: ATYPSTAV, spol. s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Košiciach, Jantárová
30, IČO: 31696813, v konaní o uloženie povinnosti odstrániť vady diela

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý odstrániť vady diela na predmete zákazky: Materská škola, Belehradská
6, Košice, prejavujúce sa v oprave vonkajších omietok v kútoch stien a nádražiach okien - trhliny,
oprave omietky stropu v prvom nadzemnom podlaží - odlupujúci sa pohľad stropu z omietky a náteru,
odstránení korózie oceľových konštrukcií, ktoré boli opatrené náterovým systémom pri oprave v roku
2013 a doplnenie nerealizovaných náterov oceľových konštrukcií, oprave soklíkov z keramickej dlažby
na treťom nadzemnom podlaží, v oprave cementového poteru v styku žľabu z plastovej fólie a keramickej
dlažby a oprave dlažby v 5. a 6. triede, do 60-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vzájomnú žalobu o zaplatenie sumy 3.550 € vylučuje na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

-1-

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť vady diela na
predmete zákazky : Materská škola, Belehradská 6, Košice, prejavujúce sa: v oprave vonkajších omietok
v kútoch stien a nádražiach okien - trhliny, oprave omietky stropu v prvom nadzemnom podlaží -
odlupujúci sa pohľad stropu z omietky a náteru, odstránení korózie oceľových konštrukcií, ktoré boli
opatrené náterovým systémom pri oprave v roku 2013 a doplnenie nerealizovaných náterov oceľových
konštrukcií, oprave soklíkov z keramickej dlažby na treťom nadzemnom podlaží, v oprave cementového
poteru v styku žľabu z plastovej fólie a keramickej dlažby a oprave dlažby v 5. a 6. triede.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.2.2017 uviedol, že žalobu
žiada zamietnuť, nakoľko vady tvoriace predmet žaloby neboli spôsobené nesprávnym spracovaním
materiálov, ale vznikli nesprávnym zadaním, ku ktorému nebola spracovaná dokumentácia vypracovaná
oprávnenou osobou pri absencii zadania a rozsahu riešenia systémových detailov.

-2-

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v priebehu
konania a zistil tento skutkový stav:



Dňa 24.6.2013 vydal žalobca súťažné podklady na základe zákona č. 25/2006 Zb. zákonov o verejnom
obstarávaní, pre predmet zákazky: oprava havarijného stavu budovy - balkónov, časti fasády, výmena
okien.
Následne dňa 26.8.2013 uzavrel žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom Zmluvu o
dielo ( ďalej len Zmluva ), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre objednávateľa zhotoviť dielo: oprava
havarijného stavu budovy - balkónov, časti fasády, výmena okien za podmienok a v rozsahu zmluvy.
Podľa čl. II bod 2 Zmluvy, zhotoviteľ vykoná dielo vo vlastnom mene na vlastné náklady a na vlastnú
zodpovednosť a nebezpečenstvo.
Podľa č. XII. bod 2 Zmluvy, zhotoviteľ sa zaväzuje pri plnení predmetu tejto zmluvy postupovať s
odbornou starostlivosťou.
Medzi zmluvnými stranami bol dňa 20.11.2013 spísaný preberací protokol o odovzdaní a prevzatí diela,
pričom dňa 3.4.2014 žalobca písomne reklamoval vady diela a to praskliny na vonkajších vysprávkach
nad oknami, uvoľnenie odkvapovej rúry, uvoľnenie obkladačiek v piatej a šiestej triede a praskliny v
rohoch. Opätovne písomne listom zo dňa 17.6.2014 žalobca vady diela reklamoval, keď uviedol, že sa
jedná o súvislé praskliny vonkajšej omietky aj s oddeľovaním sa väčších súvislých plôch omietkového
materiálu od konštrukcie stavby na rôznych miestach, najmä v okolí zhotoviteľom osadených plastových
okien, oddeľovanie sa keramických dlaždíc od konštrukcie stavby. Zároveň žalobca žiadal, aby žalovaný
vady diela odstránil v lehote do 21 dní od doručenia tejto písomnosti. Na reklamáciu reagoval žalovaný
listom zo dňa 7.7.2014, kde uviedol, že predmetné vady nebránia užívaniu objektu a nie je mu
zrejmé nedodržanie technologických postupov a procesov, ktoré žalobca v reklamácii označuje, pretože
zástupca žalobcu pán I. v priebehu realizácie diela nevzniesol žiadnu pripomienku či už v liste, alebo
v zápise v stavebnom denníku. Opätovné reklamácie zo strany žalobcu boli učinené listami zo dňa
1.7.2015 a 14.12.2015 na ktoré reagoval žalovaný listom zo dňa 14.1.2016 s tým, že v celom procese
zo strany objednávateľa a obstarávateľa je veľa pochybností a chýb a postup reklamácie nepovažuje
za správny. Navrhoval rozanalyzovať činnosti v roku 2013 po stránke výkaz výmer, tak aj po stránke
cenovej a prijať nové projektové riešenie statických porúch.
Na základe objednávky žalobcu podal znalec C.. Y. O. odborné posúdenie č. 81/2015, obsahom ktorého
bolo posúdenie vád na zákazke, oprava havarijného stavu budovy - balkónov, časti fasády, výmena
okien Materská škola Belehradská 6, Košice. V závere znalec konštatoval, že vady v stykoch panelov,
stykov betónových prekladov a oceľových nosníkov vznikli nesprávnou technológiou odstraňovania vád
(trhlín) ako aj použitie nesprávnych materiálov pri odstraňovaní vád a osadzovaní okien. Posudzované
vady sa nachádzajú na západnej fasáde na prízemí v prvom nadzemnom podlaží, ako aj na druhom
nadzemnom podlaží. Konštatoval, že vady, ktoré vznikli po prevedenej rekonštrukcii sú vadami, ktorých
príčina vzniku je nedodržanie zásad pri realizácii sanačných prác, pri ktorých mal zhotoviteľ zohľadniť
tepelné namáhanie nosných konštrukcií a tomu prispôsobiť technológiu opráv, ako aj výber použitých
materiálov na sanáciu trhlín v stávajúcich konštrukciách. Pri posudzovaní vád keramickej dlažby, resp.
zhotovenia odvodňovacích žľabov na terasách uviedol, že mikrotrhliny v špárach dlažby s následným
vypadávaním špárovacej hmoty sú dôsledkom nevyhotovenia dilatácií, že oddeľovanie keramických
soklov od panela a vznik trhlín medzi keramickým soklom a panelom je dôsledok nedodržania dilatácií
a že nesprávne prevedený detail ukončenia keramickej dlažby v odvodňovacom žľabe na terase s
následným zatekaním zrážkových vôd pod keramickú dlažbu.
Autorizovaný stavebný inžinier U. B. podal Odborné vyjadrenie pod číslom 04/2016, predmetom ktorého
bolo zhodnotenie stavu mechanickej odolnosti a stability stavby balkónovej časti budovy po vykonaní
stavebných prác s tým, že v časti Analýza skutočného stavu konštatoval, že trhliny na vonkajšej
omietke sa vyskytujú prevažne na styku dvoch rozdielnych materiálov - omietnuté murivo alebo panel s
oceľovou konštrukciou v styku dvoch panelov. Tento fakt sa na stavebných konštrukciách rieši priznanou
dilatáciou, aby sa technicky zabezpečilo typické miesto vzniku trhlín. Pre konkrétny prípad platí STN
EN 13914, bod 6.13.4- Spôsoby minimalizovania vzniku trhlín a bod 8.3. - Oprava trhlín. Vo svojej
analýze uviedol, že so závermi odborného posúdenia č. 81/2015 znalca C.. Y. O. sa dá súhlasiť, pričom
pre komplexné posúdenie by bolo potrebné vyhodnotiť aj vykonané práce podľa ponukového rozpočtu
a spracovaním projektu oprávnenou osobou, navrhnúť technické riešenie pre odstránenie zistených
porúch, resp. nedostatkov. V závere konštatoval, že zo statického hľadiska sa jedná o nevýznamnú
poruchu, ktorá môže vplyvom času a klimatických podmienok prerásť do väčších problémov a preto je
vhodné stav riešiť.
Odborné vyjadrenie na základe objednávky žalobcu zo dňa 30.3.2016 podal i znalec C.. L. Č., pod č.
7/2016, v ktorom okrem iného zodpovedal i na otázku, či sú vzniknuté vady na diele, ktoré sú predmetom
reklamácie podmienené, resp. spôsobené statikou budovy a ak nie, čo spôsobilo, resp. mohlo spôsobiť
uvedené vady. V závere svojho odborného vyjadrenia konštatoval, že sa nejedná o poruchy zapríčinené



statickými poruchami nosného systému stavby, ale jedná sa o vplyv objemových zmien stavebných
materiálov použitých pri oprave v súvislosti s ich zhotovením a kvalitou realizácie, ako aj polohe
opravovaných konštrukcií stavebnými prácami v rámci opravovanej stavby a tiež použitím nevhodných
materiálov na opravu a dodržaním technologických zásad a postupov pri oprave. Konštatoval, že
obhliadkou na mieste samom môže potvrdiť zistené vady uvedené v odbornom posúdení č. 81/2015
zo dňa 19.8.2015 znalca z odvetvia Poruchy stavieb s tým, že s týmito závermi súhlasí. Následne
zdokumentoval a zistil ďalšie vady neuvedené v tomto odbornom vyjadrení a vymedzil jednak zo záverov
v odbornom vyjadrení č. 81/2015, ako aj z vlastného posúdenia, že vady na diele, ktoré sú predmetom
reklamácie, nie sú spôsobené statikou budovy, ale vznikli po oprave havarijného stavu budovy po oprave
balkónov - lodžií, časti fasády a výmene okien, nesprávnou technológiou odstraňovania vád, ako
aj použitím nesprávnych materiálov a technologických postupov pri odstraňovaní vád, pri realizácii
osadzovania okien, zhotovení najmä vonkajších povrchových úprav stien a podláh a nerešpektovaním
existujúcich dilatácií a ich prispôsobenie počas realizácie opráv.
V priebehu konania predložil odborné stanovisko i žalovaný a to vypracované dňa 14.9.2017
autorizovaným stavebným inžinierom L. W.D., v ktorom konštatoval, že vzniknuté poruchy sú
kombináciou viacerých príčin a to autorským pôvodným riešením, rozsahom požadovaným v súťažných
podkladoch a spôsobom súčinnosti odberateľa a dozorovania stavby s tým, že so závermi C.. O. R.
C.. Č., že za vzniknuté vady diela je jednoznačne zodpovedná iba spoločnosť ATYPSTAV s.r.o. Košice
sa nestotožňuje.

-3-

Podľa ust. § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
Podľa ust, § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa ust. § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez
zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo pokynov daných mu
objednávateľom na vykonanie diela, ak zhotoviteľ mohol túto nevhodnosť zistiť pri vynaložení odbornej
starostlivosti. Ak nevhodné veci alebo pokyny prekážajú v riadnom vykonávaní diela, je zhotoviteľ
povinný jeho vykonávanie v nevyhnutnom rozsahu prerušiť do doby výmeny vecí alebo zmeny pokynov
objednávateľa alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonávaní diela s použitím
odovzdaných vecí a daných pokynov. O dobu, po ktorú bolo potrebné vykonávanie diela prerušiť, sa
predlžuje lehota určená na jeho dokončenie. Zhotoviteľ má takisto nárok na úhradu nákladov spojených
s prerušením vykonávania diela alebo s použitím nevhodných vecí do doby, keď sa ich nevhodnosť
mohla zistiť.
Podľa ust. § 551 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý splnil povinnosť uvedenú v odseku
1, nezodpovedá za nemožnosť dokončenia diela alebo za vady dokončeného diela spôsobené
nevhodnými vecami alebo pokynmi, ak objednávateľ na ich použití pri vykonávaní diela písomne trval.
Pri nedokončení diela má zhotoviteľ nárok na cenu zníženú o to, čo ušetril tým, že nevykonal dielo v
plnom rozsahu.
Podľa ust. § 551 ods. 3 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ, ktorý nesplnil povinnosť uvedenú v odseku
1, zodpovedá za vady diela spôsobené použitím nevhodných vecí odovzdaných objednávateľom alebo
pokynov daných mu objednávateľom.
Podľa ust. § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá
výsledku určenému v zmluve.
Podľa ust. § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v
čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na
objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za
akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho
povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
Podľa ust. § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva
podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci:



a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.
Podľa ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1
kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez
zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu
predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené
neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho
požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci
neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady
neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
Podľa ust. § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné,
ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

-4-

Pre posúdenie základu uplatneného nároku bolo rozhodujúce, či dielo bolo žalovaným ako zhotoviteľom
vykonané riadne a včas a v prípade, ak tomu tak nebolo, či sa tak stalo i v dôsledku neposkytnutia
dostatočnej súčinnosti zo strany žalobcu ako objednávateľa a to vzhľadom na tvrdenie žalovaného,
že „veci“ tvoriace predmet žaloby neboli spôsobené nesprávnym spracovaním materiálov, ale vznikli
nesprávnym zadaním, ku ktorému nebola spracovaná dokumentácia vypracovaná oprávnenou osobou
pri absencii zadania a rozsahu riešenia systémových detailov.
V smere neposkytnutia potrebnej súčinnosti žalobcom ako objednávateľom, na ktorú poukazoval v
priebehu konania žalovaný ako zhotoviteľ a ktorá, okrem iného, mala mať za následok nemožnosť
vykonať dielo riadne a včas, súd uvádza, že v danom prípade sa jednalo o dielo, ktoré bolo z hľadiska
predmetu značne špecifické, vyžadujúce si i špecifické znalosti, s ktorými žalobca na trhu vystupuje.
Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že bolo predovšetkým v záujme žalovaného ako zhotoviteľa
upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodné pokyny, prípadne podklady potrebné
na vykonanie diela. V tomto smere však súd poukazuje na to, že v prípade, ak informácie zo strany
žalobcu ako objednávateľa mali byť nedostatočné, či nevhodné, bol žalovaný oprávnený vykonanie diela
v nevyhnutnom rozsahu prerušiť a to až do doby poskytnutia riadnych a úplných podkladov, či informácií
alebo písomného oznámenia, že objednávateľ trvá na vykonaní diela s použitím týchto neúplných a
nedostatočných informácií, či pokynov. Keďže v danom prípade k uvedenému nedošlo, má súd za to,
že žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá za vady diela, vymedzené v petite žalobného návrhu.
Z hľadiska záveru, či dielo má vady, bolo pri nutnosti odborného posúdenia pre súd rozhodujúce
predovšetkým odborné posúdenie znalca C.. Y. O. č. 81/2015, ktorý konštatoval, že vady, ktoré vznikli po
prevedenej rekonštrukcii sú vadami, ktorých príčina vzniku je nedodržanie zásad pri realizácii sanačných
prác, pri ktorých mal zhotoviteľ zohľadniť tepelné namáhanie nosných konštrukcií a tomu prispôsobiť
technológiu opráv, ako aj výber použitých materiálov na sanáciu trhlín v stávajúcich konštrukciách. Pri
posudzovaní vád keramickej dlažby, resp. zhotovenia odvodňovacích žľabov na terasách uviedol, že
mikrotrhliny v špárach dlažby s následným vypadávaním špárovacej hmoty sú dôsledkom nevyhotovenia
dilatácií, že oddeľovanie keramických soklov od panela a vznik trhlín medzi keramickým soklom a
panelom je dôsledok nedodržania dilatácií a že nesprávne prevedený detail ukončenia keramickej
dlažby v odvodňovacom žľabe na terase s následným zatekaním zrážkových vôd pod keramickú dlažbu.
Obdobný záver uviedol i znalec C.. L. Č. v odbornom vyjadrení č. 7/2016, keď konštatoval, že sa nejedná
o poruchy zapríčinené statickými poruchami nosného systému stavby, ale jedná sa o vplyv objemových
zmien stavebných materiálov použitých pri oprave v súvislosti s ich zhotovením a kvalitou realizácie,
ako aj polohe opravovaných konštrukcií stavebnými prácami v rámci opravovanej stavby a tiež použitím
nevhodných materiálov na opravu a dodržaním technologických zásad a postupov pri oprave. Zároveň
potvrdil zistené vady uvedené v odbornom posúdení č. 81/2015 zo dňa 19.8.2015 znalca z odvetvia
Poruchy stavieb s tým, že s týmito závermi súhlasí.
Uvedené závery v odbornom posúdení, resp. odbornom vyjadrení, neboli vyvrátené odborným
stanoviskom Ing. Jozefa Eliáša, predloženom žalovaným, ktorý konštatoval, že vzniknuté poruchy sú



kombináciou viacerých príčin a to autorským pôvodným riešením, rozsahom požadovaným v súťažných
podkladoch a spôsobom súčinnosti odberateľa a dozorovania stavby s tým, že so závermi C.. O. R.
C.. Č., že za vzniknuté vady diela je jednoznačne zodpovedná iba spoločnosť ATYPSTAV s.r.o. Košice
sa nestotožňuje.
Súd, vzhľadom na osoby znalcov a skutočnosť, že vo svojich posudkoch vychádzali z relevantných
právnych predpisov a noriem, nemal pochybnosť o závere, že vady tak, ako sú vymedzené v žalobnom
petite vznikli a že za nich zodpovedá žalovaný ako zhotoviteľ, pričom z predložených reklamácii a reakcii
žalovaného na ne vyplýva, že ich žalovaný neodstránil, preto súd na základe zisteného skutkového
stavu, v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

-5-

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.9.2017 žalovaný uplatnil právo na zaplatenie sumy 3.550
€ vzájomnou žalobou, z titulu prác naviac. Nakoľko pre rozhodnutie o vzájomnej žalobe je potrebné
vykonať dokazovanie, mimo rámca predmetu tohto konania, súd v zmysle ust. § 147 ods. 4 CSP,
vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.