Základná škola, Nám. L. Novomeského 2, Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206176
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7116206176.15

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobkyne: M.. M. W.,
G.. X.XX.XXXX, E. K. J. XX, XXX XX C., právne zastúpená advokátom: JUDr. Marcel Dolobáč, PhD.,
so sídlom Žižkova 39, 040 01 Košice proti žalovanej: Základná škola Nám. L. Novomeského 2, Košice,
so sídlom Nám. L. Novomeského 2, 040 01 Košice, IČO: 35540648, právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou PIHORŇA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 50453785, v konaní
o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 22. 12. 2015 j e n e p l a t n é.
Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 10.3.2016 domáhala rozhodnutia, v ktorom by
súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 22.12.2015 je neplatné a pracovný
pomer medzi žalovaným a žalobkyňou naďalej trvá. Svoju žalobu odôvodnila tým, že pracovný pomer
medzi žalovaným a žalobkyňou vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.8.1994. Žalovaný
dňa 22.12.2015 vypovedal pracovný pomer z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Z výpovede vyplýva, že pre nesplnenie úlohy uloženej
nadriadeným (žalovaným) bolo dňa 10.12.2015 so žalobkyňou prejednané opakované porušenie
pracovnej disciplíny, písomné oznámenie bolo doručené žalobkyni osobne do vlastných rúk dňa
10.12.2015. Žalobkyňa považuje skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 22.12.2015 za
nezákonné a neplatné. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný pri vypovedaní pracovného pomeru žalobkyne
porušil viacero hmotnoprávnych ustanovení Zákonníka práce, domnieva sa, že k skončeniu pracovného
pomeru medzi žalovaným a žalobkyňou nedošlo. Výpoveď považuje za neplatnú tak po stránke
formálno-právnej, ako aj materiálnej.

Pokiaľ ide o formálno-právne nedostatky výpovede, žalobkyňa uviedla, že nesplnenie úlohy zadanej
zamestnávateľom s porušením pracovnej disciplíny nesúvisí. Z textácie výpovede je podľa jej názoru
zrejmé, že konanie, ktoré bolo žalobkyni vytýkané, nemožno považovať za porušenie pracovnej
disciplíny, ale za neuspokojivé plnenie pracovných úloh. Tieto dva pojmy nemožno v žiadnom prípade
zamieňať a považovať ich za konanie s rovnakým obsahom, čo nepochybne je potvrdené i tým, že
neuspokojivé plnenie pracovných úloh zakladá samotný výpovedný dôvod, a to podľa § 63 ods. 1
písm. d) Zákonníka práce. To, že v danom prípade sa nejedná o porušenie pracovnej disciplíny, ale o
neuspokojivé plnenie pracovných úloh vyplýva aj z písomného upozornenia na menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny zo dňa 1.7.2015, kde sa výslovne uvádza: „Kontrolou výkonu Vašej funkcie bolo
zistené a preukázané, že ste Vám určené povinnosti vyplývajúce z tejto funkcie, ktoré Vám boli uložené aj



v poverení nesplnili riadne, včas a zodpovedne.“ Taktiež v písomnom upozornení na porušenie pracovnej
disciplíny zo dňa 10.12.2015 sa uvádza, že k porušeniu pracovnej disciplíny malo dôjsť tým, že časť
prierezových tém nebola spracovaná podľa platného inovovaného školského vzdelávacieho programu
(IŠkVP).

Dodala, že v prípade, ak by súd dospel k záveru, že niektoré z vytýkaných konaní by nebolo
neuspokojivým plnením pracovných úloh, ale porušením pracovnej disciplíny, tak aj v takom prípade by
bolo skončenie pracovného pomeru neplatné, a to z dôvodu, že nie je možné tieto výpovedné dôvody
kombinovať.

Ďalej žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v písomnom upozornení na menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny zamestnávateľ žalobkyňu upozornil, že ak v budúcnosti u nej bude zistené opätovné
porušenie pracovnej disciplíny, uvedené bude dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru
v zmysle ust. § 63 písm. e) Zákonníka práce (ďalej ZP). Žalovaný podľa žalobkyne porušil zákonné
ustanovenie § 63 ods. 1 písm. e) ZP, keď žalobkyňu neupozornil na možnosť výpovede, ale na možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, čo je úplne iný inštitút skončenia pracovného pomeru.
Žalovaný ani neuviedol odsek § 63 ZP, na ktorý odkazuje.

Žalobkyňa uviedla, že nikdy nebola žalovaným písomne upozornená na možnosť výpovede z
pracovného pomeru, čím podľa jej názoru nebola naplnená podmienka pre skončenie pracovného
pomeru výpoveďou z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Žalobkyňa tiež
upozornila na skutočnosť, že zamestnávateľ je povinný každý preukázaný prípad porušenia pracovnej
disciplíny prerokovať so zamestnancom, pričom o prerokovaní sa vyhotoví písomný záznam. Žalobkyňa
uviedla, že de facto k žiadnemu prerokovaniu pri údajnom porušení pracovnej disciplíny zo strany
zamestnávateľa nedošlo, z jej výpovede vyplýva, že s postupom pri skončení pracovného pomeru boli
zástupcovia zamestnancov iba oboznámení, výpoveď prerokovaná nebola.

Pokiaľ ide o materiálne nedostatky výpovede, na ktoré poukázala žalobkyňa, výpoveď je podľa jej
názoru neplatná aj z dôvodu, že k porušeniu pracovnej disciplíny, respektíve k neuspokojivému
plneniu pracovných úloh zo strany žalobkyne nikdy nedošlo. K uvedenému dodala, že zamestnávateľ
upozornením na porušenie pracovnej disciplíny z 1. júla 2015 namietal nesprávny postup žalobkyne
pri úraze žiaka, konkrétne: a) úraz nebol zaevidovaný, b) úrazy neboli uvedené v správe o výchovno-
vzdelávacej činnosti, c) nebola presne a dôsledne vedená hospodárska agenda školy v prírode, d)
správa o výchovno-vzdelávacej činnosti nebola predložená v určenom termíne. Žalobkyňa s uvedeným
nesúhlasí, pričom k bodu a) a b) uviedla, že úraz zaevidovala do zošitu úrazov, ktorý bol vedený
počas školy v prírode, pričom tento zošit úrazov riadne odovzdala zástupkyni. Práve na základe
tejto evidencie v zošite úrazov boli úrazy riadne evidované na príslušnej webovej stránke. Taktiež
uviedla, že išlo o neregistrované úrazy, s ktorými nebolo spojené ani vymeškanie vyučovacích hodín.
Nestotožnila sa s tvrdením žalovaného, že hospodárska agenda nebola vedená správne. Uviedla,
že všetky peniaze, ktoré spravovala, riadne aj vyúčtovala. Pokiaľ ide o nevyhotovenie správy o
výchovno-vzdelávacej činnosti včas uviedla, že podľa štandardného postupu poverila vypracovaním
tejto správy pani vychovávateľku, ktorá bola taktiež prítomná v škole v prírode. Vzhľadom na to, že zo
strany vychovávateľky nebola správa vypracovaná, napokon vypracovala správu samotná žalobkyňa,
pričom správa bola predložená len jeden deň po určenom termíne. Jednodňové omeškanie však
nemalo vplyv na plnenie povinností žalobkyne. Pokiaľ ide o druhé upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny a čo sa týka tohto výpovedného dôvodu, žalobkyňa trvala na svojom vyjadrení zo dňa
11.12.2015, ktoré adresovala žalovanému. Uviedla, že pri spracovaní prierezových tém IŠkVP pre
druhý ročník sa plne riadila pokynmi zástupkyne riaditeľa žalovaného pre primárne vzdelávanie (O..
Q. W.) a postupovala podľa podkladov, ktoré boli žalobkyni sprístupnené prostredníctvom počítača
nachádzajúceho sa v zborovni. Uviedla, že dňa 30.11.2015 vložila ňou vypracované prierezové témy
IŠkVP pre druhý ročník do určeného priečinka na pracovnej ploche. Následne bola vyzvaná, aby
opravila prierezové témy, konkrétne tvorbu projektu a prezentačné zručnosti na výchovu k manželstvu
a rodičovstvu a odovzdala v termíne do 15.12.2015. Po vyžiadaní dodatočných podkladov potrebných
pre opravu prierezových tém bol žalobkyni oznámený nový skrátený termín odovzdania opravených
prierezových tém, a to do 7.12.2015. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného v uvedenom
písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 10.12.2015, že prierezové témy neboli
spracované podľa platného IŠkVP zverejneného na webovom sídle Ministerstva školstva Slovenskej



republiky. Zvýraznila, že zamestnávateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom má tvrdené porušenie,
respektíve neuspokojivé plnenie úloh žalobkyňou spočívať.

2. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 12.4.2016 (čl. 21) uviedla, že postup
zamestnávateľa pri rozhodovaní o skončení pracovného pomeru bol podľa jej názoru zákonný a k tomuto
rozhodnutiu zamestnávateľ pristúpil výlučne zavinením žalobkyne, z dôvodu jej opakovaného porušenia
pracovnej disciplíny, a to nesplnením jej pracovných povinností riadne a včas.

K prvému porušeniu pracovnej disciplíny žalovaná uviedla, že dňa 2.6.2015 bola žalobkyňa poverená na
základe interného písomného poverenia na výkon funkcie pedagogického vedúceho v škole v prírode,
ktorá sa uskutočnila v termíne 8.6.2015 - 12.6.2015. Žalovanou bolo zistené porušenie
povinnosti žalobkyne pri výkone funkcie pedagogického vedúceho, keďže úraz žiaka M. M., ktorý musel
byť chirurgicky ošetrený dňa 9.6.2015 v nemocnici v Poprade žalobkyňa do knihy úrazov nezaevidovala.
Tento úraz sa stal počas jej osobného dohľadu. Uviedla, že úraz ako mimoriadnu udalosť bola žalobkyňa
povinná okamžite nahlásiť priamym nadriadeným, túto povinnosť si však nesplnila aj napriek tomu, že
jej vyplývala z poverenia vedúceho školy v prírode (bod 7), ako aj zo všeobecne záväzných právnych
predpisov (zákon o BOZP) a interných predpisov Základnej školy Nám. L. Novomestského. O tejto
mimoriadnej udalosti sa žalovaná dozvedela až po skončení školy v prírode od iného zamestnanca
prítomného na tejto akcii. Zároveň žalobkyňa v správe o výchovno-vzdelávacej činnosti a priebehu školy
v prírode, ktorú predložila oneskorene sa nezmienila, ani len okrajovo, o tejto mimoriadnej udalosti. Ďalej
uviedla, že správu z výchovno-vzdelávacej činnosti bola žalobkyňa povinná vypracovať termínovo podľa
bodu 8 poverenia. Dodala, že záznam z prejednania zisteného porušenia pracovnej disciplíny za osobnej
prítomnosti priamych nadriadených, ako aj zástupcov zamestnancov, žalobkyňa odmietla podpísať.

Uviedla, že druhé porušenie pracovnej disciplíny spočívalo v nesplnení jej úlohy riadne a včas, žalobkyňa
mala spracovať prierezové témy pre IŠkVP pre druhý ročník. Dňa 2.12.2015 bola vykonaná kontrola
IŠKvP pre druhý ročník nadriadenými O.. Q. W. Q. T.. C. Z. a boli zistené nedostatky v IŠkVP
v časti prierezové témy. Dňa 3.12.2015 a 4.12.2015 bola zistená skutočnosť, že prierezové témy
neboli spracované podľa platného IŠKvP zverejneného na web stránke Ministerstva školstva, čo bolo
oznámené žalobkyni a bolo jej navrhnuté aj riešenie na odstránenie zistených nedostatkov. Náhradný
termín na splnenie úlohy bol do 7.12.2015. Dňa 7.12.2015 bola vykonaná opätovná kontrola IŠkVP pre
druhý ročník - prierezové témy O.. Q. W. Q. T.. C. Z., ktorými bolo zistené, že IŠkVP, časť prierezovej
témy nebola opäť spracovaná podľa platného IŠkVP zverejneného na web stránke Ministerstva školstva
Slovenskej republiky. Uvedené nesplnenie úlohy zamestnávateľ považuje za menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Záznam z prejednania tohto porušenia žalobkyňa odmietla podpísať.

Podľa názoru žalovanej nesplnenie pracovných úloh žalobkyne, pre ktoré sa zamestnávateľ rozhodol
ukončiť pracovný pomer nie je možné považovať iba za neuspokojivé plnenie pracovných úloh, nakoľko
sa jednalo o konkrétne úlohy rozhodujúce pre výchovno-vzdelávací proces.

Neoznámenie mimoriadnych udalostí pri vykonaní dozoru nad zverenými žiakmi je podľa názoru
žalovanej možné považovať za snahu zakryť nezodpovedný prístup pri plnení pracovných úloh v tak
citlivej oblasti ako je výchova a vzdelávanie detí, ale aj samotné hodnotenie.

V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že iba zavinené konanie žalobkyne nebolo dôvodom na postup
zamestnávateľa, keďže na prácu žalobkyne boli opakované sťažnosti zo strany rodičov žiakov, ktoré
predložili v prílohe a ktoré vypovedajú o prístupe žalobkyne k riešeniu vzniknutých problémov. Nijakým
spôsobom však rozhodnutie zamestnávateľa o ukončení pracovného pomeru neovplyvnili.

3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 31.5.2016 uviedla, že žalovaná vo svojom
vyššie uvedenom vyjadrení nereagovala na argumentáciu v žalobnom návrhu a teda len zopakovala
dôvody, ktoré vidí ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, teda, že
žalobkyňa si nesplnila povinnosti vyplývajúce z funkcie pedagogického vedúceho v škole v prírode a
nespracovala prierezové témy IŠkVP pre druhý ročník podľa platného IŠkVP zverejneného na stránke
Ministerstva školstva.

Uviedla, že si nie je vedomá porušenia pracovnej disciplíny a opätovne zdôraznila, že žalovaný
vo svojom vyjadrení opäť neuviedol, v čom konkrétne boli prierezové témy spracované žalobkyňou



nedostatočne. Konkrétne porušenie nie je zrejmé ani z predchádzajúcich listín, ktoré už žalobca, či
žalovaná do spisu predložili.

K nespracovaniu prierezových tém podľa platných štandardov uviedla, že medzi stranami sporu nie je
sporné to, že žalobkyňa vypracovala prierezové témy IŠkVP. Sporné je len to, či ich vypracovala v súlade
s platnými IŠkVP Ministerstva školstva, alebo nie. Aj v prípade ak by nevypracovala žalobkyňa tieto
témy v súlade s platnými IŠkVP, podľa jej názoru by nešlo o porušenie pracovnej disciplíny, ale iba o
neuspokojivé plnenie pracovných úloh.

K vyjadreniu žalovanej, že na prácu žalobkyne dochádzali opakované sťažnosti od rodičov žiakov,
žalobkyňa uviedla, že predmetné sťažnosti zo strany rodičov nemajú žiadnu právnu relevanciu k
posúdeniu platnosti výpovede, keďže výpovedné dôvody nie je možné dopĺňať či meniť, ako to teraz
učinil žalovaný. Napriek tomu uviedla, že sťažnosť podala iba jedna matka dieťaťa, ku ktorému sa
neskôr pripojila jej blízka známa. Uviedla, že v rámci dlhoročnej praxe boli sťažnosti na ňu vznesené iba
celkom výnimočne. Odkázala na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 13.7.2015, v ktorom sa k predmetným
sťažnostiam písomne vyjadrila.

4. Na pojednávaní dňa 6.10.2016 právny zástupca žalobkyne poukázal na formálne ako
aj materiálne nedostatky výpovede, ktoré uviedol i v žalobe. Uviedol, že podľa jeho názoru formálne
nedostatky skončenia pracovného pomeru sú natoľko závažné, že samé predpokladajú neplatnosť
skončenia pracovného pomeru a to bez potreby skúmania materiálnej stránky výpovede. Právny
zástupca žalovanej navrhol vypočuť štatutárny orgán žalovanej, ako aj svedkov.

5. Žalobkyňa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o zaevidovanie dvoch
úrazov, ktoré sa stali v škole v prírode, úraz bol zaznamenaný v zošite úrazov, ktorý mali a evidovali
v škole v prírode, potom následne tento zošit odovzdala žalobkyňa pani zástupkyni W. a na základe
tejto evidencie bol úraz zaznamenaný v školskej evidencii knihy úrazov a taktiež na príslušnej webovej
stránke Ministerstva školstva. Zošit úrazov viedla pani zdravotníčka C. a žalobkyňa osobne zapísala obe
úrazy do zošita. Tým, že zošit odovzdala pani zástupkyni W., nepovažovala za potrebné tento úraz ešte
spomenúť v správe z výchovno-vzdelávacej činnosti.

Pokiaľ ide o nesprávne alebo neúplné vedenie hospodárskej agendy uviedla, že zbierala peniaze, lebo
vyzbierala zálohu a doplatok na školu v prírode a všetky peniaze, ktoré vyzbierala odovzdala zástupcovi
cestovnej kancelárie. Nemá poznatok o tom, že by jej tento bod bol vôbec zo strany zamestnávateľa
vytýkaný a teda aj to, v čom pochybila. Uviedla, že doklad o vyúčtovaní odovzdala aj rodičom žiakov
emailovo.

K nevypracovaniu správy o škole v prírode včas, uviedla, že túto správu nevypracovala včas pani
vychovávateľka I., preto žalobkyňa bola nútená napísať správu rukou a odovzdať ju pani zástupkyni,
pričom keď správu zástupkyni odovzdávala, nebolo jej vytknuté žiadne pochybenie.

Pokiaľ ide o druhé upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 10.12.2015, poukázala
opätovne na svoje písomné stanovisko a uviedla, že si svoju povinnosť podľa jej názoru riadne splnila.
Keďže nemala určité podklady, čo jej bolo vytknuté, žiadala tieto podklady, ktoré jej boli následne dané
a na základe toho čo mala k dispozícii úlohu vypracovala. Chýbali jej tématicko-výchovno-vzdelávacie
plány, tie, ktoré dostala boli staré. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa snažila svoju
úlohu splniť. Tri verzie, ktoré žalovaná dodala, boli rôzne, avšak jej úloha nebola splnená kvôli nedostatku
súčinnosti zo strany zamestnávateľa.

Žalobkyňa doplnila, že úloha sa mala odovzdať až do konca augusta, pričom posúdiť, či úloha bola
odovzdaná správne alebo nie, by mohla konkrétna inšpekcia.

Právny zástupca žalobkyne doplnil, že pokiaľ ide o úraz žiaka M. I., boli vedené dve nezávislé knihy
úrazov, jedna ktorá bola priamo v škole v prírode, kde aj bol úraz ihneď zaznamenaný a druhá, ktorú
predložila žalovaná vo svojom vyjadrení, do ktorej bol úraz zapísaný až následne po príchode zo školy
v prírode, preto sa zo strany žalobkyne nemôže jednať o žiaden pokus o utajenie úrazu.

6. Žalovaná na pojednávaní namietala, že žalobkyňa bola povinná každú mimoriadnu



udalosť, pričom nie je rozhodujúce, či je úraz registrovaný alebo nie, nahlásiť zamestnávateľovi. Z kópie
knihy úrazov je evidentné, že jeden úraz, ktorý sa stal za dozoru kolegyne žalobkyne bol v termíne, v
akom z poverenia vyplývalo zaevidovaný a takisto žalobkyňa bola upozornená, keď odovzdávala zošit
úrazov zo školy v prírode, aby okamžite tento úraz zapísala aj do školskej knihy. Žalobkyňa dodala,
že na zaevidovanie úrazu zo zošita do knihy nebola ani poverená a ani upozornená pani zástupkyňou
W.. Dodala, že knihu úrazov vedie kolegyňa, pani K.. Žalovaný namietal, že úrazy do knihy nezapisuje
pani K., ale ten, pri kom sa ten úraz stal. Uvedená kolegyňa iba zadáva údaje na internetovú stránku.
Uviedol, že školský zošit je oficiálna kniha a musí súhlasiť s webovou aplikáciou, pričom zošit, ktorý je
v škole v prírode, nie je oficiálny zoznam. Pokyny k uvedenému sú súčasťou školenia bezpečnostného
technika, pričom žalovaná má správu zo školenia, ktorá sa konalo v roku 2013. Žalobkyňa dodala, že
úraz nezapísala do oficiálnej knihy úrazov, lebo to nepovažovala za nutné. Uviedla, že odovzdala zošit,
kde bol úraz zaevidovaný a na základe toho bol úraz aj evidovaný na webovej stránke.

K vyúčtovaniu žalovaná uviedla, že v škole v prírode sa uskutočnili aj výlety, ktoré aj v prípade ak sa
platili z triedneho fondu, ich vyúčtovanie sa malo viazať na vyúčtovanie školy v prírode. K povereniu
vypracovať správu zo školy v prírode pani vychovávateľkou I., žalovaná uviedla, že neexistuje žiadne
písomné poverenie pre pani I. zo strany žalobkyne. Vedúcou školy v prírode bola žalobkyňa, čiže správu
mala vypracovať ona, v termíne, ktorý bol uvedený v poverení.

K druhému písomnému upozorneniu, a teda k nevypracovaniu prierezových tém, žalovaná uviedla,
že prvý krát žalobkyňa odovzdala vypracovanie v takom rozsahu ako to dostala, čiže nič na úlohe
neurobila. Skonkretizovala, že žalobkyňa odovzdala vo vypracovaní aj predmet, ktorý sa podľa
inovovaného školského vzdelávacieho programu na škole v druhom ročníku nevyučuje. Potom ako jej
tento nedostatok bol vytýkaný, dostala ďalší termín na prepracovanie úlohy, avšak ani druhýkrát to
nebolo prepracované. Až na tretí pokus bola snaha o nápravu zo strany žalobkyne. Uviedla, že majú
zdokumentované na CD všetky súbory, ktoré boli žalobkyni odovzdané a ktoré žalobkyňa odovzdala,
pretože celý inovovaný školský vzdelávací program sa napaľuje na CD aj v jednotlivých verziách, keďže
termín na finálnu verziu je až koniec augusta. Žalovaná dodala, že úlohu žalobkyne museli robiť iní
zamestnanci, pritom žalobkyňa si vykázala prácu na doma dňa 25.11.2015 na vypracovanie úlohy.
Uvedené konanie žalobkyne mohlo mať vplyv aj na pracovnú morálku ostatných zamestnancov.

7. Žalovaná v podaní zo dňa 7.6.2017 definovala porušenie pracovnej disciplíny menej
závažným spôsobom, podľa ktorej, keď zamestnanec neplní svoje pracovné povinnosti, porušuje
pracovnú disciplínu. Na rozdiel od neuspokojivého plnenia pracovných úloh, takýto zamestnanec podáva
riadne pracovné výkony, no porušil aspoň jednu pracovnú povinnosť. Taktiež uviedol, že žalobkyňa síce
nebola upozornená na možnosť výpovede, ale na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru,
teda bola upozornená na možnosť skončenia pracovného pomeru.

8. Žalobkyňa v podaní zo dňa 20.10.2017 zotrvala na svojich predošlých vyjadreniach.
Uviedla, že žalovaný opäť prezentuje svoj nesúhlas bez toho, aby označil konkrétny dôkaz.

9. Na pojednávaní dňa 6.3.2018 bola vypočutá Mgr. M. Ľ., štatutárny
orgán školy, ktorá uviedla, že sa nevie vyjadriť k tomu, ako vypracovala zadanú úlohu žalobkyňa. Priebeh
a pokyny na vypracovanie IŠkVP dala žalobkyni jej priama nadriadená, pani W..

Na pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa O.. Q. W., zástupkyňa pre primárne vzdelávanie, ktorá
uviedla, že každá škola si vytvára inovovaný školský vzdelávací program, je to základný dokument školy,
podľa ktorého prebieha vzdelávanie žiakov. Tento vzdelávací program je aktualizovaný podľa platnej
legislatívy, pričom tento program vypracovávajú učitelia každej školy. Žalobkyňa sa sama prihlásila na
vypracovanie, hoci mala na výber. Na otázku v čom konkrétne bolo spracovanie správy žalobkyne
nekvalitné, svedkyňa uviedla, že všetko čo tam nebolo správne, je zapísané v elaborátoch, nepamätá si
na to už za takú dobu. Vie však s istotou uviesť, že boli uvedené predmety, ktoré už inovovaný školský
program nemal a nesedelo to legislatívne.

Svedkyňa T.. C. Z., zástupkyňa pre druhý stupeň, uviedla, že žalobkyňa odovzdala prácu rovnakú, ako
jej dali ako pracovné podklady. Vrátilo sa im dvakrát to isté, žalobkyňa nič neprepracovala. Pani učiteľky
si mali za úlohu naštudovať podľa pokynov ministerstva uvedené témy a tieto zapracovať do školského
vzdelávacieho programu školy. Uviedla, že žalobkyňa mala tri šance a odmietla aj pomoc poskytnutú



zamestnávateľom na vypracovanie prierezových tém. Nakoniec úlohu spracovala pani zástupkyňa W.
spolu s ňou, keďže to muselo byť vypracované.

10. Žalovaná v podaní zo dňa 22.3.2018 predložila listinné dôkazy, a to Pracovnú zmluvu
zo dňa 30.8.1994, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.1.2002, Pracovnú náplň žalobkyne k
pracovnej zmluve zo dňa 23.8.2012 a 24.8.2012, ako aj výstup pracovnej úlohy - vypracovanie programu
iŠkVP za druhý ročník odovzdaný žalobkyňou a Výstup pracovnej úlohy - vypracovanie programu iŠkVP
za 2 ročník - správny doručia súdu v lehote 3 pracovných dní nakoľko k dnešnému dňu ho nebolo možné
zabezpečiť z technicko-personálnych dôvodov na strane žalovaného.

Žalovaná v uvedenom podaní uviedla nedostatky, ktoré obsahujú prierezové témy IŠkVP, a to:

„Boli zistené uvedené nedostatky:
Prierezové témy v IŠKVP sú : multikultúrna, mediálna, osobný asociálna rozvoj, environmentálne,
dopravná, ochrana života a zdravia, regionálne výchova, a rodičovstvu- Žalobkyňa odovzdala
neaktuálne prierezové témy: multikultúrna, mediálna, osobný asociálna rozvoj, environmentálne,
dopravná, ochrana života a zdravia, regionálne výchova, tvorba projektu a prezentačné zručnosti. V
tabuľke prehľadu aplikácie prierezových tém boli uvedené predmety PDA, VLA,, IFV, ktoré sa v druhom
ročníku IŠKVP nevyučujú. Na túto skutočnosť bola menovaná 3 krát upozornená za prítomnosti RŠ
(2.12.,3.12,4.12.2015). V tabuľke chýbal nový predmet Prvouka. Dané skutočnosti dosvedčujú, že
menovaná neaktualizovala prierezové témy podľa platnej legislatívy a na základe tohto IŠKVP pre druhý
ročník nebol vypracovaný.
- VYV - nesúlad s TWP
NBV - v prehľade PT (tab.) boli označené všetky témy hviezdičkou, ale v predmete NBV - chýbalo
označenie a zaradenie jednotlivých prierezových tém
HUV - nevhodne zaradené témy, neuvádza témy - regionálna výchova a tradičná
ETV - predmet, v ktorom sú v plnom znení obsiahnuté všetky PT, avšak sú len tri
MAT - nesúlad a v prehľade uvádza, že nie je PT v VMR, ale v predmete už je uvedená
SJL - nevhodne zvolená mediálna výchova
V každom predmete chýbal výstup, prehľad PT (tab.) nezodpovedá konkrétnej realizácií PT v
danom predmete.
K stanovisku resp. k otázke, z čoho vyplývala povinnosť žalobkyne vypracovať túto konkrétnu úlohu -
bol tu pokyn riaditeľa škola - viď Dôkaz príloha - Zoznam autorov“
11. Na pojednávaní 26.4.2018 žalobkyňa uviedla, že upozornila p. W., že pri
prierezovej téme Tvorba projektov a prezentačné zručnosti vychádzala zo spracovania prierezových
tém pre 1. ročník, čo dostala ako vzor. Uviedla, že úlohu nebolo možné spracovať, v priečinku nemala
podklady, pretože podklady ešte upravovali kolegyne, ktoré tiež mali prácu doma s termínom dokončenia
30.11.2015. Uviedla, že každá škola má možnosť vybrať si, akou formou zakomponuje prierezové témy
do školského vzdelávacieho programu, je to v kompetencii riaditeľa. Uviedla, že dňa 7.12.2015 jej
bolo vytknuté, že predmet Prvouka chýba, preto úlohu nesplnila. Dodala, že predmet Prvouka mala
spracovať iná kolegyňa, ktorá ho nespracovala, nakoľko nová učebnica Prvouky pre 2. ročník nebola
k dispozícii, preto tento predmet v prierezových témach neuviedla. Uviedla, že nemohla splniť úlohu,
keďže v priečinku v počítači nemala podklady, ktoré boli potrebné pre vypracovanie a tiež preto, že
materiály nemala k dispozícii, keďže aj kolegyne ich vypracovávali do 30.11.2015.

Na pojednávaní svedkyňa PhDr. W., zástupkyňa pre primárne vzdelávanie uviedla, že prírodoveda
a vlastiveda sa v 2. ročníku nevyučuje, taktiež sa nevyučuje informatika, ktoré uviedla žalobkyňa v
prierezových témach. Vo vypracovaní chýbala prvouka ako novo vytvorený predmet. Uviedla, že k tvorbe
projektu bola inštruktáž, bolo treba si naštudovať stránku ŠPÚ.

12. Žalobkyňa v návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 10.5.2018 navrhla vyžiadať
odborné vyjadrenie od Školského inšpekčného centra Košice, ktorý by odpovedal na položené otázky,
či boli pokyny dané zo strany žalovanej žalobkyni dostatočné, jasné a zrozumiteľné pre vypracovanie
úlohy, či považuje podklady dané zo strany žalovanej žalobkyni za dostatočné pre vypracovanie úlohy,
ako aj či vychádzajúc z poskytnutých materiálov mala žalobkyňa rovnakú úlohu ako jej kolegyne M.. W.
Q. M.. I. a vzhľadom na poskytnuté podklady a pokyny vyhodnotiť vykonanie úlohy žalobkyňou.

13. Dňa 19.6.2018 bol spis pridelený do oddelenia 42C.



14. Žalovaná dňa 24.5.2018 taktiež navrhla doplniť dokazovanie vyhotovením odborného vyjadrenia,
ktoré by mala spracovať Štátna školská inšpekcia. V prílohe k podaniu predložila školský vzdelávací
plán na rok 2016/2017 na CD nosiči.

15. Vo vyjadrení zo dňa 13.9.2018 na výzvu súdu z 1.8.2018 žalovaná označila, kde v predloženom
CD nosiči sa nachádza platný IŠkVP. Uviedla, že dokumenty, resp. výstupy, ktoré odovzdala žalovaná
a boli chybné, boli súdu predložené na pojednávaní v listinnej podobe a aj elektronicky podaním zo dňa
22.3.2018.

16. Uznesením č.k. 17Cpr/1/2016-237 z 26.10.2018 súd uložil Štátnej školskej inšpekcii vypracovať a
zaslať súdu odborné vyjadrenie a vyjadriť sa k otázkam žalobkyne.

17. Z vyjadrenia Štátnej školskej inšpekcie (ďalej ŠŠI) vyplýva, že kontroluje súlad školského
vzdelávacieho programu (ŠkVP) so štátnym vzdelávacím programom (ŠVP) po obsahovej stránke,
cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania (nehodnotí sa úroveň vypracovania). Forma rozpracovania
prierezových tém, ako dielčej časti učebných osnov, ktorá má byť súčasťou ŠkVP nie je právnymi
normami stanovená. Konkrétne odporúčania a metodické usmernenia pre ich zapracovanie boli podané
školám Štátnym pedagogickým ústavom, ktorý je ich tvorcom, preto súdu odporučili obrátiť sa na túto
inštitúciu.

18. Uznesením č.k. 17Cpr/1/2016-246 z 10.12.2018 súd uložil Štátnemu pedagogickému ústavu
vypracovať a zaslať súdu odborné vyjadrenie a vyjadriť sa k otázkam predloženým žalobkyňou.

19. Z odborného vyjadrenia vypracovaného Štátnym pedagogickým ústavom (ďalej i ŠPÚ) vyplynulo,
že Štátnemu pedagogickému ústavu neboli doručené podklady k bodom týkajúcim sa posúdenia, či
pokyny na vypracovanie boli jasné, zrozumiteľné a dostatočné na vypracovanie úlohy, ako aj či mala
M.. W. Q. M.. I. rovnakú úlohu ako žalobkyňa. Z odborného vyjadrenia ŠPÚ vyplýva, že z podkladov,
ktoré mu boli doručené nie je jasné, ktorá verzia prierezových tém je finálna a platná, preto ich podľa
predložených podkladov interpretoval postupne. ŠPÚ uviedol, že popis prierezových tém je totožný v
oboch verziách a je súčasťou inovovaného školského vzdelávacieho programu (ďalej IŠkVP) finálnej
verzie, preto predpokladajú, že vedenie školy podklad vyhodnotilo ako správny, aj napriek tomu, že
nie je vypracovaný v súlade s IŠVP(inovovaným štátnym vzdelávacím programom). Ďalej uviedol, že
viaceré predmety nie sú vypracované v súlade s IŠVP. Poukázal na to, že IŠkVP na str. 20 (z CD nosiča)
obsahuje informáciu, že realizáciu prierezových tém vo vyučovaní zabezpečujú školské projekty, pričom
na strane 45 je uvedené, že všetky prierezové tém sú začlenené do jednotlivých vyučovacích predmetov
podľa aktuálnosti a vhodnosti obsahu vyučovacích predmetov. Ako teda mali byť vypracované? Dodal, že
z podkladov, ktoré boli ŠPÚ doručené nie je možné vyhodnotiť, aký pokyn k vypracovaniu prierezových
tém dostala žalobkyňa od žalobcu.

Ďalej sa vyjadril k časti zistené nedostatky (podanie žalovaného z 22.3.2018-čl. 162).

V závere ŠPÚ uviedol, že vo finálnej verzii IŠkVP sú prierezové témy v identickej podobe, v akej boli
zaslané ŠPÚ aj prevzaté a tento dokument bol schválený vedením školy po prerokovaní v pedagogickej
rade. Zároveň uviedli, že kontrola školských vzdelávacích programov je v kompetencii ŠŠI, o ktorej
vyjadrenie požiadali, avšak k dňu vypracovania posudku im nebolo doručené.

20. Na pojednávaní dňa 25.2.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že za zásadné považuje odborné
vyjadrenie Štátneho pedagogického ústavu, pričom rovnaké závery vyplývajú aj z výsluchu žalobkyne,
ktorá pri tvrdenom neuspokojenom plnení pracovných úloh uviedla, že nemala možnosť plniť tieto úlohy,
vzhľadom na to, že neboli dostatočne dané podklady, neboli dostatočne dané pokyny a prierezové témy
sa tvorili dlhšie obdobie a napokon boli niekoľkokrát prepracované a týkalo sa to nielen časti, ktorú
mala žalobkyňa na starosti, ale aj časti ostatných zamestnancov a zamestnankýň. Zároveň opätovne
poukazoval na to, že výpoveď trpí zásadnou formálnou chybou, keďže nevypracovanie úlohy hodnotí ako
neuspokojivé plnenie pracovných úloh a uviedol, že ani materiálne a skutkovo nenastali také skutočnosti,
aké sú tvrdené v upozornení na porušení pracovnej disciplíny, a najmä vo výpovedi samotnej, t.j. nedošlo
k porušeniu pracovných úloh tak, ako to tvrdí žalovaný.



Právny zástupca žalovaného namietol odborné stanovisko vypracované Štátnym pedagogickým
ústavom a poukázal na stranu č. 4 odborného vyjadrenia, kde sa uvádza, že kontrola školských
vzdelávacích programov je v kompetencii ŠŠI, o ktorej vyjadrenie požiadali, no nebolo im doručené.
K skutočnosti, že ŠPÚ nemal z čoho vychádzať, uviedol, že pokyny na vypracovanie úlohy boli v
priečinku v počítači na ploche a s odstupom času už ich nie je možné doložiť. Pokiaľ ide o tom, že
sčasti boli odovzdané rovnaké materiály, ku ktorému malo byť vypracované odborné vyjadrenie, malo by
ísť o rôzne podklady, nemôže ísť o identické IŠkVP. Ďalej namietol skončenie pracovného pomeru pre
neuspokojivého plnenia pracovných úloh, keďže podľa neho pracovný pomer bol skončený platne, a to
z dôvodu opakovaného menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. V rámci návrhu na doplnenia
dokazovania navrhol, aby Štátna školská inšpekcia porovnala štátny vzdelávací program so školským
vzdelávacím programom, čo patrí do jej kompetencie.

21. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov, strán, obsahom CD
nosiča, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

22. Žalobkyni vznikol pracovný pomer so žalovaným na pracovné miesto učiteľky na
základe pracovnej zmluvy. Dňa 22.12.2015 bola žalobkyni doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm.
e) ZP, ktorú prevzala dňa 22.12.2015. Z odôvodnenia výpovede vyplýva, že dňa 1.7.2015 jej bolo
doručené písomné upozornenie na menej závažné porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na
možnosť skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP, v prípade ak v budúcnosti
budú dôvody pre ktoré zamestnávateľ s ňou môže okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre
opakované menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pre nesplnenie úlohy uloženej nadriadeným,
bolo so žalobkyňou dňa 10.12.2015 prejednané opakované porušenie pracovnej disciplíny s písomným
upozornením, a preto na základe vyššie uvedeného sa zamestnávateľ rozhodol pracovný pomer so
žalobkyňou ukončiť. S týmto postupom bol oboznámení zástupcovia zamestnancov dňa 15.12.2015.
Prílohu výpovede tvorí: Písomné upozornenie zo dňa 1.7.2015, písomné upozornenie zo dňa 10.12.2015
a vyjadrenie zástupcov zamestnancov.

23. Z upozornenia zo dňa 1.7.2015 súd zistil, že žalobkyňa prevzala upozornenie na menej
závažné porušenie pracovnej disciplína s možnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ špecifikoval, v čom spočíva podľa jeho názoru porušenie pracovnej disciplíny. Zároveň
bola žalobkyňa upozornená, že opätovné porušenie pracovnej disciplíny bude dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 63 písm. e) ZP, bez uvedenia odseku.

24. Z upozornenia zo dňa 10.12.2015 súd zistil, že pri kontrole zamestnávateľa v dňoch 2.. 3., 4.12.2015
boli zistené nedostatky v IŠkVP, v časti prierezové témy a bolo žalobkyni poskytnuté riešenie na
odstránenie zistených nedostatkov. Dňa 7.12.2015 pri kontrole zamestnávateľ zistil, že časť prierezových
tém nie je splnená podľa platného IŠVP zverejneného na web stránke Ministerstva školstva SR, čo
zamestnávateľ vzhľadom na platné ustanovenie organizačného poriadku, pracovného poriadku a v
súlade so ZP, považuje za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. V upozornení sa nenachádza
špecifikácia, v čom spočíva nesplnenie úlohy žalobkyňou, teda v čom spočíva rozpor vypracovanej úlohy
s platným IŠVP.

25. Podaním zo dňa 22.2.2016 žalobkyňa žalovanej oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní a
prideľovaní práce.

26. Súd vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu zároveň výpoveďami strán sporu a svedkov.

V konaní bolo sporné tvrdenie o platnosti výpovede z pracovného pomeru z hľadiska jej formálnych
nedostatkov (zámena výpovedných dôvodov, upozornenie na okamžité skončenie pracovného pomeru
a nie na možnosť výpovede, určitosť výpovedných dôvodov) a materiálnych nedostatkov (či došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny skutkami uvedenými v prvom ako aj druhom upozornení) a či došlo k
prejednaniu výpovede zo strany zástupcov zamestnancov.

27. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa ustanovení Zákonníka práce:

Podľa 61 ods. 1 a 2 ZP v znení účinnom k 22.12.2015, výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.



Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 4. ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch
písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u
zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny
možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 a 6 ZP, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite
skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch
mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede
vznikol.

Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný
oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

Podľa § 74 ZP, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo
okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať
výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 prvá veta ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s
ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je
zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

28. V konaní ide o individuálny pracovnoprávny spor so slabšou stranou.

V spore bolo podľa názoru súdu rozhodujúce posúdenie výpovede z hľadiska splnenia formálno-
právnych predpokladov výpovede, ako aj materiálnych predpokladov, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania.

Pracovnoprávna teória pod pojmom pracovná disciplína rozumie súhrn právnych noriem upravujúcich
pracovnú disciplínu, ako aj súhrn povinností zamestnanca a dodržiavanie povinností zamestnancom.
Vo všeobecnosti sú obsahovou náplňou pojmu pracovné povinnosti. Za porušenie pracovnej disciplíny
zamestnanca možno považovať zavinené porušenie povinnosti, ktoré zamestnancovi vyplývajú z
právnych, pracovnoprávnych predpisov, pokynov zamestnávateľa, z kolektívnej zmluvy, pracovnej
zmluvy, z pracovného poriadku. Súd poukazuje, že porušenie pracovnej disciplíny je nielen zavinené
porušenie povinností pri výkone práce vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, ale aj pri výkone iných činností
pre zamestnávateľa z vlastnej iniciatívy, a to v rozpore s právnymi predpismi, pracovným poriadkom,



pokynmi zamestnávateľa. Všetky prípady porušenia pracovnej disciplíny musia byť aspoň vo forme
nedbanlivosti.

Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny nemusí mať charakter sústavnosti. Pred uplatnením tohto
výpovedného dôvodu je zamestnávateľ povinný v posledných šiestich mesiacoch písomne zamestnanca
upozorniť na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Na to, aby zamestnávateľ
uplatnil výpoveď z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, zamestnanec musí aspoň
dvakrát porušiť pracovnú disciplínu menej závažným spôsobom. Posúdenie či došlo k zavinenému
porušeniu povinnosti a stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny je na posúdení súdu. Judikatúra
určuje, že pri určovaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny súd prihliada na osobu zamestnanca,
funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu úloh, na čas a situáciu kedy došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, na intenzitu porušenia pracovných povinností, mieru zavinenia, na dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa a či došlo k spôsobeniu škody, a to vo vzťahu ku konkrétnym pomerom
u zamestnávateľa.

29. Súd právne posudzoval porušenia tvrdené žalovanou, ako výpovedné dôvody podľa § 63 ods.
1 písm. e) ZP spočívajúce v menej závažnom porušení pracovnej disciplíny (v nezaevidovaní
úrazu, nevykonaní vyúčtovania, nevypracovaní správy zo školy v prírode v termíne), a teda spočívajúce
v nekonaní, nevykonaní pracovných povinností.

Vypracovanie prierezových tém v rozpore s ŠVP podľa vykonaného dokazovania malo spočívať v tom,
že žalobkyňa tri krát predložila vypracovanie, ktoré však bolo neuspokojivé, v rozpore s ŠVP. Je zrejmé,
že žalobkyňa sa zadanú úlohu pokúšala splniť, avšak z pohľadu zamestnávateľa neuspokojivo. V tomto
prípade nemusí byť jednoznačné, či by malo ísť o porušenie pracovnej disciplíny alebo o neuspokojivé
plnenie pracovných povinností, každá zo strán tvrdí iný výpovedný dôvod. Aj tento dôvod však súd
posudzoval ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže vo všeobecnosti obsahom pojmu
pracovná disciplína sú pracovné povinnosti zamestnanca. Súd ako menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny považuje aj nedôsledné plnenie príkazov nadriadených v súvislosti s plnením pracovných úloh
a povinností vyplývajúcich z pracovnej náplne.

30. Súd po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním, ktoré zhodnotil, dospel k záveru, že žaloba je
podaná dôvodne.

Podľa názoru súdu výpoveď podaná žalovanou má formálne nedostatky, ktoré spôsobujú jej neplatnosť.
Súd považuje vymedzenie výpovedného dôvodu vo výpovedi a prílohách výpovede za neurčitý úkon,
a to aj s ohľadom na to, že v upozornení z 1.7.2015 zamestnávateľ zamestnanca nesprávne upozornil
na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a nie výpovede, ale najmä s ohľadom na
upozornenie zo dňa 10.12.2015, v ktorom chýba akákoľvek zmienka o tom, v čom spočívalo nesplnenie
vypracovaného zadania žalobkyňou, v čom bolo nesprávne. Podľa názoru súdu tak chýba skutkové
vymedzenie dôvodu skončenia pracovného pomeru, bolo potrebné skutkovo opísať, čím a ako došlo k
porušeniu pracovnej disciplíny. Je potrebné konkrétne opísať porušenie pracovnej disciplíny. Dotváranie
výpovedného dôvodu v rámci vykonaného dokazovania je neprípustné v zmysle § 61 ods. 2 ZP.
Súd považuje označenie zistených nedostatkov v podaní žalovanej zo dňa 22.3.2018 za dotváranie
výpovedného dôvodu, ktorý nebol vymedzený v upozornení zo dňa 10.12.2015, resp. vo výpovedi zo
dňa 22.12.2015, rovnako ako aj podanie, v ktorom vymedzuje, že na zamestnankyňu boli podané aj
sťažnosti zo strany rodičov, ktoré síce zamestnávateľa neviedli k skončeniu pracovného pomeru.

Vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru súdu preukázané, že výpoveď trpí aj materiálnymi
nedostatkami, keďže k vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny pri vypracovaní prierezových tém,
podľa názoru súdu nedošlo. K tomuto záveru súd dospel vzhľadom na závery odborného vyjadrenia
ŠPÚ, z ktorých vyplýva, že nie je zrejmé z akých podkladov mala žalobkyňa vypracovať časť prierezové
témy (keďže na strane 20 a 45 v CD nosiči sú uvedené rôzne východiská pre vypracovanie). Žalovaná
výpoveďami svedkov a štatutárneho orgánu, predloženými listinnými dôkazmi podľa názoru súdu
neosvedčila, v čom porušenie úlohy danej žalobkyni spočíva. Priama nadradená, ktorej pokynmi sa mala
žalobkyňa okrem pokynov, ktoré boli v PC na ploche riadiť, uviedla, že si už na konkrétne porušenie pre
odstup času nespomína, avšak s určitosťou vie uviesť, že tam boli predmety, ktoré sa už v 2. ročníku v
rámci IŠkVP nevyučovali. Vzhľadom na to, že pre vyhodnotenie uvedených skutočností ako dôkazu, tak
ako bol predložený, sú potrebné odborné vedomosti, ktorými súd nedisponuje, na návrh strán sporu, súd



dal vypracovať odborné vyjadrenie najskôr ŠSI, neskôr ŠPÚ. ŠŠI odborné vyjadrenie nevypracovala,
uviedla, že nehodnotí úroveň vypracovania. ŠPÚ sa vyjadril aj k časti zistené nedostatky, ktoré vytýkal
vypracovanej úlohe žalovaný v podaní z 22.3.2018 a uviedol, že popis prierezových tém je totožný v
oboch verziách, a je súčasťou inovovaného školského vzdelávacieho programu (ďalej IŠkVP) finálnej
verzie, preto predpokladajú, že vedenie školy podklad vyhodnotilo ako správny, aj napriek tomu, že nie
je vypracovaný v súlade s IŠVP. Súd považuje za podstatné aj vyjadrenie ŠPÚ, že viaceré predmety nie
sú vypracované v súlade s IŠVP. V závere ŠPÚ uviedol, že vo finálnej verzii IŠkVP sú prierezové témy
v identickej podobe, v akej boli zaslané ŠPÚ aj prevzaté a tento dokument bol schválený vedením školy
po prerokovaní v pedagogickej rade. Vzhľadom na závery uvedené ŠPÚ, súd zhodnotil, že k porušeniu
pracovnej disciplíny pri vypracovaní časti prierezových tém nedošlo.

Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v nezaevidovaní úrazu do knihy úrazov,
nedostatočnom vedení hospodárskej agendy školy v prírode, a oneskorenom vyhotovení správy z
priebehu školy v prírode, teda v konaní v rozpore s poverením žalobkyne ako vedúcej školy v prírode,
súd z vykonaného dokazovania posúdil, že nie je preukázané, že došlo k porušeniu pracovnej disciplíny.
Súd zohľadnil, že úraz bol evidovaný v zošite úrazov, zošit úrazov bol odovzdaný zástupkyni pre
primárne vzdelávanie. V tomto prípade ani z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny nevyplýva,
že žalobkyňa porušila ústny príkaz nadriadenej evidovať úraz aj v knihe úrazov či akým spôsobom
porušila evidovanie hospodárskej agendy, v akej výške, čo nebolo vyúčtované. Z dôkazov predložených
do spisu vyplýva, že hospodárska agenda bola vedená primerane, súhlasí výška vyzbieraných peňazí
s vystavenými pokladničnými dokladmi. Ak boli súčasťou školy v prírode aj výlety hradené z triedneho
fondu, žalovaná tieto skutočnosti uvádza až dodatočne, dotvára výpovedný dôvod. Rovnako žalovaná
súdu nepreukázala konkrétne postupy, kto u žalovaného eviduje úraz a v akej knihe, tvrdenia žalobkyne
a štatutárneho orgánu sú v rozpore, žalovaná súdu nepredložila prípadné organizačné dokumenty či iné
dôkazy, z ktorých by vyplývala táto povinnosť žalobkyne. Aj keď následne žalovaná uviedla, že tento
pokyn dala žalobkyni jej priama nadriadená, súdu príde nelogické, že priama nadriadená prevzala zošit
úrazov zo školy v prírode (čo popreté nebolo), pričom zároveň ústne uložila príkaz zaevidovať úraz
bez zošita, súd nerozumie, podľa čoho mala žalobkyňa evidovať úraz v knihe úrazov, keď zošit mala
nadriadená, dátum si spamäti pamätať nemusela.

Keďže výpoveď má formálne nedostatky a v priebehu konania nebolo preukázané porušenie pracovnej
disciplíny žalobkyňou, súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

31. Vzhľadom na odborné vyjadrenie Štátneho pedagogického ústavu, že mu neboli doručené podklady
k bodom týkajúcim sa posúdenia, či pokyny na vypracovanie boli jasné, zrozumiteľné a dostatočné na
vypracovanie úlohy, ako aj či mala M.. W. Q. M.. I. rovnakú úlohu ako žalobkyňa, ako aj vyjadrenie ŠPÚ,
že z podkladov, ktoré mu boli doručené nie je jasné, ktorá verzia prierezových tém je finálna a platná,
preto ich podľa predložených podkladov interpretoval postupne, súd uvádza a poukazuje na skutočnosť,
že žalovaného v podaní z 1.8.2018 vyzval na ozrejmenie skutočností, z ktorých sa má odborné
vyjadrenie vypracovať. Na základe odpovede žalovaného z 13.9.2018 súd na vypracovanie odborného
vyjadrenia ŠPÚ poskytol podklady, tvoriace obsah spisu, tak ako ich pre vypracovanie odborného
vyjadrenia poskytol a opísal samotný žalovaný v podaní zo dňa 22.3.2018, kde sa má nachádzať
nesprávne vypracovaná úloha žalobkyňou, na pojednávaní dňa 26.4.2018, kde bolo odovzdané správne
vypracovanie, zároveň podanie z 24.5.2018, kde žalovaná poskytla CD nosič, spolu s jeho objasnením
žalovaným v podaní z 13.9.2018. Odpoveď ŠŠI, že vypracovanie odborného vyjadrenia nespadá do
jeho kompetencie a odporúča obrátiť sa na ŠPÚ, súd zaslal na vyjadrenie aj žalovanej dňa 12.12.2018
a doručil jej aj uznesenie, ktorým uložil vypracovať odborné vyjadrenie ŠPÚ. Žalovanej doručil odpoveď,
ŠPÚ spolu s podaním zo dňa 31.12.2018, v ktorom súd ŠPÚ objasňuje, z akých podkladov poskytnutých
žalovanou má vychádzať v zmysle vyjadrení samotného žalovaného.

32. K námietke žalovanej, že ŠPÚ nemal z čoho vychádzať, a že pokyny na vypracovanie úlohy boli
v priečinku v počítači na ploche a s odstupom času už ich nie je možné doložiť. Súd uvádza, že ŠPÚ
nemal z čoho vychádzať z dôvodov na strane žalovanej, súd poskytol ŠPÚ všetky materiály, ktoré za
potrebné poskytol súdu žalovaný. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že sčasti boli odovzdané rovnaké
materiály, ku ktorému malo byť vypracované odborné vyjadrenie, pričom malo by ísť o rôzne podklady
a nemôže ísť o identické IŠkVP, súd opakuje, že išlo o materiály poskytnuté a označované samotným
žalovaným. Zo spisu vyplýva, že tvorcom metodických pokynov na vypracovanie je práve ŠPÚ. Žalovaná
pokyny z plochy počítača nevie doložiť, avšak ani neuviedla, nekonkretizovala o aké pokyny išlo a ak



okrem pokynov v počítači dala žalobkyni ďalšie pokyny k vypracovaniu úlohy, v čom spočívali, v akých
elaborátoch podľa tvrdenia svedkyne W. je zaznačené nevykonanie úlohy podľa jej pokynov.

33. Nakoniec súd poukazuje, že už 22.2.2016 žalobkyňa žalovanej doručila oznámenie, v ktorom trvá
na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, keďže výpoveď považuje za neplatnú, žalovaná tak pre
prípad súdneho sporu, práve z dôvodu neplatnosti výpovede pre porušenia pracovnej disciplíny pri
výkone tejto úlohy, si mohla a mala nechať podklady, ktoré boli uložené na počítači. Žalovaná bližšie
neuviedla, aký charakter mali pokyny na ploche v počítači, v čom boli špecifické oproti pokynom na
vypracovanie prierezových tém v minulom roku, nasledujúcom roku, vychádzali plne z internetovej
stránky ŠPÚ? Úlohu nakoniec vypracovali namiesto žalobkyne zástupkyne O.. W. Q. T.. Z., pre odstup
času nie sú v spise pokyny z počítača, ale konkrétne čím sa riadila pri vypracovaní žalovaná a čím sa
neriadila žalobkyňa v upozornení z 10.12.2015 nie je zdokumentované.

34. K návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania vypracovaním odborného vyjadrenia Štátnou školskou
inšpekciou, ktorá by porovnala štátny vzdelávací program so školským vzdelávacím programom, čo
patrí do jej kompetencie, súd uvádza, že návrh zamietol jednak z dôvodu hospodárnosti, keďže podľa
súdu výpoveď má formálne nedostatky, nie je potrebné ďalšie dokazovanie. Vypracovanie odborného
vyjadrenia na otázky žalobkyne najskôr súd uložil ŠŠI, ktorá odborné vyjadrenie nespracovala, keďže
uviedla, že to nepatrí do jej kompetencii, odkázala na ŠPÚ, pričom aj ŠPÚ uviedla, že kontrola školských
vzdelávacích programov je v kompetencii ŠŠI, o ktorej vyjadrenie požiadali, no nebolo im doručené.
ŠŠI uviedla, že metodické usmernenie je podané školám ŠPÚ, ktorý jej ich tvorcom, ŠŠI ako orgán
kontroly uvádza či ŠkVP je v súlade s ŠVP. Pre súd nie je pri posúdení porušenia pracovnej disciplíny
podstatná otázka, či je ŠkVP-časť prierezových tém bola vypracovaná v súlade so ŠVP, ale či žalobkyňa
porušila pracovnú disciplínu, t.j. úlohu podľa pokynov žalovanej na vypracovanie. V prejednávanom
prípade nie je zrejmé, a to aj keď bude vypracovávať odborné vyjadrenie ŠŠI, aké pokyny mala žalobkyňa
na vypracovanie (20 a 40 z CD nosiča sú uvedené rôzne východiská). Pokyny iné ako uložené na ploche
počítača žalovaná netvrdí, pokyny v pc už nemá, nemôže ich predložiť. ŠPÚ tiež zhodnotil súlad s ŠVP
(čo síce nepatrí do jeho kompetencie), avšak je tvorcom metodických pokynov, pričom uviedol, že ŠkVP
je v rozpore s ŠVP a aj iné predmety nie sú vypracované správne.

35. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalobkyni
súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v konaní v celom rozsahu úspešná.

36. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach podania (§ 127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha
(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. l
CSP).



Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.