Základná škola s materskou školou, Bracovce 26


Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Cpr/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716200817
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2016:7716200817.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobkyne Q. I., nar.
X.X.XXXX, bytom O. č. XX zastúpenej Mgr. Martinom Miklušom, právnikom Odborového zväzu
pracovníkov školstva a vedy na Slovensku so sídlom Vajnorská 1, 815 70 Bratislava, adresa na
doručovanie Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov proti žalovanej Základná škola s materskou školou
Bracovce so sídlom Bracovce 26, 072 05 Bracovce, IČO: 35 545 755 zastúpenej JUDr. Andrejom
Adamom, bytom Bracovce č. 132, o zaplatenie 1.332,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.332,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % z dlžnej sumy od 1.1.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Náhradu trov konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy X.XXX,- € spolu s úrokom
z omeškania vo výške X,XX % z dlžnej sumy od X.X.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. R. to tým, že dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa podrobila
lekárskej prehliadke vo vzťahu k práci, z ktorej vyplynulo, že nie je schopná vykonávať doterajšiu prácu,
o čom je vystavil ošetrujúci lekár potvrdenie. Na základe tohto lekárskeho potvrdenia - nálezu zo dňa
XX.XX.XXXX vypracovala žalovaná dňa X.XX.XXXX dokument označený ako „P. o okamžitom skončení
pracovného pomeru", z ktorého je zrejmé, že pracovný pomer žalobkyne končí dňom XX.XX.XXXX. V.
dohodu žalovaná odôvodnila ust. § 69 ods. X písm. a) G. práce a na základe toho vyplatila žalobkyni
odstupné vo výške dvoch funkčných platov. R. sa na ust. §§ 15, XX ods. 1, XX, XX, XX G. práce
tvrdila, že pracovný pomer sa skončil medzi stranami sporu na základe dokumentu označeného ako
„P. o okamžitom skončení pracovného pomeru" vypracovaného žalovanou dňa XX.XX.XXXX. V. na
to, že G. práce obsahuje numerusclausus spôsobov skončenia pracovného pomeru, pričom žalovaná
nevyužila ani jeden z týchto spôsobov, ale vypracovala právny úkon, ktorý G. práce nepozná. B. na
to, že nebol tento právny úkon napadnutý pre jeho neplatnosť v prekluzívnej dvojmesačnej lehote
tak je potrebné tento právny úkon posudzovať ako platný právny úkon podľa ustanovenia G. práce,
ktorá je najbližší prejavenej vôli strán s ohľadom na dobré mravy a to je v tomto prípade ust. §60 G.
práce - ako dohoda o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov na strane žalobkyne. W.
tvrdenie opiera o samotnú formuláciu dohody, v ktorej je uvedené, že sa jedná o dohodu ako dvojstranný
právny úkon a tiež formuláciu, že „zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli že pracovný pomer sa
skončí...". V. právny úkon obsahuje identifikáciu strán, dátum a tiež podpisy oboch strán, čo tiež svedčí
v prospech jej argumentácie, že sa jedná o dohodu o skončení pracovného pomeru. R. náležitosťami
dohody o skončení pracovného pomeru sú identifikácia strán dohody, formulácia, ku ktorému dňu sa
pracovný pomer skončí a dátum podpisu dohody. G. je zamestnávateľ povinný vydať jedno vyhotovenie
dohody zamestnancovi, pričom predmetný právny úkon spĺňa všetky tieto náležitosti dohody, tak ako to
vyžaduje G. práce. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné na daný právny úkon hľadieť ako na dohodu



o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov na strane žalobkyne. B. dôvodu vyplýva
jednak z odkazu na právny predpis (§69 ods. X písm. a/ G. práce) a tiež, že tento právny úkon bol
uzavretý v príčinnej súvislosti s predložením lekárskeho nálezu, na základe ktorého nie je žalobkyňa
schopná vykonávať doterajšiu prácu. Ak by mal predmetný právny úkon byť hodnotený ako okamžité
skončenie pracovného pomeru, musel by mať znaky jednostranného právneho úkonu vyhotoveného
zamestnancom- žalobkyňou, ktorý by mal byť doručený zamestnávateľovi- žalovanej a v ktorom by
mal byť dôvod skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. I. náležitosti
predmetný právny úkon však nespĺňa. G. vyplatila žalobkyni odstupné tak ako keby žalovaná skončila
pracovný pomer okamžitým skončením podľa §69 ods. X písm. a) G. práce a teda jej poskytla odstupné
vo výške dvoch funkčných platov. V. skončení pracovného pomeru dohodou zo zdravotných dôvodov
na strane zamestnanca však patrí žalobkyni odstupné vo výške piatich funkčných platov s poukazom na
ust. § 76 ods. X písm. e) G. práce. V. žalovanej pri spísaní právneho úkonu, ktorým by mala žalobkyňa
poskytnuté nižšie odstupné o X platy považuje žalobkyňa za konanie v rozpore s dobrými mravmi a
aj s prihliadnutím na túto skutočnosť si uplatňuje touto žalobou, aby jej bol vyplatený rozdiel vo výške
funkčných platov poskytnutých ako odstupné spolu vo výške X.XXX,- € s príslušenstvom spočívajúcim v
zaplatení úrokov z omeškania X,XX% p.a. platných v čase zročnosti výplaty odstupného k XX.XX.XXXX
s poukazom na § 129 ods. X G. práce. W. X.XXX,- € bola určená ako trojnásobok sumy funkčného platu
vo výške XXX,- €, ktorý patril žalobkyni k okamihu skončenia pracovného pomeru podľa nariadenia vlády
č. XXX/XXXX Z.z. v zložení XXX,- €, ako tarifný plat (XPT a XXPS) a XX,- €, ako osobný príplatok.
2. G. nárok žalobkyne neuznala v celom rozsahu a navrhla žalobu zamietnuť z týchto dôvodov:

3. V. ide o pracovný pomer žalobkyne tak potvrdila, že tento vznikol na základe V. zmluvy zo dňa
X.X.XXXX, uzatvorenej s bývalým R. národným výborom, odborom školstva v Q. s pracovným zaradením
- upratovačka v Q. škole v O., a vo vedľajšej činnosti na polovičný úväzok ako kuchárka v MS
v O.. B. správa Q. P. o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa XX.X.XXXX zaradila
žalobkyňu do funkcie kuchárky na G. škole v O.. Od X.X.XXXX bola so žalobkyňou uzavretá nová
V. zmluva medzí G. školou O. a žalobkyňou Q. I.. H. zaradenia, prípadné zmeny pracovnej pozície
žalobkyne neboli zaznamenané. Q. uviedla, že žalobkyňa bola uznaná za práceneschopnú Q.. X. Q.
od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a praktickým lekárom v I. Q.. W. F. od X.XX.XXXX až do X.XX.XXXX,
čo znamená že žalobkyňa nepracovala z titulu práceneschopnosti takmer jeden rok. R. lekár Q..
W. F. pravdepodobne dňa XX.XX.XXXX uznal žalobkyňu Q. I. od X.XX.XXXX za práceschopnú. G.
žalovanej dňa XX.XX.XXXX predložila V. o dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľovi a podľa
predloženého potvrdenia mala žalobkyňa dňa X.XX.XXXX nastúpiť po PN do zamestnania, nakoľko
bola lekárom uznaná za práceschopnú. I., že žalobkyňa pri odovzdaní potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti uviedla riaditeľke - žalovanej, že na pôvodnú prácu nenastúpi, pretože prácu kuchárky
nemôže vzhľadom na zdravotný stav vykonávať. G. však tvrdila, že jej riaditeľka povedala, že keďže ju
obvodný lekár vypísal do zamestnania tak je jej povinnosťou nastúpiť na svoje pôvodné miesto, to je
na miesto kuchárky. G. dňa X.XX.XXXX predložila riaditeľke žalovanej J. nález vystavený na jej meno
vyhotovený Q.. W. F. dňa XX.XX.XXXX, v ktorom lekár Q.. F. uviedol, že „po zdravotnej stránke nie
je schopná vykonávať doterajšiu prácu". I., že na základe toho (lekárskeho nálezu) preto žalobkyňa
trvala na okamžitom skončení pracovného pomeru s odôvodnením, že kuchárku robiť odmieta a inú
prácu neprijíma a na jej naliehanie - návrh žalovaná ukončila so žalobkyňou pracovný pomer formou
okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak omylom označila spôsob skončenia pracovného
pomeru „P. o okamžitom skončení pracovného pomeru" s uvedením ust. § XX G. práce. Na tieto
tvrdenia navrhla vypočuť vtedajšiu riaditeľku žalovanej. T., že podstatné je, že v texte predmetnej P. je
jasne uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru „pracovný pomer dohodnutý dňa X.X.XXXX sa
končí dňom X.XX.XXXX okamžitým skončením“ a v ďalšom texte sa uvádza: „V. pomer bol skončený
z dôvodu: okamžité skončenie pracovného pomeru § 69 ods. 1, písm. a/ ZP dňom X.XX.XXXX." T.,
že na uvedenej listine zo dňa X.XX.XXXX je aj razítko žalovanej a podpis riaditeľky žalovanej ZŠ a
je potrebné toto posudzovať, ako prijatie oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru zo
strany zamestnanca - žalobkyne, ktorá odmietla nastúpiť do práce, na základe potvrdenia Q.. F., ktorý
uznal žalobkyňu práceschopnou a dodatočne svoje rozhodnutie zmenil o stoosemdesiat stupňov. I., že
je nesporné, že žalobkyňa
sama navrhla ukončiť pracovný pomer formou okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoju vôľu
spečatila podpisom na uvedenom dokumente zo dňa X.XX.XXXX.
Po skončení pracovného pomeru v novembri XXXX obdŕžala náhradu mzdy za dva mesiace, ktorú
nereklamovala, ani ju nevrátila, teda súhlasila so spôsobom ukončenia pracovného pomeru, ako aj
výškou náhrady mzdy podľa § 69 ods. X ZP. Ak by žalobkyňa prejavila nesúhlas so spôsobom



skončenia pracovného pomeru, mala možnosť napadnúť spôsob ukončenia pracovného pomeru na
súde v lehote dvoch mesiacoch v zmysle § 77 ZP a keďže žalobkyňa dôvod skončenia pracovného
pomeru nepoprela na súde tak platí, že pracovný pomer sa skončil tak ako je to na listine z X.XX.XXXX
teda okamžitým skončením pracovného pomeru. I. aj na tvrdení, že žalobkyňa pri skončení pracovného
pomeru ústne súhlasila s vyplatením len dvojmesačného odstupného. V podanej žalobe právny zástupca
žalobkyne uvádza, že spôsob skončenia pracovného pomeru sa musí urobiť tak, aby ho nebolo možné
dodatočne zameniť za iný dôvod. I. zámenu môže vykonať len súd po preukázaní dôvodov na zmenu
skončenia pracovného pomeru, avšak len v dvojmesačnej lehote. P. sa zmeny je v tomto štádiu už
neskoro vzhľadom na premlčanie neplatnosti skončenia prac. pomeru (§ 77 ZP). Na základe skončenia
pracovného pomeru medzi žalovanou a žalobkyňou vznikol žalobkyni nárok na náhradu mzdy a to vo
výške dvoch priemerných mesačných platov. Vo výplatnom termíne za mesiac november XXXX žalovaná
vyplatila žalobkyni XXX,- €, ako náhradu mzdy za dva mesiace. G. výšku náhrady mzdy nereklamovala,
náhradu mzdy prevzala a do podania žaloby nenapadala ani spôsob - formu skončenia pracovného
pomeru. G. mala naposledy upravovaný funkčný plat k X.X.XXXX spolu v sume XXX,- € a ide o hrubý
plat žalobkyne. T., že pri výpočte náhrady mzdy došlo z jej strany k omylu pri výpočte náhrady mzdy.
R. sa na ust. §§ 134 ods. 1, 2, 3, 9, XX G. práce žalobkyňa v rozhodnom období neodpracovala ani
jeden deň, preto priemerný mesačný zárobok, náhrady mzdy mal byť vypočítaný ako pravdepodobný
mesačný zárobok, ak by žalobkyňa pracovala a v takomto prípade žalobkyňa mala nárok na výplatu
dvoch priemerných mesačných zárobkov v čistej mzde. G. naposledy odpracovala celý mesiac v októbri
XXXX, ktorý mal byť správne použitý pri pravdepodobnom zárobku a v mesiaci október XXXX dosiahla
žalobkyňa čistý mesačný príjem XXX,XX A. a preto náhrada mzdy na dva mesačné platy mala byť
vo výške XXX,XX A.. Y. medzi vyplatenou náhradou mzdy a oprávneným nárokom je bezdôvodným
obohatením žalobkyne. Q. žalovaná uviedla, že žalobkyňa nenapáda spôsob skončenia pracovného
pomeru okamžitým skončením ani v liste zo dňa XX.X.XXXX označeného ako „G.", ktorý zaslala ešte
pre podaním žaloby, v ktorom sa dožaduje vyplatenia odchodného v zmysle platnej kolektívnej zmluvy,
pri odchode do dôchodku, na ktorú žiadosť dostala žalobkyňa zápornú písomnú odpoveď v liste zo dňa
XX.X.XXXX. T., že žalobkyňa dňa XX.X.XXXX doručila ďalší list žalovanej s pripojením potvrdenia W.
poisťovne, kedy požiadala o predčasný dôchodok a teda sama potvrdila, že pri skončení pracovného
pomeru nežiadala o starobný dôchodok. I., že žalobkyňa údajne po skončení pracovného pomeru bola
zaevidovaná na L. v Q.. S. žalobkyňa sa podanou žalobou domáha na súde doplatenia odstupného z
iného dôvodu skončenia pracovného pomeru a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou školou
bol skončený okamžitým skončením pracovného pomeru, a z titulu uvedeného spôsobu skončenia
pracovného pomeru jej bola vyplatená náhrada mzdy v zmysle podľa § 69 ods. X ZP tak navrhla žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

4. G. k tvrdeniam žalovanej týkajúcich sa spochybňovania lekárskeho potvrdenia o práceschopnosti
žalobkyne v spojení s lekárskym záverom o nespôsobilosti na výkon práce žalobkyne uviedla, že
tieto lekárske potvrdenia je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel za akým boli vyhotovené. G.
bola PN od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX teda viac ako XX týždňov. V zmysle zákona o sociálnom
poistení mala žalobkyňa nárok na poberanie sociálnej dávky vo forme nemocenského len na obdobie XX
týždňov po vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. I., ktoré doložila žalovaná ako dôkaz sú tlačivami
W. poisťovne na účely výkazu pracovnej neschopnosti pre W. poisťovňu a nesúvisia s jej zdravotnou
spôsobilosťou na výkon práce v zmysle G. práce. Z tlačiva je zrejmé, že sa vyžaduje uviesť údaj schopný
práce od..., inak nebude vyplatená dávka za posledný mesiac dočasnej pracovnej neschopnosti. Od
lekára je v tomto prípade žiadané, aby pacienta účelovo uviedol ako práceschopného, inak pacient
nedostane poslednú dávku nemocenského. V. ide o otázku jej zdravotného stavu tak ju nepovažuje za
spornú, pretože z právneho úkonu, ktorý uzavreli žalobkyňa a žalovaná je zrejmý prejav vôle skončiť
pracovný pomer práve zo zdravotných dôvodov o čom svedčí aj neskoršie vyplatenie náhrady vo výške
X funkčných platov. K. s návrhom žalovanej na dokazovanie výsluchom svedka Q.. F., vzhľadom na
to, že pre rozhodnutie vo veci nepovažuje skutočnosť jej spôsobilosti na výkon práce za spornú, tak
ako túto skutočnosť nepovažovala za spornú v okamihu spísania listiny označenej ako „P. o okamžitom
skončení pracovného pomeru" zo dňa XX.XX.XXXX sama žalovaná. Za sporný považuje len výklad
formy, ktorou strany skončili pracovný pomer. Ak považovala žalovaná za spornú zdravotnú spôsobilosť
žalovanej na výkon práce, mohla ešte pred skončením pracovného pomeru nariadiť žalobkyni zúčastniť
sa lekárskej prehliadky na účely zdravotného posúdenia spôsobilosti na výkon práce, čo žalovaná
neurobila, rovnako mohla podať žalobu v prekluzívnej lehote na súd o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, ak tvrdí, že na strane žalobkyne neboli dané dôvody na protistranou tvrdené okamžité skončenie
pracovného pomeru, čo taktiež neurobila. G. na tvrdeniach uvedených v žalobe a to, že listina, ktorú



strany spísali bola dohoda o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, na základe ktorej
mala žalovaná vyplatiť žalobkyni odstupné v sume, ktorá je predmetom žaloby. K tvrdeniam žalovanej
vo vzťahu k vyčísleniu mzdy, že sa na tento vzťah má aplikovať priemerný zárobok uvedený v §134
G. práce uviedla, že s poukazom na ustanovenie §29 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. na tento právny
vzťah nemožno použiť ust. §134 G. práce použiť, keďže priemerným zárobkom je s poukazom na
§X9 ods. 2 zák. č. XXX/XXXX Z.z. funkčný plat žalobkyne. K otázke prekluzívnej lehoty podľa §77 G.
práce uviedla, že ust. § 77 G. práce ukladá prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o neplatné skončenie
pracovného pomeru, avšak žalobkyňa nespochybňuje svoje skončenie pracovného pomeru, ani sa
nedomáha na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. G. je toho názoru, že má nárok
na odstupné vo výške, ktorá je predmetom žaloby, pretože právny úkon, ktorý dňa X.XX.XXXX so
žalovanou uzavrela je dohodou o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov(§63 ods. X
písm. c/ ZP) a v tomto presvedčení aj predmetný právny úkon podpisovala. G. aj z vyjadrenia žalovanej
je zrejmé, že ani žalovaná nespochybňuje to, že chcela skončiť so žalobkyňou pracovný pomer, avšak
tvrdí, že právny úkon, ktorý obe strany uzavreli dňa X.XX.XXXX je okamžitým skončením pracovného
pomeru. V. súdneho konania nie je neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ani sa žalobkyňa nesnaží
obísť ustanovenie o prekluzívnej lehote uvedenej §77 G. práce a ani netrvá na tom, aby jej žalovaná
prideľovala ďalej prácu ale je to nárok na vyplatenie odstupného, ktoré jej nevyplatila žalovaná a ktoré
jej patrí podľa §76 G. práce vzhľadom na to, že uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru
zo zdravotných dôvodov. Čo sa týka návrhu žalovanej týkajúce sa dokazovania za účelom zistenia
evidencie žalobkyne na L. v Q. tak uviedla, že to nesúvisí s prejednávanou vecou. K. preto vykonať
dôkaz výsluchom účastníkov konania a rozhodnúť tak ako je uvedené v petite žaloby.

5. V. § 1 ods. X G. práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy
podľa odseku X všeobecné ustanovenia R. zákonníka.
6. V. § 15 G. práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil,
zodpovedá dobrým mravom.
7. V. § 34 R. zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

8. V. § 37 ods. X R. zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

9. V. § 37 ods. X R. zákonníka, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

XX. V. § X7 ods. 3 R. zákonníka, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.

XX. V. §59 ods. X G. práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b)výpoveďou, c) okamžitým
skončením, d) skončením, v skúšobnej dobe.

XX. V. § 60 ods. X G. práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

XX. V. § 60 ods. X G. práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to
zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 6X ods.
X písm. a) až c).

XX. V. § 60 ods. 3 G. práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

XX. V. §69 ods. X písm. a/ G. práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a
zamestnávateľ ho nepreradil do XX dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu.
XX. V. § 69 ods. X G. práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného
mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.



XX. V. § 69 ods. X G. práce, zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu
mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
XX. V. § 70 G. práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. T. dôvod sa
nesmie dodatočne meniť.
XX. V. § 76 ods. X písm. e/ G. práce, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou
z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil
vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, odstupné najmenej v sume päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný
pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
XX. V. § 7X ods. 6 G. práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne so zamestnancom inak.
XX. V. § X29 ods. 1 G. práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
XX. W. vykonal dokazovanie výpoveďami strán a listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil tento
skutkový stav:
XX. V. ide o vznik pracovného pomeru z predložených pracovných zmlúv súd mal za preukázané a
nesporné, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy uzavretej s bývalým R., odborom školstva v Q.
zo dňa X.X.XXXX bola pracovne zaradená ako upratovačka Q. školy v O. a pracovný pomer vznikol
dňa X.X.XXXX s tým, že v ten istý deň uzavrela pracovnú zmluvu týkajúcu sa vedľajšej činnosti na
pracovné zaradenie kuchárka na polovičný úväzok vo vedľajšej činnosti od X.X.XXXX bez časového
obmedzenia. Na základe P. o zmene dojednaných pracovných podmienok uzavretej dňa XX.X.XXXX so
B. správou Q. bola s účinnosťou od X.X.XXXX zaradená pracovne ako kuchárka na G. školu v O., ktorá
dohoda je neoddeliteľnou súčasťou vyššie označených pracovných zmlúv. P. X.X.XXXX uzavreli strany
pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol žalobkyni pracovný pomer s pracovným zaradením na výkon
práce: úprava jatočného mäsa, hydiny, rýb na kuchynské spracovanie pre zabezpečenie výroby jedál s
nástupom do práce od X.X.XXXX s miestom výkonu prace G. škola O.. P. X.XX.XXXX uzavreli strany
„P. o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 G. práce“, z obsahu ktorej vyplýva, že sa
dohodli, že pracovný pomer dohodnutý dňa X.X.XXXX sa končí dňom X.XX.XXXX okamžitým skončením
s tým, že pracovný pomer bol skončený z dôvodu: okamžité skončenie pracovného pomeru § 69 ods.
X písm. a) G. práce dňom X.XX.XXXX. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu vyhotoveného
dňa X.X.XXXX žalovanou adresovaného žalobkyni vyplýva, že žalobkyni bol určený z dôvodu, že bola
zaradená do 4. platovej triedy funkčný plat mesačne s účinnosťou od X.X.XXXX nasledovne: tarifný
plat XXX €, osobný príplatok XX €, spolu XXX,- € s tým, že jej bolo zastavené vyplácanie doteraz
stanoveného funkčného platu dňom XX.XX.XXXX. Z lekárskeho nálezu predloženého žalobkyňou
vyhotoveného Q.. W. F., všeobecným lekárom pre dospelých vyhotovenom dňa XX.XX.XXXX vyplýva
skutočnosť, že žalobkyňa nie je schopná vykonávať doterajšiu prácu s poznámkou, že potvrdenie bolo
vydané na žiadosť zamestnávateľa a môže slúžiť ako doklad pre zamestnávateľa.
XX. W. v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je vyplatenie odchodného ale
vyplatenie odstupného z dôvodu, že tento nárok ako tvrdí žalobkyňa jej patrí v zmysle ust. § 76 ods.
X písm. e) G. práce vo výške X funkčných platov tvrdiac, že skončila pracovný pomer zo zdravotných
dôvodov a nie okamžite podľa § 69 ods. X písm. a) G. práce ako to tvrdí žalovaná. V konaní bolo sporné
akým spôsobom skončil pracovný pomer žalobkyne u žalovanej.
XX. O. teda potrebné posúdiť akým spôsobom bol skončený pracovný pomer žalobkyne a preto posúdiť
právny úkon - P. o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa X.XX.XXXX. G. práce neobsahuje
definíciu pojmu "právny úkon". V. v zmysle ustanovenia § 1 ods. X G. práce je potrebné aplikovať
ustanovenia R. zákonníka. V. ust. § 34 R. zákonníka sa právnym úkonom rozumie právne relevantný
prejav vôle, t.j. taký prejav vôle, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré
právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Za právny úkon teda nemožno považovať akýkoľvek
úkon. B. z uvedeného, znakmi charakterizujúcimi právny úkon sú: existencia vôle, prejav tejto vôle a
existencia právnymi predpismi ustanovených právnych následkov prejavu vôle. Na platnosť právneho
úkonu ako celku sa podľa ustanovenia § 37 ods. X R.. zákonníka vyžaduje sloboda, vážnosť, určitosť
a zrozumiteľnosť jeho vykonania. B. právneho úkonu v pracovnoprávnych vzťahoch sa pripúšťa urobiť
buď faktickým konaním účastníka právneho vzťahu, alebo opomenutím z jeho strany. X. z foriem prejavu
vôle je písomný prejav, ktorý sa vyžaduje pri skončení pracovného pomeru. V. ide o hodnotenie právnych



úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch, vo všeobecnosti možno konštatovať, že v zmysle ustanovenia
§ 1 ods. X G. práce tieto vzťahy podliehajú režimu G. práce iba v rozsahu ustanovenom v prvej
časti G. práce; inak sa spravujú ustanoveniami R. zákonníka. V tomto zmysle sú R. zákonník a G.
práce v postavení generálneho a špeciálneho právneho predpisu, z ktorých, podľa zásady preferencie
špeciálneho právneho predpisu (lexspecialis) pred všeobecným právnym predpisom (lexgeneralis),
sa v pracovnoprávnych vzťahoch prednostne uplatní špeciálna právna úprava, v danom prípade G.
práce, a až následne, ak G. práce neustanovuje inak, všeobecná právna úprava, v danom prípade
R. zákonník. V. to napríklad pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z hľadiska naplnenia aj takých
znakov, ktoré ako podmienku platnosti právneho úkonu G. práce neuvádza. V tomto prípade žalovaná
ako zamestnávateľ nevyužil ani jeden zo zákonných spôsobov skončenia pracovného pomeru ale
vypracovala P. - právny úkon, ktorý zákon nepozná. V. úkon možno urobiť vždy len takým spôsobom,
ktorý nevzbudzuje pochybnosti o skutočnostiach, ktoré mal účastník právneho vzťahu v úmysle prejaviť.
V súlade so všeobecne uplatňovanou zásadou dobromyseľnosti a spravodlivosti v právnych vzťahoch
G. práce výslovne zakotvuje, že každý právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch treba posudzovať tak,
aby to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedalo dobrým mravom (§ 15 G. práce). R.,
za ktorých sa právny úkon urobil, treba rozumieť súbor skutočností, ktoré v komplexe majú alebo môžu
mať vplyv na celkový obsah právneho úkonu. Z obsahu predmetného právneho úkonu označeného
ako „P. o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa X.XX.XXXX“ jednoznačne vyplýva, že sa
jedná o dvojstranný právny úkon, nakoľko strany dohody sú riadne identifikované, t.j. zamestnanec
(žalobkyňa) a zamestnávateľ (žalovaná). ďalej z obsahu tohto právneho úkonu jednoznačne vyplýva,
že sa strany dohodli, že pracovný pomer skončí ku dňu X.XX.XXXX a je tam uvedený aj dátum
uzavretia dohody. Aj okolnosti predchádzajúce uzavretiu tejto dohody - právneho úkonu jednoznačne
potvrdzujú, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne, čo vyplýva z lekárskeho nálezu
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý predložila žalobkyňa zamestnávateľovi - žalovanej, že žalobkyňa nie je
schopná z dôvodu zdravotného stavu (zdravotná stránka) vykonávať doterajšiu prácu u žalovanej, ktoré
skutočnosti nepopiera ani žalovaná. I. právny úkon je preto potrebné posudzovať ako dohodu o skončení
pracovného pomeru podľa ust. §-u XX G. práce zo zdravotných dôvodov na strane zamestnanca -
žalobkyne. Z vyššie označeného lekárskeho nálezu zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne vyplýva, že
žalobkyňa nie je schopná z dôvodu zdravotného stavu (zdravotná stránka) vykonávať doterajšiu prácu.
S. zo strany zamestnávateľa - žalovanej nedošlo k jej preradeniu na inú vhodnú prácu, pretože túto
žalovaná v tom čase k dispozícii nemala čo potvrdila aj riaditeľka školy Q.. Q. vo svojej výpovedi pred
súdom tak jej predložili k podpisu predmetnú P.. Je pravdou, že takýto spôsob skončenia pracovného
pomeru a to „P. o okamžitom skončení pracovného pomeru“ G. práce nepozná, avšak tak ako to správne
uviedla žalobkyňa táto skutočnosť nemôže mať za následok neplatnosť takéhoto právneho úkonu,
pretože nikto zo strán sa nedovolával jeho neplatnosti v prekluzívnej dvojmesačnej lehote a preto ide
o platný právny úkon v zmysle ust. § 15 a § 34 a XX R. zákonníka, keďže G. práce nemá vlastnú
úpravu týkajúcu sa platnosti právneho úkonu, takže sa riadi podľa týchto ustanovení R. zákonníka.
W. sa stotožňuje s právnym názorom žalobkyne, že tento právny úkon je potrebné posúdiť podľa
ust. § 60 G. práce ako dohodu o skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov na strane
zamestnanca - žalobkyne. V zmysle tohto ustanovenia tento právny úkon má všetky náležitosti t.z.
písomnú formu, dôvod skončenia pracovného pomeru (nepriaznivý zdravotný stav pre ktorý nemôže
vykonávať zamestnanec prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia). Z formulácie tohto právneho
úkonu je zrejmé, že strany teda zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodli, že pracovný pomer sa skončí
dňom X.XX.XXXX. K. sa tam podpisy a identifikácia strán ako aj dátum vyhotovenia tohto písomného
právneho úkonu. V prípade, že by tento právny úkon mal byť posudzovaný ako okamžité skončenie
pracovného pomeru, tak v takomto prípade v zmysle platnej právnej úpravy by musel vykazovať znaky
jednostranného právneho úkonu učineného zamestnancom, v tomto prípade žalobkyňou, ktorý by
mal byť adresovaný resp. doručený zamestnávateľovi žalovanej a v ktorom by mal byť aj skutkovo
vymedzený dôvod skončenia pracovného pomeru tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom čo
v tomto prípade, takéto náležitosti tento právny úkon neobsahuje. S. pri skončení pracovného pomeru
dohodou zo zdravotných dôvodov, tak ako je to v tomto prípade v zmysle ust. § XX os. X písm. e)
G. práce prináleží zamestnancovi nárok na odstupné vo výške X funkčných platov a žalovaná vyplatila
žalobkyni len odstupné vo výške X funkčných platov tak jej prináleží nárok na doplatenie odstupného
vo výške ešte X funkčných platov. V tomto prípade sa jedná o sumu X.XXX,- €, keďže funkčný plat
žalobkyne v čase skončenia pracovného pomeru predstavoval sumu XXX,- € - tarifný plat a XX,- € -
osobný príplatok, spolu XXX,- € (nar. vlády č. XXX/XXXX Z.z.). I. skutočnosť vyplýva aj z výplatného
lístku z novembra XXXX nachádzajúceho sa na č.l. XX spisu. W. preto vyhovel v tejto časti žalobe a uložil



žalovanej povinnosť vyplatiť žalobkyni odstupné v súlade s vyššie citovanými právnymi s ustanoveniami
v celkovej sume X.XXX,- € ( X x XXX,- €).
XX. V. § 5X7 ods. 1 R. zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
XX. V. § 517 ods. X R. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
XX. V. § 3 nariadenia vlády č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia R. zákonníka,
výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba A.
centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
XX. G. si uplatnila v tomto konaní aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z uplatňovanej sumy
odstupného. S. žalovaná tým, že nevyplatila žalobkyni časť odstupného, na ktorý jej vznikol zákonný
nárok sa dostala do omeškania s plnením a týmto jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z
omeškania. V tomto prípade, keďže pracovnoprávne predpisy nezakotvujú výšku úrokov z omeškania
sa postupuje podľa a § 1 ods. X ZP v spojení s § 517 ods. X R. zákonníka. G. sa dostala do omeškania
s plnením peňažného dlhu v deň nasledujúci potom čo jej vznikol nárok na vyplatenie odstupného v
zmysle ust. § 7X ods. 6 v spojení s ust. § X29 ods. 1 G. práce a to je v dňa X.X.XXXX, t.j. nasledujúcim
dňom po splatnosti mzdy (XX.XX.XXXX) je X.X.XXXX (mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a
to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca) a súd preto vyhovel žalobe aj v tejto časti
žalobe a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške X,XX% platných v čase
zročnosti výplaty odstupného z priznanej sumy X.XXX,- € od X.X.XXXX do zaplatenia.

XX. V. § 255 ods. X D., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. V. § 262 ods. X D., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

XX. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. X D. tak, že náhradu trov konania stranám
nepriznal z dôvodu, že síce žalobkyňa mala plný úspech vo veci a týmto jej vznikol nárok na ich plnú
náhradu voči neúspešnej žalovanej, avšak žalobkyňa ich náhradu nežiadala.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka,d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona- Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).