Základná škola, Slovinky 71


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3NcC/5/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617200696
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7617200696.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: B.. O. B., nar. XX.X.XXX, bytom O.
XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach,
Kuzmányho 29, IČO: 47 240 482 proti žalovanej: Základná škola, Slovinky 71, IČO: 35 546 034, o
zdržanie sa neoprávneného zásahu, o ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy, o nesúhlase
Okresného súdu Košice II s postúpením veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 41Cpr/6/2017

r o z h o d o l :

Na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Košice II.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 17.1.2017 domáhala
vydania rozsudku v tomto znení:
I. Žalovaná je povinná zdržať sa rozdielneho zaobchádzania voči žalobkyni z dôvodu, že žalobkyňa
podala žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru so žalovanou. Žalovaná je najmä povinná:
- prideľovať výkon práce a výkon dozorov rovnomerne všetkým pedagogickým zamestnancom u
žalovanej,
- priznávať žalovanej nárok na odmenu za nadčas obdobne ako ostatným pedagogickým zamestnancom
u žalovanej,
- zrušiť opatrenia prijaté v Zápisnici z prešetrenia sťažnosti so žalobkyňou zo dňa 23.7.2012 a zrušiť
Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 24.7.2012 dané žalobkyni,
- poskytovať žalobkyni súhlasy s kontinuálnym vzdelávaním, prispievať žalobkyni na doplnkové
dôchodkové sporenie a poskytovať žalobkyni príspevky zo sociálneho fondu žalovanej obdobne, ako to
žalovaná plní vo vzťahu k iným pedagogickým zamestnancom žalovanej,
- odovzdať žalobkyni riadne potvrdenie o zamestnaní a riadne oznámenie o výške a zložení funkčného
platu v súlade so zákonom č. 317/2009 Z.z.,
- preberať od žalobkyne listinné zásielky na pracovisku počas pracovnej doby v súlade s ust. § 38 zákona
č. 311/2011 Z.z.,
- zrušiť nariadenie o vykonávaní dozorov u žalovanej zo septembra 2016.

II. Žalovaná je povinná na vlastné náklady ospravedlniť sa žalobkyni v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku listom zaslaným na adresu žalobkyne - B.. O. B., O. Č.. XXX, XXX XX O.,
s týmto textom a s podpisom aktuálneho štatutárneho zástupcu žalovanej:
„Vážená pani B.. O. B.,
týmto sa Vám ospravedlňujem za nedodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a diskrimináciu
Vašej osoby pri výkone zamestnania na pracovisku v Základnej škole, Slovinky 71, Slovinky 71, 053 40
Slovinky a veríme, že v budúcnosti eliminujeme akékoľvek diskriminačné a neoprávnené zásahy voči
Vašej osobe.
Základná škola, Slovinky 71“.



III. Žalovaná je povinná na vlastné náklady ospravedlniť sa žalobkyni v lehote 30 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku zverejnením listu s nasledovným textom a s podpisom aktuálneho
štatutárneho zástupcu žalovanej na nástenke v zborovni Základnej školy Slovinky tak, aby bol tento list
zverejnený a dostupný všetkým pedagogickým zamestnancom žalovanej najmenej po dobu 60 dní, s
výnimkou obdobia letných prázdnin od 1. júla do 31. augusta ktoréhokoľvek kalendárneho roka:
„Vážená pani B.. O. B.,
týmto sa Vám ospravedlňujeme za nedodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a diskrimináciu
Vašej osoby pri výkone zamestnania na pracovisku v Základnej škole, Slovinky 71, Slovinky 71, 053 40
Slovinky a veríme, že v budúcnosti eliminujeme akékoľvek diskriminačné a neoprávnené zásahy voči
Vašej osobe.
Základná škola Slovinky 71“

IV. Žalovaná je povinná na vlastné náklady ospravedlniť sa žalobkyni v lehote 100 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku zabezpečením uverejnenia nasledovného textu v najbližšom vydaní
Slovinského občasníka a v najbližšom vydaní mesačníka Krompašský spravodajca:
„Vážená pani B.. O. B.,
týmto sa Vám ospravedlňujeme za nedodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania a diskrimináciu
Vašej osoby pri výkone zamestnania na pracovisku v Základnej škole, Slovinky 71, Slovinky 71, 053 40
Slovinky a veríme, že v budúcnosti eliminujeme akékoľvek diskriminačné a neoprávnené zásahy voči
Vašej osobe.
Základná škola, Slovinky 71“

V. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,00 eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť
na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: O. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, a o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

2. Okresný súd Spišská Nová Ves v zmysle ust. § 23h Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
postúpil vec Okresnému súdu Košice II, ktorý je na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch
a v sporoch z kolektívnych pracovných vzťahov, štrajku a výluky, kauzálne príslušný. Uviedol, že za
individuálny pracovný spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak
súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom (§ 316 ods. 2 CSP).

3. Okresný súd Košice II predložil v zmysle § 43 ods. 2 CSP vec Krajskému súdu v Košiciach ako
nadriadenému súdu na rozhodnutie o kauzálnej príslušnosti súdu, keďže nesúhlasil s postúpením
veci Okresným súdom Spišská Nová Ves. Mal za to, že sa nejedná o individuálny pracovnoprávny
spor, keďže ide o vec o ochranu pred porušením zásady rovnakého zaobchádzania - zdržania sa
neoprávneného zásahu, ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý nie je ani sporom z
kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky, ale ide „o iný spor občianskoprávneho
charakteru upravený osobitným predpisom“, ktorý sa v zmysle časti II. odd. B, bod 1, písm. m/. p)
vyhl.č. 543/2005 Z.z. v aktuálnom znení, zapisuje do súdneho registra „C“ s tým, že antidiskriminačné
ustanovenia sú obsiahnuté v celom rade predpisov, včítane pracovnoprávnych, avšak zastrešujúcou
úpravou sú ustanovenia osobitného zákona č. 365/2004 Z.z. antidiskriminačný zákon, podľa ktorého si
nároky v danom prípade uplatnila aj žalobkyňa. Civilný sporový poriadok ale dôsledne rozlišuje medzi
tzv. individuálnymi pracovnoprávnymi spormi upravenými v ust. § 316 a nasl. VSP a antidiskriminačnými
spormi, ktoré je preto potrebné rozlišovať s dôrazom na povahu sporu, nie na okolnosti, za ktorých k
diskriminácii malo dôjsť. Preto daný spor je potrebné posúdiť podľa ust. § 307 (Antidiskriminačné spory)
a nasl. Civilného sporového poriadku a spor má byť správne zapísaný do súdneho registra „C“. Preto v
spore nie je daná kauzálna príslušnosť Okresného súdu Košice II.

4. Krajský súd v Košiciach ako spoločne nadriadený súd Okresného súdu Spišská Nová Ves a
Okresného súdu Košice II zistil, že nesúhlas Okresného súdu Košice II s postúpením veci nie je dôvodný.

5. Krajský súd v Košiciach vychádza z toho, že vec bola zo strany Okresného súdu Košice II predložená
Krajskému súdu v Košiciach za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016, t.j. Civilného



sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a preto dôvodnosť postúpenia veci Krajský súd v Košiciach
preskúmaval v zmysle platnej úpravy účinnej v čase postúpenia, t.j. podľa príslušných ustanovení zákona
č. 160/2015 Z.z. CSP, keďže žaloba v spore bola podaná na súd už po 1.7.2016, t.j. dňa 17.1.2017 a preto
aj súd prvej inštancie preskúmaval kauzálnu príslušnosť v zmysle od 1.7.2016 účinných ustanovení CSP.

6. Podľa § 23 CSP na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych
pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné
a) Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave,
c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
d) Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,
f) Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
g) Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove,
h) Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach.

7. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania.

8. Podľa § 43 ods. 1 CSP ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi
spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy,
ak mu už bola žaloba doručená.

9. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide
o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú
súdy viazané.

10. Ust. § 23 CSP je úplné nové ustanovenie, ktoré zakotvuje kauzálnu príslušnosť v pracovnoprávnych
sporoch, pričom individuálny pracovnoprávny spor na účely civilného sporového poriadku je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom, vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov. Treba povedať, že za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo
zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom. Keďže ide o
kauzálnu príslušnosť, súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania podľa §
40 CSP a ak by bola žaloba v pracovnoprávnom spore podaná na nepríslušný súd a súd zistí, že nie je
príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu podľa § 43 CSP.

11. Podľa § 316 ods. 1 CSP individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.

12. Podľa § 316 ods. 2 OSP za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva zo
zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.

13. Z obsahu spisu mal Krajský súd v Košiciach za preukázané, že žalobkyňa sa predmetnou
žalobou domáha zdržania sa neoprávneného zásahu, ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy
v dôsledku sporu medzi zamestnancom a zamestnávateľom (žalovanou) Základnou školou Slovinky
71, vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu, ako aj zo zásady rovnakého zaobchádzania, čo
jednoznačne treba považovať za spor individuálny pracovnoprávny, nakoľko žalobkyňa v odôvodnení
podanej žaloby poukazuje na to, že žalovaná sa dlhodobo k nej správa inak ako k iným zamestnancom,
znevýhodňuje, poškodzuje a znižuje jej dôstojnosť, spoločenské uplatnenie, pričom odkazuje na
ustanovenia zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

14. Vychádzajúc z definícií pracovnoprávnych vzťahoch ako právneho vzťahu, v ktorých účastníci
vystupujú ako nositelia subjektívnych práv a právnych povinnostiach všeobecne ustanovených a
zabezpečených normami pracovného práva, je možné konštatovať, že spory v týchto vzťahoch vznikajú
tým, že tieto subjekty porušujú tieto práva alebo nedodržiavajú svoje povinnosti. Keďže z hľadiska



predmetu sa rozdeľujú pracovnoprávne vzťahy na individuálne a kolektívne, tak prirodzene aj spory,
ktoré v týchto vzťahoch vznikajú delíme spory na individuálne a spory kolektívne. Všeobecne platí,
že realizácia subjektívnych práv a právnych povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch je jednou
z najdôležitejších foriem realizácie práva. Pri tejto realizácii častokrát dochádza k prekročeniu
ustanovených oprávnení, a tým aj k zneužitiu práva ako takého. Zo základných zásad Zákonníka
práce v čl. 2 vyplýva, že „výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov“, ale aj napriek tomu k zneužívaniu
práva dochádza. Pracovné právo ako samostatné odvetvie právneho poriadku počíta aj s touto
situáciou a upravuje vo svojich normách niekoľko postupov na riešenie vzniknutých sporov. V rámci
osobitnej úpravy riešenia individuálnych pracovných sporov sa pracovné právo opiera o základnú
normu občianskeho práva procesného, teda CSP, pričom pracovné právo nevyhnutne musí prinášať
nielen spôsoby riešenia už vzniknutých sporov, ale vytvárať také právne prostredie, aby k sporom
nedochádzalo. Zákonná úprava na riešenie sporov z individuálnych pracovnoprávnych vzťahov vyplýva
z ust. čl. 9 Zákonníka práce, pričom ust. § 316 ods. 2 CSP zaraďuje antidiskriminačné spory vzniknuté
na pracovisku, resp. v súvislosti s realizáciou závislej práce, v rámci individuálneho pracovnoprávneho
vzťahu, pod procesné postupy ustanovené pre individuálne pracovnoprávne spory. Zákonník práce v
ust. čl. I, resp. čl. VI. základných zásad vymedzuje zásadu zákazu diskriminácie ako jednu zo základných
zásad pracovného práva. Z hľadiska procesnej ochrany Zákonníka práce v § 13 ods. 7 ustanovuje
Zákonník práce právo zamestnanca, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, obrátiť sa na súd a domáhať sa právnej
ochrany ustanovenej antidiskriminačným zákonom a to práve na súd, ktorý je kauzálne príslušný na
konanie v takýchto sporoch, ktorým je pre obvod Krajského súdu v Košiciach, Okresný súd Košice II.
Vzhľadom k tomu je nesúhlas Okresného súdu Košice II s postúpením veci nedôvodný, nakoľko základ
sporu vychádza z individuálneho pracovnoprávneho sporu, za ktorý sa považuje aj spor, ktorý vyplýva
zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovným sporom s odkazom na ust.
§ 316 ods. 2 CSP.

15. Preto Krajský súd v Košiciach ako spoločne nadriadený súd Okresného súdu Spišská Nová Ves
a Okresného súdu Košice II dospel k záveru, že vo veci je kauzálne príslušným súdom Okresný súd
Košice II (§ 23 písm. h/ CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo



c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).