Základná škola s materskou školou, Berzehorská 154, Brzotín


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoPr/5/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204106
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815204106.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne Mgr. Eriky Farkašovskej, narodenej
13.09.1978, bytom v Rožňave, Kyjevská 7, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom
v Rožňave, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej Základnej škole s materskou školou, so sídlom v Brzotíne,
Berzehorská 154, IČO: 35 556 684, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom
v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14.06.2016 č. k. 9Cpr/2/2015-136 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa
14.06.2016 č. k. 9Cpr/2/2015-136 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou
žalobkyni, ktorým sa mal pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončiť dňa 4.3.2015, je neplatné.
Súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia žalobkyne vo
výške 518,74 € na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd zaviazal žalovanú uhradiť súdny poplatok vo výške 99,50 € za podanú žalobu v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného žalovanou dňa 4.3.2015, z dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 1.7.2010 ako učiteľka základnej školy. Dňa 4.3.2015 bolo žalobkyni doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V okamžitom
skončení pracovného pomeru bolo uvedených 6 dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny zo
strany žalobkyne, a to :
1/ ukončenie PN, ktoré nedala vedieť riaditeľovi školy, alebo jeho zástupcovi v deň skončenia PN, a to
osobne, písomne, v žiadnom prípade nie telefonicky, alebo inými komunikačnými formami,
2/ dňa 18.2.2015 nedala vedieť neprítomnosť v práci riaditeľovi školy, ani jeho zástupcovi jeden pracovný
deň dopredu, alebo v deň do 7.30 hod.,
3/ nerešpektovanie príkazov nadriadeného, ktorý súvisel s jej pracovným zaradením dňa 20.2.2015 a
2.3.2015,
4/ hrubé a neprístojné správanie k nadriadenému,



5/ predčasný odchod z pracoviska a nesplnenie pracovných povinností uložených zamestnávateľom
dňa 20.2.2015,
6/ opustenie pracoviska bez súhlasu a vedomia nadriadeného zamestnanca dňa 2.3.2015.

4. Právne vec posúdil podľa § 68 ods. 1, § 70, § 74 a § 77 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“).

5. Okresný súd konštatoval, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni bolo
urobené písomne, bola dodržaná lehota podľa ustanovenia § 68 ods. 2 ZP a podanie bolo doručené
druhej strane, t.j. zamestnávateľovi (správne žalobkyni - poznámka odvolacieho súdu).

6. Okresný súd dospel k záveru, že v okamžitom skončení pracovného pomeru pod bodom 3, 4
a čiastočne bod 5 (nesplnenie pracovných povinností uložených zamestnávateľom dňa 20.2.2015),
tieto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli vymedzené takým spôsobom, aby ich
nebolo možné zameniť s inými skutkami. Konštatoval, že v okamžitom skončení pracovného pomeru
nie je uvedené, aké konkrétne príkazy nadriadeného súvisiace s pracovným zaradením žalobkyne
žalobkyňa nerešpektovala, uvedením o aký príkaz sa jednalo a ktoré konkrétne pracovné povinnosti si
nesplnila. Ďalej nebolo uvedené, akým spôsobom sa hrubo a neprístojne správala voči nadriadenému.
Okresný súd síce konštatoval, že nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru, dospel však k záveru, že nie je možné výklad prejavu vôle nahrádzať,
alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju neprejavil.
V danom prípade nebolo možné prejav vôle žalovanej obsiahnutý v citovaných bodoch v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 4.3.2015 ani pri použití výkladu prejavu vôle požadovaným
spôsobom vyložiť.

7. Rovnako nebola splnená hmotnoprávna podmienka skončenia pracovného pomeru, a to v bodoch
1, 2, 6 a 5 (predčasný odchod z pracoviska), a to, že zamestnanec, teda žalobkyňa, porušila závažne
pracovnú disciplínu. Okresný súd vzal za preukázané, že žalobkyňa dňa 16.2.2015 len telefonicky
oznámila ukončenie PN, dňa 17.2.2015 čerpala so súhlasom riaditeľky školy dovolenku, ktorú však
nemala vypísanú ani podpísanú a dňa 18.2.2015 a 19.2.2015 nedala vedieť jeden pracovný deň
dopredu, ani v konkrétny deň do 7.30 hod., že navštívi lekára osobne riaditeľke školy. Túto skutočnosť
oznámila v prvom prípade dňa 16.2.2015 telefonicky účtovníčke, a v druhom prípade až 18.2.2015 v
popoludňajších hodinách a následne písomne poštou. Dňa 20.2.2015 a 2.3.2015 predčasne opustila
pracovisko, hoci v oboch prípadoch písomne požiadala riaditeľku školy o čerpanie dovolenky, hoci
tieto listiny boli vedeniu školy doručené až následne. Okresný súd poukázal na to, že predpokladom
okamžitého skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny, a keďže nie je
definované Zákonníkom práce, čo je možné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny,
je potrebné posudzovať naplnenie tejto skutkovej podstaty podľa konkrétnych okolností prípadu. V
danom prípade je potrebné skúmať najmä intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej
disciplíny závažným spôsobom je preto potrebné posudzovať také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré
sú závažnejšie, než ako sa vyžaduje pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Jedná sa o také
porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú spojené so vznikom značnej škody haváriou, požiarom, ťažkým
alebo hromadným pracovným úrazom. Musí sa jednať o tak vážne porušenia pracovnej disciplíny, ktoré
vystupujú z okruhu závažných porušení pracovnej disciplíny vyššou mierou zavinenia. V prejednávanom
prípade okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa síce porušila pracovnú disciplínu spôsobom
vyššie špecifikovaným, avšak toto porušenie nie je možné hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Súd zohľadnil aj okolnosti, za ktorých k takémuto porušeniu pracovných povinností došlo, kedy
žalobkyňa reagovala v podstate na vzniknutú situáciu v zamestnaní, kedy jej zo strany zamestnávateľa
nebolo umožnené vykonávať svoju prácu v súlade s pracovnou zmluvou bez prevzatia a preštudovania
príslušných listín.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni
náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej vo výške 518,74 €.

9. Zároveň s poukazom na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. a § 4 ods. 2 písm. d/ cit. zák. uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 €.



10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. g/, f/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol a
priznal žalovanej náhradu trov konania.

11. Žalovaná poukázala na to, že pracovný poriadok ako interný predpis sa vzťahuje na všetkých
zamestnancov organizácie, teda v rozhodnom čase sa vzťahoval aj na žalobkyňu. V zmysle Pracovného
poriadku časť 1, článok 13, bod 2 písm. c/, cc/, cd/, ce/ zamestnanec nemôže čerpať náhradné voľno,
či dovolenku inak, než na základe súhlasu zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ je subjektom, ktorý
rozhoduje o termíne nástupu dovolenky, resp. čerpaní náhradného voľna. Z uvedeného nepochybne
vyplýva, že svojvoľné čerpanie náhradného voľna, či dovolenky, nie je prípustné, a to ani v prípade, že
by na ne mal dotknutý zamestnanec nárok. Zároveň poukázala na článok 14 bod 5 písm. a/ Pracovného
poriadku, a to, že opustenie pracoviska bez súhlasu nadriadeného sa považuje za závažné porušenie
pracovnej disciplíny.

12. Uviedla, že súd prvej inštancie síce dospel k záveru, že žalobkyňa sa previnila voči pracovnej
disciplíne, avšak na druhej strane dospel k záveru, že sa nejedná o závažné porušenie pracovnej
disciplíny.

13. Žalobkyňa konala dokonca opakovane v rozpore s Pracovným poriadkom a z uvedeného dôvodu
žalovaná v súlade s Pracovným poriadkom a Zákonníkom práce vyvodila dôsledky voči žalobkyni, a to v
podobe okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázala na to, že je absolútne neprijateľný názor,
že intenzitu konania žalobkyne znižuje, že ona len reagovala na vzniknutú situáciu tým, že jej nebolo
umožnené vykonávať prácu bez prevzatia a preštudovania potrebných listín. Konštatovala, že túto
situáciu vyvolala práve žalobkyňa svojím negativistickým postojom, pretože jej nič nebránilo v tom, aby
sa s týmito odbornými predpismi oboznámila. Išlo o dôležité predpisy, ktoré mali priamy dopad na ňu, ako
aj ostatných zamestnancov a je neprípustné tolerovať, aby sa zamestnanci s nimi neoboznámili. Uviedla,
že ak niektorý zamestnanec nemieni súhlasiť s internými predpismi zamestnávateľa, má možnosť
ukončiť svoj pracovný pomer, minimálne má však možnosť oznámiť svojmu zamestnávateľovi, prečo s
tým ktorým predpisom nesúhlasí. Žalobkyňa tak neučinila, a preto podľa žalovanej jej súhlas je možné
predpokladať.

14. Nad rámec uvedených skutočností žalovaná nesúhlasila s názorom súdu, že dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru nebol dostatočne skutkovo vymedzený tak, že by ho (ne)bolo možné
zameniť s iným dôvodom skončenia pracovného pomeru. Okrajovo to namietala z toho dôvodu, že
mala za preukázané, že k naplneniu dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru došlo
závažným porušením pracovnej disciplíny, a v prípade, že je naplnený čo len jeden z dôvodov
okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je nutné, aby sa preukázala dôvodnosť každého jedného
ďalšieho dôvodu. Súd správne konštatoval v odôvodnení rozhodnutia, že dôvody skončenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru nie je nutné rozvádzať do všetkých podrobností, že pre neurčitosť a
zrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa
nedalo ani výkladom vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Mala za to, že všetky
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli špecifikované v súlade so Zákonníkom práce.

15. Do pozornosti súdu dala aj skutočnosť, že žalobkyňa za krátky čas sa opakovane previnila voči
pracovnej disciplíne, čo taktiež podstatným spôsobom zvyšovalo intenzitu jej konania, a to až na úroveň,
ktorá umožňovala žalovanej ako zamestnávateľovi skončiť jej pracovný pomer aj okamžite v zmysle §
68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.

16. Namietala aj správnosť rozhodnutia súdu o trovách konania. Žalovaná uviedla, že sa domáhala,
aby súd pre prípad vyhovenia žalobe nepriznal žalobkyni právo na náhradu trov konania z dôvodu,
že žalobkyňa neuviedla pri prvom úkone, ktorý jej patril, všetky skutočnosti, od ktorých očakávala pre
seba priaznivé rozhodnutie. Súd sa s touto námietkou nijako nevyporiadal a nijako neodôvodnil svoje
rozhodnutie, prečo i napriek tejto skutočnosti priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnej
výške.

17. Zároveň si žalovaná uplatnila náhradu trov konania v celkovej výške 801,50 €.



18. Odvolanie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa 18.08.2016. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej
nevyjadrila.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

20. Rozsudok je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.01.2017 o 11,55 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.01.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 14.06.2016 t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

23. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 26.07.2016, t. j. za účinnosti zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

24. Žalovaná namietala podľa obsahu odvolania odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f/ CSP t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

25. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp.
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

28. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §



133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia
§ 132 O.s.p. (účinného v čase jeho rozhodovania), z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite
odôvodnil, a preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky
žalovanej nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého
rozsudku.

31. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru, dané žalovanou žalobkyni, ktorým sa mal pracovný pomer žalobkyne u žalovanej
skončiť dňa 04.03.2015 je neplatné.

32. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

33. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon
zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom
doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi.

34. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z
dôvodov taxatívne uvedených v zákone a len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo
požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo
všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri
plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia
zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia
pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.
(uznesenie NS SR zo dňa 5. augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 316/2009).

35. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne,
musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a
musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie
dodatočne meniť (§ 70 ZP). Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených formálnych podmienok,
okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

36. K ďalším podmienkam, splnenie ktorých je formálnym predpokladom posúdenia dôvodnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru je prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
so zástupcami zamestnancov (§ 74 ZP) a uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru v lehote
stanovenej zákonom (§ 77 ZP).

37. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že formálne podmienky platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a to písomnosť prejavu, doručenie tohto prejavu druhej
strane, prerokovanie so zástupcami zamestnancov ako aj včasné podanie žaloby na súde, boli splnené.



38. Čo sa týka skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaná
v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedla nasledovné dôvody:
1. ukončenie PN, ktoré nedala vedieť riaditeľovi školy alebo jeho zástupcovi v deň skončenia PN a to
osobne, písomne, v žiadnom prípade nie telefonicky alebo inými komunikačnými formami,
2. dňa 18.02.2015 nedala vedieť neprítomnosť v práci riaditeľovi školy ani jeho zástupcovi jeden
pracovný deň dopredu alebo v deň do 7:30 hod.
3. nerešpektovanie príkazov nadriadeného, ktorý súvisel s jej pracovným zaradením dňa 20.02.2015 a
02.03.2015
4. hrubé a neprístojné správanie k nadriadenému
5. predčasný odchod z pracoviska a nesplnenie pracovných povinností uložených zamestnávateľom
dňa 20.02.2015
6. opustenie pracoviska bez súhlasu a vedomia nadriadeného zamestnanca dňa 02.03.2015.

39. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že ak je dôvodov na okamžité skončenie pracovného
pomeru viac, postačuje, aby obstál čo i len jediný a nie je nutné, aby sa preukázala dôvodnosť každého
jedného z nich.

40. Okresný súd však skúmal dôvodnosť každého jedného dôvodu okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru. Z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia
rozdelil dôvody skončenia pracovného pomeru do dvoch skupín a to skupiny, kde dospel k záveru, že
dôvod skončenia pracovného pomeru nebol vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným (v
bodoch 3,4,5) a skupiny, kde posudzoval intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny (v bodoch
1,2,6 a 5).

41. Žalovaná sa nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru v bodoch 3,4,5 nie sú vymedzené dostatočným spôsobom. Uvedenú odvolaciu
námietku žalovanej však odvolací súd považoval za nedôvodnú.

42. Súdna prax sa ustálila na názore, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť
v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné
dodatočne meniť.

43. Okresný súd dospel k záveru, že nasledovné dôvody porušenia pracovnej disciplíny neboli
vymedzené takým spôsobom, že by ich nebolo možné zameniť s iným. Jedná sa o nasledovné dôvody:
nerešpektovanie príkazov nadriadeného, ktorý súvisel s jej pracovným zaradením dňa 20.02.2015 a
02.03.2015 (bod 3), hrubé a neprístojné správanie k nadriadenému (bod 4), nesplnenie pracovných
povinností uložených zamestnávateľom dňa 20.02.2015 (bod 5).

44. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil so záverom súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti
vysloveného záveru odvolací súd uvádza, že zákon vyžaduje, aby takýto právny úkon obsahoval
zrozumiteľné a jasne vymedzené dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca tak,
aby bolo jednoznačné, akého konkrétneho porušenia pracovnej disciplíny sa dopustil a kedy; a aby bolo
možné vyhodnotiť, že ide o tak závažné porušenie, že odôvodňuje použitie tohto výnimočného opatrenia.
Zo znenia sporného právneho úkonu však nie sú zistiteľné základné náležitosti: konkrétne príkazy
nadriadeného súvisiace s pracovným zaradením žalobkyne, a konkrétne pracovné úlohy, ktoré neboli
splnené, čas porušenia pracovnej disciplíny a skutkové vymedzenie konkrétneho porušenia pracovnej
disciplíny. Rovnako nebolo špecifikované, akým spôsobom a kedy sa hrubo a neprístojne správala voči
nadriadenému, a v čom vlastne konkrétne spočívalo „hrubé a neprístojné“ správanie. Tento nedostatok
je nekonvalidovateľný dodatočným výkladom zamestnávateľa - žalovanej, ktorý treba preukazovať až
vykonaným dokazovaním. Skutkové vymedzenia neboli špecifikované konkrétnym spôsobom, a preto
vymedzenie týchto dôvodov zostalo len v rovine domnienok a úvah.

45. Keďže ani podľa odvolacieho súdu nie sú splnené formálne podmienky platnosti časti predmetného
právneho úkonu žalovanej (v dôvodoch pod bodom 3,4, 5), už len z tohto dôvodu bolo možné vysloviť
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Podľa odvolacieho súdu bolo nadbytočné



vykonávať dokazovanie na zistenie, či sa žalobkyňa skutočne dopustila porušenia pracovnej disciplíny
a ak áno, či v intenzite odôvodňujúcej jej okamžité prepustenie z pracovného pomeru.

46. Napriek tomuto záveru okresný súd skúmal aj ďalšie dôvody okamžitého skončenia pracovného
pomeru vyslovené v právnom úkone a to:
1. ukončenie PN, ktoré nedala vedieť riaditeľovi školy alebo jeho zástupcovi v deň skončenia PN a to
osobne, písomne, v žiadnom prípade nie telefonicky alebo inými komunikačnými formami,
2. dňa 18.02.2015 nedala vedieť neprítomnosť v práci riaditeľovi školy ani jeho zástupcovi jeden
pracovný deň dopredu alebo v deň do 7:30 hod.
5. v časti predčasný odchod z pracoviska
6. opustenie pracoviska bez súhlasu a vedomia nadriadeného zamestnanca dňa 02.03.2015.

47. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov
vyplývajúcich z pracovného pomeru. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných
povinností, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Závažné porušenie pracovnej
disciplíny zamestnancom odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru podľa citovaných
ustanovení musí zamestnávateľ zamestnancovi preukázať. Preukazovanie závažného porušenia
pracovnej disciplíny môže vyplývať nielen zo všeobecných povinností zamestnancov stanovených
právnymi predpismi, najmä Zákonníka práce, ale aj z tých, ktoré sú obsiahnuté vo vnútorných predpisoch
zamestnávateľa, alebo v pracovnej zmluve či v pokyne nadriadeného vedúceho zamestnanca.

48. Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu. Pri posúdení, či
sa zamestnanec dopustil závažného alebo menej závažného porušenia pracovnej disciplíny zákon
nevymedzuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b/ ZP totiž
patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám,
ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom. Je tak na úvahe súdu, aby v každom
jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu tejto právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného
okruhu okolností, a na základe svojej úvahy dospel k záveru, či konanie zamestnanca vymedzené v
okamžitom skončení pracovného pomeru možno hodnotiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Podľa ustálenej súdnej praxe pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd prihliada
k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú vykonáva, k doterajšiemu postoju, k plneniu pracovných
povinností, k situácii, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k
spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na
zamestnávateľa, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škody, v akej výške a pod..

49. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom, súd nie je viazaný
tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku alebo inom internom predpise alebo pokyne
vedúceho zamestnanca hodnotí určité konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej
disciplíny (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 71/2003 uverejnený v ZSP č. 6/2005).

50. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v súlade so zákonom a uvedenými zásadami ustálenými v
súdnej praxi vyhodnotil intenzitu vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, s prihliadnutím
ku všetkým v konaní preukázaným významným skutkovým okolnostiam - k funkcii, ktorú žalobkyňa
vykonávala ako radová zamestnankyňa, k jej doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností,
k situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k okolnostiam, v dôsledku ktorých opustila
pracovisko, ďalej na spôsob a intenzitu vytýkaného porušenia pracovných povinností a skutočnosť, že v
dôsledku porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou žiadna škoda žalovanému ako zamestnávateľovi
nevznikla.

51. Skutočnosti a námietky uvedené v odvolaní žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru,
ku ktorému dospel súd prvej inštancie, že v posudzovanom prípade zo strany žalobkyne nedošlo k
porušeniu pracovnej disciplíny tak závažným spôsobom, ktorý by odôvodňoval okamžité skončenie jej
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ZP.

52. Nedôvodné sú námietky žalovanej, že súd prvej inštancie neprihliadol na špecifikáciu dôvodov
v pracovnom poriadku, ktoré je potrebné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a
nesprávne tak vyhodnotil intenzitu porušenia pracovných povinností.



53. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie konanie žalobkyne, ktoré bolo
dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru s ňou, považoval za zavinené porušenie pracovnej
disciplíny, pričom pri hodnotení stupňa (intenzity) a charakteru porušenia pracovnej disciplíny náležite
prihliadol ku všetkým relevantným okolnostiam podľa svojej úvahy, ktorú treba považovať za úplnú a
správnu.

54. Správne tiež posudzoval primeranosť žalovanou zvoleného výnimočného spôsobu skončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou, keďže - vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, pri tomto
posúdení a hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nebol viazaný tým, ako žalovaná
(zamestnávateľ) hodnotila konanie zamestnanca, ktoré predstavuje porušenie pracovnej disciplíny.

55. Dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa bodu 1. ukončenie PN, ktoré
nedala vedieť riaditeľovi školy alebo jeho zástupcovi v deň skončenia PN a to osobne, písomne, v
žiadnom prípade nie telefonicky alebo inými komunikačnými formami, vykonaným dokazovaním v spore
preukázaná nebola. Z výpovede samotnej štatutárnej zástupkyne žalovanej pani Mgr. Gabriely Tóthovej
(riaditeľky) ako aj z výpovede svedkyne Ing. Moniky Piatkovej (účtovníčky a mzdárky) vyplynulo, že
žalobkyňa dňa 16.02.2015 telefonicky oznámila riaditeľke ukončenie PN priamo riaditeľke, ktorá telefón
odovzdala Ing. Piatkovej za účelom vybavenia tejto záležitosti. Uvedenými výpoveďami bolo potvrdené
tvrdenie žalobkyne, že si uvedenú povinnosť (oznámiť ukončenie PN) splnila v deň ukončenia PN.

56. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade konanie žalobkyne v bodoch 2,6 a v bode 5
v časti predčasný odchod z pracoviska, nenapĺňa znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ ZP, ktoré toto zákonné ustanovenie predpokladá ako dôvod pre platné
okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Preto aj keď zo strany žalobkyne došlo k
vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, spôsob a intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny a nepreukázané negatívne dôsledky pre žalovanú ako zamestnávateľa,
nebolo nevyhnutné, aby žalovaná s ňou skončil pracovný pomer okamžite výnimočným spôsobom podľa
§ 68 ods. 1 písm. b/ ZP.

57. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná,
avšak trovy odvolacieho konania jej preukázateľne nevznikli. Žalovaná pre neúspech v odvolacom
konaní nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd stranám sporu nepriznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).