Základná škola s materskou školou, Berzehorská 154, Brzotín


Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9Cpr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204106
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815204106.4

Rozhodnutie
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne
P.. B. C., A.. XX.XX.XXXX, W. O. X, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom,
advokátom, so sídlom v Rožňave, ul. Cyrila a Metoda 4 proti žalovanej Základnej škole s materskou
školou, IČO: 35 556 684, so sídlom Berzehorská 154, 049 51 Brzotín, právne zastúpenej JUDr.
Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru, dané žalovanou žalobkyni ktorým sa mal
pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončiť dňa 04.03.2015 je n e p l a t n é.

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobkyni trovy konania, z titulu trov právneho zastúpenia
žalobkyne vo výške 518,74 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený vo Všeobecnej úverovej
banke, a.s., G. X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur za podanú
žalobu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.04.2015 domáhala určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného žalovanou. V žalobnom návrhu uviedla,
že so žalovanou uzavrela pracovnú zmluvu dňa 01.07.2010 v Brzotíne s dohodnutým druhom práce,
výkon pracovnej činnosti - učiteľka základnej školy s nástupom do práce dňa 01.07.2010 na dobu
neurčitú.
Dňa 04.03.2015 je žalovaná doručila list označený ako okamžité skončenie pracovného pomeru - § 68
ods.l pism. b) ZP, z ktorého je zrejmé, že žalovaná jednostranne okamžite končí pracovný pomer:

„ Podľa § 68 ods. 1 písm b) ZP okamžite s vani končíme pracovný pomer uzatvorený pracovnou
zmluvou zo dňa 19.2009 z dôvodu že ste závažne porušili pracovnú disciplínu tým že ukončenie PN
ste nedali vedieť riaditeľovi školy alebo jeho zástupcovi v deň skončenie PN a to osobne, písomne, v
žiadnom prípade ne telefonicky alebo iným komunikačným formami, dňa 18.02.2015 ste nedali vedieť
neprítomnosť v práci riaditeľovi školy ani jeho zástupcovi jeden pracovný deň dopredu alebo v deň do
7.30 hod.- vy ste zavolali dňa 18.02.2015 okolo 15.OO hod a odkázali ste to po účtovníčke Monike
Parkovej že do práce neprídete. Dňa 20.02.2015 a dňa 02.03.2015 ste neuposlúchli pracovný príkaz
nadriadeného, ktorý súvisel s Vašim pracovným zaradením, hrubo a neprístojne ste sa správali voči
nadriadenému. Dňa 20.02.2015 ste predčasne odišli z pracoviska a nesplnili ste si pracovné úlohy.
Dňa 02.03.2015 ste opustili svoje pracovisko bez súhlasu a vedomia nadriadeného zamestnanca.
Platný pracovný poriadok účinný od 09.01.2015 považuje tento skutok za závažné porušenie pracovnej
disciplíny, a preto nie je možné Vás ďalej v pracovnom pomere zamestnávať, a to ani počas výpovednej
doby. Vzhľadom na to sa váš pracovný pomer skončí doručením písomného vyhotovenia okamžitého



skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie Vášho pracovného pomeru z uvedených dôvodov
bolo prerokované s pracovníkmi OZPŠaV dňa 04.03.2015."

Žalobkyňa poukázala na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktorý bol založený pracovnou
zmluvou zo dňa 01.09.2009 je zmätočné. Ide o to, že pracovný pomer ktorý vznikol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 01.09.2009 bol uzavretý na dobu určitú, t.j. jeden rok, a bol ukončený uplynutím doby.
So žalovanou má žalobkyňa uzavretý platný pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01.07.2010, Ktorého sa okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou dňa 04.03.2015
netýka.

Žalobkyňa okrem vyššie uvedeného poukázala na to, že v zmysle ust.§ 68 ods.l písm. b/ Zákonníka
práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
porušil závažne pracovnú disciplínu.

Žalobkyňa považuje predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným za neplatné. Podľa
jej názoru je potrebné vychádzať z toho, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným
spôsobom skončenia pracovného pomeru, pričom spôsob, rozsah a intenzita porušenia pracovnej
disciplíny v danom prípade nie je takého významu, že by dávala zamestnávateľovi možnosť použiť
ust. § 68 ods. l písm. b/ Zák. práce. V zmysle súčasnej praxe súdov, zamestnávateľ musí závažné
porušenie pracovnej disciplíny zamestnancovi preukázať, pričom hodnotenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.

Predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatným aj z vyššie uvedených dôvodov,
pretože dôvody v ňom uvádzané nenapĺňajú požiadavky, ktoré vyžaduje zákonník práce v ust. § 68 ods.
l písm. b/ a v § 70 Zák. práce.

Žalobkyňa poukázala na to, že ona pracovnú disciplínu neporušila a zo strany žalovanej ide o účelové
konanie, pretože počas PN žalobkyne žalovaná zamestnala na jej pracovné miesto iného učiteľa.

Pokiaľ ide o dôvody pre ktoré žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalovanou tak tieto nie
sú tak skutkovo vymedzené aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalobkyňa poukazuje k
jednotlivým dôvodom, ktoré považuje žalovaná za porušenie pracovnej disciplíny na tieto
skutočnosti:

• Žalobkyňa bola PN od 27.11.2014, jej ošetrujúcou lekárkou bola P.. P.. PN bola u žalobkyne ukončená
dňom 16.02.2015.

• Dňa 16.02.2015 žalobkyňa oznámila telefonicky riaditeľke školy P.. L. S., ukončenie PN a zároveň
ju požiadala o dovolenku na deň 17.02.2015. Riaditeľka s dovolenkou na deň 17.02.2015 súhlasila.
Zároveň žalobkyňa oznámila riaditeľke, že dňa 18.02.2015 ešte absolvuje vyšetrenia a po vyšetrení ju
bude informovať o presnom dni nástupu do práce a informovala sa u riaditeľky či je potrebné doručiť
potvrdenie o PN jej alebo do Sociálnej poisťovne. Riaditeľka odkázala žalobkyňu na ekonómku G.. P.
F., ktorá ju informovala, že potvrdenie o ukončení PN stačí doručiť pri nástupe do práce.

• Dňa 18.02.2015 žalobkyňa absolvovala vyšetrenia u P.. P. v dopoludňajších hodinách a v
popoludňajších hodinách na internom oddelení v nemocnici v Rožňave, u P.. W.. Žalobkyňa ešte dňa
18.02.2015 v čase cca 14.30 telefonicky volala riaditeľke ako aj zástupcovi školy, ktorí telefón nedvíhali, a
preto sa skontaktovala telefonicky s ekonómkou, ktorej nechala odkaz pre riaditeľku, že dňa 19.02.2015
ešte nenastúpi do práce, pretože z výsledkami vyšetrenia z interného oddelenia musí ísť k P..P..

• Dňa 19.02.2015 v čase o 8.20hod. žalobkyňa ešte raz telefonovala riaditeľke, ktorej sa opäť
nedovolala a telefón zdvihol zástupca P.. O. X., ktorému oznámila, že dňa 18.02.2015 nechala odkaz
pre riaditeľku, že dňa 19.02.2015 ešte ide odniesť výsledky vyšetrenia P.. P.. Žalobkyňa odniesla
dňa 19.02.2015 výsledky P.. P.. Dňa 19.02.2015 v čase o 9.48 hod. telefonicky oznámila žalobkyňa
zástupcovi, že do práce nastúpi dňa 20.02.2015.



• Dňa 20.02.2015 žalobkyňa nastúpila do práce a hneď ráno jej riaditeľka oznámila, že nebude dnes
učiť, keďže na jej miesto zamestnala iného učiteľa. Zároveň žalobkyňu požiadala aby dňa 20.02.2015
čerpala dovolenku. Žalobkyňa s čerpaním dovolenky nesúhlasila a preto riaditeľka jej predložila novú
zmenenú pracovnú náplň s ktorou žalobkyňa nesúhlasila a nepodpísala ju. Následne žalobkyňa písomne
požiadala o dovolenku od 20.02.2015 do 27.02.2015 vzhľadom k tomu, že riaditeľka jej neumožnila
vykonávať prácu po ukončení PN, v zmysle platnej pracovnej zmluvy. Nasledujúci týždeň od 23.02.2015
do 27.02.2015 boli jarné prázdniny.

• Po jarných prázdninách, dňa 02.03.2015, žalobkyňa nastúpila do práce a opäť jej riaditeľka
neumožnila pracovať v zmysle platne uzavretej pracovnej zmluvy a to vo výkone pracovnej činnosti
učiteľka základnej školy. Dňa 02.03.2015 bola žalobkyňa donútená riaditeľkou z práce odísť, s tým, že
riaditeľka jej na tento deň dala absenciu. Žalobkyňa sa dňa 02.03.2015 odpísala v knihe dochádzok a
do poznámok uviedla skutočný dôvod, že pracovisko opustila na príkaz riaditeľky, ktorá jej neumožnila
pracovať. Okrem toho písomne požiadala riaditeľku o umožnenie nástupu do práce a vzhľadom na
vzniknutú situáciu o dovolenku na deň 02.03.2015.

• Dňa 03.03.2015 žalobkyňa mala naplánované vyšetrenie o čom bola riaditeľka informovaná písomne
elektronicky aj cestou Pošty.

• Dňa 04.03.2015 žalobkyňa nastúpila do práce a predložila riaditeľke potvrdenie o PN na deň
03.03.2015. Riaditeľka žalobkyni opäť dňa 04.03.2015 neumožnila vykonávať prácu a pracovnoprávny
vzťah so žalobkyňou bol prejednaný s odborovou organizáciou žalovanej.

Po prerokovaní riaditeľka predložila žalobkyni listinu zo dňa 04.03.2015 Okamžité skončenie pracovného
pomeru. Žalobkyňa nesúhlasila s okamžitým skončením pracovného pomeru a preto ešte dňa
04.03.2015 písomne poštou požiadala o umožnenie výkonu práce v zmysle pracovnej zmluvy a oznámila
žalovanej že to považuje za prekážku v práci.

Vyššie popísané skutočnosti preukazujú, že dôvody pre ktoré žalovaná dala žalobkyni okamžité
skončenie pracovného pomeru nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity,
aby to odôvodňovalo skončiť pracovný pomer okamžitým zrušením. Žalobkyňa je toho názoru, že
jej postih okamžitým skončením pracovného pomeru je neprimeraný. Žalobkyňa považuje okamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatné.

Žalovaná v podaní zo dňa 16.10.2015 uviedla, že uvedenú žalobu považuje v celom rozsahu za
nedôvodnú z dôvodov nižšie uvedených majúc za to, že v posudzovanej veci boli splnené všetky
predpoklady k tomu, aby pracovný pomer žalobkyne bol zrušený okamžite postupom podľa § 68 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce (v ďalšom len ako ZP) z dôvodov v ňom uvedených. Je presvedčená aj o tom,
že aj po stránke formálnej spĺňa predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru zákonné kritériá.

Pokiaľ žalobkyňa namieta, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je skutkovo
vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným podobným dôvodom, nesúhlasí s týmto názorom.
Navyše sa žiada dať do pozornosti, že okrem tohto tvrdenia všeobecnej povahy žalobkyňa svoje tvrdenie
nijako nekonkretizuje, nezmieňuje sa o tom, v čom vidí toto „pochybenie" a preto tento jej názor považuje
za účelovú obranu voči okamžitému skončeniu jej pracovného pomeru.

Okrem toho si dovolila dať do pozornosti, že podľa jej názoru žalobkyňa si odporuje, keď na jednej
strane tvrdí, že ona sa nedopustila porušenia pracovnej disciplíny, kým na strane druhej už síce pripúšťa
jej porušenie, avšak stým, že toto nebolo takej intenzity, že by to mohlo zakladať dôvod na okamžité
skončenie jej pracovného pomeru. Nazdáva sa, že tieto tvrdenia nemôžu popri sebe obstáť: buď sa
žalobkyňa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej intenzity a preto logicky o jej intenzite nie je možné
hovoriť alebo sa síce previnila voči pracovnej disciplíne, avšak málo intenzívne.

Nesúhlasí ani s názorom žalobkyne, že by zrejmá nesprávnosť v písaní v označení pracovnej zmluvy, na
základe ktorého mal pracovný pomer vzniknúť, nemá absolútne žiaden dopad na platnosť okamžitého
zrušenia pracovného pomeru. Ako to už aj z vyššie uvedeného vyplýva, ide o zrejmú nesprávnosť v
písaní (preklep), ku ktorej došlo pri prepisovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru.



Zrejmým omylom či nesprávnosťou v zmysle ustálenej súdnej praxe (viď napr. rozsudky NS SR sp. zn.
5SŽ/64/96, 5sž/152/96, 5SŽ/153/96, 5SŽ/154/96, 5SŽ/155/96 z 29. 11. 1996 je potrebné rozumieť také
chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej
činnosti osoby, ktorá podanie vyhotovila a ktoré je každému zrejmé, nazdávame sa, že vo svetle aj
týchto skutočností spolu aj nižšie uvedenými skutočnosťami je možné bez akýchkoľvek pochýb ustáliť,
že v posudzovanej veci naozaj ide len o zrejmú nesprávnosť, ktorá nemá vplyv na platnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

Na dôvažok by rada podčiarkla, že je zrejmé, že žalobkyňa bola zamestnaná touto organizáciou v
hlavnom pracovnom pomere, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 1. 7. 2010. Nemôže
byť pochýb o tom, že sa jedná o jediný pracovný pomer, pričom uvedenie právnej skutočnosti, na
základe ktorej vznikol, nie je podstatnou náležitosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru ani
jeho odôvodnenia. Je síce pravda a súhlasí s názorom, že podľa § 70 Zákonníka práce (v ďalšom len
ako ZP) okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne,
musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia
ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné s tým, že sa uvedený dôvod sa
nesmie dodatočne meniť. Považuje za dôležité zvýrazniť, že sa nesmie dodatočne meniť skutkový dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru, avšak namietaná zrejmá nesprávnosť sa netýka skutkového
dôvodu. Pre úplnosť by rada poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/263/
l 1 zo dňa 3. 4. 2012, ktorým súd v obdobnej veci na identickú námietku účastníka konania ohľadne
nesprávne uvedeného dňa uzavretia pracovnej zmluvy reagoval takto:

„...Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak uzavrel, že výpoveď daná žalovanou žalobkyni
podľa § 63/1 b Zákonníka práce je neplatná pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť, pretože žalovaná týmto
právnym úkonom končí so žalobkyňou neexistujúci pracovný pomer a výpovedný dôvod sa vzťahuje na
ten pracovný pomer, ktorý sa už skončil (neexistujúci pracovný pomer).

Zákonník práce v ust. § 17 uvádza dôvody neplatnosti právnych úkonov pracovnoprávnych vzťahoch,
keďže však ide o špeciálnu úpravu, ktorá nepostihuje celú sféru dôvodov neplatnosti právnych úkonov,
je nevyhnutné v súlade s ust. § 1 ods. 4 Zákonníka práce akceptovať aj ďalšie, Občianskym zákonníkom
uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu. Preto za neplatný v pracovnoprávnych
vzťahoch treba považovať aj taký právny úkon, ktorý nebol urobený slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne v zmysle ust. 37/1 OZ.

Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a v počítaní, ak je jeho význam nepochybný (§37/3 0Z).

V prejednávanej veci zistený nedostatok výpovede danej žalobkyni žalovanou ... a to nesprávne
označenie dátumu pracovnej zmluvy, nemá za následok ani nezrozumiteľnosť ani neurčitosť tohto
právneho úkonu, lebo z ostatného obsahu tohto právneho úkonu je jeho význam nepochybný.

Z vyššie uvedených dôvodov sa nemožno stotožniť ani s obranou žalobkyne, že žalovaný mienil ukončiť
predchádzajúci pracovný pomer.

Pokiaľ žalobkyňa poukazuje o. i. aj na svoju osobu a jej doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
zastáva názor, že práve (aj) tieto skutočnosti vyznievajú veľmi významne v jej neprospech, šlo totiž v
osobe pani žalobkyne o problémového zamestnanca a okamžité skončenie jej pracovného pomeru bolo
už len vyústením celého radu jej pokleskov.

Už sa aj zmieňovala o tom, že žalobkyňa bola tzv. problémovým zamestnancom. To, že odmietla plniť
si povinnosti a príkazy vyplýva aj priložených dokumentov. O jej povahových vlastnostiach svedčí zase
aj skutočnosť, že žalobkyňa zásadne odmietla vyhovieť akejkoľvek požiadavke svojej nadriadenej, a
to aj v prípade, ak by to malo byť v jej prospech. Aby situáciu priblížila, stalo sa, že jej bol odovzdaný
platový dekrét alebo nový pracovný poriadok či jej pracovná náplň a keď jej povedala pani riaditeľka,
aby si to prečítala, okamžite odvetila, že „nie". Jednoducho bolo jej jedno, na čo povie nie, hlavné bolo
to, aby odmietla vyhovieť riaditeľke. Bez toho, aby sa jej chceli dotknúť nedá sa neuviesť ohľadne jej
povahových vlastností, že sa stalo, že sa prihlásila do výberového konania na post riaditeľa školy a na
výberové konanie prišla v tak silne podnapitom stave, že pred 11 člennou komisiou sa pozvracala. Jej
opitosť bola evidentná nielen pre všetkých členov komisie, ale aj ďalších, ktorí s ňou prišli do styku.



Z týchto podstatných dôvodov navrhla žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej právo
na náhradu všetkých trov tohto konania.
Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá. Jedná sa o okamžité skončenie
pracovného pomeru s ktorým nesúhlasí, nakoľko dôvody v ňom uvedené nepovažuje za závažné
porušenie pracovnej disciplíny. K dôvodom uvedeným chcela uviesť toľko, že PN ukončila dňom
16.02.2015, čo telefonicky oznámila zamestnávateľovi. Pevnú linku jej tam však nedvíhali a tak
kontaktovala pani Piatkovú, sekretárku, ktorej aj telefonicky oznámila, že v utorok si berie dovolenku
a v stredu, štvrtok musí absolvovať vyšetrenia u lekára (PN). V piatok dňa 20.02.2015 o 07,30
hod. nastúpila do práce, kde jej pani riaditeľka oznámila, že nakoľko neoznámila ukončenie PN
nemôže jej prideliť prácu, a preto môže buď sedieť v zborovni alebo má čerpať dovolenku. Zároveň jej
predložila zmenu náplne práce ktorá sa týkala platovej triedy, odobratia triednictva. Ani podľa rozvrhu
hodín na vyučovacích hodinách nefigurovala, ani v dozore na chodbách a ani v školskej jedálni, bolo
tam uvedené iné meno, inej osoby. S takouto zmenou nesúhlasila a pani riaditeľka mala pri tom aj
svedkov, ktorý sedeli v zborovni. Požiadala, že by chcela aby bol prítomný aj jej svedok a to jej
právny zástupca, ktorý sa však nevedel dostaviť a pani riaditeľka navyše povedala, že s ním nemá
čo komunikovať. Následne na to si písomne vypísala žiadosť o dovolenku, ktorú chcela predložiť pani
riaditeľke a to na ten deň, vrátane jarných prázdnin ktoré nasledovali. Pani riaditeľka nebola prítomná,
a preto žiadosť odovzdala zástupcovi. Odovzdala mu ju dvojmo, pričom jednu kópiu mal riaditeľke
odovzdať neskôr. Následne čakala, či sa vráti pani riaditeľka do zborovne, ale tá neprišla. Odpísala sa
preto v knihe dochádzok a odišla. Písomne žiadala o umožnenie nástupu do práce a vykonávania si
svojich pracovných povinností. Nakoľko nemohla a nemala možnosť odovzdať tieto žiadosti osobne,
tak následne obe žiadosti odoslala poštou o čom krátkou cestou predložila súdu originál aj s podacím
lístkom. Následne po jarných prázdninách dňa 02.03.2015 riadne nastúpila do práce, kedy jej pani
riaditeľka opäť predostrela zmenenú náplň práce s čím opätovne nesúhlasila, preto jej oznámila že môže
čerpať dovolenku, alebo sedieť len v zborovni. Opätovne písomne požiadala o poskytnutie dovolenky
na deň 02.03.2015 a zároveň písomne požiadala o umožnenie nástupu do práce. Dňa 02.03.2015
som doslovne opustila školu na príkaz riaditeľky školy. Dňa 03.03.2015 sa situácia zopakovala opäť
a 04.03.2015 čakala v riaditeľni, kde prišli zástupcovia odborovej organizácie s ktorými prerokovali
jej pracovnoprávny vzťah a ktorý jej navrhovali ukončiť pracovný pomer dohodou s tým, že jej bude
vyplatené aj odstupné. V tom čase doručila aj žiadosť o tom, že vie nastúpiť do práce. Urobila to aj
poštou, aj elektronicky - meilom, o čom predložila podací lístok a originál listu. Následne sa členovia
organizácie odobrali preč a po 10. min ju zavolali späť, kde jej oznámili v prítomnosti riaditeľky a zástupcu
okamžité skončenie pracovného pomeru. Na to predložila žiadosť, že vie a je schopná nastúpiť do
práce. Zároveň jej pani riaditeľka oznámila, že v prípade ak bude riešiť neplatnosť skočenia pracovného
pomeru súdnou cestou, alebo podá na ňu trestné oznámenie vytiahne na ňu rôzne veci. Behom jej PN
sa podľa oznámenia jej všeobecnej lekárky u nej informovala o jej zdravotnom stave, diagnóze a iných
súkromných informáciách, ktoré jej však lekárka neposkytla, keďže sa jedná o citlivé a súkromné údaje.
Krátkou cestou predložila originály všetkých žiadostí o čerpaní dovolenky a o umožnení nástupu do
práce, ktoré doručovala pani riaditeľke. Dovolenkový lístok o vypísaní dovolenky na jarné prázdniny a
dopis od pani riaditeľky, ktorým ju žiadala aby sa v čase vychádzok dostavila do miesta školy.
Na záver žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že vo veci bolo vykonané
podrobné dokazovanie, ktorým nebolo preukázané, že by žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu
závažným spôsobnom, ktorý odôvodňuje § 68 písm. b a teda okamžité skončenie pracovného pomeru.
Poukázala na jednotlivé dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru a to v 1. rade
nenahlásenie ukončenia PN v deň skončenia PN a deň 18.02, t.j. neoznámenie neprítomnosti jeden
pracovný deň dopredu, alebo do 7:30 hod., ráno kde poukázala na zjednocujúci názor a rozhodnutie
Najvyšieho súdu Slovenskej republiky, a to konanie 3CDo/81/2010, ktoré hovorí o neospravedlnenej
absencii zamestnanca a skutočnosti, kde nenastáva obvykle v dôsledku jednorázového alebo
opakovaného konania zamestnanca v niekedy kratšej, inokedy v dlhšej dobe, ak neprítomnosť v
práci nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neshopnosťou, čerpaním dovolenky, v súlade
so zákonníkom práce, udelením pracovného voľna, alebo zákonnou prekážkou v práci. Z výsledkov
dokazovania vyplýva, že žalobkyňa dňa 17.02. čerpala dovolenku, dňa 18.02 bola u lekára, čo si
žalovaná aj overila, teda je preukázané, že bola PN, v tom čase a teda prípadné neohlásenie týchto
skutočností, v deň stanovený žalovanou nie je závažným porušením pracovnej disciplíny. Jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia
pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností
a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob



a intenzita konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia v ktorej k porušeniu došlo v dôsledku
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. K
spôsobeniu škody zamestnankyňou, žalobkyňou nedošlo, pretože na jej mieste pôsobil iný učiteľ a
nedošlo ani k narušeniu vyučovacieho procesu. Zároveň doložili pracovné hodnotenie a dosahovanie
pracovných výsledkov žalobkyne. Porušenie pracovnej disciplíny musí byť v okamžitom skončení
pracovného pomeru tak špecifikované aby nemohlo byť zamenené s iným dôvodom, pričom v danom
prípade tomu tak nie je a to hlavne čo sa týka neuposlúchnutia pracovného príkazu nadriadeného zo dňa
20.02-02.03.2015, ktorý sa žalovaná snažila v priebehu konania aj modifikovať. Z výpovede svedkov
a vykonaných dôkazov vyplýva, že sa jednalo o odmietnutie prevziať a preštudovať listiny ktoré boli
na pojednávaniach špecifikované. Takýto príkaz nevyplýva ani z pracovnej zmluvy, ani pracovného
poriadku, netýka sa ani zmeny pracovného zaradenia žalobkyne, boli to verejne dostupné listiny, ktoré
si žalobkyňa mohla kedykoľvek preštudovať. Pričom je preukázané, že žalobkyňa chcela učiť, či už to
preukázala ústne alebo písomne. To že v dňoch 20.02 a 02.03.2015 opustila predčasne pracovisko a
žalovaná sama uviedla, že jej neumožnila učiť a poslala ju do zborovne, resp. mala čerpať dovolenku.
Rovnako vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu, že ústny pokyn nemožno považovať za nesplnenie
pracovných povinností žalobkyňou, lebo nemala písomne určenú pracovnú náplň, ani ústnym spôsobom
rámec špecifikovaných pracovných povinností, ktorý by ju odôvodňoval k štúdiu na príkaz riaditeľky
školy, ide o prekážku na strane zamestnávateľa, ktorý jej neumožnil učiť.
Čo sa týka označenia dôvodu, že žalobkyňa sa hrubo a neprístojne správala voči nadriadenému. Dôvod
v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je špecifikovaný, o aké správanie sa malo jednať a táto
skutočnosť nevyplynula ani z vykonaného dokazovania. Za najzávažnejší dôvod o ktorý opiera svoje
tvrdenia vyplýva z ust. § 74 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že okamžité skončenie pracovného
pomeru je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je okamžité
skončenie prac. pomeru neplatné. Po preštudovaní zápisnice z prerokovania pracovno-právnych
vzťahov vyplýva, že okamžité skončenie prac. pomeru, respektíve jeho návrh neboli prerokované.
Poukazuje na ustanovenie § 17 ods. 2 Zákonníka práce, a opiera sa o rozhodnutie Najvyššieho
súdu konania 1Cdo/72/2006 z ktorého cituje: účinky prerokovania medzi zamestnávateľom a odbormi,
ktoré sú splnené len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia prac. pomeru, alebo
priložený návrh výpovede pracovného pomeru obsahujú náležitosti výpovede, alebo okamžité skončenia
prac. pomeru, tzn. že dôvody musia byť vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, pretože tento nemožno dodatočne meniť. V zmysle ust. § 17 ods. 2 je prerokovanie návrhu
okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov hmotnoprávnym úkonom k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru, k čomu v danom prípade nedošlo, o čom svedčí aj v
rovnaký deň doručované tretie upozornenie porušenia prac. disciplíny z ktorého vyplýva, že žalobkyňa
bola upozornená na možnosť skončenia prac. pomeru výpoveďou, ak by sa dopustila opäť porušenia
prac. disciplíny. Z vykonaných výpovedí svedkov, teda z dokazovania vyplýva, že so zástupcami
zamestnancov boli prerokované len pracovnoprávne vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou. Má za to,
že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru sa jedná o neplatný právny úkon. V zmysle
uvedeného preto navrhuje žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovanú na úhradu
trov tohto konania, výška ktorých bude vyčíslená v zákonom stanovenej lehote.

Štatutárna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že na funkciu riaditeľky školy nastúpila k
01.01.2015 a žalobkyňu predtým nepoznala. V čase jej nástupu bola žalobkyňa dlhodobo PN a keďže
vyučovala slovenčinu na druhom stupni a deviatakov v tom čase čakal Monitor bolo potrebné zabezpečiť
učiteľa slovenčiny pre druhý stupeň. Preto uzavrela zmluvu s pánom Letanovským na dobu kým sa vráti
žalobkyňa z PN. Čo sa týka vyjadrení žalobkyne musí jej oponovať. Dňa 16.02.2015 jej oznámila, že
jej končí PN a zároveň žiadala o dovolenku na deň 17.02.2015 s čím aj súhlasila. Dňa 17.02.2015 jej
mala oznámiť, čo bude ďalej, avšak celý deň sa neozvala. Väčšinou jej zamestnanci nahlásia osobne,
vopred neprítomnosť, výnimočne aj telefonicky. Ale za jej pôsobenia sa nestalo, že by sa neospravedlnili
neskôr ako do 9:00 hod., t. j. v deň, kedy by neboli na pracovisku. Zamestnanci dovolenky oznamujú
vždy deň predtým. Pokiaľ sa niečo stane v konkrétny deň tak si berú PN. Dovolenku jej ešte nikto
neoznamoval telefonicky. Dňa 18.02.2015 ju čakali v riaditeľni ona, zástupca, členovia odborovej
organizácie. Žalobkyňa sa do práce nedostavila. Oznámila účtovníčke, že si berie PN na tento deň a aj
na druhý. Účtovníčka jej oznámila, že nie je kompetentná jednať v tejto veci. Nevedela presne povedať
skutočnosti ohľadom PN, ktoré jej žalobkyňa oznámila, že nie je potrebné aby prišla v ten deň do školy
a stačí ak ukončenie PN odovzdá nasledujúci deň, avšak účtovníčka nevedela ani o dovolenke s ktorou
súhlasila a už vôbec nie o ďalších dvoch dňoch. Ukončenie PN doniesla až 20.02.2015 kedy nastúpila
do práce. S dovolenkou 17.02.2015 súhlasila, ale žalobkyňa si nevypísala dovolenkový lístok, ktorý



bol v zborovni. Dňa 20.02 žalobkyňu čakala v zborovni s pánom zástupcom a zástupkyňou odborov.
Oznámila jej zmeny pracovnej náplne a predložila jej novú zmluvu s ktorou ju chcel oboznámiť. Je
pravda, že jej odobrala triednictvo pre deviaty ročník, pretože často bola PN a žiaci deviatej triedy
potrebujú stáleho učiteľa, ktorý nie je často na PN. Na pracovné zaradenie žalobkyne nemalo odobratie
triednictva žiadny vplyv. Zároveň pre ňu mala pripravený aj platový dekrét žalobkyňa však odmietla
prevziať všetky písomnosti a povedala, že si ich nebude ani čítať a bude komunikovať len so svojím
právnikom, pretože ona má svedkov. Neuposlúchnutie pracovného príkazu žalobkyňou spočívalo v tom,
že odmietla prevziať dokumenty. Na to jej oznámila aby počkala v zborovni aby sa rozhodla čo ďalej. Je
pravda, že medzičasom navštívila aj svojho právneho zástupcu s ktorým sa chcela poradiť. Medzitým
sa odpísala žalobkyňa z knihy dochádzok. Je pravda, že navštívila aj jej lekárku, ale len z dôvodu,
že predložila PN a to bez uvedenia času vyšetrenia. Čo sa týka vypísania dovolenky na deň 22.02 a
jarných prázdnin nepodpísala dovolenku, pretože predložila dovolenkový lístok bez uvedenia dátumu
a podpisu. Po jarných prázdninách dňa 02.03.2015 žalobkyňa nastúpila do práce kedy ju požiadala
aby si prečítala nový pracovný poriadok a náplň práce, čo opäť odmietla. Odmietla prevziať všetky
dokumenty, písomnosti a nekomunikovala s ňou. V ten deň opustila pracovisko bez toho aby sa odpísala
z dochádzky. Urobila to však dodatočne o čom ju informovala pani Mgr. Králiková a to ešte v ten deň.
Ona žalobkyni nikdy nenavrhla aby čerpala dovolenku v tieto dni vôbec s ňou totiž nekomunikovala.
Dňa 03.03.2015 nebola žalobkyňa v práci ako uvádza, čerpala PN, čo jej však v čase kedy už bola
v práci neoznámila. Popoludní to doručila poštou. Dňa 04.03.2015 žalobkyňa nastúpila do práce a
situácia sa opakovala. Pozvala preto všetkých zástupcov odborov aby vec s ňou prejednali, pretože
so ňou nekomunikovala. Nemohla ju poslať učiť, pretože ju vôbec nerešpektovala a nekomunikovala
so ňou. Následne sa rozhodla ju prepustiť. Prvé písomnosti, ktoré prevzala bolo v čase asi 09:45
hod., jednalo sa o tretie upozornenie a okamžité skončenie pracovného pomeru. V čase jej PN sa
chcela s ňou spojiť a informovať sa do kedy bude PN, nakoľko mala na starosti knižnicu a prebiehal v
tom čase projekt pre knižnicu. Boli oboznámení s tým, že vo februári sa robia štatistiky, ktoré keď sa
nevyhotovia hrozí pokuta škole a to v sume 5000,- Eur. Žalobkyňa nekomunikovala, nechcela sa spojiť
a vo veci pomôcť. Nemala kľúče od knižnice ani prístup k PC. Museli vymeniť zámok a navyše dve
učiteľky museli za žalobkyňu vypracovať knižnú štatistiku. Nastúpila ako nová na funkciu riaditeľky a
nikoho z kolektívu nepoznala, ani žalobkyňu. Nechcela nikoho prepúšťať, nemala na to v prvotnom
momente ani dôvod. Na záver žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že je úplne
protichodného názoru ako to prezentovala protistrana poukázala na to, že rozhodnutia Najvyššieho súdu
ktoré boli citované právnym zástupcom žalobkyne sú len konkrétne rozhodnutia v rôznych konaniach
pričom sa nejedná o zjednocujúce stanovisko príslušných kolégií, u nás neplatí Anglosaský typ práva ale
Kontinentálny typ práva, preto tieto rozhodnutia nie sú záväzné. Čo sa týka neospravedlnených absencií
žalobkyne má za to, že sa jedná o závažné pracovné porušenia v nadväznosti na Pracovný poriadok
ale aj Zákonník práce. Takýmto konaním u žalobkyne vzniká pre zamestnávateľa problém, ktorý treba
prekonať a to zabezpečením patričnej náhrady. Čo sa týka okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktoré nebolo prejednané zo strany zamestnávateľa, kde poukazuje na § 74 konkrétne na prvú, druhú
a poslednú vetu, z nich vyplýva, že k prerokovaniu došlo aj keď nie v ustanovených lehotách. Má za
to, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prejednané na úrovni odborov tak, ako to vyžaduje
Zákonník práce. Poukazuje na to, že v prípade ak protistrana poukazuje na nové skutkové podstatnosti,
až v záverečnej reči, na to nie je možné prihliadať a samotné konanie v tomto štádiu dospelo do
bodu, kde sa jedná o tvrdenia voči tvrdeniam. Dôkazné bremeno je na žalobkyni, ktorá ho neuniesla a
nepreukázala. Preukázala, čo sa týka pracovného hodnotenia predloženého žalobkyňou, kde sa jedná
o obdobia predchádzajúce rozhodujúcim skutočnostiam, teda o rok 2010-12-13 a absentovaného roku
2011 a nejedná sa o obdobia kedy sa dopustila závažného porušenia prac. disciplíny. Podotkla, že
podmienkou kladného rozhodnutia v určovacej žalobe je preukázanie naliehavého právneho záujmu,
ktorý žalobkyňa v konaní nepreukázala. Na základe uvedených skutočností navrhuje žalobný návrh v
celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatňuje trovy konania, ktoré v zákonnej lehote vyčísli. V prípade
ak by bol súd opačného názoru navrhuje trovy konania žalobkyni nepriznať, pretože si neuplatnila všetky
relevantné právne dôvody, pri prvom úkone ktorý žalobkyni patril.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkov P.. O. X., P.. Y. H., P.. G.
O., P.. Q. L., G.. P. F., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to okamžitým skončením pracovného
pomeru zo dňa 04.03.2015, pracovnou zmluvou zo dňa 01.07.2010, žiadosťami o poskytnutie čerpania
dovolenky zo dňa 20.02.2015, 02.03.2015 a podacími lístkami, oznámením o návšteve lekára zo
dňa 02.03.2015 a podacím lístkom, žiadosťami o umožnenie nástupu do práce zo dňa 02.03.2015 a
04.03.2015, 05.03.2015 a podacími lístkami, Zápisnicou o svojvoľnom opustení pracoviska žalobkyne
zo dňa 02.03.2015, Prehlásením zo dňa 01.10.2015, Zápisnicou o dodatočnom dopísaní do knihy



príchodov a odchodov zo dňa 04.03.2015, I. a II., III. Upozornením na porušenie pracovnej disciplíny
zo dňa 20.02.2015 a 02.03.2015, 04.03.2015, Pracovnou náplňou zamestnanca, poučením a platovým
dekrétom spolu so zoznamom učiteľov, ktorý písomnosti prevzali, výpisom z knihy dochádzok, mailovou
komunikáciou medzi žalobkyňou a H. I., dovolenkovým lístkom žalobkyne, Zápisnicou z prerokovania vo
veci pracovnoprávnych vzťahov zo dňa 04.03.2015, Žiadosťou o umožnenie štúdia popri zamestnaní
zo dňa 10.10.2011 a udeleným súhlasom, zo Zrušením menovania za triednu učiteľku IX. A zo
dňa 01.02.2015, s Pracovným poriadkom, s Písomným záznamom o hodnotení pedagogického
zamestnanca zo dňa 01.09.2013, 01.09.2010,01.09.2012 a zistil tento skutkový stav:
Dňa 01.07.2010 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi Základnou školou s materskou školou,
Berzehorská 154, Brzotín ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom. Podľa pracovnej
zmluvy žalobkyňa mala dohodnutý druh práce ako učiteľka základnej školy, s miestom výkonu práce
Základná škola s materskou školou Berzehorská 154, Brzotín. Platové zaradenie a plat zamestnanca
bol určený osobitným oznámením podľa platných predpisov. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu
neurčitú, bez skúšobnej doby.
Dňa 20.02.2015 a 02.03.2015 žalobkyňa písomne žiadala o poskytnutie čerpania dovolenky a to v
čase od 20.02.2015 do 27.02.2015 a 02.03.2015 a zároveň žiadala o podpísanie dovolenky na deň
17.02.2015, ktorú telefonicky nahlásila dňa 16.02.2015 spolu s informáciou o ukončení PN.
Dňa 02.03.2015 žalobkyňa písomne oznámila pani riaditeľke návštevu lekára dňa 03.03.2015.
Dňa 02.03.2015, 04.03.2015 a 05.03.2015 žalobkyňa písomne žiadala riaditeľku o umožnenie
nástupu do práce a prideľovania práce v zmysle pracovnej zmluvy, keďže ukončila PN ku dňu
16.02.2015. Upozornila, že neakceptovanie tejto žiadosti bude považovať ako prekážku v práci zo strany
zamestnávateľa.
Dňa 20.02.2015 žalobkyňa odmietla prevziať I. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom
sa uvádza, že žalobkyňa v dňoch 17.02., 18.02. a 19.02. 2015 porušila pracovnú disciplínu podľa
pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a nepedagogických
zamestnancov Základnej školy s materskou školou v Brzotíne a to 3. časť článok 14 bod 5r) a 5u), keď
si nevypísala dovolenkový lístok na deň 17.02.2015, dňa 18.02.2015 neinformovala zamestnávateľa o
neprítomnosti dňa 18.02.2015 a že 19.02. nepríde do práce a lekárske potvrdenie, ktoré priniesla bolo
bez doby trvania. Zároveň bola upozornená na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, v
prípade ak by sa znova dopustila porušenia pracovnej disciplíny.
Dňa 02.03.2015 žalobkyňa odmietla prevziať II. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, v ktorom
sa uvádza, že žalobkyňa dňa 20.02.2015 porušila pracovnú disciplínu podľa pracovného poriadku pre
pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a nepedagogických zamestnancov Základnej
školy s materskou školou v Brzotíne a to 3. časť článok 14 bod 5c) - neuposlúchnutie pracovného
príkazu nadriadeného, ktoré súvisí s pracovným zaradením zamestnanca, článok 15, bod 5h) - hrubé,
neprístojné správanie sa zamestnanca voči nadriadenému, a bod 5d) predčasný odchod z pracoviska,
neplnenie pracovných úloh. Zároveň bola upozornená na možnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, v prípade ak by sa znova dopustila porušenia pracovnej disciplíny.
Dňa 02.03.2015 bola spísaná Zápisnica o svojvoľnom opustení pracoviska žalobkyňou, z ktorej vyplýva
že žalobkyňa odmietla preštudovať kolektívnu zmluvu, nepodpísala nový platový dekrét, hmotnú
zodpovednosť a iné dokumenty. Povedala že nebude plniť žiadne riaditeľkou prikázané pokyny a
svojvoľne odišla z pracoviska. Po jej odchode P.. G. O. upozornila, že sa v knihe príchodov a odchodov
neodpísala. Zápisnica je podpísaná riaditeľkou školy, P.. Y. H., P.. G. O. Y. P.. O. X..
Dňa 04.03.2015 bola spísaná Zápisnica o dodatočnom dopísaní do knihy príchodov a odchodov
žalobkyňou, z ktorej vyplýva že žalobkyňa opätovne odmietla preštudovať kolektívnu zmluvu,
nepodpísala nový platový dekrét, hmotnú zodpovednosť a iné dokumenty. Povedala že nebude plniť
žiadne riaditeľkou prikázané pokyny. Bola spísaná zápisnica a jej správanie bolo prerokované s odbormi.
V ten deň jej riaditeľka za porušenie pracovnej disciplíny napísala okamžité skončenie pracovného
pomeru a to bol prvý dokument, ktorý podpísala. Pri odchode dopísala do knihy dochádzok ku dňu
02.03.2015, že pracovisko opustila na príkaz riaditeľky školy a do dňa 04.03.2015 dopísala okamžitá
výpoveď. Zápisnica je podpísaná riaditeľkou školy, P.. Y. H., P.. G. O. Y. P.. O. X..
Dňa 04.03.2015 bola spísaná Zápisnica z prerokovania vo veci pracovnoprávnych vzťahov medzi členmi
odborov a žalobkyňou, z ktorej vyplýva že jej predmetom bol rozhovor ohľadom pracovnoprávnych
vzťahov žalobkyne. Vedúca odborov jej navrhovala ukončenie pracovného pomeru dohodou, s ktorým
v konečnom dôsledku žalobkyňa nesúhlasila, nakoľko mala výhrady k porušeniam pracovnej disciplíny,
ktoré jej boli vytýkané. Uviedla, že v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru, toto bude riešiť
súdnou cestou a opätovne žiadala o umožnenie nástupu do práce. Zápisnica je podpísaná P.. Y. H., Q.
S., P.H. W. a žalobkyňou.



Z priložených dokumentov a to Pracovného poriadku, Pracovnej náplne zamestnanca, platového
dekrétu zo dňa 01.02.2015 a Poučenia vyplýva, že žalobkyňa tieto odmietla opakovane prevziať a to
20.02.2015, 02.03. 2015 a 04.03.2015.
Dňa 04.03.2015 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru datované dňom
04.03.2015, zo strany žalovanej podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu, že závažne
porušila pracovnú disciplínu tým, že ukončenie PN nedala vedieť riaditeľovi školy alebo jeho zástupcovi
v deň ukončenia PN a to osobne, písomne v žiadnom prípade nie telefonicky alebo inými komunikačnými
formami, dňa 18.02.2015 nedala vedieť neprítomnosť v práci riaditeľovi školy ani jeho zástupcovi jeden
pracovný deň dopade alebo v deň do 07:30 hod. Zavolala dňa 18.02 okolo 15:00 hod. a odkázala po
účtovníčke Monike Piatkovej, že do práce nepríde. Dňa 20.02. a dňa 02.03.2015 neuposlúchla pracovný
príkaz nadriadeného ktorý súvisel s jej pracovným zaradením, hrubo a neprístojne sa správala voči
nadriadenému. Dňa 20.02.2015 predčasne odišla z pracoviska a nesplnila si pracovné úlohy.
Dňa 02.03.2015 opustila svoje pracovisko bez súhlasu a vedomia svojho nadriadeného zamestnanca.
Platný pracovný poriadok účinný od 09.01.2015 považuje tento skutok za závažné porušenie pracovnej
disciplíny a preto ju nie je možné ďalej v pracovnom pomere zamestnávať a to ani počas výpovednej
doby. Vzhľadom na to sa pracovný pomer skončí doručením písomného vyhotovenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru z uvedených dôvodov bolo
prerokované s pracovníkmi OZPŠaV dňa 04.03.2015. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že túto
listinu prevzala osobne dňa 04.03.2015.
Svedok P.. O. X., zástupca riaditeľky Základnej školy s materskou školou v Brzotíne uviedol, že sa počas
svojej 32 ročnej praxe a dlhoročnej praxe učiteľa a riaditeľa s takýmto prístupom podriadeného voči
štatutárovi nestretol. Žalobkyňa od začiatku zaujala odmietavé stanovisko k predloženým materiálom
a dokumentom. Ich snaha bola dať celú vec na správnu mieru, avšak žalobkyňa neustále vyjadrovala
odmietavý postoj. Dňa 16.02.2015 oznámila žalobkyňa ukončenie PN a problém nastal 17.02.215 kedy
dovolenka nebola predložená a podpísaná. Rovnako 19.02.2015 boli sporné oznámenia PN. PN nebolo
riadne vyplnené lekárom. Dňa 22.02.2015 žiadala riaditeľka preštudovať od žalovanej dokumenty, čo
bol správny postup. Žalobkyňa odmietla prevziať dokumenty a odmietla ich aj preštudovať spočíva v tom
porušenie pracovnej disciplíny. Následne žalobkyňa sama opustila pracovisko svojvoľne bez odpísania
v knihe dochádzok. Toto skončenie pracovného pomeru bolo prejednávané aj odborovou organizáciou.
Predchádzali tomu rokovania so žalobkyňou o čom sú aj zápisnice a stanoviská. Jednalo sa o akýsi
zmier, ale prevládalo u nej odmietavé stanovisko žalobkyne. Keby bol on namieste riaditeľky školy konal
by rovnako. Prvé upozornenie bolo za dni 17,18,19.02.2015 a vie aj o druhom upozornení, pri oboch
bol prítomný o čom svedčí aj jeho podpis na týchto upozorneniach. On nastúpil ako zamestnanec na
ZŠ Brzotín až 28.05.2014 a podľa knihy dochádzok však vie, že podľa nej žalobkyňa nebola 33-krát na
pracovisku, a preto ju ani nepoznal. Bola vyťažená aj pracovne, lebo učila 25 hod. v týždni a mala na
starosti aj knižnicu. Nastal problém s evidenciou kníh v knižnici. V tom čase kontaktovali žalobkyňu aby
im pomohla. Najprv súhlasila, potom však odmietala a škole hrozila pre nespravenú štatistiku pokuta.
Čo sa týka III. upozornenia, bolo to 04.03.2015 a prevzala ho, bol vtedy osobne prítomný. Prišla asi o
7,20 hod. na to ju zavolala riaditeľka a odovzdala jej ho. Nevedel si už presne spomenúť, ako to presne
prebehlo. Potom asi nasledovalo odovzdanie okamžitého skončenia pracovného pomeru a nevedel
presne ako ten deň prebiehal.
Svedkyňa Mgr. Alica Repková, toho času predsedníčka odborového združenia na škole uviedla, že
teraz je už len učiteľka, pretože funkciu odovzdala. Bola prizvaná k jednaniu a prerokovaniu porušenia
pracovnej disciplíny žalobkyňou. V čase od 16-18.02.2015 čerpala dovolenku. Dňa 17.02.2015 jej volala
riaditeľka aby sa 18.02.2015 dostavila do školy pretože do práce nastúpi žalobkyňa a aby bola na
pracovisku v tom čase prítomná. Do 9:00 hod. čakali na žalobkyňu na pracovisku, tá neprichádzala tak
sa vrátila domov, nakoľko v tom čase čerpala dovolenku. So žalobkyňou sa stretla až dňa 22.02.2015,
keď nastúpila do práce. Dňa 02.03 nastúpili po jarných prázdninách do školy. Riaditeľka zavolala
žalobkyňu aby si prevzala jednotlivé písomnosti a dokumenty, tá však chcela ísť učiť. Žalobkyňa odmietla
písomnosti prevziať a nekomunikovala, tak ako v deň 22.02.2015. V tomto vidí odmietavý postoj a
porušenie pracovnej disciplíny. Následne odišla z riaditeľne do zborovne a až potom opustila pracovisko.
Či sa odpísala v knihe dochádzok si nevšimla, pretože v tom čase učila. Následne bola privolaná, kedy
riaditeľka s P.. O. spísali zápisnicu, kde bolo uvedené, že v knihe dochádzok boli dopísané slová a časy.
V tomto vidím odmietavý postoj a porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 04.03. 2015 ju pani riaditeľka
poprosila aby si sadla so žalobkyňou aj s ostatnými členmi odborov, preto ich zavolala a asi o 7:50
hod. kedy sa stretli v zborovni kde prejednávali pracovnoprávne vzťahy so žalobkyňou, na to sa rozišli a
spísali zápisnicu ktorá jej bola predložená. Mala pripomienky, ktoré sme jej predostreli. So zápisnicou



súhlasila a podpísala ju. Riaditeľka jej následne predložila okamžité skončenie pracovného pomeru. O
tom či sa jej doručovalo aj niečo iné nemá vedomosť.
Svedkyňa Mgr. Ivica Králiková, učiteľka Základnej školy s materskou školou v Brzotíne uviedla, že chodí
do školy ako prvá, a preto sa aj prvá zapisuje v knihe dochádzok. Z hlavy nevedela presne uviesť o ktorý
deň sa jednalo, ale jedno ráno si všimla, že žalobkyňa upravila dodatočne svoj odchod v knihe dochádzok
na čo upozornila riaditeľku. Jednalo sa o zápis zo dňa 02.03.2015. Nebola jej známa skutočnosť, že by
žalobkyňa opustila pracovisko na pokyn riaditeľky školy. Hodnotiť ju ako zamestnankyňu jej neprislúcha a
ako s kolegyňou spolu nemali problémy. Na poradách žalobkyňa mala často hlavné slovo na čo ju bývalý
riaditeľ často prerušil a povedal jej že stačí. Či je zápis zo dňa 02.03.2015 časovo správne zaznamenaný,
nevedela povedať, keďže pritom nesedí. Kedy zistila túto modifikáciu v knihe dochádzok, tiež nevedela
uviesť presne, či 03.03.2015, či až ďalší deň to bolo. Nevedela sa vyjadriť ani k tomu, prečo je potom
zápisnica o modifikovaní spísaná dňa 02.03.2015.
Svedkyňa P.. Q. L., učiteľka Základnej školy s materskou školou v Brzotíne uviedla, že nevie ako
špecifikovať vzťahy so žalobkyňou. Po výberovom konaní na základe ktorého sa uskutočnili voľby
riaditeľky bola PN. Odvtedy sa stretli len v zborovni a na pracovisku sa už odvtedy viac nestretli. Jedného
dňa ju žalobkyňa požiadala o prefotenie knihy dochádzok, čo odmietla s tým, že nebude porušovať
žiadne predpisy a že si môže ako zamestnankyňa požiadať o výpis dochádzky. Na to žalobkyňa
reagovala, že ju to mrzí a viac ju nekontaktovala.
Svedkyňa Ing. Monika Piatková, účtovníčka a mzdárka Základnej školy s materskou školou v Brzotíne
uviedla, že sa chce vyjadriť najmä k spomínaným telefonickým rozhovorom so žalobkyňou. Volala
jej 16.02.2015 kedy jej dala telefón pani riaditeľka s tým aby s ňou ona komunikovala. Žalobkyňa jej
oznámila skončenie PN a pýtala sa kedy má doniesť doklad o ukončení PN. Povedala jej, že stačí to až
v deň nástupu do práce. Nevedela, že 17.02.2016 bude čerpať dovolenku a 18.02.2015 bude čerpať PN.
Volala jej následne 18.02.2015, kedy sa nevedela nikomu dovolať a chcela aby povedala riaditeľke, že
dňa 18.02. a 19.02.2015 bude čerpať PN. Na to jej povedala, že riaditeľka sa na ňu hnevá a nech jej to
dá nejako vedieť. Telefónne číslo na riaditeľku je jej známe, ale žalobkyňa si ho nepýtala. Od roku 2013
bola žalobkyňa na mnohých školeniach, pričom veľakrát nemala ani cestovný príkaz vypísaný. Nebolo
to tak vždy, ale boli také prípady keď žalobkyňa odišla bez vyplneného príkazu cestovného. Čerpala
veľa voľna a to bez schválenia. Čerpala aj náhradné voľno na ktoré podľa jej výpočtov nemala nárok a
ani nebolo vykazované v nadčasoch, že by niektorý zamestnanec mohol čerpať pracovné voľno. Robil
to pán riaditeľ tento výkaz, ale nesedí to podľa jej výpočtov. Pred výberovým konaním na riaditeľku sa
jej pýtala na ktorej je strane. Vystresovala všetkých zamestnancov, tvrdila že budú zmeny a škola sa
zavrie, prepustia sa zamestnanci, keď vyhrá pani S.. Upozornila aj bývalého riaditeľa na žalobkynine
absencie a predložila mu jednotlivé doklady, žiadne opatrenia neurobil a všetky doklady riaditeľ roztrhal.
Neboli voči jej osobe vyvodené žiadne opatrenia a nekrátila sa jej ani mzde, nebolo jej nič prikázané.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V prípade návrhov na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru podľa ustanovení Zákonníka
práce sa ustanovenia citovaného § 80 písm. c/ O.s.p. neaplikujú, nakoľko naliehavý právny záujem
je daný už zo zákona. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva má naliehavý právny záujem, teda žalobkyňa nebola povinná preukazovať a súd sa
touto skutočnosťou ani nezaoberal.
Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej



žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Žalobkyňa sa domáhala podaným žalobným návrhom určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného jej žalovanou listom zo dňa 04.03.2015, ktorý jej bol doručený dňa
04.03.2015.
Návrh na začatie konania zo strany žalobkyne bol na tunajšom súde podaný dňa 27.04.2015 t.j. je
zrejmé, že bol podaný včas v lehote podľa § 77 Zákonníka práce.
V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01.07.2010 ako učiteľka základnej školy. Dňa 04.03.2015 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V okamžitom skončení pracovného
pomeru je uvedených 6 dôvodov závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne a to:
- 1. ukončenie PN, ktoré nedala vedieť riaditeľovi školy alebo jeho zástupcovi v deň skončenia PN a to
osobne, písomne, v žiadnom prípade nie telefonicky alebo inými komunikačnými formami,
- 2. dňa 18.02.2015 nedala vedieť neprítomnosť v práci riaditeľovi školy ani jeho zástupcovi jeden
pracovný deň dopredu alebo v deň do 7:30 hod.
- 3. nerešpektovanie príkazov nadriadeného, ktorý súvisel s jej pracovným zaradením dňa 20.02.2015
a 02.03.2015
- 4. hrubé a neprístojné správanie k nadriadenému
- 5. predčasný odchod z pracoviska a nesplnenie pracovných povinností uložených zamestnávateľom
dňa 20.02.2015.
- 6. opustenie pracoviska bez súhlasu a vedomia nadriadeného zamestnanca dňa 02.03.2015
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že žaloba žalobkyne je dôvodná. Predpokladom platného ukončenia pracovného pomeru okamžitým
skončením zo strany zamestnávateľa je splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok. Formálne
podmienky písomného skončenia, prerokovania a doručenia do vlastných rúk boli až na skutkové
odôvodnenie splnené. Súd má za to, že nesprávne označenie dátumu pracovnej zmluvy, nemá za
následok ani nezrozumiteľnosť ani neurčitosť tohto právneho úkonu a v konečnom ani neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, lebo z ostatného obsahu tohto právneho úkonu je jeho
význam nepochybný. Súd ďalej nie je oprávnený skúmať, akou formou a akým postupom odborový
orgán porušenie prejedná pred jeho oznámením zamestnávateľovi. Pre zamestnávateľa je podstatným,
že mu zástupca zamestnancov oznámi prerokovanie v zákonom stanovenej lehote, resp. že v tejto
lehote žiadosť nie je prerokovaná . Do uvedenej doby nemôže okamžité skončenie ako jednostranný
právny úkon platne doručiť zamestnancovi. Svojimi podpismi členky odborového orgánu deklarovali
zamestnávateľovi, že porušenie pracovných povinností žalobkyne a návrh žalovanej prerokovali.

Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni bolo urobené písomne, bola
dodržaná lehota podľa ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce a bolo doručené druhej strane
t.j. zamestnávateľovi. V okamžitom skončení pracovného pomeru však nie je vo všetkých bodoch
skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným. Žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzila jeho dôvod uvedením
právneho ustanovenia Zákonníka práce a uvedením, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru
v bodoch 3, 4 a čiastočne bod 5: nerešpektovanie príkazov nadriadených, ktorý súvisel s jej pracovným
zaradením dňa 20.02.2015 a 02.03.2015 a pre hrubé a neprístojné správanie k nadriadenému, a
nesplnenie pracovných povinností uložených zamestnávateľom dňa 20.02.2015. V liste neuviedla
konkrétne skutočnosti tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými skutkami. V okamžitom skončení
pracovného pomeru nie je uvedené aké konkrétne príkazy nadriadeného súvisiace s jej pracovným
zaradením žalobkyňa nerešpektovala, uvedením o aký príkaz sa jednalo a ktoré konkrétne pracovné
povinnosti si nesplnila a akým spôsobom sa hrubo a neprístojne správala voči nadriadenému. Tým,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli uvedené tieto skutočnosti, dôvod ukončenia
pracovného pomeru vo vyššie uvedených bodoch nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným.
Je pravdou, že skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je
potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu
vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom



prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže
smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou
výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe
nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/250/2007). V danom prípade
však nie je možné posúdiť prejav vôle žalovanej, obsiahnutý v citovaných bodoch v okamžitom skončení
pracovného pomeru zo dňa 04.03.2015 ani pri použití výkladu prejavu vôle.
Pri rozhodovaní nie je možné brať do úvahy skutočnosť, že žalovaná konkretizovala dôvody ukončenia
pracovného pomeru so žalobkyňou dodatočne, nie je možné prihliadnuť ani na skutočnosti preukázané
žalovanou v tomto konaní, ktoré vyplynuli z výsluchu vypočutých svedkov. Žalovaná dôvody skončenia
pracovného pomeru v okamžitom skončení pracovného pomeru v bodoch 3, 4 a čiastočne bod
5 dostatočným spôsobom nekonkretizovala tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
a táto neurčitosť právneho úkonu spôsobuje v tejto časti jeho neplatnosť. Okamžité skončenie
pracovného pomeru totiž nespĺňa formálne podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zamestnanca.
Nebola však splnená ani hmotnoprávna podmienka skončenia pracovného pomeru a to v ostatných
bodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 04.03.2015. Pre okamžité skončenie
pracovného pomeru so zamestnancom je nevyhnutné, aby tento porušil závažne pracovnú disciplínu.
Súd mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 16.02.2015 len telefonicky oznámila ukončenie PN, dňa
17.02.2015 čerpala so súhlasom riaditeľky školy dovolenku, ktorú však nemala vypísanú ani podpísanú
a dňa 18.02.2015 a 19.02.2015 nedala vedieť jeden pracovný deň dopredu, ani v deň do 07:30 hod
že navštívi lekára osobne riaditeľke školy. Túto skutočnosť oznámila v prvom prípade dňa 16.02.2015
telefonicky účtovníčke a v druhom prípade až 18.02.2015 v popoludňajších hodinách a následne
písomne- poštou. Dňa 20.02.2015 a 02.03.2015 predčasne opustila pracovisko, hoci v oboch prípadoch
písomne požiadala riaditeľku školy o čerpanie dovolenky, hoci tieto listiny boli vedeniu školy doručené
až následne.
Súd však ďalej konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru, kedy jednostranným právnym úkonom zamestnávateľa, ktorý smeruje
ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom nastáva okamihom doručenia jeho písomného
vyhotovenia tomuto zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný
pomer len výnimočne a to z dôvodov taxatívne uvedených v zákonníku práce. Takéto dôvody sú
ustanovené v Zákonníku práce v § 68 ods.1, kedy sa jedná o právoplatné odsúdenie pre úmyselný
trestný čin alebo porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
Súd konštatuje, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti
zamestnanca, avšak pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené
konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať takú intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom. Zákonník práce nevymedzuje čo je možné považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto je potrebné naplnenie takejto skutkovej podstaty
posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. V danom prípade je potrebné skúmať najmä intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom je preto potrebné
považovať také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú závažnejšie než ako sa vyžaduje pre skončenie
pracovného pomeru výpoveďou. Musí sa jednať o také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú spojené
so vznikom značnej škody, haváriou, požiarom, ťažkým alebo hromadným pracovným úrazom. Musí
sa jednať o tak vážne porušenia pracovnej disciplíny, ktoré vystupujú z okruhu závažných porušení
pracovnej disciplíny vyššou mierou zavinenia.
V danej súvislosti nemožno opomenúť to, že dôkazné bremeno na preukázanie, že na strane žalobkyne
došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, je práve na strane žalovanej. Tak ako už bolo
uvedené zákonník práce pojmy ako je závažné porušenie pracovnej disciplíny nevymedzuje a to aj
v súvislosti s možnosťou a rozsahu postihu zamestnanca a ani neustanovuje z akých hľadísk je
potrebné pri tomto posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu
za porušenie pracovnej disciplíny je teda intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie tejto
intenzity závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností,
ale aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo. Dôsledky porušenia pre zamestnávateľa či konanie
zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny
je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho
uváženia s ohľadom na okolnosti prípadu sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil,



či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru
rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie
je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká
prejednávanej veci podporne i platnú judikatúru. Ak má však súd k uvedenej úvahe dospieť, sú preň
podstatné okolnosti, na ktoré žalovaný ako zamestnávateľ musí poukázať, následne navrhnúť dôkazy
na ich preukázanie. Takéto okolnosti pri posudzovaní a určení miery porušenia pracovnej disciplíny
závažným spôsobom vyslovil aj Najvyšší súd SR v konaní pod sp. zn. 5Cdo/17/2011.
Súd za uvedeného skutkového právneho stavu teda konštatuje, že napriek tomu, že má za to, že
žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu tým spôsobom, že neoznámila ukončenie PN a ošetrenie u
lekára spôsobom, aký sa u zamestnávateľa bežne zaužíva a dňa 20.02.2015 a 02.03.2015 predčasne
opustila svoje pracovisko tak, ako to vyplynulo z dokazovania, súd musel zobrať do úvahy aj intenzitu
takéhoto porušenia vo vzťahu k následkom pre jej zamestnávateľa, ktoré však nie je možné hodnotiť
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd zároveň zohľadnil aj okolnosti, za ktorých k takémuto
porušeniu pracovných povinností došlo, kedy žalobkyňa reagovala v postate na vzniknutú situáciu v
zamestnaní, kedy mu zo strany jej zamestnávateľa nebolo umožnené vykonávať svoju prácu v súlade
s pracovnou zmluvou, bez prevzatia a preštudovania príslušných listín.
Pokiaľ žalobkyni teda bolo vytýkané porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu neoznámenia ukončenie
PN a ošetrenia u lekára spôsobom, aký sa u zamestnávateľa bežne zaužíva a dňa 20.02.2015 a
02.03.2015 predčasného a svojvoľného opustenia pracoviska, súd v danom prípade konštatuje, že
takéto porušenie pracovnej disciplíny vzhľadom na jeho intenzitu nemohlo založiť skutkovú podstatu
o závažnom porušení pracovnej disciplíny, a preto súd určil takéto skončenie pracovného pomeru za
neplatné. Takúto neplatnosť súd vyslovil po tom, čo porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne
nevykazovalo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, aby súd mohol konštatovať, že sa jedná
o závažné porušenie pracovnej disciplíny a bolo by potrebné skončiť pracovný pomer okamžitým
spôsobom so žalobkyňou, ako výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Za uvedeného skutkového a právneho stavu súd potom návrhu žalobkyne o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 04.03.2015 zo strany žalovanej vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal plnú náhradu
trov konania v sume 518,74 Eur titulom trov právneho zastúpenia podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
a), § 13a ods. 1, písm. a), c), d) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., v znení neskorších predpisov
(1 x prevzatie a príprava veci po 64,53 Eur + 1 x rež. paušál po 8,39 Eur, písomné podanie na súd zo
dňa 24.04.2015 po 64,53 Eur + 1 x rež. paušál po 8,39 Eur, účasť na pojednávaní dňa 29.03.2016, po
66,00 Eur + 1 x rež. paušál po 8,58 Eur, účasť na pojednávaní dňa 28.04.2016 ktoré trvalo viac ako dve
hodiny po 132,00 Eur + 2 x rež. paušál po 8,58 Eur, účasť na pojednávaní dňa 26.05.2016 po 66,- Eur +
1 x rež. paušál po 8,58 Eur, účasť na pojednávaní dňa 14.06.2016 po 66,- Eur + 1 x rež. paušál po 8,58
Eur, t.j. v sume 518,74 Eur, ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p. žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni
na účet právneho zástupcu žalobkyne.
Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 160 ods.
1O.s.p..
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1192 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu
trov konania poplatníkovi.
V konaní mala žalobkyňa plný úspech.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Z.z. je žalobkyňa oslobodená od súdnych poplatkov.
Súd preto zaviazal žalovanú k úhrade súdneho poplatku zo žaloby na určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50
Eur.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s.
p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.