Základná škola s materskou školou, Bohdanovce 209


Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14Cpr/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515210181
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7515210181.11

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnom spore žalobkyne: H..
D. R., nar. X.X.XXXX, bytom Y. F., X. XX, zast. JUDr. Milanom Sedlákom, advokátom Advokátskej
kancelárie Olej Sedlák Dudášová Garančovský a spol. so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19 proti
žalovanej: Základná škoda s materskou školou Bohdanovce 209, IČO: 35 561 301, zast. splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Melániou Kvietkovou, bytom v Košiciach, Buzulucká 15, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.4.2015 je neplatné.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 28.5.2015 sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo dňa 27.4.2015 a zároveň požadovala aj náhradu trov konania.

2. Uviedla, že pracovno-právny pomer so žalovanou bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2014
s dohodnutým nástupom do práce dňa 1.9.2014, pričom žalobkyňa vykonávala prácu ako učiteľka
základnej školy s miestom výkonu práce Základná škola s materskou školou v Bohdanovciach.
Žalovaná dňa 27.4.2015 skončila so žalobkyňou pracovný pomer v zmysle § 68 ods.1 písm. b/
Zákonníka práce okamžite z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dôvodom okamžitého
skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že žalobkyňa dňa 23.4.2014 na miesto učenia v triedach
rozoberala so žiakmi na vyučovaní osobné a pracovné problémy, ohovárala v triedach pred žiakmi počas
vyučovania p. učiteľku G. a citovo vydierala deti, aby išli za ňu bojovať k riaditeľovi. Ďalším dôvodom bola
skutočnosť, že dňa 21.4.2015 žalobkyňa opäť odišla predčasne z pracoviska, keď 6.vyučovaciu hodinu
ukončila 10 min. skôr, pričom takto urobila aj napriek tomu, že bola upozornená na skoršie odchody
z posledných hodín. Na porušenie pracovných povinností mala byť niekoľkokrát upozornená, čo je aj
písomne zaznamenané.

3. Žalobkyňa okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnávateľa
považovala za neplatné z niekoľkých dôvodov: Žalobkyňa popiera, že by dňa 23.4.2015 mala konaniami
uvedenými v preskúmavanom úkone porušiť pracovnú disciplínu závažným spôsobom, pred okamžitým
skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto
okamžitého skončenia, nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný a zistenie dôvodu potom spravidla
nie je možné bez vyjadrenia sa zamestnanca z dôvodu skončenia pracovného pomeru uplatňovaného
zamestnávateľom, skutok zo dňa 23.4.2015 nie je ničím preukázaný, nie je konkretizovaný, nie je tým
ani zistený, a to najmä v tom, že ako, kedy a v ktorej triede a na ktorej vyučovacej hodine, akým
prejavom (slovným vyjadrením) mala žalobkyňa verbálne rozoberať svoje osobné problémy a pred kým,



nie sú v úkone zistené a zachytené ani verbálne prejavy ohovárania, ktoré sa mali týkať učiteľky G. a
údajné citové vydieranie detí, pretože tento dôvod je výlučne subjektívny hodnotiaci úsudok žalovanej,
ďalším dôvodom má byť predčasný odchod z pracoviska skôr o 10 min. dňa 21.4.2015, pričom sama
žalovaná tento dôvod nehodnotí ako svojvoľný, resp. neospravedlnený, takže nemôže byť dôvodom
mimoriadneho spôsobu skončenia pracovného pomeru. Taktiež poukázala, že pracovný pomer bol
uzavretý na dobu určitú do 30.6.2015 a uplynutím tejto doby by sa skončil, a to aj bez okamžitého
skončenia pracovného pomeru, resp. výpovede. Ako ďalší závažný dôvod, o ktorý opiera svoje tvrdenia,
vyplýva z ust. § 74 Zákonníka práce, z ktorého vyplýva, že okamžité skončenia pracovného pomeru je
zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné.

4. Žalovaná ako konkrétny dôvod k okamžitému rozviazaniu pracovného pomeru so žalobkyňou uviedla,
že závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že dňa 23.4.2014 namiesto učenia v triedach rozoberala so
žiakmi na vyučovaní osobné a pracovné problémy, ohovárala v triedach pred žiakmi počas vyučovania
p. učiteľku G., že kvôli nej ju chce riaditeľ vyhodiť, citovo vydierala deti, aby išli za ňu bojovať k riaditeľovi.
Riešiť s deťmi v triedach takéto osobné problémy namiesto vyučovania je neprípustné, je to v zásadnom
rozpore s pracovnou zmluvou učiteľky a jej pracovnou náplňou. Poukázala na to, že žalobkyňa je platená
za to, aby kvalitne učila a nie, aby s deťmi riešila svoje pracovné a osobné problémy počas vyučovania.
Týmto závažne porušila aj pracovný poriadok čl. 14 ods. 5 písm. i/, pričom o pracovnom poriadku bola
poučená dňa 2.9.2014. Ďalej dňa 21.4.2015 opäť odišla predčasne z pracoviska, keď 6.vyučovaciu
hodinu ukončila 10 min. skôr. Takýto predčasný odchod z vyučovania je porušením pracovného poriadku
- čl. 14 ods.5 písm. d/. Urobila to tak napriek tomu, že už na skoršie odchody z posledných hodín
bola upozornená. Poukázala na to, že to nie je prvé porušenie pracovného poriadku žalobkyne aj jej
pracovných povinností. Na porušovanie pracovných povinností bola už niekoľkokrát upozornená, čo je
aj písomne zaznamenané.

5. Žalovaná žalobu žiadala v celom rozsahu zamietnuť, pretože došlo k naplneniu skutkov tak, ako
sú popísané v okamžitom skončení pracovného pomeru. Potvrdila, že žalobkyňa uzavrela pracovnú
zmluvu dňa 31.8.2014 na dobu určitú do 30.6.2015 s pracovným zaradením učiteľ základnej školy s
rozsahom úväzku 100 %. Podľa bodu 5 pracovnej zmluvy jej týždenný pracovný čas bol 37,5 hodín, z
toho 23 hodín priamej vyučovacej povinností týždenne, to znamená, že akýkoľvek predčasný odchod
učiteľa z priamej vyučovacej hodiny je nenaplnením jeho vyučovacej povinností a tým aj nedodržaním
stanoveného týždenného pracovného času. V pracovnej zmluve sa žalobkyňa zaviazala dodržiavať
povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy, z vnútorných predpisov zamestnávateľa,
ako aj všeobecne záväzných predpisov. K vnútorným predpisom zamestnávateľa patrí aj pracovný
poriadok, s ktorým bola žalobkyňa spolu s ďalšími zamestnancami oboznámená dňa 2.9.2014, čo
potvrdila svojím podpisom. V zmysle Pracovného poriadku školy platného od 1.1.2002, časť III. čl.
11 povinnosti zamestnancov, ods.1, písm. b/, zamestnanec je povinný byť na pracovisku na začiatku
pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.
V časti III. čl. 2 Pracovného poriadku - osobitné povinnosti pedagogických zamestnancov, ods. 1 písm.
c/ - pedagogickí zamestnanci plnia vyučovaciu činnosť a činnosť výchovnej práce v rozsahu vyučovacej
činnosti a výchovnej činnosti stanovenej nariadením Vlády SR č. 422/2009 Z.z., ktorým sa ustanovuje
rozsah priamej vyučovacej povinnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov a vykonávajú
ostatné činnosti súvisiace s pedagogickou prácou, ods. 5, písm. f/ - pedagogický zamestnanec je ďalej
povinný v zmysle § 5 ods.2 zák.č.317/2009 Z.z. pripravovať sa na výkon priamej výchovno-vzdelávacej
činnosti alebo na výkon odbornej činnosti, na požiadanie riaditeľa je učiteľ povinný predložiť písomné
prípravy na vyučovanie. V časti III. čl.14 pracovno-právne dôsledky porušenia pracovnej disciplíny,
ods.5, písm. d/, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje opakujúce sa oneskorené
príchody alebo predčasné odchody z pracoviska; ods.5 písm. h/, za závažné porušenie pracovnej
disciplíny sa považuje hrubé neprístojné správanie sa zamestnanca voči svojím nadriadeným, príp.
iným zamestnancom pri výkone činnosti, veľmi nevhodná a nemiestna komunikácia so žiakmi; ods.5
písm. i/, za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považujú urážky medzi zamestnancami, pokiaľ
prišlo pri nich k porušeniu zásad občianskeho spolunažívania, ohovárania, poškodzovanie dobrého
mena zamestnancov. Žalovaná ďalej poukázala, že aj napriek tomu, že so žalobkyňou bol uzavretý
pracovný pomer na dobu určitú, žalovaný bol nútený pristúpiť k okamžitému ukončeniu pracovného
pomeru, a to z dôvodu potreby udržania pracovnej disciplíny na pracovisku, nakoľko ak by k tomuto
kroku nepristúpil hrozilo, že k obdobnému porušeniu pracovnej disciplíny môže dôjsť aj zo strany
ostatných zamestnancov, ak by naďalej boli tolerované porušovania pracovnej disciplíny zo strany



žalobkyne. Predložila súdu zápis o nedostatkoch v plnení pracovných povinností zo strany žalobkyne
z novembra 2014, pričom už v uvedenom čase chcel žalovaný so žalobkyňou ukončiť pracovný pomer
v skúšobnej dobe, avšak žalobkyňa sľúbila, že všetky vytýkané nedostatky odstráni, preto s ňou nebol
ukončený pracovný pomer. K odstráneniu vytýkaných nedostatkov zo strany žalobkyne však nedošlo.
Spočiatku žalobkyňa požiadala o uvoľnenie z poslednej vyučovacej hodiny a samotný riaditeľ jej za
4 mesiace dal 10 krát súhlas. Neskôr tento súhlas jej odmietol dať na skorší odchod z vyučovacej
hodiny, a tak žalobkyňa začala odchádzať skôr svojvoľne. Na tento svojvoľný odchod upozornili riaditeľa
školy učitelia a v každom prípade išlo o skončenie vyučovacej hodiny o 8-10 min. skôr. Porušenie
pracovnej disciplíny dňa 21.4.2015 bolo predmetom upozornenia zo dňa 22.4.2015, kedy žalobkyňa bola
upozornená aj na porušenie pracovnej disciplíny - skoršie ukončenie poslednej vyučovacej hodiny dňa
10.2., 10.3. a 21.4.2015. Žalobkyňa zároveň bola upozornená aj na možnosť rozviazania pracovného
pomeru. Žalobkyňa odmietla podpísať písomné vyhotovenie. Žalobkyňa sa dňa 23.4.2015 dopustila
opakovaného porušenia pracovnej disciplíny tým, že namiesto vyučovania počas vyučovania v triedach
kde učila ohovárala pred žiakmi p. učiteľku G., že kvôli nej ju chce riaditeľ vyhodiť. Na základe uvedeného
konania žalobkyne asi 20-30 žiakov prišlo za riaditeľom školy a žiadali, aby žalobkyňu nevyhodil.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámením sa s pracovnou
zmluvou, okamžitým skončením pracovného pomeru, výmenným listom, ako aj ostatnými listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav veci:

7. Listom zo dňa 27.4.2015 žalovaná oznámila žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru podľa
§ 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce, v ktorom boli uvedené konkrétne skutkové dôvody okamžitého
skončenia pracovného pomeru.

8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobu podala z toho dôvodu, že nesúhlasí s okamžitým
skončením pracovného pomeru. Tvrdenia, ktoré sú uvedené v okamžitej výpovedi sa nezakladajú na
pravde. Ona bola dlhodobo práceneschopná a po nástupe do práce bolo cítiť napätie. To napätie sa
týkalo správania riaditeľa a zástupkyne. Neskôr sa dozvedela, že bol s ňou skončený pracovný pomer
z dôvodu, že jej miesto potrebovali pre učiteľku L. a v podstate ide o nejakú známosť cez starostku.
Poprela, že by odchádzala skôr z práce, pretože vždy a riadne to oznámila riaditeľovi a riaditeľ vedel, že
je študentkou doplňujúceho pedagogického štúdia, čo bolo podmienkou, aby mohla učiť ďalej, a preto
bolo potrebné niekedy odísť skôr, keďže mala skúšky. Uviedla, že sa vždy riadne a včas vypýtala, okrem
jedného spomínaného dátumu, kedy nešla za riaditeľom, ale za zástupkyňou E., jej to oznámila, teda
ona mala o tom vedomosť. Zástupkyňa ju aj uvoľnila. Taktiež poprela tvrdenia uvádzané vo výpovedi,
že rozoberala so žiakmi a vydierala detí na hodinách, pretože vždy na hodinách sa venovala učivu a
plnila si riadne svoje povinností. Ďalej uviedla, že ťažko je dokázať všetko čo sa na škole stalo a čo
riaditeľ voči nej učinil, ale dalo by sa to povedať, že to bola istá forma šikany. Keď nastúpila do práce tak
dostala upozornenie dňa 22.4.2015, ktoré odmietla podpísať, pretože sa nezakladá na pravde. Podľa
jej tvrdenia, riaditeľ si potom vyrobil ďalšie papiere a poskytol nejaký dokument inšpektorátu práce, o
ktorom nemala vedomosť, pričom kópiu tohto dokumentu jej poskytol inšpektorát práce. Vtedy prvýkrát
videla nejaké napomenutia, pričom podľa jej tvrdenia ide o falzifikát, pretože je tam dátum z novembra
2014, kde je uvedené, že odmietla ísť na lyžiarsky zájazd, pričom tento lyžiarsky zájazd sa konal až
vo februári 2015. V pondelok dňa 27.4.2015 dostala okamžitú výpoveď, pričom u žalovanej pracovala
od septembra 2014 do 27.4.2015. Poukázala na to, že jej neboli vytýkané nedostatky v práci, či už
ústne alebo písomne, práve naopak, žalovaná bola s ňou spokojná nadmieru. Niekoľkokrát mala zo
strany zamestnávateľa hospitáciu a bolo jej povedané, že sú spokojní. Taktiež má informáciu o tom,
že riaditeľ školy povedal na jednej akcií, že je s ňou veľmi spokojný a ju chválil. Potvrdila, že žiakom
uviedla, že ich už nebude učiť, ale nemala vedomosť o tom, že deti pôjdu za riaditeľom „orodovať“ za ňu.
Poprela, že by na hodine dňa 23.4.2015 s deťmi ohovárala učiteľku G. a že by prejednávala osobné a
pracovné problémy s deťmi a uviedla, že v ten deň sa necítila dobré. Taktiež poprela, že by dňa 21.4.2015
ukončila hodinu o 10 min. skôr a uviedla, že volala jej dcéra, pretože mala vážny akútny zdravotný
stav. Preto požiadala zástupkyňu školy, aby ju uvoľnila a zo školy odchádzala o 13.05 hod. a následne
utekala s dcérou k lekárovi. Mala aj priepustku od zamestnávateľa, ktorú jej potvrdila aj lekárka a túto
nasledujúci deň aj odovzdala riaditeľovi. Vyučovacia hodina trvala do 13.05 hod. a ona odišla o 3 min.
skôr, pretože počas prestávky si všetko pripravila, riadne so žiakmi prebrali učivo a svojím odchodom
neohrozila vyučovací chod. Potvrdila, že bola oboznámená so školským pracovným poriadkom. Ďalej
uviedla, že dňa 25.4.2015 vyšiel inzerát, že riaditeľ hľadá učiteľa angličtiny a keďže je registrovaná, táto
ponuka jej prišla na e-mail. Riaditeľ jej dal na výber, že ak odíde dobrovoľne, napíše jej veľmi dobré



hodnotenie, ale že ak neodíde, bude to pre ňu zlé. Potvrdila, že elektronicky oslovila žiakov školy, aby
v tomto konaní boli nápomocní, pričom počas pôsobenia na škole žiakov elektronicky neoslovovala, až
po ukončení jej činnosti na škole. Potvrdila, že takto oslovila vyše 40 žiakov.

9. Štatutárny zástupca žalovanej strany uviedol, že výpoveď žalobkyne sa nezakladá na pravde.
Potvrdil, že žalobkyňa bola prijatá 1.9.2014 ako nekvalifikovaná učiteľka, keďže nemala pedagogické
vzdelanie. Mali vedomosť, že ovláda anglický jazyk, a preto môže zastávať túto funkciu. Všemožne sa
jej snažili pomôcť, zástupkyňa E. jej robila uvádzaciu učiteľku, ale žalobkyňa sa od začiatku chovala tak,
akoby si mohla všetko dovoliť. Poprel tvrdenie žalobkyne, že nikdy nebola upozornená a poukázal na to,
že dňa 25.11.2014 bola prvýkrát písomne upozornená v jeho kancelárií za prítomnosti zástupkyne E. na
nedostatky. Jej záujmom bolo okamžite zo školy odísť, to znamená, po vyučovaní žiadne aktivity, žiadne
krúžky, len rýchlo zo školy preč. Škola ju chcela zapojiť do programu Comenius ako učiteľku anglického
jazyka, avšak žalobkyňa to odmietla. Keď mala mať štátnice z anglického jazyka v októbri, nechala sa
na jeden týždeň vypísať. Vždy mala veľký problém keď bolo treba ísť so žiakmi autobusom. Niekoľkokrát
ju zástupkyňa musela upozorniť, pretože nevyplnila dokumentáciu, neoznamovala kedy nastúpi do
zamestnania po ukončení práceneschopnosti, taktiež neskoro predložila začiatok práceneschopnosti a
išlo u nej o nevhodnú komunikáciu s niektorými zamestnancami, aj so žiakmi. Toto bolo prvé upozornenie
tesne pred ukončením skúšobnej doby, kedy žalovaná strana uvažovala, že s ňou v skúšobnej dobe
ukončí pracovný pomer. Žalobkyňa však uviedla, že všetko bude v poriadku, čo sa nestalo, pretože jej
skoré odchody z pracoviska pokračovali. Potvrdil, že je pravdou, že žalobkyňa spočiatku mala súhlas od
neho na skorší odchod z vyučovacej hodiny, bolo to asi 8-10 krát. Neskôr jej však odmietol udeliť súhlas
na skorší odchod a tak žalobkyňa začala odchádzať svojvoľne. Na to ho spočiatku upozornili niektorí
učitelia, ekonómka školy a neskôr on sám si ju všimol, aj osobne ju pristihol ako odišla dňa 10.2.2015,
kedy odchádzala 5 min. skôr a povedala mu, že veľmi sa ponáhľa. Dňa 21.4.2015 taktiež odišla svojvoľne
skôr, pričom pri tomto odchode ju pristihla zástupkyňa školy E. s tým, že žalobkyňa žiadnu priepustku na
skorší odchod nemala. Nasledovalo ďalšie upozornenie dňa 22.4.2015, kedy jej bol opätovne vytknutý
skorší odchod z pracoviska a bolo jej povedané, že ak sa to bude opakovať, môže dostať okamžitú
výpoveď. Dňa 23.4.2015 žalobkyňa túto situáciu rozoberala so žiakmi v triede a že mala problémy s
učiteľkou G., ktorá bola triednou učiteľkou jej dcéry. Uviedol, že prišlo za ním približne 20 žiakov a
mali aj transparent, aby nevyhadzovali žalobkyňu a on si to overil u 4 žiačok z rôznych tried a bolo mu
potvrdené, že žalobkyňa rozoberala s deťmi skutočnosť, že ju riaditeľ chce vyhodiť. Ďalej uviedol, že
toto bola posledná kvapka, a preto ráno dňa 27.4.2015 o 7.30 hod. zavolal žalobkyňu do kancelárie v
prítomnosti predsedníčky odborového zväzu a žalobkyni odovzdal okamžitú výpoveď. Poukázal na to,
že o pracovnom poriadku bola poučená. Dňa 2.9.2014 žalobkyňa, H. S., J. F. C. H. L. v jeho kancelárií,
tak ako sa to robí, poprel tvrdenie žalobkyne, že na jej miesto mali prijať p. L.. Poukázal na to, že v
dňoch 15.-19.4.2015 mali zahraničnú návštevu v rámci projektu Comenius z 5 štátov európskych, čiže
dôležité podujatie, kde vlastne najdôležitejším človekom bola učiteľka anglického jazyka. Žalobkyňa bola
práceneschopná, a preto škola požiadala p. L. ako učiteľku anglického jazyka na materskej dovolenke,
aby škole vypomohla. Uviedol, že inzerát uverejnený dňa 25.4.2015 je neskutočná lož, pretože p. L.
škola oslovila až potom, čo žalobkyňa dostala výpoveď. Rozhodne sa ohradil voči tvrdeniu žalobkyne,
že hodnotenie dostane dobré, keď odíde dobrovoľne a uviedol, že ho to uráža a je to niečo neuveriteľné.
Taktiež poprel, že by doklad o práceneschopnosti dcéry doručila jemu, že je to taktiež lož a ho to uráža.
Poukázal na to, že 24 rokov pôsobí ako riaditeľ školy a nikdy s nikým nerozviazal pracovný pomer
takýmto spôsobom, vždy sa snaží ľuďom pomôcť. K takémuto niečomu by sa nikdy neznížil. Uviedol,
že z Inšpektorátu práce prišli dvaja ľudia prešetriť celú záležitosť, ale poprel, že by on upozorňoval
Inšpektorát práce na túto situáciu, pričom si myslel, že bola to práve žalobkyňa, ktorá na to upozornila.
Inšpektorát práce záležitosť prešetril a zistil, že k žiadnemu porušeniu zo strany žalovanej nedošlo.
Poukázal na to, že za 8 mesiacov pôsobenia žalobkyne na škole bolo najhorších 8 mesiacov počas jeho
pôsobenia na škole. Ak by sa takáto situácia 100 krát opakovala, tak 100 krát nemá iné východisko, len
takýmto spôsobom ukončiť pracovný pomer, pretože je na to, aby bol poriadok a takéto chovanie nie
je v žiadnom prípade prípustné a zaťahovanie detí do problémov a rozoberať s nimi nevhodné témy je
neprípustné a keby to urobil učiteľ, tak by dostal okamžitú výpoveď. Poukázal na to, že žalobkyňa mala
uzavretý pracovný pomer do 30.6.2015 a pokiaľ by záležalo na ňom, tak by vydržal tie dva mesiace, ale
už na správanie žalobkyne reagoval aj kolektív a situácia bola neudržateľná. Poukázal na to, že všetci
si vydýchli, keď odišla žalobkyňa. Opätovne uviedol, že Pracovný poriadok prečítal kapitolu po kapitole,
pričom boli prítomní ďalší traja učitelia a on osobitne vždy upozorňuje na závažné porušenia pracovnej
disciplíny. Uviedol, že jeho povinnosťou je poučiť a pracovník podpíše poučenie o poučení Pracovného
poriadku. Opätovne zdôraznil, že je absolútne neprípustné, aby učiteľ rozoberal s 10-13 ročnými deťmi



svoje pracovné problémy a rôzne citové výlevy a plač pred žiakmi na túto tému. Toto riešila žalobkyňa
dňa 23.4.2015 na prvých troch hodinách. Je to závažné porušenie pracovnej disciplíny, je to nemorálne
a krajne nepedagogické. Uviedol, že on na týchto hodinách nebol, ale povedali mu to 4 žiačky, s ktorými
mal rozhovor. Poukázal na to, že konflikt medzi žalobkyňou a učiteľkou G. vznikol z toho dôvodu, že v
októbri 2014 prišla na školu dcéra žalobkyne, ktorá za dva roky vystriedala asi 4 školy a bola najväčšou
záškoláčkou ich školy a toto riešila učiteľka G. so žalobkyňou keď žiadala ospravedlnenia za dcéru
žalobkyne, a to bol veľký problém. Dcéra žalobkyne mala 77 neospravedlnených hodín, a to aj napriek
tomu, že dosť veľa hodín s prižmurením oka učiteľka G. jej ospravedlnila.

10. Vypočutá svedkyňa Y. R. uviedla, že o tom, že žalobkyňa dostala okamžitú výpoveď sa dozvedela od
svojich dcér, ktoré navštevujú školu žalovanej strany a že tú výpoveď žalobkyňa dostala z toho dôvodu,
že sa venovala na vyučovacej hodine súkromným veciam.

11. Vypočutá svedkyňa H.. B. E.- zástupkyňa riaditeľa žalovanej strany uviedla, že od roku 2009
vykonáva túto funkciu a žalobkyňa nastúpila na ich školu v septembri 2014. Poukázala na to, že neskôr
sa začali objavovať problémy so skoršími odchodmi u žalobkyne z pracoviska, ako aj problémy, že
ju chcela škola zapojiť do projektu Comenius, čo žalobkyňa odmietla. Potvrdila, že niekoľkokrát so
súhlasom riaditeľa žalobkyňa odišla skôr z pracoviska, ale že neskôr jej už riaditeľ odmietol dať súhlas
na skoršie odchádzanie. Ona sama niekoľkokrát videla odchádzať žalobkyňu pred zvonením a dňa
21.4.2015 sedela v zborovni a vtedy prišla žalobkyňa 5 min. pred skončením 6. hodiny a keď sa jej
opýtala, že prečo skončila skôr hodinu, či to oznámila riaditeľovi, žalobkyňa jej povedala, že nie, ale že
žiaci nebudú ukrátení a odišla svojvoľne. Taktiež uviedla, že má vedomosť o tom, že 23.4.2015 prišli
žiaci za riaditeľom, videla ich na chodbe, boli dosť citovo rozladení a túto situáciu s nimi riešil riaditeľ, ona
nebola prítomná, o čom žiaci hovorili riaditeľovi. Potvrdila, že prvýkrát žalobkyňa dostala upozornenie
počas skúšobnej doby a potom aj 22.4.2015.

12. Vypočutá svedkyňa H. Y. R. uviedla, že žalobkyňa je bývalou učiteľkou a že riaditeľ ju neprávom
vyhodil. Poprela, že by žalobkyňa ju citovo vydierala. Uviedla, že ju oslovila žalobkyňa, aby prišla
dosvedčiť a ona prišla preto svedčiť, lebo mala rada žalobkyňu na základnej škole a vďaka nej išla
študovať angličtinu. Uviedla, že žalobkyňa v ich triede neodchádzala skôr z vyučovacej hodiny. O tom,
že ju riaditeľ vyhodil sa dozvedeli od žalobkyne, pretože v ten deň s ňou mali hodinu a žalobkyňa
im uviedla, že ich už nebude učiť. Oni počuli o tom, že žalobkyňa mala konflikt s učiteľkou G.. Ďalej
uviedla, že dodnes je v kontakte so žalobkyňou a komunikujú ako jej ide angličtina. Uviedla, že taktiež
sa zúčastnila protestu, ktorý bol zorganizovaný preto, aby žalobkyňa nebola vyhodená zo školy. Tento
protest zorganizoval žiak z triedy žalobkyne, a to Tibor Kováč a bolo to aj na sociálnej sieti. Tento žiak
povedal, aby išli za riaditeľom, čo sa aj stalo, avšak riaditeľ im povedal, že s nimi túto situáciu rozoberať
nebude.

13. Vypočutá svedkyňa H. D. uviedla, že bola žiačkou Základnej školy v Bohdanovciach, kde ju
žalobkyňa učila anglický jazyk a táto ju oslovila, aby prišla svedčiť na súd a aby uviedla, ako prebiehala
vyučovacia hodina. Uviedla, že vyučovacia hodina so žalobkyňou prebiehala tak ako mala, žalobkyňa s
nimi rozprávala po anglicky a uviedla, že 7.vyučovaciu hodinu angličtinu nemali. Žalobkyňa ju oslovila
prostredníctvom internetu a neskôr telefonicky. Uviedla, že žalobkyňa počas vyučovacej hodiny neriešila
osobné problémy so žiakmi a neriešila ani to, že má nejaké zlé pracovné vzťahy s kolegyňami alebo
kolegami.

14. Vypočutá svedkyňa R. V. uviedla, že žalobkyňa bola jej učiteľkou anglického jazyka a aj ju oslovila
žalobkyňa, a to písomne aj telefonicky. Podľa nej žalobkyňa dostala neprávom výpoveď, pretože bola
jednou z dobrých učiteliek, ktoré učia anglický jazyk. Uviedla, že žalobkyňa im povedala na vyučovacej
hodine, že ich už nebude učiť a že odchádza. Žalobkyňa to celkom im nevysvetlila a neriešila s nimi
osobné problémy a rozprávali sa ďalej iba čo budú preberať a pod..

15. Vypočutá svedkyňa R. V. uviedla, že žalobkyňa bola jej učiteľkou a že ju taktiež žalobkyňa oslovila,
aby prišla svedčiť. Uviedla, že skutočnosť, že dostala žalobkyňa výpoveď im povedala ona sama
na hodine, že ich už viac učiť nebude, ale neuviedla dôvod. Podľa nej, žalobkyňa nikdy na hodine
nerozprávala osobné veci ani o kolegoch. Dokonca aj k dcére, ktorá bola žiačkou na tejto škole mala
profesionálny prístup. Podľa nej to bolo nespravodlivé, že žalobkyňa dostala výpoveď, pretože bola
jednou z najlepších učiteliek. Uviedla, že teraz je v kontakte so žalobkyňou, a to v písomnom.



16. Z písomného vyjadrenia H.. U. F. súd zistil, že u žalovanej začala pracovať v septembri 2014, tak
ako aj žalobkyňa. So žalobkyňou išlo obežný kolegiálny vzťah, nikdy sa súkromne nenavštevovali. Na
žalobkyňu si spomína ako na pedantnú, vzornú a cieľavedomú učiteľku a nemala žiadne vedomosti
o tom, že by boli nejaké problémy s dodržiavaním pracovnej disciplíny. Práve p. riaditeľom bola na
poradách chválená.

17. Vypočutá svedkyňa H.. B. D. uviedla, že 2 krát osobne videla žalobkyňu v zborovni keď prišla pred
13. hod., teda počas 6.vyučovacej hodiny, ktorá končí o 13.05 hod., pričom autobus odchádza po 13.00
hod. a žalobkyňa prišla do zborovne pred 13.00 hod. a odišla preč. Bolo to 2 krát a raz ju stretla na
chodbe taktiež pred 13.00 hod. keď odvádzala žiakov z tejto vyučovacej hodiny ešte pred zvonením.
Ďalej uviedla, že keď mala dozor počas veľkej prestávky, prišiel k nej jeden žiak, ktorý bol na hodine u
žalobkyne a pýtal sa jej, či kvôli nej žalobkyňa musí odísť zo školy. Uviedol, že takto mu to povedala
žalobkyňa. Toto sa stalo iba raz a ona sa so žalobkyňou o tom nerozprávala. Ona túto skutočnosť uviedla
riaditeľovi.

18. Svedkyňa A.. Y. B. uviedla, že so žalobkyňou učila u žalovanej v rokoch 2014-2015 a boli kolegyňami.
Uviedla, že sama videla žalobkyňu, že odchádzala skôr z vyučovacej hodiny, ktorá trvá do 13.05 a videla
žalobkyňu ísť smerom k zastávke ešte pred ukončením 6. vyučovacej hodiny. Pýtala sa kolegýň, či
žalobkyňa má súhlas na odchod zo školy, pretože počula, že viackrát sa stalo, že odišla skôr a bolo jej
povedané, že takýto súhlas nemala. Uviedla, že bola svedkom nepríjemnej hádky medzi žalobkyňou a
kolegyňou G., teraz D., a to kvôli neospravedlneným hodinám dcéry žalobkyne. Taktiež uviedla, že žiaci
sa jej pýtali, či je pravdou, že žalobkyňa musí odísť zo školy kvôli učiteľke G., pričom ona im vysvetlila
túto situáciu a taktiež uviedla, že potom čo žalobkyňa odišla z pracoviska, všetkým sa im uľavilo, pretože
situácia na pracovisku sa upokojila.

19. Svedkyňa H.. Y. L., učiteľka žalovanej uviedla, že bola svedkom, keď žalobkyňu stretla na zastávke
v čase keď prebiehala 6.vyučovacia hodina, kedy ešte žalobkyňa mala učiť. Autobus odchádzal 13.03
hod., takže o 13.00 hod. už vlastne ľudia musia byť na zastávke, pričom žalobkyňa tam už stála a
svedkyňa mala vedomosť o tom, že má ešte 6.vyučovaciu hodinu, teda do 13.05 hod.. Takto sa so
žalobkyňou stretla asi 2 krát, pričom žalobkyni nič nehovorila a taktiež nehovorila o tejto skutočnosti
ani riaditeľovi. Potvrdila taktiež, že aj jej sa žiaci pýtali, či je pravdou, že žalobkyňa dostala okamžitú
výpoveď a že učiteľka G., teraz Gregorová, na ňu narozprávala riaditeľovi nepravdy. Uviedla, že ona
túto situáciu s deťmi rozoberať nechcela.

20. Vypočutá svedkyňa E. V. uviedla, že žalobkyňa je jej bývalou kolegyňou a že stalo sa, že mala
6.vyučovaciu hodinu aj žalobkyňa, aj ona a ona išla na obed, pričom šiestaci, kde učila žalobkyňa, už
išli z obeda. Títo žiaci jej uviedli, že žalobkyňa ich pustila z vyučovacej hodiny skôr a že im uviedla, že
ich potom doučí. Ona sama žalobkyňu nevidela keď odchádzala skôr, túto skutočnosť jej povedali iba
žiaci. Ona to neoznamovala ani riaditeľovi ani zástupkyni. Potvrdila, že došlo k hádke medzi žalobkyňou
a kolegyňou G., teraz D., a to kvôli neospravedlneným hodinám dcéry žalobkyne. Taktiež uviedla, že
mala dozor a že stretla deti na chodbe, mali nejaké výkresy a že idú bojovať za žalobkyňu, lebo plakala
na hodine a rozprávala im o konflikte s riaditeľom, že ju chce vyhodiť. Uviedla, že keď žalobkyňa odišla,
bolo to príjemnejšie.

21. Vypočutý svedok H.. A. G. uviedol, že žalobkyňa bola bývalou kolegyňou a že si pamätá jeden
incident, ktorého bol svedkom a na 6.hodinu ešte pred zvonením prišla do zborovne žalobkyňa a začala
sa baliť. V tom prišla zástupkyňa a sa jej pýtala, že či opäť odchádza skôr, pričom žalobkyňa reagovala
tým spôsobom, že ona si to so žiakmi doberie. Na otázku zástupkyne, či vie o tomto odchode riaditeľ,
žalobkyňa opäť reagovala tým spôsobom, že žiaci nebudú o nič ukrátení. Uviedol tiež, že niekedy v apríli
2015 prišli žiaci s transparentmi a chceli urobiť petíciu v súvislosti so žalobkyňou.

22. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
porušil závažne pracovnú disciplínu.

23. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,



najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

24. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

25. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

26. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

27. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medzi iným musí byť písomné a doručené. Zamestnávateľ v ňom môže uplatniť
iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké
sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j., ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť.

28. Je potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v
subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od
vzniku dôvodu.

29. Súd dospel k záveru, že nárok bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote, nakoľko žalovaná sa
dozvedela o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dňa 23.4.2015 (nesprávne uvedené
23.4.2014, kde došlo k chybe v písaní, čo je zrejmé aj zo žalobného návrhu, keďže žalobkyňa uzavrela
pracovnú zmluvu dňa 31.8.2014 s nástupom do práce dňa 1.9.2014), resp. dňa 21.4.2015.

30. Z listu zo dňa 27.4.2015 súd zistil, že žalovaná so žalobkyňou okamžite skončila pracovný pomer a
ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla, že žalobkyňa závažne porušila pracovnú
disciplínu tým, že dňa 23.4.2014 namiesto učenia v triedach rozoberala so žiakmi na vyučovaní osobné
a pracovné problémy, ohovárala v triedach pred žiakmi počas vyučovania p. učiteľku G., že kvôli nej ju
chce riaditeľ vyhodiť, citovo vydierala deti, aby išli za ňu bojovať k riaditeľovi. Riešiť s deťmi v triedach
takéto osobné problémy namiesto vyučovania je neprípustné, je to v zásadnom rozpore s pracovnou
zmluvou učiteľky a pracovnou náplňou. Je platená za to, aby kvalitne učila a nie aby s deťmi rozoberala
svoje pracovné a osobné problémy počas vyučovania. Porušila tým závažne aj Pracovný poriadok čl.
14 ods. 5 písm. e/. Ďalej dňa 21.4.2015 opäť odišla predčasne z pracoviska, keď 6.vyučovaciu hodinu
ukončila 10 min. skôr. Takýto predčasný odchod z vyučovania je porušením Pracovného poriadku - čl. 14
ods. 5 písm. d/. Urobila to napriek tomu, že už na skoršie odchody z posledných hodín bola upozornená.
Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované so zástupcami odborovej organizácie v našej
škole p. predsedníčkou H. N. a H. F., bez uvedenia dátumu.

31. Žalobkyňa sa domáha podaným žalobným návrhom určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru daného jej žalovanou listom zo dňa 27.4.2015.



32. Žalobný návrh na začatie konania zo strany žalobkyne bol na tunajšom súde podaný dňa 28.5.2015,
t.j. je zrejmé, že bol podaný včas, v lehote podľa § 77 Zákonníka práce.

33. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 31.8.2014 ako učiteľka základnej školy, s nástupom do práce dňa 1.9.2014. Pracovný pomer bol
uzavretý na dobu určitú, do 30.6.2015.

34. V okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce sú uvedené
dva dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, a to 1. dňa 23.4.2014
namiesto učenia v triedach rozoberala so žiakmi na vyučovaní osobné a pracovné problémy, ohovárala v
triedach pred žiakmi počas vyučovania p. učiteľku G., že kvôli nej ju chce riaditeľ vyhodiť, citovo vydierala
deti, aby išli za ňu bojovať k riaditeľovi. Riešila s deťmi v triedach takéto osobné problémy namiesto
vyučovania, čím závažne porušila Pracovný poriadok, čl. 14 ods. 5, písm. i/, 2. dňa 21.4.2015 opäť odišla
predčasne z pracoviska, keď 6. vyučovaciu hodinu ukončila 10 min. skôr. Takýto predčasný odchod z
vyučovania je porušením Pracovného poriadku, čl. 14 ods. 5 písm. d/.

35. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané,
že žaloba žalobkyne je dôvodná. Predpokladom platného ukončenia pracovného pomeru okamžitým
skončením zo strany zamestnávateľa je splnenie formálnych a hmotno-právnych podmienok. Formálne
podmienky písomného skončenia, prerokovania a doručenia do vlastných rúk boli až na skutkové
odôvodnenie splnené. Súd ďalej nie je oprávnený skúmať akou formou a akým postupom odborový
orgán porušenie prejedná pred jeho oznámením zamestnávateľovi. Pre zamestnávateľa je podstatným,
že mu zástupca zamestnancov oznámi prerokovanie v zákonom stanovenej lehote, resp. že v tejto
lehote žiadosť nie je prerokovaná. Do uvedenej doby nemôže okamžité skončenie ako jednostranný
právny úkon platne doručiť zamestnancovi. Svojimi podpismi členky odborového orgánu deklarovali
zamestnávateľovi, že porušenie pracovných povinností žalobkyne a návrh žalovanej prerokovali.

36. Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni bolo urobené písomne,
bola dodržaná lehota podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce a bolo doručené druhej strane, t.j.
zamestnávateľovi. V okamžitom skončení pracovného pomeru však nie je vo všetkých bodoch skutkovo
vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným. Žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzila jeho dôvod uvedením právneho
ustanovenia Zákonníka práce s uvedením, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru, že dňa
23.4.2014 namiesto učenia v triedach rozoberala so žiakmi na vyučovaní osobné a pracovné problémy,
ohovárala v triedach pred žiakmi počas vyučovania p. učiteľku G., že kvôli nej ju chce riaditeľ vyhodiť
a citovo vydierala deti, aby išli za ňu bojovať k riaditeľovi. V liste neuviedla konkrétne skutočnosti tak,
aby ich nebolo možné zameniť s inými skutkami. Zo znenia sporného právneho úkonu nie sú zistiteľné
základné náležitosti: Konkrétne, aké osobné a pracovné problémy rozoberala, ako, kedy a v ktorej triede
a na ktorej vyučovacej hodine, akým prejavom, slovným vyjadrením mala tieto problémy rozoberať.
Rovnako neboli špecifikované, akým spôsobom ohovárala učiteľku G. a ako citovo vydierala deti, v čom
vlastne spočívalo závažné porušenie. Tento nedostatok je nekonvalidovateľný dodatočným výkladom
zamestnávateľa žalovanej, ktorý treba preukazovať až vykonaným dokazovaním. Skutkové vymedzenia
neboli špecifikované konkrétnym spôsobom, a preto vymedzenie týchto dôvodov zostalo len v rovine
domnienok a úvah.

37. Je pravdou, že skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je
potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu
vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom
prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže
smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou
výkladu prejavu vôle nie je možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal
alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 250/2007). V danom
prípade však nie je možné posúdiť prejav vôle žalovanej obsiahnutý v citovanom bode v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 27.4.2015 ani pri použití výkladu prejavu vôle.

38. Pri rozhodovaní nie je možné brať do úvahy skutočnosť, že žalovaná konkretizovala dôvody
ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou dodatočne, nie je možné prihliadnuť ani na skutočnosti



preukázané žalovanou v tomto konaní, ktoré vyplynuli z výsluchu vypočutých svedkov. Žalovaná
dôvody skončenia pracovného pomeru v okamžitom skončení pracovného pomeru v bode 1 a
čiastočne bod 2 dostatočným spôsobom nekonkretizovala tak, aby ich nebolo možné zameniť s
iným dôvodom a táto neurčitosť z právneho úkonu spôsobuje v tejto časti jeho neplatnosť. Okamžité
skončenie pracovného pomeru totiž nespĺňa formálne podmienky platnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zamestnanca. Nebola však splnená ani hmotno-právna podmienka skončenia
pracovného pomeru zo dňa 27.4.2015. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom
je nevyhnutné, aby tento porušil závažne pracovnú disciplínu.

39. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa oznámila žiakom, že odchádza a že ich už viac učiť
nebude. Dňa 21.4.2015 predčasne opustila pracovisko o 13.00 hod., teda pred ukončením 6.
vyučovacej hodiny, ktorá končí o 13.05 hod., o čom bola informovaná zástupkyňa školy, hoci bez jej
súhlasu. Súd však ďalej konštatuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru, kedy jednostranným právnym úkonom zamestnávateľa, ktorý smeruje
ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom nastáva okamihom doručenia jeho písomného
vyhotovenia tomuto zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný
pomer len výnimočne, a to z dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Takéto dôvody sú
ustanovené v Zákonníku práce v § 68 ods. 1, kedy sa jedná o právoplatné odsúdenie pre úmyselný
trestný čin alebo porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom.

40. Súd konštatuje, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti
zamestnanca, avšak pre okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené
konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti a musí dosahovať takú intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom. Zákonník práce nevymedzuje, čo je možné považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, preto je potrebné naplnenie takejto skutkovej podstaty
posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. V danom prípade je potrebné skúmať najmä intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny, ktorá je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za
porušenie pracovnej disciplíny. Za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom je preto potrebné
považovať také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú závažnejšie, než ako sa vyžaduje pre skončenie
pracovného pomeru výpoveďou. Musí sa jednať o také porušenia pracovnej disciplíny, ktoré sú spojené
so vznikom značnej škody, haváriou, požiarom, ťažkým alebo hromadným pracovným úrazom. Musí
sa jednať o tak vážne porušenia pracovnej disciplíny, ktoré vystupujú z okruhu závažných porušení
pracovnej disciplíny vyššou mierou zavinenia.

41. V danej súvislosti nemožno opomenúť to, že dôkazné bremeno na preukázanie, že na strane
žalobkyne došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny je práve na strane žalovanej. Tak ako už
bolo uvedené, Zákonník práce pojmy, ako je závažné porušenie pracovnej disciplíny nevymedzuje, a
to aj v súvislosti s možnosťou a rozsahu postihu zamestnanca a ani neustanovuje, z akých hľadísk je
potrebné pri tomto posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu
za porušenie pracovnej disciplíny je teda intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie tejto
intenzity závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ale
aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo. Dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca
spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia,
ktoré patrí k právnym normám s neurčitou hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia s
ohľadom na okolností prípadu sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či zamestnanec
sa dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký
stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný
žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci,
podporne i platnú judikatúru. Ak má však súd k uvedenej úvahe dospieť, sú preň podstatné okolností,
na ktoré žalovaný ako zamestnávateľ musí poukázať, následne navrhnúť dôkazy na ich preukázanie.
Takéto okolnosti pri posudzovaní a určení miery porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom
vyslovil aj Najvyšší súd SR v konaní pod sp.zn. 5Cdo 17/2011.

42. Súd za uvedeného skutkového právneho stavu teda konštatuje, že napriek tomu, že má za to,
že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu tým spôsobom, že predčasne opustila pracovisko, čo je
porušením Pracovného poriadku v čl. 14 ods.5 písm. d/, súd musel zobrať do úvahy aj intenzitu takého



porušenia vo vzťahu k následkom pre jej zamestnávateľa, ktoré však nie je možné hodnotiť ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny. Súd zároveň zohľadnil aj okolností, za ktorých k takémuto porušeniu
pracovných povinností došlo, kedy žalobkyňa reagovala v podstate na vzniknutú situáciu v zamestnaní,
kedy jej zo strany zamestnávateľa nebolo umožnené odísť z pracoviska skôr, pričom podľa tvrdenia
žalovanej pred uvedeným dňom (21.4.2015) jej to bolo umožnené v 8-10 prípadoch.

43. Pokiaľ žalobkyni teda bolo vytýkané porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu predčasného a
svojvoľného opustenia pracoviska dňa 21.4.2015, súd v danom prípade konštatuje, že takéto porušenie
pracovnej disciplíny vzhľadom na jeho intenzitu nemohlo založiť skutkovú podstatu o závažnom porušení
pracovnej disciplíny, a preto súd určil takéto skončenie pracovného pomeru za neplatné. Takúto
neplatnosť súd vyslovil potom, čo porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne nevykazovalo takú
intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, aby súd mohol konštatovať, že sa jedná o závažné porušenie
pracovnej disciplíny a bolo by potrebné skončiť pracovný pomer okamžitým spôsobom so žalobkyňou
ako výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Preto aj keď zo strany žalobkyne došlo k
vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, spôsob a intenzitu
porušenia pracovnej disciplíny a nepreukázané negatívne dôsledky pre žalovanú ako zamestnávateľa,
nebolo nevyhnutné, aby žalovaná s ňou skončila pracovný pomer okamžite výnimočným spôsobom
podľa § 68 ods.1 písm. b/ Zákonníka práce.

44. Za uvedeného skutkového a právneho stavu súd potom návrhu žalobkyne o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.4.2015 zo strany žalovanej vyhovej.

45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.