Stredná odborná škola obchodu a služieb Jána Bocatia, Bocatiova 1, Košice


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/203/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109216178
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7109216178.5

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne Z. E., narodenej XX. A. XXXX, bytom
C. X, E., zastúpenej JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, so sídlom Slovenskej jednoty 8, Košice,
proti žalovanému K. X. Š. A. C., C. X, E., IČO: 35 570 172, zastúpenému JUDr. Pavlom Šopákom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 11, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o trovách konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 29. apríla 2016 č.k. 37C/212/2009-191 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením zo dňa 29. apríla
2016 č.k. 37C/212/2009-191 priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 716,70 €, ktorú je
žalobkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Pavla Šopáka, advokáta, so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 11, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (správne malo
byť uznesenia - poznámka odvolacieho súdu).

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žalobou zo dňa 1. júla 2009 sa domáhala určenia, že
okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni dňa 8. júna 2009 je neplatné, a
navrhla uložiť žalovanému povinnosť platiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške vyčíslenej za obdobie od
24. júna 2009 až do vydania rozsudku.

3. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 24. apríla 2014 č.k. 37C/212/2009-155 žalobu zamietol.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 23. februára 2016 č.k.
6Co/526/2014-185 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
rozhodol o náhrade trov konania. O trovách konania rozhodol podľa prvej vety § 142 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorej účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s prvou vetou
§ 151 ods. 1 O.s.p..

4. Vzhľadom na to, že žalovaný mal plný úspech v konaní, súd mu priznal náhradu trov tohto konania v
sume 716,70 €. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd prvej inštancie zo súdnej praxe,
konkrétne z rozhodnutia najvyššieho súdu publikovaného pod R/28/1970, podľa ktorého pri konaní o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon
právnej služby je 1/13 výpočtového základu, keďže nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Pokiaľ ide o konanie o náhradu mzdy,
tarifnou hodnotu veci je celkový uplatnený nárok, pričom žalovaný si uplatňuje odmenu za 1 úkon právnej
služby vo výške 1/13 výpočtového základu.



5. V dôvodoch uznesenia súd prvej inštancie podrobne vyčíslil priznanú odmenu, ako aj náhradu
paušálnych výdavkov právneho zástupcu žalovaného JUDr. Pavla Šopáka.

6. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnuté
uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že žaloba žalobkyne
bola zamietnutá v celom rozsahu, a tak žalovaný mal plný úspech v konaní. Žalobkyňa má za to, že súd
pochybil, keď sa vôbec nezaoberal možnosťou aplikácie § 150 O.s.p., a neskúmal podmienky pre jeho
použitie. Od skončenia pracovného pomeru žalobkyňa je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Aj keď
súd zamietol (jej) žalobu o určenie, že je neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru, žalobkyňa
trvá na tom, že jej zavinenie porušenia pracovnej disciplíny spôsobom, ako to tvrdil žalovaný, nebolo
preukázané. Aj keď ako zamestnankyňa vo vedúcej pozícii bola povinná znášať túto zodpovednosť
(čo bolo aj dôvodom, pre ktorý podpísala dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 13. mája 2009) svojim
konaním žalobkyňa nespôsobila žiadnu škodu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané zavinenie
žalobkyne ku škode vo výške 4.660,50 €. Žalovaný pri skončení pracovného pomeru vychádzal len z
domnienok o zavinení žalobkyne. Okresný súd ako aj odvolací súd pri svojich záveroch sa opreli len
o podpísanú dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej mali zavinenie žalobkyne za preukázané. S
týmto postupom sa žalobkyňa nestotožňuje. Jediným previnením, ktorého sa žalobkyňa preukázateľne
dopustila bolo to, že jej účtovná evidencia bola neprehľadná. Vedenie účtovníctva ale nebolo zaradené
do jej pracovnej náplne. Žalobkyňa popierala, aby porušila svoje pracovné povinnosti iným spôsobom
a už vôbec nekonala v úmysle poškodiť žalovaného ako zamestnávateľa. Žalovaný nepreukázal, aby
mu žalobkyňa spôsobila škodu, ktorú sa zaviazala nahradiť, lebo v konaní vedenom na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 5T/64/2010 bola žalobkyňa (v trestnom konaní obžalovaná z prečinu sprenevery)
spod obžaloby oslobodená. Vzhľadom na uvedené okolnosti má žalobkyňa za to, že napriek zamietnutiu
žaloby v celom rozsahu s prihliadnutím na skutkové okolnosti prípadu sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O.s.p..

7. Pre úplnosť uviedla, že u žalobkyne nedošlo k úmyselnému zavineniu porušenia pracovnej disciplíny,
a aj napriek tomu, podľa názoru súdu bol pracovný pomer žalobkyne okamžite skončený z dôvodu,
lebo bola vo funkcii vedúcej školskej jedálne, a zodpovedala za hospodárenie s potravinami a stravnými
lístkami. S poukazom na tieto okolnosti nemožno od žalobkyne, ktorá sa v snahe domôcť ochrany svojich
práv obrátila na súd (v súlade s dobrými mravmi) požadovať, aby nahradila žalovanému vzniknuté trovy
konania.

8. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

11. Mimoriadne podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého
uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo doručené okresnému súdu dňa 18. mája 2016,
t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



15. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

16. Dôvodom pre takýto postup je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

17. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vychádzal teda zo zásady úspechu
v konaní a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni. Prihliadol
pritom na tú skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná.

18. Pre rozhodnutie o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci výsledok konania z
hľadiska, ktorá zo strán sporu bola v konaní úspešná a v akom rozsahu.

19. Ak súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietne, žalovaný má plný úspech vo veci, a o takýto
prípad išlo aj v prejednávanej veci.

20. Súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, a tak v prejednávanom spore žalovaný mal vo
veci plný úspech. Okolnosti, na ktoré poukazuje žalobkyňa v odvolaní, ako na dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, a to na okolnosti, pre ktoré so žalobkyňou bol
okamžite skončený pracovný pomer, boli predmetom rozsiahleho dokazovania na súde prvej inštancie,
ako aj v odvolacom konaní, a preto ich nemožno zohľadniť ako dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Nastala by tak situácia, že dôvody, ktoré viedli k
zamietnutiu žaloby, by súd zohľadňoval ako dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa výsledku
sporu, čo je neprípustné.

21. Žalobkyňa v odvolaní vo všeobecnosti poukázala na svoju situáciu, že je nezamestnanou a nemá
žiaden príjem. Odvolanie je teda odôvodnené iba všeobecným konštatovaním, a preto súd neskúmal
sociálnu, majetkovú a zdravotnú situáciu žalobkyne, čo by mohlo mať vplyv na uplatnenie § 150 ods. 1
O.s.p.. Preukázanie týchto pomerov bolo v záujme žalobkyne a za danej situácie tieto okolnosti zostali
iba v rovine nepreukázaného konštatovania a tvrdenia.

22. V zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu
patril, to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

23. Citované zákonné ustanovenie predstavuje z hľadiska náhrady trov konania výnimku zo zásady
zodpovednosti za výsledok, i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené
tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch
viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov
konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov
konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej
situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade
je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť
trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do
úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať i na postoj
účastníkov v konaní.



24. Z výkladu § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania môžu byť aj osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu. Ich existenciu
ale musí osvedčiť a preukázať tá strana sporu, ktorá sa domáha ich zohľadnenia pri rozhodovaní o
trovách konania. Inak tieto nemôžu byť vzaté na zreteľ.

25. Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. len s poukazom
na predmet konania nie je vecne správna (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2010 sp. zn.
5Cdo/67/2010).

26. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvej inštancie, odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, a tak
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, a
preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).