Stredná odborná škola železničná, Palackého 14, Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40Cpr/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216428
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7113216428.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: F.. M. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom Košice, O. X, právne zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom AK, Vojenská 14,
Košice, proti žalovanému: Stredná odborná škola železničná, Palackého 14, Košice, IČO: 35 570 563,
právne zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom AK, Pri jazdiarni 1, Košice, o náhradu mzdy
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 23.673,82 EUR do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 800,76 EUR
od 1.5.2012 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.6.2012 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.7.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.8.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.9.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.10.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.11.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.12.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.1.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 800,76 EUR od 1.2.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 847,26 EUR od 1.3.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 847,26 EUR od 1.4.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 847,26 EUR od 1.5.2013 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 415,32 EUR od 1.6.2013 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

IV. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% v konaní o určenie neplatnosti ukončenia
pracovného pomeru.

V. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 80% v konaní o náhradu mzdy.

VI. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 1.722 EUR na účet Okresného súdu
Košice I do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :



1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2010 domáhala, aby súd určil, že výpoveď z
pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni dňa 22.3.2010 je neplatná a domáhala sa náhrady mzdy.

2. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 7.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 19.3.2013, ktorý potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa určil, že výpoveď z pracovného pomeru
zo dňa 22.3.2010 daná žalovaným žalobkyni je neplatná a nárok žalobkyne v časti náhrady mzdy
vylučuje na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách konania. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 19.4.2013.

3. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 15.10.2015 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
27.854,80 EUR a 9% úrokom z omeškania zo sumy 1.054,45 EUR od 1.9.2010 do zaplatenia, od
1.10.2010 do zaplatenia, od 1.11.2010 do zaplatenia, od 1.12.2010 do zaplatenia, od 1.1.2011 do
zaplatenia, od 1.2.2011 do zaplatenia, od 1.3.2011 do zaplatenia, od 1.4.2011 do zaplatenia, zo sumy
1.058 EUR od 1.3.2011 do zaplatenia, od 1.4.2011 do zaplatenia, od 1.5.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok
z omeškania zo sumy 1.058 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia, od 1.7.2011 do zaplatenia, od 1.8.2011
do zaplatenia, od 1.9.2011 do zaplatenia, od 1.10.2011 do zaplatenia, od 1.11.2011 do zaplatenia, od
1.12.2011 do zaplatenia, od 1.1.2012 vo výške 9,25%, vo výške 9% od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy
1.131,50 EUR 9% úrok od 1.3.2012 do zaplatenia, od 1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 330,74 EUR
9% úrok z omeškania od 1.5.2012 do zaplatenia, od 1.6.2012 do zaplatenia, od 1.7.2012 do zaplatenia,
od 1.8.2012 do zaplatenia, od 1.9.2012 do zaplatenia, od 1.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75%
od 1.9.2012 do zaplatenia, od 1.10.2012 do zaplatenia, od 1.11.2012 do zaplatenia, od 1.12.2012 do
zaplatenia, od 1.1.2013 do zaplatenia, od 1.2.2013 do zaplatenia, od 1.3.2013 do zaplatenia, od 1.4.2013
do zaplatenia, od 1.5.2013 do zaplatenia a od 1.6.2013 do zaplatenia v lehote do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. V späťvzatej časti konanie zastavil. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.11.2016 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo
vyhovujúcom výroku, v ktorom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 15.357,30 EUR
a vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie náhrady mzdy za apríl 2010 vo výške 1.054,50 EUR.
V prevyšujúcej zamietajúcej časti, vo výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania, vo výroku o trovách
konania, o súdnom poplatku zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie a nové rozhodnutie
s tým, že zostal nezmenený rozsudok vo výroku o zastavení konania a vo vyhovujúcom výroku, ktorým
bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 12.497,50 EUR titulom náhrady mzdy za obdobie
od 6.5.2010 do 30.4.2011.

5. Predmetom konania po zrušení veci je náhrada mzdy za obdobie od 1.5.2010 do 5.5.2010, zvyšok
náhrady za obdobie od 1.3.2012 do 30.4.2013, pričom titulom neplatného skončenia pracovného pomeru
patrí náhrada len do 19.4.2013 a úroky z omeškania.

6. Na pojednávaní dňa 18.1.2018 žalobkyňa vyčíslila istinu na sumu 11.131,75 EUR (pozostávajúcu
z náhrady mzdy za obdobie od 1.5. do 5.5.2010 vo výške 170,05 EUR, z náhrady mzdy za obdobie
od 1.3.2012 do 19.4.2013 spolu 10.964,70 EUR, v tejto sume je zahrnutý aj apríl 2013 do 19.4.2013),
nekrátenú sumu náhrady mzdy za obdobie od 1.3.2012 do 31.12.2012 v sume 800,76 EUR mesačne,
za január až marec 2013 v sume 847,26 EUR mesačne, od 1.4. 2013 do 19.4.2013 v sume 415,32
EUR, spolu 10x 800,76 EUR + 3x 847,26 EUR + 415,32 EUR, žalobu v časti o náhradu mzdy za
obdobie od 20.4.2013 do 30.4.2013 t.j. v časti o zaplatenie 431,94 EUR zobrala späť, keďže žalovaný
zaplatil žalobkyni sumu 15.357,30 EUR dňa 12.1.2017 a sumu 12.497,50 EUR dňa 13.1.2017, žalobkyňa
kapitalizovala úrok z omeškania za mzdu od mesiaca 7/2010 do 4/2011 na sumu 5.712,42 EUR a
z úhrady sumy 15.357,30 EUR dňa 12.1.2017, ktorou bola uhradená náhrada mzdy od 1.5.2011 do
30.4.2013, kapitalizovala úrok z omeškania na sumu 6.826,65 EUR. Kapitalizované úroky z omeškania
tak spolu činia 12.539,07 EUR a istina 11.131,75 EUR, spolu 23.679,82 EUR. V prevyšujúcej časti vzala
žalobu späť.

7. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, súhlasil s čiastočným späťvzatím.

8. Súd vykonal dokazovanie prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany označenými stranami
sporu a zistil tento skutkový stav:



9. Z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 19.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2013, mal súd za nesporné, že
žalovaný ukončil so žalobkyňou neplatne pracovný pomer výpoveďou zo dňa 22.3.2010. Z rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 15.10.2015 mal súd za preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na
náhradu mzdy za obdobie od 6.5.2010 do 30.4.2011 v sume 12.497,50 EUR, táto suma predstavuje
priznanú náhradu mzdy za mesiac máj 2010 vo výške 884 EUR a za mesiace jún až december 2010
7x 1.054,50 EUR a za mesiac január až apríl 2011 4x 1.058 EUR. V zmysle rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 15.11.2016 mal súd za preukázané, že žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu
mzdy za obdobie od 1.5.2011 do 30.4.2013 vo výške od mája do decembra 2011 8x 1.058 EUR, za
január a február 2012 2x 1.131,50 EUR a od 1.3.2012 do 30.4.2013 14x 330,74 EUR. Z rozhodnutia
Krajského súdu v Košiciach mal súd za nesporné, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy za
obdobie od 1.5.2010 do 5.5.2010 vo výške priemerného zárobku žalobkyne za prvý štvrťrok 2010, pokiaľ
tento priemerný zárobok bude vyšší než z ktorého si nárok uplatnila žalobkyňa a súd je jej návrhom
viazaný, bude vychádzať zo sumy priemerného zárobku uplatneného žalobkyňou t.j. 1.054,50 EUR,
prípadne zo zhodného tvrdenia sporných strán ako to bolo pri rozhodovaní v súvislosti s nárokom za
obdobie od 6.5.2010 do budúcna, kedy žalovaným určený priemerný mesačný zárobok za prvý štvrťrok
2010 predstavoval 1.211 EUR, v druhom štvrťroku 2010 žalobkyňa nemala žiaden príjem, lebo prácu
nevykonávala, preto tento zárobok môže byť aj pravdepodobným zárobkom za druhý štvrťrok 2010 a
žalobkyňa túto sumu priemerného zárobku nenamietala, prečo sa domáhala priznania v nižšej výške
než bol ustálený jej priemerný mesačný zárobok. Ďalej nebolo sporné, že žalobkyňa má nárok na
náhradu mzdy titulom neplatného rozviazania pracovného pomeru iba do 19.4.2013, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok o určení neplatnosti výpovede. Priemerný zárobok žalobkyne vychádza zo
zhodne určeného tvrdenia sporných strán. Z predmetného rozhodnutia má súd ďalej za nesporné, že
za obdobie od 1.7.2010 do 30.6.2011 je potrebné priznať náhradu mzdy v plnej výške bez akejkoľvek
možnosti ju krátiť. Žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával dňa
6.5.2010, náhrada mzdy v súlade s ust. § 71 ods. 1 Zák. práce titulom neplatného skončenia pracovného
pomeru jej patrí až od 1.7.2010, keďže pracovný pomer mal skončiť dňom 30.6.2010 a za výpovednú
dobu jej patrí náhrada mzdy titulom prekážok na strane zamestnávateľa.

10. Ďalej mal súd za nesporné, že zníženie náhrady mzdy presahujúcej 12 mesiacov z dôvodu povinnosti
žalobkyne preukázať splnenie aktívneho hľadania si zamestnania ako aj správania žalobkyne tvrdené
žalovaným titulom porušenia pracovnej disciplíny, keďže nebolo sankcionované platným skončením
pracovného pomeru, je nedôvodné. Dôvodom na zníženie nemôže byť ani poberanie starobného
dôchodku žalobkyňou, ktoré nemožno hodnotiť ako zneužitie práva na náhradu mzdy vyplývajúceho z
ust. § 79 ods. 1 Zák. práce, ani ochota vykonávať ďalšiu prácu, keďže žalobkyňa v čase vyhlásenia
rozsudku trvala na tom, aby ju žalovaný ďalej zamestnával, prejavila záujem ďalej pracovať, čo jej
nebolo umožnené, bola jej vyplatená náhrada mzdy titulom prekážok a opätovne bola daná výpoveď.
Z predmetného rozsudku Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že žalobkyni za obdobie od 1.3.2012 do
19.4.2013 patrí plná náhrada mzdy.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a stranami sporu nerozporované, že priemerný
mesačný zárobok žalobkyne za rok 2010 činí 1.054,50 EUR, za rok 2011 činí 1.058 EUR, za rok
2012 činí 1.131,50 EUR, za rok 2013 činí 1.178 EUR, pričom vychádzal z priemerného mesačného
zárobku zástupkyne pre technicko-ekonomický úsek v zmysle vyčíslenia žalobkyne, keďže v listinných
dôkazoch predložených žalovaným sám žalovaný vypočítal priemerný mesačný zárobok vyšší ako si
uplatnila žalobkyňa. Pri výpočte priemerného zárobku súd ustálil priemerný mesačný zárobok žalobkyne
ako priemerný mesačný zárobok, na ktorý by mala nárok po ukončení v čase neplatne skončeného
pracovného pomeru, t.j. podľa posledného pracovného zaradenia žalobkyne predchádzajúceho výkonu
funkcie riaditeľky t.j. funkcie zástupkyne pre ekonomický úsek, ktorý v zmysle stupnice platových taríf
pedagogických zamestnancov a zvýšenia platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe vydané
ministrom školstva, vedy, výskumu a športu činil pre rok 2010 (započítaná prax 25 rokov, platová tarifa
639 EUR, zvýšenie platovej tarify 131 EUR, príplatok za riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 150
EUR), spolu 1.054,50 EUR, za rok 2011( započítaná prax 26 rokov, platová tarifa 639 EUR, zvýšenie
platovej tarify 134,50 EUR, príplatok za riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 140 EUR), funkčný plat
1.058 EUR, za rok 2012 (započítaná prax 27 rokov, platová tarifa 697 EUR, zvýšenie platovej tarify 150
EUR, príplatok za riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 140 EUR), funkčný plat 1.131,50 EUR, za rok
2014 (započítaná prax 28 rokov, platová tarifa 732 EUR, zvýšenie platovej tarify 161,50 EUR, príplatok
za riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 140 EUR), funkčný plat 1.178 EUR.



12. Zo zhodného tvrdenia strán sporu mal súd za preukázané, že žalovaný zaplatil žalobkyni 15.357,30
EUR dňa 12.1.2017, t.j. náhradu mzdy za obdobie od 1.5.2011 do 30.4.2013 a sumu 12.497,50 EUR
dňa 13.1.2017 náhradu mzdy od 6.5.2010 do 30.4.2011.

13. Žalobkyňa vyčíslila uplatnený nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.5.2010 do 5.5.2010 vo
výške rozdielu priemerného mesačného zárobku 1.054,50 EUR a súdom priznanej sumy 884 EUR, t.j.
170,05 EUR, náhradu mzdy za obdobie od 1.3.2012 do 19.4.2013 v nekrátenej výške ako rozdiel súdom
priznanej sumy a priemerného mesačného zárobku za obdobie od 1.3.2012 do 31.12.2012 - 800,76
EUR mesačne, za mesiac január až marec 2013 vo výške 847,26 EUR mesačne, za mesiac apríl 2013
od 1.4. do 19.4.2013 vo výške 415,32 EUR, spolu 10.964,70 EUR. Kapitalizované úroky z omeškania
zo zaplatenej sumy 13.1.2017 zo sumy 12.497,50 EUR, z náhrady mzdy splatnej od 1.9.2010 až po
mzdu splatnú 1.6.2011 vždy do 12.1.2017 t.j. do dňa predchádzajúcemu zaplateniu činili 5.712,42 EUR
a zo sumy zaplatenej 12.1.2017 - 15.357,30 EUR, žalobkyňa kapitalizovala úroky z omeškania vo výške
6.826,65 EUR, t.j. omeškanie od 1.7.2011 až po náhradu mzdy omeškanú 1.6.2013 vždy do 11.1.2017,
t.j. ku dňu predchádzajúcemu zaplatenia vo výške 6.826,65 EUR.

14. Žalovaný okrem svojho tvrdenia, že žaloba je nedôvodná v časti náhrady mzdy neoznačil a
nepredložil žiadne dôkazy, pričom, nerozporoval žalobkyňou vyčíslenú náhradu mzdy, za obdobie, ktoré
zostalo predmetom konania ani kapitalizovaný úrok z omeškania.

15. Podľa ust. § 252g ods. 1 zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony
urobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy
účinnej do 31. augusta 2011.

16. Podľa ust. § 79 ods. 1,2 zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení platnom ku dňu 22.3.2010 ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12
mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12
mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

17. Podľa ust. § 134 ods. 1,2 zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú
by zrejme dosiahol.

18. Podľa ust. §142 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce ak nemohol zamestnanec vykonávať
prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ
mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

19. Podľa ust. 142 ods. 3 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.8.2011 v zmysle prechodného
ustanovenia § 252g ods. 1 Zákonníka práce účinného od 1.9.2011(ďalej len Zákonník práce) ak nemohol
zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v ods. 1 a
2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.



20. V zmysle ust. § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový
zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov mal použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje
sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich
v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

21. Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

22. Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

23. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ust. § 10b/ nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom
2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.

25. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 30. júna 2010 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa ust. § 10c/ nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

27. Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Predmetom konania je náhrada mzdy za obdobie od 1.5. do 5.5.2010 vo výške 170,05 EUR, z
náhrady mzdy za obdobie od 1.3.2012 do 19.4.2013 spolu 10.964,70 EUR, v tejto sume je zahrnutý
aj apríl 2013 do 19.4.2013), nekrátenú sumu náhrady mzdy za obdobie od 1.3.2012 do 31.12.2012 v
sume 800,76 EUR mesačne, za január až marec 2013 v sume 847,26 EUR mesačne, od 1.4. 2013 do
19.4.2013 v sume 415,32 EUR, spolu 10x 800,76 EUR + 3x 847,26 EUR + 415,32 EUR.

29. Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že nárok na náhradu mzdy žalobkyne
vyčíslený na pojednávaní dňa 18.1.2018 je v celom rozsahu dôvodný.

30. Keďže súd mal za nesporné, že pracovný pomer žalobkyne bol ukončený neplatne, s poukazom na
právoplatné rozsudky Okresného súdu Košice I v spojení s citovanými rozsudkami Krajského súdu v
Košiciach, vznikol žalobkyni nárok na plnú náhradu mzdy v súlade s ust. § 79 ods. 2 Zák. práce.

31. Za obdobie od 1.5.2010 do 5.5.2010 patrí žalobkyni nárok na náhradu mzdy titulom náhrady mzdy
pre prekážky na strane zamestnávateľa v súlade s ust. § 142 ods. 3 Zák. práce, keďže výpoveď z
pracovného pomeru bola žalobkyni doručená dňa 22.3.2010, 3-mesačná výpovedná doba začala plynúť
1.4.2010 a uplynula 30.6.2010. Žalovaný žalobkyňu počas celej výpovednej doby nezamestnával, čo
nebolo v konaní sporné, za toto obdobie patrí žalobkyni náhrada mzdy podľa ust. § 142 ods. 3 Zák.
práce v znení účinnom do 31.8.2001. Výška náhrady mzdy za obdobie od 1.5.2010 do 5.5.2010 vyplýva
z právoplatných citovaných rozsudkov Okresného súdu Košice I v spojení s rozsudkami Krajského súdu
v Košiciach keďže za mesiac máj 2010 súd priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 884 EUR, t.j. od
6.5.2010.

32. Žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy od 1.5.2010, preto súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za
predmetné obdobie ako rozdiel priemerného zárobku žalobkyne za predmetné obdobie 1.054,50 EUR
a súdom priznanej sumy 884 EUR, čo činí 170,50 EUR.



33. Žalobkyni ďalej vznikol nárok na náhradu mzdy od 6.5.2010 do 30.4.2011 vo výške 12.497,50 EUR.
Rozsudok Okresného súdu Košice I nebol napadnutý odvolaním a v tejto časti nadobudol právoplatnosť
dňa 21.12.2016.

34. Žalobkyni bola priznaná náhrada mzdy od 1.5.2011 do 19.4.2013 v sume 15.357,30 EUR. S
poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v Košiciach v rozsudku zo dňa 15.11.2016,
žalobkyni patrí plná náhrada mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru aj od 1.3.2012 do
19.4.2013. Súd zistil pravdepodobný priemerný zárobok žalobkyne, ktorý za druhý štvrťrok 2010 činí v
zmysle zhodného tvrdenia sporových strán 1.054,50 EUR, za rok 2011 činí 1.058 EUR, za rok 2012 -
1.131,50 EUR.

35. Nárok na náhradu mzdy u žalobkyne za rok 2012 v plnom rozsahu činí 12x 1.131,50 EUR, t.j. 13.578
EUR, žalovaný zaplatil za predmetné obdobie 12x 330,74 EUR, čo činí 3.968,88 EUR, (13.578 - 3.968,88
EUR), rozdiel za rok 2012 činí 9.609,12 EUR.

36. Za rok 2013 nárok na náhradu mzdy činí od 1.1.2013 do 19.4.2013 3x 1.178 EUR = 3.534 EUR
- zaplatených 3x 330,74 EUR = 992,22 EUR rozdiel 2.541,78 EUR a alikvotná časť za apríl 2013 od
1.4.2013 do 19.4.2013 za 19 dní 1.178:30 x 19 = 746,06 EUR - zaplatené 330,74 EUR, t.j. nárok
žalobkyne za apríl 2013 činí 415,32 EUR.

37. Celkový nárok na náhradu mzdy od 1.5.2010 do 5.5.2010 - 170,50 EUR, náhrada mzdy od 1.3.2012
do 19.4.2013 - 9.609,12 EUR + 2.541,78 EUR + 415,30 = 12.566,22 EUR. Keďže žalobkyňa sa domáhala
zaplatenia náhrady mzdy vo výške 11.134,70 EUR a tento nárok je dôvodný, súd s poukazom na vyššie
uvedené zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni v súlade so žalobou doplatok náhrady mzdy za obdobie
od 1.5.2010 do 5.5.2010 - 170,50 EUR a doplatok náhrady mzdy za obdobie od 1.3.2012 do 19.4.2012
spolu 11.134,70 EUR, t.j. v uplatnenej výške.

38. Žalobkyňa si uplatnila okrem istiny aj príslušenstvo, úroky z omeškania od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola splatná mzda, úrok z omeškania si uplatnila zo mzdy za
obdobie od 1.7.2010 do 31.4.2013, t.j. úrok z omeškania z náhrady mzdy za mesiac júl 2010 si uplatnila
od 1.9.2010 a z každého nasledujúceho mesiaca odo dňa nasledujúceho po 1.9.2010 vždy k prvému
dňu v mesiaci.

39. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dochádza k omeškaniu s náhradou mzdy spravidla za ten ktorý mesiac, kedy nastala splatnosť,
keďže ide nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením, pričom povinný
účastník je povinný plniť riadne a včas.

40. Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že mzda bola platná k 11.dňu
nasledujúceho mesiaca, ku prvému dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola náhrada
mzdy splatná, došlo už k splatnosti mzdy za každý príslušný mesiac, preto súd zaviazal žalovaného
zaplatiť úrok z omeškania zo sumy priznanej ako náhrady mzdy vždy od prvého dňa nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola splatná, v súlade so žalobou a to zo sumy, ktorá bola za príslušný mesiac
priznaná.

41. Nárok na úrok z omeškania je preto dôvodný, ako bol vyplatený zo sumy 1.054,45 EUR od 1.9.2010
do 12.1.2017, od 1.10.2010 do 12.1.2017, od 1.11.2010 do 12.1.2017, od 1.12.2010 do 12.1.2017,
od 1.1.2011 do 12.1.2017, od 1.2.2011 do 12.1.2017 zo sumy 1.058 EUR od 1.3.2011 do 12.1.2017,
od 1.4.2011 do 12.1.2017, od 1.5.2011 do 12.1.2017, od 1.6.2011 do 12.1.2017, t.j. z oneskorenej
úhrady náhrady mzdy od mesiaca júl 2010 do apríla 2011, zo sumy zaplatenej 13.7.2017 vo výške
12.497,50 EUR. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky navýšenej o 8 percentuálnych bodov v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 účinnom k
prvému dňu omeškania s poukazom na § 10c/ nar. vlády SR č. 87/1995 10b/ a 10c/. Výška úrokovej
sadzby zo sumy splatnej od 1.7.2010 činila 9%, od 13.4.2011 - 9,25%, od 13.7.2011 - 9,5%, od
9.11.2011 - 9,25%, od 14.12.2011 - 9%, od 11.7.2012 - 8,75%. Kapitalizovaný úrok za predmetné
obdobie činí 5.712,42 EUR a nebol stranami sporu rozporovaný.



42. Žalobkyňa kapitalizovala úrok z omeškania zo zaplatenej náhrady mzdy vo výške 15.357,30 EUR
dňa 12.1.2017 a to zo sumy 1.058 EUR od 1.7.2011 do 11.1.2017, od 1.8.2011 do 11.1.2017, od 1.9.2011
do 11.1.2017, od 1.10.2011 do 11.1.2017, od 1.11.2011 do 11.1.2017, od 1.12.2011 do 11.1.2017, od
1.1.2012 do 11.1.2017, od 1.2.2012 do 11.1.2017, z náhrady mzdy za rok 2012 zo sumy 1.131,50 EUR
od 1.3.2012 do 11.1.2017, od 1.4.2012 do 11.1.2017, zo sumy 330,74 EUR od 1.5.2012 do 11.1.2017, od
1.6.2012 do 11.1.2017, od 1.7.2012 do 11.1.2017, od 1.8.2012 do 11.1.2017, od 1.9.2012 do 11.1.2017,
od 1.10.2012 do 11.1.2017, od 1.11.2012 do 11.1.2017, od 1.12.2012 do 11.1.2017, od 1.1.2013 do
11.1.2017, od 1.2.2013 do 11.1.2017, od 1.3.2013 do 11.1.2017, od 1.4.2013 do 11.1.2017, od 1.5.2013
do 11.1.2017, od 1.6.2013 do 11.1.2017.

43. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby v súlade s § 3 nar. vlády SR č.
87/1995 vo výške 8 percentuálnych bodov vyšších ako základná sadzba Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a to s poukazom na ust. § 10c/, keďže
záväzkový vzťah právo na náhradu mzdy vznikol pred 1.2.2013. Takto kapitalizovaný úrok z omeškania
činí 6.826,65 EUR a nebol stranami sporu rozporovaný.

44. Žalobkyňa má nárok na nekapitalizovaný úrok z omeškania z istiny, ktorá bola súdom priznaná
a to istina 11.134,70 EUR z náhrady mzdy priznanej týmto rozsudkom od 1.3.2012 do 19.4.2013 vo
výške poníženej o zaplatenú sumu t.j. z náhrady mzdy za rok 2012 od 1.3.2012 poníženú o zaplatenú
sumu, z ktorej bol priznaný kapitalizovaný úrok, t.j. zo sumy 800,76 EUR od 1.5.2012 do zaplatenia, od
1.6.2012 do zaplatenia, od 1.7.2012 do zaplatenia, od 1.8.2012 do zaplatenia, od 1.9.2012 do zaplatenia,
od 1.10.2012 do zaplatenia, od 1.11.2012 do zaplatenia, od 1.12.2012 do zaplatenia, od 1.1.2013 do
zaplatenia, od 1.2.2013 do zaplatenia a z náhrady mzdy za rok 2013 vo výške 847,26 EUR, rozdiel
priznanej sumy a zaplatenej od 1.3.2013 do zaplatenia, od 1.4.2013 do zaplatenia, od 1.5.2013 do
zaplatenia, od 1.6.2013 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby
stanovenej Európskou centrálnou bankou navýšenou o 8 percentuálnych bodov s poukazom na ust. §
3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. a ust. § 10c/ cit. nariadenia, keďže záväzkový vzťah - nárok na náhradu
mzdy vznikol do 31.1.2013.

45. Kapitalizovaný úrok z omeškania z náhrady mzdy zaplatenej vo výške 15.357,30 EUR dňa 12.1.2017
činí 6.826,65 EUR, zo sumy zaplatenej 12.1.2017 činí 5.712,42 EUR.

46. S poukazom na zistený skutkový stav v súlade s cit. zák. ust. súd zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni istinu 23.673,82 EUR, t.j. náhrada mzdy vo výške 11.134,70 EUR vo výške uplatnenej
žalobkyňou a kapitalizované úroky z omeškania vo výške 12.539,07 EUR.

47. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal v prevyšujúcej časti žalobu späť, súd v späťvzatej časti za súhlasu
žalovaného podľa ust. § 144 ods. 1, ust. § 146 ods. 1 CSP za súhlasu žalovaného zastavil.

48. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

50. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. O trovách konania súd rozhodol samostatne čo do nároku na neplatnosť skončenia pracovného
pomeru a nároku na náhradu mzdy.

53. Žalobkyňa mala v konaní o nároku na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru plný
úspech, preto súd priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.



54. Pokiaľ ide o nárok na náhradu mzdy, žalobkyňa mala úspech v rozsahu 90%, pomer úspechu
žalobkyne 38.901,50 EUR a jej neúspechu 4.047,50 EUR a zavineného späťvzatého nároku, preto súd
priznal žalobkyni v súlade s citovaným zákonným ustanovením právo na náhradu konania v rozsahu
80%.

55. O výške trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

56. Súd v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis
z registra trestov zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech zaplatiť súdny poplatok za návrh
vo výške 1722,- EUR (- položka 1b) sadzobníka cit. zák., 99,50 EUR za návrh o určenie neplatnosti
a položka 1a) sadzobníka cit. zák. za návrh na náhradu mzdy - 1623,- EUR, keďže žalobkyňa bola
oslobodená od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak



povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38
exekučného poriadku.