Stredná odborná škola železničná, Palackého 14, Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/178/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110213919
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110213919.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: Ing. Y. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom O., T. X, právne zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom AK, Vojenská 14, Košice,
proti žalovanému: Stredná odborná škola železničná, Palackého 14, Košice, IČO: 35 570 563, právne
zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom AK, Pri jazdiarni 1, Košice, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.3.2010 daná žalovaným žalobkyni, je neplatná.

Nárok žalobkyne v časti náhrady mzdy v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté
aj o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 26.5.2010 domáhala, aby súd určil, že výpoveď z
pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni dňa 22.3.2010 je neplatná a žalovaný je povinný
poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy od 6.5.2010 do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný doručil žalobkyni dňa 22.3.2010
výpoveď z pracovného pomeru. Žalobkyňa vykonávala funkciu riaditeľky od 1.1.2006, bola menovaná
na 4 roky do 31.12.2009, pričom v zmysle zákona č. 596/2003 je funkčné obdobie riaditeľa 5 ročné,
teda funkcia mala zaniknúť až 31.12.2010. Po uplynutí 4 rokov vyhlásil Krajský školský úrad v Košiciach
výberové konanie a 1.3.2010 bol menovaný nový riaditeľ, ktorý dňa 22.3.2010 ponúkol žalobkyni
polovičný úväzok radovej referentky s čím žalobkyňa nesúhlasila a následne bola žalobkyni predložená
výpoveď, ktorú žalobkyňa považuje za neplatnú, keďže dôvodom malo byť ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák.
práce, pričom u žalovaného k žiadnej organizačnej zmene nedošlo, dôvod výpovede nebol skutkovo
vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Žalovaný neponúkol žalobkyni inú
vhodnú prácu zodpovedajúcu kvalifikácii, žalovaný má za to, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo
dohodou v dôsledku čoho je výpoveď neurčitá a preto je neplatná.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou
podľa ust. § 60 Zák. práce, keďže žalobkyňa na listine, ktorá je označená ako výpoveď z pracovného
pomeru, vlastnoručne podpísala, že súhlasí s ukončením pracovného pomeru k 1.4.2010, pričom ak
by išlo o výpoveď došlo by k jednostrannému právnemu úkonu bez ohľadu na vôľu druhého účastníka,
pričom v danom prípade došlo k zhodnému prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa o ukončení
pracovného pomeru ku dňu 1.4.2010.

Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 30.7.1996, dohodou o zmene obsahu pracovnej
zmluvy zo dňa 16.12.2004, zmluvou o zmene zriaďovateľa SOUŽ Košice, rozhodnutím o vydaní



zriaďovacej listiny, poverením zo dňa 30.12.2005, menovacím dekrétom zo dňa 30.12.2005, oznámením
Krajského školského úradu v Bratislave, poverením zo dňa 18.12.2009, oznámením Krajského
školského úradu v Košiciach zo dňa 11.2.2010, výpoveďou z pracovného pomeru, vyjadrením žalobkyne
zo dňa 30.3.2010, návrhom úväzku, odpoveďou zo dňa 31.3.2010, listom žalobkyne zo dňa 6.5.2010,
výpoveďou žalobkyne, oznámením Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2010,
menovacím dekrétom zo dňa 24.2.2010, rozhodnutím Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa
13.12.2005, výpoveďou štatutárneho zástupcu žalovaného RNDr. Q. O., výpoveďou svedkov U. Č., U.
D., RNDr. Q. Š., rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 4.5.2010, správou
zo dňa 16.6.2011, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 4.8.2010 a zistil tento
skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 30.7.1996 súd zistil, že Stredné odborné učilište železničné Košice ako
zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu, deň vzniku pracovného pomeru
1.8.1996, funkcia zástupca riaditeľa pre úsek technicko-ekonomický.

Z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 16.12.2004 súd zistil, že Železnice Slovenskej
republiky ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili dohodu o zmene obsahu pracovnej
zmluvy od 1.1.2005, riaditeľ Stredného odborného učilišťa železničného Košice.

Zo zmluvy o zmene zriaďovateľa SOUŽ Košice súd zistil, že Železnice Slovenskej republiky a Krajský
školský úrad v Košiciach uzatvorili dňa 12.12.2005 zmluvu, ktorou došlo k zmene zriaďovateľa Stredného
odborného učilišťa železničného v Košiciach zo Železníc Slovenskej republiky na Krajský školský
úrad Košice v súlade s § 10 a 18 zák. č. 596/2003 o štátnej správe v školstve ku dňu 1.1.2006 s
tým, že Krajský školský úrad Košice dňom prechodu zriaďovateľskej funkcie ako nový zriaďovateľ
zriadi samostatný právny subjekt SOUŽ Košice so samostatnou právnou subjektivitou, ktorý bude
nástupníckou organizáciou terajšieho subjektu Železnice Slovenskej republiky - SOUŽ Košice. V súlade
s ust. § 28 a nasl. Zákonníka práce dôjde k prechodu práv a povinností z pracovno-právnych vzťahov
ŽSR SOU KE na samostatný právny subjekt SOUŽ KE dňom prechodu zriaďovateľskej funkcie.

Z rozhodnutia o vydaní zriaďovacej listiny súd zistil, že Krajský školský úrad v Košiciach dňa 28.12.2005
vydal zriaďovaciu listinu, zriaďovateľ Krajský školský úrad v Košiciach, názov organizácie Stredné
odborné učilište železničné, IČO: 35 570 563, štatutárny orgán riaditeľ školy, ktorého vymenúva
a odvoláva prednosta Krajského školského úradu v Košiciach, zriadenie organizácie 1.1.2006,
príspevková organizácia.

Z poverenia zo dňa 30.12.2005 súd zistil, že prednostka Krajského školského úradu v Košiciach listom zo
dňa 30.12.2005 poverila Ing. Y. Š.J. dňom 1.1.2006 funkciou štatutárneho orgánu Stredného odborného
učilišťa železničného.

Z menovacieho dekrétu zo dňa 30.12.2005 súd zistil, že prednostka Krajského školského úradu v
Košiciach vymenovala žalobkyňu do funkcie riaditeľky Stredného odborného učilišťa železničného s
účinnosťou od 1.1.2006 s odôvodnením, že k 13.12.2005 došlo od 1.1.2006 k zmene zriaďovateľa voči
SOU železničného zo Železníc Slovenskej republiky na Krajský školský úrad v Košiciach a práva a
povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prešli zo ŽSR - SOUŽ v Košiciach na SOUŽ v Košiciach. V
rámci prechodu práv a povinností zostáva pracovno-právny vzťah vo funkcii riaditeľky SOUŽ zachovaný.
Podľa ust. § 39 ods. 3 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov funkčné obdobie končí 31.12.2009.

Z oznámenia Krajského školského úradu v Bratislave súd zistil, že Krajský školský úrad v Bratislave
listom zo dňa 22.2.2010 oznámil, že riaditeľka SOŠ (SOU železničné), Na pántoch 7, Bratislava, Ing. L.
W. bola do funkcie riaditeľky vymenovaná zriaďovateľom Krajským školským úradom v Bratislave dňa
1.1.2006 na 5-ročné funkčné obdobie v súlade s § 3 ods. 2 zák. č. 596/2003 Z.z. Výberové konanie na
funkciu riaditeľky počas jej funkčného obdobia zriaďovateľom vyhlásené nebolo, keďže funkčné obdobie
končí 31.12.2010.



Z poverenia zo dňa 18.12.2009 súd zistil, že prednosta Krajského školského úradu v Košiciach listom zo
dňa 18.12.2009 poveril dňom 1.1.2010 funkciou štatutárneho orgánu Strednej odbornej školy železničnej
žalobkyňu.

Z oznámenia Krajského školského úradu v Košiciach zo dňa 11.2.2010 súd zistil, že Krajský školský
úrad oznámil listom zo dňa 11.2.2010 žalobkyni, že po konzultácii na personálnom odbore Ministerstva
školstva SR oznamujú žalobkyni, že vzhľadom na menovací dekrét Železníc Slovenskej republiky,
ktorým bola vymenovaná do funkcie riaditeľky Stredného odborného učilišťa železničného Košice
od 1.5.2009 delimitáciu na základe rozhodnutia Ministerstva školstva, ktorým došlo s účinnosťou od
1.1.2006 k zmene zriaďovateľa a § 3 ods. 2 zák. č. 596/2003 Z.z. funkčné obdobie riaditeľky Strednej
odbornej školy železničnej v Košiciach skončilo dňom 31.12.2009.

Z výpovede z pracovného pomeru súd zistil, že žalovaný dňa 22.3.2010 ukončil so žalobkyňou pracovný
pomer podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce s tým, že do 28.2.2010 žalobkyňa pracovala ako
riaditeľka Strednej odbornej školy železničnej v Košiciach. Na základe výberového konania zo dňa
23.2.2010 a menovacieho dekrétu zriaďovateľa zo dňa 26.2.2010 nového riaditeľa sa funkčné obdobie
skončilo 28.2.2010. Vzhľadom k tomu, že v organizácii nie je pre žalobkyňu vhodná práca, je žalovaný
nútený ukončiť pracovný pomer. Výpovedná doba je 3-mesačná, pracovný pomer končí 30.6.2010. V
súlade s ust. § 76 ods. 2 Zák. práce v prípade, že súhlasí so skončením pracovného pomeru pred začatím
plynutia výpovednej doby, bude žalobkyni vyplatené odstupné vo výške štyroch funkčných platov. So
zreteľom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol skončenie pracovného pomeru k 1.4.2010. Pod
textom je uvedené prevzala dňa 22.3.2010, súhlasím so skončením pracovného pomeru k 1.4.2010,
meno a podpis žalobkyne.

Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 30.3.2010 súd zistil, že žalobkyňa oznámila žalovanému listom zo dňa
30.3.2010, že dňa 22.3.2010 za prítomnosti Ing. D., RNDr. Š. a Mgr. Č. ponúkol RNDr. Q. O. prácu na
polovičný úväzok, ktorú do 31.3.2010 vykonávala Ing. F.. Po vyjadrení, že s prácou nesúhlasí, prevzala
výpoveď z pracovného pomeru k 30.4.2010. Týmto oznamuje, že výpoveď považuje za neplatnú,
pretože v existujúcich úväzkoch na školský rok 2009/2010 je dostatočný počet hodín pre zotrvanie v
pracovnom pomere ako kvalifikovaný pedagogický zamestnanec. Ešte ako riaditeľke SOUŽ zástupkyne
pre teoretické vyučovanie predložili návrh úväzku, ktorý predložila riaditeľovi dňa 3.3.2010.

Z návrhu úväzku súd zistil, že Ing. U. D. a PaeDr. B. K. dňa 1.2.2010 predložili žalobkyni návrh úväzku,
spolu 22 hodín.

Z odpovede zo dňa 31.3.2010 súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 31.3.2010, oznámil žalobkyni,
že na osobnom rokovaní dňa 22.3.2010 jej bola doručená výpoveď z pracovného pomeru. Žalobkyni
bol opätovne predložený návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 1.4.2010, za jej
súhlasu bude vyplatené odstupné 4 funkčné platy. Za prítomnosti 3 svedkov žalobkyňa prejavila súhlas
so skončením pracovného pomeru, ktorý prejavila podpisom na listine zo dňa 22.3.2010. Na základe
uvedeného v zmysle § 60 Zák. práce došlo k dohode o skončení pracovného pomeru ku dňu 1.4.2010,
preto list, ktorým namieta neplatnosť výpovede považuje žalovaný za bezpredmetný. Platové nároky za
marec 2010, odstupné a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie, budú vyplatené vo
výplatnom termíne za mesiac marec 2010. Žalobkyňa potvrdila prevzatie listu dňa 31.3.2010.

Z listu žalobkyne zo dňa 6.5.2010 súd zistil, že žalobkyňa listom zo dňa 6.5.2010 oznámila žalovanému,
že výpoveď zo dňa 22.3.2010, ktorú osobne prevzala dňa 22.3.2010 považuje za neplatnú a v zmysle
ust. § 79 ods. 2 Zák. práce trvá na tom, aby žalovaný ďalej žalobkyňu zamestnával.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa bola školským úradom poverená, neskôr menovaná za
riaditeľku do 31.12.2009. S touto lehotou nesúhlasila, v zmysle zákona mala byť menovaná na 5 rokov,
nie na 4 roky. Následne bolo vypísané výberové konanie dňa 4.1.2010 a žalobkyňa bola poverená
riadením. Výberového konania sa nezúčastnila, mala za to, že výberové konanie vôbec nemalo byť
vypísané, funkčné obdobie malo uplynúť až 31.12.2010, keďže v priebehu funkčného obdobia nebola
odvolaná. Výberového konania sa zúčastnil RNDr. O., ktorý bol menovaný za riaditeľa. Táto skutočnosť
jej bola oznámená mailom, aby sa 1.3.2010 zúčastnila menovania nového riaditeľa. V tom čase jej
zomrela mama, preto sa menovania nemohla zúčastniť a prišla do zamestnania až 3.3.2010. Ešte pred
výberovým konaním, keďže sa nemienila zúčastniť výberového konania a mala záujem ďalej učiť, dala



vypracovať úväzok. Po 3.3.2010 odovzdávala funkciu novému riaditeľovi a zabezpečovala prípravu listín
do archívu. Žalovaný, konkrétne riaditeľ, jej neposkytol žiadnu kanceláriu, mala možnosť zdržiavať sa iba
v miestnosti sekretárky a nemala vytvorené po 15. rokoch ani také podmienky, aké patrili upratovačke.
Z tejto situácie bola vyčerpaná, preto požiadala o dovolenku. Žalovanému predložila návrh úväzku,
ktorý vypracovala. Dňa 22.3.2010 bola pozvaná na jednanie, kde bol prítomný pán riaditeľ, predseda
rady školy, pani Š., zástupkyňa pre teoretické vyučovanie a bola jej ponúknutá práca na polovičný
úväzok na ekonomickom úseku. Predostrela viac možností, keďže ako riaditeľka mala vedomosť o
úväzkoch, pričom sama mala ako riaditeľka úväzok 3 hodiny, niektoré predmety vyučovali nekvalifikovaní
učitelia, jedna učiteľka bola tehotná a odchádzala preč, ďalšia bola od 8.3. dlhodobo práceneschopná
a boli takisto uzatvorené dohody s dôchodcami, ktoré bolo možné ukončiť a bolo jej možné ponúknuť
minimálne polovičný úväzok učiteľa, t.j. 11 hodín. Bola jej doručená výpoveď z dôvodu, že je nadbytočná
a žalovaný pre ňu nemá vhodné pracovné miesto. Túto výpoveď prevzala. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že išlo o
ukončenie pracovného pomeru dohodou, k uzatvoreniu dohody v žiadnom prípade nedošlo. Po doručení
výpovede jej začala plynúť 3-mesačná výpovedná lehota, mala nárok na odstupné. Dňa 1.4.2010 mienila
nastúpiť do zamestnania s tým, že jej plynie výpovedná doba. Pán riaditeľ sa zabezpečil tak, že o 6.00
hod. zobral k sebe knihu príchodov a odchodov, všetci sa museli zapisovať u neho a nebol jej umožnený
prístup, preto do práce neprišla. Zamestnanecká rada ani odborový orgán u žalovaného neboli zriadené.
Žalovaný dával žalobkyni alternatívne návrhy, skončenie pracovného pomeru, ktoré žalobkyňa neprijala,
keďže mala za to, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.

Z oznámenia Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2010 súd zistil, že Ministerstvo
školstva Slovenskej republiky listom zo dňa 25.2.2010 oznámilo, že žalobkyňa bola vymenovaná
do funkcie riaditeľky Stredného odborného učilišťa s účinnosťou od 1.5.2005 na 5 ročné funkčné
obdobie t.j. do 31.12.2009. Zmenou zriaďovateľa prešli na nového zriaďovateľa práva a povinnosti z
pracovnoprávnych vzťahov a preto funkčné obdobie žalobkyne uplynulo 31.12.2009.

Z menovacieho dekrétu zo dňa 24.2.2010 súd zistil, že prednosta Krajského školského úradu v Košiciach
menovacím dekrétom zo dňa 24.2.2010 menoval RNDr. Q. O. dňom 1.3.2010 na dobu 5 rokov do funkcie
riaditeľa Strednej odbornej školy železničnej.

Z rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2005 súd zistil, že Ministerstvo
školstva Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 13.12.2005 súhlasil so zmenou sietí, ktorá spočíva
v zmene zriaďovateľa Železnice Slovenskej republiky, Stredné odborné učilište železničné na Krajský
školský úrad v Košiciach. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2005.

Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného RNDr. Q. O. súd zistil, že proti žalobkyni sa vedie
trestné konanie za falšovanie verejných listín z dôvodu, že podpísala sama sebe prax 10 rokov,
aby získala druhú kvalifikačnú skúšku a vyššiu platovú triedu a z dôvodu, že manžel žalobkyne bol
spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá mala prenajaté priestory v priestoroch školy. Funkčné obdobie
žalobkyne bolo ukončené 31.12.2009, čo vyplýva z vyjadrenia Ministerstva školstva. Počas výkonu
funkcie riaditeľky ani pred nástupom do funkcie sa žalobkyňa nikdy nezúčastnila riadneho výberového
konania na funkciu riaditeľky. V roku 2010 sa RNDr. O. zúčastnil výberového konania spolu s ďalšími
dvoma osobami. Dňa 1.3.2010 sa ujal funkcie po menovaní. Prvé dni po 1.3.2010 mala žalobkyňa
rodinný problém, zomrela jej mama, preto nebola prítomná pri menovaní. Začal preberať agendu, zistil
obrovské problémy, žalobkyňa odmietla odovzdať agendu. Posudzoval aprobáciu a prax žalobkyne, aby
vedel, čo by jej mohol ponúknuť a ponúkol jej prácu na polovičný úväzok na ekonomickom úseku, čo
zodpovedalo jej kvalifikácii. Žalobkyňa túto ponuku neprijala a potom čerpala dovolenku. Z dôvodu, že
žalobkyňa neprijala ponuku polovičného úväzku na ekonomickom úseku, rozhodol sa ukončiť s ňou
pracovný pomer. Dal si zavolať žalobkyňu a pred svedkami Mgr. U. Č., Ing. U. D. a Q. Š. predložil
žalobkyni písomné vypracovanie výpovede zo dňa 22.3.2010, v ktorom bolo uvedené, že žalobkyňa
súhlasí so skončením pracovného pomeru k 1.4.2010, keďže žalobkyňa mu povedala, že radšej odíde ku
dňu 1.4.2010. V čase dania výpovede žalobkyni nedošlo u žalovaného k žiadnej organizačnej zmene. Má
za to, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, keďže potom ako žalobkyňa odmietla prácu
na polovičný úväzok, sama navrhla ukončenie pracovného pomeru k 1.4.2010. Neponúkol žalobkyni
popri polovičnom úväzku na ekonomickom úseku 3 hodiny vyučovania, na ktoré mala úväzok v čase,
keď vykonávala funkciu riaditeľky. Ing. P. bola PN od 3.3.2010 do 31.7.2010, jej vyučovacie hodiny
neponúkol žalobkyni, keďže nemala morálne právo učiť, potom čo urobila a v živote neodučila riadny
úväzok učiteľa 22 hodín. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, formulácia v písomnom vyhotovení



je nesprávna, obsah je správny. V odpovedi na list žalobkyne, ktorým oznámila, že považuje ukončenie
pracovného pomeru za neplatné, že v odpovedi uviedol, že považuje výpoveď z pracovného pomeru za
platnú, pričom pojem termín výpoveď použil, aby dodržal formuláciu uvedenú v ukončení pracovného
pomeru, v ktorej bolo uvedené, že ide o výpoveď, aby zachoval formálnu stránku, pričom mal za to, že
ukončil pracovný pomer dohodou.

Z výpovede svedka U. Č. súd zistil, že svedok je zamestnancom žalovaného, učiteľ a predseda rady
školy. Po výmene riaditeľov si nový riaditeľa pán Korček ho dal zavolať ako predsedu rady školy, ďalšiu
členku rady školy a zástupkyňu a oznámil im, že bude robiť organizačnú zmenu a že mieni ukončiť
pracovný pomer s bývalou riaditeľkou, ktorú zavolal. Bola jej ponúknutá práca ekonómky po pani F.
na polovičný úväzok, čo žalobkyňa neprijala. Došlo k ukončeniu pracovného pomeru, ktorý žalobkyňa
podpísala. K ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou. Listinu o ukončení pracovného pomeru,
ktorej predmetom bolo ukončenie pracovného pomeru videl a po nahliadnutí do listiny má za to, že išlo
o dohodu, keďže nad podpisom žalobkyne je uvedené súhlasím so skončením pracovného pomeru k
1.4.2010. Pán riaditeľ povedal, že musí urobiť opatrenia z úsporných dôvodov. Bude ukončený pracovný
pomer so žalobkyňou a musí zrušiť funkciu zástupcu pre odborný výcvik, k čomu došlo neskôr. Pán
O. hovoril o organizačnej zmene, avšak nevyjadril sa konkrétne kedy k nej dôjde a presne čo bude
jej obsahom. Svedok vedie so žalobkyňou súdny spor z dôvodu, že žalobkyňa obvinila svedka, že je
zlodej pred rodičmi žiakov, že ukradol 60.000,- Sk. Po voľbách do rady školy žalobkyňa spôsobila napätú
situáciu, preto rodičia spísali petíciu proti žalobkyni.

Z výpovede svedkyne U. D. súd zistil, že svedkyňa je zamestnankyňa žalovaného. Riaditeľ O. si zavolal
svedkyňu, pani Š. a pána Č. a oboznámil ich s ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Oznámil,
že všetky pedagogické miesta sú obsadené, jediné voľné miesto je na ekonomickom úseku, toto
bude ponúknuté žalobkyni, v prípade, že ho neprijme, bude ukončený pracovný pomer dohodou. Bola
predvolaná žalobkyňa, bola oboznámená so situáciou, tak ako ju opísal riaditeľ, žalobkyňa nesúhlasila
s ponúknutou prácou, došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou. Svedkyňa videla písomné
vyhotovenie ukončenia pracovného pomeru, bolo položené na stole, podrobne ho nečítala, žalobkyňa si
ho prečítala a podpísala. Žalobkyňa ako riaditeľka učila 3 hodiny, tieto jej neboli pri jednaní ponúknuté.
Zastupovanie Ing. P., ktorá bola práceneschopná, nebolo žalobkyni ponúknuté. Riaditeľ informoval, že
bude robiť organizačné zmeny, že 5 zástupcov bude redukovať na 2, nemá vedomosť o tom, či táto
zmena bola v písomnej forme. Na pokyn žalobkyne ešte vo funkcii riaditeľky vypracovala spolu so
zástupkyňou P. úväzok pre žalobkyňu, v prípade neúspechu vo voľbách. Žalobkyňa s ním nesúhlasila,
pretože kolegyňa, ktorej skrátili úväzok na polovicu, bola priateľkou žalobkyne.

Z výpovede svedkyne RNDr. Q. Š. súd zistil, že svedkyňa je zamestnankyňou žalovaného. Riaditeľ ju
zavolal a oznámil, že mieni ukončiť pôsobenie žalobkyne na škole a dojednávala sa forma. Žalobkyni
bol ponúknutý úväzok na ekonomickom úseku, čo odmietla, preto jej žalovaný ponúkol ukončenie
pracovného pomeru dohodou, ktorú podpísala. Písomné vyhotovenie ukončenia pracovného pomeru
videla, vie, že je na listine uvedená výpoveď, avšak dole je uvedené, že žalobkyňa súhlasí so skončením
pracovného pomeru k 1.4.2010, žalobkyňa prijala odstupné vo výške 4 funkčných platov a má za to,
že išlo o ukončenie pracovného pomeru dohodou. Úväzok 3 hodiny, ktoré učila žalobkyňa predtým
zastupovanie pani P., nebolo žalobkyni v jej prítomnosti ponúknuté.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 4.5.2010 súd zistil, že Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach rozhodnutím zo dňa 4.5.2010 zaradil žalobkyňu do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom 1.4.2010.

Zo správy zo dňa 16.6.2011 súd zistil, že Štátna školská inšpekcia v správe o výsledkoch inšpekčnej
činnosti vykonanej 16.6.2011 v Strednej odbornej škole železničnej konštatovala, že bol prešetrený
písomný podnet Ing. Y. Š. vo veci neodučenia učiva v rozsahu stanovenom učebnými osnovami
a bola zistená opodstatnenosť podnetu. Zistilo sa porušenie všeobecne záväzných pravidiel a
interných predpisov (§ 5 ods. 2 zák. č. 596/2003 Z.z.) nedodržanie školského vzdelávacieho programu
neodučením učiva v rozsahu učebných osnov vyučovacích predmetov. Kontrolovanému subjektu boli
uložené opatrenia dodržiavať školský vzdelávací program pravidelným odučením učiva v rozsahu
učebných osnov.



Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 4.8.2010 súd zistil, že uvádzané
skutočnosti o údajne protiprávnom skrátení funkčného obdobia žalobkyne v pozícii riaditeľky školy
považuje žalovaný len za domnienky a dohady žalobkyne a navyše je to predmet iného súdneho konania,
ktorý si žalovaný nedovolí komentovať a v súčasnosti nemá dôvod pochybovať o správnosti rozhodnutia
Krajského školského úradu v Košiciach. Žalobkyňa sa v podstatnej časti svojej žaloby snaží vzbudiť
dojem, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo výpoveďou a žalobkyňa v čl. II. žaloby v texte ďalej
uvádza „Prevzatie výpovede žalobkyňa potvrdila svojím podpisom na listine označenej ako „Výpoveď
z pracovného pomeru“. Žalobkyňa cielene zavádza a klame, nakoľko v žiadnom prípade žalobkyňa
svojím podpisom neosvedčila prevzatie výpovede, ale práve naopak svojím podpisom prejavila súhlas
so skončením pracovného pomeru k 1.4.2010, čo dokazuje aj samotný text listiny zo dňa 23.3.2010, kde
je uvedené „Súhlasím so skončením pracovného pomeru k 1.4.2010“. a nasleduje podpis žalobkyne.
Inými slovami žalobkyňa len reagovala na opätovný návrh zamestnávateľa skončiť pracovný pomer
dohodou ku dňu 1.4.2010, ktorý znel „So zreteľom na uvedené skutočnosti Vám navrhujeme skončenie
pracovného pomeru k 1.4.2010“. Došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru dohodou v zmysle
ust. § 60 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zák. práce. Dohoda o skončení pracovného pomeru je dvojstranným
právnym úkonom, ktorým na základe zhodného prejavu vôle zamestnanca a zamestnávateľa dochádza
ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že boli naplnené
všetky zákonné náležitosti Dohody o skončení pracovného pomeru, čoho si musí byť vedomá aj
žalobkyňa. Výpoveď je jednostranný adresovaný prejav vôle skončiť pracovný pomer bez ohľadu na vôľu
druhého účastníka. To znamená mimo iného aj to, že vo výpovedi z pracovného pomeru sa postráda
súhlasný prejav vôle druhého účastníka. Žalobkyňa dňa 23.3.2010 prejavila súhlas so skončením
pracovného pomeru k 1.4.2010 v prítomnosti 3 svedkov. Skutkové vymedzenie zákonného dôvodu
výpovede sa vzťahuje na výpoveď z pracovného pomeru a v žiadnom prípade sa nevzťahuje na dohodu
o skončení pracovného pomeru. Taktiež žalobkyňou poukazovaná druhá vada údajnej výpovede a to na
základe ust. § 63 ods. 2 Zák. práce týkajúca sa ponuky inej vhodnej práce je bezpredmetná vzhľadom k
tomu, že došlo ku dohode o skončení pracovného pomeru. Žalobu považuje za bezpredmetnú, nakoľko
je žalovaný presvedčený, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou.

Podľa ust. § 252g ods. 1 zák. č. 311/2001 Zákonníka práce v platnom znení ustanoveniami tohto zákona
sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony urobené
pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do
31. augusta 2011.

Podľa ust. § 15 Zákonníka práce účinného do 31.12.2010 prejav vôle treba vykladať tak, ako to so
zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Podľa ust. § 59 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31.12.2010 pracovný pomer možno skončiť a)
dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. § 61 ods. 1,2 Zákonníka práce účinného do 31.12.2010 výpoveďou môže skončiť pracovný
pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa ust. § 63 ods. 1,2 Zákonníka práce účinného do 31.12.2010 zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak a) sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo
jeho časť, b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, c) zamestnanec vzhľadom
na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu
verejného zdravotníctva, d) zamestnanec 1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na
výkon dohodnutej práce, 2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2, 3. nespĺňa bez zavinenia
zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom
predpise alebo 4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch
písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil, e) sú



u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer,
alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s
porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší
pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný
prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Podľa ust. § 60 ods. 1,2,3 Zákonníka práce účinného do 31.12.2010 ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode
musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak
sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien. Jedno vyhotovenie dohody o
skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa ust. § 28 ods. 1,2 Zákonníka práce účinného do 31.12.2010 ak sa prevádza hospodárska
jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa
prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným zamestnancom na preberajúceho
zamestnávateľa.

Podľa ust. § 3 ods. 1 až 3 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov riaditeľa vymenúva na dobu funkčného obdobia a odvoláva
zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len "zriaďovateľ"). Ak je zriaďovateľom
orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie
zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada
školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta,
ktorý bol odvolaný podľa odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon
neustanovuje inak. Zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne podmienky podľa
osobitného predpisu 4) v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. 5)

Podľa ust. § 4 ods. 1 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov výberové konanie na vymenovanie riaditeľa vyhlasuje zriaďovateľ a
výberové konanie na vymenovanie ostatných vedúcich zamestnancov školy alebo školského zariadenia
vyhlasuje zamestnávateľ spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. 14) Oznámenie o vyhlásení
výberového konania na vymenovanie riaditeľa okrem údajov určených osobitným predpisom 14) ďalej
obsahuje požiadavku na predloženie návrhu koncepcie rozvoja školy alebo školského zariadenia.

Podľa ust. § 39 ods. 1 až 3 zák. č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgány školskej samosprávy, ktoré boli ustanovené pred
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa do skončenia ich funkčného obdobia považujú za orgány
školskej samosprávy ustanovené podľa tohoto zákona. Funkčné obdobie riaditeľa, ktorý vykonáva
funkciu viac ako päť rokov, sa končí dňom 30. júna 2004. Funkčné obdobie riaditeľa, ktorý vykonáva
funkciu menej ako päť rokov, sa končí uplynutím funkčného obdobia podľa § 3 ods. 2.

Predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere u
zamestnávateľa Stredné odborné učilište železničné Košice na základe pracovnej zmluvy od 30.7.1996,
od 1.8.1996 vo funkcii zástupcu riaditeľa a od 1.1.2005 vo funkcii riaditeľa Stredného odborného učilišťa
železničného Košice. Na základe zmluvy zo dňa 12.12.2005 v súlade s ust. § 28 Zák. práce došlo
k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z pôvodného zamestnávateľa Stredné
odborné učilište železničné Košice na SOU železničné Košice, ktoré vzniklo ku dňu 1.1.2006 na základe
rozhodnutia Krajského školského úradu v Košiciach, ktorý dňa 28.12.2005 vydal zriaďovaciu listinu,
ktorou zriadil príspevkovú organizáciu Stredné odborné učilište železničné. Žalobkyňa bola menovacím



dekrétom zo dňa 13.12.2005 prednostkou Krajského školského úradu v Košiciach menovaná do funkcie
riaditeľky Stredného odborného učilišťa železničného od 1.1.2006 do 31.12.2009 podľa ust. § 39 ods. 3
zák. č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Dňom 1.1.2010 poveril prednosta
Krajského školského úradu v Košiciach žalobkyňu výkonom funkcie štatutárneho orgánu Strednej
odbornej školy železničnej. Žalobkyňa sa domnievala, že jej funkčné obdobie malo trvať 5 rokov, t.j. do
31.12.2010 a nie do 31.12.2009, preto požiadala Krajský školský úrad v Košiciach o vyjadrenie. Krajský
školský úrad s poukazom na vyjadrenie Ministerstva školstva oznámil, že funkčné obdobie skončilo
dňom 31.12.2009. Dňa 24.2.2010 prednosta Krajského školského úradu menoval do funkcie riaditeľa
Strednej odbornej školy železničnej od 1.3.2010 na dobu 5 rokov RNDr. Q. O.. Od 1.3. do 3.3.2010
nebola žalobkyňa prítomná v zamestnaní z dôvodu úmrtia matky, od 3.3.2010 odovzdávala funkciu
novému riaditeľovi a pre neistú situáciu následne čerpala dovolenku. Ešte v čase, keď vykonávala
funkciu riaditeľky po 1.1.2010 si dala vypracovať návrh učiteľského úväzku na 22 hodín a tento predložila
novému riaditeľovi. Dňa 22.3.2010 sa uskutočnilo jednanie za účasti žalobkyne, riaditeľa RNDr. O.,
ktorý pozval na predmetné jednanie predsedu rady školy U. Č., U. D. a RNDr. Q. Š.. RNDr. O. ponúkol
žalobkyni polovičný úväzok na ekonomickom úseku. Žalobkyňa v čase vykonávania funkcie riaditeľky
mala úväzok 3 hodiny učiteľa, tento úväzok RNDr. O. žalobkyni neponúkol. Žalobkyňa odmietla prácu
na polovičný úväzok, z uvedeného dôvodu RNDr. O. predložil žalobkyni výpoveď s odôvodnením, že
žalovaný nemá pre žalobkyňu vhodnú prácu, preto je nútený ukončiť pracovný pomer podľa ust. §
63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, výpovedná doba je 3-mesačná, pracovný pomer končí k 30.6.2010.
Ďalej bolo vo výpovedi uvedené, že v súlade s ust. § 76 ods. 2 Zák. práce, ak žalobkyňa súhlasí
so skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby, bude vyplatené odstupné
vo výške 4 funkčných platov. Žalovaný navrhol skončenie pracovného pomeru k 1.4.2010. Žalobkyňa
prevzala výpoveď dňa 22.3.2010, čo potvrdila svojím podpisom a v písomnom vyhotovení výpovede
uviedla, že súhlasí so skončením pracovného pomeru k 1.4.2010. Žalobkyňa má za to, že k ukončeniu
pracovného pomeru došlo výpoveďou s tým, že súhlasila, že jej bude vyplatené 4 mesačné odstupné
a že dôjde k ukončeniu pracovného pomeru k 1.4.2010. RNDr. O. uviedol, že má za to, že k ukončeniu
pracovného pomeru došlo dohodou ku dňu 1.4.2010. Svedkovia Č., D. Y. Š., ktorí boli prítomní pri
doručení výpovede žalobkyni, mali za to, že aj keď bola žalobkyni doručená výpoveď, došlo k ukončeniu
pracovného pomeru dohodou ku dňu 1.4.2010.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k
záveru, že s poukazom na ust. § 39 zák. č. 596/2003 a cit. zák. ust. zák. č. 596/2003 funkčné obdobie
žalobkyne ako riaditeľky uplynulo 31.12.2009. Aj keď v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 596/2003
vymenúva zriaďovateľ riaditeľa na 5-ročné funkčné obdobie, ust. § 3 ods. 2 je možné aplikovať iba na
menovanie riaditeľa podľa ust. § 3 ods. 1 na základe výberového konania, ktoré vyhlasuje zriaďovateľ
a za podmienok ustanovených citovaným zákonom. Žalobkyňa nebola menovaná do funkcie riaditeľa
na základe citovaného ustanovenia, preto sa na dĺžku jej funkčného obdobia od jej menovania 1.1.2005
nevzťahovalo ust. § 3 ods. 2 cit. zák. ale ust. § 39 cit. zák., v zmysle ktorého bola žalobkyňa menovaná
do funkcie riaditeľky nie na základe výberového konania ale na základe ust. § 39 ods. 1 cit. zák.,
podľa ktorého do skončenia funkčného obdobia sa považujú orgány školskej samosprávy ustanovené
do nadobudnutia účinnosti zákona do skončenia za orgány ustanovené podľa tohto zákona. Vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa vykonávala funkciu riaditeľky od 1.1.2005, t.j. menej ako 5 rokov, skončilo uplynutím
funkčného obdobia podľa § 3 ods. 2 t.j. uplynutím 5 rokov. Keďže funkciu vykonávala od 1.1.2005,
ukončilo sa funkčné obdobie uplynutím 5 rokov od vzniku funkcie dňa 31.12.2009. Pracovný pomer
žalobkyne po 1.1.2010 u žalovaného trval a žalovaný mal povinnosť riadne prideľovať žalobkyni prácu
po 1.3.2010, kedy bol menovaný na funkciu riaditeľa RNDr. O. a zaniklo oprávnenie žalobkyne vykonávať
funkciu štatutárneho zástupcu. Žalovaný si svoje povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov a to poskytovať
žalobkyni prácu, nesplnil. Žalovaný ponúkol žalobkyni prácu na polovičný úväzok na ekonomickom
úseku, ktorý žalobkyňa neprijala, pričom neponúkol jej prácu učiteľa na 3-hodinový úväzok, ktorý
vykonávala aj ako riaditeľka. Potom ako žalobkyňa neprijala prácu na polovičný úväzok na ekonomickom
oddelení, žalovaný doručil žalobkyni výpoveď. Aj keď žalovaný tvrdil, že došlo k ukončeniu pracovného
pomeru dohodou, súd dospel k záveru, že vzhľadom na obsah písomného vyhotovenia ukončenia
pracovného pomeru, nie je možné dospieť k záveru, že došlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou.
Aj keď štatutárny zástupca žalovaného RNDr. O. a svedkovia uviedli, že po predložení výpovedi z
pracovného pomeru žalobkyňa súhlasila s ukončením pracovného pomeru k 1.4.2010, ich tvrdenie je v
rozpore s listinou, ktorou bol ukončený pracovný pomer, pričom návrh tejto listiny vyhotovil žalovaný a je
toto tvrdenie v rozpore s vôľou tvrdenou žalobkyňou. Tento záveru súdu vyplýva aj zo samotného znenia
výpovede z pracovného pomeru, ktorú vyhotovil žalovaný, kde žalovaný uvádza ukončenie pracovného



pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ s tým, že výpovedná doba je 3-mesačná, pracovný pomer končí
30.6.2010 a zároveň cituje ust. § 76 ods. 2 zák. č. 311/2001, v zmysle ktorého ak žalobkyňa súhlasí so
skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby, bude jej vyplatené odstupné
4 funkčných platov a súčasne navrhol ukončenie pracovného pomeru k 1.4.2010. Znenie ust. § 76
ods. 2 Zák. práce účinného v čase vyhotovenia výpovede a doručenie výpovede neupravovalo takéto
práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa a citovaním neúčinného ustanovenia Zák. práce s
ponukou 4 funkčných platov žalovaný naviedol žalobkyňu na to, aby súhlasila s ukončením pracovného
pomeru k 1.4.2010. Z výpovede z pracovného pomeru je teda nepochybné, že žalobkyňa súhlasila s
dátumom ukončenia pracovného pomeru k 1.4.2010 vzhľadom na ponuku žalovaného na odstupné vo
výške 4 funkčných platov, pričom z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že okrem súhlasu
s ukončením pracovného pomeru nie k pôvodne uvedenému dňu 30.6.2010 v zmysle výpovede ale k
dátumu 1.4.2010, by bola súhlasila aj s ukončením pracovného pomeru dohodou. Žalobkyňa totiž iba
súhlasila so zmenou dátumu, ku ktorému dôjde k ukončeniu pracovného pomeru a nebola preukázaná
vôľa žalobkyne ukončiť pracovný pomer dohodou.

Keďže mal súd za to, že nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru dohodou, skúmal formálne náležitosti
výpovede z pracovného pomeru a dospel k záveru, že výpoveď je neplatná. K tomuto záveru súd dospel
s poukazom na vyššie uvedené zmätočné dojednania a to jednak uvedenie 3-mesačnej výpovednej
doby, ktorá má končiť 30.6.2010, citovanie neúčinného ustanovenia § 76 ods. 2 s ponukou 4-mesačného
odstupného a návrhu na skončenie pracovného pomeru k 1.4.2010, ktorý takisto odporoval platnému
Zákonníku práce. Pokiaľ ide o dôvod výpovede uvedený v § 63 ods. 1 písm. b/ a to nadbytočnosť
zamestnanca vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene
úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo
o iných organizačných zmenách, z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že u
žalovaného nedošlo v rozhodnom období k žiadnej organizačnej zmene, čo potvrdil sám štatutárny
zástupca s tým, že z jeho výpovede a z výpovede svedkov vyplynulo, že chcel robiť organizačné zmeny a
to znížiť počet zástupcov, k čomu aj v neskoršom období došlo, nebolo však preukázané, že by pracovné
miesto žalobkyne bolo v dôsledku organizačnej zmeny zrušené. Žalovaný mal povinnosť prideľovať
žalobkyni prácu po zániku jej funkcie riaditeľky, keďže bola v pracovnom pomere u žalovaného, túto
povinnosť si žalovaný nesplnil a ak tvrdí, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou, pretože pre ňu nie je
vhodná práca, takéto tvrdenie nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry považovať za organizačnú
zmenu, ktorá by bola dôvodom ust. § 63 ods. 1 písm. b/.

Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že výpoveď je neplatná, keďže žalovaný dal žalobkyni
výpoveď z dôvodu, ktorý nie je citovaný v ust. § 63 ods. 1,2 Zák. práce, tento dôvod ani nebol skutkovo
vymedzený, preto návrhu žalobkyne v časti určenia neplatnosti vyhovel.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa domáhala okrem určenia neplatnosti ukončenia pracovného pomeru
aj náhrady mzdy, súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, vzhľadom na skutočnosť, že
ohľadom tohto nároku by bolo potrebné vykonávať rozsiahle samostatné dokazovanie, v tejto časti návrh
vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách celého konania a to po právoplatnosti
rozhodnutia o nároku žalobkyne o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 112
ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci



samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )