Stredná odborná škola železničná, Palackého 14, Košice


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40Cpr/1/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216428
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7113216428.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: Ing. M. Š., nar.
XX.X.XXXX, bytom H., O. X, právne zast. JUDr. Ivanom Husárom, advokátom AK, Vojenská 14, Košice,
proti žalovanému: Stredná odborná škola železničná, Palackého 14, Košice, IČO: 35 570 563, právne
zast. JUDr. Alexandrom Farkašovským, advokátom AK, Pri jazdiarni 1, Košice, o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 27.854,80 EUR a 9% úrokom z omeškania zo sumy 1.054,45
EUR od 1.9.2010 do zaplatenia, od 1.10.2010 do zaplatenia, od 1.11.2010 do zaplatenia, od 1.12.2010
do zaplatenia, od 1.1.2011 do zaplatenia, od 1.2.2011 do zaplatenia, od 1.3.2011 do zaplatenia, od
1.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 1.058 EUR od 1.3.2011 do zaplatenia, od 1.4.2011 do zaplatenia,
od 1.5.2011 do zaplatenia, 9,25% úrok z omeškania zo sumy 1.058 EUR od 1.6.2011 do zaplatenia,
od 1.7.2011 do zaplatenia, od 1.8.2011 do zaplatenia, od 1.9.2011 do zaplatenia, od 1.10.2011 do
zaplatenia, od 1.11.2011 do zaplatenia, od 1.12.2011 do zaplatenia, od 1.1.2012 vo výške 9,25%, vo
výške 9% od 1.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.131,50 EUR 9% úrok od 1.3.2012 do zaplatenia, od
1.4.2012 do zaplatenia, zo sumy 330,74 EUR 9% úrok z omeškania od 1.5.2012 do zaplatenia, od
1.6.2012 do zaplatenia, od 1.7.2012 do zaplatenia, od 1.8.2012 do zaplatenia, od 1.9.2012 do zaplatenia,
od 1.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75% od 1.9.2012 do zaplatenia, od 1.10.2012 do zaplatenia,
od 1.11.2012 do zaplatenia, od 1.12.2012 do zaplatenia, od 1.1.2013 do zaplatenia, od 1.2.2013 do
zaplatenia, od 1.3.2013 do zaplatenia, od 1.4.2013 do zaplatenia, od 1.5.2013 do zaplatenia a od
1.6.2013 do zaplatenia v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V späťvzatej časti konanie z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, vo výške 8.882,95 EUR na účet právneho
zástupcu žalobkyne JUDr. Ivan Husár, advokát, advokátska kancelária so sídlom Vojenská 14, Košice
do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 1722,- EUR na účet Okresného súdu
Košice I do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom vedeným pod sp.zn. 40C 178/2010 doručeným súdu dňa 26.5.2010, domáhala,
aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni zo dňa 2.3.2010 je neplatná
a žiadala náhradu mzdy od 6.5.2010. Dňa 29.5.2013 doplnila návrh a domáhala sa, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 42.739,50 EUR a nasledovné úroky z omeškania : 9 % ročný úrok z
omeškania od 1.9.2010 zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.10.2010



zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.11.2010 zo sumy 1.054,45
EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.12.2010 zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania od 1.1.2011 zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z
omeškania od 1.2.2011 zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.3.2011
zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.4.2011 zo sumy 1.058 EUR do
zaplatenia, 9, % ročný úrok z omeškania od 1.5.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,25 % ročný
úrok z omeškania od 1.6.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania od
1.7.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania od 1.8.2011 zo sumy 1.058
EUR do zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z omeškania od 1.9.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia,
9,50 % ročný úrok z omeškania od 1.10.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z
omeškania od 1.11.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z omeškania od 1.12.2011
zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania od 1.1.2012 zo sumy 1.058 EUR
do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.2.2012 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9 % ročný
úrok z omeškania od 1.3.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od
1.4.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania do 1.4.2012 zo sumy 2.263
EUR do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania do 1.5.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 9%
ročný úrok z omeškania do 1.6.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania
do 1.7.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.8.2012 zo
sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.9.2012 zo sumy 1.131,50 EUR
do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.10.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia,
8,75% ročný úrok z omeškania do 1.11.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok
z omeškania do 1.12.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do
1.1.2013 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.2.2013 zo sumy
1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.3.2013 zo sumy 1.178 EUR do
zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.4.2013 zo sumy 1.178 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný
úrok z omeškania do 1.5.2013 zo sumy 1.178 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do
1.6.2013 zo sumy 1.178 EUR do zaplatenia.

Písomným podaním zo dňa 6.5.2014 žalobkyňa vzala návrh v časti o zaplatenie 2.263 EUR s prísl. späť
z dôvodu čiastočnej úhrady dlžnej sumy žalovaným v septembri 2013 titulom odchodného.

Svoj nárok odôvodnila titulom náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru zo
dňa 22.3.2010 na základe rozsudku Okresného súdu Košice I 40C 178/2010 zo dňa 7.6.2012 v spojení
s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Co 269/2012 zo dňa 19.3.2013, ktorým súd
rozhodol, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.3.2010, ktorú dal žalovaný žalobkyni je neplatná.
Náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru sa domáha za obdobie odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy mal pracovný pomer skončiť od 1.7.2010 do 30.4.2013 a za obdobie od
1.4.2010 do 30.6.2010 sa domáhala náhrady mzdy titulom prekážok v práci na strane zamestnávateľa
z dôvodu neprideľovania práce.

Žalovaný žiadal, aby súd návrh zamietol, resp. znížil žalobkyni náhradu mzdy v súlade s ust. § 79 ods. 2
Zák. práce z dôvodu porušenia dobrých mravov. Žalobkyňa získala vydanie verejnej listiny - osvedčenia
o druhej kvalifikačnej skúške z dôvodu, že nepravdivo deklarovala dĺžku svojej pedagogickej praxe,
poškodila dobré meno školy, keď verejne osočovala pedagógov, rodičov, v dôsledku čoho spísali petíciu
na jej odvolanie. Z dôvodu priznania starobného dôchodku nemá nárok po 21.2.2012 na náhradu mzdy
a namietol premlčanie náhrady mzdy za mesiac apríl 2010, keďže tento bol podaný až 29.5.2013 a mzda
bola splatná 11.5.2010. Namietal, že žalovaný zaplatil žalobkyni odstupné 3.080 EUR na čo žalobkyňa
nemala nárok, toto jej bolo vyplatené neprávom a titulom odchodného zaplatil sumu 2.422 EUR a bola
jej vyplatená suma 4.712 EUR.

Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I, výpoveďou žalobkyne, vyjadrením právneho
zástupcu žalovaného, výpoveďou z pracovného pomeru, mzdovým listom žalobkyne, potvrdením Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, vyjadrením právneho zástupcu
žalobkyne, ročným zúčtovaním preddavkov na daň, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach,
potvrdením žalovaného, odborným posudkom, oznámením o výške a zložení funkčného platu,
výpoveďou svedkyne, mzdovým listom žalobkyne a zistil tento skutkový stav:



Spisom Okresného súdu Košice I 40C 178/2010 súd zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom
zo dňa 7.6.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.3.2013 určil, že
výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.3.2010 danej žalovaným žalobkyni je neplatná a nárok
žalobkyne na náhradu mzdy bol vylúčený na samostatné konanie. Rozsudkom nadobudol právoplatnosť
dňa 19.4.2013. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa namietala neplatnosť výpovede z
pracovného pomeru dňa 30.3.2010, žalovaný od 1.4.2010 žalobkyni neprideľoval prácu. Žalobkyňa
listom doručeným žalovanému dňa 6.5.2010 oznámila, že trvá na tom, aby ju žalovaný ďalej
zamestnával.

Výpoveďou žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa bola po udelení neplatnej výpovede zo dňa 22.3.2010
evidovaná na úrade práce, pričom prihlásiť sa bola v zákonnej lehote, chodila na povinné hlásenia,
nebolo jej ponúknuté žiadne pedagogické ani iné pracovné miesto, dlhšiu dobu bola počas evidencie
ako nezamestnaná na PN, bola na operácii, v marci 2012 jej vznikol nárok na starobný dôchodok,
kedy jej bol aj priznaný a bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu získania
starobného dôchodku. Počas doby, kedy bola evidovaná ako nezamestnaná, posielala žiadosti rôznym
zamestnávateľom, v štátnych školách nemala šancu, neboli voči nej ústretoví, myslí si, že z toho dôvodu,
že prebiehal súdny spor. Prvá výpoveď mi bola daná v roku 2010, dňa 1.3.2010 nastúpil do funkcie
riaditeľa pán H., žalobkyňa odovzdávala agendu, pripravovala si úväzok, keďže učila 3 hodiny. Zo strany
žalovaného neprišiel žiaden návrh. Pánom riaditeľom žalovaného jej bolo povedané, aby si oddýchla,
zobrala si dovolenku, vrátila sa dňa 22.3.2010, kedy jej bola predložená výpoveď, ktorá bola právoplatne
súdom určená ako neplatná. Vykonávala funkciu ekonómky 15 rokov, z toho 5 rokov ako riaditeľka. Po
právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti prvej výpovede v máji 2013 žalovanému oznámila, že je povinný
ju zamestnávať. Riaditeľ jej povedal, že prácu nemá, preto jej bola daná ďalšia výpoveď, ktorú považuje
za neférovú a nezákonnú a taktiež ju napadla na súde. V máji 2013 oznámila žalovanému, že je povinný
jej prideľovať prácu, v septembri 2013 jej žalovaný zaplatil sumu 6.700 EUR, dve platby 1.211 x 2 mínus
daň a 4x odstupné z dôvodu, že pre ňu žalovaný nemal prácu. Keď si v apríli prišla pre doklady na úrad
práce, bol jej predložený účtovníčkou dekrét, kde tarifný plat bol 770 EUR, tento však neprevzala, dávka
v nezamestnanosti jej bola vypočítaná na základe dekrétu, ktorý predložila na úrade práce, kde bol plat
1.211 EUR. Podklady pre tento výpočet predložil žalobkyni žalovaný.

Vyjadrením právneho zástupcu žalovaného zo dňa 29.5.2013, 17.9.2014 a 5.3.2015 súd zistil, že
žalovaný doručil žalobkyni dňa 22.3.2010 výpoveď z pracovného pomeru, ktorú považoval nesprávne
za dohodu o ukončení pracovného pomeru a domnieval sa, že pracovný pomer so žalobkyňou ukončil
k 31.3.2010. Z právoplatného rozhodnutia súdu nešlo o dohodu o ukončení pracovného pomeru ale
o výpoveď z pracovného pomeru a pracovný pomer žalobkyne mal skončiť až uplynutím výpovednej
doby teda 30.6.2010. Pri tomto neplatnom ukončení pracovného pomeru uhradil žalovaný žalobkyni
„odstupné“ vo výške 3.080 EUR. Žalovaný oznámil žalobkyni, že od 1.4.2010 už do práce nemá
dochádzať došlo na strane zamestnávateľa k tzv. iným prekážkam v zmysle ust. § 142 ods. 3 Zákonníka
práce a za obdobie od 1.4.2010 do 30.6.2010 má žalobkyňa nárok na náhradu mzdy z dôvodu iných
prekážok na strane zamestnávateľa a nie z dôvodu náhradu mzdy pre neplatné skončenie pracovného
pomeru. Súd právoplatne určil, že výpoveď žalovaného bola neplatná existuje na druhej strane povinnosť
žalobkyne vrátiť žalovanému vyplatené „odstupné“ . Žalobkyňa bola ochotná uvedenú časť sporných
nárokov vyriešiť dohodou o sporných nárokoch avšak bezúspešne. Žalobkyňa si uplatňuje v rámci tohto
konania aj nárok na úhradu náhrady mzdy za apríl, máj a jún 2010 z vyššie uvedených dôvodov v
celkovej výške 3.163,50 EUR. Žalobkyňa pred uplynutím funkčného obdobia riaditeľky pracovala ako
zástupkyňa pre technicko - ekonomický úsek na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.7.1996 . Po
ukončení funkčného obdobia mala začať vykonávať opätovne uvedenú funkciu k čomu však nedošlo .
V prípade jej zaradenia na identické miesto po zohľadnení počtu odpracovaných rokov by výška jej
priemerného mesačného funkčného platu bola v roku 2010 vo výške 1.054,50 EUR, v roku 2011 1.058
EUR a v roku 2012 1.131,50 EUR a v roku 2013 1.178 EUR. Celková výška náhrady mzdy za rok 2010
za 6 mesiacov predstavuje : 6 x 1.054,50 EUR = 6.327 EUR. Celková výška náhrady mzdy za rok 2011
za 12 mesiacov predstavuje : 12 x 1.058 EUR = 12.696 EUR. Celková výška náhrady mzdy za rok
2012 za 12 mesiacov predstavuje : 12 x 1.131,50 EUR = 13.578 EUR. Celková výška náhrady mzdy
za rok 2013 za 4 mesiace predstavuje : 4 x 1.178 EUR = 4.712 EUR. Celková náhrada mzdy spolu :
37.313 EUR. V zmysle ust. § § 76a Zákonníka práce v spojení s kolektívnou zmluvou vznikla povinnosť
žalovaného uhradiť žalobkyni odchodné vo výške 2 funkčných platov v celkovej výške 1.131,50 EUR
x 2 = 2.263 EUR nakoľko od 1.3.2012 začala poberať Ing. I. riadny starobný dôchodok vzhľadom na
splnenie podmienok pre jeho priznanie. Žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu vo výške 42.739,50



EUR ( 37.313 + 2.263 + 3.163,50) z titulu náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného
pomeru, výplaty odchodného a náhrady mzdy z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa za obdobie
od 1.4.2010 do 30.6.2010 a nasledovné úroky z omeškania: 9 % ročný úrok z omeškania od 1.9.2010
zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.10.2010 zo sumy 1.054,45
EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.11.2010 zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia,
9 % ročný úrok z omeškania od 1.12.2010 zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z
omeškania od 1.1.2011 zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.2.2011
zo sumy 1.054,45 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.3.2011 zo sumy 1.058 EUR
do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.4.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9 % ročný
úrok z omeškania od 1.5.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania od
1.6.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania od 1.7.2011 zo sumy 1.058
EUR do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania od 1.8.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia,
9,50 % ročný úrok z omeškania od 1.9.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z
omeškania od 1.10.2011 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z omeškania od 1.11.2011
zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9,50 % ročný úrok z omeškania od 1.12.2011 zo sumy 1.058 EUR
do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania od 1.1.2012 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9 %
ročný úrok z omeškania od 1.2.2012 zo sumy 1.058 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania
od 1.3.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 9 % ročný úrok z omeškania od 1.4.2012 zo sumy
1.131,50 EUR do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania do 1.4.2012 zo sumy 2.263 EUR do zaplatenia,
9% ročný úrok z omeškania do 1.5.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 9% ročný úrok z
omeškania do 1.6.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania do 1.7.2012
zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.8.2012 zo sumy 1.131,50
EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.9.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia,
8,75% ročný úrok z omeškania do 1.10.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok
z omeškania do 1.11.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do
1.12.2012 zo sumy 1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.1.2013 zo sumy
1.131,50 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.2.2013 zo sumy 1.131,50 EUR do
zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.3.2013 zo sumy 1.178 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný
úrok z omeškania do 1.4.2013 zo sumy 1.178 EUR do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do
1.5.2013 zo sumy 1.178 € do zaplatenia, 8,75% ročný úrok z omeškania do 1.6.2013 zo sumy 1.178
EUR do zaplatenia. Žalobkyňa si výšku náhrady mzdy za rok 2010 uplatňuje za 6 mesiacov, za rok 2011
za 12 mesiacov a za rok 2012 za 12 mesiacov a za rok 2014 za 4 mesiace. Žalobkyňa zrejme vychádzala
z aktuálneho znenia ust. § 79 Zák. práce, ktorý v ods. 2 hovorí, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa
jeho povinnosť nahradiť mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu
mzdy za čas 12 mesiacov vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov. Poukazuje na ust. § 252i ods. 4 prvá veta Zák. práce., ktorý hovorí o tom, že výpoveď daná
zamestnávateľovi zamestnancovi pred 1. januárom 2013 a nároky, ktoré z nej vznikli sa posudzujú podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2012. Teda ust. § 79 ods. 2 Zák. práce účinného do 31.12.2012
hovorí, že ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje
deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov. Žalovaný poukazuje aj
na skutočnosť, že žalobkyni bolo vyplatené odstupné vo výške 3.080 EUR, odchodné vo výške 2.422
EUR a suma vo výške 4.712 EUR, čo predstavuje 4-násobok mesačného príjmu. Žalovaný žalobkyni
vyplatil odchodné a žalobkyňa začala poberať starobný dôchodok od 1.3.2012 a teda z tohto dôvodu
v zmysle ustálenej právnej praxe, žalobca nemá po 1.3.2012 nárok na náhradu mzdy, hoci v našom
prípade to nemá právny význam vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Žalovaný dáva do pozornosti,
že do dnešného dňa bolo vyplatených 10.214 EUR, pričom sumu vo výške 5.502 EUR žalovaný vyplatil
titulom skončenia pracovného pomeru a ak súd rozhodol, že skončenie pracovného pomeru je neplatné,
tak potom žalobkyňa nemá nárok na spomínanú sumu titulom odstupného resp. odchodného a teda
v prípade, ak by súd rozhodol o oprávnenosti nároku na náhradu mzdy je nevyhnutné zobrať na už
vyplatenú sumu ohľad. Poukazuje aj na porušenie dobrých mravov u žalobkyne, ktoré priamo súvisí s
jej pôsobením na Strednej odbornej škole železničnej a to tým, že žalobkyňa pozmeňovala a falšovala
verejnú listinu tým, že namiesto podpisu štatutárneho zástupcu KŠÚ podpísala prihlášku na druhú
kvalifikačnú skúšku, pričom nespĺňala podmienky na vydanie osvedčenia o druhej kvalifikačnej skúške
uvedené vo vyhl. č. 41/1996 Z.z., keďže jednou z podmienok je min. 10 rokov pedagogickej praxe
a ku dňu podania prihlášky mala pedagogickú prax v rozsahu 4 roky 5 mesiacov. Taktiež nespĺňala
ani podmienku I. kvalifikačnej skúšky, keďže absolvovanie doplňujúceho pedagogického vzdelania ako
náhrada I. kvalifikačnej skúšky jej mohla byť uznaná až po získaní 5 rokov pedagogickej praxe, t.j. až



2.9.2005, teda po termíne, kedy si už podávala prihlášku na II. kvalifikačnú skúšku. Neoprávneným
získaním II. kvalifikačnej skúšky sa žalobkyňa obohatila o sumu 1.899 EUR. Zároveň poukazuje na
uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 16.4.2010, ktoré konštatuje, že je nesporné, že sa žalobkyňa dopustila
hrubého správania, ktorým úmyselne narušila občianske spolunažívanie a jej konanie možno posúdiť
ako priestupok podľa § 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalovaný žiada súd, aby nepriznal
resp. znížil žalobkyni náhradu mzdy z dôvodu porušenia dobrých mravov u žalobkyne, ktoré priamo
súvisí s jej pôsobením na Strednej odbornej škole železničnej a to tým, že žalobkyňa získala vydanie
verejnej listiny - osvedčenia o II. kvalifikačnej skúške č. 0634/2006 vydanom Štátnym pedagogickým
ústavom, Metodicko - pedagogickým centrom, Bratislava tým, že v záväznej prihláške na túto skúšku
a v konaní predchádzajúcom jeho vydaniu nepravdivo deklarovala dĺžku svojej pedagogickej praxe.
Namiesto podpisu štatutárneho zástupcu KŠÚ podpísala prihlášku na druhú kvalifikačnú skúšku sama,
pričom nespĺňala podmienky na vydanie osvedčenia o druhej kvalifikačnej skúške uvedené vo vyhl.
č. 41/1996 Z.z., keďže jednou z podmienok je min. 10 rokov pedagogickej praxe a ku dňu podania
prihlášky mala pedagogickú prax v rozsahu 4 roky a 5 mesiacov. Taktiež nespĺňala ani podmienku
I. kvalifikačnej skúške, keďže absolvovanie doplňujúceho pedagogického vzdelania ako náhrada I.
kvalifikačnej skúšky jej mohla byť uznaná až po získaní 5 rokov pedagogickej praxe, t.j. až 2.9.2005, teda
po termíne, kedy si už podávala prihlášku na II. kvalifikačnú skúšku. Neoprávneným zaradením do vyššej
platovej skupiny žalobkyňa spôsobila škodu Krajskému školskému úradu v Košiciach vo výške 1.899
EUR. Aj napriek tomu, že trestné konanie na základe trestného oznámenia žalovaného bolo zastavené,
nakoľko skutok žalobkyne nebol v tom čase trestným činom, je nepochybné, že žalobkyňa sa dopustila
vyššie uvedeného konania. Žalobkyňa poškodila dobré meno školy a to dňa 10.2.2010, kedy sa konali
doplňujúce voľby rodičov do Rady školy, kde verejne osočovala nielen pedagógov ale aj rodičov. Rodičia
boli natoľko pobúrení jej nevhodným správaním, že sa rozhodli spísať petíciu na jej okamžité odvolanie.
Žalobkyni bol od 21.2.2012 priznaný starobný dôchodok a teda z tohto dôvodu v zmysle ustálenej právnej
praxe, žalobkyňa nemá po 21.2.2012 nárok na náhradu mzdy. Žalovaný namieta premlčanie náhrady
mzdy za mesiac apríl 2010, keďže návrh bol podaný dňa 29.5.2013 a náhrada mzdy bola v zmysle
kolektívnej zmluvy splatná dňa 11.5.2010. V roku 2010 žalovaný uhradil žalobkyni odstupné vo výške
3.080 EUR, nakoľko však rozhodnutím súdu bola vyslovená neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
na odstupné žalobkyňa nemá nárok a bolo jej vyplatené neprávom.

Výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 31.5.2013 súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 31.5.2013
ukončil pracovný pomer so žalobkyňou podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ bod 1 Zák. práce výpoveďou z
dôvodu, že nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon funkcie riaditeľky Strednej
odbornej školy železničnej v Košiciach s tým, že vo výplatnom termíne za mesiac august 2013 žalovaný
vyplatí náhradu mzdy pre zamestnanca z dôvodu nemožnosti prideľovania práce za obdobie od 1.5.2013
do 31.8.2013 vo výške 4-násobku priemerného mesačného príjmu 4.712 EUR a odchodné podľa ust.
§ 76a vo výške 2.263 EUR.

Mzdovým listom žalobkyne súd zistil, že funkčný plat žalobkyne za január 2009 činil 1.006,38 EUR,
za február 830,25 EUR, marec 402,56 EUR, apríl 1.056,71 EUR, máj 1.054,30 EUR, jún 1.107 EUR,
júl 433,18 EUR, august 738,02 EUR, september 1.107 EUR, október 979,54 EUR, november 1.083,48
EUR, december 926,77 EUR, január 2010 1.191,80 EUR, február 1076,44 EUR, marec 301,32 EUR.

Potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 26.4.2012 súd zistil, že žalobkyňa bola v
evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.4.2010 do 20.2.2012.

Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 21.3.2012 súd zistil, že žalobkyni bol rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 21.3.2012 priznaný starobný dôchodok od 21.2.2012 vo výške 651,80 EUR mesačne.

Vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 29.12.2014 a 3.6.2015 súd zistil, že k novele ZP bolo
prijaté prechodné ustanovenie § 252 g ZP v zmysle ktorého sa právne úkony urobené pred 1.9.2011 a
nároky, ktoré z nich vznikli posudzujú podľa úpravy účinnej do 31.8.2011. Na nami prejednávaný prípad
sa nevzťahuje prechodné ustanovenie ZP § 251 i ods. 4 ale ustanovenie § 252g ZP - teda právne nároky
vzniknuté z neplatného skončenia pracovného pomeru žalobkyne sa posudzujú podľa právnej úpravy
do 31.8.2011 - teda sa vychádza zo znenia ZP ktorý bol platný v čase neplatného skončenia pracovného
pomeru so žalobkyňou (marec 2010). Žalovaný tvrdí, že žalobkyni z titulu neplatného skončenia
pracovného pomeru v marci 2010 uhradil 7 priemerných mesačných zárobkov. Tieto tvrdenia žalovaného
sú účelovým klamstvom a zavádzaním súdu. Žalovaný síce skutočne uhradil žalobkyni platbou zo dňa



9.9.2013 sumu 6.673,82 EUR avšak uvedenou platbou žalobca nevyplácal žalobkyni náhradu mzdy z
dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru v marci 2010 v rozsahu 7 mesiacov ale išlo o platbu
z úplne iného právneho dôvodu. Touto platbou uhrádzal žalovaný žalobkyni jednak odchodné v zmysle
ust. § 76a ZP vo výške 2.422 EUR (2 x 1.211 EUR) - 19 % daň ( 460,18 EUR ) = 1.961,82 EUR (v tejto
časti preto žalobkyňa vzala návrh na uhradenie mzdových nárokov späť podaním doručeným súdu dňa
25.5.2014) a súčasne jej uhradil náhradu mzdy z dôvodu nemožnosti prideľovania práce v súlade s ust. §
142 ods. 3 ZP za obdobie 1.5.2013 do 31.8.2013 vo výške 4 priemerných mesačných príjmov v celkovej
výške 4.712 EUR (4 x 1.178 EUR). Obdobie od 1.5.2013 sa netýka predmetu nášho súdneho sporu a
za uvedené obdobie si žalobkyňa v tomto konaní ani neuplatňuje žiadnu náhradu mzdy. Žalovaný tvrdil,
že pre žalobkyňu žiadnu prácu nemá tak jej oznámil, že do práce chodiť nemusí a že jej uhradí náhradu
mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa za obdobie výpovednej lehoty teda za 4
mesiace od 1.5.2013 do 31.8.2013. V žiadnom prípade teda úhradou sumy 6.673,82 EUR nedošlo k
úhrade náhrady mzdy vo výške 7 priemerných mesačných zárobkov z dôvodu neplatného skončenia
pracovného pomeru v marci 2010 tak ako to uvádza žalovaný. Tvrdenia potvrdzuje aj výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 31.5.2013, v ktorej závere samotný žalovaný uvádza, že vyplatí žalobkyni vo
výplatnom termíne za august 2013 náhradu mzdy pre zamestnanca z dôvodu nemožnosti prideľovania
práce v zmysle ust. § 142 ods. 3 ZP za obdobie od 1.5.2013 do 31.8.2013 a to v celkovej výške 4.712
EUR (4 násobok priemerného mesačného príjmu) ako aj odchodné podľa ust. § 76a ZP vo výške 2.263
EUR. Posledný funkčný plat žalobkyne, ktorý jej bol priznaný od 1.1.2010 bol vo výške 1.211 EUR. Z
uvedenej sumy nepochybne vychádzala aj mzdová účtovníčka žalovaného pri určení výšky odchodného
a táto suma 2.422 EUR (2 x 1.211 EUR) je uvedená aj v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za
rok 2013, ktoré žalovaný vystavil žalovanej. V sume 6.673,82 EUR teda žalovaný uhradil žalobkyni
nasledovné platby : a/ odchodné v zmysle ust. § 76a ZP vo výške 2 x 1.211 EUR = 2.422 EUR - 19 % daň
( 460,18 ) = 1.961,82 EUR (v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby), b/ náhradu mzdy z dôvodu prekážok
v práci na strane zamestnávateľa za 1.5.2013 až 31.8.2013 v celkovej výške 4.712 EUR (4 x 1.178
EUR). Žalovaný teda do dnešného dňa neuhradil žalobkyni z titulu neplatného skončenia pracovného
pomeru ani cent. Žalovaná sumu k dnešnému dňu pozostáva z 2 samostatných právnych nárokov.
Prvá časť sa týka požiadavky na úhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa
v zmysle ust. § 142 ods. 3 ZP za obdobie od 1.4.2010 do 30.6.2010. Druhá časť sa týka náhrady
mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 79 ods. 2 ZP za obdobie od
1.7.2010 do 30.4.2013. Nakoľko súd právoplatne určil, že výpoveď je neplatná existuje na strane druhej
povinnosť žalobkyne vrátiť žalovanému vyplatené „ odstupné“ ktoré jej uhradil v roku 2010 vo výške
3.080 EUR. Žalobkyňa navrhovala žalovanému aby sa vzniknutá situácia vyriešila dohodou o sporných
nárokoch avšak bezvýsledne. Vzhľadom na odmietnutie dohody o sporných nárokoch za obdobie od
1.4.2010 do 30.6.2010 a najmä s prihliadnutím na nemožnosť aplikácie započítania v pracovnoprávnych
vzťahoch si žalobkyňa uplatnila aj tento nárok - teda nárok na náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci
na strane zamestnávateľa podľa ust. § 142 ods. 3 ZP za obdobie od 1.4.2010 do 30.6.2010. Určenie v
zmysle ust. § 134 ods. 1,2, 4 ZP - teda určovanie klasického priemerného zárobku pre pracovnoprávne
účely. V takomto prípade by sa vychádzalo z príjmu žalobkyne v rozhodujúcom období a z obdobia
odpracovaného žalobkyňou v rozhodujúcom období. V zmysle ust. § 134 ods. 2 ZP je rozhodujúcim
obdobím kalendárnu štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok . V nami
prejednávanom prípade by išlo o obdobie 10,11,12/2009 a v uvedenom období odpracovala žalobkyňa
celú pracovnú dobu a jej príjem bol za uvedené obdobie v priemere 1.444,02 EUR/mesiac. Takýto
postup pri výpočte priemerného zárobku žalobkyne sme nepoužili z toho dôvodu, že ide o príjem,
ktorý dosahovala žalobkyňa ako riaditeľka. Po skončený funkčného obdobia ak by naďalej pracovala u
žalovaného nepôsobila by v pozícii riaditeľky ale ako zástupkyňa riaditeľa pre technicko - ekonomický
úsek alebo ako radový pedagóg a jej príjem by preto bol nepochybne nižší ako jej pôvodný plat riaditeľky.
Z uvedeného dôvodu žalobkyňa pri výpočte výšky priemernej mzdy pre účely určenia výšky náhrady
mzdy z uvedeného spôsobu výpočtu nevychádzala. Žalobkyňa po ukončení funkčného obdobia riaditeľa
mala u žalovaného podľa nášho názoru opätovne začať vykonávať funkciu zástupkyne riaditeľa pre
technicko - ekonomický úsek. Pri určení výšky priemerného mesačného zárobku žalobkyne uvedenom
v žalobnom návrhu preto vychádzala žalobkyňa z výšky príjmu ktorý by bola dosahovala v prípade ak
by opätovne nastúpila na funkciu zástupkyne riaditeľa pre technicko - ekonomický úsek. V prípade jej
zaradenia na toto miesto s prihliadnutím na počet odpracovaných rokov by bol jej priemerný zárobok vo
výške 1.054,50 EUR/mesiac v roku 2010, 1.058 EUR/ mesiac v roku 2011, 1.131,50 EUR v roku 2012
a 1.178 EUR/ mesiac v roku 2013. Výšku takto vypočítaného priemerného mesačného platu akceptoval
aj samotný žalovaný nakoľko v roku 2013 vyplatil žalobkyni náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci
na strane zamestnávateľa za obdobie od 1.5.2013 do 31.8.2013 vo výške 1.178 EUR/mesiac - spolu



za 4 mesiace 4.712 EUR, pričom sám uviedol, že ide o 4 násobok priemerného mesačného platu
žalobkyne. Žalobkyňa vypočítala svoj pravdepodobný funkčný plat, pričom okrem vyššie uvedených
okolností vychádzala z funkčného platu Ing. A. L. ktorá v čase výpovede žalobkyne pracovala na
pozícii zástupkyne riaditeľa pre technicko - ekonomický úsek. Zmena oproti tarifnému platu uvedenej
zamestnankyne vyplýva iba z toho, že jednotlivé položky funkčného platu žalobkyne sa určili tak, aby
zodpovedali tarifnému platu pedagogického pracovníka s II. atestáciou. Zároveň je u žalobkyne vyššia
započítaná prax (namiesto TP vo výške 581 EUR by patrila suma 639 EUR). To isté platí u položky
zvýšená platová tarifa, kde by žalobkyni patrila za dĺžku započítanej praxe suma 131 EUR (namiesto
81,5 EUR v dekréte Ing. L.). Príplatok za riadenie a osobný príplatok bol navrhovaný v rovnakej výške
za všetky roky bez zmeny. Menila sa len výška platobnej triedy a započítanej praxe v rokoch. Na základe
uvedeného vyrátala žalobkyňa svoj pravdepodobný mesačný zárobok. 2010 riaditeľka - funkčný plat
1.208,50 EUR, 2010 zástupkyňa - funkčný plat 1.054,50 EUR, 2011 zástupkyňa - funkčný plat 1.058
EUR, 2012 zástupkyňa - funkčný plat 1.131,50 EUR, 2013 zástupkyňa - funkčný plat 1.178 EUR. Ak
by žalobkyňa vychádzala z priemerného zárobku v zmysle § 134 ods. 1,2,3 ZP v zmysle prehľadu
vymeriavacích základov, ktorý predložila SOŠ železničná žalobkyni pre poistenie v nezamestnanosti dňa
12.4.2010 predstavoval jej priemerný plat : v roku 2010 - 1.220,25 EUR, v roku 2009 - 1191,26 EUR, v
roku 2008 - 1146,47 EUR, v roku 2007 - 1.120,62 EUR. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne bol ešte
vyšší ako si uplatňuje v tomto konaní. Výšku žalobkyňou vypočítaného priemerného mesačného platu
akceptoval aj samotný žalovaný nakoľko v roku 2013 vyplatil žalobkyni náhradu mzdy z dôvodu prekážok
v práci na strane zamestnávateľa za obdobie od 1.5.2013 do 31.8.2013 vo výške 1.178 EUR/ mesiac
- spolu za 4 mesiace 4.712 EUR, pričom sám uviedol, že ide o 4 násobok priemerného mesačného
platu žalobkyne.

Ročným zúčtovaním preddavkov na daň súd zistil, že žalovaný vyhotovil dňa 20.2.2014 ročné zúčtovanie
preddavkov na daň žalobkyne za zdaňovacie obdobie rok 2013, základ dane 1.211 x 2 - 2.422 EUR.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 21.11.2011 súd zistil, že Okresné riaditeľstvo
PZ v Košiciach uznesením zo dňa 21.11.2011 zastavil trestné stíhanie začaté pre prečin falšovania,
pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku, úradnej značky podľa
ust. § 352 ods. 2 Tr. zák., že doposiaľ neznámy páchateľ dosiahol dňa 30.6.2006 vydanie pravej verejnej
listiny a to osvedčenia o II. kvalifikačnej skúške č. 0634/2006 vydanom Štátnym pedagogickým ústavom,
Metodicko-pedagogickým centrom, Tomášikova č. 4, Bratislava tým, že v záväznej prihláške na túto
skúšku a v konaní predchádzajúcom jeho vydaniu nepravdivo deklaroval dĺžku svojej pedagogickej praxe
v trvaní 10 rokov ako minimálnej podmienky na jeho vydanie, pričom túto si potvrdil a schválil, čím takto
zároveň získal aj neoprávnene zaradenie do vyššej platovej triedy a spôsobil tak Strednej odbornej škole
železničnej, Palackého 14, Košice škodu získaním prospechu v príčinnej súvislosti s týmto trestným
činom vo výške 1.899 EUR, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Potvrdením žalovaného súd zistil, že priemerný mesačný plat žalobkyne za rok 2008 činil 1.043,95 EUR,
za rok 2009 1.122,08 EUR, za rok 2010 1.211 EUR. Pracovný pomer skončila 31.3.2010, v mesiaci
marec 2010 jej bolo vyplatené odstupné vo výške 3.080 EUR. V roku 2012 nemala žalobkyňa žiadne
príjmy, v roku 2013 v mesiaci august bolo vyplatené žalobkyni 2-mesačné odchodné vo výške 2.422
EUR a náhrada za stratu zárobku vo výške 4.712 EUR.

Potvrdením žalovaného súd zistil, že žalovaný dňa 4.11.2013 potvrdil, že žalobkyni bola zaplatená suma
dňa 9.9.2013 6.673,82 EUR, 2-mesačné odchodné brutto 2.422 EUR a 4 násobok mesačného príjmu
brutto 4.712 EUR, z toho bola stiahnutá daň vo výške 460,18 EUR.

Odborným posudkom č. X/XXXX Ing. N. Z., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
oceňovanie nehnuteľností vyhotovil dňa 2.6.2010 na žiadosť žalovaného odborný posudok. Úlohou bolo
stanoviť odbytovú cenu pozemných prác, sociálnych zariadeniach na SOŠ železničnej v Košiciach,
prízemie pred jedálňou. Znalec v závere uviedol, že jednotkovú cenu sa snažil rešpektovať podľa
predloženého súpisu vykonaných prác až na niektoré položky, ktoré boli uvedené nesprávnym
zatriedením v cenníku stavebných prác. Samozrejme, že ak boli položky popísané len stručne a
množstva uvedené podľa toho ako to vyhovovalo dodávateľovi stavebných prác bez podloženia figúrami,
bez akejkoľvek kontroly, bez zápisov z kontrolných dní, cena je nehodnoverná a ešte raz musím
zdôrazniť nekontrolovateľná a ja som toho názoru, že to bolo robené úmyselne a to preto, aby
dodávateľ si dal zaplatiť aj nevykonané práce. Výpočet ceny podľa mnou spracovaného pôdorysu a



uvedenia mojich figúr je jasná z opraveného súpisu vykonaných prác a je neoddeliteľnou súčasťou tohto
odborného posudku. Celkový rozdiel činí 13.625,85 EUR v prospech Strednej odbornej školy železničnej
v Košiciach na Palackého 14.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 16.4.2010 súd zistil, že Okresné riaditeľstvo
PZ v Košiciach uznesením zo dňa 16.4.2010 odovzdal na prejednanie priestupku vec podozrenia zo
spáchania prečinu ohovárania, ktorého sa mala dopustiť žalobkyňa dňa 10.2.2010 v čase okolo 18.00
hod. v Košiciach na ul. Palackého 14 v jedálni Strednej odbornej školy Železničnej počas mimoriadneho
zhromaždenia rodičov žiakov a pedagógov menovanej školy v počte prevyšujúcom 60 ľudí, na ktorom
pedagóg a predseda Rady menovanej školy Mgr. Z. Č., nar. XX.X.XXXX vysvetľoval predpisy volieb
zástupcov rodičov do Rady školy, vyriekla na osobu menovaného pedagóga vetu „toto je ten, čo založil
združenie, čo ukradol 65.000,- Sk, pozrite sa toto je predseda Rady školy, toto je ten, čo okráda Vaše
deti“, čím o menovanom oznámila nepravdivý údaj. Je však nesporné, že Ing. M. Š. sa dopustila hrubého
správania, ktorým úmyselne narušila občianske spolunažívanie, a teda jej konanie je možné posúdiť ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších noviel.

Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 25.2.2010 súd zistil, že žalovaný adresoval
Ing. A. L. oznámenie o výške a zložení funkčného platu, ktorým bola zaradená do kariérového stupňa
pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou, zaradená do 11. platovej triedy, pracovná trieda 1,
funkčný plat 947 EUR.

Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 5.4.2010 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni
dňa 5.4.2010 výšku a zloženie funkčného platu, ktorú určuje od 1.3.2010 funkčný plat vo výške 770 EUR.

Výpoveďou svedkyne Y. Z. súd zistil, že svedkyňa vypočítala na pokyn žalovaného odchodné
pre žalobkyňu, vychádzala z dekrétu a mzdového listu. 2-mesačné odchodné bolo 2.422 EUR,
predpokladaný mesačný príjem bola polovica.

Mzdovým listom žalobkyne za rok 2010 súd zistil, že žalovaný eviduje pracovný pomer u žalobkyne do
31.3.2010, príjem žalobkyne za rok 2010 - január 1.211,02 EUR, február 1.211,02 EUR, marec 1.238,71
EUR.

Podľa ust. § 252g ods. 1 zákon č. 311/2001 Z.z. zákonník práce v platnom znení ustanoveniami tohto
zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony
urobené pred l. septembrom 2011 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy
účinnej do 31. augusta 2011.

Podľa ust. § 79 ods. 1,2 zákon č. 311/2001 Z.z. zákonník práce v znení platnom ku dňu 22.3.2010 ak
zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer
okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12
mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12
mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa ust. § 134 ods. 1,2 zákon č. 311/2001 Z.z. zákonník práce priemerný zárobok na pracovnoprávne
účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na
výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa



namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú
zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa ust. §142 ods. 1 zákon č. 311/2001 Z.z. zákonník práce ak nemohol zamestnanec vykonávať
prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ
mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa ust. § 1 ods. 1 a 4 zákon č. 311/2001 Z.z. zákonník práce tento zákon upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo
fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 100 ods. 1,2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva

Podľa ust. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Predmetom konania je náhrada mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a titulom
prekážky v práci na strane žalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ukončil so žalobkyňou
pracovný pomer dňa 22.3.2010 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, výpovedná doba končí
30.6.2010 s tým, že žalovaný mal za to, že pracovný pomer skončil ku dňu 1.4.2010 na základe prejavu
vôle žalobkyne. Okresný súd Košice I v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 40C 178/2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.4.2013, určil, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná.
Žalobkyňa listom zo dňa 6.5.2010 oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával.
Žalovaný od 1.4.2010 neprideľoval žalobkyni prácu. Za rok 2010 žalovaný zaplatil mzdu žalobkyni za
mesiace január, február a marec. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Košice I v
konaní 40C 178/2010 žalovaný dal žalobkyni dňa 31.5.2013 výpoveď z pracovného pomeru podľa ust.
§ 63 ods. 1 písm. b/ bod 1 Zák. práce s tým, že žalobkyni zaplatí náhradu mzdy za obdobie 1.5.2013
do 31.8.2013 - 4.712 EUR a odchodné vo výške 2.263 EUR. Dňa 9.9.2013 žalovaný zaplatil žalobkyni
6.673,82 EUR, z toho odchodné vo výške 2.422 EUR a 4-násobok mesačného príjmu vo výške 4.712
EUR, z čoho bola stiahnutá daň 460,18 EUR. Žalobkyňa bola v období od 1.4.2010 do 20.2.2012
evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. V predmetnom
období jej nebola Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ponúknutá žiadna práca a žalobkyňa nebola
v predmetnom období zamestnaná. Žalobkyni bol odo dňa 21.3.2012 priznaný starobný dôchodok v
čase priznania vo výške 651,80 EUR mesačne. V zmysle potvrdení vydaných žalovaným bol priemerný
mesačný plat žalobkyne za rok 2009 1.122,08 EUR, za rok 2010 1.211 EUR, v marci 2010 bolo žalobkyni
vyplatené odstupné vo výške 3.080 EUR, pričom žalovaný vychádzal z funkčného platu 770 EUR
v zmysle dekrétu, ktorý vyhotovil žalovaný dňa 5.4.2010 pre pedagogického zamestnanca s druhou
atestáciou po započítaní 25 rokov a 60 dní.



Žalobkyňa sa domáha náhrady mzdy za obdobie apríl, máj, jún 2010 z dôvodu nezaplatenia mzdy titulom
prekážok v práci na strane žalovaného vo výške 3.163,50 EUR a od 1.7.2010, kedy mal skončiť pracovný
pomer na základe výpovede, ktorá bola súdom vyhlásená za neplatnú do 30.4.2013 titulom náhrady
mzdy, za rok 2010 za 6 mesiacov priemerný zárobok vypočítaný žalobkyňou 1.054,50 EUR, za rok 2011
12 x priemerný zárobok 1.058 EUR, za rok 2012 za 12 mesiacov 12 x priemerný zárobok 1.131,50 EUR
a za rok 2013 4 x priemerný zárobok 1.178 EUR, spolu 37.313 EUR, ďalej sa domáha odchodného vo
výške 2.263 EUR.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k záveru, že nárok žalobkyne na náhradu mzdy
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru je dôvodný, keďže zo spisu 40C 178/2010 mal súd
za jednoznačne preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I bolo určené,
že ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného dané žalobkyni dňa 22.3.2010
je neplatné. V súlade s ust. § 79 ods. 1 Zák. práce účinného ku dňu 22.3.2010 s poukazom na
intertemporálne ustanovenie § 252 g/ Zák. práce patrí žalobkyni náhrada mzdy odo dňa oznámenia,
že zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, a to vo výške priemerného
zárobku odo dňa, keď zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a to do času, kým mu
zamestnávateľ umožní pokračovať v práci.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za nepochybne preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na
náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku odo dňa, keď oznámila žalovanému, že
považuje ukončenie pracovného pomeru za neplatné. Žalobkyňa namietala neplatnosť výpovede listom
zo dňa 30.3.2010 ako aj 31.3.2010 adresovaného žalovanému avšak až listom doručeným žalovanému
dňa 6.5.2010 oznámila žalovanému, že považuje výpoveď za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaný
ďalej zamestnával.

S poukazom na vyššie uvedené žalobkyni patrí náhrada mzdy od 6.5.2010.

V súlade s ust. § 79 ods. 2 Zák. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala poskytnúť náhrada
mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa povinnosť nahradiť mzdu za čas
prevyšujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi nepriznať.

Žalovaný namietal, že návrh žalobkyne je potrebné zamietnuť, prípadne navrhol znížiť náhradu mzdy
z dôvodu, že poberala starobný dôchodok od februára 2012 ako aj s poukazom na skutočnosť, že
žalobkyňa falšovala úradnú listinu, na základe ktorej získala potvrdenie o získaní kvalifikačnej skúšky, z
dôvodu, že narušila občianske spolunažívanie tým, že sa na zasadnutí Rady školy dňa 10.2.2010 mala
dopustiť hrubého správania a že odborným posudkom znalca z odboru stavebníctvo bolo preukázané,
že za žalovaného uzavrela zmluvu, ktorá bola pre žalovaného nevýhodná pre žalovaného, rozdiel v
neprospech žalovaného činí 13.625,85 EUR.

Súd vyhodnotil zistený skutkový stav jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, posúdil námietky
účastníkov a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že žalobkyni vznikol nepochybne nárok na
náhradu mzdy odo dňa oznámenia, že trvá na platnosti pracovného pomeru a to odo dňa 6.5.2010 do
priznania starobného dôchodku v plnej výške, t.j. vo výške priemerného mesačného zárobku. Vzhľadom
k tomu, že výška priemerného mesačného zárobku medzi účastníkmi bola sporná, súd ustálil na základe
výsledkov vykonaného dokazovania výšku priemerného mesačného zárobku žalobkyne za rok 2010 na
sumu 1.054,50 EUR, za rok 2011 na sumu 1.058 EUR, za rok 2012 1.131,50 EUR a za rok 2013 1.178
EUR, pričom vychádzal z priemerného mesačného zárobku zástupkyne pre technicko-ekonomický úsek
a to v zmysle návrhu žalobkyne, keďže v listinných dôkazoch predložených žalovaným, sám žalovaný
vypočítal priemerný mesačný zárobok žalobkyne za rok 2010 na sumu 1.211 EUR a sám žalovaný vo
svojom potvrdení uviedol, že žalobkyni bolo vyplatené 2-mesačné odchodné vo výške 2.422 EUR z
funkčného platu 1.211 EUR mesačne, pričom odstupné žalovaný vyplatil z funkčného platu 770 EUR.
Pri výpočte priemerného zárobku súd ustálil priemerný mesačný zárobok žalobkyne ako priemerný
mesačný zárobok, na ktorý by mala nárok po ukončení v čase neplatne skončeného pracovného pomeru,
t.j. podľa posledného pracovného zaradenia žalobkyne predchádzajúceho výkonu funkcie riaditeľky
t.j. funkcie zástupkyne pre ekonomický úsek, ktorý v zmysle stupnice platových taríf pedagogických



zamestnancov a zvýšenia platových taríf v závislosti od dĺžky započítanej praxe vydané ministrom
školstva, vedy, výskumu a športu činil pre rok 2010 (započítaná prax 25 rokov, platová tarifa 639 EUR,
zvýšenie platovej tarify 131 EUR, príplatok za riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 150 EUR), spolu
1.054,50 EUR, za rok 2011( započítaná prax 26 rokov, platová tarifa 639 EUR, zvýšenie platovej tarify
134,50 EUR, príplatok za riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 140 EUR), funkčný plat 1.058 EUR,
za rok 2012 (započítaná prax 27 rokov, platová tarifa 697 EUR, zvýšenie platovej tarify 150 EUR,
príplatok za riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 140 EUR), funkčný plat 1.131,50 EUR, za rok 2014
(započítaná prax 28 rokov, platová tarifa 732 EUR, zvýšenie platovej tarify 161,50 EUR, príplatok za
riadenie 144,50 EUR, osobný príplatok 140 EUR), funkčný plat 1.178 EUR.

Vzhľadom k tomu, že doba náhrady mzdy prevyšovala 12 mesiacov a žalovaný namietal nepriznanie
náhrady mzdy nad dobu 12 mesiacov, prípadne jej zníženie, súd posudzoval odôvodnenosť tejto
námietky.

Súd dospel k záveru, že námietka žalovaného je čiastočne dôvodná. Súd priznal žalobkyni plnú náhradu
mzdy vo výške priemerného zárobku od 6.5.2010 do 28.2.2012 za 22 mesiacov, t.j. za rok 2010 alikvotná
časť za obdobie od 6.5.2010 do 31.5.2010 za 26 dní (1.054,50:31 x 26) - 884 EUR a za obdobie od
1.6.2010 do 31.12.2010 (7x 1.054,50) - 7.381,50 EUR, (12x 1.058 EUR) za rok 2011 - 12.696 EUR a za
2 mesiace roku 2012 (2x 1.131,50 EUR) - 2.263 EUR, spolu 23.224,50 EUR a od 1.3.2012 do 30.4.2013
súd znížil náhradu mzdy.

V zmysle ustálenej judikatúry súd pri rozhodovaní o znížení náhrady prípadne nepriznaní náhrady
prihliadne najmä k tomu, či bol zamestnanec medzi tým zamestnaný inde, akú prácu vykonával, z akého
dôvodu sa do práce nezapojil, ak sa do práce nezapojil, či tak urobil z vážnych dôvodov. Podstatné
je, či sa zapojil alebo mohol zapojiť do práce v mieste dojednanom pracovnou zmluvou pre výkon
pracovnej činnosti alebo mieste, ktoré je možné z hľadiska daného účelu považovať za rovnocenné
miesto zjednanému pre výkon pracovnej činnosti a či je možné spravodlivo požadovať, aby sa v určitom
mieste do práce zapojil.

V danej veci mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola po neplatnom skončení pracovného pomeru
evidovaná ako nezamestnaná, preto za dobu evidencie ako nezamestnanej t.j. od 1.4.2010 do 20.2.2012
súd priznal žalobkyni plnú náhradu mzdy. Od mesiaca nasledujúceho po priznaní starobného dôchodku
súd znížil náhradu mzdy žalobkyni. Starobný dôchodok bol priznaný vo výške 651,80 EUR ku dňu
priznania, bol následne valorizovaný, bol priznaný vo výške prevyšujúcej priemerný dôchodok teda v
nadštandardnej výške, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by si po období, kedy jej
bol priznaný starobný dôchodok, aktívne hľadala zamestnanie a nepreukázala vôľu byť zamestnaná.

Pokiaľ ide o námietku nepriznania náhrady mzdy nad dobu 12 mesiacov žalovaným z dôvodu porušenia
dobrých mravov žalobkyňou ako falšovanie listiny, porušovanie občianskeho spolunažívania - hrubé
správanie žalobkyne na Rade rodičov, uzatváranie nevýhodných zmlúv pre žalovaného, súd poukazuje
na to, že uvedené skutočnosti mohli byť dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru žalobkyne u
žalovaného titulom porušenia pracovných povinností, ak by boli preukázané, a boli by takej intenzity,
ktorá by odôvodňovala ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou pre porušenie pracovných
povinností. Ak sa žalovaný bráni, že žalobkyňa porušila uvedenými tvrdeniami dobré mravy tým
potvrdzuje, že uvedené skutočnosti nemal preukázané do tej miery, aby bol oprávnený ukončiť pracovný
pomer so žalobkyňou z dôvodu porušenia pracovných povinností a preto nemôžu byť ani dôvodom na
zníženie, resp. nepriznanie náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorého
neplatnosť zavinil žalovaný.

S poukazom na vyššie uvedené súd znížil náhradu mzdy, na ktorú mala žalobkyňa nárok od 1.3.2012
do 30.4.2013 na sumu 4.630,30 EUR mesačne vo výške 330,74 EUR pozostávajúcej cca z rozdielu
priemerného zárobku a priznaného dôchodku s tým, že ak by nedošlo k zníženiu náhrady mzdy vznikol
by žalobkyni nárok na náhradu mzdy vo výške 10 x 1.131,50 EUR, t.j. 11.315 EUR a 4 x 1.178 EUR -
4.712 EUR, spolu 16.027 EUR.

S poukazom na vyššie uvedené súd priznal žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 6.5.2010 do
30.4.2013 vo výške 27.854,80 EUR.



Žalobkyňa sa domáhala aj náhrady mzdy za obdobie od 30.4.2010 do 30.6.2010 titulom náhrady mzdy
titulom prekážok na strane žalovaného.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný od 1.4.2010 neprideľoval žalobkyni
prácu, keďže mal za to, že pracovný pomer skončil ku dňu 31.3.2010. Žalobkyňa si uplatnila nárok na
zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 1.4. do 30.6. titulom prekážky v práci na strane žalovaného z
dôvodu neprideľovania prác dňa 29.5.2013.

Súd dospel k záveru, že tento nárok je nedôvodný. Nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru ustanovuje § 79 ods. 1,2 Zák. práce, pričom podmienkou na priznanie nároku na
náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru je oznámenie zamestnanca, že trvá
na ďalšom zamestnaní a na pracovnom pomere a to odo dňa tohto oznámenia. Žalobkyňa učinila toto
oznámenie dňa 6.5.2010 a od tohto dňa jej súd priznal náhradu mzdy. Ak si uplatňuje náhradu mzdy
za obdobie od 1.4.2010 do 30.6. 2010, súd poukazuje na to, že nárok na náhradu mzdy od 6.5.2010
do 30.6. 2010 posúdil ako nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru.
Nárok na náhradu mzdy titulom prekážok v práci je v súlade s ust. § 79 ods. 1,2 je nedôvodný a nemožno
ho priznať, keďže žalobkyňa si môže uplatniť iba nárok na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru, ktorý súd žalobkyni od okamihu oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnaní aj
priznal. Žalovaný namietol premlčanie, keďže nárok na náhradu mzdy bol uplatnený až 29.5.2013, v
pôvodnom návrhu zo dňa 14.5.2010 bol uplatnený iba nárok na náhradu mzdy od 6.5.2010. V zmysle
vyjadrenia žalovaného bola mzda za mesiac apríl 2010 splatná ku dňu 11.5. nárok je premlčaný, keďže
bol uplatnený po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, mzda za mesiac apríl 2010 sa stala splatná
11.5.2010 a 3-ročná lehota na podanie návrhu uplynula 11.5.2013.

Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vždy od prvého dňa nasledujúceho mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola splatná mzda, úrok z omeškania si uplatnila zo mzdy za obdobie od 1.7.2010 do
31.4.2013, t.j. úrok z omeškania z náhrady mzdy za mesiac júl 2010 si uplatnila od 1.9.2010 a následne
z každého nasledujúceho mesiaca odo dňa nasledujúceho po 1.9.2010 vždy k prvému dňu.

Keďže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že mzda bola platná k 11.dňu nasledujúceho
mesiaca, ku prvému dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola náhrada mzdy splatná, došlo
už k splatnosti mzdy za každý príslušný mesiac, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania
zo sumy priznanej ako náhrady mzdy vždy v príslušnej výške zo sumy, ktorá bola priznaná, vždy odo
dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola splatná, v súlade s návrhom a to zo sumy, ktorá bola za
príslušný mesiac priznaná.

Pokiaľ ide o nárok na príslušenstvo, úroky z omeškania v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky dochádza k omeškaniu s náhradou mzdy spravidla za ten ktorý mesiac, kedy
nastala splatnosť, keďže ide nepochybne o uspokojenie peňažného nároku, ktorý zaniká splnením,
pričom povinný účastník je povinný plniť riadne a včas.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobkyňa sa domáhala náhrady mzdy za obdobie od 1.7.2010
do 31.4.2014 a súd od 1.3.2012 do 30.4.2013 znížil náhradu mzdy a mal za to, že aj nárok na náhradu
mzdy od 1.4. do 5.5.2010 je nedôvodný, súd v tejto časti návrh zamietol.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vzala návrh po podaní návrhu v časti o zaplatenie odchodného vo výške
2.263 EUR s prísl. späť z dôvodu zaplatenia odchodného žalovaným v septembri 2013, súd podľa ust.
§ 96 ods. 1,2 v späťvzatej časti za súhlasu žalovaného konanie zastavil.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.



O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle cit. ustanovení a zaviazal žalovaného, ktorý mal len
nepatrný úspech v časti konania o náhradu mzdy nahradiť úspešnej žalobkyni trovy konania potrebné
na účelné uplatňovanie práva.

Z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva má ten účastník, ktorý mal úspech vo veci. Vecou v zmysle uvedeného ustanovenia
je predmet konania, ako je tento vymedzený v žalobe a to v tej jej časti, v ktorej žalobca vymedzuje,
čoho sa domáha (v tzv. petite podľa § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.).
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V petite žaloby
síce navrhla zaviazať žalovaného na poskytnutie náhrady mzdy odo dňa 6.5.2010 do právoplatného
rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ale ani v žalobe, v nasledujúcich
podaniach a ani na pojednávaniach tento nárok nešpecifikovala. Počas konania neboli podané žiadne
návrhy v časti náhrady mzdy a súd teda ani nevykonával žiadne dokazovanie, čo do návrhu o náhradu
mzdy v konaní sp. zn. 40C/178/2010. Rozsudkom č.k. 40C/178/2010-96 zo dňa 7.6.2012 bol nárok
žalobkyne v časti náhrady mzdy vylúčený na samostatné konanie. Až po nadobudnutí právoplatnosti
citovaného rozsudku dňa 19.4.2013, súd konal vo veci náhrady mzdy. Žalobkyňa špecifikovala návrh
vyčíslením náhrady mzdy písomným podaním doručeným súdu až dňa 29.5.2013. Z toho vyplýva, že
nárok na náhradu mzdy bol žalobkyňou riadne uplatnený až dňa 29.5.2013.
Preto súd pri vyčíslení odmeny advokátom za úkony právnej služby do právoplatného skončenia veci
vedenej pod sp. zn. 40C/178/2010 dňa 19.4.2013 (za roky 2010 až 2012) priznal odmenu za 1 úkon
právnej služby iba podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. vo výške 1/13 výpočtového základu
pre príslušný rok.
Pri úkonoch právnej služby v konaní vedenom pod sp. zn. 40Cpr/1/2013, predmetom ktorého bol
vylúčený nárok žalobkyne o náhradu mzdy, vzhľadom na celkový úspech žalobkyne vo výške 30.117,80
€ (27.854,80 €+ 2263 €) súd určil odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 469,74 € podľa ust. § 142
ods. 3, keďže rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu.

Súd žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:
za rok 2010 - prevzatie, príprava zastúpenia 55,49 € (1/13 z 721,40 €) a spísanie žalobného návrhu
55,49 € (1/13 z 721,40€) + režijný paušál 2x 7,21 € podľa ust. § 10 ods.1, § 11 ods.1 písm. a), 16 ods.3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu vo výške 125,40 €;
za rok 2011 - účasť na pojednávaní dňa 19.1.2011 57 € (1/13 z 741 €), účasť na pojednávaní dňa
12.5.2011 (odročené) 14,25 € {1/4 z (1/13 z 741 €)}, účasť na pojednávaní 22.9.2011 57 € (1/13 z
741 €) a písomné podanie doručené súdu dňa 7.11.2011 57 € (1/13 z 741 €) + režijný paušál 4x 7,41
€ podľa ust. § 10 ods.1, § 11 ods.1 písm. a), 16 ods.3, § 14 ods.5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu vo
výške 214,89 €;
za rok 2012 - účasť na pojednávaní dňa 15.2.2012 58,69 € (1/13 z 763 €), účasť na pojednávaní dňa
7.6.2012 58,69 € (1/13 z 763 €) a vyjadrenie k odvolaniu žalovaného doručené súdu dňa 7.9.2012 58,69
€ (1/13 z 763 €) + režijný paušál 3x 7,63 € podľa § 10 ods.1, § 11 ods.1 písm. a), § 16 ods.3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., spolu vo výške 198,96 €;
za rok 2013 - ďalšia porada s klientkou dňa 10.5.2013 (v trvaní 1h 30m) 626,30 € {2x (2/3 z 469,74
€)}, mimosúdna výzva na úhradu mzdy zo dňa 13.5.2013 469,74 €, odpoveď na návrh dohody zo dňa
24.5.2013 469,74 €, rokovanie s protistranou dňa 31.5.2013 313,15 € (2/3 z 469,74 €) a podanie vo veci
samej doručené súdu dňa 29.5.2013 469,74 € + režijný paušál 5x 7,81 € podľa § 10 ods.1, § 14 ods.2
písm. a), § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu vo výške 2387,72 €;
za rok 2014 - podanie vo veci samej doručené súdu dňa 16.5.2014 469,74 €, ďalšia porada s klientkou
dňa 12.9.2014 (v trvaní 1h 30m) 313,16 € {2x (1/3 z 469,74 €)} a účasť na pojednávaní dňa 18.9.2014
469,74 € + režijný paušál 3x 8,04 € podľa § 10 ods.1, § 14 ods.4 písm. a), § 16 ods.3 vyhlášky č.
655/2004 Z.z., spolu vo výške 1276,76 €;
za rok 2015 - podanie vo veci samej doručené súdu dňa 2.1.2015 469,74 €, podanie vo veci samej
doručené súdu dňa 12.2.2015 469,74 €, podanie vo veci samej doručené súdu dňa 9.6.2015 469,74
€, ďalšia porada s klientkou dňa 18.1.2015 (v trvaní 30m) 156,58 € (1/3 z 469,74 €), ďalšia porada s
klientkou dňa 2.6.2015 (v trvaní 30m) 156,58 € (1/3 z 469,74 €), účasť na pojednávaní dňa 8.1.2015
469,74 €, účasť na pojednávaní dňa 21.5.2015 469,74 € a účasť na pojednávaní dňa 15.10.2015 469,74
€ + režijný paušál 8x 8,39 € podľa § 10 ods.1, § 14 ods.2 písm. a), § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004
Z.z., spolu vo výške 3198,72 €,
celkovo 7.402,45 € + 20% DPH = 8.882,95 €.



Vzhľadom k tomu, že žalobkyňu zastupoval v konaní advokát, súd v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni trovy na účet advokáta.

Súd v súlade s ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra
trestov zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech zaplatiť súdny poplatok za návrh - vo výške
1722,- EUR - položka 1b) sadzobníka cit. zák., 99,50 EUR za návrh o určenie neplatnosti a položka 1a)
sadzobníka cit. zák. za návrh na náhradu mzdy - 1623,- EUR, keďže žalobkyňa bola oslobodená od
súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. d) cit. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )