Základná škola, Kollárova 2, Svätý Jur


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/186/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715209216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1715209216.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov
JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: Y. T., A.. XX.X.XXXX, F. XX, X. U.,
zastúpeného matkou G.. X. T., F. XX, X. U. Y. E. G.. P. T., Q. XX, W., proti žalovanej: Základná škola,
Kollárova 2, Svätý Jur, IČO: 35 602 244, zastúpenej Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI,
s.r.o., Nám. M. Benku 15, Bratislava, o náhradu škody 531,99 eura s príslušenstvom, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 7C/166/2015-71, zo dňa 14.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 531,99
eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 531,99 eura od 8.11.2015 do zaplatenia;
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
10.12.2015 a jej doplnením z 27.9.2016 domáhal titulom bolestného zaplatenia sumy 531,99 eura spolu
s úrokom z omeškania v zákonnej výške od 8.11.2015 do zaplatenia.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), mal súd prvej inštancie
vo vzťahu k skutkovému stavu za nesporné, že úraz žalobcu sa stal, stal sa v škole, kedy u žiakov
vykonávala dozor vychovávateľka; nesporné bolo aj vyplatenie poistného z poistenia „Školák“ v sume
40,96 eura. Z oznámenia o školskom úraze mal za preukázané, že žalovaná oznámila rodičom žalobcu,
že 14.9.2015 spolužiak Tomáš vykrútil žalobcovi prst, ktorý sa ďalším vyšetrením ukázal ako zlomený.
Zo žiadosti o odškodnenie bolestného z 22.10.2015 mal ďalej za ustálené, že žalobca 22.10.2015 žiadal
žalovanú o úhradu bolestného a súvisiacich poplatkov a to v sume 531,99 eura, v lehote 15 dní; žalovaná
sa vyjadrila, že žiadosť nateraz nebude riešiť.

2.1. Súd prvej inštancie skonštatoval, že z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia je zrejmé, že úraz bol obodovaný 30 bodmi v hodnote jedného bodu 17,16 eura; tiež
poznamenal, že zo záznamov chirurgickej ambulancie vyplynulo, že žalobca bol 15.9.2015 ošetrený s
úrazom prsta; kontrola po ošetrení úrazu bola vykonaná 22.9.2015; ďalšia kontrola po ošetrení úrazu
vrátane zloženia sadry bola vykonaná v traumatologickej ambulancii 13.10.2015. Z poštového poukazu
na sumu 15 eur mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že bol uhradený poplatok za vypracovanie
lekárskeho posudku; z príjmového a pokladničného dokladu na sumu 1,99 eur ustálil úhradu za ošetrenie
na pohotovosti; od požadovanej sumy bolestného neodpočítal sumu 40,96 eura vyplatenú zo strany
poisťovne Generali poisťovňa, a.s. na základe súkromnej poistnej zmluvy žiakov, nakoľko toto plnenie
vychádzalo zo súkromného poistenia žalobcu a nemalo so zodpovednosťou žalovanej žiadnu súvislosť.

3. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zodpovednosť školy vplývajúca z § 144 ods. 1 písm. o) zákona
č. 245/2008 Z.z. je objektívna; z tohto dôvodu nebolo potrebné vykonávať dokazovanie týkajúce sa
subjektívneho zavinenia vychovávateľky žalovanej a preto tento dôkaz navrhnutý žalobcom nevykonal.



Rovnako postupoval aj v prípade navrhnutého znaleckého posudku na preukázanie výšky bolestného,
keďže podľa § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť
a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým
sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku; lekársky posudok
mal ako dôkaz predložený zo strany žalobcu; žalovaná v konaní iným lekárskym posudkom opak
nepreukázala.

4. Súd prvej inštancie na uvedenom základe dospel k záveru, že úraz žalobcu sa stal a to v súvislosti
s výchovou a vzdelávaním; lekárskym posudkom bola bolesť ohodnotená 30 bodmi v sume 17,16 eur
za bod, čo predstavuje po zákonnom zaokrúhlení sumu 515 eur; v súvislosti s úrazom bola uhradená
skutočná škoda 16,99 eura; 15 eur bolo uhradených za vypracovanie lekárskeho posudku a 1,99 eura za
ošetrenie na pohotovosti, na čo má žalobca nárok. Ďalej uviedol, že príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti žalovanej a škodou je daná. S ohľadom na uvedené, súd prvej inštancie za použitia § 144
ods. 1 písm. o) zákona č. 245/2008 Z.z., § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 a ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z.z., opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S02622-OL-2015, zo dňa 13.5.2015, § 517
ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., žalobe vyhovel; žalobcovi
priznal aj zákonné úroky z omeškania od uplynutia lehoty, kedy bola žalovaná po prvýkrát vyzvaná na
úhradu žalovanej istiny. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 257 C.s.p., keď úspešnej žalovanej
(pozn. správne úspešnému žalobcovi) z dôvodu hodného osobitného zreteľa nepriznal náhradu trov
konania vzhľadom na to, že mu žiadne nevznikli.

5. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej
odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nevykonanie navrhnutých
dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súdom prvej inštancie a nesprávne skutkové
zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov; argumentovala tým, že
v konaní navrhovala výsluch vychovávateľky P. P. za účelom opísania priebehu udalostí súvisiacich s
úrazom žalobcu, na základe čoho by bolo možné určiť, či žalovaná zanedbala svoje povinnosti dozoru
v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z. Bola názoru, že až následne po výsluchu svedkyne mal súd prvej
inštancie posúdiť naplnenie objektívnej zodpovednosti žalovanej, prípadne posúdiť liberačné dôvody
na strane žalovanej, na ktoré poukazovala. Pokiaľ sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej, z
ktorej vychádzal súd prvej inštancie, táto nie je absolútna v prípade, ak žalovaná splnila všetky svoje
zákonné povinnosti a naopak, žalobca nesplnil pokyny žalovanej, resp. osoby za žalobcu v tom čase
zodpovednej; v tejto súvislosti poukázala na § 152 písm. c) zákona č. 245/2008 Z.z. Súdu prvej inštancie
ďalej vyčítala nevykonanie žalobcom navrhnutého znaleckého dokazovania argumentujúc, že len z
bodového hodnotenia všeobecného lekára pre deti a dorast nemožno mať za preukázanú skutočnú
výšku vzniknutej ujmy na zdraví a to najmä v situácii, keď jej výšku žalovaná spochybnila a uzavrela, že
vzhľadom na spornosť skutkových tvrdení ohľadne výšky bolestného, súd prvej inštancie mal nariadiť
znalecké dokazovanie.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť; pripomenul, že to bola samotná žalovaná, ktorá navrhla výsluch vychovávateľky P. P. na
pojednávaní 14.12.2016 s tým, že jej účasť zabezpečí; na ďalšom pojednávaní sa však svedkyňa
nedostavila a žalovaná uviedla, že na výsluchu už netrvá. Vychádzal z toho, že pre objektívnu
zodpovednosť žalovanej (§ 144 ods. 1 písm. o) zákona č. 245/2008 Z.z.) nebolo potrebné vykonávať
dokazovanie týkajúce sa subjektívneho zavinenia vychovávateľky. Ďalej považoval za potrebné uviesť,
že skutočnosť, že žalovaná namieta správnosť ním predloženého posudku o bolestnom sa dozvedel
až na pojednávaní 14.12.2016, pričom uvedeným posudkom žalovaná disponovala od 10/2015, kedy
jej ho bezprostredne po jeho vyhotovení zaslal. Bol názoru, že podľa § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z. mal škodca, t.j. žalovaná možnosť, ak striktne trvala na tom, že posudok môže podať iba ošetrujúci
lekár, aby sama požiadala posudzujúceho (ošetrujúceho) lekára o vydanie lekárskeho posudku, pričom
jej nič nebránilo vyžiadať si súhlas na jeho vyhotovenie od poškodeného. Zdôraznil, že od uplatnenia
nároku žalovaná nevykonala žiaden úkon na verifikáciu výšky ním predloženého posudku a ani mu svoj
nesúhlas s posudkom neoznámila, naopak zostala nečinná viac ako rok a to doposiaľ a svoju aktivitu
obmedzila len na formalistické vyjadrenie, ktoré predniesla na pojednávaní, že výška bolestného týmto
posudkom nie je preukázaná a žiada znalecké dokazovanie súdom. Záverom uviedol, že pokiaľ sama
žalovaná nevykonala úkony, na ktoré ju splnomocňuje § 7 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., nemohla



formalisticky trvať na predložení lekárskeho posudku posudzujúcim (ošetrujúcim) lekárom, keď tento na
žiadosť žalobcu o vydanie posudku nereagoval.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), bez viazanosti
odvolacími dôvodmi prihliadnuc na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2
C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

8. Podľa § 139 C.s.p. žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

9. Podľa § 142 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní,
na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby,
doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

10. Podľa § 143 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy,
ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. Ak súd nepripustí
zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 531,99 eura.
Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu prvej inštancie 27.9.2016 v spojení s podaním
doručeným 19.12.2016 označeným ako zmena návrhu na začatie konania žiadal, aby súd pripustil
rozšírenie žaloby o úrok z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 8.11.2015 do zaplatenia.

12. Na ozrejmenie právnej stránky zmeny žaloby odvolací súd poznamenáva, že zmena žaloby je
prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane sporu modifikovať
svoj žalobný návrh. Civilný sporový poriadok výslovne uvádza, čo je a čo nie je zmenou žaloby; zároveň
stanovuje, že ju možno pripustiť počas konania, avšak výslovne nepripúšťa zmenu žaloby v odvolacom
konaní (§ 371 C.s.p.) a v dovolacom konaní (§ 438 ods. 2 C.s.p.). Z uvedeného možno vysloviť záver,
že prichádza do úvahy len v rámci prvoinštančného konania, do momentu vyhlásenia rozsudku vo
veci samej, alebo do momentu jeho vydania, ak sa rozsudok nevyhlasuje verejne. Zmenou žaloby je
kvantitatívna zmena žalobného návrhu, t.j. jeho rozšírenie v prípade, ak žalobca požaduje viac ako žiadal
v pôvodnom návrhu; kvalitatívna zmena, t.j. žalobca žiada niečo iné ako v pôvodnom návrhu; a napokon
zmena žaloby v dôsledku toho, že žalobca zmení rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj uplatnený
nárok, v tomto prípade nedochádza k zmene žalobného petitu. Zmena žaloby je podaním vo veci samej
a žalobca ju môže urobiť ktorýmkoľvek zo spôsobov uvedených v § 125 C.s.p., pri dodržaní podmienok
uvedených v § 127 C.s.p. O zmene žaloby rozhoduje súd uznesením, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné; uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene žaloby, je súd viazaný (§ 237 ods. 1 C.s.p.).

13. V nadväznosti na uvedené odvolací súd pripomína, že pri posudzovaní návrhu na zmenu žaloby
je potrebné veľmi citlivo rozlišovať či ide o zmenu žaloby na základe vlastnej iniciatívy strany sporu; o
zmenu žaloby v dôsledku doplnenia skutkových tvrdení na základe výzvy súdu podľa § 150 ods. 2 C.s.p.;
resp. či sa nejedná iba o odstraňovanie vád žaloby podľa § 129 ods. 1 C.s.p. alebo o zmenu formulácie
vo výroku, ktorú môže súd vykonať aj sám s cieľom dosiahnuť prípadnú budúcu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia.

14. Súd prvej inštancie o návrhu žalobcu na zmenu žaloby nerozhodol a tento nesprávne posúdil ako
„doplnenie žaloby“. V zmysle § 216 ods. 1 C.s.p. je súd viazaný (pôvodným alebo zmeneným) žalobným
návrhom žalobcu a až momentom, kedy bolo rozhodnuté o pripustení zmeny žaloby, pokračuje v konaní
o zmenenej žalobe (§ 143 ods. 3 a contrario C.s.p., § 95 ods. 2 a contrario O.s.p.); súčasne platí, že až
uznesením, ktorým bolo rozhodnuté o zmene žaloby, je súd viazaný (§ 237 ods. 1 C.s.p., § 170 O.s.p.).
Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene petitu žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej
žalobe (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.5.2016, sp. zn. 4 Cdo 373/2015), ale nemôže
konať ani o novom návrhu. Ak súd opomenie rozhodnúť o zmene žaloby, jednoznačne zaťaží konanie
procesnou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože konal a rozhodol za
stavu, kedy nemal procesne relevantným postupom ustálené, čo je predmetom konania. V dôsledku



tohto procesného pochybenia spočívajúceho v neustálení predmetu konania, si súd prvej inštancie
vytvoril prekážku, pre ktorú nemohol rozhodnúť ani vo veci samej.

15. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o výšku
bolestného, podľa § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. sa vychádza z celkového počtu
bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku,
ktorý mal ako dôkaz predložený zo strany žalobcu a žalovaný v konaní iným lekárskym posudkom opak
nepreukázal. Inak povedané, z vykonaného dokazovania vyvodil dôsledky vyplývajúce z neunesenia
dôkazného bremena v neprospech žalovaného.

16. Žalovaná v odvolacom konaní namietala, že len z bodového ohodnotenia všeobecného lekára pre
deti a dorast nemožno mať preukázanú skutočnú výšku ujmy na zdraví, ak jej výšku spochybňuje.

17. Podľa § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.) posudzujúci lekár je lekár, ktorý naposledy
liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania, lekár so
špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia alebo
príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár
a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

19. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a § 8).

20. Vychádzajúc z cit. zákonných ustanovení je zrejmé, že podkladom pre určenie výšky náhrady za
bolesť je lekársky posudok vydaný lekárom, ktorý naposledy liečil poškodeného; len takýto lekársky
posudok má povahu listiny preukazujúcej výšku uplatnenej náhrady v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z.
Ak lekársky posudok nie je vydaný oprávnenou osobou, t.j. osobou, ktorú určuje zákon č. 437/2004 Z.z.,
pri jeho spochybnení ako dôkazu, súd bez ďalšieho nemôže vychádzať z jeho záverov týkajúcich sa
zaradenia poškodenia zdravia do konkrétnej položky na účely ohodnotenia bolestného, teda z toho, že
správnosť zaradenia poškodenia zdravia do položky, podľa ktorej sa bolesť hodnotila z neho vyplýva.
O tejto otázke si nemôže urobiť úsudok ani sám, pretože ide o otázku skutkovú týkajúcu sa odborných
znalostí a nie o otázku právnu.

21. Hodnotením dôkazov (§ 191 C.s.p.) sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Výsledok hodnotenia dôkazov musí viesť
k záveru o preukázaní alebo nepreukázaní tvrdenej skutočnosti, unesení alebo neunesení dôkazného
bremena.

22. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov postupoval nesprávne, keď svoje skutkové závery založil
na chybnom hodnotení dôkazov, pretože pri hodnotení dôkazov opomenul rozhodujúcu skutočnosť
namietanú žalovanou už v konaní na súde prvej inštancie a to, že lekársky posudok predložený žalobcom
nebol vydaný v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., a teda nemôže byť relevantným dôkazom na
preukázanie výšky požadovanej náhrady za bolesť. Súd prvej inštancie na procesnú obranu žalovanej
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nereagoval a na túto špecifickú otázku v odôvodnení
napadnutého rozsudku nedal žiadnu odpoveď, hoci táto bola pre posúdenie veci podstatná, nakoľko
od odpovede na túto otázku záviselo posúdenie dôkazného bremena sporových strán a následne tiež
dôvodnosti uplatneného nároku. Súd prvej inštancie naopak, bez zodpovedania tejto relevantnej otázky
rozhodol v neprospech žalovanej so záverom o neunesení dôkazného bremena, ktoré však, podľa
názoru odvolacieho súdu, za daného skutkového stavu žalovanú nezaťažovalo; okolnosti, za akých
lekársky posudok vydal všeobecný lekár pre deti a dorast a nie lekár, ktorý žalobcu liečil naposledy, sú
vo vzťahu k dôkaznému bremenu žalobcu bez právnej relevancie.



23. Na uvedenom základe odvolací súd akceptoval opodstatnenosť odvolacích dôvodov uvádzaných
žalovanou, ktoré v zmysle vyššie uvedeného poukazovali na nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ktoré - v nadväznosti na nezodpovedanie otázky na argument žalovanej podstatný pre rozhodnutie sporu
- nemal oporu vo vykonanom dokazovaní.

24. S ohľadom na vyššie uvedené konštatovania odvolací súd dospel k záveru, že tým, že súd prvej
inštancie nerozhodol o návrhu na zmenu žalobného petitu, nemal splnenú (vecnú) procesnú podmienku
konania, ku ktorej odvolací súd prihliada aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená (§ 380 ods.
2 C.s.p.) a ktorá sama-osebe je dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku; súčasne ale súd prvej
inštancie zaťažil konanie vadou, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku neodpovedal na argument
žalovanej, ktorý je pre rozhodnutie podstatný, v dôsledku čoho z vykonaného dokazovania vyvodil
predčasné právne závery o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Nakoľko uvedené nedostatky
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a), písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec na
ďalšie konanie.

25. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom
odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný; rozhodne o zmene žaloby a opätovne
posúdi dôvodnosť nároku žalobcu, pričom sa dôsledne vysporiada s námietkou žalovanej, či žalobcom
predložený listinný dôkaz (lekársky posudok vystavený všeobecným lekárom) je relevantným dôkazom
v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. preukazujúcim výšku uplatneného nároku na bolestné; bude pritom
vychádzať z toho, že iba v prípade, ak ide o dôkaz predložený v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z.,
môže byť tento (aj bez ďalších dôkazov) podkladom pre prijatie záveru o vecnej správnosti odborných
záverov z neho vyplývajúcich, t.j. správnosti zaradenia poškodenia zdravia do položky, podľa ktorej sa
bolesť hodnotila a tým aj výšky uplatneného nároku. Na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový
stav potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné
a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení odôvodní
spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie
bolo zrozumiteľné.

26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).