Základná škola, Moskovská 2, Banská Bystrica


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cpr/4/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113216002
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6113216002.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci
navrhovateľky F. P., M.. XX. XX. XXXX, Q. Q. Q., Q. E.. Č.. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Františkom
Vavračom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 51, proti odporcovi Základná
škola Moskovská 2, Banská Bystrica, IČO: 35 677 708, v konaní zastúpenej JUDr. Blankou Gondovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Skuteckého ul. č. 16, o určenie neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď daná navrhovateľke dňa XX. XX. XXXX, doručená navrhovateľke dňa XX.
XX. XXXX, ktorú jej dal odporca z dôvodu § 63 ods.1 písm.d) bod 4. Zákonníka práce, je n e p l a t n á .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 346,47 Eur, v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom doručeným súdu dňa 10. 06. 2013 žiadala určiť neplatnosť výpovede
z pracovného pomeru, ktorá jej bola doručená XX. T. XXXX na pracovisku. Jednalo sa o výpoveď
podľa § 63 ods.1 písm.d) bod 4. Zákonníka práce z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných
úloh. Navrhovateľka uviedla, že z odôvodnenia vyplýva, že dňa 04. marca 2013 bola upozornená
na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pracovných povinností na vyučovacích hodinách, i počas
dozorov na chodbách, čo malo spočívať v tom, že neriešila problémy s disciplínou žiakov, žiaci si ku nej
dovoľovali, jej príkazy neposlúchli, slovne a fyzicky ju napádali a neriešením mala ohroziť iných žiakov
školy.

Neuspokojivo si plnila povinnosti s funkciou koordinátora prevencie v tom, že neuspokojivo vyhodnotila
dotazníky zamerané na šikanovanie žiakov v škole, z ktorých sa nedalo zistiť, v ktorých triedach je
podozrenie na šikanovanie.

Nedokázala riešiť situáciu, keď starší žiaci ubližovali mladším, ani situáciu, keď ju žiaci fyzicky napadli.
Z tohto dôvodu bola aj odvolaná z funkcie koordinátora prevencie.

Dňa XX. L. XXXX malo byť opakovane zistené neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ktoré spočívalo
v zistení, že na hodine boli žiaci nepripravení, v triede bol hluk, žiaci si robili čo chceli a ona situáciu
neriešila.



Dňa XX. L. XXXX bol urobený zápis z kontroly dokumentácie školy v prírode, z ktorej vyplynulo, že si
nesplnila úlohu, ktorú dostala a nedostatky v primeranom čase neodstránila.

Navrhovateľka uviedla, že výpoveď považuje za neplatnú, pričom túto skutočnosť odporcovi aj oznámila
s tým, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas.

Súd vo veci vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania, z ktorej
zistil, že navrhovateľka nastúpila u odporcu do práce XX. J. XXXX, s druhom práce učiteľka 5. až
9. ročníka Základnej školy. Miestom výkonu práce bola Základná škola v Banskej Bystrici na ulici
Moskovskej č. 2. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Zároveň medzi účastníkmi došlo
k dohode ohľadne skúšobnej doby, ktorá bola trojmesačná. Mzdové zaradenie bolo určené osobitným
výmerom.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výpoveďou odporcu navrhovateľke zo dňa XX. XX. XXXX, ktorú
navrhovateľka prevzala dňa XX. XX. XXXX. Z výpovede je zrejmé, že odporca v zmysle § 63 ods.1
písm.d) bod 4. Zákonníka práce dáva výpoveď navrhovateľke z pracovného pomeru, ktorý vznikol
na základe Pracovnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX z dôvodu neuspokojivého plnenia pracovných
úloh. Ako dôvody pre výpoveď z pracovného pomeru odporca vo výpovedi uviedol, že dňa 04. 03.
2013 bola navrhovateľka upozornená na neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ktoré spočívalo, že si
neuspokojivo plnila pracovné povinnosti na vyučovacích hodinách, ako i počas dozoru na chodbách,
na vyučovaní neriešila problémy, ktoré súviseli s disciplínou žiakov, na čo bola v tom čase trikrát
ústne upozornená. Počas dozoru si niektorí žiaci k nej dovoľovali, neakceptovali ju, jej príkazy
neposlúchli, slovne a fyzicky ju napádali a ona vzniknuté situácie neriešila, čím ohrozovala iných žiakov
školy. Neuspokojivo si plnila povinnosti, ktoré súviseli s funkciou koordinátora prevencie, neuspokojivo
vyhodnotila dotazníky, ktoré boli zamerané na šikanovanie žiakov v škole. Zo záverov sa nedalo zistiť,
v ktorý triedach je podozrenie na šikanovanie. Nedokázala riešiť situácie, keď starší žiaci ubližovali
mladším a nedokázala riešiť ani situáciu, keď ju fyzicky žiaci napadli. Z tohto dôvodu bola odvolaná z
funkcie koordinátora prevencie s platnosťou od XX. XX. XXXX. Z výpovede ďalej vyplýva, že dňa 22.
05. 2013 bolo opakovane zistené neuspokojivé plnenie pracovných úloh, ktoré spočívalo v zistení, že
na hodine navrhovateľky boli žiaci nepripravení, v triede bol hluk, žiaci si robili čo chceli a ona situáciu
nijako neriešila. Dňa 27. 05. 2013 bol urobený zápis z kontroly dokumentácie školy v prírode pre 2.
stupeň, z jeho jednoznačne vyplýva, že si nesplnila úlohu, ktorú dostala a nedostatky v primeranom čase
neodstránila. Z výpovede je ďalej zrejmé, že pracovný pomer končí uplynutím trojmesačnej výpovednej
doby, ktorá začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

Súd ďalej vykonal dokazovanie vyjadrením k výpovedi navrhovateľky, ktoré bolo doručené odporcovi
dňa 05. 06. 2013, v ktorom uvádzala, že s výpoveďou nesúhlasí a nesúhlasí ani s dôvodmi na výpoveď
a trvá na ďalšom zamestnávaní.

Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že výpoveď, ktorú dostala od
odporcu je nepreskúmateľná a z tohto dôvodu je potrebné zaoberať sa skutkovými vymedzeniami
dôvodov, pre ktoré takáto výpoveď bola daná. Uviedla, že skutky tak, ako sú vymedzení v 2., 3. a
4. odstavci tejto výpovede, nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli byť podradené pod
ustanovenia § 61ods.2 Zákonníka práce, teda tak, že by tento skutok bol jednoznačne identifikovateľný.
Skutky nie sú teda individuálne určené tak, aby nebolo možné ich zameniť s inými. Uviedla, že v tejto
časti chýba najmä deň, trieda, vyučovacia hodina, resp. určenie žiakov, ktorí sa mali dopustiť takéhoto
správania voči nej. Identifikácia takéhoto skutku nie je daná a teda nie je splnená podmienka ustanovenia
§ 61 ods.2 Zákonníka práce, pre ktorý by takýto skutok nebol zameniteľný s prípadným iným skutkom.
Uviedla ďalej, že aj v treťom odseku, hoci je určený dátum, nie je tam identifikácia, v ktorej triede sa
tak malo stať, na ktorej vyučovacej hodine sa tak malo stať, neboli určení poprípade tí žiaci, o ktorých
sa malo jednať. Navrhovateľka uviedla, že teda takéto dôvody, ktoré sú uvedené vo výpovedi, nie sú
individuálne určené v zmysle § 61 ods.2 Zákonníka práce a teda nemohlo nastať ani kvalifikované



prerokovanie výpovede vopred odborovým orgánom, pretože takáto identita jednotlivých konaní tu nie
je daná a vzhľadom k tomu, že orgán odborovej organizácie vystupuje na ochranu zamestnávateľa, mal
by mať teda také poznatky o okolnostiach, ktoré sú uvedené ako výpovedné dôvody. V tejto súvislosti
navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR pod sp. zn. 4Cdo/160/2012 zo dňa 30. 10. 2012, z ktorého je zrejmé, že účinky prerokovania
odborovou organizáciou vopred nastanú až vtedy, keď je tento výpovedný dôvod identifikovateľný tak,
že neexistuje tu teda dôvod, ktorý by mohol zakladať jeho zameniteľnosť. Uviedla ďalej, že pokiaľ by
teda takýto stav sa mal opakovať ako bolo uvádzané zo strany odporcu, mal sa urobiť záznam, malo sa
teda zdokumentovať to, kedy sa k takémuto porušeniu dospelo, kedy sa teda tak stalo, kto bol prítomný,
kto sa ho dopustil a následné okolnosti ohľadne takejto identifikácie, ktoré potom mohli byť podkladom
prípadnej výpovede. Uviedla ďalej, že nie je možné v súčasnej dobe nejako dodatočne dopĺňať alebo
meniť tieto výpovedné dôvody. Zároveň uviedla, že na takéto upozornenia ako napríklad zo dňa 22. 02.
2013, doručené dňa 04. 03. 2013, s lehotou na odstránenie týchto nedostatkov do 27. 03. 2013 je zrejme
krátka lehota, v ktorej nebolo možné vzniknuté nedostatky odstrániť.

Zároveň navrhovateľka namietala splnenie formálnych predpokladov výpovede tak, aby táto bola
prerokovaná a vydaný prípadný súhlas odborovou organizáciou.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že výpoveď tak ako bola predložená spĺňa všetky náležitosti
uvedené v Zákonníku práce, pričom navrhovateľka bola niekoľkokrát upozornená na nedostatočné
plnenie pracovných úloh z jej strany a počas celého trvania pracovného pomeru nezvládala disciplínu
žiakov, túto situáciu neriešila, neobrátila sa na vedenie školy, resp. ďalšie osoby a preto vyústením bolo
danie takejto výpovede, ktorá je presne špecifikovaná a zodpovedá podmienkam ustanovených v § 61
ods.2 Zákonníka práce s tým, že teda tieto nie sú zameniteľné. Vo výpovede je uvedené, kedy došlo k
takýmto zisteniam, zároveň poukázal odporca na to, že výpoveď je potrebné vopred len prerokovať so
zástupcom odborovej organizácie, avšak takáto odborová organizácia súhlas nedáva.

Súd na základe takýchto tvrdení vykonal ďalej dokazovanie a to žiadosťou odporcu adresovanú L.. Q.
Š., predsedkyni OZOŠaVS pri ZŠ Moskovská 2, zo dňa 30. 05. 2013, ktorú podpísala riaditeľka školy,
z ktorej vyplýva, že žiada podľa § 74 Zákonníka práce o prerokovanie výpovede L.. F. P.. V prílohe je
priložená aj výpoveď. Predsedníčka odborovej organizácie takúto žiadosť prevzala dňa 30. 05. 2013.

Súd ďalej vykonal dokazovanie listom Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov školstva
a vedy na Slovensku pri Základnej škole Moskovská 2, Banská Bystrica, podpísanou predsedníčkou L..
Q. Š., adresovanej riaditeľke Základnej školy. Z textu vyplýva, že na základe žiadosti zo dňa 30. 05.
2013 o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru výbor základnej organizácie žiadosť prerokoval
podľa § 74 Zákonníka práce dňa 30. 05. 2013 a berie na vedomie rozhodnutie riaditeľky školy.

Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie výsluchom L.. Q. Š., ktorá vo svojej výpovedi uviedla,
že pracuje na Základnej škole Moskovská ako učiteľka a zároveň vykonáva funkciu predsedníčky
Základnej organizácie Odborového zväzu pri ich škole. Uviedla, že potom čo prišla žiadosť na výbor na
prerokovanie ohľadne výpovede navrhovateľke, čo bolo zrejme 30. 05. 2013, zvolala výbor, túto žiadosť
prerokovala a dali k nej písomné stanovisko. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že výbor má 5 členov,
pričom jedna členka prítomná nebola, jednalo sa o učiteľku L.. Po prerokovaní odovzdala písomné
stanovisko riaditeľke.

Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že text výpovede bol predložený, prebiehala diskusia k nemu,
vyjadrovali sa jednotliví členovia. Uviedla, že vie o tom, že výpoveď bola prečítaná, prvé boli prečítané
dôvody, ktoré tam boli uvedené a ktoré viedli riaditeľku k prijatiu takéhoto kroku.

Podľa § 61 ods.1 a 2 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.



Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 63 ods.1 písm.d) bod 4. Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď
iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných
šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase
neodstránil.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bol pracovnoprávny vzťah, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej dňa XX. J. XXXX, kedy navrhovateľka pracovala u odporcu ako učiteľka.

Z konania bolo ďalej za preukázané, že dňa XX. T. XXXX bola navrhovateľke doručená výpoveď z
pracovného pomeru podľa § 63 ods.1 písm.d) bod 4. Zákonníka práce, z dôvodov neuspokojivého
plnenia pracovných úloh. Výpoveď je jednostranný právny úkon účastníka pracovnoprávneho pomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť takéhoto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď medzi
inými musí byť písomná a musí byť doručená. Zamestnávateľ v nej môže uplatniť iba výpovedný dôvod
uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Výpoveď zo strany zamestnávateľa musí zamestnávateľ vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov.

Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov, ktorí môžu
byť tiež odborovým orgánom, výpoveď danú zamestnancovi je hmotnoprávnou podmienkou platnosti
výpovede zamestnávateľa. Vzhľadom na námietku, že takéto prerokovanie výpovede nebolo vykonané
v súlade so zákonom, súd sa zaoberal splnením tejto hmotnoprávnej podmienky.

Účelom uloženia povinnosti zamestnávateľa je vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov
výpoveď danú zamestnancovi, znamená poskytnúť ochranu zamestnancovi pred prípadným zneužitím
postavením zamestnávateľa. Účinky splnenia tejto povinnosti zamestnávateľa nastanú, len ak je pri
prerokovaní výpovede dôvod výpovede vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Prerokovanie výpovede zástupcami zamestnancov sa musí uskutočniť vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
výpovednému dôvodu, pričom za platnú možno považovať len výpoveď, ktorej dôvod je totožný s
výpovedným dôvodom uvedeným pri prerokovaní výpovede zamestnávateľa zástupcami zamestnancov.

Prerokovaním sa rozumie taká forma spolupráce medzi príslušným odborovým orgánom a
zamestnávateľom, pri ktorej sa prejednanú všetky podstatné okruhy otázok skôr než sa vo veci
rozhodne, pričom právo vo veci rozhodnúť má však iba zamestnávateľ.

Zákonník práce bližšie nevymedzuje trvanie časového úseku „vopred“, ktorý určuje časový rámec
prerokovania skončenia pracovného pomeru. V nadväznosti na závery súdnej praxe možno takúto
hmotnoprávnu podmienku platnosti skončenia pracovného pomeru v podobe predchádzajúceho
prerokovania „vopred“ považovať za splnenú v okamihu, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú
výpoveď pred tým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním pracovný



pomer z určitého dôvodu formou výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru
jednostranne. Takýto proces prerokovania sa následne vzťahuje na akékoľvek trvanie obdobia od
prerokovania skončenia pracovného pomeru až do praktického ukončenia jednostranného právneho
úkonu zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorým prichádza k skončeniu pracovného pomeru.

Znamená to teda, že hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede v zmysle § 74 ods.1 Zákonníka
práce je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú výpoveď pred tým, než zamestnávateľ voči
zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne z určitého výpovedného dôvodu pracovný
pomer. Takáto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 74 Zákonníka práce, to znamená vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru ako jednu
z hmotnoprávnych podmienok platnosti takéhoto právneho úkonu. Účinky riadneho prerokovania v
zmysle tohto ustanovenia nenastanú len vtedy, ak k nemu došlo vo forme výmeny názorov (dialógu)
medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, ale aj v prípade, že do 10 kalendárnych dní
od doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa vôbec nedôjde k prerokovaniu výpovede alebo k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Je pritom nerozhodné, či zástupcovia zamestnancov
vyjadrili kladný alebo záporný postoj, alebo vzali výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
len na vedomie. Súd teda konštatuje, že hmotnoprávna podmienka v zmysle § 74 Zákonníka práce je
splnená, ak odborový orgán prerokuje výpoveď pred tým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví
vôbec vôľu skončiť s ním jednostranne z určitého výpovedného dôvodu pracovný pomer.

Súd má za to, že daná podmienka v predmetnom prejednávanom konaní splnená nebola.

Súd mal takúto skutočnosť za preukázanú výpoveďou štatutárnej zástupkyne odporcu o tom, že vo
svojej výpovedi uviedla, že na prerokovanie odborová organizácia predložila výpoveď tak, ako sa
nachádza v súdnom spise, teda v čase, kedy už právny úkon jednostranný bol vyhotovený a následne
predložený odborovej organizácii na prerokovanie. Takáto skutočnosť vyplýva aj zo žiadosti, ktorú
predložila štatutárna zástupkyňa odporcu Odborovej organizácii pri Základnej škole Moskovská 2, z
ktorej vyplýva, že prílohou takejto žiadosti je výpoveď, ktorá už bola vypracovaná tak, ako sa nachádzala
v súdnom spise na č. l. 5, ako to uviedla štatutárna zástupkyňa odporcu. Uvedená skutočnosť je
ďalej zrejmá aj z odpovede Odborovej organizácie zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku
adresovanej riaditeľke školy zo dňa 30. 05. 2013, v ktorom uvádza, že berie okrem iného rozhodnutie
riaditeľky školy na vedomie a takéto rozhodnutie je formulované v súvislosti s výpoveďou z pracovného
pomeru navrhovateľky.

Takúto skutočnosť má súd ďalej za preukázanú z výsluchu svedkyne L.. Q. Š., predsedníčky odborovej
organizácie, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že jej spolu so žiadosťou bola predložená výpoveď, ktorú
členom výboru prečítala, prečítala dôvody v nej uvedené s tým, že sa jednalo o dôvody, ktoré viedli
riaditeľku školy k prijatiu takéhoto kroku.

Z týchto dôvodov preto súd vyvodil právny záver o tom, že hmotnoprávna podmienka platnosti
výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce nie je splnená, pretože zástupcovia zamestnávateľa v danom
prípade odborová organizácia neprerokovala výpoveď vopred, teda pred tým, než zamestnávateľ voči
zamestnancovi prejavil vôľu skončiť s ním jednostranne z určitého výpovedného dôvodu pracovný
pomer. Takýto právny úkon už bol vypracovaný, pričom zamestnávateľ v danom prípade odporca
prejavil vôľu voči navrhovateľke skončiť s ňou pracovný pomer. Vzhľadom k tomu, že nebola dodržaná
podmienka, ktorú zákon určuje ako hmotnoprávnu na prerokovanie takejto výpovede „vopred“ robí takáto
skutočnosť právny úkon výpovede, ktorý dal odporca navrhovateľke neplatným.

Súd zároveň uvádza, že v danom prípade nebola splnená ani podmienka ustanovená v § 61 ods.2 druhá
veta o tom, že dôvody výpovede musia byť vo výpovedi tak skutkovo vymedzené, aby ich nebolo možné
zameniť s inými dôvodmi, čo by v prípade opačného postupu viedlo k neplatnosti takejto výpovede. Súd
konštatuje, že dôvody, ktoré sú uvedené vo výpovedi odporcu voči navrhovateľke zo dňa XX. XX. XXXX,
ktorú navrhovateľka prevzala dňa XX. XX. XXXX, sú nedostatočným spôsobom konkretizované, čo
spôsobuje, že dôvody, ktoré viedli odporcu k výpovedi voči navrhovateľke nie je možné preskúmať a nie



je ich možné charakterizovať tak, že nie sú zameniteľné s iným výpovedným dôvodom. Výpovedný dôvod
je skutkovo vymedzený vo výpovedi nezameniteľným spôsobom iba vtedy, ak sú vo výpovedi skutkové
okolnosti výpovedného dôvodu uvedené tak, že vo svojom súhrnne tvoria skutok nezameniteľným s
inými skutkami.

Výpoveď daná odporcom navrhovateľke tieto zásady neobsahuje, pretože neurčuje konkrétne skutky
pri konkrétnych skutkových okolnostiach, za ktorých malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny,
resp. je možné charakterizovať tak, že plnenie pracovných úloh zo strany navrhovateľky bolo
neuspokojivé. Výpovedné dôvody z výpovede zo dňa XX. XX. XXXX sú formulované vo všeobecnosti,
postrádajú označenie konkrétnych dní, vyučovacích hodín, resp. mená žiakov, ktorých sa malo konanie
navrhovateľky dotknúť. Pokiaľ existujú zápisy o takých neuspokojivých plneniach pracovných úloh
zo strany navrhovateľky, mali sa takéto skutkové závery ohľadne jej neuspokojivých pracovných
úloh premietnuť aj do výpovedných dôvodov tak, aby výpovedné dôvody neboli zameniteľné s inými
skutkovými okolnosťami.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd konštatuje, že najmenej z týchto dvoch dôvodov je výpoveď
daná odporcom navrhovateľke neplatná z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok stanovených
pre výpoveď zo strany zamestnávateľa zamestnancovi v zmysle ustanovení § 61 a § 63 Zákonníka
práce, a preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že výpoveď zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá jej
bola doručená dňa XX. XX. XXXX, je neplatná.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že navrhovateľka
ako účastníčka v spore úspešná, mala právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý úspešný
v konaní nebol a právo na náhradu trov konania nemal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho
zastúpenia a to vo výške 346,47 Eur za päť úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastupovania
dňa 03. 09. 2013, pojednávanie vo veci samej dňa 26. 09. 2013 a 17. 04. 2013, písomné podanie na
súd zo dňa 22. 04. 2014 a pojednávanie vo veci samej dňa 09. 04. 2015, tarifná odmena za jeden úkon
predstavuje v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z., § 11 ods.1 písm.a) 1/13-inu výpočtového základu,
pričom takýto výpočtový základ za rok 2013 je 781,-- Eur a v roku 2014 804,-- Eur a v roku 2015 839,--
Eur. V roku 2013 boli vykonané tri hlavné úkony, 1/13-ina výpočtového základu je 60,07 Eur x 3 = 180,21
Eur, režijný paušál 3 x po 7,81 Eur, spolu 23,43 Eur, v roku 2014 1/13-ina výpočtového základu 61,87
Eur, režijný paušál 8,04 Eur, spolu 69,91 Eur a v roku 2015 1/13-ina výpočtového základu 64,53 Eur,
režijný paušál 8,39 Eur, spolu 72,92 Eur. Spolu teda 346,47 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).



Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.