Letisko Poprad - Tatry, a.s.


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 17Cpr/29/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712218213
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Markéta Marečková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712218213.21

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobkyne F..
K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, I. Š., právne zastúpenej JUDr. Jánom Martincom, advokátom,
Werferova 1, Košice, proti žalovanému Letisko Poprad - Tatry a.s., so sídlom Na letisko 100, Poprad,
IČO: 35 912 651, právne zastúpenému Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, Štefánikova 882/39, Poprad,
o poskytnutie primeraného zadosťučinenia a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 17.12.2012 žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalovaný porušil zásadu
rovnakého zaobchádzania voči žalobkyni, aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni nemajetkovú
ujmu vo výške 20.000,-- eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa
bola na základe úspešného výberového konania zvolená dňa 30.05.2011 valným zhromaždením za
členku trojčlenného predstavenstva žalovaného. Zároveň so zvolením do funkcie člena predstavenstva
mala byť so žalobkyňou uzatvorená aj pracovná zmluva na funkciu riaditeľa ekonomického úseku.
Žalobkyňa bola plne kompetentná na základe svojho vzdelania a dosiahnutých pracovných skúseností
na výkon takejto funkcie. So žalobkyňou bola následne uzatvorená pracovná zmluva na funkciu riaditeľ
ekonomického úseku na dobu určitú do 30.06.2012, čo bolo diskriminačné. Žalobkyňa podpísala zmluvu,
keďže nechcela odďaľovať nastúpenie do funkcie riaditeľky ekonomického úseku. Telefonicky ju F.. E.
ubezpečila, že sa pracovná zmluva následne predĺži pred uplynutím doby, na ktorú bola uzatvorená.
Následne v rozpore s dohodou dňa 18.06.2012 jej bolo oznámené, že pracovná zmluva končí a nebude
sa predlžovať, napriek tomu, že žalobkyňa bola naďalej členkou predstavenstva. Žalovaný nepredlžením
trvania pracovnej zmluvy žalobkyni nekonal rovnako ako postupoval vo vzťahu k ostatným dvom členom
predstavenstva žalovaného, ktorí mali pracovné zmluvy na dobu neurčitú. Taktiež aj iný zamestnanec
žalovaného vo funkcii veliteľ záchrannej hasičskej služby, ktorému bola predlžená pracovná zmluva
na dobu neurčitú. Žalobkyňa je v danom prípade presvedčená, že ide o diskrimináciu z politických
dôvodov. F.. Z. H., F.. F. E. boli menovaní do predstavenstva v čase, keď bol ministrom dopravy nominant
politickej strany SMER, žalobkyňa bola zvolená do predstavenstva v roku 2011, keď ministrom dopravy
bol nominant politickej strany KDH. Postupom žalovaného pri nepredĺžení trvania pracovnej zmluvy bola
znížená dôstojnosť, profesionálna česť, odborná povesť, spoločenská vážnosť žalobkyne.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného, keď
pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú 1 rok, žalovaný s prihliadnutím na výsledky
pracovnej činnosti žalobkyne pracovnú zmluvu nepredĺžil, nebol spokojný s pracovným výkonom
žalobkyne. Žalovaný tvrdil, že nie je možné subsumovať uvedenú skutočnosť pod porušenie ustanovení



antidiskriminačného zákona. Zároveň je potrebné uviesť, že nie je možné kumulovať pracovnoprávny
vzťah s právnym vzťahom vznikajúcim na základe zmluvy o výkone člena predstavenstva žalovaného.
Členstvo v predstavenstve žalovaného nie je a ani nikdy nebolo podmienené automatickým vznikom
pracovnoprávneho vzťahu.

3. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne na podanej žalobe trval. Uviedol, že žalovaný sa voči
žalobkyni dopustil konania, ktorým porušil zásadu rovnakého zaobchádzania. Porušenie trvalo do
ukončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a do ukončenia funkcie v predstavenstve
žalovaného. Za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné považovať skutočnosť, že so
žalobkyňou bola uzavretá pracovná zmluva len na dobu určitú a nie ako v obdobných prípadoch u
žalovaného na dobu neurčitú, resp. na dobu určitú do skončenia výkonu funkcie člena predstavenstva,
resp. pracovná zmluva nebola následne po uplynutí dohodnutej doby predĺžená. Žalobkyňa od
31.01.2013 nie je členkou predstavenstva žalovaného. Zároveň žalovaný porušil zásadu rovnakého
zaobchádzania tým, že žalobkyni počas trvania pracovného pomeru i funkcie členky predstavenstva
neboli poskytované informácie potrebné na riadne plnenie pracovných povinností. Došlo k zneváženiu
žalobkyne v očiach zamestnancov. Žalobkyni nebola poskytnutá kancelárska miestnosť v zmysle zmluvy
o výkone funkcie člena predstavenstva. Žalovaný nepreukázal nekvalitný výkon manažérskej funkcie
žalobkyňou. Je bežnou zvyklosťou nielen v organizáciách podriadených Ministerstvu dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale priamo u žalovaného, že členovia predstavenstva
obsadzujú v spoločnosti najvyššie manažérske funkcie. Poukázal na diskrimináciu žalobkyne aj z
dôvodu, že jej nebola poskytnutá kancelária s primeraným technickým vybavením počas výkonu funkcie
člena predstavenstva a taktiež, že nemala poskytované všetky potrebné informácie na riadny výkon
funkcie člena predstavenstva.

4. Žalobkyňa na pojednávaní na žalobe trvala. Uviedla, že dňa 30.05.2011 bola zvolená za
člena predstavenstva žalovaného. Zároveň spolu s funkciou člena predstavenstva mala nastúpiť do
manažérskej funkcie ekonomickej riaditeľky. V čase podpisu pracovnej zmluvy bola F.. E. na dovolenke.
Žalobkyňa pri preštudovaní návrhu pracovnej zmluvy zistila, že zmluva bude uzatvorená na dobu určitú.
F.. E. telefonicky uviedla, že zmluva jej bude následne predĺžená. Pracovná zmluva bola uzatvorená na
dobu od 01.07.2011 do 30.06.2012. Následne dňa 18.06.2012 jej F.. E. oznámila, že pracovná zmluva
končí uplynutím doby 30.06.2012. Žalobkyňa namietala, že F.. E., F.. H. ako členovia predstavenstva
žalovaného boli v pracovnom pomere na dobu neurčitú. Tvrdila, že v danom prípade sa jedná o
diskrimináciu z politických dôvodov tak ako je uvedené v podanej žalobe. Počas trvania pracovného
pomeru a funkcie člena predstavenstva žalobkyni neboli poskytované informácie potrebné na výkon
funkcie člena predstavenstva a plnenie pracovných povinností. Celý čas pôsobenia v predstavenstve
sa nemohla dostať k informáciám potrebným na výkon funkcie člena predstavenstva. Tvrdila, že nemá
vedomosť o tom, aby niekedy pri výkone práce porušila zákon alebo by neplnila pracovné povinnosti.
Zo strany F.. E. nebola upozornená na neplnenie pracovných povinností. Nepredĺžením doby trvania
pracovnej zmluvy bola považovaná za osobu, ktorá nemá žiaden vplyv na chod spoločnosti, ktorej
zároveň zamestnanci nemusia predkladať informácie potrebné na výkon funkcie člena predstavenstva.

5. Právny zástupca žalovaného so žalobou nesúhlasil, Žiadal žalobu zamietnuť, pretože v priebehu
pôsobenia žalobkyne v zamestnaneckom pomere so žalovaným, nedošlo zo strany žalovaného ku
konaniu, ktoré by mohla žalobkyňa pociťovať ako diskriminačné. Je potrebné uviesť, že funkcia
člena predstavenstva a zamestnanecký pomer sú dva absolútne rozdielne právne vzťahy, navzájom
nezávislé. Pracovný pomer nevznikne v spoločnosti žalovaného automaticky vymenovaním do funkcie
člena predstavenstva v spoločnosti. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo zmluvy o výkone funkcie člena
predstavenstva, ani zo stanov žalovaného. So žalobkyňou bola uzatvorená pracovná zmluva na pozíciu
ekonomickej riaditeľky na dobu určitú bez výberového konania. Pokiaľ žalobkyňa súhlasila s uvedenými
pracovnými podmienkami, musela si byť vedomá skutočnosti, že zmluva jej nemusí byť automaticky
predĺžená. Dôvodom, pre ktorý nebol so žalobkyňou predĺžený pracovný pomer, bola najmä sústavná
nespokojnosť vedenia s výkonom jej pracovnej činnosti. Žalobkyňa práci nevenovala náležitú pozornosť,
nerešpektovala pokyny nadriadeného, neplnila pracovné úlohy. Nemôže ísť o diskriminačné konanie,
pokiaľ zamestnávateľ nepredĺži dobu trvania pracovnej zmluvy zamestnancovi, ktorého nepovažuje za
pracovne schopného. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, neuviedla zákonný dôvod, na základe
ktorého by bolo možné konštatovať, že vo vzťahu k nej sa u žalovaného neuplatnila zásada rovnakého
zaobchádzania. So žalobkyňou žalovaný štandardným spôsobom ukončil pracovnoprávny vzťah ako so
zamestnancom.



6. Štatutárna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa bola zvolená za
členku predstavenstva žalovaného 30.05.2011. Od začiatku výkonná riaditeľka bola prekvapená
nadštandardnými požiadavkami žalobkyne týkajúcimi sa doby trvania pracovnej zmluvy a
nadštandardnými požiadavkami na výšku mzdy. Štatutárna zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že
vo všetkých prípadoch ostatných zamestnancov bola najskôr uzatvorená zmluva na dobu určitú, až
neskôr, keď sa zamestnanec osvedčil, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V prípade štatutárnej
zástupkyne žalovaného sa štatutárny zástupca rozhodol s ňou uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu
neurčitú a zároveň manažérsku zmluvu. Rovnako ďalší člen predstavenstva F.. H., ktorý pracoval
na letisku viac ako 20 rokov, sa stal členom predstavenstva až po tom, čo mal so žalovaným
uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Štatutárna zástupkyňa žalovaného poukázala na
profesionálnu neschopnosť žalobkyne, neochotu spolupracovať. K vyjadreniu žalobkyne o tom, že
pred uzatvorením pracovnej zmluvy na dobu určitú bola ubezpečená telefonicky o tom, že zmluva
jej následne bude predĺžená uviedol, že je to pravda, pretože by bolo postupované štandardným
spôsobom. Štatutárna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nemohla predpokladať ako bude žalobkyňa
plniť pracovné povinnosti. Čo sa týka namietanej diskriminácie tým, že žalobkyni nemali byť poskytované
informácie týkajúce sa chodu žalovaného, k uvedenému uviedla, že žalobkyňa mala k dispozícii všetky
informácie potrebné na riadny výkon funkcie člena predstavenstva a výkon pracovnej činnosti. Štatutárna
zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie je členom žiadnej politickej strany. Nikdy na uvedenú skutočnosť
neprihliadala pri zamestnávaní alebo rozväzovaní pracovného pomeru so zamestnancami. Uviedla, že
nebolo štandardné, aby sa fyzická osoba stala najskôr členom predstavenstva a neskôr zamestnancom.
Vo vzťahu ku kancelárskym priestorom uviedla, že po skončení pracovného pomeru žalobkyne
došlo k výmene kľúčov na kancelárii, pričom uvedené sa realizovalo u všetkých zamestnancov z
bezpečnostných dôvodov. Počas výkonu funkcie člena predstavenstva mala žalobkyňa k dispozícii
kancelársku miestnosť po vydaní nových kľúčov, o ktoré žiadala, a ktoré ju žalovaný požiadal vrátiť,
keď odíde zo zasadnutia predstavenstva. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že z jej kancelárie bola odnesená
tlačiareň, ktorú v minulosti používala, uviedla, že tlačiareň si požičala iná kolegyňa, keďže nebola
využívaná.

7. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobu zamietol; žalobkyňu zaviazal nahradiť
žalovanému trovy konania. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala žalobkyňa odvolanie. Odvolací súd
uznesením zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie.

8. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

9. Na pojednávaní a v písomnom záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne na podanej
žalobe trval. K jednotlivým diskriminačným dôvodom uviedol, že 1.) diskriminačný dôvod spočíva
v pracovnoprávnom vzťahu uzavretom na dobu určitú s členkou predstavenstva spoločnosťou proti
iným členom predstavenstva, kde boli pracovnoprávne vzťahy uzatvárané na dobu neurčitú. Žalovaný
nepreukázal, že so žalobkyňou zaobchádzal rovnako ako s ostatnými členmi predstavenstva, ktorým v
tom nebránil osobitný predpis. Žalobkyňa nielenže mala pracovný pomer na dobu určitú do 30.06.2012,
ale ani jej nebol následne predlžený po dobu výkonu funkcie členky predstavenstva do 31.01.2013.
Všetci členovia predstavenstva, ktorým v tom nebránil osobitný predpis, boli po dobu výkonu funkcie
v pracovnom pomere. K 2.) diskriminačnému dôvodu, ktorý spočíva v tom, že žalobkyni ako členka
predstavenstva nebola poskytnutá kancelária, poukázal na ustanovenie čl. II bod 2.7 zmluvy o výkone
funkcie člena predstavenstva. Žalobkyni bola po zániku jej pracovného pomeru, avšak za trvania
funkcie členky predstavenstva odňatá kancelária výmenou kľúču, zamedzený samostatný vstup a
technické vybavenie a pracovné materiály boli odstránené. K 3.) diskriminačnému dôvodu uviedol, že
žalobkyni ako členke predstavenstva neboli poskytované informácie. K diskriminačnému konania zo
strany žalovaného voči žalobkyni došlo sústavnou ucelenou činnosťou žalovaného.

10. Žalobkyňa v záverečnom vyjadrení uviedla, že žalovaný v súdnom konaní nepreukázal, že by sa
so žalobkyňou, ktorá bola členkou predstavenstva jednalo tak, ako s ostatnými členmi predstavenstva.
Nebolo preukázané, aby bola s niektorým členom predstavenstva podpísaná pracovná zmluva na dobu
určitú, ktorá by následne nebola predlžená. Je zrejmé, že členovia predstavenstva obsadzujú najvyššie
manažérske funkcie spoločnosti, do ktorých sú zvolení za členov predstavenstva. Všetci členovia



predstavenstva u žalovaného, ktorí chceli a mohli byť aj v pracovnom pomere, tak aj boli a to v jednej z
najvyšších funkcií. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pristupoval k žalobkyni nepriaznivejšie ako
k iným členom predstavenstva, ktorí boli zároveň aj v pracovnom pomere u žalovaného a nevyvrátil
tvrdenie žalobkyne.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach a v záverečnom vyjadrení uviedol, že žalovaný
vykonaným dokázaním preukázal, že voči žalobkyni zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu
akýchkoľvek ustanovení antidiskriminačného zákona, a že neporušil žiadnu zo zásad rovnakého
zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa žalobou prejavila svoje subjektívne pocity, bez podpory
akýchkoľvek dôkazov. Opätovne žalovaný poukázal na skutočnosť, že funkcia člena predstavenstva
a zamestnanecký pomer sú dva rozdielne právne vzťahy, ktoré na seba nenadväzujú. K námietke
žalobkyne, že tí členovia predstavenstva, ktorí mohli byť zamestnaní a nebránil im v tom konflikt záujmov,
tí boli aj zamestnancami spoločnosti a po skončení členstva v predstavenstve nebol s nimi ukončený
pracovný pomer, uviedol, že okrem žalobkyne sa nikdy nestalo, aby bola osoba najprv zvolená do funkcie
člena predstavenstva a následne titulom tejto funkcie nastúpila do pracovného pomeru. U všetkých
predchádzajúcich členov predstavenstva, aj terajších členov predstavenstva, títo boli zvolení do funkcie
člena predstavenstva už ako zamestnanci žalovaného v riadnom pracovnom pomere na dobu neurčitú.
Poprel, že by žalobkyni zo strany žalovaného počas výkonu funkcie členky predstavenstva neboli
poskytované informácie. K vyjadreniu žalobkyne a predloženým dôkazom právny zástupca žalovaného
uviedol, že nie všetky listy žalovaného podpisujú členovia predstavenstva, predstavenstvo sa nimi
nezaoberá. Nie je pravdivé tvrdenie, že žalobkyňa nemala k dispozícii materiály k jednotlivým bodom
programu zasadnutia predstavenstva. K 3.) diskriminačnému dôvodu uviedol, že žalobkyňa mala k
dispozícii kancelársku miestnosť, v tomto smere ju nikto nediskriminoval. Táto bola vybavená počítačom
a možnosťou tlače cez centrálnu tlačiareň. Žiadny člen predstavenstva inak nikdy nemal pridelenú
samostatnú kanceláriu, pretože žalovaný takýmito kancelárskymi priestormi nedisponuje. Žalovaný
štandardným spôsobom uzavrel pracovný pomer so žalobkyňou, neporušil žiadnu zo zásad, na ktorých
spočíva Zákonník práce alebo antidiskriminačný zákon.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyne, právneho
zástupcu žalovaného, štatutárnej zástupkyne žalovaného, svedkov: Z.. Š. K., S. H., F.. L. W., F.. Z. H.,
S.. S. F., listinnými dôkazmi: zmluvou o výkone funkcie člena predstavenstva z 30.05.2011, pracovnou
zmluvou žalobkyne z 23.06.2011, oznámením žalovaného z 15.06.2012, prehľadom skončených
pracovných pomerov zamestnancov žalovaného, pracovnými zmluvami zamestnancov žalovaného,
pracovnými zmluvami F.. Š. K., F.. F. E., S.. S. H., F.. M. H., F.. Z. H., F.. K. K., S.. Z. V., žalobkyne,
zmluvami o výkone funkcie člena predstavenstva F.. F. E., Z.. Š.Y. K., S.. S. H., F.. M. H., F.. Z. H., F.. K.
K., F.. Z. V., žalobkyne, S.. K. U., F.. Z. S., K.. K. Š., F.. M. L., F.. M. O. a ostatnými listinnými dôkazmi,
ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

13. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania
voči žalobkyni, a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,--
eur. Nároky žalobkyňa odôvodnila diskrimináciou z politických dôvodov. V období od 30.05.2011 do
31.01.2013 bola žalobkyňa členkou predstavenstva žalovaného. Pracovná zmluva so žalovaným bola
uzatvorená na obdobie od 01.07.2011 do 30.06.2012, t. j. na dobu určitú. Následne jej nebola predĺžená
doba trvania pracovnej zmluvy.

14. Zo zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva súd zistil dátum vzniku funkcie člena
predstavenstva 30.05.2011. Z čl. 2.7. zmluvy vyplýva povinnosť žalovaného najmä bezplatne poskytnúť
na výkon funkcie kancelársku miestnosť v sídle spoločnosti, ktorá svojim vybavením zodpovedá výkonu
jeho funkcie.

15. Z pracovnej zmluvy z 23.06.2011 vyplýva, že táto bola so žalobkyňou uzatvorená na dobu určitú
do 30.06.2012 na pozíciu riaditeľ ekonomického úseku. Dňa 15.06.2012 žalovaný oznámil žalobkyni,
že pracovný pomer uzatvorený pracovnou zmluvou z 23.06.2011 na dobu určitú končí uplynutím dňa
30.06.2012.

16. Z prehľadu zamestnancov žalovaného za uplynulých päť kalendárnych rokov vyplýva, že pracovný
pomer vznikol K. E. dňa 16.03.2009, skončený bol 31.03.2010 uplynutím pracovnej zmluvy na dobu
určitú. Zamestnankyni M. O. pracovný pomer vznikol 11.01.2010, pracovný pomer skončil uplynutím



doby určitej. U Q. K. pracovný pomer vznikol 01.11.2011, skončil uplynutím doby určitej. U S. A. pracovný
pomer vznikol 11.07.2011 skončil 10.07.2012 uplynutím doby určitej.

17. Z prehľadu všetkých vzniknutých pracovných pomerov u žalovaného v období od 01.01.2011 do
31.12.2011 vyplýva, že u Ľ. H. vznikol pracovný pomer 01.01.2011, v súčasnosti trvá na dobu neurčitú.
U K. S. pracovný pomer vznikol 01.02.2011, v súčasnosti trvá na dobu neurčitú. U X. J. pracovný
pomer vznikol 16.06.2011, v súčasnosti trvá na dobru neurčitú. U žalobkyne vznikol pracovný pomer
01.07.2011, bol skončený 30.06.2012. U S. H. pracovný pomer vznikol 07.07.2011, v súčasnosti trvá
na dobu neurčitú. U S. A. pracovný pomer vznikol 11.07.2011, skončený bol 10.07.2012. U S. H.
pracovný pomer vznikol 01.08.2011, trvá v súčasnosti na dobu neurčitú. U Z. Z. pracovný pomer vznikol
19.09.2011, skončil 30.11.2011. U Q. K. pracovný pomer vznikol 01.11.2011, skončil 31.03.2012. U Z. G.
pracovný pomer vznikol 10.11.2011, pracovný pomer v čase podania správy 05.09.2013 trval na dobu
určitú do 09.11.2013. U Z. U. pracovný pomer vznikol 14.11.2011, dňa 05.09.2011 pracovný pomer trval
na dobu určitú do 13.11.2013. U Z.J. K. pracovný pomer vznikol 01.12.2011, ku dňu 05.09.2013 pracovný
pomer trval na dobu určitú do 30.11.2013.

18. Z listinných dôkazov: pracovných zmlúv a zmlúv o výkone funkcie člena predstavenstva súd
zistil, že F.. F. E. je zamestnaná u žalovaného od 01.06.2008 doposiaľ, členkou predstavenstva je od
31.03.2010 doposiaľ, Z.. Š. K. je zamestnancom žalovaného od 01.01.2010, členom predstavenstva je
od 31.01.2013 doposiaľ, F.. S. H. je zamestnancom žalovaného od 07.07.2011, členom v predstavenstve
je od 25.11.2014 doposiaľ, F.. M. H. bola zamestnankyňou žalovaného od 02.10.1972 do 31.08.2006
na základe pracovnej zmluvy a následne na základe dohody o vykonaní práce od 10.01.2007 do
06.06.2007, členkou predstavenstva bola od 01.01.2005 do 21.06.2006, F.. Z. H. je zamestnaný
u žalovaného od 01.10.1993, členom predstavenstva od 01.07.2008 do 13.06.1014, F.. K. K. bol
zamestnancom žalovaného od 01.11.2006 do 31.05.2008, členom predstavenstva bol od 30.03.2007
do 15.05.2008, F.. Z. V. bol zamestnancom žalovaného od 01.10.1991 do 15.01.2014, členom
predstavenstva od 01.01.2005 do 21.06.2006, F.. K. Š. bola zamestnaná u žalovaného od 01.07.2011
do 30.06.2012, členkou predstavenstva bola od 30.05.2011 do 31.01.2013. V pracovnoprávnom pomere
u žalovaného neboli členovia predstavenstva a to: S.. K. U., ktorý bol členom predstavenstva od
21.06.2006 do 31.03.2010, F.. Z. S., ktorý bol členom predstavenstva od 21.06.2006 do 31.03.2010,
K.. K. Š., ktorý bol členom predstavenstva od 30.03.2007 do 22.06.2010, F.. M. L., ktorý bol členom
predstavenstva od 01.01.2005 do 21.06.2006, F.. M. O., ktorý bol členom predstavenstva od 21.06.2006
do 31.03.2010.

19. Vo vyjadrení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky bolo
konštatované, že zvolenie za člena orgánu spoločnosti nezakladá zvolenému členovi právo na výkon
pracovného pomeru u žalovaného a podpis pracovnej zmluvy ani na uzavretie dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce.

20. Z vyjadrenia spoločnosti Micro Step-MIS spol. s r.o. so sídlom Čabojského 1, Bratislava súd zistil, že
od roku vzniku spoločnosti Letisko Poprad-Tatry a.s. a zmluvy spoločnosti so žalovaným od roku 2005
jej členovia predstavenstva, ktorými boli zamestnancami letiska ako napríklad predseda predstavenstva
K.. K. Š., ani ďalší členovia predstavenstva F.. M. N., F.. Z. S., S.. K. U., F.. M. O. nemali počas výkonu
funkcie pridelený žiadny počítač, ani tlačiareň, ktoré by boli majetkom žalovaného.

21. Svedok Z.. Š. K., ktorý sa v priebehu konania stal štatutárnym zástupcom žalovaného, ako svedok
vypovedal, že u žalovaného pracuje od 01.01.2010 na právnom oddelení. Uviedol, že je bežnou
zvyklosťou žalovaného, že každý zamestnanec má najskôr pracovnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú
spravidla na dobu jedného roka s tým, že ak sa osvedčí, pracovná zmluva je predĺžená na dobu
neurčitú. Mal vedomosť o tom, že žalobkyňa bola zvolená za člena predstavenstva žalovaného dňa
30.05.2011. Následne F.. E. oznámila, že žalobkyňa by mala nastúpiť na pozíciu ekonomickej riaditeľky
bez výberového konania. Svedkovi nebolo zrejmé prečo má na tento post nastúpiť žalobkyňa, keď
na základe výsledkov výberového konania bola úspešná S.. F.. Bol oboznámený s tým, že žalobkyňa
má záujem uzatvoriť so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu neurčitú a požaduje maximálnu mzdu.
Následne mu F.. E. oznámila, že žalobkyňa nastupuje na pozíciu ekonomickej riaditeľky a súhlasí s
pracovnou zmluvou na dobu určitú. Svedok potvrdil, že viackrát počul ako sa F.. E. vyjadrila, že si nevie
predstaviť ďalšiu spoluprácu so žalobkyňou, že táto nie je ochotná plniť pracovné úlohy. Svedok potvrdil,
že súčasní členovia predstavenstva žalovaného mali uzatvorené pracovné zmluvy na dobu neurčitú so



žalovaným a následne sa stali členmi predstavenstva žalovaného. Boli členovia predstavenstva, ktorí u
žalovaného neboli v pracovnom pomere, napr. F.. U., F.. O..

22. Svedok S. H. na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracuje od 07.07.2011 ako veliteľ záchrannej
hasičskej služby. Pred vznikom pracovného pomeru u žalovaného sa zúčastnil výberového konania,
v ktorom bol úspešný, následne s ním bola uzatvorená pracovná zmluva na dobu určitú na obdobie
jedného roka a následne s ním bola uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú. Počas trvania
pracovného pomeru bola vyslovená spokojnosť s jeho prácou.

23. Svedkyňa F.. L. W. na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracovala od novembra 2005 v pozícii
referent letiskovej prevádzky, v súčasnosti projektový a marketingový manažér. Má vedomosť o tom,
že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného bol uzatvorený na dobu určitú. Zvyklosťou žalovaného je,
že sa pracovná zmluva uzatvára so zamestnancami najskôr na dobu určitú jedného roka. Zo strany
F.. E. viackrát počula, že nie je spokojná s vykonávaním pracovnej činnosťou žalobkyňou, uvažuje nad
tým, že pracovný pomer jej nepredĺži. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by v súvislosti
s trvaním pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného, resp. s výkonom funkcie člena predstavenstva,
jej bol zamedzený prístup k informáciám. Z jej pohľadu si myslí, že žalobkyňa mala informácie o
činnosti v rámci ekonomického úseku. Nikdy nemala žiaden zákaz zo strany F.. E. podávať informácie
žalobkyni. Nevie sa vyjadriť, či po skončení pracovného pomeru žalobkyňa mala k dispozícii kanceláriu
u žalovaného. Uviedla, že z kancelárie žalobkyne si požičala tlačiareň, bolo to v období, keď už
žalobkyňa nepracovala u žalovaného. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či u žalobkyni bol problém s tým,
že by nemala kľúč od svojej kancelárie. Počas trvania pracovného pomeru žalobkyni u žalovaného
nebolo prejavované diskriminačné správanie žalovaného vo vzťahu k žalobkyni. Svedkyňa potvrdila,
že pomáhala S.. F. spracovať finančné výkazy na dotácie, keď žalobkyňa odmietla alebo nevedela
uskutočniť túto činnosť, preto F.. E. poverila výkonom týchto činností S.. F.. Počas pracovného pomeru
žalobkyne u žalovaného z jej pohľadu väčšinu veci ekonomického úseku vykonávala S.. F.. Zo správania
F.. E. nikdy nemala pocit, aby sa táto správala vo vzťahu k žalobkyni diskriminačne. Žalobkyňa i keď po
skončení pracovného pomeru nemala v kancelárii k dispozícii tlačiareň, všetky dokumenty mala možnosť
stiahnuť cez centrálnu tlačiareň na chodbe.

24. Svedok F.. Z. H. na pojednávaní uviedol, že u žalovaného pracuje od roku 1993, prešiel niekoľkými
pozíciami. V roku 2008 bol zvolený za člena predstavenstva žalovaného. Na strane žalobkyne ho
prekvapilo, že žalobkyňa hneď po zvolení za člena predstavenstva požadovala aj pracovný pomer
u žalovaného, a to funkciu ekonomickej riaditeľky napriek tomu, že v minulosti prebehlo výberové
konanie s víťazom S.. F.. Svedok bol prítomný pri podpise pracovnej zmluvy žalobkyne, bola podpísaná
na dobu určitú. Pred podpisom zmluvy žalobkyňa mala požiadavku uzavrieť pracovnú zmluvu na
dobu neurčitú. Nevedel sa presne vyjadriť k pracovnej činnosti žalobkyne, ale mal vedomosť o
tom, že výkonná riaditeľka nebola s prácou žalobkyne spokojná. Čo sa týka pôsobenia žalobkyne u
žalovaného ako členky predstavenstva, uvedené pôsobenie rozdelil na dve etapy. Prvá etapa bola
normálna. Presne po skončení pracovného pomeru žalobkyňa chcela komplikovať situáciu pri činnosti
predstavenstva. Žalobkyňa aj počas trvania pracovného pomeru, aj počas celého výkonu funkcie člena
predstavenstva mala k dispozícii informácie potrebné na rozhodovanie predstavenstva. Svedok poprel,
že by mal informácie o zákaze F.. E. podávať žalobkyni informácie o chode žalovaného. Žalobkyňa
mala k dispozícii kanceláriu, nemala problém s prístupom do kancelárie. Uviedol, že ostatní členovia
predstavenstva v minulosti, keď neboli v pracovnom pomere u žalovaného, nemali k dispozícii vlastné
kancelárie, ale na požiadanie im boli sprístupnené priestory.

25. Svedkyňa S.. S. F. na pojednávaní uviedla, že v minulosti pracovala u žalovaného od februára
2010 v pozícii špecialista ekonomických činností. Pracovný pomer ukončila v máji alebo júni 2014, kedy
funkcia bola zrušená. Mala vedomosť o tom, že žalobkyňa sa stala členkou predstavenstva žalovaného
v roku 2011. Koncom roku 2010 doterajšia ekonomická riaditeľka dala výpoveď. Svedkyňa bola
poverená dočasným vedením úseku. Od januára 2011 sa svedkyňa uchádzala o pozíciu ekonomického
riaditeľa, bola úspešnou uchádzačkou, čakalo sa na schválenie valným zhromaždením. Riaditeľkou
ekonomického úseku sa nestala, pretože sa ňou stala žalobkyňa. V tom čase ako špecialista
ekonomických činností vykonávala okrem pracovnej náplne, ktorú vykonávala od roku 2010, ďalšie
práce, ktoré v minulosti vykonávala ekonomická riaditeľka. Uviedla, že zo strany žalovaného vo
vzťahu k žalobkyni nebola prejavovaná diskriminácia. Prejav zamestnávateľa vo vzťahu k všetkým
zamestnancom bol rovnaký. Mala vedomosť o tom, že žalobkyni počas trvania pracovného pomeru i po



jeho skončení boli poskytované žiadané informácie, a že mala k dispozícii kancelársku miestnosť. Počas
trvania pracovného pomeru žalobkyne mala v kancelárii tlačiareň. Po skončení pracovného pomeru si
ju zobrala svedkyňa, keďže ju potrebovala, avšak žalobkyňa mala možnosť stiahnuť si dokumenty v
centrálnej tlačiarni.

26. Podľa § 2 ods. 1 zák. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), dodržiavanie
zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského
vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia,
veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo
iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z
dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

27. Podľa § 3 ods. 1 zák. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), každý
je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných
právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb
a vo vzdelávaní.

28. Podľa § 6 ods. 1 zák. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), v súlade so
zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a
v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z dôvodov podľa § 2 ods. 1.

29. Podľa § 9 ods. 1 zák. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), každý má podľa
tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.

30. Podľa § 9 ods. 2 zák. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), každý sa môže
domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä
domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je
to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie; ak ide o nedodržanie
zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,
môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého účinnosť bola podľa osobitného predpisu
pozastavená.

31. Podľa § 9 ods. 3 zák. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o
ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon),
ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské
uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej
ujmy a všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

32. Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobe
nemožno vyhovieť. Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd určil, že žalovaný porušil zásadu rovnakého
zaobchádzania voči žalobkyni a aby súd uložil žalovanému nahradiť žalobkyni nemajetkovú ujmu.
Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný porušil zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že:
1.) so žalobkyňou v tom čase členkou predstavenstva žalovaného po skončení pracovného pomeru
uzavretého na dobu určitú od 01.07.2011 do 30.06.2012, neuzavrel dodatok k pracovnej zmluve, ktorým
by bola predĺžená doba trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného;
2.) počas trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného a počas existencie členstva žalobkyne v
predstavenstve u žalovaného neboli zo strany žalovaného poskytované žalobkyni informácie potrebné
na riadny výkon pracovnej funkcie a funkcie členky predstavenstva;



3.) žalobkyni nebola v zmysle čl. II bod 2.7 zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva poskytovaná
počas výkonu funkcie člena predstavenstva kancelárska miestnosť v sídle spoločnosti žalovaného, ktorá
svojim vybavením zodpovedá výkonu jej funkcie.

33. V zmysle § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona mal žalovaný v konaní povinnosť preukázať, že
neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania.

34. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu dospel
k záveru, že žalovaný v konaní preukázal, že v žiadnom namietanom bode neporušil zásadu rovnakého
zaobchádzania.

35. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa bola členkou predstavenstva žalovaného od 30.05.2011
do 31.03.2013. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trval od 01.07.2011 do 30.06.2012. Vzniku
pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného predchádzala voľba žalobkyne za členku predstavenstva
u žalovaného a požiadavka na zamestnanie žalobkyne u žalovaného vo vrcholovom manažmente.
Pokiaľ so žalobkyňou bola uzatvorená pracovná zmluva na dobu určitú jeden rok, išlo o obvyklý postup
žalovaného pri uzatváraní pracovnej zmluvy s novými zamestnancami. Ak následne žalovaný neuzavrel
so žalobkyňou dodatok k pracovnej zmluve, ktorým by predĺžil trvanie pracovného pomeru žalobkyne
u žalovaného resp. by bola zmenená dĺžka trvania pracovného pomeru na dobu neurčitú, súd takýto
postup žalovaného vyhodnotil ako obvyklý postup žalovaného pri posudzovaní možnosti uzatvorenia
dodatku k pracovnej zmluve so zamestnancom a výsostné právo zamestnávateľa rozhodnúť sa, či
zamestnancovi predĺži dobu trvania pracovného pomeru alebo nie. Z listinných dôkazov predložených
žalovaným súd zistil, že v rozhodnom období mali zamestnanci žalovaného K. E., M. O., Z. K., Z. U.,
Z. G., Ľ. H. uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú a následne došlo k predĺženiu doby trvania
pracovného pomeru. So zamestnancami Q. K. a S. A.Á. bol pracovný pomer uzatvorený na dobu
určitú, uplynutím doby pracovný pomer skončil. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nepredĺžil dobu
trvania pracovného pomeru so žalobkyňou z politických dôvodov, žalovaný v konaní preukázal listinnými
dôkazmi (pracovnými zmluvami iných zamestnancov) a výsluchom svedkov, že žalovaný sa rozhodol
nepredĺžiť dobu trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného z dôvodu, že nebol spokojný s
pracovným výkonom žalobkyne, nemal záujem ďalej žalobkyňu zamestnávať. Žalovaný preukázal, že
nešlo o žiaden politický dôvod pri rozhodovaní sa o tom, či bude so žalobkyňou predĺžená doba trvania
pracovného pomeru. Podľa názoru súdu posudzovanie odborných, profesijných kvalít zamestnanca pri
rozhodovaní o ďalšom trvaní pracovného pomeru zamestnanca, nie je porušením zákazu rozdielneho
zaobchádzania a diskrimináciou zamestnanca.

36. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v zmysle pokynu odvolacieho súdu a z listinných dôkazov
k bodu 1.) vyhodnotil, že bol obdobným spôsobom uzatváraný pracovnoprávny vzťah s ostatnými
členmi predstavenstva. Je potrebné konštatovať, že v histórii žalovaného nebol okrem žalobkyne prípad,
žeby pracovný pomer vznikol následne po vymenovaní do funkcie člena predstavenstva žalovaného.
Uvedená skutočnosť vyplýva z pripojených pracovných zmlúv a zmlúv o výkone funkcie člena
predstavenstva i vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Všetci ostatní členovia predstavenstva žalovaného sa stali najskôr zamestnancami žalovaného, až
potom členmi predstavenstva. F.. M. H. a F.. K. K. skončili vo funkcii člena predstavenstva žalovaného i
pracovný pomer u žalovaného v približne rovnakom čase; F.. Z. H. a F.. Z. V. po skončení funkcie člena
predstavenstva boli naďalej zamestnancami žalovaného. Prípad žalobkyne, ktorej pracovný pomer u
žalovaného vznikol až po vymenovaní za člena predstavenstva žalovaného je neporovnateľný s inými
členmi predstavenstva. Súd však zdôrazňuje, že postup žalovaného vo vzťahu k žalobkyni nemožno
vyhodnotiť ako diskriminačný. Žiaden člen predstavenstva či už u žalovaného alebo inej obchodnej
spoločnosti nemá zákonný ani morálny nárok vyplývajúci z obchodných zvyklostí, ktorý by zakladal právo
na existenciu pracovného pomeru v spoločnosti, v ktorej je členom predstavenstva.

37. K bodu 2.)
V konaní žalovaný výsluchom svedkov i písomným vyjadrením žalovaného preukázal, že počas
trvania pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného i počas výkonu funkcie člena predstavenstva u
žalovaného, žalobkyni boli poskytované informácie potrebné na výkon funkcie ekonomického riaditeľa
i člena predstavenstva žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa v konaní poukázala na konkrétne podania
žalovaného alebo podania adresované žalovanému, napr. list predsedovi predstavenstva Eurolot-
Poľsko, spoločnosti HOLIDAYS Czech Airlinies, Veľvyslanstvu SR vo Varšave, Ministerstvu dopravy,



výstavby a regionálneho rozvoja SR, v tomto smere sa súd stotožnil s procesnou obranou žalovaného,
že išlo o bežnú korešpondenciu žalovaného, ktorej vybavenie nepodlieha schváleniu predstavenstvom.
K zasadnutiam predstavenstva z 14.06.2012, z 24.07.2012, 23.08.2012 sa súd taktiež stotožnil
s vyjadrením žalovaného, že napr. k 14.06.2012 na vykonanie prieskumu trhu vo veci poistenia
zodpovednosti za škodu nie je potrebné predchádzajúce prejednanie v predstavenstve. K 24.07.2012
žalovaný preukázal, že žalobkyňa bola upovedomená, že predmetné verejné obstarávanie prebieha
od februára 2012 a projektová dokumentácia bola pravidelne prejednávaná vo vedení spoločnosti
žalovaného, ku ktorému patrila aj žalobkyňa. K 23.08.2012 ohľadne nehody vrtuľníka z 03.08.2012
žalovaný v konaní preukázal, že žalobkyňa ako členka predstavenstva nebola členom bezpečnostného
výboru, preto ani na zasadnutie bezpečnostného výboru nebola pozvaná a táto informácia jej bola
poskytnutá až na zasadnutí predstavenstva.

38. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobkyni boli počas trvania pracovného pomeru u žalovaného
i existencie funkcie člena predstavenstva u žalovaného poskytované informácie potrebné pre plnenie
pracovných povinností i riadny výkon funkcie člena predstavenstva u žalovaného.

39. K bodu 3.) namietanej diskriminácie súd konštatuje, že z výsluchu svedkov, vyjadrenia spoločnosti
Micro Step-MIS, spol. s r.o. (č.l. 230), je preukázané, že v zmysle čl. II bod 2.7. zmluvy o výkone
funkcie člena predstavenstva žalovaný žalobkyni bezplatne poskytol kancelársku miestnosť v sídle
žalovaného zodpovedajúcu výkonu funkcie člena predstavenstva. Počas trvania pracovného pomeru
žalobkyne od 01.07.2011 do 30.06.2012 mala žalobkyňa k dispozícii vlastnú kanceláriu, následne
mala počas výkonu funkcie člena predstavenstva k dispozícii kancelársku miestnosť, od ktorej jej na
požiadanie boli vydané kľúče, a o ktorých vrátenie ju žiadal žalovaný po tom, čo žalobkyňa odíde
zo zasadnutia predstavenstva. Ak žalobkyňa nemala po dátume 01.07.2012 k dispozícii permanentne
vlastnú kanceláriu, nie je to v rozpore s povinnosťou žalovaného zabezpečiť kancelársku miestnosť
podľa čl. II bod 2.7. zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva. Členovia predstavenstva žalovaného,
ktorí neboli zamestnancami letiska, ako napr. predseda predstavenstva K.. K. Š. a iní ďalší členovia
predstavenstva F.. M. L., F.. Z. S., S.. K. U. a F.. M. O. nemali počas výkonu funkcie pridelený žiadny
počítač ani tlačiareň, ktoré by boli majetkom spoločnosti žalovaného. Odlišné podmienky ako mala
žalobkyňa nemali členovia predstavenstva počas výkonu funkcie. Žiaden iný člen predstavenstva nikdy
nemal pridelenú samostatnú kanceláriu, pretože žalovaný takými kanceláriami nedisponuje. Členovia
predstavenstva, ktorí sú aj zamestnancami žalovaného majú k dispozícii iba kancelárie, v ktorých pracujú
ako zamestnanci letiska.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému
žalovanému súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo



h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.