Letisko Poprad - Tatry, a.s.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/57/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8707211708
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8707211708.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v spore žalobcu X. M., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXX/XX,
XXX XX P., právne zastúpený JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Námestie slobody
25, 066 01 Humenné, proti žalovanému Letisko Poprad - Tatry, a.s., so sídlom Na letisko 100, 058 98
Poprad, IČO: 35 912 651, právne zastúpený Mgr. Róbertom Liškom, advokátom so sídlom Štefánikova
882/39, 058 01 Poprad, o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C 269/2007-486 zo dňa 22. marca 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou vyhovujúceho výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 202,98 Eur a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 202,98 eur a to v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Strany sporu n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 29 odsek 2, § 31 odsek 1 zákona č. 143/1998 Z.z. o
civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Letecký zákon“); §
128 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 257 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č.
XXXX, orná pôda vo výmere X.XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. X.. Pôvodnou žalobou sa
žalobca dožadoval zaplatenia bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie časti jeho pozemku
za roky 2005 až 2007, pričom v priebehu súdneho konania zmenil právnu kvalifikáciu žaloby a to na
zaplatenie jednorazovej náhrady za vecné bremeno, ktoré bolo vypočítané ustanovenou znalkyňou C..
M. M.. Žalovaný si dal sám vypracovať znalecké posudky, ktorými vyvrátil cenu vecného bremena tým,
že nejde o zastavenú plochu, resp. o stavebný pozemok podľa platného územného plánu mesta P., ale
ide o poľnohospodársky pozemok , ktorý je v užívaní P... To znamená, že cena vecného bremena je
oveľa nižšia a to vo výške 3,98 eur/1 m2. Žalovaný si dal v priebehu súdneho konania v r. 2015 vo svoj



prospech zapísať zriadenie vecného bremena podľa ustanovenia § 31 Leteckého zákona na LV č. XXXX
v k.ú. X. spočívajúceho v povinnosti vlastníkov nehnuteľností strpieť právo žalovaného zriadiť oplotenia,
aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích
zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia
a ich ochranné pásma a vstupovať v súvislosti so zariadením, prevádzkovaním, opravami, údržbou
leteckých pozemných zariadení a oplotenia alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v geometrickom
pláne č. XX/ XXXX, K (E KN p.č. XXXX), túto skutočnosť oznámil žalobcovi a súčasne sa zaviazal mu
vyplatiť sumu 202,98 Eur, avšak len v rozsahu XX m2, pretože ostatnej dotknutej výmery sa zákonné
vecné bremeno netýkalo. Žalobcovi tiež predložil ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom
ktorej by bol sporný pozemok. V priebehu súdneho konania došlo k dodatočnému povoleniu stavby
oplotenia pre stavebníka, vlastníka stavby Letisko Poprad - Tatry, a.s. Poprad a z čoho jednoznačne
vyplýva, že stavebníkom a vlastníkom stavby (oplotenia) je žalovaný. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu
podľa zmenenej právnej kvalifikácie o zaplatenie náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena
na pozemku vo vlastníctve žalobcu a v prospech žalovaného je dôvodná. Medzi stranami sporu však
zostalo v súdnom konaní sporné, aká výška tejto náhrady má byť žalobcovi vyplatená. V priebehu
súdneho konania žalovaný docielil konvalidovanie dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu k
žalovanému pozemku tým, že v r. 2015 docielil zriadenie zákonného vecného bremena, čím zlegalizoval
dôvod obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu podľa Leteckého zákona. Toto zákonné vecné bremeno
však oproti pôvodnej žalobe žalovaný preukázal geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo
dňa 19.08.2015 vyhotoveným C.. M. F., autorizačne overeným C.. X. M. a úradne overeným Okresným
úradom P. dňa 21.09.2015 len čo do výmery XX m2 s tým, že ostatnú výmeru naďalej užíva P.. a to
ako zatrávnenú plochu na kosenie. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalovanému, že za súčasného
stavu, keď má zapísané zákonné vecné bremeno k časti pozemku žalobcu a druh pozemku žalobcu
nemá charakter zastavenej plochy alebo stavebného pozemku, nie je možné oceňovať hodnotu vecného
bremena ako u stavebného pozemku, ale podľa jeho reálneho stavu ako poľnohospodárskeho pozemku
využívaného ako trávnatý porast. Prvoinštančný súd prihliadol aj k tomu, že podľa platného územného
plánu mesta P. žalovaný pozemok nie je vedený ako stavebný pozemok, ale je určený pre potreby
letiska žalovaného. Okrem toho zobral zreteľ aj na prostriedky procesnej obrany žalovaného, ktorými
poukázal na to, že 2/3-iny vlastníkov ostatných pozemkov v dotknutej lokalite letiska previedlo svoje
pozemky žalovanému za ponúkanú kúpnu cenu po 12,13 Eur /1 m2, takže ide o cenu v mieste
obvyklú v danom čase a v danom mieste a čo znamená, že ide o ustálenú kúpnu cenu aj pre žalobcu.
Na základe uvedeného posúdenia súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie
zákonného vecného bremena v sume 202,98 Eur a to bezúročne, pretože rozhodnutie záviselo od
uváženia súdu a navyše žalovaný ponúkol túto sumu žalobcovi hneď po zápise vecného bremena
do katastra nehnuteľností, takže nie je v omeškaní. O trovách konania rozhodol tak, že strany sporu
nemajú nárok na náhradu trov konania, aj keď vzhľadom na celkový výsledok konania bol žalobca
len čiastočne úspešný a to v minimálnom rozsahu a vo väčšom rozsahu bol neúspešný. Súd videl
výnimočnosť tohto prípadu v tom, že žaloba žalobcu bola dôvodná a spor medzi stranami bol o výške
náhrady, čo záviselo od uváženia súdu. Práve dôvodným podaním žaloby žalobca „prinútil“ žalovaného,
aby legalizoval stav, ktorý vyvolal spor medzi stranami a čo napokon znamenalo vo výsledku konania,
že žalovaný nárok nemohol byť žalobcovi v uplatnenom rozsahu priznaný, ale len v rozsahu, ktorý bol
nepochybne preukázaný, s výdatným pričinením žalovaného.

4. Proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnutý výrok a rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Uviedol, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil základnú namietanú skutočnosť zo
strany žalovaného, že nie je v predmetnej veci pasívne legitimovaný. Neexistuje žiadna spojitosť
žalovaného s nemožnosťou žalobcu nakladať a užívať sporný pozemok. Žalovaný nie je užívateľom
spornej plochy, nie je pasívne legitimovaný a teda nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči
žalobcovi. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je P. ako subjekt, ktorý na základe vzniknutého
zákonného nájmu k spornej parcele túto užíva a berie z tohto titulu aj úžitky. Vlastník pozemku mohol
vstúpiť do držby svojho pozemku postupom podľa ustanovenia § 12a zákona č. 571/2007 Z.z., ktorý
upravuje postup medzi nájomcom a vlastníkom na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné
alebo ich nemožno racionálne užívať, čo je aj tento prípad. Žalobca nemôže svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnosti užívať z dôvodu, že P.. ako doterajšiemu užívateľovi priamo zo zákona (§ 22 odsek 2
zákona č. 229/1991 Zb.) vznikol zákonný nájom. Je pravdou, že po tom, čo žalobca odmietol ponuku
žalovaného na odkúpenie predmetnej parcely bolo zo strany žalovaného zriadené vecné bremeno v
zmysle ustanovenia § 31 Leteckého zákona, spočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti strpieť



právo žalovaného zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu zvierat alebo neoprávnených osôb na
neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných
pásiem. Uvedené vecné bremeno ale nemá súvis s užívaním časti predmetnej parcely tak ako to uvádza
žalobca vo svojom návrhu.

5. Proti rozsudku s výnimkou jeho vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie, resp.
napadnutý rozsudok zmení tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Skutočnosť, že žalovaný pristúpil
k dodatočnému povoleniu stavby svedčí len o tom, že je to výlučne žalovaný, kto využíva nehnuteľnosť
žalobcu a to tým, že nehnuteľnosť sa nachádza v ochrannom pásme, ktoré je zriadené v prospech
žalovaného. Tým, že žalobca postupne legalizoval užívanie pozemkov žalobcu potvrdil protiprávnosť
stavu, ktorý trval dlhodobo a preto nie je možné súhlasiť s tým, že žalobcovi má patriť náhrada vo
výške 202,98 Eur. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s diametrálne rozdielnymi závermi znaleckých
posudkov a to znalkyne C.. M. M. a posudkami predloženými žalovaným. Sám žalovaný v priebehu
konania nepoprel, že pozemok žalobcu je v ochrannom pásme letiska a je aj priamou súčasťou areálu
letiska, pretože je v teréne riadne oplotený. Tento pozemok je pre žalobcu neprístupný a nevyužiteľný.

6. K odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie žalovaný. Uviedol, že ponúknutie náhrady za zriadenie vecného
bremena nepotvrdzuje protiprávnosť stavu, ale len zosúladenie stavu podľa ustanovenia § 31 Leteckého
zákona. Pokiaľ ide o dôkazy, predložené znalecké posudky, v tomto smere považuje odôvodnenie
rozsudku za jasné, zrozumiteľné a dostatočné, ktoré sáva odpovede na všetky právne otázky a súd sa
s nimi vysporiadal v bodoch 7, 11, 12 a 18 odôvodnenia. Parcela E KN č. XXXX v k.ú. X. má charakter
tzv. neprístupného pozemku pretože nie je prístupný z komunikácie alebo inej cesty, čo znamená, že
vlastník sa nemôže dostať na svoj pozemok. Uvedený stav však nie je zapríčinený tým, že pozemok
je za oplotením, ale že je obkolesený inými pozemkami vo vlastníctve tretích osôb. Žalobca nemôže
svoje vlastníctvo užívať aj z dôvodu, že P.. ako doterajšiemu užívateľovi priamo zo zákona (§ 22 odsek
2 zákona č. 229/1991 Zb.) vznikol zákonný nájom.

7. K vyjadreniu žalovaného podal vyjadrenie žalobca. Uviedol, že žalovaný vo svojom písomnom
vyjadrení opomína jednu podstatnú skutočnosť a to, že pokiaľ popiera svoju pasívnu vecnú legitimáciu
a tvrdí, že pasívne vecne legitimovaným je P.., prečo nepodal voči rozsudku odvolanie, ale súhlasí, že
uhradí žalobcovi sumu 202,98 Eur. Opätovne poukázal na skutočnosť, že pozemok žalobcu sa nachádza
v ochrannom pásme letiska, teda je nevyhnutnou súčasťou areálu, ktorý slúži na podnikateľskú činnosť
žalovaného.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu a ani žalovaného nie je dôvodné.

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže sa ani v priebehu odvolacieho konania na týchto právnych a skutkových zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje.

10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza
nasledovné:

11. Podľa ustanovenia § 128 odsek 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť
alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na
tento účel a za náhradu.

12. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.



Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa ustanovenia § 29 odsek 1 Leteckého zákona, bezpečnosť leteckej prevádzky na letiskách
a spoľahlivú činnosť leteckých pozemných zariadení, ako aj vytvorenie podmienok na ich ďalší rozvoj
zabezpečujú ochranné pásma.

Podľa odseku 2, ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného
zariadenia určuje rozhodnutím Dopravný úrad na základe záväzného stanoviska stavebného úradu.
Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzku verejného letiska alebo
leteckého pozemného zariadenia (§ 32 ods. 1).

Podľa odseku 3, dopravný úrad v rozhodnutí o určení ochranných pásem zakáže alebo obmedzí v
ochranných pásmach najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia, vysádzať porasty alebo ich nechať
rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky.

Podľa odseku 4, vlastníci stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach sú povinní,
ak to vyžaduje zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky, umiestniť a udržiavať na týchto objektoch
letecké prekážkové značenie; náklady na dodatočné umiestnenie a údržbu leteckého prekážkového
značenia v ochrannom pásme už prevádzkovaného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia
uhrádza prevádzkovateľ letiska alebo leteckého pozemného zariadenia.

14. Podľa ustanovenia § 31 odsek 1 Leteckého zákona, z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania
verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu
vyvlastniť.

15. Podľa ustanovenia § 22 odsek 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov
k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom
poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona
alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah,
ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie
poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992
výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

16. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, pozemok na účely
tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok
zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

17. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 504/2003 Z.z., pozemok na poľnohospodárske účely podľa
tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na
poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,
alebo
c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

18. Podľa ustanovenia § 12a odsek 1 zákona č. 504/2003 Z.z., ak nájomca užíva pozemok, kde
sa nájom skončil alebo sa má skončiť alebo je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a pozemok
je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len
„doterajší prenajímateľ“) uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom
v doterajšom obhospodarovaní nájomcu, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší
prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa



osobitného predpisu (ďalej len „okresný úrad“). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia
na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v
podnájomnej zmluve.

19. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o
zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
b) poľnohospodárskou pôdou produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností (ďalej len
„kataster“) ako orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je vlastníkom pozemku o podiele 1/1 evidovaného na LV
č. XXXX, okres P., D. P., k.ú. X., parcela registra "E" č. XXXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku
orná pôda, pozemok umiestnený mimo zastavaného územia obce. V roku 2006 začal žalovaný na
predmetnom pozemku žalobcu s výstavbou plotu. Rozhodnutím Dopravného úrade č. XXXX/XXXX/
ŠSÚ-XX zo dňa 07.07.2016 Dopravný úrad dodatočne povolil stavbu a užívanie stavby - oplotenia
letiska Poprad - Tatry. Zápisom č. XXXX/XX bolo na LV č. XXXX, k.ú. X. k parcele registra "E" č.
XXXX zapísané zriadenie vecného bremena v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb. - spočívajúce v
povinnosti vlastníkov nehnuteľnosti strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s., Na letisko
100, 058 98 Poprad, IČO: 35 912 651 zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné
plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem,
umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a vstupovať v súvislosti
so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotenia alebo
iných zábran v rozsahu vyznačenom v GP č. XX/XXXX.

21. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalobca nemá prístup na časť jeho pozemku parcely registra "E" č.
XXXX, a to konkrétne k pozemku o výmere XXX m2 (plocha nachádzajúca sa za oplotením). Uvedenú
výmeru užíva P.. ako trávnatý porast (kosí trávu, suší a odváža seno), a to od roku 1963. Medzi Y.
a žalobcom vznikol v zmysle ustanovenia § 22 odsek 2 zákona č. 229/1991 Zb. zákonný nájom. Z
vyjadrenia Y. vyplýva, že pre žalovaného má nájomné, ktoré je uložené v depozite. Uvedený pozemok o
výmere XXX m2 je zároveň súčasťou tzv. ochranného pásma letiska. Ochranné pásmo letiska v zmysle
ustanovenia § 29 odsek 1 Leteckého zákona zabezpečuje bezpečnosť leteckej prevádzky na letiskách
a spoľahlivú činnosť leteckých pozemných zariadení, ako aj vytvorenie podmienok na ich ďalší rozvoj.
Aj keby žalobca Y. vypovedal nájomný vzťah, jedná sa o tzv. neprístupný pozemok, ktorý by žalobca
nemohol racionálne užívať (z dôvodu potreby existencie oplotenia ochranného pásma letiska, teda je
pre žalobca neprístupný z cestnej komunikácie, či z jeho vlastného pozemku). Nájomca, resp. užívateľ
tohto pozemku - Y. by tak bolo v zmysle ustanovenia § 12a odsek 1 zákona č. 504/2003 Z.z. povinné so
žalobcom ako vlastníkom pozemku uzatvoriť nájomnú zmluvu. Družstvo žalobcovi návrh takejto zmluvy
aj zasielalo, na čo však žalobca nepristúpil.

22. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že na strane žalovaného nedošlo k žiadnej forme bezdôvodného
obohatenia, nakoľko pozemky, za užívanie ktorých žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia,
neužíva žalovaný, ale P... Iba skutočnosť, že sa pozemok nachádza v ochrannom pásme žalovaného
neznamená, že ich žalovaný aj reálne užíva. Situovanie pozemku v ochrannom pásme v zásade
neznižuje hodnotu pozemku a ani v zásade neobmedzuje vlastníka v jeho užívaní (až na určité činnosti).
Ako však odvolací súd uviedol vyššie, v prejednávanom prípade ide o tzv. neprístupný pozemok, ku
ktorému žalobca nemá prístup a teda ho nemôže reálne využívať.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania nebolo len vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu, ale aj odplata za obmedzenie vlastníckeho práva,
spočívajúce v zriadení vecného bremena v prospech žalovaného (stavba plota). Podľa názoru
odvolacieho súdu treba prisvedčiť súdu prvej inštancie v tom smere, že pre účely určenia odplaty za
obmedzenie vlastníckeho práva nemožno použiť znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalkyňou
C.. M. M., znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností. Pri
výpočte nájomného ako aj ceny vecného bremena znalkyňa postupovala v zmysle vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 605/2008 Z.z. a mala za to, že uvedený
pozemok nemôže slúžiť na poľnohospodárske využitie a preto ho oceňovala, ako v prípade stavebného
pozemku. Podľa názoru odvolacieho súdu však na uvedený pozemok bolo potrebné hľadieť ako na



poľnohospodársky pozemok, a to zreteľom na jeho faktické využitie. Rozhodujúcimi kritériami pre
určenie, o aký pozemok v skutočnosti ide je druh pozemku, jeho lokalita, či sa nachádza v intraviláne
alebo extraviláne obce a jeho funkčné využitie. Sporný pozemok, na ktorom sa nachádza oplotenie
žalovaného sa nachádza mimo zastavaného územia obce, nebol vyňatý z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu. Napriek tomu, že ako orná pôda je evidovaný na mape určeného operátu (teda nejde
o záväzný údaj), odvolací súd má zato, že pozemok má poľnohospodárske funkčné využitie. Pozemok
o výmere XXX m2 je tiež evidovaný na katastrálnej mape ako parcela registra "C" s parcelným č.
XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku trvalý trávnatý porast, ako pozemok mimo zastavaného
územie obce (list vlastníctva ešte nie je založený). Uvedený pozemok užíva P.. P., ktoré uvedenú plochu
kosí, suší na nej seno, ktoré si aj odváža na jeho ďalšie využitie. Z výpovede svedkov vyplýva, že na
uvedenom pozemku je možné pestovať poľnohospodárske plodiny (až na určité druhy). Nakoľko sa
uvedený pozemok nachádza v ochrannom pásme letiska, nemožno ho využiť na stavebné účely. Súd
prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru v tom smere, že uvedený pozemok, resp. náhradu za
zriadenie vecného bremena na ňom nie je možné oceniť ako pri stavebnom pozemku. Z uvedeného
dôvodu nie je znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný znalkyňou C.. M. M., znalkyňou v odbore
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností v tomto prípade použiteľný.

24. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru v tom smere, že žalobcovi patrí náhrada na
obmedzenie vlastníckeho práva (vo forme zriadeného vecného bremena) a to za cenu obvyklú, teda
bežnú predpokladanú trhovú cenu na danom mieste a v danom čase. Samotný žalobca na pojednávaní
dňa 03.04.2013 vyjadril súhlas s kúpou pozemku za cenu nižšiu, než bola cena ponúknutá žalovaným
a priznaná súdom za zriadenie vecného bremena.

25. Predmetom súdneho konania bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
jeho pozemku (vo forme nájomného) a nárok žalobcu na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva (z
dôvodu stavby plota, resp. zriadenia vecného bremena). Čo sa týka prvého nároku, súd prvej inštancie
dospel k správnemu záveru v tom smere, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Čo sa týka nároku
za obmedzenie vlastníckeho práva (za zriadenie vecného bremena), to, že žalovaný v priebehu konania
požiadal o dodatočné stavebné povolenie na stavbu plota, nemá žiaden účinok na stanovenie výšky
náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva. Uvedená skutočnosť môže mať iné následky (napr. z
hľadiska priestupkového konania), ale neovplyvňuje výšku náhrady za zriadenie vecného bremena.

26. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

28. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
rozsudok v jeho zamietavej časti potvrdzuje ako vecne správny.

29. Podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Podľa odseku 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.



30. Podľa ustanovenia § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

31. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalovaného, čo do výroku o trovách konania. Súd
prvej inštancie mal zato, že v danom prípade existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý je na
mieste aplikovať ustanovenie § 257 C.s.p., v zmysle ktorého súd neprizná náhradu trov konania.

32. Treba prisvedčiť prvoinštančnému súdu v tom smere, že dôvod hodný osobitného zreteľa spočíva
v dôvodnosti podanej žaloby ako aj vo vývoji samotného súdneho konania. Žaloba (čo do nároku na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva) bola podaná dôvodne. Žalovaný si objednal realizáciu
stavby - oplotenia na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa časť pozemku žalobcu
stal pre neho neprístupným. Až v roku 2016, t.j. 10 rokov od začatia realizácie stavby dodatočne požiadal
žalovaný o vydanie stavebného povolenia, čím odstránil pochybnosti o prípadnej nelegálne stavbe.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd zato, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil, čo do rozhodnutia o
trovách konania. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdzuje ako vecne správny.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p..

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).