Letisko Poprad - Tatry, a.s.


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžrk/7/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202179
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8716202179.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.
Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci
žalobcu (v konaní sťažovateľ): TATRAMARKET POPRAD, s.r.o., IČO: 31 671 870, so sídlom Partizánska
č. 677/17, 058 01 Poprad, zast.: JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie
Nám. sv. Egídia č. 3006/116, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, Katastrálny odbor,
so sídlom Curie č. 3, 058 01 Poprad, za účasti Letisko Poprad - Tatry, a.s., IČO: 35 912 651, so sídlom
Na letisko č. 100, 058 98 Poprad (v konaní sťažovateľ), zast.: JUDr. Róbertom Liškom, IČO: 42 084
857, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova ul. č. 882/39, 058 01 Poprad, vo veci
všeobecnej správnej žaloby, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.
marca 2019, č.k. 2S/96/2018-191, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 12. marca 2019 č.k.
2S/96/2018-191 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet kasačnej sťažnosti

1. Konanie o kasačnej sťažnosti z 02.05.2019 (č.l. 208) sa týka prieskumu rozsudku Krajského súdu v
Prešove zo dňa 12. marca 2019 č.k. 2S/96/2018-191 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), ktorým správny
súd žalobu proti záznamom vykonaným žalovaným ku dňu 28.09.2015 na liste vlastníctva (ďalej len
„LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej len „k.ú.“) L. pod č. záznamu Z4289/15 s číslom zmeny
96/16 (ďalej len „preskúmavané opatrenie“ - č.l. 5) vydanému na základe dotknutých ustanovení zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v citovanom znení (ďalej len „Katastrálny zákon“) v katastrálnom konaní zamietol.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec na účely tohto zákona sa
rozumie
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté, [.]...
Podľa § 34 ods. 1 veta prvá Katastrálneho zákona v citovanom znení práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom
licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené
notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy
majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku
vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných
listín.



2. Kasačná sťažnosť sa opiera o nasledovné sťažnostné body:
- § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“, resp. „Správny
súdny poriadok“), t.j. správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku sa neriadil dôsledne ust. § 139
S.s.p.,
- § 440 ods. 1 písm. g/ v spojení s odsekom 2 S.s.p., t.j. správny súd nesprávne právne posúdil vplyv
článku 20 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 31 ako aj § 28 zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom
letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Letecký zákon“) a § 120
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) na toto konanie.
Podľa § 31 ods. 1 Leteckého zákona v citovanom znení z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania
verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu
[odkaz č. 1 na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách alebo na vyhlášku
Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách] vyvlastniť [odkaz č. 8 na ust. § 108 až 116 zákona č.
50/1976 Zb. v znení zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995
Z.z. a zákona č. 229/1997 Z.z., § 128 Občianskeho zákonníka].
Podľa § 31 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení v záujme zabezpečenia prevádzky verejných
letísk a leteckých pozemných zariadení sú ich prevádzkovatelia po predchádzajúcom informovaní
vlastníka oprávnení vstupovať na cudzie pozemky. Výkon týchto oprávnení sa musí obmedziť na
nevyhnutnú mieru. Právo vlastníka nehnuteľnosti na náhradu škody nie je tým dotknuté.
Podľa § 2 písm. j/ a o/ Leteckého zákona v citovanom znení podľa tohto zákona sa rozumie
j) verejným letiskom letisko, ktoré je v medziach svojej technickej a prevádzkovej spôsobilosti prístupné
všetkým lietadlám podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo oprávneným vykonávať lety vo
vzdušnom priestore Slovenskej republiky,
[.]...
o) užívateľom letiska právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ zodpovedná za prepravu
cestujúcich, poštových zásielok alebo nákladu leteckou dopravou z príslušného letiska alebo na
príslušné letisko.

II.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Preskúmavaným opatrením bolo s poukazom na ust. § 31 Leteckého zákona zriadené vecné bremeno
spočívajúce v povinnosti vlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry
a.s. (ďalej tiež „Letisko Poprad - Tatry“) zriaďovať oplotenia, aby sa zabránilo prístupu na neverejné
plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem,
umiestňovať, prevádzkovať letecké pozemné zariadenia a ich ochranné pásma a postupovať v súvislosti
so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení a oplotení alebo
iných zábran v rozsahu vyznačenom v Geometrickom pláne č. 74/2015 podľa Z 4289/15 (CKN p.č.
1907/15, EKN p.č. 4510) - 96/16 pre nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX v k.ú. L. (ďalej tiež „dotknutý
pozemok“).

4. Údaje o zriadení vecného bremena boli žalovaným na základe návrhu podľa zákona č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zapísané v časti C v podiele 1/1 ako ťarchy
na predmetnom LV č. XXXX, kde ako vlastník vystupuje žalobca.

III.
Konanie na okresnom súde

5. Proti preskúmavanému opatreniu podal žalobca za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov prostredníctvom právneho zástupcu na Okresný súd Poprad
žalobu zo 04.03.2016. Žalobca najmä upozornil, že v danom prípade neexistujú žiadne zákonné dôvody,
ktoré by umožňovali Letisku Poprad - Tatry zriaďovať či zapisovať vecné bremená. Letisko Poprad - Tatry
žalobca nielen v konaní pred správnym súdom ale aj v predchádzajúcich občiansko-právnych konaniach
upozornil, že ako súkromná spoločnosť nemá aktívnu legitimáciu na zriadenie vecného bremena na



iných pozemkov, podaný návrh na zriadenie vecného bremena je v príkrom rozpore s platnou právnou
úpravou a v návrhu sú zavádzajúce skutočnosti.

6. Okresný súd Poprad prípisom z 29.06.2018 (č.l. 164) postúpil vec o určenie neplatnosti zápisu
vecného bremena s príslušenstvom na Krajský súd v Prešove z dôvodu vecnej nepríslušnosti, nakoľko z
obsahu žaloby vyplýva, že žalobca napáda postup orgánu verejnej správy. Podľa názoru okresného súdu
nie je možné v civilnom konaní riešiť otázku správnosti zápisu vecného bremena na liste vlastníctva,
t.j. otázku jeho zriadenia ako aj vzniku, keď v zmysle Katastrálneho zákona je daná právomoc orgánu
verejnej správy - odboru katastra príslušného okresného úradu v prvom rade skúmať, či k zriadeniu
vecného bremena došlo v súlade so zákonom a ak áno, vykonať zápis na liste vlastníctva formou
záznamu, čím dôjde k vzniku vecného bremena.
IV.
Konanie na správnom súde

7. Úlohou Krajského súdu v Prešove ako správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť preskúmavaného
opatrenia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 S.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), ktorými je správny súd v preskúmavanej veci viazaný (§ 134 ods.
1 S.s.p.), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 S.s.p. Po oboznámení sa so administratívnym spisom
dospel k záveru (najmä č. 35 a č. 38 napadnutého rozsudku), že žalobe nie je možné priznať úspech.
Preto postupom podľa § 190 S.s.p. prostredníctvom napadnutého rozsudku vyslovil, že žalobu zamieta
z nasledujúcich dôvodov.
Podľa § 190 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

8. S poukazom na niektoré ustanovenia Správneho súdneho poriadku, Katastrálneho zákona a
Leteckého zákona a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného vo vyjadreniach a
stanoviskách účastníkov správny súd zdôraznil (č. 32 napadnutého rozsudku), že napriek argumentácii
žalobcu, že záznam bol vykonaný správnym orgánom bez upozornenia, tak v administratívnom spise
sú dôkazy, ktoré svedčia o tom, že zo strany Letiska Poprad - Tatry boli vykonané viaceré návrhy na
adresu konateľov vlastníka predmetných nehnuteľností, a to na pána R. Q.Š., ako aj na pána Ľ. J..

9. V tejto súvislosti správny súd tiež zdôraznil (už citované č. 32 napadnutého rozsudku), že spolu s
návrhom na vykonanie záznamu vecného bremena Letisko Poprad - Tatry pri obidvoch menovaných
prezentovalo cenu vecného bremena v navrhovanej výške 1 041,17 €.

10. Ďalej správny súd uviedol (č. 33 napadnutého rozsudku), že žalobca navrhnutú cenu vecného
bremena neakceptoval a na Okresný súd Poprad požadoval priznanie bezdôvodného obohatenia od
Letiska Poprad - Tatry v sume 3 772,80 € istiny s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od podania žaloby.

11. V uvedenej súvislosti tiež správny súd poznamenal (už citované č. 33 napadnutého rozsudku), že
z obsahu podaní žalobcu pred Okresným súdom Poprad vyplýva jeho nesúhlas s určením finančnej
náhrady, pretože zriadenie vecného bremena je možné len v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu.
Ponúknuté náhrady spracované Letiskom Poprad - Tatry sú podľa žalobcu neadekvátne, pretože tzv.
znalecký posudok, ktorým by mali byť spracované nejaké náhrady, je spracovaný v totálnom rozpore so
všeobecnými zásadami určovania trhovej hodnoty pozemkov.

12. Ďalej správny súd zdôraznil (č. 34 napadnutého rozsudku), že po preskúmaní uvedeného záznamu
tento bol vykonaný v súlade s ustanoveniami Leteckého zákona a vlastne zaznamenal povinnosť
vlastníkov nehnuteľností strpieť právo Letiska Poprad - Tatry zriaďovať oplotenia. Zriadenie tohto
oplotenia sledovalo účel zabránenia prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia
zabezpečovacích zariadení vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovania a prevádzkovania leteckých
pozemných zariadení a ich ochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním,
prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných
zábran v rozsahu vyznačenom v tomto geometrickom pláne.

13. Nakoľko skutočnosti uvádzané v žalobe správny súd nepresvedčili o tom, že žalobca ma pravdu a že
žalobné námietky sú dôvodné, a naopak žalovaný vykonal uvedený záznam v súlade s ustanoveniami
§ 31 a § 32 Leteckého zákona, tak dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná.



IV.
Obsah kasačnej sťažnosti / stanoviská
A)
14. Ako kasačný súd uviedol v záhlaví proti napadnutému rozsudku sťažovateľ povinne zastúpený
advokátom v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť, v ktorej mal postupom podľa § 445 ods. 1 písm.
c/ S.s.p., vrátane nutnosti zohľadniť hore uvedenú povinnosť podľa odseku 2, uviesť sťažnostné body,
ktoré sú podľa sťažovateľa nasledujúce:
k § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.:
- sťažovateľ už počas záznamového konania namietal, že v danom prípade neexistujú žiadne zákonné
dôvody umožňujúce žalovanému zriaďovať či zapisovať akési vecné bremená,
o nemá právny ani vecný titul na zriadenie vecného bremena, nakoľko je súkromnou obchodnou
spoločnosťou a nie štátnym orgánom,
- žalovaný v konaní na Okresnom súde Poprad, č.k. 18Cb/93/2015 uviedol, že
o neužíval ani neužíva dotknutý pozemok,
o na dotknutom pozemku nepostavil žiadnu stavbu a
o samotné oplotenie na dotknutom pozemku nebolo vo vlastníctve žalobcu a bolo postavené
spoločnosťou Scheidegger training institute Europe s.r.o.,
- špeciálnym stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných
zariadení je dopravný úrad,
o zriaďovanie oplotení za účelom zabránenia prístupu na neverejné plochy nie je v ustanovení § 31
Leteckého zákona výslovne uvedené,
o oprávnenie na zriadenie vecného bremena podľa § 31 Leteckého zákona by pri budúcich stavbách
vzniklo až na základe nadobudnutia právoplatnosti príslušného stavebného povolenia či iného povolenia
na uskutočnenie stavby,
- predmetnú stavbu možno povoliť len na základe záväzného stanoviska vydaného miestne príslušným
úradom,
o čo nebolo vykonané,

k § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.:
- správny súd nesprávne právne posúdil vplyv článku 20 ústavy v spojení s § 31 ako aj § 28 Leteckého
zákona a § 120 Stavebného zákona, nakoľko
o dopravný úrad podľa § 29 ods. 3 Leteckého zákona v rozhodnutí o určení ochranných pásiem zakáže
alebo obmedzí určité činnosti,
o vlastníci stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach majú určené podľa § 29 ods.
4 Leteckého zákona osobitné povinnosti,
o sťažovateľ poukázal na dve možnosti vzniku vecných bremien ex lege
§ zo zákona,
§ nastúpením ďalšej skutočnosti (napríklad stavebným povolením predpokladaným v zákone),
o zriaďovanie oplotení za účelom zabránenia prístupu na neverejné plochy nie je v ustanovení § 31
Leteckého zákona výslovne uvedené,
- správny súd nezohľadnil právny stav, že
o Letecký zákon umožňuje vstupovať prevádzkovateľovi letiska k už vybudovaným leteckým pozemným
a k pozemným technickým zariadeniam a ich programovým prostriedkom,
- vnútorný predpis L 14 určuje letiskám zriadiť oplotenie,
o zabrániť úmyselnému alebo neúmyselnému prístupu neoprávnených osôb na neverejné plochy letiska,
o oplotiť letisko bez príslušného povolenia, výkupu pozemkov, uzavretia nájomnej zmluvy, vyvlastnenia
či zámeny hrubo narušuje vlastnícke právo,
o týmto došlo zo strany žalovaného k vyvlastneniu dotknutého pozemku „de facto“ a bez náhrady,
- žalovaný vo výročnej správe za rok 2014 priznáva obmedzenie vlastníckych práv majiteľov pozemkov
vystavením oplotenia,
o sú v nej badať náznaky nekorektnej správy, keďže z kúpne zmluvy k predmetným pozemkom boli
podpísané až po vydaní výročnej správy,
- územný obvod letiska sa a určuje už pri zriaďovaní letiska,
o a to aj grafickým vymedzením hranice územného obvodu letiska,
o t.j. musí byť vedomosť pri predmetných pozemkoch, o tom, či určitá parcela patrí do tohto obvodu,
alebo nepatrí, ako aj o vlastníckych právach,
- na výstavbu oplotenia (ako drobnej stavby) bolo potrebné vykonať riadne správne konanie



o vrátane uzavrieť nájomnú , kúpnu či zámennú zmluvu s vlastníkmi, vykonať malé pozemkové úpravy
a ako krajnú možnosť vyvlastnenie,
o inak vlastník ostáva naďalej formálne vlastníkom dotknutého pozemku, ale fakticky nemôže realizovať
tradičné komponenty vlastníckeho práva,
- v zmysle čl. 20 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,
o tomu nasvedčuje početná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky alebo Najvyššieho súdu Českej republiky.
Podľa § 448 S.s.p. v citovanom znení účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú
sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie.
Podľa § 32 ods. 1 S.s.p. v citovanom znení účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 32 ods. 3 písm. a/ v citovanom znení ďalšími účastníkmi sú tí,
a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, [.]...

15. Záverom sťažovateľ navrhol procesný záver konania na kasačnom súdu v tom duchu, aby kasačný
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, poprípade aby kasačný
súd zrušil preskúmavané opatrenie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si
sťažovateľ uplatnil právo na náhradu trov konania a trov kasačného konania.

B)
16. V čase rozhodovania kasačného súdu o podanej kasačnej sťažnosti sa replika žalovaného v spise
správneho súdu nenachádzala, čo potvrdzuje aj predkladacia správa Krajského súdu v Prešove z
09.09.2019.

C)
17. Nakoľko kasačný súd nezistil, že by Krajský súd v Prešove zaslal vyjadrenie Letiska Poprad - Tatry
z 08.08.2019 (č.l. 251) ako ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti, musel tento povinný procesný
úkon vykonať prípisom z 24.10.2019 sám. Z uvedeného vyjadrenia Letiska Poprad - Tatry vyplýva, že
sťažnosť považuje za nedôvodnú.

18. Ďalej Letisko Poprad - Tatry objasnilo, že nakoľko došlo k postaveniu oplotenia na nevysporiadaných
pozemkoch, tak v roku 2012 zaslalo všetkým vlastníkom, vrátane sťažovateľa, výzvu na uzavretie
dohody a návrh kúpnej zmluvy, ku ktorej výzve väčšina vlastníkov pristúpila. V prípade vlastníkov,
ktorí pozemky dotknuté oplotením neodpredali, bolo im zaslané upovedomenie o podaní návrhu na
záznam so žiadosťou oznámenia čísla účtu, kde im budú zaslane finančné prostriedky za obmedzenie
vlastníckych práv v zmysle hodnoty stanovenej v znaleckom posudku.

19. Tiež Letisko Poprad - Tatry upozornilo, že je prevádzkovateľom letiska (v spise sa nachádza
rozhodnutie Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001 - č.l. 145), ktoré má charakter
verejného medzinárodného letiska. Pozemky pod oplotením, na ktorých je zriadené vecné bremeno, sú
súčasťou ochranného pásma verejného letiska (viď ich vymedzenie v častiach II. a III. a najmä v časti
VI. pod bodom 9 citovaného rozhodnutia Leteckého úradu Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2001 -
č.l. 154). Pri vykonaní obmedzenia vlastníckeho práva bola podľa ďalšieho účastníka splnená dôležitá
podmienka jeho obmedzenia, a to ponuka poskytnutia finančnej náhrady dotknutým vlastníkom za
obmedzenie vlastníckych práv v zmysle znaleckého posudku.

20. Čo sa týka samotného oprávnenia Letiska Poprad - Tatry navrhnúť obmedzenie vlastníckeho práva
sťažovateľa, ďalší účastník odkázal na obsah doktrinálneho výkladu ustanovenia § 31 zák. č. 143/1998
Z.z. vypracovaného Univerzitou Mateja Bela, Právnická fakulta Banská Bystrica. To, že je oprávnenou
osobou a má právo na vykonanie záznamu vecného bremena preukazuje Letisko Poprad - Tatry z titulu
pridelenej licencie na prevádzkovanie letiska na základe rozhodnutia Leteckého úradu v Bratislave č.
05537/2013/RLET-004/08783 zo dňa 30.05.2013 a č. 07280/2014/RLET-004/14977 zo dňa 27.05.2014.

21. Navyše Letisko Poprad - Tatry poukázalo na to, že sťažovateľ účelovo zúžil rozsah obmedzení
uvedených v Návrhu na zápis vecného bremena. Totiž neuviedol, že súčasťou prevádzkovania letiska



je aj prevádzkovanie leteckých pozemných zariadení a ich ochranných pasiem, ktoré zariadenia aj
príkladmo uviedlo.

22. Ďalej sa Letisko Poprad - Tatry vyjadril k argumentom sťažovateľa, že nemá právny ani vecný titul na
zriadenie vecného bremena, nakoľko je súkromnou obchodnou spoločnosťou. K tomu uviedlo, že návrh
môže podľa § 35 Katastrálneho zákona podať buď vlastník nehnuteľnosti alebo iná oprávnená osoba.

23. Ďalej Letisko Poprad - Tatry zaujalo negatívne stanovisko k vyjadreniu Ing. Spišiakovej zo dňa
28.07.2017 (č.l. 138) o ktoré sa opiera žalobca vo svojej sťažnosti. Uviedlo, že ide o vyjadrenie štátneho
úradníka bez akýchkoľvek znalosti problematiky civilného letectva a bez právnického vzdelania, aj keď
v postavení vedúceho odboru.

24. Záverom Letisko Poprad - Tatry navrhlo, aby kasačný súd sťažovateľom podanú kasačnú sťažnosť
zamietol ako nedôvodnú. Pre prípad úspechu si Letisko Poprad - Tatry uplatnilo náhradu trov konania.

IV.
Právne názory kasačného súdu

A) Všeobecné vymedzenie kasačnej právomoci

25. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež ako „Najvyšší súd“) konajúci ako kasačný
súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal
prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Následne kasačný
súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne
(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods.
1 S.s.p. dôvodná, a preto v súlade s kasačnou právomocou mu zverenou zákonodarcom rozhodol o
zrušení napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd
rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne
zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený dňa 26. januára 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

26. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä
čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v
preskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges
sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si
podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému
rozhodnutiu či postupu správcu dane a následne proti napadnutému rozsudku. Preto kasačný súd nie
je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.

27. V uvedenej súvislosti musí kasačný súd tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a
nasl. ústavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho
výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 ústavy). To platí aj v
prípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 S.s.p.), ktorý nie je
možné použiť „celoplošne“ na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek rozhodnutím
správneho súdu a ktorej aplikácia môže narušiť princíp právnej istoty strán, ktorých právna vec bola
právoplatne skončená (§ 145 S.s.p.).

28. Pôvodná úprava súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov vrátanie inštitútu opravných
prostriedkov sa od účinnosti Správneho súdneho poriadku podstatne zmenila s tým, že konanie o
kasačnej sťažnosti má zabezpečiť tri rozdielne úlohy, a to rýchlu a efektívnu nápravu najpodstatnejších
procesných pochybení, objasnenie otázok zásadného právneho významu ako aj zjednocovanie
judikatúry. Je potom na zvážení sťažovateľa vrátane zvýšeného významu úlohy kvalifikovane právneho
konania sťažovateľa (§ 5 ods. 5 v spojení s § 449 ods. 1 veta prvá S.s.p.), ktorú z uvedených úloh má
ním podaná kasačná sťažnosť v správnom súdnictve plniť.



29. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný [§ 439 ods. 3 písm. a/ a
contrario § 453 ods. 2 veta druhá S.s.p.] jednoznačne vyplýva procesná povinnosť sťažovateľa s
plnou zodpovednosťou za procesný výsledok navrhnutý v kasačnej sťažnosti [sťažnostný návrh podľa
§ 445 ods. 1 písm. d/ S.s.p.] objasniť zákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného
prostriedku, a náležite vymedziť dôvod kasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s 445 ods. 1 písm. c/ S.s.p.].
V dôsledku spomenutej viazanosti kasačný súd nekoná nad rozsah (§ 453 úvod S.s.p.), ktorý sťažovateľ
vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatneným dôvodom/ uplatnenými dôvodmi.

B) K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p.: nepreskúmateľnosť

30. Ako prvý dôvod kasačnej sťažnosti musí kasačný súd vyhodnotiť dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/
S.s.p., t.j. vytýkaný nesprávny procesný postup, ktorým správny súd mal znemožniť účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nakoľko tento dôvod je zásadnou prekážkou vykonania prieskumu podľa iného vyššie
namietaného dôvodu kasačnej sťažnosti. Uvedený dôvod kasačnej sťažnosti o nepreskúmateľnosti však
v medziach sťažnostných bodov nepovažuje kasačný súd za naplnený a preto ho na základe nižšie
uvedených právnych argumentov odmietol.

31. Iba v súvislosti s častou kolíziou rozsahu sťažnostných bodov podporujúcich argumentáciu, a tiež aj u
sťažovateľa v preskúmavanej veci, o uplatniteľnosti dôvodu podľa písmena f) s dôvodom podľa písmena
g) - nesprávne právne posúdenie veci, musí kasačný súd na úvod zdôrazniť (rozsudok Najvyššieho
súdu zo dňa 28. júla 2020, sp.zn. 1Sžfk/23/2019), že nepreskúmateľné je také rozhodnutie správneho
súdu, ktoré ho neumožňuje spochybniť na základe dôvodu podľa písmena g/. To, že sa sťažovateľ v
preskúmavanej veci pokúsil aj za pomoci dôvodu podľa písmena g/ spochybniť rozhodnutie správneho
súdu tým, že v ňom našiel prvky pre svoju argumentáciu o nesprávnom právnom posúdení veci, to iba
potvrdzuje nedôvodnosť predloženého dôvodu podľa písmena f/.

32. Kasačný súd vychádza z toho, že sťažovateľ označuje napadnutý rozsudok ako nedostatočne
odôvodnený a nepreskúmateľný vo vzťahu k uplatneným žalobným bodom a že tento postup správneho
súdu mu odňal právo na spravodlivý proces. S poukazom na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu
(najmä rozsudok sp.zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21. januára 2020) kasačný súd zastáva naďalej názor,
že sťažovateľom tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, nakoľko predstavuje neprijateľnú
výnimku z výkonu súdnej moci a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, musí
byť testovaná preukázaním absencie zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu. Samotná subjektívna nespokojnosť sťažovateľa s formou, štruktúrou a obsahom odôvodnenia
napadnutého rozsudku je v tomto prípade nepostačujúca.

33. Prvým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej tiež „ESĽP“) je to, že ide o také vady v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď
tento neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre
súdny systém” (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2009 vo veci Sutyazhnik proti Rusku,), prípadne ak
došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (napríklad rozsudok ESĽP z roku 2003
vo veci Ryabykh proti Rusku).

34. Druhým limitom doktríny absencie zásadného vysvetlenia je právny názor [najmä rozsudok ESĽP vo
veci Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr García Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)],
t.j. že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania
alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho
súdu a na to nadväzujúce kasačného súdu (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces (obdobne aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn.
II. ÚS 78/05 alebo sp.zn. II. ÚS 76/07).
35. Podľa stanoviska č. R 2/2016 občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 3. decembra 2015, ktoré je v zmysle konzistentnej judikatúry aplikovateľné aj na podmienky
Správneho súdneho poriadku platí, že:



„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) Občianskeho
súdneho poriadku.
Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa §
237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“

36. Kasačný súd po preskúmaní obsahu, štruktúry a logických nadväzností vyhodnotenia jednotlivých
skutkových dôvodov v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správny súd postupoval v intenciách
ust. § 139 ods. 2 S.s.p., t.j. odôvodnenie napadnutého rozsudku umožňuje jeho preskúmateľnosť. Iba
pre úplnosť kasačný súd k forme a štruktúre odôvodnenia využitým správnym súdom konštatuje, že v
úvode napadnutého rozsudku (č. 1 napadnutého rozsudku) sa nachádza stručný opis preskúmavaného
opatrenia. Nasleduje podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného (č. 2 až č.9
napadnutého rozsudku). Po všeobecnej časti odôvodnenia svojej právomoci a prehľade dotknutých
právnych ustanovení (č. 10 až 31 napadnutého rozsudku) už správny súd prezentoval posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov (č. 32 až č. 34 napadnutého rozsudku). V
preskúmavanej veci je dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa účastníci domáhali, čo navrhovali,
z ktorých skutočností a dôkazov správny súd vychádzal, akými úvahami sa riadil a aké závery zaujal k
právnemu posúdeniu preskúmavaného rozhodnutia.

37. Za procesnú vadu konania podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. nemožno považovať to, že správny
súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sťažovateľa. Preto je možné napadnutý rozsudok /
napadnuté uznesenie podrobiť prieskumu ohľadom navrhnutého dôvodu v zmysle písmena g).
Podľa § 139 ods. 2 S.s.p. v citovanom znení v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný
priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie
argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na
konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej
správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán
verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

C) K dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. - nesprávne právne posúdenie:

38. Sťažovateľ prostredníctvom ďalšieho dôvodu namieta, že správny súd nesprávne právne posúdil
preskúmavanú vec, t.j. meritum sporu [kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.]. Uvedený
druhý dôvod kasačnej sťažnosti v medziach sťažnostných bodov považuje kasačný súd za naplnený a
preto ho na základe nižšie uvedených právnych argumentov uznal ako relevantný.

39. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžfk/10/2018 zo dňa 13. septembra 2019) na to, že s týmto
kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným
spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie
(písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto
zistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (a
contrario písmeno h/ citovaného odseku 1).

40. Vyššie uvedené sťažnostné body (viď bod č. 14 tohto rozsudku) vo všeobecnosti kasačný súd
vyhodnotil ako námietku sťažovateľa proti nesprávnemu právnemu posúdeniu aktívnej procesnej
legitimácie Letiska Poprad - Tatry na podanie návrhu na zápis vecného bremena. Sťažovateľ už
prostredníctvom žalobných bodov (napríklad bod č. 5 tohto rozsudku) a následne aj v kasačnej
sťažnosti poukazoval v súvislosti s výstavbou oplotenia na jednotlivé ustanovenia Stavebného zákona a
Leteckého zákona, pričom v súvislosti s touto argumentáciou poukazoval na vrchnostenské oprávnenia
Dopravného úradu.

41. Na takto prezentované žalobné body správny súd stručne reagoval konštatovaním (viď č. 32 a č.
34 napadnutého rozsudku), že
„Ako vyplýva z obsahu záznamu vykonaného na LV č. 2518 zapísaného v časti C ako ťarchy, ktorým
bolo zriadené vecné bremeno v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb. spočívajúce v povinnosti ... [na
tomto mieste podľa kasačného súdu chýba ďalšie časť zdôvodnenia] Zo zapísaného Záznamu Z4289/15



vecne bremeno bolo zapísané v súlade s príslušným ustanovením § 31 ods. 1, 2 zákona č. 143/1998
Zb., ktoré bolo vyššie správnym súdom citované. [.]...
34. Správny súd po preskúmaní uvedeného záznamu vykonaného pod sp.zn. Z 4289/15 na základe
vyznačeného Geometrického plánu č. 74/2015 na parcelách CKN p.č. 1907/15, EKN p.č. 4510 vykonané
pod položkou zmien 96/16 v zmysle § 31 zákona č. 143/1998 Zb. podľa názoru správneho súdu bolo
vykonané v súlade s uvedeným ustanovením citovaného zákona spočívajúce vlastne v povinnosti
vlastníkov nehnuteľností strpieť právo spoločnosti Letisko Poprad - Tatry a.s. zriaďovať oplotenia, aby
sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska, vytvorenia a umiestnenia zabezpečovacích zariadení
vrátane ich ochranných pásiem, umiestňovania a prevádzkovania leteckých pozemných zariadení a ich
ochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou
leteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v tomto
geometrickom pláne. Uvedený záznam bol teda vykonaný v súlade s ustanovením § 31 Leteckého
zákona, ktorého vykonanie záznamu bolo vo verejnom záujme, tzn. že aj obmedzenia vlastníckeho práva
obidvoch žalobcov bolo vykonané v súlade s ustanovením § 31 Leteckého zákona vo verejnom zaujme.“

42. Pre kasačný súd z ustanovenia § 28 alebo § 34 v spojení s § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplýva,
že oprávnenie žalovaného ako správneho orgánu na zápis vecného bremena do katastra nehnuteľností
alebo vkladom alebo záznamom vzniká pri splnení tam ustanovených podmienok. Letisko Poprad - Tatry
zvolilo postup podľa § 34 a nasl. ust. Katastrálneho zákona a ako navrhovateľ požiadalo o vykonanie
zapísania vecného bremena záznamom na dotknutom pozemku.

43. Z obsahu ustanovenia § 34 ods. 1 ako aj § 35 ods. 1 a § 36 Katastrálneho zákona vyplýva, že aj v
preskúmavanej veci verejná alebo iná listina osvedčuje vznik vecného bremena. Uvedená verejná listina
musí najmä vychádzať zo zákonom vymedzeného rozsahu vecného bremena, či obsahovať rozhodnutie
štátneho orgánu, štátom poverenej úradnej osoby alebo z iných relevantných skutočností. Úlohou
žalovaného bolo posúdiť právnu dôvodnosť návrhom požadovaného záznamu v rozsahu predpísaných
náležitostí.
Podľa § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona v citovanom znení návrh na vykonanie záznamu sa musí podať
písomne a musí obsahovať
a) meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa,
b) názov okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný,
c) verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti,
d) označenie príloh.
Podľa § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona v citovanom znení okresný úrad posúdi, či je predložená verejná
listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje
náležitosti podľa tohto zákona.
Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona v citovanom znení platí, že ak je verejná listina alebo iná listina
spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

44. Ako už bolo vyššie uvedené (bod č. 41 tohto rozsudku), správny súd odôvodňoval súladnosť
vykonania záznamu vecného bremena s § 31 Leteckého zákona tým, že toto vykonanie záznamu
žalovaným bolo vo verejnom záujme. Takýto záver však nemá oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach
Katastrálneho zákona.

45. Ako správne namietal sťažovateľ, vecné bremená vznikajú priamo zo zákona iba v prípadoch,
v ktorých to osobitný právny predpis výslovne ustanovuje. V preskúmavanej veci je to nepochybne
ustanovenie § 31 ods. 2 Leteckého zákona, ktoré v prospech prevádzkovateľa verejného letiska, a
tým aj Letisko Poprad - Tatry nepochybne je, ukladá povinnosť (bremeno) strpieť vstupovať po splnení
zákonných podmienok aj na pozemky sťažovateľa. Avšak úmysel zriadiť také vecné bremeno z návrhu
Letiska Poprad - Tatry nevyplýva.

46. Naopak, z návrhu vyplýva, že Letisko Poprad - Tatry sa domáhalo zapísania vecného bremena
v zmysle § 31 ods. 1 Leteckého zákona, ktorá však v tom čase nebolo zriadené. Vecné bremeno z
titulu obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme s oporou v zriadení alebo prevádzkovaní



verejného letiska a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem môže vzniknúť iba
konštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu.

47. Správny súd nevenoval dostatočnú pozornosť rozlišovaniu pojmov zriadenie a zapísanie vecného
bremena. Určitý návod na súdny prieskum pritom správny súd mohol nájsť napr. v podaní žalovaného
zo dňa 28.07.2017 (č.l. 138), na ktorý sťažovateľ v konaní pred správnym súdom aj odkazoval.
48. Kasačný súd tiež poukazuje na opakujúce sa tvrdenie Letiska Poprad - Tatry (napríklad čl. 12 -
Upovedomenie z 08.10.2015 o podaní návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena,), že
„V zmysle predpisu L 14 Navrhovanie a prevádzka letísk, Hlava 9, bod 9.10.2 musí byť na verejnom
letisku pre leteckú dopravu zriadené oplotenie na znemožnenie prístupu veľkých zvierat, ktoré by mohli
ohroziť lietadlá na pohybovej ploche a bod 9.10.4 musí byť na verejnom letisku pre leteckú dopravu
zriadené oplotenie, aby sa zabránilo úmyselnému alebo neúmyselnému prístupu neoprávnených osôb
na neverejné plochy letiska.“

49. Iba existencia takto sformulovanej povinnosti nezriaďuje vecné bremeno, ktorého zápisu sa Letisko
Poprad - Tatry následne domáhalo. Hoci v tejto súvislosti ďalej Letisko Poprad - Tatry bez bližšieho
objasnenia citovalo v uvedenom podaní ust. § 108 v spojení s § 111 Stavebného zákona a ďalej aj § 128
ods. 2 Občianskeho zákonníka, tak úlohou správneho súdu (viď bod č. 7 tohto rozsudku) bolo posúdiť
zákonnosť preskúmavaného opatrenia a postup správnych orgánov.

50. Preto mal správny súd vyhodnotiť zriadenie vecného bremena spolu s otázkou, či vecné bremeno
spojené s existenciou hore uvedenej povinnosti podľa predpisu L 14 malo byť zriadené na základe
vrchnostenského oprávnenia štátnym orgánom postupom podľa čl. 2 ods. 2 ústavy Slovenskej republiky.
Toto aj sťažovateľ naznačuje správnemu súdu už prostredníctvom svojho podania zo 14.10.2015 (č.l.
19) ako aj v kasačnej sťažnosti, pričom konkrétne tu uvádza (č.l. 20), že
„Predmetná obchodná spoločnosť nie je štátnym orgánom, ani iným zodpovedným orgánom, ktorý by
mal právo zriadiť vecné bremeno na pozemky vo vlastníctve iných osôb, aj keby existoval zákonný
dôvod na zriadenie vecného bremena.“

51. Kasačný súd sa stotožňuje s vyše uvedeným názorom sťažovateľa a konštatuje že Letisko Poprad -
Tatry aj napriek tomu, že vo svojom návrhu uvádza tú skutočnosť, že má byť spoločnosťou s majetkovou
účasťou štátu, nie je orgánom oprávneným na zriadenie vecného bremena a nemá aktívnu legitimáciu
na podanie návrhu na vyhlásenie a zriadenie vecného bremena spôsobom, akým sa toho dožaduje u
príslušného katastrálneho odboru.

52. Navyše kasačný súd musí do pozornosti správneho súdu dať tú skutočnosť, že Letecký zákon, v
tom čase platný, jednoznačne podmieňuje množstvo úkonov pri výstavbe letiska a zabezpečení letovej
prevádzky existenciou rozhodnutí Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky (§
27 Leteckého zákona - Zriaďovanie letísk a leteckých pozemných zariadení), poprípade Dopravného
úradu (§ 28 - Špeciálny stavebný úrad či § 29 - Ochranné pásma). Nižšie kasačný súd iba cituje niektoré
ustanovenia Leteckého zákona dotknuté preskúmavanou vecou.
Podľa § 27 ods. 1 Leteckého zákona v citovanom znení zriadiť civilné letisko, vykonať jeho podstatnú
zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom ministerstva, ktoré rozhoduje po dohode s dotknutými
orgánmi štátnej správy a obcí. Ministerstvo v rozhodnutí určí účel, ktorému bude letisko slúžiť, ako aj
podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany životného prostredia
pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Ministerstvo zároveň zabezpečí, aby s
konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov. 5)
Podľa § 27 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení zriadiť letecké pozemné zariadenie, vykonať
jeho podstatnú zmenu alebo ho zrušiť možno len so súhlasom Dopravného úradu. Dopravný úrad
v rozhodnutí určí podmienky a obmedzenia na zaistenie bezpečnosti leteckej prevádzky a ochrany
životného prostredia pred hlukom a emisiami zo znečisťujúcich látok z lietadiel. Dopravný úrad zároveň
zabezpečí, aby s konaním o udelenie súhlasu bolo spojené konanie podľa osobitných predpisov. 5)
Podľa § 27 ods. 3 Leteckého zákona v citovanom znení stavby v územných obvodoch verejných letísk,
ktoré sú vo vlastníctve štátu, možno zriaďovať na prenajatých pozemkoch týchto letísk len so súhlasom
ministerstva.
Podľa § 28 ods. 1 Leteckého zákona v citovanom znení špeciálnym stavebným úradom 6) pre stavby v
územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení je Dopravný úrad.



Podľa § 28 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej
správy v územnom konaní pri stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných
zariadení.
Podľa § 28 ods. 3 Leteckého zákona v citovanom znení pri stavbách v ochranných pásmach letísk a
v ochranných pásmach leteckých pozemných zariadení, ako aj pri ďalších stavbách podľa § 30, ktoré
môžu ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, je Dopravný úrad dotknutým orgánom 6a) štátnej správy
pri prerokúvaní územných plánov a ich zmien a doplnkov a v územnom konaní. 6b)
Podľa § 29 ods. 2 Leteckého zákona v citovanom znení ochranné pásma na návrh prevádzkovateľa
letiska alebo leteckého pozemného zariadenia určuje rozhodnutím Dopravný úrad na základe
záväzného stanoviska stavebného úradu. 7) Určenie ochranných pásem je podmienkou na vydanie
povolenia na prevádzku verejného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia ( § 32 ods. 1).
Podľa § 29 ods. 3 Leteckého zákona v citovanom znení Dopravný úrad v rozhodnutí o určení ochranných
pásem zakáže alebo obmedzí v ochranných pásmach najmä umiestňovať stavby alebo zariadenia,
vysádzať porasty alebo ich nechať rásť nad určenú mieru a vykonávať činnosti, ktoré môžu ohroziť
bezpečnosť leteckej prevádzky.

53. Na základe uvedeného musel kasačný súd vyhodnotiť druhý dôvod kasačnej sťažnosti ako aj
samotnú kasačnú sťažnosť, že je dôvodná (§ 462 ods. 1 S.s.p.).

VI.

54. Kasačný súd vzhľadom na dôvod kasačnej sťažnosti uplatnený sťažovateľom uvádza, že napadnutý
rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku požadované
v zmysle § 139 S.s.p. Uvedený rozsudok správneho súdu nedostatočne vychádza zo zisteného
skutkového stavu, ktorého právna subsumácia nebola riadne správnym súdom odôvodnená.

55. Počas konania kasačný súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,
resp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby
výkladu aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre
ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok
odkláňal.

56. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení
sťažnostných námietok, stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na argumentáciu ďalšieho
účastníka, s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 452
ods. 1 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

57. Bude preto úlohou dotknutého orgánu verejnej správy, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie
uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu
v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely súdneho prieskumu a na jeho základe rozhodol.

58. Kasačný súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 455 S.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo
nezistil, že by nariadenie pojednávania by bolo potrebné.

59. Nakoľko kasačný súd v konaní o kasačnej sťažnosti dospel k záveru o nutnosti zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, potom krajský súd postupom podľa § 467 ods.
3 S.s.p. rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
Podľa § 467 ods. 3 S.s.p. v citovanom znení platí, že ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu
a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).