Letisko Poprad - Tatry, a.s.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoPr/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716202132
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716202132.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Martina Barana a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu: V. W., N.. X.X.XXXX, A.
B., Š. XXX/XX, Š. Y. B. T., zastúpeného JUDr. Roland Kovács, advokát, Mäsiarska 30, Košice, proti
žalovanému Letisko Poprad - Tatry, a.s., Na letisko 100, Poprad 058 98, IČO: 35912651, práv. zast.
Mgr. Lucia Lorenčíková, advokátka, Murgašova 86/1, Poprad, o určenie neplatnosti výpovede s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 17Cpr 4/2016-336 zo dňa 28.9.2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom určil, že výpoveď z
pracovného pomeru zo dňa 18.11.2015 daná žalobcovi dňa 19.11.2015 je neplatná a zároveň rozhodol,
že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil takto: „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že žaloba je dôvodnou. Súd sa pri uplatnenom
výpovednom dôvode podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zameral na preskúmanie otázok,
či došlo k prijatiu písomného rozhodnutia organizácie, o aký charakter organizačnej zmeny na
základe tohto rozhodnutia išlo/ zmena úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, iná organizačná zmena/, či sa stal žalobca v dôsledku
jej prijatia nadbytočným a či je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a
prijatou organizačnou zmenou. Ďalej súd zisťoval, či žalovaný si v súvislosti s výpoveďou splnil
ponukovú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 63 ods.2 Z.p. a či zo strany zamestnávateľa nedošlo k
diskriminačnému konaniu.
3. Žalovaný súdu predložil rozhodnutia predstavenstva spoločnosti o organizačnej zmene z mesiaca
september 2015 a z mesiaca november 2015. V písomnej výpovedi je uvedené rozhodnutie organizácie
zo dňa 25.9.2015, ktorým malo dôjsť k zvýšeniu konkurencieschopnosti, k zvýšeniu efektivity práce
a k znižovaniu nákladov znížením stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť lepšiu efektívnosť práce.
Vychádzajúc z platnej kolektívnej zmluvy (článku 5) je zrejmé, že zamestnávateľ sa zaviazal predložiť
k prerokovaniu zdôvodnenie plánovaných organizačných opatrení, počtu a štruktúry pracovných miest,
ktoré sa majú zrušiť, najneskôr jeden mesiac pred termínom realizácie týchto opatrení. Žalovaný
túto povinnosť splnil listom zo dňa 28.9.2015. Odborový orgán predložený návrh prerokoval so
zamestnávateľom dňa 12.10.2015. Následne dňa 10.11.2015 žalovaný pod bodom 10 prerokoval
a schválil zmeny organizačnej štruktúry v spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s. Predstavenstvo
pod č. uznesenia 10/2015 schválilo prijatie zmeny organizačnej štruktúry spoločnosti s účinnosťou k



1.3.2016, spočívajúcej v zrušení pracovného miesta pracovníka BO, referenta údržby a správy budov,
vedúceho TÚ so znížením počtu pracovných miest o dve pracovné miesta. Zároveň bol štatutárny orgán
spoločnosti poverený prerokovať výpoveď zamestnancov s výborom ZO IOZ. Teda až uznesenie č.
10 o schválení organizačnej štruktúry spoločnosti zo dňa 10.11.2015 bolo rozhodnutím, na základe
ktorého žalovaný uplatnil výpovedný dôvod rozviazania pracovného pomeru so žalobcom. Na uvedené
rozhodnutie sa žalovaný odvoláva pri žiadosti o prerokovanie výpovede adresovanej odborovému
orgánu. Až na základe tohoto rozhodnutia došlo k nadbytočnosti jedného pracovníka v pracovnej
pozícii BO. Dané rozhodnutie štatutárneho orgánu zamestnávateľa sa však vo výpovedi neuvádza.
Už z uvedeného dôvodu je preto výpoveď skutkovo vymedzená s odkazom na ust. § 61 ods. 2 Z.p.
nedostatočne a neurčito. /viď rozh. NS SR č. 1 Cdo 124/2010/.
4. Súd akceptuje argumentáciu žalovaného, že výber nadbytočného zamestnanca prislúcha v
zásade výlučne zamestnávateľovi, a súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zo strany
zamestnávateľa. Diskriminačným postupom zamestnávateľa sa však súd zaoberá / napr. rozhodnutie
NS SR 1 Cdo 124/2010, judikatúra súdneho dvora a.i./ Žalovaný sa v kap. III, čl. 5 bod 2,5 kolektívnej
zmluvy dohodol so zástupcami zamestnancov, že zamestnávateľ prihliada pri rozviazaní pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ZP ods. 1 písm. a) b) najmä na dosahované pracovné výsledky, dĺžku
pracovného pomeru u zamestnávateľa, dosiahnutú kvalifikáciu, závažné zdravotné a sociálne dôvody
a.i. a oboznámi zamestnancov, ktorí budú uvoľňovaní, spravidla jeden mesiac pred predpokladaným
doručením výpovede z tohto dôvodu. Ani jednu z uvedených povinností si žalovaný voči žalobcovi
nesplnil. Vo výpovedi nekonštatuje, prečo následky prijatej organizačnej zmeny sa týkajú práve jeho.
O výpovedi sa žalobca dozvedel až v deň jej doručenia. Tvrdenie žalobcu je podporené výpoveďou
svedka Y., ktorý rovnako potvrdil, že o výpovedi danej mu z organizačných dôvodov sa rovnako dozvedel
až v deň jej doručenia.
5. Bez ohľadu na vyššie uvedené uplatnený výpovedný dôvod spočívajúci v znížení počtu zamestnancov
na úseku BO, musí byť v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou zamestnanca. Podľa tvrdenia žalovaného
pre nepriaznivé prognózy vývoja hospodárenia a výšky dotácií od štátu na rok 2016 a auditu
vypracovaného v mesiaci september 2015 štatutárny orgán spoločnosti rokoval o znížení počtu
zamestnancov na danom úseku už od mesiaca september 2015 s predpokladanou účinnosťou opatrenia
od 1.3.2016. V čase prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene v mesiaci november 2015 žalovaný
zamestnával dvoch pracovníkov v rovnakej funkcii s uzavretým pracovným pomerom na dobu určitú a
to pracovníkom R. K. do 30.4.2016, pracovníkom V. K. do 14.6.2016 , u ktorých pri uzavretí pracovného
pomeru bola dojednaná trojmesačná skúšobná doba, ďalší pracovník s funkčným zaradením na danom
úseku p. V. bol dlhodobo práceneschopným a ďalší pracovník bol preradený na daný úsek v prvom
polroku 2015. V danom prípade naplnenie organizačnej zmeny by nastalo aj inak v krátkej dobe po
stanovení jej účinnosti a to uplynutím doby trvania pracovného pomeru u pracovníka K. dňom 30.4.2016.
K organizačnej zmene nemusel pri danej funkcii zamestnávateľ ani pristúpiť pri ukončení pracovného
pomeru na dobu určitú s pracovníkom V. K.. Žalobcovi po udelení výpovede mala uplynúť výpovedná
doba dňom 29.2.2016 a vznikol mu nárok na odstupné v sume 4-násobku priemerného mesačného
zárobku. Ak malo byť naplnené opatrenie znižovania nákladov, práve nepredlženie pracovného pomeru
u pracovníka K. by toto opatrenie naplnilo.
6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, časovej následnosti aktivít žalobcu od mesiaca december 2014
a prijímaných opatrení žalovaného je možné konštatovať, že zamestnávateľ ukončil pracovný pomer
výpoveďou práve so žalobcom z dôvodu ním podávaných opakovaných sťažností a podaní týkajúcich
sa práce a pracoviska. Žalovaný výpoveďou uplatnil následne výkon práv v rozpore s dobrými mravmi /
§ 13 ods.3 Zákonníka práce,/ pre ktorý dôvod je rovnako možno výpoveď určiť za neplatnú.
7. Tvrdenia žalobcu súvisiace s porušením zákonných podmienok platného rozviazania pracovného
pomeru výpoveďou pre neprerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, porušenie povinnosti
nevytvoriť nové pracovné miesto v zákonom stanovenej lehote, neponúknutie voľného pracovného
miesta preukázané nebolo. Z predložených zápisníc odborového orgánu a výpovede svedka bolo
preukázané, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov, aj keď títo k návrhu
výpovede nezaujali stanovisko. V čase dania výpovede zamestnávateľ nedisponoval voľným pracovným
miestom. Pracovné miesto obsadené pracovníkom na PN takýmto miestom nie je. B. Y. v
súvislosti s výpoveďou pracovné miesto ponúkané nebolo. Je pravdou, že v lehote 2 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti organizačnej zmeny sa dňa 28.4.2016 organizácia dohodla s pracovníkom
R. K. na predlžení pracovného pomeru, ale iba na dobu určitú do 30.4.2017. Nie je možné preto
konštatovať, že organizácia opätovne vytvorila dané pracovné miesto. Podania žalobcu adresované
vedeniu organizácie, iným orgánom a inšpektorátu práce v rokoch 2014 a 2015 sa síce týkali
údajného porušovania pracovno-právnych predpisov zamestnávateľom, z ich obsahu však nie je



možné konštatovať, aby žalobca poukazoval na kriminálnu resp. protispoločenskú činnosť závažného
charakteru tak , ako je definovaná v zákonoch č. 307/2014 Z.z. a 583/2008 Z.z. Jednalo sa o podania
v zmysle výkladu ust. časti XIII čl. 1 pracovného poriadku, ku ktorým zamestnávateľ zaujal stanovisko
a prijal opatrenia, prípadne ktorými sa zaoberala Inšpekcia práce. Oprávnenosť niektorých z týchto
podnetov dokonca spochybnili samotní spolupracovníci žalobcu s odvolaním sa na prijatú dohodu
zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov.“
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 2, § 3, § 13, § 61, § 63, § 74 Zákonníka práce,
taktiež čl. 4, 9 Zákonníka práce, ako aj ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
9. Proti citovanému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalovaného, ktorý
namietal skutočnosť, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie
poukázal na nedostatočné vymedzenie výpovedného dôvodu a jej neurčitosť z dôvodu, že k rozhodnutiu
o nadbytočnosti zamestnanca došlo dňa 10.11.2015, pričom vo výpovedi je uvedený dátum 25.9.2015.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 124/2010, pričom podľa názoru odvolateľa
sa na tento skutkový stav toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nevzťahuje. Odvolateľ poukázal na
skutočnosť, že v písomnej výpovedi bolo uvedené rozhodnutie štatutárneho orgánu zo dňa 25.9.2015,
ktoré rozhodlo o organizačnej zmene a znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť lepšiu efektivitu
práce, pričom práve na tomto zasadnutí došlo k prerokovaniu tejto organizačnej štruktúry. Až po
jej prerokovaní s odbormi bolo možné túto štruktúru predložiť na schválenie predstavenstvu, pričom
tento dvojstupňový postup bol bežný u zamestnávateľa. Pri prerokovaní nedošlo k žiadnej zmene
organizačnej štruktúry a druhýkrát sa schválila táto organizačná štruktúra ako dňa 25.9.2015. Žalobca sa
zo svojej výpovede dozvedel, že 25.9.2015 prvýkrát zasadalo predstavenstvo, ktoré rozhodlo o znížení
stavu zamestnancov. Nie je preto nutné do detailov rozvádzať všetky interné skutočnosti, ktoré boli
dôvodom pre výpoveď tak, aby nedošlo k nezrozumiteľnému prejavu vôle. Rozhodnutie zamestnávateľa
o organizačnej zmene nemá povahu právneho úkonu a je len hmotnoprávnym predpokladom pre
následný právny úkon, pričom súd nemôže preskúmavať jeho platnosť. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že súd sa nemôže zaoberať výberom zamestnanca, ktorý na základe rozhodnutia o organizačných
zmenách bude prepustený zo zamestnania. Zároveň odvolateľ namietol nesúlad odôvodnenia súdu prvej
inštancie v bodoch 36 a 37, kedy v bode 36 sa súd prvej inštancie stotožňuje s tým, že súd nemôže
ingerovať do spôsobu výberu zamestnanca, ktorý bude uvoľnený z organizačných dôvodov a následne
v bode 37 sa súd prvej inštancie venuje skutočnosti, prečo nebolo možné ukončiť pracovný pomer so
žalobcom. Zároveň namietol skutočnosť, že súd prvej inštancie čiastočne odôvodnil svoje rozhodnutie
diskrimináciou, ktorá však zostala nevysvetlená. Z týchto dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť, prípadne
zrušiť vec a vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie a konanie.
10. Žalobca v svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na účelovosť podania žalovaného pri
odôvodňovaní svojho odvolania, pričom sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede za nedostatočne skutkovo vymedzenú. Poukázal na
skutočnosť, že pri rozhodnutí zo dňa 25.9.2015 sa rozhodlo len o znížení prevádzkových nákladov
a s tým súvisiacim zrušením pracovných miest bez ďalšej bližšej konkretizácie, pričom až ďalším
rozhodnutím došlo k prijatiu záveru o tom, ktorého pracovníka sa bude týkať. Rozhodnutie o organizačnej
zmene tak bolo prijaté až dňom 10.11.2015 a nie 25.9.2015, ako to uviedol žalovaný vo svojej výpovedi.
Zároveň sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 37, ktoré napadol odvolateľ v odvolaní.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.
12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko



s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
14. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej
inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie
spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho
rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil
záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno
uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen
právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne
závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl.
6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) a vo vzťahu k odvolacím
námietkam uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
dopĺňa nasledujúce dôvody.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam. Skutkové zistenie nezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.
17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Rovnako súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil.
19. V zmysle ust. § 61 ods. 2 prvej vety Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ môže
dať zamestnancovi výpoveď iba z taxatívne stanovených dôvodov. Ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene
jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť
práce alebo iných organizačných zmenách ide o výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/



Zákonníka práce (v znení účinnom v čase dania predmetnej výpovede). Stačí v danom kontexte iba
poznamenanie, že splnenie povinnosti vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ust. § 63 ods. 2 Zákonník
práce je (ďalšou)hmotnoprávnou podmienkou platnosti skončenia pracovného pomeru z uvedeného
výpovedného dôvodu. Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka
práce sú:- existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného
orgánu o tejto zmene - nadbytočnosť zamestnanca a - príčinná súvislosť (objektívne jestvujúca súvislosť
medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca).
20. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v
tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom a to buď vôbec alebo v
menšom rozsahu. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma,
či organizačná zmena urobila zamestnanca nadbytočným.
21. Odvolacie dôvody odvolateľa spočívali v podstate v tom, že tento nesúhlasil s posúdením formálnej
stránky výpovede, kedy je poukázané, že dôvodom pre výpoveď z pracovného pomeru je rozhodnutie
štatutárneho orgánu zamestnávateľa zo dňa 25.9.2015. Odvolací súd po preskúmaní spisového
materiálu sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie. Zákonník práce ukladá
v § 1 ods. 6 povinnosť zamestnávateľovi postupovať tak, ako to stanovuje Zákonník práce, bez
možnosti odchýliť sa od jeho znenia v prípade, že to nie je výhodnejšie pre zamestnanca. V danom
prípade došlo ku skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/, kedy sa zamestnanec
stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V danom prípade z vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva skutočnosť, že predmetné písomné rozhodnutie zamestnávateľa bolo
prijaté po predchádzajúcej procedúre zaužívanej u zamestnávateľa, kedy na zasadnutí predstavenstva
dňa 25.9.2015 bola prerokovaná zmena organizačnej štruktúry, pričom z uznesenia vyplýva, že členovia
predstavenstva súhlasili s rozhodnutím, no zároveň poverili predsedu predstavenstva prerokovať túto
štruktúru pred jej prijatím s odbormi a po prerokovaní predložiť štruktúru na schválenie jej prijatia
predstavenstvu a následne prerokovať výpovede s odbormi. Z uvedeného vyplýva, že na tomto
zasadnutí predstavenstva nedošlo k definitívnemu rozhodnutiu a k prijatiu písomného rozhodnutia
zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov, nakoľko na tomto zasadnutí došlo k započatiu
tohto procesu, ktorý bol podmienený prerokovaním organizačnej štruktúry odbormi. Tento návrh bol
predložený odborovej organizácii dňa 28.9.2015, ktorá nevyslovila svoj nesúhlas, preto následne dňa
10.11.2015 pod bodom 10 predstavenstvo zamestnávateľa prerokovalo a schválilo zmenu organizačnej
štruktúry, ako to vyplýva z uznesenia č. 10/2015. Z tohto vyplýva, že členovia predstavenstva schválili
prijatie zmeny organizačnej štruktúry s účinnosťou od 1.3.2016. Podľa názoru odvolacieho súdu v
zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce až týmto rozhodnutím došlo k písomnému rozhodnutiu
zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov. Z uvedeného dôvodu je preto nutné vzhľadom na
zachovanie formálnych náležitostí písomného rozhodnutia zamestnávateľa tak, ako to bolo citované aj
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie, prihliadnuť na túto
skutočnosť a nemožno dospieť k záveru, že písomné rozhodnutie, na ktoré poukazoval zamestnávateľ
vo svojej výpovedi, bolo tým rozhodnutím, na základe ktorého došlo k zníženiu stavu zamestnancov.
22. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s argumentáciou súdu prvej inštancie v bode 37, nakoľko
každé takéto rozhodnutie, ktoré je podkladom pre výpoveď z pracovného pomeru, musí byť prijaté
v príčinnej súvislosti s cieľom zvýšenia efektívnosti práce, teda určitých finančných šetrení na strane
zamestnávateľa. Tak, ako správne poukázal súd prvej inštancie, keď v priebehu podania výpovede
žalobcovi predĺžil pracovné zmluvy pracovníkom zamestnaným na dobu určitú, čo nepochybne možno
hodnotiť ako postup, ktorý je v rozpore s dosiahnutím zásady efektivity práce a úsporných opatrení,
ktoré boli deklarované ako dôvod pre skončenie pracovného pomeru. Aj s poukazom na toto precízne
a presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie preto považoval odvolací súd za nedôvodné odvolanie
zo strany zamestnávateľa.
23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že nebolo dôvodné sa zaoberať odvolacími námietkami
týkajúcimi sa naznačenej diskriminácie súdom prvej inštancie, nakoľko jednoznačne súd prvej
inštancie odôvodnil skutočnosti, pre ktoré považoval skončenie pracovného pomeru za neplatné inými
skutočnosťami. Pre rozhodnutie vo veci samej preto nebolo nutné sa zaoberať týmito odvolacími
námietkami zo strany odvolateľa.
24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %.
25. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3.0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).