Letisko Poprad - Tatry, a.s.


Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sžk/9/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200772.1

Uznesenie
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. K., bytom K. XXXX/X, K.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký
Slavkov, proti žalovanému: 1. Dopravný úrad, so sídlom Letisko M. R. Štefánika 1, Bratislava, 2.
Letisko Poprad - Tatry, a.s., so sídlom Na letisko 100, Poprad, IČO: 35 912 651, za účasti: 1. Letové
prevádzkové služby Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Ivanská cesta 93, Bratislava, 2.
Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 3. TATRAMARKET POPRAD, s.r.o., so
sídlom Starý Smokovec 18100, Vysoké Tatry, IČO: 31 671 870, 4. S. G., bytom X. N. XXXX/XX, K., 5. F..
Z. U., bytom J. X. XXXX/XX, K., 6. S. H., bytom I. XXXX/XX, K. X - I., 7. M. V., bytom J. X. XXXX/XX, K.
- I., 8. D. N., bytom L. XXXX/XX, K. - I., 9. N. N., bytom L. XXXX/XX, K. - I., 10. P. N., bytom J. X. XXXX/
XX, K. - I., 11. S. Š., bytom L. XXXX/X, XXX XX K. X - I., 12. S. Š., bytom L.J. XXXX/X, K. X - I., 13. I.
Č., bytom A. XXXX/XX, G., 14. Ľ. Z., bytom N.Á. XXX/XX, A., 15. S. H., bytom F.. N. XXXX/X, H., 16. S.
X., bytom I. XXXX/XX, K. X - I., 17. Z. S., bytom W.. S. XXXX/XX, G. X., K. - Z., 18. N. S., bytom N.Q.
XXXX/X, G. G. F., K. X - Z. F., 19. I. Š., bytom A. X, H., 20. F.. Ľ. V., bytom N. Y. XXXX/XX, Q., Č. V., 21.
S. I., bytom Z. XXXX/XX, G. G., v konaní o žalobe proti nečinnosti žalovaného 1. a o uloženie povinnosti
žalovanému 2. zabezpečiť výmaz tiarch z listu vlastníctva, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/116/2018-63 zo dňa 26. mája 2020, v spojení s opravným
uznesením č.k. 2S/116/2018-83 zo dňa 25. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .
Účastníkom a ďalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2S/116/2018-63 zo dňa 26. mája 2020, v spojení s opravným
uznesením č.k. 2S/116/2018-83 zo dňa 25. augusta 2020 podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému 1. vydať
územné rozhodnutie pred dodatočným povolením stavby „Q. X. K. - Y." postavenej v územnom obvode
letiska Poprad - Tatry na pozemkoch EKN parc. č. XXXX na LV č. XXXX v k. ú. I.. Zároveň v zmysle
§ 98 ods. 1 písm. g/ SSP žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému 2. zabezpečiť výmaz ťarchy
zapísanej na LV č. XXXX k. ú. I. zapísanej pod por. č. X ako neprípustnú odmietol.

2. Konštatoval, že Dopravný úrad rozhodnutím č. 12524/2017/ŠSÚ-9 zo dňa 05. októbra 2017 vyhovel
žiadosti vlastníka stavby - spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s. z 21. marca 2016 o dodatočné
povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním a po novom prejednaní vyhovel žiadosti, keď podľa
§ 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
dodatočne povolil stavbu, pričom zároveň podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby
„Q. X. K. - Y.". Vyslovil okrem iného, že stavba je postavená na konkrétnych parcelách, medzi inými aj
parc. č. KN „E" XXXX zapísanej na LV č. XXXX. Podielovým spoluvlastníkom tejto parcely je aj žalobca,
čo vyplýva z priloženého LV č. XXXX pre k.ú. I.Ľ. v okrese K.. Dodal, že proti tomuto rozhodnutiu



boli podané rozklady, pričom Dopravný úrad oznámením zo dňa 12. februára 2018 oznámil predĺženie
lehoty na rozhodnutie do 26. apríla 2018. Súčasne Dopravný úrad vyzval účastníkov administratívneho
konania na dosiahnutie dohody o námietkach vyplývajúcich z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom
pod dodatočne povoľovanou stavbou podľa § 137 stavebného zákona. V nadväznosti na to Dopravný
úrad podaním zo dňa 17. apríla 2018 odkázal vlastníkov pozemkov na súd s uplatnenými námietkami.
Súčasne predseda Dopravného úradu dňa 17. apríla 2018 rozhodol o prerušení konania o podaných
rozkladoch na dobu do márneho uplynutia lehoty určenej vo výzve na uplatnenie námietok na súde alebo
do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní vo veci námietok.

3. Ďalej uviedol, že v tejto procesnej situácii administratívneho konania sa žalobca domáhal jednak
uloženia povinnosti Dopravnému úradu vydať územné rozhodnutie pred dodatočným povolením stavby
„Q. X. K. - Y." a druhým petitom žiadal uložiť povinnosť spoločnosti Letisko Poprad - Tatry, a.s. zabezpečiť
výmaz zapísanej ťarchy na LV č. XXXX.

4. Zdôraznil, že z právnej úpravy dodatočného povoľovania stavieb zakotvenej v § 88a stavebného
zákona explicitne nevyplýva povinnosť stavebného úradu vydať územné rozhodnutie pred vydaním
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Podľa § 88a ods. 7 tohto zákona sa však na konanie o
dodatočnom povolení stavby primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Avšak tieto ustanovenia nie
sú súčasťou prvej časti stavebného zákona - „Územné plánovanie", ani jeho ôsmeho oddielu - „Územné
konanie", v ktorého § 32 ods. 1 písm. b/ je ako jedno z viacerých územných rozhodnutí upravené aj
rozhodnutie o využití územia. Evidentne stavebný zákon upúšťa od tohto postupu v prípade konania
o dodatočnom povolení stavby, zjavne logicky, keďže chronologicky v prípade štandardného postupu
územné konanie predchádza stavebnému konaniu. V konaní o dodatočnom povolení stavby však
už takýto spätný posun nie je upravený, zrejme už nie je možný v celej jeho komplexnosti, keďže
existuje stavba postavená bez stavebného povolenia. Zákon preto musel upraviť túto situáciu inak ako
pri „bežnom" postupe, a to tak, že potrebu vydať v územnom konaní územné rozhodnutie nahradil
nevyhnutnosťou predložiť doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi,
a to stavebníkom. Tieto skutočnosti potom stavebný úrad posúdi pred dodatočným povolením stavby.

5. Na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že v predmetnom administratívnom konaní
nie je potrebné (ani podľa stavebného zákona možné) vydať územné rozhodnutie. Potom stav, kedy
takéto rozhodnutie stavebný úrad nechce vydať, nemohol byť vyhodnotený správnym súdom ako jeho
nečinnosť, pretože nečinnosťou orgánu verejnej správy je podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP stav, keď
orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď
orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Napokon by v
prebiehajúcom administratívnom konaní žalovaný 1. ani nemohol konať v zmysle petitu správnej žaloby,
keďže podľa § 28 ods. 1 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) špeciálnym
stavebným úradom pre stavby v územných obvodoch letísk a stavby leteckých pozemných zariadení
je Dopravný úrad, avšak podľa odseku 2 tohto zákona Dopravný úrad je dotknutým orgánom štátnej
správy v územnom konaní pri stavbách v územných obvodoch letísk, stavbách leteckých pozemných
zariadení a pri osobitných letiskách.

6. Nakoľko v predmetnom konaní správny súd nevzhliadol zákonnú povinnosť žalovaného vydať územné
rozhodnutie, žalobu, v časti ktorou sa žalobca domáhal uloženia tejto povinnosti žalovanému 1. ako
nedôvodnú zamietol.

7. V súvislosti s druhou časťou žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti spoločnosti
Letisko Poprad - Tatry, a.s. zabezpečiť výmaz ťarchy zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. I. v okrese K., na
ktorom je zapísané vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnosti, na ktorej tiež predmetná stavba oplotenia
stojí, správny súd dospel k záveru, že je potrebné žalobu pre jej neprípustnosť odmietnuť.

8. Uviedol, že správnou žalobou sa môže domáhať ochrany svojich práv a právom chránených záujmov
ten, koho práva a právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu
verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným
zásahom orgánu verejnej správy. V tomto prípade nejde o takýto stav porušenia alebo ohrozenia
práv žalobcu, a to z dôvodu, že žalovaný 2. nie je orgánom verejnej správy, ktorými sú podľa §



4 SSP orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom
meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, orgány
záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených
záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, právnické osoby
a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, štátne orgány a iné orgány
alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.

9. Konštatoval, že žalovaný 2. nie je žiadnym z orgánov uvedených v § 4 SSP, dodávajúc, že nie je ani
subjektom, ktorému by osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických a právnických osôb, pričom poukázal na zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom
letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon a zákon č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

10. O náhrade trov konania rozhodol tak, že túto účastníkom konania nepriznal, a to s poukazom na §
167 SSP pre neúspešnosť žalobcu, pričom súčasne podľa § 168 SSP nepriznal ani nárok na náhradu
trov úspešnému žalovanému, keď nevzhliadol dôvody na naplnenie tohto ustanovenia.

II.

11. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

12. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

13. Namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, ktorý vyslovil, že nakoľko je stavba postavená,
územné rozhodnutie nie je potrebné. Uviedol, že stavbou, o ktorú išlo, je oplotenie plochy Letiska Poprad
- Tatry, teda táto mení charakter oploteného územia a účel využitia územia. Dodal, že v súvislosti s tým sa
tiež vytvárajú ochranné pásma letiska, kde v rámci územného konania malo byť určené, ktoré pozemky
spadajú do týchto pásiem, a v akom rozsahu, pričom vydané kolaudačné rozhodnutie, resp. dodatočné
rozhodnutie o legalizácii stavby daný stav nerieši. Záver krajského súdu označil za zmätočný, pretože
v danom prípade sa nejedná o „klasickú" stavbu, postavenú na mieste určenom územným plánom, ale
ide o plochy ochranných pásiem, kde bolo potrebné zohľadniť aj otázku ochrany životného prostredia
a prírodných zvláštností, čo je možné riešiť výlučne v územnom konaní, nie v konaní o dodatočnom
povolení stavby. Práve odvolávku správneho súdu na § 88a stavebného zákona považoval za nesprávne
právne posúdenie veci, keďže dodatočné povolenie stavby podľa žalobcu de facto obchádza zákon, a
preto také rozhodnutie nemôže požívať zákonnú ochranu.

14. Taktiež zdôraznil, že nie je možné vylúčiť územné konanie, pričom poukázal najmä na dôvody
ochrany iného záujmu, starostlivosti o prírodné a životné prostredie, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, hygienické požiarne podmienky a náväznosť na okolitú zástavbu a funkciu v území.

15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.

16. Žalovaný 1. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 25. novembra 2020, v ktorom
opätovne poukázal na nedostatok kompetencie Dopravného úradu vydať územné rozhodnutie, ktoré
žalobca požaduje.

17. Žalovaný 2. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 04. decembra 2020. Podanú
kasačnú sťažnosť označil za nedôvodnú a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Žiadal priznať náhradu
trov konania.

18. Účastníci konania 14. a 15. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrili podaním zo dňa 23. novembra
2020. Uviedli, že s obsahom kasačnej sťažnosti v celom rozsahu súhlasia a navrhli jej vyhovieť, nakoľko



vznesené kasačné námietky pokladali za opodstatnené a pravdivé, poukazujúce na okolnosti, ktorými
sa krajský súd nezaoberal.

IV.

19. Vyjadrenia žalovaných 1. a 2. boli doručené žalobcovi dňa 10. decembra 2020 na vedomie.

20. Žalobca sa k vyjadreniu účastníkov konania 14. a 15. vyjadril podaním zo dňa 27. januára 2021.
Uviedol, že k predmetnému podaniu sa v celom rozsahu pripája.

V.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§
11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v
kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po
jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

22. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na
najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho
správneho súdu.

24. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s
reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo
vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny
súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho
súdnictva, ktoré aj dokončí.

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým tento v časti
uloženia povinnosti žalovanému 1. vydať územné rozhodnutie pred dodatočným povolením stavby „Q.
X. K. - Y." postavenej v územnom obvode letiska Poprad - Tatry na pozemkoch EKN parc. č. XXXX na LV
č. XXXX v k.ú. I.Á. žalobu v zmysle § 249 SSP zamietol. Zároveň v časti uloženia povinnosti žalovanému
2. zabezpečiť výmaz ťarchy zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I. zapísanej pod por. č. X žalobu podľa § 98
ods. 1 písm. g/ SSP odmietol ako neprípustnú.

26. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že rozhodnutím Dopravného úradu Bratislava č.
8326/2016/ŠSÚ-34 zo dňa 07. júla 2016 Dopravný úrad vyhovel žiadosti o dodatočné povolenie stavby
spojené s kolaudačným konaním č. TAT/TIU/302/2016 zo dňa 21. marca 2016, Dopravnému úradu
doručenej dňa 23. marca 2016, zaevidovanej pod č. 8046, podanej vlastníkom stavby: Letisko Poprad-
Tatry, a. s. a podľa ustanovenia § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolil stavbu a zároveň
podľa ustanovenia § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby „Q. X. K.-Y.". Proti tomuto
rozhodnutiu podala právna predchodkyňa žalobcu dňa 14. júla 2016 rozklad, v ktorom uviedla, že v
danom prípade malo prebehnúť územné konanie, najmä z toho dôvodu, že podstatou problému nie je
samotná stavba plotu ako takého, ale územie vo vnútri tohto oploteného územia, ktoré výstavbou plota
zmenilo účel, keď z poľnohospodárskych pozemkov sa stal areál letiska, pričom však doposiaľ k zmene
účelu pozemkov nebolo vydané žiadne relevantné rozhodnutie. Následne Dopravný úrad rozhodnutím
č. 04053/2017/OLP-031 zo dňa 19. apríla 2017 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie Dopravného úradu
Bratislava č. 8326/2016/ŠSÚ-34 zo dňa 07. júla 2016 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Napokon rozhodnutím č. 12524/2017/ŠSÚ-9 zo dňa 05. októbra 2017 Dopravný úrad vyhovel žiadosti o
dodatočné povolenie stavby spojené s kolaudačným konaním č. TAT/ TIU/302/2016 zo dňa 21. marca
2016, Dopravnému úradu doručenej dňa 23. marca 2016, zaevidovanej pod č. 8046, podanej vlastníkom
stavby: Letisko Poprad-Tatry, a. s. a podľa ustanovenia § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne
povolil stavbu a zároveň podľa ustanovenia § 82 ods. 1 stavebného zákona povolil užívanie stavby „Q.
X. K.-Y.". Stavba bola postavená v územnom obvode Letiska Poprad-Tatry na pozemkoch v kat. území
I., pričom žalobcu sa týka parcela KNE č. XXXX na LV č. XXXX kat. úz. I..



27. Podľa § 3 písm. d/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď
orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

28. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.

29. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení
povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

30. Z obsahu žaloby vyplýva, že zásadné sporné otázky medzi účastníkmi konania spočívali v tom,
či žalovaný 1. vykazuje nečinnosť, ak nevydal rozhodnutie v územnom konaní, ako aj, či krajský súd
správne posúdil prípustnosť žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému 2.

31. Pri posudzovaní prvej z nastolených sporných otázok vychádzal najvyšší správny súd z podstaty
nečinnosti orgánu verejnej správy, tak ako je vymedzená v ustanovení § 3 písm. d/ SSP.

32. Nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje
v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej
povinnosti nezačal administratívne konanie. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom
nečinnosti je vždy jeho protiprávnosť, ktorá znamená, že pasivita orgánu verejnej správy je v rozpore s
normatívne ustanovenou povinnosťou konať, pričom takáto povinnosť vyplýva z konkrétneho zákonného
ustanovenia, pretože pôsobnosť orgánov verejnej správy vrátane lehôt, v rámci ktorých sa má táto
realizovať, je v zásade upravené v zákonnej forme (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol.
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, s. 1197).

33. Správny súdny poriadok definuje dva druhy nečinnosti, ktorej sa orgán verejnej správy môže
dopustiť. Nečinnosť je založená buď na protiprávnom nepokračovaní v začatom administratívnom konaní
alebo v nerešpektovaní zákonnej povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti.

34. V danom prípade má najvyšší správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že v
súčasnosti neprebieha pred žalovaným 1. územné konanie o umiestnení stavby „Q. X. K. - Y.", v ktorom
by bol žalovaný 1. povinný vydať rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu je preto namieste ustáliť, že žalovaný
1. v administratívnom konaní nečinnosť nevykazuje, pretože žiadne administratívne konanie v tomto
smere neprebieha.

35. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú povinnosť Dopravného úradu vydať rozhodnutie, ktorým by bolo
rozhodnuté o umiestnení stavby „Q. X. K. - Y.", najvyšší správny súd konštatuje, že v prípade, ak by aj
malo byť začaté administratívne konanie (podľa názoru žalobcu), výsledkom ktorého malo byť vydanie
požadovaného rozhodnutia, a žalovaný 1. by toto napriek zákonnej povinnosti nezačal, tak by žalobcovi
na podanie tohto druhu žaloby nesvedčala aktívna žalobná legitimácia, a to s poukazom na § 242 ods.
2 a § 244 ods. 2 SSP. Aktívna legitimácia pri tomto druhu nečinnosti svedčí výlučne prokurátorovi. V
tejto súvislosti najvyšší správny súd súčasne dodáva, že žalobca v žalobe síce priamo netvrdil, že malo
byť začaté administratívne konanie, avšak rozhodnutie, vydania ktorého sa žalobca dožaduje, musí byť
výsledkom konkrétneho konania.

36. Keďže najvyšší správny súd z obsahu administratívneho spisu nezistil, že by pred žalovaným 1.
prebiehalo administratívne konanie, v rámci ktorého by žalovaný 1. vykazoval nečinnosť a súčasne
možno konštatovať, že žalobca nedisponuje aktívnou žalobnou legitimáciou, ktorá by ho oprávňovala
domáhať sa začatia administratívneho konania vo veci vydania rozhodnutia o umiestnení stavby, dospel
najvyšší správny súd k záveru, že rozhodnutie správneho súdu, ktorý žalobu ako nedôvodnú podľa §
249 SSP zamietol, je vo výroku vecne správne.

37. Ani vo vzťahu k posudzovanej otázke, či krajský súd správne vyhodnotil prípustnosť žaloby v časti
uloženia povinnosti žalovanému 2., najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi
kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu, po preskúmaní uznesenia v uvedenej



časti a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby
sa odchýlil od právneho záveru obsiahnutého v odôvodnení napadnutého uznesenia.

38. V posudzovanej veci je kľúčovou skutočnosťou absencia pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2.
V danej veci žalobca ako žalovaného 2. označil Letisko Poprad - Tatry, a.s. Ako už krajský súd správne
poznamenal, označený subjekt v tomto prípade nemá postavenie orgánu verejnej správy, tak ako je na
účely Správneho súdneho poriadku definovaný v jeho ustanovení § 4.

39. Žalovaný 2. Letisko Poprad - Tatry, a.s. je obchodnou spoločnosťou, teda subjektom súkromného
práva. Napriek spomínanému faktu, že ide o subjekt súkromného práva, osobitným zákonom by mu
mohla byť zverená právomoc realizovať výkon verejnej správy, a to v podobe preneseného výkonu
štátnej správy. V prejednávanej veci však nie je možné v prípade žalovaného 2. konštatovať, že je
subjektom, na ktorý osobitný zákon preniesol časť právomocí pri výkone štátnej správy.

40. Vzhľadom na uvedené Najvyšší správny súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené
vyššie považoval námietky žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, a preto kasačnú
sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

41. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol tak, že účastníkom tento nepriznal. Urobil
tak preto, lebo žalobca nemal úspech v kasačnom konaní, a súčasne nezistil výnimočné dôvody, pre
ktoré by žalovaný 1. a 2. mohli spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s
§ 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). Ďalším účastníkom konania 1. až 21. kasačný súd neuložil žiadnu
povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania nepriznal.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.