Štátna opera


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/1381/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6102895239
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6102895239.1

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Štátna opera, so sídlom Národná 11, 974
73 Banská Bystrica, IČO: 35989327, proti povinnému I & D spol. s r.o., naposledy so sídlom Horná 21,
974 00 Banská Bystrica, IČO: 31 590 471, o vymoženie úroku z omeškania, trov predchádzajúceho
konania vo výške a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so
sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. EX 402/2002, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,69 Eur v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie úroku z omeškania,
trov predchádzajúceho konania vo výške a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/70/98-21 zo dňa 08. 07. 1998 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/70/98-43 zo dňa 27. 02. 2002.
2. Poverením č. 5601 028353* zo dňa 25. 10. 2002 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Stanislavu Kolesárovú, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 402/2002.
3. Dňa 20. 03. 2015 súdny exekútor súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu
povinného z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 89,87 Eur,
zároveň súdu zaslal spis EX 402/2002.
4. Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 65Cbr
222/2011-39 zo dňa 24. 02. 2014, právoplatným dňa 08. 04. 2014, zrušil obchodnú spoločnosť I & D spol.
s r.o., so sídlom Horná 21, 974 00 Banská Bystrica, IČO : 31 590 471 podľa § 68 ods. 6 písm. g/ zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, a to bez likvidácie podľa ustanovenia § 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka. Následne, dňom 07. 06. 2014 bol povinný vymazaný z obchodného registra, dôvod výmazu
ex offo výmaz.
5. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania
začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2
neustanovuje inak.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, exekúciu súd
zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, exekúciu zastaví súd
na návrh alebo aj bez návrhu.
8. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípade, ak povinný bol
zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu
primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu



trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu,
pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 3
M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012). Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených
ustanovení Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka).
Zániku povinného a jeho strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný
ako dlžník bol nemajetný, a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom
(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2 M Cdo 11/2012).
9. Keďže v danom prípade povinný zanikol a stratil spôsobilosť na právne úkony, čomu predchádzalo
jeho zrušenie bez likvidácie v dôsledku nemajetnosti, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej
činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času.
11. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§
196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
12. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške spolu 89,87 Eur.
13. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017
patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
14. Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995
Z. z.“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších
predpisov.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
16. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, základná hodinová
sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je
povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
17. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálna suma
za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
18. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, paušálnou
sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b)
doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie
exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu
vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa
mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
19. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008,
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné
a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa
osobitného predpisu.
20. Podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008, v odmene súdneho
exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
21. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
22. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich súdny exekútor
uplatnil.
23. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky má súd za to, že pokiaľ vyhláška č. 288/1995
Z. z. v znení účinnom do 30. apríla 2008 v ustanovení § 15 ods. 1 uvádza, že paušálnou sumou
sa odmeňujú tam vymenované úkony exekučnej činnosti, vyplýva z toho, že v prípade taxatívne



vymenovaných úkonov exekučnej činnosti prináleží za každý takýto jednotlivý úkon iba paušálna
suma 3,32 Eur. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v §
15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože
ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súdny exekútor postupoval správne,
keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti tak, ako mu to ukladá
vykonávací predpis. Nad rámec vyhlášky si však pri úkone exekučnej činnosti, ktorý sa podľa § 14 ods.
1 písm. b) vyhlášky odmeňuje paušálnou sumou 3,32 Eur, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu
a tento úkon si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú
hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon,
už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd zistil, že
súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) citovanej
vyhlášky zahrnul aj úkon, ktorý je súčasťou úkonu odmeňovaného paušálnou náhradou a za ktorý mu
súd priznal paušálnu náhradu, a to úkon „kontrola a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie“ v trvaní
20 minút, ktorý úkon je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia
na vykonanie exekúcie. Nebol preto dôvod priznať súdnemu exekútorovi za uvedený úkon odmenu
podľa počtu hodín, pretože priznanie odmeny by bolo duplicitné. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť že
súdnemu exekútorovi neuznal odmenu určenú podľa počtu hodín aj z dôvodu, že v zmysle § 25 vyhlášky
je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti
s exekučnou činnosťou. Z toho vyplýva, že za administratívnu činnosť súdneho exekútora (kontrola a
spracovanie) nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky.
24. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho
exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania
exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z
uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17. 08. 2011). Súd
nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony „predbežné trovy exekúcie“ v trvaní 15 minút a
„vypracovanie vyúčtovania“ v trvaní 20 minút, pretože tieto úkony nie je možné podľa názoru súdu
považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí
jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Tieto úkony podľa názoru súdu nie
sú vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho
exekútora, ktorú nevykonáva za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného, pokiaľ si uplatňuje trovy
exekúcie, ide o činnosť vykonávanú vo svoj vlastný prospech, inak je vyčíslenie trov imanentnou
súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov
vykonávaných súdnym exekútorom. Navyše, pokiaľ súdny exekútor má postavenie účastníka konania v
časti rozhodovania o trovách exekúcie, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania.
25. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal ani odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu za úkon „úradný záznam z pracovnej cesty“ v trvaní 10 minút, pretože
ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle § 25 vyhlášky je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada
za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, a teda za administratívnu činnosť
súdneho exekútora predstavujúcu evidenciu došlej pošty nemožno priznať odmenu podľa § 14 vyhlášky.
Súd zároveň predmetnú pracovnú cestu nepovažoval za účelnú tak, ako bude uvedené nižšie.
26. Keďže v zmysle vyššie citovaných ustanovení patrí súdnemu exekútorovi odmena za výkon
exekučnej činnosti „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“, má súd za to, že súdny
exekútor má podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky nárok na odmenu len za exekučnú činnosť vykonanú
počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Preto súd neuznal súdnemu exekútorovi čas, ktorý si súdny
exekútor podľa predloženého vyúčtovania uplatnil v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za doposiaľ
nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným
vykonaním exekúcie, a to za „oznámenie o skončení exekúcie“ v trvaní 10 minút a „vrátenie poverenia“ v
trvaní 10 minút. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré
náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.
27. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu vo výške 13,28 Eur za dve začaté hodiny, a to za úkony „výzva na poskytnutie
súčinnosti - predvolanie 3 x 10 min.“ v trvaní 30 minút, „správa o stave v exekučnom konaní - 2 x 20
min.“ v trvaní 40 minút a „podnet na zastavenie exekúcie“ v trvaní 20 minút.
28. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú položku vyúčtovania v časti paušálnou sumou
odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti za úkon 1x „každé zisťovanie účtu 2 x sociálna poisťovňa“,
nakoľko súdny exekútor predmetný úkon vykonal dňa 19. 03. 2015, kedy už povinný bol vymazaný z



obchodného registra, a teda zisťovanie majetku neexistujúceho subjektu súd nepovažoval za účelný
úkon.
29. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 9,96 Eur za tri paušálnou sumou odmeňované
úkony exekučnej činnosti, a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie a každé zisťovanie účtu povinného - Sociálna poisťovňa zo dňa 15. 04. 2003.
30. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi „cestovné náhrady - úradný záznam č. 16“ vo výške 21,78
Eur, pretože ich nepovažoval za účelne vynaložené. Z úradného záznamu vyplýva, že pracovná cesta
bola vykonaná na trase Banská Bystrica - Čierny Balog a späť (bez bližšej konkretizácie cieľa cesty),
kde zamestnanci súdneho exekútora navštívili p. T. P., ktorý sa v čase návštevy doma nenachádzal,
nechali mu predvolanie. Z úradného záznamu nevyplýva účel, za akým bola pracovná cesta vykonaná.
Súd má však za to, že nejde o cestu v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti napr. za účelom
zisťovania majetku povinného, nakoľko povinný v Čiernom Balogu nikdy nesídlil. Pokiaľ bola účelom
cesty „návšteva“ konateľa povinného, súd nepovažuje túto za účelne vykonanú, nakoľko z majetku
konateľa nie je možné uspokojiť pohľadávku povinného (na adrese konateľa povinného nie je možné
napr. vykonať súpis hnuteľných vecí povinného). Súd preto nepovažoval predmetný výdavok účelne
vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
31. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 6,64 Eur za
„telekomunikačné náklady (telefón, mobil, internet, fax...) obálky, spis. obal, kopie...“. Súdny exekútor
výšku výdavkov nepreukázal a nešpecifikoval, pri ktorých úkonoch tieto položky vznikli a na základe
čoho boli vypočítané v danej výške. Súd konštatuje, že predpokladom na priznanie hotových výdavkov
nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie, a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti
čo do výšky, účelnosti a dôvodnosti takýchto výdavkov. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho
spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie,
a to v konkrétnej výške. Ak by súd túto položku trov len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho
exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou
sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd taktiež konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho
exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má
vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad §
22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky
vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tomto smere súd poukazuje na právny
názor vyslovený napr. v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/77/2010-44 zo
dňa 26. 05. 2010, 17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013,
15CoE/232/2011-40 zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012, sp.zn.15CoE/97/2013
zo dňa 14. 11. 2013, Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/1493/2012 zo dňa 21. 05. 2015, sp. zn.
23Er/984/2014 zo dňa 09. 02. 2015, Okresný súd Bardejov sp. zn. 3Er/332/2011 zo dňa 26. 05.
2015. Ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza,
tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon
exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady
vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej
výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). Bežný kancelársky materiál (vrátane nákladov na tlač a
kopírovanie) nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje
cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu
bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti
najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej
činnosti alebo jej úkonov. Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného
súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho
exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym
názorom vysloveným v tejto veci (išlo o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení
č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné
veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové



prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve
výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do
výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň
práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a
teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny
názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č. k. I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy
odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje
znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi
ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného
uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala
svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia
s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo
právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené
alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6ods. 1 dohovoru /z uznesenia Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 8Er/158/2012 zo dňa 05. 02. 2015/.
32. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti smerujúcej k vymoženiu pohľadávky oprávneného a boli reálne
preukázané na základe obsahu predloženého exekútorského spisu EX 402/2002, a to poštovné v
celkovej výške 4 Eur pozostávajúce z poštovného za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému doporučene do vlastných rúk vo výške 1 Eur (30 Sk), za doručenie výzvy na poskytnutie
súčinnosti konateľovi povinného vo výške 1 Eur (30 Sk) a za doručenie 2x opakovanej výzvy na
poskytnutie súčinnosti konateľovi povinného vo výške 2x 1 Eur (30 Sk). Náhradu hotových výdavkov
súdnemu exekútorovi súd vo zvyšnej časti nepriznal, nakoľko nemal vynaloženie tejto sumy preukázané
z obsahu spisu pripojenými doručenkami.
33. Po vykonaných úpravách súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi v súlade s
Exekučným poriadkom v znení účinnom do 31. augusta 2005 a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. v znení
účinnom do 30. apríla 2008 sumu 32,69 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 23,24
Eur, náhrada hotových výdavkov predstavuje 4 Eur a uplatnená 20 % DPH (základ dane 27,24 Eur)
predstavuje 5,45 Eur.
34. So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01. 01. 2009
peňažné sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 01. 01. 2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a
so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,



e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.
z. v znení neskorších predpisov.