Základná škola s materskou školou, Orešie 3, Pezinok


Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/229/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713212339
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713212339.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským v právnej veci navrhovateľa:
V.. W. B., N.. XX.XX.XXXX, A. F. XX/XX, Ž., proti odporcovi: Základná škola s materskou školou Orešie,
so sídlom Orešie 3, Pezinok, IČO: 36 063 924, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 02.08.2013 žiadal navrhovateľ, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť mu náhradu škody vo výške 601,92 €, ktorá mu bola spôsobená zaplatením súdnych poplatkov v
sume 601,92 € v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok za porušenie antidiskriminačného zákona.
Uznesením č. k. 10C/229/2013-50 z 28.10.2014 súd pripustil zmenu návrh tak, že odporca je povinný
zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu v sume 601,92 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podaním doručeným súdu dňa 11.09.2014 navrhovateľ zmenil pôvodne podaný návrh na začatie
konania, keď žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 601,92 € ako náhradu
nemajetkovej ujmy a to na základe uvádzania do omylu a podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“). Navrhovateľ tvrdil, že odporca v uznesení Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011
z 20.07.2011 (ďalej len „uznesenie“) uviedol, že 1. navrhovateľ v čase skončenia pracovného pomeru
nebol kvalifikovaný na angličtinu, 2. pani Emília Nagyová, ktorá nemá vysokoškolské vzdelanie, má však
certifikát z Cambridge University z anglického jazyka, na vyučovanie anglického jazyka je teda plne
kvalifikovaná a zákon mu to umožňuje, 3. navrhovateľ nemal žiadne výsledky, 4. navrhovateľ nemal
žiadnu disciplínu. Týmito tvrdeniami odporca závažným spôsobom zasiahol do života navrhovateľa,
jeho osobnosti, znížil jeho možnosť spoločenského a pracovného uplatnenia a dôstojnosť. Navrhovateľ
uviedol, že podľa vyhlášky Ministerstva školstva č. 437/2009 Z. z. je vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa len na vyučovanie cudzích jazykov aj vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore
učiteľstvo všeobecno - vzdelávacích predmetov a štúdium cudzieho jazyka formou rozširujúceho štúdia.
Podľa stanoviska Ministerstva školstva SR z 18.06.2009 a 04.11.2013, ak bol študentom rozširujúceho
štúdia v danom akademickom roku, tak bol kvalifikovaný aj na angličtinu. Nevyžadovalo sa absolvovaná
štúdium podľa vyhlášky Ministerstva školstva SR č. 437/2009 Z. z. Ďalej uviedol, že v § 7 ods. 2
zákona č. 317/2009 Z. z. sa uvádza, že požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľa podľa § 13 písm.
b/ , c/, d/, f/, g/ a pre odborného zamestnanca je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu dochádzky zamestnancov, on
sa každý pracovný deň zapisoval pri príchode a odchode, nemal žiadne absencie, nechodil do práce
opitý. Kolegyňa Nagyová ovládala angličtinu na stredoškolskej úrovni, didaktiku angličtiny neovládala



vôbec. Táto osoba bola v angličtine amatér, v porovnaní s ním nebola lepšia v angličtine a ani didaktike
angličtiny. V školskom roku 2010/2011 nemohla vôbec vykonávať prácu učiteľky angličtiny, nemala na
to vzdelanie a prax. Odporca uprednostnil pani Emíliu Nagyovú, na základe subjektívnych dôkazov
ju považuje za angličtinárku, ktorú preferoval pred ním, ale objektívne dôkazy evidentne dokazujú,
že nebola odborne spôsobilá, porušovala zákon o kvalifikačných predpokladoch a navyše je dôvodne
podozrivá, že sa bezdôvodne obohatila tým, že ako nekvalifikovaná robila angličtinárku, čiže v rozpore
so zákonom a prišla skoro za dva roky ku peniazom z tejto činnosti, ktoré jej ale nepatrili.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ nebol doposiaľ úspešný v konaní
vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 8C/238/2011 o priznanie nemajetkovej ujmy za porušenie
antidiskriminačného zákona a jeho návrh bol zamietnutý. Rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil
krajský súd a dovolanie Najvyšší súdu SR odmietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením návrhu na začatia
konania, spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie
všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011, diplomu navrhovateľa, potvrdenia katolíckej
univerzity z 28.09.2010 a 07.11.2013, listu Ministerstva školstva SR z 18.06.2009 a 04.11.2013, zoznamu
známok, kópií žiackych písomných prác, hospitačného záznamu, ostatného obsahu spisu a zistil
nasledujúci skutkový a právny stav veci.

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a doplnil, že do práva na ochranu jeho
osobnosti bolo zo strany odporcu zasiahnuté vyjadreniami riaditeľa školy, ktoré sú súčasťou uznesenia
ORPZ v Pezinku ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011 z 20.07.2011 a to v tom, že 1/ bol nekvalifikovaný na
výučbu anglického jazyka u odporcu, 2/ na výučbu anglického jazyka bola prijatá Emília Nagyová,
ktorá podľa jeho názoru bola na výučbu nekvalifikovaná, 3/ nemal žiadnu disciplínu, 4/ nemal žiadne
výsledky. K bodu 1/ uviedol, že jeho kvalifikácia na výučbu anglického jazyka vyplývala z vyhlášky
Ministerstva školstva SR č. 437/2009 a potvrdenia Katolíckej univerzity v Ružomberku z 28.09.2010, že
pokračuje v rozširujúcom štúdiu angličtiny. Vyhláška v jeho prípade nepredpisovala ukončené vzdelanie,
ale postačovalo ku kvalifikácii štúdium anglického jazyka, tým že odporca túto moju kvalifikáciu
neakceptoval, zasiahol do mojich práv na ochranu osobnosti. K bodu 2/ uviedol, že súčasným
zamestnávaním Emílie Nagyovej za stavu, keď odporca neuznal jeho kvalifikáciu a zároveň uznal
kvalifikáciu tejto zamestnankyne k výučbe anglického jazyka odporca zasiahol do jeho práva na ochranu
osobnosti, pretože týmto svojím konaním porušil zákon č. 317/2009 Z. z. a to v § 7 ods. 2 a § 13. Nemohol
sa zmieriť s tým, že bola v jeho neprospech preferovaná osoba so žiadnym vysokoškolským vzdelaním,
keď on mal v tom čase za sebou viac ako 10 rokov vysokoškolských štúdií. K bodu 3/ uviedol, že netvrdí,
že bol v disciplíne úplne v poriadku, ale nemal problémy s dochádzkou, nebol opitý, nikoho fyzicky ani
psychicky nenapádal. V prípade, ak mal na mysli odporca nedostatky v disciplíne žiakov, tak v takom
prípade za to nemohol niesť následky, tieto nedostatky mal riešiť s konkrétnymi žiakmi. Takéto konanie
považoval za zaujaté v rozpore so zákonom. K bodu 4/ uviedol, že tvrdenie, že nemal žiadne výsledky
sa nezakladá na pravde, nakoľko sám odporca potvrdil autentickosť zoznamu známok mojich žiakov
založených na č. l. 31, z ktorých vyplýva, že ak by žiaci nemali mať žiadne výsledky, tak by museli mať
samé päťky alebo štvorky. K tvrdeniu, že výsledky mal predložil písomky žiakov na č. l. 55 až 83, z
ktorých vychádza priemer 2,5.

Odporca na pojednávaní k bodu 1/ uviedol, že doslovne to nemyslel tak ako je to v uznesení
vyšetrovateľa, že navrhovateľ v čase skončenia pracovného pomeru nebol z predmetu angličtina
kvalifikovaný. Vedel v tom čase, že absolvuje vysokoškolské štúdium angličtiny ako aj vedel, že podľa
vyhlášky stačilo ku kvalifikácii potvrdenie o začatí štúdia. Toto vyjadrenie ale myslel tak, že aj v porovnaní
s Emíliou Nagyovou nemal v tom čase navrhovateľ toto vzdelanie ukončené, teda nemal diplom. Pre
neho toto vyhodnotenie kvalifikácie k výučbe angličtiny nebolo podstatné, lebo s navrhovateľom bol
skončený pracovný pomer pre nedostatky pri výučbe matematiky. K bodu 2/ uviedol, že v čase prijatia
navrhovateľa, bolo to v auguste 2010, prijal aj Emíliu Nagyovú, keďže potreboval zabezpečiť vyučovanie
anglického jazyka. V tom čase bol problém zohnať angličtinára, preto sa rozhodol, že vyskúša túto
zamestnankyňu počas skúšobnej doby. S jej prácou bol spokojný, vedel, že nemala vysokú školy pre
výučbu anglického jazyka, ale predložila mi certifikát, na čo si ja overil na Ministerstve školstva, či to
postačuje ku kvalifikácii zamestnankyne. Dostal kladnú odpoveď. K bodu 3/ uviedol, že jednoznačne
to bolo hrozné. Bez toho, aby sa chcel dotknúť osobnosti navrhovateľa, konštatoval, že keď deti videli
silného a pomalého človeka v triede, tak boli voči nemu kruté a túto situáciu vedeli zneužiť. Navrhovateľ



si nevedel zjednať disciplínu v triede. Osobne dohliadal na poriadok v triede, opakovane počas dňa
vstupoval do vzdelávacieho procesu navrhovateľa v triede a to z dôvodu, že na chodbe bolo počuť krik.
V prípade, keď do triedy prišiel, tak si vedel zjednať poriadok a nastal pokoj. Deti boli disciplinované aj
v prípade, ak vykonával na hodine navrhovateľa hospitáciu. Na nedostatky v spôsobilosti navrhovateľa
zabezpečiť disciplínu v triede bol opakovane upozornený zo strany detí, ich rodičov, kolegov. Nemohol
ustúpiť zo záveru, že z disciplíny žiakov v triede nesie priamu zodpovednosť učiteľ zabezpečujúci
výučbu. Túto povinnosť si navrhovateľ nevedel splniť, nezvládol ju. K bodu 4/ uviedol, že tvrdenie,
že povedal, že navrhovateľ nemal žiadne výsledky je veľmi skresľujúca. Navrhovateľa ako pedagóga
matematiky považuje po odbornej stránke za veľmi dobrého. Vyjadrením, že nemal žiadne výsledky
myslel len toľko, že nemal čiastkové výsledky počas výchovnovzdelávacieho procesu, čím mal na mysli,
že deti sa počas jeho hodín bavili, nerešpektovali jeho pokyny, robili si posmešky, tým boli od tohto
vyučovacieho procesu odpútaní. V žiadnom prípade týmto tvrdením nemal na mysli výsledky žiakov,
ktoré navrhovateľ súdu predkladá vo forme písomných prác a ich hodnoteniu. Výsledky žiakov na
začiatku školského roka neboli v dôsledku jeho práce, ale tieto výsledky prevzal po predchádzajúcom
pedagógovi. Navrhovateľa prijal po tom, čo náhle stratil matematikára, musel situáciu okamžite riešiť. Pri
osobnom pohovore s navrhovateľom mal určitú vnútornú pochybnosť, avšak je človek, ktorý dá inému
šancu, preto keď mal chuť učiť, tak mu šancu poskytol. Zabezpečil mu aj bývanie.

Svedkyňa Mgr. Alžbeta Molnárová na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ je bývalý kolega, odporca je
jej zamestnávateľ. Tvrdenie, že navrhovateľ nemal disciplínu, je pravdivé, nemal autoritu u žiakov, keď
boli deti na chodbe, tak si pokrikovali. Počas vyučovacích hodín bolo počuť ruch, ale nie pracovný, ale
ruch, ktorý nemal nič spoločné s danou témou hodiny. Bola prítomná na jednej vyučovacej hodine, ktorú
viedol navrhovateľ, za účasti aj zástupcu školy Mgr. Vladimíra Chríbika, pričom na základe tejto jednej
hodiny vedela, že navrhovateľ u detí nemal disciplínu. Počas účasti na vyučovacej hodine navrhovateľa
bolo badať nedisciplinovanosť detí iba z časti, čo si vysvetľovala jej osobnou účasťou ako aj zástupcu
školy. K výsledkom navrhovateľa sa vyjadriť nevedela, k tomu by bolo potrebné porovnať zápisnice zo
štvrťročných pedagogických porád. Keď suplovala v triede, v ktorej navrhovateľ vyučoval matematiku,
tak sa jej deti zvykli pýtať aj na veci týkajúce sa matematiky, keď niečomu nerozumeli. Urobili by
tak aj mimo tejto hodiny, ale mala dojem, že za ňou hanbili prísť. Deti si robili srandu z vonkajšieho
zjavu navrhovateľa, ako si češe vlasy, z fyzickej stránky navrhovateľa, ale aj z pachovej stopy, ktorú
zanechával. Deti v tomto vedia byť kruté. Navrhovateľ dodržal odbornú stránku hospitačnej hodiny, ale
nemal ľudský prístup k žiakom. Navrhovateľ mal nalinkovaný postup tejto hodiny, tak sa aj k deťom
správal v tom zmysle, že keď sa ho nejaký žiak na niečo opýtal, tak sa k tomu už nevrátil. Nevedela sa
vyjadriť k tomu, či z hodiny odchádzala s pocitom, že navrhovateľ deti aj niečo naučil. V čase výpovede
navrhovateľovi bola predsedom odborov, keď si ju riaditeľ školy zavolal ako aj zástupcu školy, v našej
prítomnosti oznámil navrhovateľovi skončenie jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Svedok Mgr. Vladimír Chríbik na pojednávaní uviedol, že odporca je jeho bývalý zamestnávateľ.
Očakával, že navrhovateľ bude mať lepšie výsledky, predsa, bol v stredných rokoch. Mal tým na mysli,
že očakával, že bude lepší v jeho danej aprobácii. U navrhovateľa vykonal jednu alebo dve hospitácie,
kde priebeh hodiny nebol naplnený disciplínou, nepracovalo sa metodicko-didaktickým spôsobom,
primeranou metodickou formou. Kde nie je disciplína, nemôžu byť ani výsledky. Počas hospitácie
badal nedostatky v riadiacej činnosti učiteľa, bola to slabota, mal na mysli konkrétne, že navrhovateľ
nemal zvládnutú štruktúru hodiny. Ďalšie poznatky ohľadom výsledkov navrhovateľa získal aj od žiakov,
keď mimo vyučovacej hodiny mu otvorenejšie v samotnom rozhovore povedali, že nepochopili výučbu
navrhovateľa, dané učivo, že navrhovateľ tichšie hovoril na hodinách. Aj napriek tomu, že nebol priamym
svedkom toho, že si navrhovateľ nevedel zjednať disciplínu, túto skutočnosť nadobudol od žiakov, ale
aj od kolegov, ktorí o tom hovorili v zborovni. Nepamätal si na sťažnosti rodičov a učiteľov, ale zo strany
učiteľov si pamätal kritiku na jeho hygienu. Riaditeľ školy mal vždy voči navrhovateľovi férový prístup,
najmä čo sa týka adaptácie navrhovateľa v škole, ale táto adaptácia šla veľmi pomaly. Riaditeľ školy čo
mal osobnú skúsenosť, mal vždy korektný prístup k navrhovateľovi.

Zo spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Pezinku, odbor kriminálnej polície, oddelenie
všeobecnej kriminality pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011 vyplýva, že dňa 10.06.2011 podal navrhovateľ
na Okresnú prokuratúru Pezinok žiadosť o prešetrenie porušenia zákona, ktorého sa mal dopustiť jeho
zamestnávateľ ZŠ a MŠ Orešie v Pezinku tým, že v dobe skončenia jeho pracovného pomeru mala
byť v uvedenej škole zamestnaná učiteľka, ktorá mala podľa jeho indícií stredoškolské vzdelanie a jej
zamestnávateľ porušil zákon č. 317/2009 Z. z. a neho ako plne kvalifikovaného chcel prepustiť, čím



mu vznikla škoda (zdravotná, finančná ...). Zamestnávateľ zamestnával nekvalifikovanú osobu na úkor
kvalifikovanej. Išlo o predmet angličtina.

Vo vyššie uvedenom trestnom konaní vypovedal dňa 19.07.2011 riaditeľ ZŠ a MŠ Orešie v Pezinku
Mgr. Ondrej Koreň, ktorý okrem iného uviedol, že dňa 31.08.2010 prijal navrhovateľa na dobu určitú do
30.06.2011 ako učiteľa ZŠ v predmete „Matematika - Hudobná výchova“. V žiadosti navrhovateľ uviedol,
že má aprobáciu z predmetov angličtina, matematika a hudobná výchova. Už v tomto navrhovateľ
určitým spôsobom zavádzal, nakoľko z predmetu angličtina kvalifikovaný nebol. V tom čase stále
študoval na Katolíckej univerzite v Ružomberku, podstatné ale je, že v čase podania žiadosti toto
štúdium nemal a nemal ho skončené ani v čase skončenia jeho pracovného pomeru. Zobral ho na
matematiku a hudobnú výchovu. Napriek tomu, že nebol kvalifikovaný, dal mu na skúšku jednu triedu
anglického jazyka. Navrhovateľ bol ako pedagóg vyslovene slabý, nezvládal tú prácu od začiatku,
opakovane sa stalo, že keď šiel okolo jeho triedy, zistil, že v triede je hluk, opakovane musel osobne
robiť poriadky na jeho hodinách, čo nevedel zvládnuť deti, nemal žiadnu disciplínu, žiadne výsledky.
Na hospitácii dňa 13.10.2010 mu uložil konkrétne opatrenia a to dodržiavať štruktúru vyučovacej
hodiny, využívať cvičenia pre praktické zdokonaľovanie matematických návykov a robiť si prípravy
na vyučovanie písomne. Tieto opatrenia boli dané, pretože jeho hodina nespĺňala kritériá vyučovania
matematiky, prípravy musel predkladať každý deň zástupcovi riaditeľa. Nebolo to prvýkrát, čo bol na
jeho hodinách, problémy boli stále, iné učiteľky ho upozorňovali na hluk a neporiadok v triede. Jeho
pochybnosti čo mal o navrhovateľovi sa časom len potvrdili, robí túto prácu 40 rokov a dokáže odhadnúť
človeka, učiteľa, aj po tej osobnostnej stránke, aj napriek tomu mu chcel dať šancu. Ďalšia spolupráca
s ním však nebola možná, na túto prácu navrhovateľ jednoducho nemá. Preto s ním ukončil pracovný
pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31.10.2010. Skončenie pracovného pomeru mu bolo oznámené za
prítomnosti jeho zástupcu Mgr. Chríbika a zástupkyne odborov Mgr. Pečimúthovej. Navrhovateľ odmietol
skončenie pracovného pomeru podpísať a prevziať, nepodpísal ani záznam z pohovoru k výpovedi zo
dňa 28.10.2010. Pracovný pomer bol skončený bez udania dôvodu v skúšobnej dobe, v zmysle zákona.
Dôvodov mal však viacero, ako už uviedol, nechcel mu však vlastne ublížiť alebo nejako uškodiť. Dňa
12.10.2010 ako angličtinárku prijal pani Emíliu Nagyovú, ktorá síce nemá vysokoškolské vzdelanie, má
však certifikát z Cambridgskej univerzity, z anglického jazyka, na vyučovanie anglického jazyka je teda
plne kvalifikovaná a zákon mu to umožňuje.

Listom z 12.07.2010 si navrhovateľ podal na ZŠ s MŠ Orešie v Pezinku žiadosť o prijatie do
zamestnania, v ktorej uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odbor učiteľstvo
všeobecnovzdelávacích predmetov, aprobácia angličtina, matematika, hudobná výchova.

Základná škola s materskou školou Orešie 3, Pezinok ako zamestnávateľ uzavrela s navrhovateľom ako
zamestnancom dňa 31.08.2010 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.06.2011 so skúšobnou dobou tri
mesiace. Dohodnutá práca bola učiteľ ZŠ.

Podľa diplomu Žilinskej univerzity v Žiline z 19.06.2003 ukončil navrhovateľ vysokoškolské štúdium
vykonaním štátnej skúšky v študijnom odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v
predmetoch „Matematika - Hudobná výchova“.

Podľa hospitačného záznamu z 13.10.2010 boli záver pre vyučujúceho 1. Dodržiavať štruktúru
vyučovacej hodiny, 2. Využívať cvičenia pre praktické zdokonaľovanie matematických návykov, 3. Robiť
si prípravu na vyučovanie - písomne.

Základná škola s materskou školou Orešie 3, Pezinok ako zamestnávateľ uzavrela s Emíliou Nagyovou
ako zamestnancom dňa 11.10.2010 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2010. Dohodnutá práca
bola učiteľka anglického jazyka.

V konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/238/2011 si navrhovateľ uplatňoval voči
odporcovi nemajetkovú ujmu za porušenie antidiskriminačného zákona vo výške 5.016,- € z dôvodu
uprednostnenia nekvalifikovanej učiteľky Emílie Nagyovej pred navrhovateľom ako plne kvalifikovaným
učiteľom anglického jazyka. Súd rozsudkom z 13.09.2012 návrh zamietol ako nedôvodný, keď z
navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu nevyplývalo porušenie antidiskriminačného zákona. Krajský
súd rozsudkom z 17.09.2013 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správy. Najvyšší súd
dovolanie navrhovateľa uznesením z 29.04.2014 odmietol ako neprípustné.



Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/336/2010 rozsudkom z 17.01.2013 zamietol
žalobu navrhovateľa o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.10.2010 a v
odôvodnení rozsudku uviedol, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa došlo platne a účinky
skončenia pracovného pomeru nastali dňa 28.10.2010.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 OZ).
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa článku 26 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice
štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.
Podľa článku 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť
informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na
ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.
Podľa článku 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.
Podľa článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam,
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabránenia úniku
dôverných informácii alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal poskytnutia primeraného zadosťučinenia v podobe náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z citovaných ustanovení § 11 a § 13 OZ je zrejmé, že pokiaľ dôjde
k zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby, môže sa táto domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov, aby boli odstránené následky týchto zásahov a ďalej sa dotknutá osoba môže
domáhať, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, a v prípade, ak by bol zistený zásah najmä
v podobe zníženia dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti a sú splnené aj všetky ďalšie zákonom
stanovené predpoklady (§ 13 ods. 2 OZ), aby bola tejto osobe priznaná za účelom účinného zmiernenia
následkov zásahu aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Vzhľadom na odlišné zákonné predpoklady pre priznanie primeraného zadosťučinenia a pre priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa týmito otázkami treba zaoberať samostatne.
Satisfakčná žaloba je prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnutie
primeraného zadosťučinenia, resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo
porušené, a to so zreteľom na to, že zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu.
Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu,
ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie
primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len
samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.
K zásahu do osobnostných práv určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj
takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých
súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia
difamačne. K zásahu do osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky
určitého správania tejto osoby.
Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem relevantných zásahov, stanovuje ale znaky správania
zasahujúceho do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo
ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo



najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby
sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (pozri § 13 ods.
1 OZ).
Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je nielen zistenie, že navrhovateľ je
fyzickou osobou, ktorej osobnostné práva boli porušené alebo ohrozené, ale rovnako tiež zistenie, že
odporca sa dopustil toho konania, ktoré navrhovateľ v konaní skutkovo vymedzoval a považoval za
zásah do jeho chránených osobnostných práv. Obe zisťovania sú súčasťou skúmania, kto je v tom -
ktorom konaní vecne legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva,
v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník
je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný).
Subjektom zásahu môže byť tak občan (fyzická osoba), ako aj organizácia (právnická osoba) a tiež
odbornou právnickou literatúrou (pozri napríklad Československé občianske právo, I. zväzok, Obzor
Bratislava 1973, str. 167 a 168, resp. Občanský zákoník, Komentář, Praha - Panorama, 1987, str. 100).
Aj súčasnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 114/1999, R 38/1996, R 36/2009,
R 53/2010, R 38/2012) je jednotne zastávaný názor, že pôvodcom zásahu môže byť nielen fyzická
osoba, ale aj právnická osoba. Pokiaľ by bol správny názor, že za zásah do osobnosti zodpovedá vždy
(len) tá fyzická osoba, konkrétnym konaním ktorej bolo zasiahnuté do osobnostných práv, bola by úplne
vylúčená možnosť, že za takýto zásah nesie zodpovednosť právnická osoba.
V konaní bolo skutkovo ustálené, že zásahom do práva na ochranu osobnosti malo zo strany odporcu
- právnickej osoby dôjsť konaním jej riaditeľa tým, že vypovedal pred vyšetrovateľom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru SR v Pezinku v konaní pod ČVS: ORP-219/OVK-PK-2011 z 20.07.2011
na tom skutkovom základe, že uviedol do zápisnice, že navrhovateľ bol nekvalifikovaný na výučbu
anglického jazyka u odporcu, že na výučbu anglického jazyka bola prijatá Emília Nagyová, ktorá podľa
jeho názoru bola na výučbu nekvalifikovaná, že navrhovateľ nemal žiadnu disciplínu a nemal žiadne
výsledky. Tieto tvrdenia riaditeľa školy boli potom prenesené do odôvodnenia uznesenia o odmietnutí
oznámenia z 20.07.2011.
Hodnotenie akéhokoľvek tvrdenia je nevyhnutné vykonať s ohľadom na súvislosti, ktoré mu predchádzali
a ktoré po ňom nasledovali, teda komplexne. Takto je nevyhnutné hodnotiť aj vyjadrenie riaditeľa
školy o tom, že navrhovateľ bol nekvalifikovaný na výučbu anglického jazyka, keď takéto tvrdenie
nebolo tvrdením o navrhovateľovej zákonnej (právnej) nespôsobilosti vykonávať výučbu anglického
jazyka, ale tvrdením, že pre vnútorné potreby výučby anglického jazyka na škole bol ukončený stav
vzdelania Emílie Nagyovej v anglickom jazyku lepším predpokladom pre zabezpečenie tejto výučby.
Tento výklad potvrdzujú slová riaditeľa školy o tom, že napriek tomu, že navrhovateľ nebol „kvalifikovaný“,
dal mu na skúšku jednu triedu anglického jazyka. Ak by bol teda formálny výklad navrhovateľa o jeho
nekvalifikovanosti skutočným a pravdivým, vedome by tým riaditeľ školy šiel do rozporu so zákonom,
čo je nanajvýš nepravdepodobné. Rozhodnutie o zabezpečení výučby anglického jazyka Emíliou
Nagyovou bolo nepochybne rozhodnutím, ktoré bolo podmienené aj ďalšími zistenými nedostatkami
na strane navrhovateľa. Tvrdenie o nekvalifikovanosti navrhovateľa je preto potrebné v súhrne vnímať
ako hodnotenie vtedajšej nevhodnosti zabezpečenia výučby anglického jazyka navrhovateľom, ktorá
skutočnosť bola plne v právomoci riaditeľa školy.
Opäť ani tvrdenie o tom, že navrhovateľ nemal žiadnu disciplínu a výsledky nie je tvrdením, ktoré
by malo za cieľ znížiť česť a povesť navrhovateľa tým, že by tvrdenia boli nepravdivé alebo že
spôsob ich prezentácie by bol krajne nevhodný. Ako vyplýva z výpovede riaditeľa školy, počiatočné
pochybnosti o spôsobilosti navrhovateľa k výučbe sa relatívne rýchlo naplnili (prijatie do pracovného
pomeru 02.09.2010 a skončenie pracovného pomeru k 31.10.2010) a vyplývali z konkrétnych poznatkov
počas vzdelávacieho a pracovného procesu. Tieto nedostatky boli oficiálne konštatované v zázname z
hospitácie z 13.10.2010, kedy boli navrhovateľovi vytknuté konkrétne nedostatky a určené spôsoby ich
nápravy. Ostatné nedostatky boli riešené priebežne, neoficiálne, operatívne a spočívali v nezabezpečení
nevyhnutnej disciplíny žiakov v triede, v ktorej navrhovateľ vyučoval. Opäť aj tieto tvrdenia o žiadnych
výsledkoch a disciplíne navrhovateľa treba vnímať s ostatnými nedostatkami navrhovateľa.
Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že týmito tvrdeniami odporcu nemohlo byť zasiahnuté do života
navrhovateľa, jeho osobnosti, nemohlo dôjsť k zníženiu jeho možnosti spoločenského a pracovného
uplatnenia a jeho dôstojnosti.
Z celkového prednesu navrhovateľa, odporcu ako aj vykonaných dôkazov je potrebné uzavrieť, že
navrhovateľ opakovane a vytrvalo hľadá prostredníctvom ústavou garantovanej súdnej ochrany spôsob
ako určiť bývalého zamestnávateľa - odporcu za vinníka toho, že s ním ukončil pracovný pomer. Doposiaľ
neúspešný navrhovateľ v konaní o tvrdenom porušení pracovnoprávnych predpisov pri skončení



pracovného pomeru alebo porušení ustanovení antidiskriminačného zákona nebol úspešný ani v spore
o ochranu ním tvrdeného porušeného práva na ochranu osobnosti.
Záverom preto súd zdôrazňuje, že z doteraz uplatnených nárokov navrhovateľa na Okresnom súde
Pezinok, ktoré majú takmer jednotný skutkový základ, sa zvyšuje pravdepodobnosť toho, že ďalší postup
navrhovateľa môže byť neskôr hodnotený aj z pohľadu možného zneužitia práva, ktoré vo všeobecnosti
možno definovať ako konanie, kedy niekto vykonáva svoje subjektívne právo k neodôvodnenej ujme
iného alebo spoločnosti, pričom takéto konanie, ktorým sa má dosiahnuť nedovolený výsledok je iba
zdanlivo dovolené. Zákaz zneužitia práva vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho
právneho štátu založeného na hodnotách, vedľa ktorých popri úcte k slobode jednotlivca a ochrane
ľudskej dôstojnosti patrí aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku vytvoreného právom a odopretie
ochrany konaniu, ktoré právo vedome a zámerne zneužíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz
zneužitia práva je v určitom zmysle ultima ratio a preto musí byť uplatňovaný reštriktívne a pri dôkladnom
vyhodnotení s ostatnými dôležitými princípmi právneho štátu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu trov konania, ktorú si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Pezinok, na Krajský súd v Bratislave v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.